ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. septembra 2011

Vec F‑93/05

Harald Mische

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Vymenovanie – Prijatie a súčasné preloženie na inú inštitúciu – Zaradenie do platovej triedy podľa nových, menej výhodných pravidiel – Prípustnosť žaloby – Záujem na žalobe – Omeškanie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou H. Mische navrhuje predovšetkým zrušenie rozhodnutia Parlamentu zo 4. októbra 2004 o jeho zaradení do platovej triedy A*6, platového stupňa 1, ďalej obnovenie všetkých svojich práv vyplývajúcich z riadneho zaradenia a napokon priznanie náhrady škody

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania. Rada, vedľajší účastník konania, znáša vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Žaloba o neplatnosť podaná proti rozhodnutiu o zaradení – Prijatie a súčasné preloženie úradníka – Pripísateľnosť rozhodnutia o zaradení

[Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1 písm. b), články 90 a 91]

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Dátum podania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Začiatok plynutia lehoty na podanie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

1.      Predmet žaloby musí existovať v čase jej podania, inak je žaloba neprípustná, a musí pretrvávať až do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, inak musí byť konanie zastavené, čo predpokladá, že výsledok konania o žalobe môže byť účastníkovi konania, ktorý ju podal, na prospech. Tieto podmienky nespĺňa žaloba o neplatnosť smerujúca proti rozhodnutiu o zaradení úradníka Parlamentom, keď je zjavné, že toto zaradenie bolo stanovené v rozhodnutí Parlamentu prijať dotknutú osobu a súčasne ju preložiť na Komisiu, keď k tomuto prijatiu došlo iba na výslovnú žiadosť Komisie s jediným cieľom obsadiť podľa článku 29 ods. 1 písm. b) služobného poriadku voľné pracovné miesto v jej službách, keď sa Komisia navyše aktívne podieľala na určení zaradenia do platovej triedy a do platového stupňa a na stanovení dátumu skutočného prijatia a napokon keď Komisia neskôr vo svojom rozhodnutí o pridelení spresnila zaradenie pracovného miesta, na ktoré bola dotknutá osoba preložená, do platovej triedy a zmenila jej zaradenie do platového stupňa. Za týchto okolností rozhodnutie Komisie v týchto otázkach nahradilo rozhodnutie Parlamentu, pričom rozhodnutie Parlamentu nebolo v tomto rozsahu nikdy vykonané, keďže obe rozhodnutia nadobudli účinnosť v rovnaký deň a dotknutá osoba nepracovala v Parlamente. Okrem toho dotknutý úradník by nebol mohol byť preložený na Komisiu, ak by ho Parlament nezaradil do rovnakej platovej triedy, ako určila Komisia.

Z toho vyplýva, že prinajmenšom pokiaľ ide o zaradenie uvedeného úradníka do platovej triedy a platového stupňa, rozhodnutie Parlamentu možno Parlamentu pripísať iba formálne, keďže toto zaradenie v skutočnosti určila Komisia.

(pozri body 23 – 25 a 27)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. apríla 2008, Flaherty a i./Komisia, C‑373/06 P, C‑379/06 P a C‑382/06 P, bod 25

2.      Pokiaľ ide o stanovenie dátumu podania predchádzajúcej administratívnej sťažnosti, článok 90 ods. 2 služobného poriadku sa má vykladať v tom zmysle, že sťažnosť je podaná nie vtedy, keď je zaslaná inštitúcii, ale keď je jej doručená. Pokiaľ však ide o dátum uplynutia lehoty troch mesiacov, lehota stanovená v článku 90 ods. 2 služobného poriadku sa končí uplynutím toho dňa, ktorý sa v treťom mesiaci svojím číselným označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti alebo aktu určujúcemu začiatok lehoty.

(pozri bod 29)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, body 8 a 13; 15 januára 1987, Misset/Rada, 152/85, body 8 a 9

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Van Neyghem/Komisia, F‑73/06, body 43 a 45

3.      Lehotu troch mesiacov, ktorá podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku spravidla plynie odo dňa oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe a v každom prípade najneskôr odo dňa, keď sa s ním príslušná osoba oboznámila, treba vykladať v tom zmysle, že táto lehota plynie odo dňa, keď sa úradník oboznámil s odôvodnením a obsahom výrokovej časti rozhodnutia, a to aj v prípade, keď sa tak stalo prostredníctvom inštitúcie, ktorá toto rozhodnutie neprijala.

(pozri bod 30)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 3. júna 1997, H/Komisia, T‑196/95, bod 31