Žaloba podaná 3. novembra 2010 - Francúzsko/Komisia

(vec T-516/10)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a B. Cabouat, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 5724 v konečnom znení z 23. augusta 2010 o uplatnení finančných opráv na pomoc z usmerňovacej sekcie EPUZF priznanú na iniciatívny program Spoločenstva CCI 2000.FR.060.PC.001 (Francúzsko - LEADER+),

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Svojou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 5724 v konečnom znení z 23. augusta 2010 o uplatnení finančných opráv na pomoc z usmerňovacej sekcie EPUZF priznanú na iniciatívny program Spoločenstva CCI 2000.FR.060.PC.001 (Francúzsko - LEADER+). Toto rozhodnutie stanovuje, že pomoc z usmerňovacej sekcie EPUZF, ktorá bola na základe rozhodnutia Komisie K(2001) 2094 zo 7. augusta 2001 poskytnutá na krytie výdavkov vynaložených v rámci iniciatívneho programu Spoločenstva Leader+ vo Francúszku, sa znižuje o 7 437 217,61 eur.

Žalobkyňa sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť z dôvodu, že Komisia nesprávne vyložila a uplatnila článok 9 písm. l) a článok 32 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č.°1260/1999¹. Komisia totiž zastávala názor, že miestne akčné skupiny (MAS) sú konečnými príjemcami iniciatívneho programu Spoločenstva Leader+. Konečnými príjemcami tohto programu pritom nie sú MAS, ale navrhovatelia projektov. V dôsledku toho nebola Komisia, na rozdiel od toho, čo tvrdí, nútená predbežne financovať výdaje vynaložené konečnými príjemcami programu Leader+.

Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť, pretože Komisia porušila zásadu legitímnej dôvery. Komisia tým, že neprijala závery auditu uskutočneného v apríli 2005, a tým, že potom nepozastavila dotknuté výdaje, mohlo jej správanie vyvolať u francúzskych orgánov dojem, že Komisia nespochybňuje ich výklad úlohy MAS, a v každom prípade, že ich systém riadenia týkajúci sa vyhlásenia o výdavkoch neobsahuje závažné nedostatky, ktoré by odôvodňovali finančnú opravu.

Subsidiárne sa žalobkyňa domnieva, že napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť, pretože Komisia mala použiť nižšiu finančnú opravu. Po prvé, Komisia sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o výšku základu, ktorý sa mal zohľadniť pri výpočte finančnej opravy vo výške 5 %. Po druhé, Komisia tým, že nezvolila finančnú opravu primeranú finančným dôsledkom zistených nedostatkov, porušila článok 39 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č.°1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31).