Vec T‑372/10
Bolloré
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh so samoprepisovacím papierom – Určovanie cien – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Rozhodnutie vydané po zrušení prvého rozhodnutia – Pripísanie porušenia materskej spoločnosti ako priamemu porušovateľovi – Zákonnosť trestných činov a trestov – Právna istota – Osobnosť trestov – Spravodlivý proces – Rovnosť zaobchádzania – Primeraná lehota – Právo na obhajobu – Pokuty – Premlčanie – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Porušenie zásady zákonnosti trestných činov a trestov – Neexistencia
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Nepredvídateľnosť zodpovednosti materských spoločností – Neexistencia – Porušenie zásady právnej istoty – Neexistencia
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
3. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Zodpovednosť materskej spoločnosti, ktorú nemožno považovať za objektívnu zodpovednosť – Sankcia uložená materskej spoločnosti – Porušenie zásady osobnosti trestov – Neexistencia
(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Výsluchy – Vypočutie podniku za neprítomnosti členov kolégia Komisie – Porušenie práva na spravodlivý proces – Neexistencia
(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 14 ods. 1)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právo na spravodlivý proces – Kumulácia funkcií vyšetrovania a trestania porušení Komisiou – Porušenie požiadavky nestrannosti – Neexistencia
(Článok 101 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právo na spravodlivý proces – Prijatie nového aktu na základe skorších platných prípravných aktov, po zrušení súdom Únie – Potvrdenie odhodlania Komisie nenechať podniky vyhnúť sa sankciám z procesných dôvodov – Porušenie požiadavky nestrannosti – Neexistencia
(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Predčasné vyjadrenie presvedčenia Komisie, že došlo k porušeniu – Vplyv na existenciu skôr predloženého dôkazu o porušení – Neexistencia
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Posúdenie v závislosti od individuálneho správania podniku – Vplyv nepotrestania iného podnikateľského subjektu – Neexistencia
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)
9. Právo Únie – Zásady – Dodržanie primeranej lehoty – Správne konanie – Kritériá posúdenia – Hospodárska súťaž – Správne a súdne konanie – Rozlišovanie na účely posúdenia dodržania primeranej lehoty
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47 ods. 2; nariadenia Rady č. 17 a č. 1/2003)
10. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v prípade pokút – Výlučné uplatnenie nariadení č. 2988/74 a č. 1/2003 – Neuplatniteľnosť úvah spojených so zásadou dodržania primeranej lehoty
(Nariadenia Rady č. 2988/74 a č. 1/2003)
11. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosť Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Zrušenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie, z dôvodu neprimeranej dĺžky konania – Podmienka – Porušenie práva dotknutých podnikov na obhajobu – Nemožnosť materskej spoločnosti brániť sa v dôsledku prevodu dcérskej spoločnosti a jej archívov – Okolnosti pripísateľné výlučne tejto spoločnosti
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003)
12. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Dodržanie primeranej lehoty
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003)
13. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v prípade pokút – Uplynutie premlčania vo vzťahu k dcérskej spoločnosti – Neexistencia vplyvu na zodpovednosť materskej spoločnosti
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25)
14. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Prerušenie – Dosah – Lehota prerušená vo vzťahu ku všetkým účastníkom porušovania – Pojem podnik, ktorý sa zúčastnil porušovania
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25 ods. 3 a 4)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah
(Článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Zlý finančný stav predmetného odvetvia – Miera voľnej úvahy Komisie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky – Nevyhnutnosť konania, ktoré Komisii uľahčilo zistenie porušenia – Pojem
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D)
1. Zásada zákonnosti trestných činov a trestov vyžaduje, aby zákon jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia relevantného ustanovenia a za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť. V tejto súvislosti pojem „právo“ v zmysle článku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv zodpovedá pojmu „zákon“ použitému v iných ustanoveniach toho istého dohovoru a zahŕňa právo, ktoré má pôvod v legislatívnej činnosti, ako aj v súdnej praxi.
Rozhodnutie Komisie, ktorým bola podniku uložená sankcia z dôvodu, že bol materskou spoločnosťou účastníka kartelu, s ktorým tvoril jednu hospodársku jednotku, teda vôbec neporušuje zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, keďže porušenie konštatované Komisiou je jednoznačne vymedzené v článku 101 ZFEÚ a v článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore a pripísanie porušenia, ktorého sa dopustila dcérska spoločnosť, jej materskej spoločnosti z dôvodu, že tieto spoločnosti tvoria jeden podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a teda že sa vychádza z toho, že materská spoločnosť sa podieľala na porušení rovnako ako jej dcérska spoločnosť, podľa dlhodobo ustálenej judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného súdu tiež jednoznačne vyplýva z práva Únie.
(pozri body 35 – 37, 42)
2. V oblasti hospodárskej súťaže podmienky zodpovednosti materských spoločností za konanie ich dcérskych spoločností sa vôbec nevyznačujú absolútnou nepredvídateľnosťou, ktorá by odporovala zásade právnej istoty.
Skutočnosť, že pojem podnik sa vzťahuje na potenciálne odlišné podmienky výkonu hospodárskej činnosti, keďže podnik v práve Únie v oblasti hospodárskej súťaže zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania a pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumieť hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, totiž nič nemení na tom, že pojem podnik ako hospodárska jednotka je úplne identifikovaný a predvídateľný, pokiaľ ide o vzťahy medzi materskými spoločnosťami a stopercentnými dcérskymi spoločnosťami.
Okrem toho skutočnosť, že Komisia môže uložiť sankciu len dcérskej spoločnosti alebo len materskej spoločnosti alebo aj obidvom spoločnostiam, vôbec neporušuje zásadu právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby pravidlá boli jasné a presné, a smeruje k zabezpečeniu predvídateľnosti situácií a právnych vzťahov. Možnosť Komisie uložiť sankciu jednému a/alebo druhému zo subjektov – materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti –, ktoré tvoria podnik, ktorý porušil článok 101 ZFEÚ alebo článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, totiž jednoznačne vyplýva zo solidárnej povahy ich zodpovednosti.
(pozri body 43, 48 – 50)
3. V oblasti hospodárskej súťaže základom zodpovednosti materskej spoločnosti nie je objektívna zodpovednosťou za konanie iného, ale subjektívna a osobná zodpovednosť.
Právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže je totiž založené na zásade osobnej zodpovednosti hospodárskeho subjektu, ktorý sa dopustil porušenia. Ak je materská spoločnosť súčasťou tejto hospodárskej jednotky, táto materská spoločnosť sa považuje za solidárne zodpovednú spolu s ostatnými právnickými osobami tvoriacimi túto jednotku za porušenia práva hospodárskej súťaže. Ak sa aj materská spoločnosť priamo nepodieľa na porušení, v takom prípade uplatňuje rozhodujúci vplyv na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sa na ňom podieľali. Z toho vyplýva, že v takomto kontexte nemožno zodpovednosť materskej spoločnosti považovať za objektívnu zodpovednosť. V takom prípade je materská spoločnosť sankcionovaná za porušenie, v prípade ktorého sa predpokladá, že sa ho dopustila sama.
Preto sankcia, ktorú Komisia ukladá materskej spoločnosti z dôvodu účasti jej dcérskej spoločnosti na karteli, neporušuje zásadu osobnosti trestov, podľa ktorej každého možno potrestať len za jeho vlastné konanie.
(pozri body 51, 52)
4. V rámci konania pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie nedošlo k porušeniu práva podniku na spravodlivý proces z dôvodu, že ani jeden z členov kolégia Komisie sa nezúčastnil na vypočutí tohto podniku.
Komisia totiž nie je súdom v zmysle článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Okrem toho skutočnosť, že ani jeden z členov kolégia Komisie sa nezúčastnil na vypočutí žalobkyne, nespôsobuje vadu správneho konania pred Komisiou. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže nič nebráni tomu, aby členovia Komisie poverení prijatím rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, boli informovaní o výsledkoch vypočutia osobami, ktoré Komisia splnomocnila na tento účel. Toto riešenie založené na správnej – a nie súdnej – povahe konania pred Komisiou bolo prijaté v kontexte nariadenia č. 773/2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a presnejšie v kontexte jeho článku 14 ods. 1.
(pozri body 56 – 60)
5. V priebehu správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže Komisia musí dodržiavať všeobecné zásady práva Únie, medzi ktoré patrí právo na spravodlivý proces zakotvené v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorého prejavom je požiadavka nestrannosti. Skutočnosť, že Komisia ako správny orgán vykonáva súčasne vyšetrovaciu a sankčnú funkciu v súvislosti s porušeniami článku 101 ZFEÚ, však nepredstavuje porušenie tejto požiadavky nestrannosti, keďže jej rozhodnutia podliehajú preskúmaniu súdu Únie. Na tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť, že nové rozhodnutie Komisia prijala po zrušení prvého rozhodnutia súdom Únie.
(pozri body 65 – 67)
6. V rámci konania pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie prejavom zaujatosti navyše vôbec nie je skutočnosť, že Komisia pokračovala v konaní od okamihu, v ktorom bola zistená nezákonnosť spôsobujúca vadu prvého rozhodnutia, pričom v konaní, ktorého cieľom je nahradiť zrušený akt, možno v zásade pokračovať presne od okamihu, v ktorom došlo k nezákonnosti.
Prejavom zaujatosti tiež nie je konštatovanie odhodlania Komisie dosiahnuť, aby sa členovia protisúťažných kartelov z procesných dôvodov nevyhli sankciám podľa práva Únie, je to len konštatovaním jednoznačnej vôle, ktorá je v úplnom súlade s úlohou zverenou Komisii, v každom jednotlivom prípade napraviť zistené procesné nedostatky s cieľom neoslabiť účinnosť práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.
(pozri body 73, 74)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 78)
8. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 93)
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 103 – 105, 107, 111)
10. Hoci prekročenie primeranej lehoty môže za určitých okolností odôvodniť zrušenie rozhodnutia konštatujúceho porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, nie je to tak v prípade, keď sa namieta proti výške pokút uložených týmto rozhodnutím, keďže právomoc Komisie ukladať pokuty upravuje právna úprava, ktorá v tejto súvislosti stanovuje aj premlčaciu lehotu.
Nariadenie č. 2988/74 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej súťaže Európskeho hospodárskeho spoločenstva, neskôr nariadenie č. 1/2003, ktorým bolo uvedené nariadenie nahradené v oblasti hospodárskej súťaže, pritom zaviedlo komplexnú právnu úpravu podrobne upravujúcu lehoty, v ktorých je Komisia oprávnená ukladať pokuty podnikom, ktoré sú predmetom uplatnenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, bez porušenia základnej požiadavky právnej istoty. Vzhľadom na túto právnu úpravu musí byť zamietnutá akákoľvek úvaha týkajúca sa povinnosti Komisie vykonať v primeranej lehote svoju právomoc pri ukladaní pokút.
(pozri body 115 – 117)
11. V prípade rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, prekročenie primeranej lehoty môže predstavovať dôvod na zrušenie len vtedy, pokiaľ bolo preukázané, že porušením tejto zásady došlo k zásahu do práva dotknutých podnikov na obhajobu. Okrem tohto osobitného prípadu nedodržanie povinnosti rozhodnúť v primeranej lehote nemá vplyv na platnosť správneho konania podľa nariadenia č. 17 a nariadenia č. 1/2003.
V tejto súvislosti prináleží materskej spoločnosti, aby si v prípade predaja dcérskej spoločnosti zachovala vo svojich vlastných záznamoch a archívoch alebo iným spôsobom, napríklad prostredníctvom práva na prístup k prevedeným archívom, listiny, ktoré jej umožnia preveriť činnosť svojej dcérskej spoločnosti, aby mala k dispozícii dôkazy potrebné na to, aby sa mohla v prípade súdneho alebo správneho konania brániť. Ak podnik uplatňuje, že je neschopný brániť sa proti svojmu obvineniu v druhom správnom konaní ako materská spoločnosť z dôvodu, že previedol svoju dcérsku spoločnosť spolu s jej archívmi, táto neschopnosť vôbec nevyplynula z časového odstupu medzi ukončením porušenia a oznámením o výhradách v rámci tohto druhého správneho konania alebo z pochybení Komisie, ale len z okolností pripísateľných tejto materskej spoločnosti.
(pozri body 119, 152, 153)
12. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 142 – 149)
13. Prípadná okolnosť, že dcérsku spoločnosť materskej spoločnosti už nemožno sankcionovať za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, či už je to z dôvodu zániku tejto dcérskej spoločnosti alebo z dôvodu uplynutia premlčacej doby vo vzťahu k tejto dcérskej spoločnosti, preto nemá vplyv na otázku, či možno sankcionovať materskú spoločnosť, ktorá je sama považovaná za porušovateľa z dôvodu hospodárskej jednoty so svojou dcérskou spoločnosťou. Je síce pravda, že zodpovednosť materskej spoločnosti by neexistovala, ak by sa preukázalo, že nedošlo k porušeniu, ale táto zodpovednosť nemôže zaniknúť z dôvodu, že došlo k premlčaniu sankcie vo vzťahu k dcérskej spoločnosti. Premlčanie upravené v článku 25 nariadenia č. 1/2003 totiž nemá za následok zánik existencie porušenia, ale len neuplatnenie sankcií v prípade subjektov, vo vzťahu ku ktorým došlo k premlčaniu.
(pozri bod 194)
14. Účelom článku 25 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 je vymedziť okruh úkonov Komisie, ktoré spôsobujú prerušenie premlčania. Toto ustanovenie výslovne obmedzuje tento okruh na úkony týkajúce sa vyšetrovania a stíhania, ktoré sú oznámené (aspoň) jednému podniku, ktorý sa podieľal na porušení, čiže v konečnom dôsledku podniku takto označenému v rozhodnutí, ktorým sa sankcionuje porušenie.
Pokiaľ ide o článok 25 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, tento stanovuje, že prerušenie premlčacej lehoty sa uplatňuje na „všetky“ podniky alebo združenia podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní. Účelom tohto článku je teda vymedziť okruh podnikov, voči ktorým dochádza k prerušeniu premlčania. Výraz „všetky“ použitý v tomto ustanovení má zdôrazniť, že rozhodujúca je objektívna účasť dotknutého podniku na porušení, čiže bez ohľadu na to, v akom postavení sa tento podnik podieľal na porušení, a bez ohľadu na to, či Komisia vedela o tomto podniku pred oznámením o výhradách a či mu pred týmto oznámením o výhradách bol alebo nebol adresovaný úkon prerušujúci premlčanie, alebo či v minulosti dosiahol zrušenie prvého rozhodnutia, ktorým ho Komisia sankcionovala.
Preto pokiaľ sa podnik podieľal na porušení, čiže v konečnom dôsledku pokiaľ je tento podnik takto označený v napadnutom rozhodnutí, pôsobí voči nemu prerušenie premlčania vyplývajúce z oznámenia úkonu týkajúceho sa vyšetrovania a stíhania aspoň jednému (tomuto alebo inému) podniku, ktorý je tiež označený ako podnik, ktorý sa podieľal na porušení.
(pozri body 198, 199, 201 – 203, 205)
15. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 220)
16. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 234, 235)
17. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 253, 254, 258 – 261)