ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 26. februára 2008 (*)
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Nariadenie (EHS) č. 2081/92 – Ochrana zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín – Syr ‚Parmigiano Reggiano‘ – Používanie označenia ‚parmesan‘ – Povinnosť členského štátu sankcionovať ex offo zneužívanie chráneného označenia pôvodu“
Vo veci C‑132/05,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 21. marca 2005,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. de March, S. Grünheid a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
ktorú v konaní podporujú:
Česká republika, v zastúpení: T. Boček, splnomocnený zástupca,
Talianska republika, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Aiello, avvocato dello Stato, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastníci konania,
proti
Spolkovej republike Nemecko, v zastúpení: M. Lumma a A. Dittrich, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Loschelder, Rechtsanwalt,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Dánske kráľovstvo, v zastúpení: J. Molde, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
Rakúska republika, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastníci konania,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts a U. Lõhmus, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), K. Schiemann, P. Kūris, E. Juhász, E. Levits a A. Ó Caoimh,
generálny advokát: J. Mazák,
tajomník: B. Fülöp, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. februára 2007,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. júna 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje Súdnemu dvoru, aby určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že formálne odmieta na svojom území sankcionovať používanie označenia „parmesan“ na etiketách výrobkov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na špecifikáciu chráneného označenia pôvodu (ďalej len „CHOP“) „Parmigiano Reggiano“, čím podporuje neoprávnené využitie povesti pravého výrobku chráneného v rámci Spoločenstva, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 4).
Právny rámec
2 Nariadenie č. 2081/92 zavádza ochranu označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín v Spoločenstve.
3 Článok 2 nariadenia č. 2081/92 stanovuje:
„1. Označenia pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov a potravín budú v spoločenstve chránené v súlade s týmto nariadením.
2. Na účely tohto nariadenia:
a) označenie pôvodu: predstavuje názov oblasti, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny, používaný na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorá:
– pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny
a
– má kvalitu alebo vlastnosti, za ktoré podstatne alebo výlučne vďačí daným zemepisným podmienkam vrátane prírodných a ľudských faktorov a ktorá sa vyrába, spracováva a pripravuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti,
…“
4 Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia znie takto:
„Názvy, ktoré sa stali druhovými, sa nesmú registrovať.
Na účely tohto nariadenia je ‚názov, ktorý sa stal druhovým‘ názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý, hoci sa vzťahuje na miesto alebo oblasť, kde takýto výrobok alebo potravina boli pôvodne vyrobené alebo predávané, sa stal druhovým [bežným – neoficiálny preklad] názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny.
Za účelom zistenia, či sa názov stal alebo nestal druhovým, treba brať ohľad na všetky faktory individuálne, obzvlášť na:
– existujúcu situáciu v členskom štáte, z ktorého názov pochádza, a v oblastiach konzumácie,
– momentálnu situáciu v iných členských štátoch,
– zodpovedajúce vnútroštátne právne predpisy alebo predpisy spoločenstva.
…“
5 Podľa článku 4 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 2081/92 musí špecifikácia výrobku prinajmenšom obsahovať „podrobnosti o zložení inšpekčných orgánov, ktoré predpokladá článok 10“.
6 V článku 5 ods. 3 a 4 tohto nariadenia sa uvádza:
„3. Žiadosť o registráciu musí obsahovať špecifikáciu výrobku uvedenú v článku 4.
4. Žiadosť treba odoslať členskému štátu, v ktorom sa zemepisná oblasť nachádza.“
7 Článok 10 uvedeného nariadenia stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia začali pracovať inšpekčné orgány, ktoré zabezpečia, aby poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré budú mať chránené označenie, zodpovedali požiadavkám stanoveným v špecifikáciách.
2. Štruktúra inšpekčných orgánov môže zahŕňať jeden alebo viac určených inšpekčných orgánov a/alebo súkromných osôb poverených na tento účel členským štátom. Členské štáty zašlú Komisii zoznamy orgánov a/alebo poverených osôb a ich právomocí. Komisia uverejní konkrétne údaje v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.
3. Určené inšpekčné orgány a/alebo poverené súkromné osoby musia poskytnúť dostatočné záruky objektívnosti a nestrannosti vo vzťahu ku všetkým výrobcom a spracovateľom podliehajúcim ich kontrole a musia mať sústavne k dispozícii kvalifikovaný personál a zdroje potrebné na vykonanie inšpekcie poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktoré majú chránené označenie.
Ak inšpekčný orgán využíva služby inej organizácie pre niektoré inšpekcie, musí takáto organizácia poskytovať rovnaké záruky. V takom prípade určené inšpekčné orgány a/alebo poverené súkromné osoby zostávajú naďalej zodpovedné voči členskému štátu za všetky inšpekcie.
Od 1. januára 1998 musia súkromné osoby na získanie poverenia od členského štátu na účely tohto nariadenia spĺňať požiadavky stanovené normou EN 45011 z 26. júna 1989.
4. Ak určený inšpekčný orgán a/alebo súkromná osoba v členskom štáte dôjde k záveru, že poľnohospodársky výrobok alebo potravina, ktorá nesie chránené označenie pôvodu v danom členskom štáte, nespĺňa kritériá špecifikácie, musí podniknúť kroky potrebné na dodržanie tohto nariadenia. …
5. Členský štát odoberie poverenie inšpekčnému orgánu, ak sa kritériá uvedené v odsekoch 2 a 3 prestanú plniť. Členský štát informuje Komisiu, ktorá uverejní revidovaný zoznam poverených orgánov v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.
6. Členské štáty prijmú opatrenia, ktoré zabezpečia, že výrobca, ktorý spĺňa podmienky tohto nariadenia, má prístup k systému inšpekcie.
7. Náklady na inšpekciu vykonanú na základe tohto nariadenia budú hradiť výrobcovia používajúci chránené označenie.“
8 Podľa článku 13 rovnakého nariadenia:
„1. Registrované označenia sú chránené proti:
…
b) akémukoľvek zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, aj keď je skutočný pôvod výrobku uvedený, alebo ak je chránené označenie preložené alebo je uvedené v spojení so slovami, ako napr. ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚vyrobené v‘, ‚napodobenie‘ alebo podobne;
…
Ak registrované označenie obsahuje názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý sa považuje za druhový, použitie takéhoto druhového názvu pre daný poľnohospodársky výrobok alebo potravinu sa nebude považovať za odporujúce bodom a) alebo b) v prvom pododseku.
…
3. Chránené označenia sa nesmú stať druhovými.“
9 Podľa článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 z 12. júna 1996 o zápise zemepisných označení a označení pôvodu podľa postupu stanoveného v článku 17 nariadenia č. 2081/92 (Ú. v. ES L 148, 1996, s. 1; Mim. vyd. 03/019, s. 176) a časti A prílohy uvedeného nariadenia predstavuje označenie „Parmigiano Reggiano“ CHOP od 21. júna 1996.
Konanie pred podaním žaloby
10 Na základe sťažnosti, ktorú podalo niekoľko hospodárskych subjektov, Komisia listom z 15. apríla 2003 vyzvala nemecké orgány, aby dali správnym orgánom zodpovedným za stíhanie podvodov jasné pokyny, že majú ukončiť uvádzanie výrobkov označených ako „parmesan“, ktoré nezodpovedajú záväznej špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, na trh na nemeckom území. Výraz „parmesan“ bol podľa Komisie prekladom CHOP „Parmigiano Reggiano“, a jeho používanie teda predstavovalo porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92.
11 Spolková republika Nemecko odpovedala listom z 13. mája 2003, že výraz „parmesan“, iste pôvodne historicky spojený s regiónom Parma, sa stal druhovým označením tvrdých syrov rozličného zemepisného pôvodu, ktoré sú strúhané alebo určené na strúhanie, a je odlišný od CHOP „Parmigiano Reggiano“. Preto používanie tohto výrazu nepredstavuje porušenie nariadenia č. 2081/92.
12 Dňa 17. októbra 2003 zaslala Komisia Spolkovej republike Nemecko výzvu, na ktorú tento členský štát odpovedal listom zo 17. decembra 2003.
13 Keďže vysvetlenia poskytnuté Spolkovou republikou Nemecko Komisiu neuspokojili, vydala 30. marca 2004 odôvodnené stanovisko, v ktorom tento členský štát vyzvala, aby prijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
14 Listom z 15. júna 2004 Spolková republika Nemecko Komisii oznámila, že zotrváva na svojom doterajšom postoji.
15 Za týchto podmienok sa Komisia rozhodla podať túto žalobu.
O žalobe
16 Uznesením zo 6. septembra 2005 predseda Súdneho dvora vyhovel jednak návrhu Talianskej republiky na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie a jednak návrhu Dánskeho kráľovstva a Rakúskej republiky na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Spolkovej republiky Nemecko.
17 Uznesením z 15. mája 2006 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Českej republiky na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.
18 Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza jedinú výhradu založenú na odmietaní Spolkovej republiky Nemecko sankcionovať na svojom území používanie označenia „parmesan“ na etiketách výrobkov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na špecifikáciu CHOP „Parmigiano Reggiano“.
19 Spolková republika Nemecko spochybňuje nesplnenie povinnosti na základe troch druhov dôvodov:
– po prvé, označenie pôvodu je chránené podľa článku 13 nariadenia č. 2081/92 iba v presnej forme, v akej je registrované,
– po druhé, používanie slova „parmesan“ nemá za následok porušenie ochrany označenia pôvodu „Parmigiano Reggiano“, a
– po tretie, nie je povinná sankcionovať ex offo porušenia uvedeného článku 13.
O ochrane zložených označení
20 Komisia uvádza, že systém ochrany v Spoločenstve spočíva na zásade, podľa ktorej zápis označenia obsahujúceho viacero výrazov poskytuje ochranu práva Spoločenstva tak zložkám zloženého označenia, ako aj celému označeniu. Účinná ochrana zložených označení preto predpokladá, že v zásade všetky zložky zloženého označenia majú byť chránené proti zneužívaniam. Komisia sa domnieva, že s cieľom zabezpečiť túto ochranu nariadenie č. 2081/92 nevyžaduje registráciu každého prvku zloženého označenia, ktorý má byť chránený, ale vychádza zo zásady, že každý z uvedených prvkov je chránený sám osebe. Taký výklad bol potvrdený Súdnym dvorom v rozsudku z 9. júna 1998, Chiciak a Fol (C‑129/97 a C‑130/97, Zb. s. I‑3315).
21 Komisia tvrdí, že zásada ochrany všetkých zložiek zloženého označenia je iba obmedzená výnimkou stanovenou v článku 13 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 2081/92, podľa ktorého používanie jednotlivého prvku zloženého označenia sa nepovažuje za odporujúce článku 13 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného nariadenia, ak prvok, o ktorý ide, je názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý sa považuje za druhové označenie. Toto ustanovenie by pritom bolo nadbytočné, ak by sa bolo možné domnievať, že rozličné zložky označení, ktoré sú zaregistrované iba vo forme zložených označení, nepodliehajú žiadnej ochrane.
22 Okrem toho jednotlivá zložka zloženého označenia nepožíva ochranu nariadenia č. 2081/92 vtedy, ak dotknuté členské štáty pri oznámení predmetného zloženého označenia uviedli, že sa nepožaduje ochrana určitých častí tohto označenia.
23 Komisia by to musela zohľadniť pri prijímaní nariadenia č. 1107/96 tým, že v poznámke pod čiarou by v prípade potreby uviedla, že ochrana časti predmetného označenia sa nepožaduje.
24 V prípade označenia „Parmigiano Reggiano“ sa ani jedna z týchto dvoch zložiek v poznámke pod čiarou nenachádza.
25 Spolková republika Nemecko odpovedá, že CHOP požíva ochranu podľa článku 13 nariadenia č. 2081/92 iba v presnej forme, v akej je registrované. V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, z už citovaného rozsudku Chiciak a Fol nemožno vyvodiť opačný záver.
26 Okrem toho v rámci veci, ktorá viedla k rozsudku z 25. júna 2002, Bigi (C‑66/00, Zb. s. I‑5917), Talianska republika sama výslovne potvrdila, že upustila od registrácie označenia „Parmigiano“. Za týchto okolností, teda bez registrácie, nie je toto označenie chránené podľa práva Spoločenstva.
27 V tejto súvislosti z ôsmeho odôvodnenia nariadenia č. 1107/96 vyplýva, že „… isté členské štáty oznámili, že pre isté časti označení nežiadajú ochranu, a toto bolo treba vziať do úvahy“.
28 Nariadenie č. 1107/96 spresňuje odkazmi na poznámky pod čiarou vo svojej prílohe prípady, v ktorých sa ochrana časti dotknutého označenia nepožadovala.
29 Je však namieste uviesť, že neexistencia vyhlásenia, ktoré by dosvedčovalo, že pre určité zložky označenia sa nepožadovala ochrana poskytovaná článkom 13 nariadenia č. 2081/92, nemôže tvoriť dostatočný základ pre určenie rozsahu uvedenej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok Chiciak a Fol, už citovaný, bod 37).
30 V systéme ochrany, ktorý vytvorilo nariadenie č. 2081/92, patria otázky týkajúce sa ochrany, ktorá sa má poskytnúť rôznym zložkám označenia, a najmä otázky, či ide prípadne o druhový názov alebo o zložku chránenú proti praktikám uvedeným v článku 13 uvedeného nariadenia, do posúdenia, ktoré má vykonať vnútroštátny súd na základe podrobnej analýzy skutkového kontextu, ako mu ho opíšu dotknuté osoby (rozsudok Chiciak a Fol, už citovaný, bod 38).
31 Za týchto podmienok nemôže platiť tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorého CHOP požíva ochranu podľa článku 13 nariadenia č. 2081/92 iba v presnej forme, v akej je registrované.
O ujme spôsobenej CHOP „Parmigiano Reggiano“
32 Podľa Komisie predstavuje uvádzanie syrov, ktoré nezodpovedajú špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, do obehu pod označením „parmesan“ porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92, pretože výraz „parmesan“ je správnym prekladom CHOP „Parmigiano Reggiano“. Preklad, rovnako ako CHOP v jazyku členského štátu, ktorý dosiahol registráciu tohto označenia, je výlučne vyhradený pre výrobky, ktoré zodpovedajú špecifikácii.
33 Komisia dodáva, že ako preukazuje úzka súvislosť medzi konkrétnym zemepisným regiónom v Taliansku, odkiaľ tento druh syra pochádza, a výrazom „parmesan“, ktorú dosvedčuje historický vývoj, tento výraz nie je druhovým názvom, ktorý by sa mohol odlišovať od CHOP „Parmigiano Reggiano“.
34 V každom prípade používanie označenia „parmesan“ pre syr, ktorý nezodpovedá špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, by predstavovalo vyvolanie dojmu tohto označenia, ktoré je zakázané článkom 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92.
35 Komisia takisto tvrdí, že výraz „parmesan“ sa nestal druhovým názvom.
36 Zemepisné označenie sa iste môže používaním stať po určitom čase druhovým názvom v tom zmysle, že spotrebitelia ho prestanú vnímať ako údaj o zemepisnom pôvode výrobku, a budú v ňom vidieť iba údaj o určitom druhu výrobku. K tomuto posunu významu došlo napríklad pri výrazoch „Camembert“ a „Brie“.
37 Podľa Komisie výraz „parmesan“ nikdy nestratil svoj zemepisný význam. Ak by totiž „parmesan“ skutočne bol neutrálnym výrazom bez takého významu, nebolo by možné hodnoverne vysvetliť, prečo sa výrobcovia napodobenín usilujú vytvoriť slovami a obrázkami spojitosť medzi svojimi výrobkami a Talianskom.
38 Okrem toho skutočnosť, že až do roku 2000 sa na talianskom území vyrábal syr nazývaný „parmesan“, ktorý nezodpovedal špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, podľa Komisie neznamená, že tento výraz je v Taliansku druhovým názvom pre strúhané syry rôzneho pôvodu, pretože uvedený syr bol určený výlučne na vývoz do krajín, kde výraz „parmesan“ nepožíval žiadnu osobitnú ochranu v súlade so zásadou teritoriality. Navyše označenie „Parmigiano Reggiano“ je chránené na úrovni Spoločenstva až od 21. júna 1996, čo je dátum, keď nadobudlo účinnosť nariadenie č. 1107/96.
39 Spolková republika Nemecko tvrdí, že používanie slova „parmesan“ nepredstavuje porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92, keďže ide iba o preklad – podľa názoru Komisie – výrazu „Parmigiano“, ktorý je druhovým názvom, čo preukazuje situácia v Taliansku a iných členských štátov, rovnako ako vnútroštátne právne úpravy a právna úprava Spoločenstva. Ako druhový názov nemôže byť chránený uvedeným nariadením.
40 Subsidiárne Spolková republika Nemecko uvádza, že aj keby výraz „Parmigiano“ nebol druhovým názvom, a preto by sa na túto zložku neuplatnili ustanovenia článku 13 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 2081/92, používanie výrazu „parmesan“ nepredstavuje porušenie ustanovení týkajúcich sa ochrany označenia pôvodu „Parmigiano Reggiano“. Názov „parmesan“ prešiel počas storočí vlastným vývojom a stal sa v Nemecku, ale aj v iných členských štátoch druhovým názvom. Jeho použitie teda nepredstavuje zneužitie ani vyvolanie dojmu CHOP „Parmigiano Reggiano“.
41 Na podporu tejto tézy sa Spolková republika Nemecko odvoláva po prvé na bod 35 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci, ktorá viedla k uzneseniu z 8. augusta 1997, Canadane Cheese Trading a Kouri (C‑317/95, Zb. s. I‑4681), po druhé na už citovaný rozsudok Bigi, v ktorom Súdny dvor výslovne nechal otvorenú otázku, či výraz „parmesan“ predstavuje druhové označenie, po tretie na skutočnosť, že nepostačuje konštatovať, že názov výrobku je prekladom označenia pôvodu. V každom jednotlivom prípade je potrebné preskúmať, či tento preklad naozaj predstavuje vyvolanie dojmu predmetného označenia. Nebolo by to tak za predpokladu, že sporný názov síce pôvodne bol prekladom, ale v priebehu času nadobudol iný význam v bežnom jazyku spotrebiteľov, a tak sa stal druhovým označením. Po štvrté poukazuje uvedený členský štát na skutočnosť, že v Nemecku, jedinom členskom štáte, kde je posúdenie druhového charakteru výrazu „parmesan“ rozhodujúce so zreteľom na toto konanie o nesplnení povinnosti, je slovo „parmesan“ odnepamäti vnímané ako druhové označenie tvrdého syra, ktorý je strúhaný alebo určený na strúhanie. To navyše rovnako platí v iných členských štátoch vrátane Talianska.
42 Predovšetkým je potrebné určiť, či používanie označenia „parmesan“ zodpovedá vo vzťahu k CHOP „Parmigiano Reggiano“ jednej zo situácií uvedených v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 2081/92.
43 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia sú registrované označenia chránené okrem iného proti akémukoľvek zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, aj keď je skutočný pôvod výrobku uvedený alebo chránené označenie je preložené.
44 Pokiaľ ide o vyvolanie dojmu CHOP, Súdny dvor rozhodol, že tento pojem pokrýva situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného označenia takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené (rozsudok zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, Zb. s. I‑1301, bod 25).
45 Súdny dvor spresnil, že je možné, aby došlo k vyvolaniu dojmu CHOP, pokiaľ neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými výrobkami, a dokonca aj vtedy, ak sa ochrana Spoločenstvom nevzťahuje na prvky tohto označenia, ktoré preberá sporné názvoslovie (rozsudok Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, už citovaný, bod 26).
46 V tejto veci existuje fonetická a vizuálna podobnosť medzi označeniami „parmesan“ a „Parmigiano Reggiano“, a to v situácii, keď predmetnými výrobkami sú tvrdé syry, ktoré sú strúhané alebo určené na strúhanie, teda výrobky s obdobným vzhľadom (pozri v tomto zmysle Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, už citovaný, bod 27).
47 Navyše nezávisle od otázky, či označenie „parmesan“ je alebo nie je presným prekladom CHOP „Parmigiano Reggiano“ alebo výrazu „Parmigiano“, takisto musí byť zohľadnená pojmová blízkosť existujúca medzi týmito dvomi výrazmi v rôznych jazykoch, ktorú dosvedčuje diskusia pred Súdnym dvorom.
48 Taká blízkosť, ako aj fonetická a vizuálna podobnosť spomínaná v bode 46 tohto rozsudku môžu viesť k tomu, že spotrebiteľovi sa v mysli vybaví obraz syra oprávneného niesť CHOP „Parmigiano Reggiano“, pokiaľ sa stretne s tvrdým syrom, ktorý je strúhaný alebo určený na strúhanie, nesúcim označenie „parmesan“.
49 Za týchto podmienok musí byť používanie označenia „parmesan“ kvalifikované v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92 ako vyvolanie dojmu CHOP „Parmigiano Reggiano“.
50 Otázka, či označenie „parmesan“ je prekladom CHOP „Parmigiano Reggiano“, teda nemá vplyv na posúdenie tejto žaloby.
51 Spolková republika Nemecko však tvrdí, že vzhľadom na to, že označenie „parmesan“ sa stalo druhovým názvom, jeho používanie nemôže predstavovať protiprávne vyvolanie dojmu CHOP „Parmigiano Reggiano“.
52 Uviesť skutočnosti spôsobilé preukázať dôvodnosť tohto tvrdenia prináležalo Spolkovej republike Nemecko tým skôr, že Súdny dvor už rozhodol, že zďaleka nie je zrejmé, že by sa označenie „parmesan“ stalo druhovým (rozsudok Bigi, už citovaný, bod 20).
53 V rámci posúdenia druhového charakteru názvu treba podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2081/92 zohľadniť miesta výroby dotknutého výrobku existujúce tak vnútri, ako aj mimo členského štátu, ktorý dosiahol registráciu predmetného označenia, spotrebu tohto výrobku a spôsob, akým je toto označenie vnímané spotrebiteľmi vnútri a mimo uvedeného členského štátu, existenciu osobitnej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa týka uvedeného výrobku, ako aj spôsob, akým sa uvedené označenie používalo v práve Spoločenstva (pozri rozsudok z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia, C‑465/02 a C‑466/02, Zb. s. I‑9115, body 76 až 99).
54 Ako pritom generálny advokát uviedol v bodoch 63 a 64 svojich návrhov, Spolková republika Nemecko sa obmedzila na predloženie citátov zo slovníkov a odbornej literatúry, ktoré neposkytujú úplný pohľad na spôsob, akým vnímajú slovo „parmesan“ spotrebitelia v Nemecku a v iných členských štátoch, pričom neposkytla žiadne číselné údaje týkajúce sa výroby alebo spotreby syra uvádzaného na trh pod označením „parmesan“ v Nemecku alebo v iných členských štátoch.
55 Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru okrem toho vyplýva, že v Nemecku uvádzajú niektorí výrobcovia syra s označením „parmesan“ tento výrobok na trh s etiketami, ktoré odkazujú na taliansku kultúru a krajinu. Možno z toho legitímne vyvodiť, že spotrebitelia v tomto členskom štáte vnímajú syr „parmesan“ ako syr, ktorý má spojitosť s Talianskom, aj keď bol v skutočnosti vyrobený v inom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko a Dánsko/Komisia, už citovaný, bod 87).
56 Napokon na pojednávaní nebola Spolková republika Nemecko schopná poskytnúť ani informácie týkajúce sa množstiev syra, ktorý je vyrábaný v Taliansku pod CHOP „Parmigiano Reggiano“, dovezených do Nemecka, čím neumožnila Súdnemu dvoru použiť skutočnosti týkajúce sa spotreby tohto syra ako ukazovatele druhového charakteru názvu „parmesan“ (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko a Dánsko/Komisia, už citovaný, bod 88).
57 Z toho plynie, že Spolková republika Nemecko nepreukázala, že názov „parmesan“ má druhový charakter, a preto musí byť používanie slova „parmesan“ pre syry, ktoré nezodpovedajú špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, považované v tejto veci za porušenie ochrany, ktorá vyplýva z článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92.
O povinnosti Spolkovej republiky Nemecko sankcionovať porušenia článku 13 ods. 1 nariadenia č. 2081/92
58 Komisia tvrdí, že Spolková republika Nemecko je podľa článkov 10 a 13 nariadenia č. 2081/92 povinná prijať ex offo opatrenia nevyhnutné na potláčanie konaní, ktoré spôsobujú ujmu CHOP. Podľa Komisie zásah členských štátov zahŕňa opatrenia na správnej a trestnej úrovni, ktoré umožnia dosiahnutie cieľov sledovaných týmto nariadením v oblasti ochrany označení pôvodu. Výrobky, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami uvedeného nariadenia, nemožno uvádzať do obehu.
59 Komisia spresňuje, že jej výhrady sa netýkajú nemeckej právnej úpravy ani akejkoľvek nemožnosti začať konanie na vnútroštátnych súdoch, ale správnej praxe nemeckých úradov, ktorá je v rozpore s právom Spoločenstva. Ak by členské štáty nemali povinnosť zasiahnuť a v dôsledku toho by sa hospodárske subjekty museli samy obrátiť na súd vždy, keď by došlo k porušeniu ich výlučného práva používať predmetné CHOP na celom území Európskej únie, nebolo by možné dosiahnuť ciele nariadenia č. 2081/92.
60 Podľa Komisie je ústrednou otázkou v spore medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi otázka dodržania práv duševného vlastníctva, ktoré majú výrobcovia usadení v regióne, z ktorého pochádza dotknutý výrobok, zatiaľ čo stíhanie porušení článku 13 nariadenia č. 2081/92 orgánmi verejnej moci nemá za cieľ ochranu súkromných hospodárskych záujmov, ale ochranu spotrebiteľov, ktorých očakávania, čo sa týka kvality a zemepisného pôvodu uvedeného výrobku, neslobodno sklamať. Ochrana spotrebiteľov sledovaná týmto nariadením by bola ohrozená, ak by uplatňovanie zákazov, ktoré stanovuje uvedené nariadenie, bolo úplne závislé od správania súkromných hospodárskych subjektov pri domáhaní sa súdnej ochrany.
61 Komisia dochádza k záveru, že správanie Spolkovej republiky Nemecko musí byť považované za porušenie práva Spoločenstva nekonaním.
62 Spolková republika Nemecko tvrdí, že článok 13 nariadenia č. 2081/92 určuje pôsobnosť ochrany registrovaných zemepisných označení a označení pôvodu. Vzhľadom na priamy účinok tohto nariadenia poskytuje tento článok držiteľom alebo oprávneným užívateľom CHOP práva, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné chrániť.
63 Priama uplatniteľnosť nariadenia č. 2081/92 iste nezbavuje členské štáty povinnosti prijať vnútroštátne opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť uplatňovanie tohto nariadenia. Spolková republika Nemecko však prijala početné právne predpisy umožňujúce zasiahnuť proti protiprávnemu používaniu CHOP, najmä zákon proti nekalej súťaži (Gesetz gegen den unlauteren Wettbewerb) zo 7. júna 1909 a zákon o ochrane ochranných známok a iných rozlišovacích označení (Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen) z 25. októbra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 3085).
64 Okrem toho možnosť podať žalobu proti akémukoľvek konaniu v rozpore s právami vyplývajúcimi z CHOP nie je vyhradená iba držiteľovi uvedeného označenia. Naopak, je prístupná konkurentom, združeniam podnikateľov a spotrebiteľským združeniam. Veľmi široký okruh osôb oprávnených podať žalobu postačuje na preukázanie toho, že predpisy platné v Spolkovej republike Nemecko sa neobmedzujú len na to, aby umožňovali výrobcom usadeným v regióne, z ktorého pochádza dotknutý výrobok, dosiahnuť dodržiavanie práv duševného vlastníctva, ktoré im patria. Tieto predpisy vytvárajú všeobecný a účinný systém, ktorý umožňuje brániť porušeniam článku 13 nariadenia č. 2081/92 a účinne ich sankcionovať prostredníctvom súdnych rozhodnutí.
65 Poskytnutím vyššie uvedených práv súkromnoprávneho charakteru prijala Spolková republika Nemecko všetky opatrenia, ktoré sa vyžadujú na zabezpečenie plného a riadneho uplatňovania článku 13 ods. 1 nariadenia č. 2081/92. Nie je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci sankcionovali porušenia tohto ustanovenia ex offo správnymi poriadkovými opatreniami, a články 10 a 13 uvedeného nariadenia to ani neukladajú. Podľa Spolkovej republiky Nemecko z porovnania rôznych jazykových verzií článku 10 ods. 4 nariadenia č. 2081/92 vyplýva, že vzhľadom na taliansky pôvod CHOP „Parmigiano Reggiano“ je zabezpečenie dodržiavania špecifikácie uvedeného označenia pri jeho používaní úlohou Consorzio del formaggio Parmigiano Reggiano, a nie nemeckých inšpekčných orgánov.
66 Podľa tohto členského štátu Komisia síce uvádza, že sankcionovanie porušení článku 13 nariadenia č. 2081/92 dotknutým členským štátom musí zabezpečiť nielen ochranu súkromných hospodárskych záujmov, ale aj ochranu spotrebiteľov, toto konštatovanie však nevyplýva zo žiadnej osobitosti uvedeného nariadenia, pre ktorú by sa systém ochrany označení pôvodu sprístupnením právnych prostriedkov súkromnoprávneho charakteru mal – na rozdiel od situácie, aká je pri iných právach duševného vlastníctva alebo pri ustanoveniach o ochrane hospodárskej súťaže – považovať za nedostatočný.
67 Napokon Spolková republika Nemecko tvrdí, že ak v Nemecku nie je používanie označenia „parmesan“ pre výrobky, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na špecifikáciu CHOP „Parmigiano Reggiano“, predmetom stíhaní začatých ex offo ani trestných sankcií, a to aj za predpokladu, že toto používanie predstavuje porušenie článku 13 ods. 1 nariadenia č. 2081/92, táto situácia vyplýva iba z upustenia od spôsobov sankcií, ktoré členské štáty môžu stanoviť, ale v súlade so súčasným stavom práva Spoločenstva ich nie sú povinné ukladať.
68 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že oprávnenie dovolávať sa ustanovení nariadenia na vnútroštátnych súdoch, ktoré majú osoby podliehajúce súdnej právomoci, nemôže zbaviť členské štáty povinnosti prijať vnútroštátne opatrenia, ktoré umožňujú jeho plné a riadne uplatnenie, ak sa to ukáže byť nevyhnutné (pozri najmä rozsudok z 20. marca 1986, Komisia/Holandsko, 72/85, Zb. s. 1219, bod 20).
69 Je nesporné, že nemecký právny poriadok obsahuje právne nástroje, akými sú právne predpisy spomenuté v bode 63 tohto rozsudku, určené na zabezpečenie účinnej ochrany práv, ktoré jednotlivcom dáva nariadenie č. 2081/92. Rovnako je nesporné, že možnosť podať žalobu proti akémukoľvek konaniu, ktoré môže spôsobiť ujmu právam vyplývajúcim z CHOP, nie je vyhradená iba oprávnenému užívateľovi uvedeného označenia. Naopak, je prístupná konkurentom, združeniam podnikateľov a spotrebiteľským združeniam.
70 Za týchto podmienok je taká právna úprava schopná zabezpečiť ochranu iných záujmov, než sú záujmy výrobcov tovarov oprávnených niesť CHOP, najmä záujmov spotrebiteľov.
71 Na pojednávaní Spolková republika Nemecko navyše uviedla, že v súčasnosti prebiehajú na nemeckých súdoch konania týkajúce sa používania označenia „parmesan“ v Nemecku, z ktorých jedno bolo začaté na návrh Consorzio del formaggio Parmigiano Reggiano.
72 Pokiaľ ide o výhradu Komisie založenú na povinnosti členských štátov prijať ex offo opatrenia nevyhnutné na účely sankcionovania porušení článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia, je namieste uviesť nasledujúce úvahy.
73 Taká povinnosť predovšetkým nevyplýva z článku 10 nariadenia č. 2081/92.
74 Je pravda, že s cieľom zabezpečiť efektivitu ustanovení nariadenia č. 2081/92 jeho článok 10 ods. 1 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia začali pracovať inšpekčné orgány. Sú teda povinné zriadiť také orgány.
75 Článok 10 ods. 4 nariadenia č. 2081/92 však tým, že stanovuje, že „ak určený inšpekčný orgán a/alebo súkromná osoba v členskom štáte dôjde k záveru, že poľnohospodársky výrobok alebo potravina, ktorá nesie chránené označenie pôvodu v danom členskom štáte, nespĺňa kritériá špecifikácie, musí podniknúť kroky potrebné na dodržanie tohto nariadenia. …“, naznačuje, že určený inšpekčný orgán a/alebo súkromná osoba v členskom štáte sú z členského štátu, odkiaľ pochádza CHOP.
76 Zmienka o „výrobco[ch] a spracovateľo[ch] podliehajúci[ch] ich kontrole“ v článku 10 ods. 3 uvedeného nariadenia, rovnako ako právo výrobcov mať prístup k systému inšpekcie stanovené v odseku 6 tohto článku a ich povinnosť hradiť náklady na inšpekciu uvedená v odseku 7 rovnakého článku potvrdzujú, že článok 10 nariadenia č. 2081/92 upravuje povinnosti členských štátov, odkiaľ pochádza CHOP.
77 Tento výklad podporujú aj ustanovenia článku 4 ods. 2 písm. g) v spojitosti s článkom 5 ods. 3 a 4 nariadenia č. 2081/92, z ktorých vyplýva, že žiadosť o registráciu musí obsahovať špecifikáciu výrobku, túto žiadosť treba odoslať členskému štátu, v ktorom sa dotknutá zemepisná oblasť nachádza, a uvedená špecifikácia musí zahŕňať „podrobnosti o zložení inšpekčných orgánov, ktoré predpokladá článok 10“.
78 Z toho plynie, že inšpekčnými orgánmi, ktorým je uložená povinnosť zabezpečiť dodržanie špecifikácie CHOP, sú inšpekčné orgány členského štátu, odkiaľ pochádza predmetné CHOP. Kontrola dodržania špecifikácie pri používaní CHOP „Parmigiano Reggiano“ teda nie je úlohou nemeckých inšpekčných orgánov.
79 Iste, článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92 vyžaduje ochranu registrovaných označení proti „akémukoľvek zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, aj keď je skutočný pôvod výrobku uvedený, alebo ak je chránené označenie preložené alebo je uvedené v spojení so slovami, ako napr. ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚vyrobené v‘, ‚napodobenie‘ alebo podobne“.
80 Komisia však jednak nepreukázala, že Spolková republika Nemecko porušila povinnosti, ktoré vyplývajú z nariadenia č. 2081/92, a jednak neuviedla skutočnosti svedčiace o tom, že opatrenia, akými sú opatrenia spomínané v bode 63 tohto rozsudku, neboli prijaté alebo neboli schopné chrániť CHOP „Parmigiano Reggiano“.
81 Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, je opodstatnené konštatovať, že Komisia nepreukázala, že Spolková republika Nemecko si tým, že formálne odmieta na svojom území sankcionovať používanie označenia „parmesan“ na etiketách výrobkov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na špecifikáciu CHOP „Parmigiano Reggiano“, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92.
82 Preto musí byť žaloba, ktorú podala Komisia, zamietnutá.
O trovách
83 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spolková republika Nemecko navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. V súlade s odsekom 4 toho istého článku znášajú Česká republika, Dánske kráľovstvo, Talianska republika, ako aj Rakúska republika svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.
3. Česká republika, Dánske kráľovstvo, Talianska republika, ako aj Rakúska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy