ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 13. decembra 2007 (*)
„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Pracovné miesto vedúceho administratívy – Tretie krajiny – Nepriaznivé stanovisko lekárskej služby“
Vo veci F‑95/05,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,
N, zmluvný zamestnanec Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne K. H. Hagenaar, advokát, neskôr J. van Drooghenbroeck a T. Demaseure, advokáti, a napokon I. Kletzlen, advokát,
žalobca
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora),
v zložení: predseda komory S. Van Raepenbusch, sudcovia I. Boruta a H. Kanninen (spravodajca),
tajomník: S. Boni, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. júna 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev faxom 5. októbra 2005 (originál bol podaný 11. októbra 2005) žalobca v podstate žiada na jednej strane zrušenie rozhodnutia riaditeľa riaditeľstva K „Zahraničná služba“ generálneho riaditeľstva (GR) „Vonkajšie vzťahy“ Komisie Európskych spoločenstiev z 15. apríla 2005, ktoré ho informuje, že nebude prijatý do zamestnania ako vedúci administratívy delegácie Komisie umiestnenej v Guinei a na druhej strane požaduje od Komisie zaplatenie náhrady údajne spôsobenej majetkovej a nemajetkovej ujmy.
Právny rámec
2 Podľa článku 12 ods. 2 písm. d) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „PZOZ“):
„Dočasný zamestnanec môže byť prijatý do zamestnania len pod podmienkou, že:
…
d) je fyzicky schopný plniť svoje povinnosti,
…“
3 Článok 13 prvý odsek PZOZ stanovuje, že „dočasného zamestnanca vyšetrí pred prijatím do zamestnania jeden z lekárov orgánu, aby sa orgán presvedčil o tom, že spĺňa požiadavky článku 12 ods. 2 písm. d)“.
4 Článok 13 druhý odsek PZOZ upresňuje, že „článok 33 druhý odsek služobného poriadku (úradníkov Európskych spoločenstiev) sa uplatní primerane“.
5 Podľa článku 33 druhého odseku Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) „ak výsledkom vyšetrenia stanoveného v prvom odseku bude negatívne lekárske stanovisko, uchádzač môže do 20 dní odo dňa oznámenia tohto stanoviska orgánom požiadať, aby jeho prípad bol predložený na vyjadrenie lekárskemu konzíliu, zloženému z troch lekárov, ktorých menovací orgán vyberie spomedzi lekárov orgánu. Lekára zodpovedného za počiatočné negatívne stanovisko vypočuje lekárske konzílium. Uchádzač môže predložiť lekárskemu konzíliu stanovisko lekára podľa svojho výberu. Ak lekárske konzílium potvrdí závery vyšetrenia uvedeného v prvom odseku, uchádzač zaplatí 50 % z poplatkov a vedľajšie výdavky“.
Skutkové okolnosti
6 Žalobca pracoval od júna 1993 do mája 1994 v Komisii ako zmluvný zamestnanec, potom od 1. júla 2002 do 31. júla 2004 ako dočasný zamestnanec spadajúci pod článok 2 písm. b) PZOZ. Počas tohto posledne uvedeného obdobia bol žalobca najskôr pridelený na generálne riaditeľstvo „Finančná kontrola“, potom od 1. marca 2003 na generálne riaditeľstvo „Spravodlivosť a vnútorné záležitosti“.
7 Žalobca bol od 27. októbra 2003 do 31. marca 2004 práceneschopný. Dňa 16. marca 2004 bol pridelený na Úrad pre správu a úhradu individuálnych nárokov (ÚSÚIN) a pracoval tam ako dočasný zamestnanec do 31. júla 2004, neskôr od 1. augusta 2004 ako zmluvný zamestnanec.
8 Žalobca podal 7. júla 2004 po uverejnení oznámenia o voľnom pracovnom mieste KOM/2004/2982/F svoju kandidatúru na pracovné miesto vedúceho administratívy delegácie Komisie v Kongu.
9 Dňa 5. januára 2005 generálne riaditeľstvo „Vonkajšie vzťahy“ informovalo žalobcu, že uspel vo výberovom konaní a položilo mu otázku, či prijme pridelenie na delegáciu odlišnú od delegácie v Kongu. V prípade kladnej odpovede mal žalobca uviesť zoznam priorít medzi štyrmi delegáciami.
10 Elektronickou poštou zo 7. januára 2005 oznámil žalobca GR „Vonkajšie vzťahy“, že potvrdzuje svoj záujem o pridelenie do Konga a prejavil rovnaký záujem pre delegáciu nachádzajúcu sa v Guinei.
11 Oznámenie o voľnom pracovnom mieste týkajúce sa pracovného miesta vedúceho administratívy delegácie v Guinei upresňovalo, že „menovanie úradníka… podlieha predchádzajúcemu priaznivému stanovisku lekárskej služby…“.
12 Dňa 15. februára 2005 sa žalobca dostavil na lekársku prehliadku určenú v oznámení o voľnom pracovnom mieste COM/2004/3510/F.
13 GR „Vonkajšie vzťahy“ zaslalo 17. februára 2005 nótu GR „Personál a administratíva“ oznamujúcu, aby orgán poverený uzatváraním pracovných zmlúv v čo najkratšom čase prijal do zamestnania na miesta vedúcich administratívy delegácií dočasných zamestnancov spadajúcich pod článok 2 písm. b) PZOZ z osôb nachádzajúcich sa na zozname, ktorý obsahoval aj meno žalobcu.
14 Žalobca dostal 28. februára 2005 výsledky lekárskych vyšetrení, ktoré boli vykonané kvôli jeho menovaniu na delegáciu.
15 Dňa 1. marca 2005 doktor A, lekár Komisie, informoval žalobcu o svojich výhradách k jeho odcestovaniu do Afriky. Podľa Komisie vyzval doktor A žalobcu, aby sa obrátil na doktora B, psychiatra, ktorý je na zozname nezávislých lekárskych expertov Komisie s cieľom vypracovať externú expertízu.
16 Medzi žalobcom a doktorom B sa 2. marca 2005 uskutočnilo stretnutie, z ktorého správa bola 7. marca 2005 doručená doktorovi A. V jej záveroch vyjadril doktor B výhrady, pokiaľ ide o psychické zdravie žalobcu, so zreteľom na zodpovednú funkciu v Afrike.
17 Elektronickou poštou z 3. marca 2005 GR „Vonkajšie vzťahy“ informovalo žalobcu, že čaká na súhlas lekárskej služby s pokračovaním prijímania do zamestnania ako vedúceho administratívy na delegácii.
18 Žalobca mal 9. marca 2005 nové stretnutie s doktorom A, ktorý mu opätovne na základe správy doktora B zopakoval svoje výhrady k jeho odcestovaniu do Guinei.
19 Nótou zo 17. marca 2005 doktor A oznámil GR „Vonkajšie vzťahy“, že žalobca nespĺňa fyzické požiadavky pre výkon svojej funkcie vedúceho administratívy na delegácii v Guinei.
20 Doktor A zaslal žalobcovi faxom 22. marca 2005 na jeho žiadosť mená a adresy troch expertov v psychiatrii, ktorí sú na zozname lekárskych expertov Komisie. Žalobca sa neobrátil ani na jedného z týchto troch lekárov.
21 Žalobca predložil 4. apríla 2005 doktorovi A expertízy štyroch psychiatrov, na ktorých sa obrátil zo svojej vlastnej iniciatívy. Išlo o potvrdenie doktora C z 10. marca 2005, správu doktora D z 31. marca 2005 a o expertnú lekársko‑psychologickú správu podpísanú spoločne doktormi E a F.
22 Nótou z 15. apríla 2005 riaditeľ riaditeľstva K „Zahraničná služba“ GR „Vonkajšie vzťahy“ informoval žalobcu, že „vzhľadom na negatívny výsledok oznámený 17. marca 2005 lekárskou službou, nemôže mu byť na jeho žiadosť o prijatie do zamestnania na predmetné pracovné miesto zaslanú 17. (februára 2005) na GR („Personál a administratíva“) ponúknutá zmluva dočasného zamestnanca uvedená v článku 2 písm. b) PZOZ a… nemôže sa ujať svojej funkcie v Guinei… (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
23 Doktor E zaslal 18. apríla 2005 doktorovi A list, v ktorom odkazoval na správu doktora B a na správu podpísanú najmä doktorom F. Doktor E vo svojom liste konštatoval, že doktor B „jasne ukázal zásadu obozretnosti na základe predchádzajúceho správania a charakteristík osobnosti“, zatiaľ čo doktor F a on sám „(neodhalili) ani v lekársko‑psychologickom vyšetrení ani v psychometrickom posúdení duševnú patologickosť, ktorá by neodporučila získanie pracovného miesta, akým je miesto, o ktoré sa uchádza (žalobca)“.
24 V nóte z 19. apríla 2005 zaslanej riaditeľovi riaditeľstva K „Zahraničná služba“ GR „Vonkajšie vzťahy“ žalobca uviedol:
„… v protiklade s nótou lekára… zo 17. marca Vám potvrdzujem, že výsledky lekárskych vyšetrení uskutočnených lekárskou službou, ktorých kópiu som dostal, sú pozitívne, a teda znamenajú „ÁNO“, pokiaľ ide o zdravotnú spôsobilosť.
So zreteľom na (článok 33) služobného poriadku: ‚úspešný uchádzač sa pred vymenovaním podrobí vyšetreniu, ktoré vykoná jeden z lekárov orgánu, aby sa tento orgán presvedčil, že spĺňa požiadavky článku 28 písm. e)‘ – článok 28 písm. e): ,úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že: … je fyzicky schopný plniť svoje povinnosti‘. Som teda prekvapený zo správy doktora (A) zo 17. mája 2005 týkajúcej sa mojej zdravotnej spôsobilosti‘, ako bolo uvedené vo Vašom liste. V prípade, ak si želáte kópiu výsledkov uskutočnených vyšetrení, dodám Vám ju.“
25 Žalobca poslal riaditeľovi riaditeľstva C „Sociálna politika, personál v Luxemburgu, zdravotníctvo, hygiena“ GR „Personál a administratíva“ nótu z 20. apríla 2005, ktorá je v podstate totožná s vyššie uvedenou nótou z 19. apríla 2005.
26 Nótou z 26. apríla 2005 vypracovanou na žiadosť riaditeľa riaditeľstva C „Sociálna politika personál v Luxemburgu, zdravotníctvo, hygiena“ GR „Personál a administratíva“, vedúci oddelenia lekárskej služby tohto riaditeľstva odpovedal na nótu žalobcu z 20. apríla 2005. V nej vysvetľuje, že „každá osoba, ktorá sa uchádza o vyslanie do delegácie, sa musí podrobiť predchádzajúcej lekárskej prehliadke; v rámci tejto prehliadky a nie v rámci prehliadky podľa (článku) 33 služobného poriadku bolo zo strany lekára vydané (žalobcovi) negatívne stanovisko vo veci prípadného pridelenia do Guinei… toto stanovisko je určené (menovaciemu orgánu) v (GR „Vonkajšie vzťahy“), ktorý musí prijať definitívne rozhodnutie, pričom stanovisko je iba jedným z prvkov, ku ktorým musí pri rozhodovaní prihliadnuť“.
27 Žalobca podal 19. mája 2005 proti napadnutému rozhodnutiu sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.
28 Rozhodnutím z 5. júla 2005 menovací orgán sťažnosť zamietol.
Konanie a návrhy účastníkov konania
29 Táto žaloba bola najprv zaregistrovaná v kancelárii Súdu prvého stupňa pod číslom T‑377/05.
30 Uznesením z 15. decembra 2005 Súd prvého stupňa na základe článku 3 ods. 3 2004/752/ES, Euratom: rozhodnutia Rady z 2. novembra 2004, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie (Ú. v. EÚ L 333, s. 7), postúpil túto vec na Súd pre verejnú službu. Žaloba bola zaregistrovaná v kancelárii tohto súdu pod číslom F‑95/05.
31 Uznesením z 24. mája 2007 predseda druhej komory Súdu pre verejnú službu povolil žalobcovi právnu pomoc.
32 Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na zaplatenie náhrady spôsobenej majetkovej a nemajetkovej ujmy v predbežnej sume vo výške 1 euro, a to dočasne a so zachovaním všetkých výhrad,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
33 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– rozhodol o trovách konania podľa práva.
O žalobe o neplatnosť
O rozsahu žalobných dôvodov predložených žalobcom
34 Na podporu svojej žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vo svojej žalobe poukazuje na viaceré žalobné dôvody, po prvé na nedostatok právomoci riaditeľa riaditeľstva K „Zahraničná služba“ generálneho riaditeľstva „Vonkajšie vzťahy“ na prijatie napadnutého rozhodnutia, po druhé na zneužitie právomoci, ktorého sa dopustili doktor A, GR „Vonkajšie vzťahy“ a menovací orgán a po tretie na porušenie povinnosti odôvodnenia lekárskeho stanoviska zo strany doktora A.
35 Podľa Komisie žalobca najprv uviedol žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci riaditeľa riaditeľstva K „Zahraničná služba“ GR „Vonkajšie vzťahy“ na prijatie napadnutého rozhodnutia. Druhým žalobným dôvodom bolo zneužitie právomoci riaditeľa riaditeľstva K „Zahraničná služba“ GR „Vonkajšie vzťahy“ pri prijatí tohto rozhodnutia. Konečne tretí žalobný dôvod bol založený na zjavne nesprávnom posúdení, zneužití právomoci, ako aj nedostatku odôvodnenia v lekárskom stanovisku vydanom doktorom A.
36 Vo svojej odpovedi žalobca upresnil základ svojho druhého a tretieho žalobného dôvodu tak, ako boli uvedené Komisiou. Na jednej strane poukazuje na to, že druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 25 druhého odseku služobného poriadku, ako aj na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery. Na druhej strane uvádza, že tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, zásady ochrany legitímnej dôvery a povinnosti starostlivosti.
37 Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalobca v podstate uvádza tri základné žalobné dôvody: Po prvé poukazuje na nedostatok právomoci riaditeľa riaditeľstva K „Zahraničná služba“ GR „Vonkajšie vzťahy“ na prijatie napadnutého rozhodnutia. Po druhé žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že ku správam a expertízam doktorov, na ktorých sa obrátil zo svojej vlastnej iniciatívy, nebolo v rámci konania prihliadnuté. Okrem toho žalobca tvrdí, že podľa ustanovení článku 33 druhého odseku služobného poriadku mal právo požiadať lekárske konzílium o stanovisko po tom, čo doktor A vydal svoje negatívne stanovisko. Po tretie žalobca zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie a lekárske stanovisko vypracované doktorom A nespĺňajú požiadavky povinnosti odôvodnenia. Ďalej tvrdenie žalobcu obsahuje údaje, ktoré preukazujú existenciu zneužitia právomoci a zjavne nesprávneho posúdenia.
38 Toto uvedenie žalobných dôvodov žalobcom vychádza z predbežnej správy z pojednávania, ktorá bola účastníkom konania oznámená 24. mája 2007. Ani žalobca, ani Komisia nevypracovali k tejto správe pripomienky. Je potrebné v prvom rade preskúmať druhý žalobný dôvod.
O druhom žalobnom dôvode
Tvrdenia účastníkov konania
39 Po prvé podľa žalobcu doktor A, GR „Vonkajšie vzťahy“ a menovací orgán opomenuli vziať do úvahy potvrdenie doktora C, správu doktora D, ako aj výslovnú a priaznivú správu doktorov E a F, a taktiež list z 18. apríla 2005 napísaný doktorom E.
40 Z tohto dôvodu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na iné ako uvádzané ciele. Uvedený orgán tým, že opomenul tieto lekárske dokumenty, konal zaujato voči žalobcovi. Žiadne ustanovenie nevylučuje možnosť prihliadnuť k externým expertným správam.
41 Žalobca dodáva, že doktor A nenahradil uvedenému orgánu stanoviská špecialistov, s ktorými sa radil. V tejto súvislosti tvrdí, že je zvlášť pozoruhodné, že tento všeobecný lekár, ktorý bol oboznámený s veľmi detailnými psychiatrickými a psychologickými správami vypracovanými štyrmi špecialistami v odbore, trval na svojej stručnej diagnóze fyzickej povahy. Žalobca sa domnieva, že je správne, že sa neporadil s doktormi odporúčanými doktorom A.
42 Po druhé žalobca tvrdí, že podľa ustanovení článku 33 druhého odseku služobného poriadku mal právo požiadať lekárske konzílium o stanovisko po tom, čo doktor A vydal svoje negatívne stanovisko. Žalobca zdôrazňuje, že po nóte z 20. apríla 2005 dostal list z GR „Personál a administratíva“ z 26. apríla toho istého roku, ktorý mu oznamoval, že postup stanovený v článku 33 služobného poriadku sa v jeho prípade nepoužije. Komisia ho takto uviedla do omylu, pokiaľ ide o možnosť uplatniť tento postup.
43 Komisia tvrdí, že v prejednávanom prípade bolo napadnuté rozhodnutie prijaté po oznámení stanoviska lekárskej služby zo 17. marca 2005, konštatujúce fyzickú nespôsobilosť žalobcu pre výkon jeho funkcie v Guinei.
44 Komisia zdôrazňuje, že predchádzajúce priaznivé stanovisko lekárskej služby bolo vyžadované oznámením o voľnom pracovnom mieste KOM/2004/2982/F. Preto sa každá osoba, ktorá sa uchádza o vyslanie na delegáciu, musí podrobiť predchádzajúcej lekárskej prehliadke uskutočnenej lekárom Komisie, aby sa prideľujúci orgán mohol ubezpečiť, že osoba spĺňa fyzické požiadavky pre splnenie všetkých povinností, ktoré mu môžu pripadnúť, a to so zreteľom na povahu funkcie a podmienky existujúce v mieste výkonu funkcie.
45 V tejto súvislosti stanovisko o spôsobilosti, vydané po lekárskom vyšetrení, ktorého sa zúčastnil žalobca podľa článku 28 služobného poriadku a článku 13 PZOZ na účely jeho prijatia v júli 2002 do zamestnania ako dočasného zamestnanca pre výkon funkcie v Bruseli, nemohlo predpokladať jeho spôsobilosť pre pridelenie inam o niekoľko rokov neskôr.
46 Osobitné lekárske vyšetrenie bolo odôvodnené tým viac, že jednak zvláštna povaha funkcie vykonávanej na delegácii v tretej krajine vyplýva z osobitných a odchylných ustanovení prílohy X služobného poriadku a jednak, že zdravotnícke prostredie, klimatické a bezpečnostné podmienky, ako aj úroveň izolácie sa môžu odlišovať od bežných podmienok v Spoločenstve v takej miere, ktorá niekedy odôvodňuje vyplatenie kompenzačných náhrad.
47 Požiadavka na lekárske stanovisko k rozhodnutiu o takýchto prideleniach na delegácie je preto v záujme služby úplne odôvodnené. Toto stanovisko sa nemôže obmedzovať na fyzický stav uchádzača, ale musí prihliadnuť na jeho psychický stav, vrátane stanovenia prognózy budúcich problémov, ktoré môžu v predvídateľnej budúcnosti spochybniť bežné splnenie predpokladanej funkcie a/alebo problémov, ktoré by mohli vyžadovať predčasnú repatriáciu úradníka alebo zamestnanca.
48 V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že je nesprávne, že žalobca kvalifikuje nótu z 28. februára 2005, ktorou mu boli oznámené výsledky uskutočnených lekárskych prehliadok na účely jeho pridelenia na zahraničnú delegáciu, ako priaznivé stanovisko vyžadované oznámením o voľnom pracovnom mieste KOM/2004/3510/F. Táto nóta iba zasielala žalobcovi výsledky lekárskych prehliadok, pričom ich považovala, až na niektoré výnimky, za normálne. Navyše z obsahu tejto nóty vyplývalo, že sa nemôže jednať o lekárske stanovisko vyžadované týmto oznámením o voľnom pracovnom mieste. Táto nóta nepredstavovala pre samotného žalobcu predmetné lekárske stanovisko preto, lebo ako vo svojej žalobe žalobca vyhlasuje, GR „Vonkajšie vzťahy“ ho 3. marca 2005 informovalo, že stále očakáva súhlas lekárskej služby.
49 Pokiaľ ide o správy a expertízy uskutočnené lekármi – špecialistami vybranými žalobcom, Komisia sa domnieva, že nemôžu byť spájané s GR „Vonkajšie vzťahy“, ani s menovacím orgánom, pokiaľ ide o prijímanie dotknutej osoby, z dôvodu, že neboli vykonané v rámci nového preskúmania lekárskeho stanoviska doktora A.
50 Komisia nespochybňuje, že zamestnanec konfrontovaný s negatívnym lekárskym stanoviskom môže disponovať opravnými prostriedkami voči lekárskemu plánu. Komisia okrem toho uvádza, že z dôvodu, aby žalobca mohol použiť túto možnosť, zaslal doktor A údaje troch lekárov – špecialistov v psychiatrii na to, aby žalobca mohol v rámci postupu prideľovania na delegácie získať opačný názor. V tejto súvislosti Komisia pri pojednávaní zdôraznila, že zákonodarca Spoločenstva opomenul stanoviť námietkový postup proti lekárskemu stanovisku v oblasti menovania v rámci zahraničnej služby.
51 Využitie doplňujúceho stanoviska nezávislého experta uvedeného doktorom A bolo rozhodujúce pre rozhodovanie o protichodných expertízach doktora B, ako aj doktorov E a F. Je teda nepochopiteľné, že žalobca nevyužil poradu s týmito expertmi, aj keď požadoval oznámenie ich mien.
52 Komisia dodáva, že skutočnosť, že žalobca sa neriadil postupom stanoveným pre odchod na delegáciu, mu nedáva právo k tomu, aby sa prihliadalo k stanoviskám, ktoré dostal zo svojej vlastnej iniciatívy. Podľa Komisie nemôže úradník alebo zamestnanec nahradiť lekárskym stanoviskom, ktoré bolo vydané z jeho iniciatívy, stanovisko lekára, ktorý má podľa stanov funkciu oprávnenú k vydávaniu požadovaného stanoviska. Jediným spôsobom námietky proti stanovisku doktora A pre žalobcu bolo poradenie sa s lekármi uvedenými lekárom A v jeho faxe z 22. marca 2005.
53 Podľa Komisie sa priaznivé stanovisko lekárskej služby stanovené oznámením o voľnom pracovnom mieste KOM/2004/3510/F musí urobiť za okolností odlišných od vstupného lekárskeho vyšetrenia podľa článku 33 služobného poriadku a článku 13 PZOZ. Tieto ustanovenia sa teda v prejednávanom prípade neuplatnia. Žiadny právny predpis okrem toho neupravuje lekársky postup v prípade pridelenia do tretej krajiny. Preto sa Komisia riadila samostatným postupom, použitým na základe oznámenia o voľnom pracovnom mieste a nariadeným v služobnom záujme.
54 Na pojednávaní Komisia upresnila, že postup stanovený v článku 59 služobného poriadku sa neuplatní ani pri obsadzovaní miesta v zahraničnej službe.
55 Komisia ďalej zdôrazňuje, že za predpokladu, že sa stanovisko doktora A bude považovať za vstupné lekárske stanovisko stanovené v článku 33 služobného poriadku, je nutné konštatovať, že žalobca nepožadoval nové preskúmanie stanoviska doktora A podľa postupu stanoveného v článku 33 druhom odseku služobného poriadku.
56 Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie protichodného stanoviska ku stanovisku doktora A podľa postupu stanoveného na tento účel nie je napadnuté rozhodnutie postihnuté zneužitím právomoci preto, lebo je založené výlučne na stanovisku doktora A.
57 Pokiaľ ide o zneužitie právomoci, ktorého sa údajne dopustil doktor A, Komisia uvádza, že tento doktor bol oprávnený vydávať negatívne stanovisko jednak z dôvodu znalosti zdravotnej dokumentácie žalobcu a expertízy vydanej doktorom B a tiež z dôvodu neexistencie protichodného názoru. Doktor A preto vyslovil iba svoj odborný názor. Okrem toho žalobca neuviedol, ani nepreukázal, že doktor A konal z iného dôvodu.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
58 Podľa článku 10 štvrtého odseku PZOZ sa hlava VIII A služobného poriadku o osobitných a mimoriadnych ustanoveniach o úradníkoch pôsobiacich v tretej krajine použije primerane na dočasných zamestnancov pôsobiacich v tretej krajine. Podľa článku 101a služobného poriadku „bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia služobného poriadku, príloha X určuje osobitné a mimoriadne ustanovenia o úradníkoch pôsobiacich v tretej krajine“.
59 Je nutné zdôrazniť, že príloha X služobného poriadku neobsahuje osobitné alebo odchylné ustanovenia týkajúce sa lekárskeho vyšetrenia pri prijímaní úradníka.
60 Naopak podľa článku 33 prvého odseku služobného poriadku o úradníkoch, článok 13 prvý odsek PZOZ stanovuje, že dočasného zamestnanca vyšetrí pred prijatím do zamestnania jeden z lekárov orgánu, aby sa orgán presvedčil o tom, že spĺňa požiadavky článku 12 ods. 2 písm. d) PZOZ pre výkon svojej funkcie.
61 Okrem toho článok 33 druhý odsek služobného poriadku, ktorý sa primerane použije na dočasných zamestnancov, podľa článku 13 druhého odseku PZOZ, stanovuje vnútorný odvolací postup proti stanovisku vydanému lekárom inštitúcie.
62 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zavedením odvolacieho lekárskeho konzília do článku 33 druhého odseku služobného poriadku mal zákonodarca za cieľ zaviesť dodatočnú záruku pre uchádzačov a tiež zlepšiť ochranu ich práv (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. apríla 1994, A/Komisia, T‑10/93, Zb. VS s. I‑A‑119 a II‑387, bod 23).
63 Po prvé lekárske konzílium tvorené tromi doktormi, medzi ktorými nebol lekár, ktorý vydal pôvodné stanovisko o neschopnosti, vybranými medzi lekármi inštitúcií, a nie výlučne medzi lekármi dotknutej inštitúcie, predstavuje skutočnú dodatočnú záruku pre uchádzačov (rozsudok A/Komisia, už citovaný, bod 24). Po druhé z článku 33 druhého odseku služobného poriadku vyplýva, že uchádzač môže predložiť lekárskemu konzíliu stanovisko doktora podľa svojho výberu. Uchádzač môže okrem toho vždy požiadať a získať iba to, aby dôvody stanoviska o nespôsobilosti boli oznámené ošetrujúcemu doktorovi podľa jeho výberu. Takéto oznámenie môže byť vytvorené pred zvolaním lekárskeho konzília (rozsudok A/Komisia, už citovaný, bod 25). Po tretie z článku 33 druhého odseku služobného poriadku vyplýva, že lekárske konzílium sa musí opierať o zdravotnú dokumentáciu vypracovanú v rámci inštitúcie, o vypočutie lekára, ktorý vydal stanovisko o nespôsobilosti, ako aj prípadne o stanovisko vydané lekárom, ktorého si uchádzač slobodne vyberie. Lekárske konzílium sa môže rovnako opierať o jednanie s uchádzačom a/alebo s jeho ošetrujúcim doktorom a o všetky dokumenty, ktoré uchádzač považuje za vhodné k predloženiu. Navyše podľa potreby môže lekárske konzílium podrobiť uchádzača novému vyšetreniu a nariadiť doplňujúce testy alebo požiadať o stanovisko iných lekárskych špecialistov. Z toho vyplýva, že lekárske konzílium môže pristúpiť k celkovému a nestrannému novému preskúmaniu situácie uchádzača (rozsudok A/Komisia, už citovaný, bod 27).
64 Okrem toho je namieste konštatovať, že služobný poriadok stanovuje taktiež pre situácie odlišné od prijímania do zamestnania mechanizmy umožňujúce úradníkovi oznámiť svoje stanovisko v priebehu lekárskej kontroly. Piaty, šiesty a siedmy pododsek článku 59 ods. 1 služobného poriadku zavádzajú využitie arbitrážneho systému, pokiaľ sa úradník domnieva, že závery lekárskej kontroly organizovanej menovacím orgánom v rámci práceneschopnosti sú lekársky neodôvodnené. Pokiaľ ide o konanie o poskytnutí invalidného príspevku, článok 7 prvý odsek prílohy II služobného poriadku stanovuje, že úradník môže najmä určiť jedného z troch lekárov, ktorí tvoria konzílium poverené posúdením existencie invalidity.
65 V prejednávanom prípade je namieste po prvé pripomenúť, že žalobca pracoval v Komisii v okamihu podania svojej kandidatúry na miesto vedúceho administratívy delegácie v Guinei a že sa predpokladalo jeho prijatie na toto miesto ako dočasného zamestnanca spadajúceho pod článok 2 písm. b) PZOZ tak, ako to vyplýva z nóty zo 17. februára 2005 GR „Vonkajšie vzťahy“.
66 Po druhé podľa oznámenia o voľnom pracovnom mieste KOM/2004/3510/F menovanie uchádzača na miesto vedúceho administratívy delegácie v Guinei „podliehalo predchádzajúcemu priaznivému stanovisku lekárskej služby…“. V prejednávanom prípade vydala lekárska služba k prijatiu žalobcu na dotknuté miesto stanovisko o nespôsobilosti. Napadnutým rozhodnutím bol žalobca informovaný o tom, že nebude prijatý do zamestnania.
67 Podľa Komisie žiadny predpis nestanovuje pre žalobcu možnosť dosiahnuť osobitným postupom nové lekárske vyšetrenie stanoviska o nespôsobilosti vydaného lekárom na účely pridelenia na delegáciu. Komisia však nespochybňuje, že adresát negatívneho lekárskeho stanoviska môže disponovať opravnými prostriedkami v rámci lekárskeho plánu. Komisia ďalej uvádza, že lekár oznámil žalobcovi údaje o troch lekároch – špecialistoch v odbore psychiatria pre získanie protichodného stanoviska.
68 Žalobca tvrdí, že jednak malo byť v rámci prijímacieho konania prihliadnuté k lekárskym stanoviskám lekárov podľa jeho výberu. Ďalej sa domnieva, že možnosť stanovenú v článku 33 druhom odseku služobného poriadku požiadať o stanovisko lekárske konzílium sa v jeho prípade mala uplatniť. Je teda namieste zahrnúť stanovisko žalobcu, ktoré súvisí s dodržiavaním práv na obranu v tom, že mu nebola ponúknutá možnosť byť účinne vypočutý predtým, ako bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, najmä prostredníctvom intervencie lekára podľa svojho výberu, ako to stanovuje článok 33 druhý odsek služobného poriadku.
69 Je najprv potrebné konštatovať, že postup Komisie, na základe ktorého bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, nedodržal záruky vo vzťahu k právu na obranu upravené v článku 33 druhom odseku služobného poriadku.
70 Aj keď v prejednávanom prípade musíme pripustiť, že postup pri vystavení lekárskeho stanoviska nebol zbavený všetkých záruk vlastných kontradiktórnemu konaniu preto, lebo žalobca mal možnosť poradiť sa s inými nezávislými expertmi pre vypracovanie protiváhy voči stanovisku doktora A a expertíze doktora B, je nutné konštatovať, že tento postup sa zásadným spôsobom odlišuje od postupov uvedených v bodoch 63 a 64 vyššie preto, lebo nezaručuje najmä to, že sa pri vypracovaní definitívneho lekárskeho stanoviska prihliadne k stanovisku lekára podľa slobodného výberu uchádzača.
71 Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že z tvrdenia Komisie nevyplýva, že postup Komisie v prejednávanom prípade bol upravený právnym predpisom. Tento postup nevyplýva okrem toho z predchádzajúcej praxe, ktorú by vopred dotknuté osoby poznali.
72 Komisia uvádza, že služobný záujem z dôvodu osobitných podmienok v určitých tretích krajinách vyžaduje, aby lekárska služba vydala svoje stanovisko za podmienok odlišných od podmienok stanovených pre lekárske vyšetrenie v článku 13 PZOZ pre dočasných zamestnancov a od podmienky podľa článku 33 služobného poriadku, ktoré sa týkajú iba prvého prijímania do zamestnania. Podľa Komisie sa v prejednávanom prípade uplatní samostatný postup, použitý na základe oznámenia o voľnom pracovnom mieste a nariadený v služobnom záujme.
73 Komisia však na pojednávaní nevysvetlila dôvod, pre ktorý v postupe stanovenom v článku 13 PZOZ a článku 33 služobného poriadku nemohla prihliadnuť na osobitné požiadavky, pokiaľ ide o fyzickú spôsobilosť uchádzačov na miesta v tretích krajinách. Neupresnila ani to, v čom záujem služby odôvodňoval alebo vyžadoval, aby tento uchádzač o prijatie nepožíval rovnaké záruky ako sú záruky v článku 13 PZOZ a článku 33 služobného poriadku.
74 Nakoniec nič v ustanoveniach článku 13 PZOZ a článku 33 služobného poriadku neumožňuje dospieť k záveru, že stanovený postup sa môže uplatniť iba na dočasných zamestnancov zamestnaných po prvýkrát v Spoločenstve. V tejto súvislosti nie je tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa nedávno prijatí uchádzači do Komisie pre pridelenie do tretej krajiny podrobia dvom lekárskym vyšetreniam, jednom podľa článku 33 služobného poriadku a druhom podľa oznámenia o voľnom pracovnom mieste, presvedčivé. Vo svojej odpovedi na námietku žalobcu menovací orgán ďalej používa výslovný odkaz na ustanovenia článku 33 služobného poriadku a článku 13 PZOZ.
75 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva v oblasti postupov lekárskej kontroly zaviedol mechanizmy poskytujúce uchádzačom, úradníkom alebo zamestnancom možnosť účinne predložiť ich stanovisko, najmä prostredníctvom intervencie lekára podľa ich výberu.
76 V súvislosti s cieľom zaručiť vyššie uvedenými mechanizmami dodržanie práv na obranu a pri neexistencii ustanovení zakladajúcich samostatný postup uplatniteľný na dočasných zamestnancov pridelených do tretej krajiny alebo ďalších relevantných dôvodov a tiež pri neexistencii dôvodov dokazujúcich neuplatniteľnosť článku 33 druhého odseku služobného poriadku za okolností prejednávaného prípadu, je namieste sa domnievať, že postup prijímania týchto zamestnancov do zamestnania musí byť v súlade s ustanovením článku 33 druhého odseku služobného poriadku. Ako bolo uvedené v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku, postup uplatnený v prejednávanom prípade bol v rozpore s ustanovením článku 33 druhého odseku služobného poriadku.
77 Je preto potrebné sa domnievať, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 33 druhým odsekom služobného poriadku.
78 Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené bez toho, aby bolo nevyhnutné preskúmať ostatné žalobné dôvody, na ktoré žalobca poukazuje v rámci svojich návrhov na zrušenie.
O žalobe o náhradu škody
Tvrdenia účastníkov konania
79 Žalobca tvrdí, že mu bola z dôvodu napadnutého rozhodnutia spôsobená výnimočná ujma vyplývajúca zo straty príležitosti a zásahu do jeho slobody.
80 Žiada, aby bola uznaná zásada odškodnenia majetkovej (príprava na presťahovanie, nájomné, atď.) a nemajetkovej ujmy. Vo svojej odpovedi žalobca žiada, aby mu bola zaplatená suma vo výške 1 euro z predbežného dôvodu, dočasne a so zachovaním všetkých výhrad ako náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy.
81 Komisia po prvé tvrdí, že ak škoda vyplýva z konania správneho orgánu, ktoré nemá charakter rozhodnutia, musí správne konanie začať podaním žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku. V prejednávanom prípade sa žalobca nedržal tohto postupu. Jeho žaloba o náhradu škody je teda neprípustná.
82 Po druhé Komisia tvrdí, že žalobca neupresnil v žalobe rozsah spôsobenej škody. Preto nesplnil požiadavky článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Komisia upresňuje, že Súd prvého stupňa uznal, že v určitých prípadoch nie je nevyhnutné upresniť v žalobe presný rozsah škody, pričom v prejednávanom prípade žalobca nestanovil, ani neuviedol existenciu okolností odôvodňujúcich takéto opomenutie.
83 Po tretie Komisia uvádza, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné, a preto nie je potrebné poskytnúť žalobcovi náhradu škody.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
84 Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa sa primerane uplatňuje na Súd pre verejnú službu podľa článku 3 ods. 4 rozhodnutia 2004/752 až do nadobudnutia účinnosti rokovacieho poriadku tohto súdu, teda do 1. novembra 2007.
85 Keďže bola žaloba doručená do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. októbra 2005, v prejednávanom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku tohto súdu.
86 Podľa znenia tohto článku musí žaloba medzi iným obsahovať predmet sporu a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Na splnenie týchto požiadaviek musí žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Spoločenstva obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca inštitúcii vyčíta, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a škodou, ktorú ako tvrdí, utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto škody. Naopak akýkoľvek návrh smerujúci k získaniu odškodnenia, ktorému chýba potrebná presnosť, musí byť považovaný za neprípustný (rozsudok Súdneho dvora z 2. decembra 1971, Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada, 5/71, Zb. s. 975, bod 9, uznesenia Súdu prvého stupňa z 1. júla 1994, Osório/Komisia, T‑505/93, Zb. VS s. I‑A‑179 a II‑581, bod 33 a z 15. februára 1995, Moat/Komisia, T‑112/94, Zb. VS s. I‑A‑37 a II‑135, bod 32, rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. februára 2007, Gordon/Komisia, T‑175/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 42).
87 V prejednávanom prípade je potrebné konštatovať, že žalobca tým, že vo svojej žalobe požadoval „vyhovieť návrhu… o náhradu škody vyplývajúcej z majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej (Komisiou), ktorá bude vyčíslená neskôr“, nevyčíslil výšku škody, ktorá mu mala byť spôsobená. Skutočnosť, že vo svojej odpovedi dospel k záveru, že Komisia má byť zaviazaná odškodniť „spôsobenú majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá je dočasne a so zachovaním všetkých výhrad obmedzená na predbežnú sumu vo výške 1 euro“, nemôže viac poskytnúť upresnenia požadované vyššie uvedenou judikatúrou.
88 Žalobca neuviedol ani skutkové okolnosti, ktoré by umožňovali posúdiť rozsah údajne spôsobenej ujmy (uznesenie Moat/Komisia, už citované, bod 35). Je pravda, že žalobca Súdu prvého stupňa upresnil, že mu bola spôsobená majetková ujma vo forme straty platu vyplývajúca z odmietnutia prijatia do zamestnania a straty z príprav na odchod, to znamená krátkodobý prenájom pre jeho ubytovanie, vzdelávanie, očkovania atď. Tieto súhrnné údaje však neumožňujú presné posúdenie rozsahu škody.
89 Pritom, aj keby sa majetková ujma považovala za preukázanú, je potrebné sa domnievať, že bola úplne vyčísliteľná, a to od štádia námietok a, a fortiori, pri podaní žaloby, keďže táto majetková škoda sa opiera na jednej strane o stratu na príjme vyplývajúcu z neprijatia na miesto a na druhej strane o stratu vyplývajúcu zo žalobcom vložených nákladov do jeho odchodu do Afriky.
90 Aj keby súd Spoločenstva okrem toho pripustil, že za osobitných okolností nie je nevyhnutné upresniť v žalobe jej presný rozsah, ani vyčísliť výšku požadovanej náhrady škody (rozsudok Súdneho dvora z 23. septembra 2004, Hectors/Parlament, C‑150/03 P, Zb. s. I‑8691, bod 62, uznesenie Osório/Komisia, už citované, bod 35), je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanom prípade žalobca nestanovil a ani neuviedol existenciu takýchto okolností (pozri v tomto zmysle uznesenia Osório/Komisia, už citované, bod 35 a Moat/Komisia, už citované, bod 37).
91 Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, treba navyše zdôrazniť, že okrem toho, že vôbec neexistuje odhad tejto ujmy, žalobca Súdu prvého stupňa ani neumožnil posúdiť jej rozsah a povahu. Bez ohľadu na to, či sa odškodnenie nemajetkovej ujmy požaduje v symbolickej výške alebo na účely získania skutočného odškodnenia, je povinnosťou žalobcu, aby upresnil povahu údajnej nemajetkovej ujmy so zreteľom na konanie vytýkané Komisii a ďalej aby upresnil, hoci iba približne, odhad celej tejto ujmy (uznesenie Moat/Komisia, už citované, bod 38, rozsudok Gordon/Komisia, citovaný, bod 45).
92 Z toho vyplýva, že žaloba o náhradu škody nespĺňa podmienky prípustnosti.
93 Okrem toho je potrebné dodať, že za predpokladu, že by žalobca iba požiadal symbolické odškodnenie, je namieste domnievať sa, že zrušenie napadnutého rozhodnutia predstavuje v prejednávanom prípade dostatočné a primerané odškodnenie jeho škody (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. marca 2000, Vicente Nuñez/Komisia, T‑10/99, Zb. VS s. I‑A‑47 a II‑203, bod 48).
94 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobe je potrebné vyhovieť v rozsahu, v akom sa týka návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia a zamietnuť ju v rozsahu, v akom sa týka návrhu na náhradu škody.
O trovách
95 Podľa článku 122 rokovacieho poriadku ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy tohto poriadku o trovách konania a súdnych výdavkoch sa uplatnia až na konania začaté na Súde pre verejnú službu po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku. Na konania prebiehajúce na Súde pre verejnú službu pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku sa budú uplatňovať mutatis mutandis príslušné ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
96 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Avšak podľa článku 88 toho istého rokovacieho poriadku v sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami znášajú inštitúcie vlastné trovy konania. Ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, môže Súd pre verejnú službu podľa článku 87 ods. 3 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku rozdeliť náhradu trov konania.
97 Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie riaditeľa riaditeľstva K „Zahraničná služba“ generálneho riaditeľstva „Vonkajšie vzťahy“ Komisie Európskych spoločenstiev z 15. apríla 2005, ktoré informuje žalobcu, že nebude prijatý do zamestnania ako vedúci administratívy delegácie Komisie umiestnenej v Guinei, sa zrušuje.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.
Van Raepenbusch | Boruta | Kanninen |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. decembra 2007.
W. Hakenberg | | S. Van Raepenbusch |
Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Spoločenstva zatiaľ neuverejnených v Zbierke sú k dispozícii na internetovej stránke Súdneho dvora www.curia.europa.eu