Vec C‑268/17
AY
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Županijski Sud u Zagrebu)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Článok 1 ods. 2, článok 3 bod 2 a článok 4 bod 3 – Dôvody odmietnutia vykonania – Zastavenie trestného stíhania – Zásada ne bis in idem – Vyžiadaná osoba, ktorá bola svedkom v predchádzajúcom konaní týkajúcom sa tých istých činov – Vydanie viacerých európskych zatykačov na tú istú osobu“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 25. júla 2018
1. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Otázky týkajúce sa povinností súdneho orgánu vykonávajúceho európsky zatykač, ktoré predložil vydávajúci súdny orgán – Prípustné otázky
(Článok 267 ZFEÚ; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299)
2. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Vykonanie členskými štátmi – Povinnosť prijať rozhodnutie o vykonaní európskeho zatykača – Rozsah – Druhý európsky zatykač týkajúci sa tej istej osoby a tých istých činov ako skorší európsky zatykač, ktorý už bol predmetom rozhodnutia o jeho vykonaní – Zahrnutie
(Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 2)
3. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Dôvody pre povinné nevykonanie európskeho zatykača – Vyžiadaná osoba, ktorá bola odsúdená s konečnou platnosťou za rovnaké činy – Pojem „rozsudok“ – Rozhodnutie, ktorým sa právoplatne zastaví trestné stíhanie a ktoré vydal orgán oprávnený zúčastňovať sa výkonu trestného súdnictva – Zahrnutie
(Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 3 bod 2)
4. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Dôvody pre povinné nevykonanie európskeho zatykača – Vyžiadaná osoba, ktorá bola odsúdená s konečnou platnosťou za rovnaké činy – Dôvody pre nepovinné nevykonanie európskeho zatykača – Vyžiadaná osoba, ktorá bola odsúdená s konečnou platnosťou za rovnaké činy alebo bola predmetom rozhodnutia o nestíhaní trestného činu alebo o zastavaní takéhoto stíhania – Zatykač vydaný na osobu, ktorá bola svedkom v zastavenom trestnom konaní týkajúcom sa tých istých činov – Vylúčenie
(Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 3 bod 2 a článok 4 bod 3)
1. V každom prípade prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespochybňuje ani okolnosť, že položené otázky sa týkajú povinností vykonávacieho súdneho orgánu, hoci vnútroštátny súd je súdny orgán vydávajúci EZ. Vydanie EZ má totiž za následok možné zatknutie vyžiadanej osoby, a preto zasahuje do osobnej slobody tejto osoby. Súdny dvor však už rozhodol, že pokiaľ ide o konania týkajúce sa EZ, zaručenie dodržania základných práv patrí predovšetkým do zodpovednosti vydávajúceho členského štátu (rozsudok z 23. januára 2018, Piotrowski, C‑367/16, EU:C:2018:27, bod 50). Preto s cieľom zaručiť tieto práva, čo môže viesť súdny orgán k prijatiu rozhodnutia o zrušení vydaného EZ, je potrebné, aby takýto orgán mal možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnym návrhom.
(pozri body 28, 29)
2. Článok 1 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že súdny orgán vykonávajúceho členského štátu je povinný prijať rozhodnutie v súvislosti s akýmkoľvek európskym zatykačom, ktorý mu je postúpený, a to aj v prípade, že v tomto členskom štáte sa už rozhodovalo o skoršom európskom zatykači týkajúcom sa tej istej osoby a tých istých činov, ale druhý európsky zatykač bol vydaný len z dôvodu obžaloby vyžiadanej osoby vo vydávajúcom členskom štáte.
V tomto kontexte článok 15 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 stanovuje, že „vykonávajúci súdny orgán rozhodne v lehotách a za podmienok definovaných v tomto rámcovom rozhodnutí o tom, či osobu odovzdá“. Navyše článok 17 ods. 1 a 6 rámcového rozhodnutia stanovuje, že „[EZ] sa prejednáva a vykonáva ako naliehavá záležitosť“ a že „každé odmietnutie vykonania európskeho zatykača sa musí zdôvodniť“. Okrem toho článok 22 rámcového rozhodnutia stanovuje, že „vykonávajúci súdny orgán oznámi neodkladne vydávajúcemu súdnemu orgánu rozhodnutie o opatrení, ktoré bude prijaté v súvislosti s [EZ]“.
V dôsledku toho, ako uviedol generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, vykonávajúci súdny orgán, ktorý mlčí v nadväznosti na vydanie EZ, a teda nepredloží nijaké rozhodnutie súdnemu orgánu, ktorý vydal tento zatykač, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedených ustanovení rámcového rozhodnutia 2002/584.
(pozri body 34 – 36, bod 1 výroku)
3. Jedna z týchto podmienok, ktorým podlieha odmietnutie vykonania EZ, je podmienka, že vyžiadaná osoba „bola s konečnou platnosťou odsúdená“. V tomto ohľade treba spresniť, že hoci znenie článku 3 bodu 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 odkazuje na „odsúdenie“, toto ustanovenie sa uplatňuje tiež na rozhodnutia, ktoré vydal orgán oprávnený zúčastňovať sa výkonu trestného súdnictva v príslušnom vnútroštátnom právnom poriadku, ktorými sa právoplatne zastaví trestné stíhanie v členskom štáte, aj ak sú tieto rozhodnutia prijaté bez účasti súdneho orgánu a nemajú formu rozsudku (pozri analogicky rozsudok z 29. júna 2016, Kossowski, C‑486/14, EU:C:2016:483, bod 39 a citovanú judikatúru).
(pozri body 40, 41)
4. Článok 3 bod 2 a článok 4 bod 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely odmietnutia vykonania európskeho zatykača na základe prvého alebo druhého z týchto ustanovení sa nemožno odvolávať na také rozhodnutie prokuratúry, akým je rozhodnutie maďarského ústredného vyšetrovacieho orgánu dotknuté vo veci samej, ktorým sa zastavuje trestné stíhanie začaté voči neznámemu páchateľovi, v rámci ktorého osoba, na ktorú bol vydaný tento európsky zatykač, bola vypočutá len ako svedok, a to bez toho, aby sa trestné stíhanie viedlo proti tejto osobe a toto rozhodnutie bolo prijaté vo vzťahu k nej.
(pozri bod 63, bod 2 výroku)