Vec T‑461/08
Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE
proti
Európskej investičnej banke (EIB)
„Verejné zákazky na služby – Verejné obstarávanie – Poskytovanie služby pomoci pri údržbe, podpore a rozvoji informačného systému – Zamietnutie ponuky uchádzača – Zadanie zákazky inému uchádzačovi – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Právomoc – Povinnosť odôvodnenia – Právo na účinný opravný prostriedok – Transparentnosť – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie – Kritériá výberu a hodnotenia ponúk – Žaloba o náhradu škody – Prípustnosť – Ušlý zisk“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty so záväznými právnymi účinkami – Akty Európskej investičnej banky
[Článok 225 ods. 1 ES, článok 230 ES a článok 237 písm. b) a c) ES]
2. Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Hranice – Návrh na náhradu škody spôsobenej Európskou investičnou bankou ako verejným obstarávateľom
(Článok 225 ods. 1 ES, článok 235 ES a článok 288 druhý odsek ES)
3. Žaloba o neplatnosť – Podmienky prípustnosti – Záujem na konaní – Preskúmanie súdom bez návrhu – Analogické uplatnenie na žaloby, ktoré sprevádza návrh na náhradu škody
(Článok 230 ES; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 113)
4. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Žaloba proti vykonanému rozhodnutiu
(Články 230 ES a 233 ES)
5. Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie – Spochybnenie legálnosti súťažných podkladov
(Článok 230 ES štvrtý odek ES)
6. Európska investičná banka – Verejné obstarávania financované z vlastných zdrojov Banky – Uplatniteľné ustanovenia
(Články 28 ES, 43 ES a 49 ES; Charta základných práv Európskej únie; nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 88 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18)
7. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah
(Článok 230 piaty odsek ES a článok 253 ES)
8. Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie – Právo uchádzačov na účinnú súdnu ochranu – Rozsah
(Článok 225 ods. 1 ES, články 242 ES, 243 ES a 253 ES)
9. Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie – Právo uchádzačov na účinnú súdnu ochranu – Právo na opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým je verejná zákazka zadaná inému uchádzačovi
10. Európska investičná banka – Verejné obstarávania financované z vlastných zdrojov Banky – Uzavretie zmlúv – Zadanie ekonomicky najvýhodnejšej ponuke – Kritériá – Voľba uskutočnená verejným obstarávateľom – Hranice
11. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti – Verejné obstarávanie
12. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Škoda spôsobená uchádzačovi, ktorá mu vznikla v dôsledku straty zákazky v rámci verejného obstarávania – Neexistencia dôkazov o súvislosti medzi touto škodou a protiprávnym rozhodnutím o zadaní uvedenej zákazky inému uchádzačovi
(Článok 266 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
1. Potreba úplného preskúmavania zákonnosti aktov Spoločenstva vyžaduje, aby boli článok 225 ods. 1 ES a článok 230 ES vykladané v tom zmysle, že nevylučujú právomoc Všeobecného súdu rozhodovať o žalobe o neplatnosť aktu, ktorý je súčasťou zabezpečovania bežného chodu Európskej investičnej banky predstavenstvom a má definitívne právne účinky voči tretej osobe.
Aj keď Banka nie je inštitúciou Spoločenstva, je subjektom Spoločenstva, ktorý bol zriadený Zmluvou o ES a ktorému táto Zmluva priznáva právnu subjektivitu, a práve z tohto dôvodu podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, a to najmä v rozsahu stanovenom v článku 237 písm. b) ES. Akty formálne prijaté v rámci Banky inými orgánmi, než sú orgány uvedené v článku 237 písm. b) a c) ES, čiže inými orgánmi než Radou guvernérov alebo Správnou radou, teda musia podliehať súdnemu preskúmaniu, pokiaľ sú konečné a majú právne účinky voči tretím osobám.
(pozri body 46, 50, 52)
2. Aj keď žaloba o náhradu škody predstavuje v rámci systému právnych prostriedkov zavedeného Zmluvou samostatný právny prostriedok vo vzťahu k žalobe o neplatnosť, nič to nemení na tom, že treba zohľadniť „priamy vzťah“ alebo „komplementaritu“ existujúcu medzi žalobou o neplatnosť a žalobou o náhradu škody, ako aj vedľajšiu povahu žaloby o náhradu škody vo vzťahu k žalobe o neplatnosť vo fáze posudzovania prípustnosti týchto žalôb, aby sa zabránilo tomu, že výsledok žaloby o náhradu škody bude umelo oddelený od výsledku žaloby o neplatnosť, ku ktorej má však len vedľajšiu alebo doplňujúcu povahu.
Keďže škody, ktoré Európska investičná banka žalobkyni spôsobila, vychádzajú údajne z výkonu činností Banky, ktoré sú spojené s plnením si úloh správy Spoločenstva a sú konkrétne súčasťou pôsobenia tejto správy ako obstarávateľa, a teda uvedené škody nevznikli v dôsledku výkonu činností alebo operácií Banky vo finančnej oblasti alebo na finančných trhoch, Všeobecný súd má na základe článku 225 ods. 1 ES, článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES právomoc rozhodovať aj o návrhu na náhradu škody podanému proti Banke, pokiaľ má taký návrh vedľajšiu povahu vo vzťahu k návrhu na zrušenie aktu Banky, ktorý má definitívne právne účinky voči tretím osobám a je sám osebe prípustný.
(pozri body 55 – 58)
3. Keďže podmienky prípustnosti žaloby, najmä nedostatok záujmu na konaní, patria medzi prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, Všeobecnému súdu prináleží overiť bez návrhu, či žalobcovia majú záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia. Toto riešenie možno analogicky uplatniť na návrhy na zrušenie formulované v rámci žaloby, ktorú sprevádza návrh na náhradu škody.
(pozri bod 62)
4. Aj v prípade, keď bolo v rámci verejného obtarávania rozhodnutie o zadaní zákazky v celom rozsahu vykonané v prospech iných súťažiteľov, má uchádzač aj naďalej právny záujem na zrušení tohto rozhodnutia, a to buď aby dosiahol primeranú nápravu svojej situácie verejným obstarávateľom, alebo aby verejný obstarávateľ v budúcnosti vykonal primerané zmeny verejných obstarávaní, pokiaľ bude rozhodnuté, že tieto obstarávania sú v rozpore s niektorými právnymi požiadavkami.
Skutočnosť, že dohoda o vykonaní verejnej zákazky bola podpísaná či dokonca vykonaná pred vydaním rozhodnutia o žalobe, ktorú vylúčený uchádzač podal proti rozhodnutiu o zadaní uvedenej zákazky, a že verejný obstarávateľ je zmluvne zaviazaný s úspešným uchádzačom, totiž nebráni povinnosti, ktorá v prípade, že sa žalobe vyhovie, vyplýva pre verejného obstarávateľa z článku 233 ES, teda povinnosti prijať opatrenia nevyhnutné na zaistenie zodpovedajúcej ochrany záujmov vylúčeného uchádzača.
Pokiaľ je v dôsledku žaloby vylúčeného uchádzača o verejnú zákazku rozhodnutie o zadaní zákazky zrušené, ale verejný obstarávateľ už nemôže opätovne začať verejné obstarávanie týkajúce sa dotknutej verejnej zákazky, môžu byť záujmy tohto uchádzača chránené napríklad finančným odškodnením zodpovedajúcim strate šance na zadanie zákazky, alebo ak možno s istotou preukázať, že zákazka mala byť uchádzačovi zadaná, ušlému zisku. Je totiž možné priradiť hospodársku hodnotu strate šance na zadanie verejnej zákazky, ktorú vylúčený uchádzač o uvedenú zákazku utrpel v dôsledku protiprávneho rozhodnutia.
(pozri body 64 – 66)
5. Dokument verejného obstarávania, akým sú súťažné podklady, nemožno považovať za akt, ktorý sa týka individuálne každého uchádzača. Podobne ako celá dokumentácia k verejnému obstarávaniu vydaná obstarávateľom sa totiž súťažné podklady uplatňujú na situácie určené objektívne a majú právne účinky voči skupinám osôb, ktoré sú vymedzené všeobecne a abstraktne. Vykazujú teda všeobecný charakter a ich individuálne oznámenie uchádzačom zo strany verejného obstarávateľa neumožňuje individualizovať každého z týchto uchádzačov vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES. Preto súťažné podklady nie sú aktmi, ktoré by mohli byť predmetom priamej žaloby podľa tohto ustanovenia. V dôsledku toho bolo rozhodnutie o zamietnutí ponuky uchádzača prvým napadnuteľným aktom, a preto prvým aktom, ktorý tomuto uchádzačovi umožňoval incidenčne spochybniť legálnosť vzorca použitého pri porovnávacom hodnotení ponúk, ktorý verejný obstarávateľ uviedol v súťažných podkladoch.
(pozri body 73, 74)
6. Verejné obstarávanie Európskej investičnej banky financované z vlastných zdrojov Banky nepodlieha ani ustanoveniam štvrtej hlavy druhej časti nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, v znení zmien a doplnení, a tým skôr ani ustanoveniam tretej hlavy druhej časti nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia v znení zmien a doplnení. Tieto ustanovenia totiž možno uplatniť len na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev a ako vyplýva z článku 88 ods. 1 rozpočtového nariadenia, verejnými zákazkami, ktoré sa ním riadia, sú iba zmluvy, ktoré sú úplne alebo čiastočne financované z uvedeného všeobecného rozpočtu.
Nič to však nemení na tom, že postupy verejného obstarávania Banky musia byť v súlade so základnými pravidlami Zmluvy a všeobecnými právnymi zásadami, ako aj s cieľmi Charty základných práv Európskej únie, ktoré sa týkajú najmä voľného pohybu tovaru (článok 28 ES), slobody usadiť sa (článok 43 ES), voľného pohybu služieb (článok 49 ES), zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality.
Okrem toho aj keď smernice týkajúce sa zadávania verejných zákaziek na práce, dodávky a služby okrem toho upravujú len zákazky zadávané subjektmi alebo verejnými obstarávateľmi členských štátov a nie sú priamo použiteľné na verejné zákazky zadávané správou Spoločenstva, pravidiel alebo zásad stanovených alebo vymedzených v rámci týchto smerníc sa voči uvedenej správe možno dovolávať, pokiaľ sa javia len ako osobitné vyjadrenie základných pravidiel Zmluvy a všeobecných právnych zásad, ktorým správa Spoločenstva priamo podlieha. V spoločenstve práva je totiž jednotné uplatňovanie práva základnou požiadavkou a každý právny subjekt podlieha zásade dodržiavania zákonnosti. Pravidiel alebo zásad stanovených alebo vymedzených v rámci týchto smerníc sa okrem toho možno dovolávať voči správe Spoločenstva, pokiaľ táto správa prijala pri uplatňovaní svojej funkčnej a inštitucionálnej samostatnosti a v medziach právomocí, ktoré jej zveruje Zmluva, akt, ktorý pre úpravu verejných zákaziek, ktoré táto správa zadáva na vlastný účet, výslovne odkazuje na určité pravidlá alebo zásady uvedené v smerniciach a v ktorého dôsledku sa uvedené pravidlá a zásady v súlade so zásadou patere legem quam ipse fecisti použijú.
Okrem toho z príručky pre zadávanie zákaziek na služby, dodávky a práce Európskej investičnej banky na vlastný účet vyplýva, že aj keď sa smernica 2004/18 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby ako taká na Banku nepoužije, je referenčným bodom pre stanovenie postupov Banky. Táto príručka uvádza všeobecne záväzné pravidlá, ktoré majú právne účinky voči tretím osobám, a to najmä tým, ktoré sa rozhodnú uchádzať sa o verejnú zákazku financovanú úplne alebo čiastočne z vlastných zdrojov Banky, rovnako ako sú právne záväzné pre Banku, pokiaľ sa rozhodne zadať verejnú zákazku na vlastný účet. Preto pokiaľ Banka koná s využitím tak kapitálového trhu, ako aj vlastných prostriedkov, najmä pokiaľ zadáva verejné zákazky na vlastný účet, podlieha jednak základným pravidlám Zmluvy, všeobecným právnym zásadám a cieľom Charty základných práv Európskej únie, jednak ustanoveniam príručky, ako boli vyložené vo svetle zásad, ktoré uvedené ustanovenia vykonávajú, prípadne ustanovení smernice 2004/18, na ktoré tieto ustanovenia odkazujú.
(pozri body 87 – 90, 92, 93)
7. Pokiaľ správa Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, má rešpektovanie záruk priznaných právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach ešte zásadnejší význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť uvedenej správy dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia.
Z príručky pre zadávanie zákaziek na služby, dodávky a práce Európskej investičnej banky na vlastný účet však vyplýva, že Banka na žiadosť dotknutej strany do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti oznámi každému uchádzačovi, ktorý predložil prípustnú ponuku, charakteristiky a relatívne výhody vybranej ponuky, ako aj meno úspešného uchádzača alebo strán rámcovej dohody.
Tento postup je v súlade s účelom povinnosti odôvodnenia zakotvenej v článku 253 ES. Skutočnosť, že v rámci verejných obstarávaní dostanú zúčastnení uchádzači odôvodnené rozhodnutie až v odpovedi na ich výslovnú žiadosť, nijako neobmedzuje ich možnosť domáhať sa na Všeobecnom súde svojich práv. Lehota na podanie žaloby stanovená v článku 230 piatom odseku ES totiž začína plynúť až v okamihu oznámenia odôvodneného rozhodnutia, pod podmienkou, že uchádzač podal žiadosť o poskytnutie odôvodneného rozhodnutia v primeranej lehote po tom, ako sa dozvedel o odmietnutí svojej ponuky.
V každom prípade verejný obstarávateľ má s ohľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje v rámci verejných obstarávaní, povinnosť poskytnúť dostatočné odôvodnenie vylúčeným uchádzačom, ktorí o to požiadajú, čo predpokladá, že starostlivo dbá na to, aby v odôvodnení, ktoré zasiela, uviedol všetky skutočnosti, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
V tejto súvislosti list, ktorý Banka zaslala vylúčenému uchádzačovi a ktorým mu oznámila meno vybraného uchádzača, pomerné váhy pridelené kritériám hodnotenia ponúk a rozdelenie udelených bodov, síce môže byť do určitej miery vysvetlením, nemôže sa však považovať za dostatočný vzhľadom na požiadavku, podľa ktorej musia z odôvodnenia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy autora aktu. Takéto rozhodnutie o zamietnutí ponuky uchádzača sa za týchto podmienok vyznačuje nedostatkom odôvodnenia, a teda je v rozpore s ustanoveniami príručky a všeobecnejšie s povinnosťou odôvodnenia zakotvenou v článku 253 ES.
(pozri body 100, 106 – 108, 112, 114, 116)
8. V rámci verejných obstarávaní treba uchádzača chrániť pred svojvôľou verejných obstarávateľov tým, že sa mu zaručí, že protiprávne rozhodnutia prijaté verejným obstarávateľom môžu byť predmetom účinných aj čo najrýchlejších opravných prostriedkov.
Úplná právna ochrana uchádzačov pred svojvôľou verejných obstarávateľov teda najskôr predpokladá povinnosť informovať pred uzatvorením dohody všetkých uchádzačov o rozhodnutí o zadaní zákazky, aby mali skutočnú možnosť podať opravný prostriedok, ktorého predmetom je zrušenie tohto rozhodnutia, pokiaľ sú splnené príslušné podmienky.Táto úplná právna ochrana ďalej vyžaduje, aby bola stanovená možnosť pre vylúčeného uchádzača začať včas preskúmavanie otázky platnosti rozhodnutia o zadaní zákazky, čo predpokladá, že medzi okamihom, keď je rozhodnutie o zadaní zákazky oznámené vylúčeným uchádzačom, a uzatvorením dohody musí existovať primeraný čas, aby sa najmä vylúčeným uchádzačom umožnilo podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovení článku 242 ES v spojení s článkom 243 ES a článkom 225 ods. 1 ES smerujúci k tomu, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia dovtedy, kým súd rozhodne o ich hlavnej žalobe smerujúcej k zrušeniu tohto rozhodnutia. Právo na úplnú a účinnú súdnu ochranu totiž zahŕňa aj zabezpečenie predbežnej ochrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ je nevyhnutná na zaistenie úplnej účinnosti rozhodnutia, ktoré má byť prijaté vo veci samej, s cieľom zabrániť vzniku medzier v právnej ochrane zaisťovanej príslušnými súdmi. Na zachovanie požiadavky účinnej súdnej ochrany je nakoniec potrebné, aby si verejný obstarávateľ splnil povinnosť odôvodnenia tým, že poskytne dostatočné odôvodnenie každému vylúčenému uchádzačovi, ktorý o to požiada, aby mohol toto právo využiť za čo najpriaznivejších podmienok a aby mu bola priznaná možnosť rozhodnúť sa s úplnou znalosťou veci, či je preňho účelné obrátiť sa na príslušný súd.
(pozri body 119 – 122)
9. V rámci verejného obstarávania musí byť právo vylúčeného uchádzača na účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým je verejná zákazka zadaná inému uchádzačovi, rovnako ako súvisiaca povinnosť verejného obstarávateľa oznámiť vylúčenému uchádzačovi na žiadosť dôvody svojho rozhodnutia, považované za podstatné formálne náležitosti, keďže zahŕňajú vypracovanie rozhodnutia o udelení záruk, ktoré umožňujú výkon účinného preskúmania nestrannosti verejného obstarávania, ktoré viedlo k vydaniu tohto rozhodnutia. Skutočnosť, že verejný obstarávateľ nedodržal podstatné formálne náležitosti napadnutého rozhodnutia, musí viesť k jeho zrušeniu.
(pozri body 130, 131)
10. Možnosť ponechaná Európskej investičnej banke, aby si slobodne vybrala kritériá hodnotenia ponúk, na základe ktorých má v úmysle zadať verejné zákazky na vlastný účet, jej umožňuje zohľadniť povahu, predmet a osobitosti vlastné každej zákazke.
Je preto dôležité zohľadniť pravidlá uplatniteľné na priebeh verejných obstarávaní uvedené v príručke pre zadávanie zákaziek na služby, dodávky a práce Európskej investičnej banky na vlastný účet, ktorých účelom je zaručiť, že právomoc, ktorú má Banka pri výbere kritérií hodnotenia ponúk, je vo fáze hodnotenia ponúk na účely zadania zákazky vykonávaná v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a transparentnosti. Cieľom týchto ustanovení je totiž jednak umožniť všetkým primerane informovaným a bežne obozretným uchádzačom vykladať kritériá hodnotenia ponúk rovnakým spôsobom a aby v dôsledku toho mali rovnaké šance pri formulovaní znenia svojich ponúk, a jednak zabezpečiť dodžanie zásady proporcionality.
Hoci je pravda, že kritériá, ktoré môže verejný obstarávateľ použiť, pokiaľ sa zákazka zadáva na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, nie sú v uvedenej príručke vymedzené taxatívne a že táto príručka ponecháva verejnému obstarávateľovi možnosť vybrať si kritériá hodnotenia ponúk, ktoré sa mu zdajú najvhodnejšie, tento výber sa teda môže týkať len kritérií, ktorých cieľom je určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Ako kritériá hodnotenia ponúk sú teda vylúčené kritériá, ktorých cieľom nie je určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ale v zásade súvisia s posúdením vhodnosti uchádzačov vykonať dotknutú zákazku, ktoré patria do fázy výberu uchádzačov a nemôžu byť zohľadnené pri porovnávacom hodnotení ponúk.
Pokiaľ sa ponuka uchádzača, ktorá nebola vylúčená z verejného obstarávania a spĺňa kritériá výberu uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladoch, nezdá z hľadiska verejného obstarávateľa ekonomicky najvýhodnejšia z hľadiska kritérií hodnotenia ponúk uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, verejný obstarávateľ ju musí vyradiť, pričom však nie je oprávnený upraviť všeobecnú štruktúru zákazky tým, že zmení jednu zo základných podmienok jej zadania. Pokiaľ by bol totiž verejný obstarávateľ oprávnený zmeniť v priebehu verejného obstarávania podľa svojej úvahy samotné podmienky zadania zákazky, a to pri neexistencii výslovného splnomocnenia v tomto zmysle obsiahnutého v príslušných použiteľných ustanoveniach, podmienky, ktorými sa riadi zadanie zákazky, ako boli pôvodne stanovené, by boli skreslené. Taká prax by navyše nevyhnutne viedla k porušeniu zásad transparentnosti a rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, pretože jednotné uplatnenie podmienok zadania zákazky a objektívnosť obstarávania by už neboli zaručené.
(pozri body 137, 138, 141, 142, 160)
11. Pokiaľ v rámci konania o zrušení rozhodnutia o zadaní verejnej zákazky Európskej investičnej banky Všeobecný súd nemá k dispozícii nijaký dôkaz, ktorý by mu umožňoval dospieť k záveru alebo s istotou vylúčiť, že zmeny ponuky vybraného uchádzača a pomerných váh pridelených technickým kritériám a finančnému kritériu pred prijatím napadnutého rozhodnutia mohli skresliť porovnávacie hodnotenie ponúk v neprospech vylúčených uchádzačov, takým spôsobom, že by tým bol ovplyvnený výsledok verejného obstarávania, taká neistota musí byť pripísaná na ťarchu Banke ako verejného obstarávateľa.
(pozri bod 181)
12. Pokiaľ v rámci žaloby o náhradu škody nemožno konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi tým, že verejný obstarávateľ prijal rozhodnutie, ktorým vylúčil uchádzača z verejného obstarávania na účely zadania zákazky, ktoré je protiprávne, a škodou uplatňovanou žalobkyňou, ktorá jej vznikla v dôsledku straty samotnej zákazky, žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa náhrady škody, ktorá jej vznikla v dôsledku toho, že neuzavrela s verejným obstarávateľom rámcovú dohodu, a tým skôr ani toho, že nevykonala zákazku.
Tým nie je dotknuté vyrovnanie, ktoré by mohlo žalobkyni patriť podľa článku 266 ZFEÚ ako primeraná náprava jej situácie v dôsledku zrušenia napadnutého rozhodnutia.
(pozri body 212, 214)