Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Warszawie (Poľsko) 9. decembra 2020 – trestné konanie proti M. M.

(vec C-671/20)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Okręgowy w Warszawie

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

M. M.

Prejudiciálne otázky

Má sa právo Únie, najmä článok 2 ZEÚ a v ňom zakotvená hodnota právneho štátu, článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a zásady prednosti, lojálnej spolupráce a právnej istoty, vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa taká právna úprava členského štátu, akou je článok 41 b § 1 a 3 ustawa z dnia 27 lipca 2001 r. – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon z 27. júla 2001 o organizácii všeobecných súdov; ďalej len „p.u.s.p“), uplatňovala takým spôsobom, že predseda súdu môže autonómne a bez súdneho preskúmania rozhodnúť o zmene zloženia súdu z dôvodu, že taký orgán ako disciplinárny senát udelil súhlas s vyvodením trestnej zodpovednosti voči sudcovi, ktorý mal pôvodne zasadať v zložení súdu (sudca Krajského súdu I.T.), spojený s povinným pozastavením výkonu funkcie tohto sudcu, s ktorým súvisí najmä zákaz, aby tento sudca zasadal v rozhodovacích zloženiach súdu vo veciach, ktoré mu boli pridelené, vrátane vecí pridelených danému sudcovi ešte pred udelením predmetného súhlasu?

Má sa právo Únie, najmä ustanovenia uvedené v prvej otázke, vykladať v tom zmysle, že bráni:

takej právnej úprave členského štátu, akou je článok 42a § 1 a 2, ako aj článok 107 § 1 bod 3 p.u.s.p., ktorá vnútroštátnemu súdu – v rámci preskúmania splnenia požiadaviek, že tento súd je zriadený zákonom – zakazuje posúdenie záväznosti a právnych okolností udelenia súhlasu disciplinárnym senátom uvedeným v prvej otázke, a ktorá zároveň stanovuje, že pokus o takéto preskúmanie predstavuje základ disciplinárnej zodpovednosti sudcu?

judikatúre takého vnútroštátneho orgánu, akým je Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd), podľa ktorej akty takých vnútroštátnych orgánov ako Prezident Poľskej republiky a Krajowa Rada Sądownictwa (ďalej len „Štátna súdna rada“) pri menovaní osôb do takého orgánu ako disciplinárny senát nepodliehajú súdnemu preskúmaniu, vrátane preskúmania z hľadiska práva Únie – bez ohľadu na povahu a stupeň porušenia – a akt vymenovania osoby do funkcie sudcu je konečný a nezrušiteľný?

Má sa právo Únie, najmä ustanovenia uvedené v prvej otázke, vykladať v tom zmysle, že bráni priznaniu záväznosti súhlasu uvedenému v prvej otázke, najmä pokiaľ ide o pozastavenie výkonu funkcie sudcu, pokiaľ daný súhlas udelil taký orgán ako disciplinárny senát, takže:

všetky štátne orgány (vrátane súdu predkladajúceho návrh, ako aj orgány, ktoré majú právomoc určiť a zmeniť zloženie vnútroštátneho súdu, najmä predseda súdu) majú povinnosť tento súhlas nezohľadniť a umožniť sudcovi vnútroštátneho súdu, voči ktorému bol vydaný daný súhlas, aby zasadal v rozhodovacom zložení tohto súdu;

súd, v zložení ktorého nezasadá sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená na rozhodnutie – iba z dôvodu, že vo vzťahu k nemu bol udelený uvedený súhlas – nie je súdom zriadeným zákonom a preto nemôže rozhodovať ako „súd“ o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie?

Má pre odpovede na vyššie uvedené otázky význam skutočnosť, že disciplinárny senát a Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd) nezaručujú účinnú súdnu ochranu s ohľadom na chýbajúcu nezávislosť a zistené porušenia ustanovení týkajúcich sa menovania ich členov?

____________