ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 15. júla 2015 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Jediné, komplexné a nepretržité porušenie – Zmluva o zastúpení – Pripísanie porušujúceho správania zástupcu zastúpenému – Nevedomosť zastúpeného o porušujúcom správaní zástupcu – Účasť na zložke porušenia a vedomosť o spoločnom pláne – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Proporcionalita – Zásada individualizácie trestov a sankcií – Neobmedzená právomoc“

Vo veci T‑418/10,

voestalpine AG, so sídlom v Linzi (Rakúsko),

voestalpine Wire Rod Austria GmbH, predtým voestalpine Austria Draht GmbH, so sídlom v Sankt Peter‑Freienstein (Rakúsko),

v zastúpení: A. Ablasser‑Neuhuber, G. Fussenegger, U. Denzel a M. Mayer, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: R. Sauer, V. Bottka a C. Hödlmayr, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci R. Van der Hout, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konečnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konečnom znení zo 4. apríla 2011,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. októbra 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Predmet sporu

1        Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ) (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“), ktoré postihuje kartel medzi dodávateľmi predpínacej ocele (ďalej len „APC“), ktorí sa podieľali na stanovovaní kvót, rozdelení zákazníkov, určovaní cien a výmene citlivých obchodných informácií týkajúcich sa ceny, objemu a zákazníkov na európskej, regionálnej a štátnej úrovni.

2        Pôvodné rozhodnutie adresovala Európska komisia:

–        ArcelorMittal SA,

–        ArcelorMittal Wire France SA,

–        ArcelorMittal Fontaine SA,

–        ArcelorMittal Verderio Srl,

–        Emesa‑Trefilería SA (ďalej len „Emesa“),

–        Industrias Galycas SA (ďalej len „Galycas“),

–        ArcelorMittal España SA,

–        Trenzas y Cables de Acero PSC SL (ďalej len „Tycsa“),

–        Trefilerías Quijano SA (ďalej len „TQ“),

–        Moreda‑Riviere Trefilerías SA (ďalej len „MRT“),

–        Global Steel Wire SA (ďalej len „GSW“),

–        Socitrel – Sociedade Industrial de Trefilaria, SA (ďalej len „Socitrel“),

–        Companhia Previdente – Sociedade de Controle de Participações Financeiras SA (ďalej len „Companhia Previdente“),

–        voestalpine Austria Draht GmbH, teraz voestalpine Wire Rod Austria GmbH, žalobkyňa v druhom rade (ďalej len „Austria Draht“),

–        voestalpine AG, žalobkyňa,

–        Fapricela Industria de Trefilaria SA (ďalej len „Fapricela“),

–        Proderac – Productos Derivados del Acero SA (ďalej len „Proderac“),

–        Westfälische Drahtindustrie GmbH (ďalej len „WDI“),

–        Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG (ďalej len „WDV“),

–        Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG (ďalej len „Pampus“),

–        Nedri Spanstaal BV (ďalej len „Nedri“),

–        Hit Groep BV,

–        DWK Drahtwerk Köln GmbH a Saarstahl AG (ďalej spoločne len „DWK“),

–        Ovako Hjulsbro AB,

–        Ovako Dalwire Oy Ab,

–        Ovako Bright Bar AB,

–        Rautaruukki Oyj,

–        Italcables SpA (ďalej len „ITC“),

–        Antonini SpA,

–        Redaelli Tecna SpA (ďalej len „Redaelli“),

–        CB Trafilati Acciai SpA (ďalej len „CB“),

–        ITAS. – Industria Trafilerie Applicazioni Speciali SpA (ďalej len „Itas“),

–        Siderurgica Latina Martin SpA (ďalej len „SLM“),

–        Ori Martin SA,

–        Emme Holding SpA predtým a následne opätovne nazvaná Trafileria Meridionali SpA, (ďalej len „Trame“).

3        Komisia pôvodné rozhodnutie dvakrát zmenila.

4        Po prvé Komisia prijala 30. septembra 2010 rozhodnutie K(2010) 6676 v konečnom znení, ktoré mení pôvodné rozhodnutie (ďalej len „prvé rozhodnutie o zmene“). Dôsledkom prvého rozhodnutia o zmene v podstate bolo zníženie sumy pokút uložených týmto spoločnostiam: ArcelorMittal Verderio, ArcelorMittal Fontaine a ArcelorMittal Wire France, ArcelorMittal España, WDI a WDV.

5        Prvé rozhodnutie o zmene bolo zaslané všetkým adresátom pôvodného rozhodnutia.

6        Po druhé Komisia prijala 4. apríla 2011 rozhodnutie K(2011) 2269 v konečnom znení, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie (ďalej len „druhé rozhodnutie o zmene“). Dôsledkom druhého rozhodnutia o zmene v podstate bolo zníženie sumy pokút uložených týmto spoločnostiam: jednak ArcelorMittal, ArcelorMittal Verderio, ArcelorMittal Fontaine a ArcelorMittal Wire France a jednak SLM a Ori Martin. Výlučne tieto spoločnosti boli adresátmi tohto druhého rozhodnutia o zmene.

7        V tomto prípade boli na podnet Všeobecného súdu obe rozhodnutia o zmene oznámené všetkým spoločnostiam, ktoré podali žalobu proti pôvodnému rozhodnutiu.

8        Voestalpine a Austria Draht boli vypočuté Všeobecným súdom v súvislosti s dôsledkami, ktoré treba vyvodiť z týchto zmien pôvodného rozhodnutia, vo vzťahu k ich argumentácii a mali možnosť prispôsobiť svoje žalobné dôvody a návrhy tak, aby zohľadnili tieto prípadné dôsledky.

9        „Napadnutým rozhodnutím“ na účely tohto konania je teda pôvodné rozhodnutie v znení prvého a druhého rozhodnutia o zmene.

10      Proti pôvodnému rozhodnutiu, prvému rozhodnutiu o zmene, druhému rozhodnutiu o zmene alebo listu zaslanému Komisiou v odpovedi na žiadosti podané niektorými adresátmi pôvodného rozhodnutia o opätovné posúdenie ich platobnej schopnosti bolo podaných dvadsaťosem žalôb (veci T‑385/10, ArcelorMittal Wire France a i./Komisia, T‑388/10, Productos Derivados del Acero/Komisia, T‑389/10, SLM/Komisia, T‑391/10, Nedri Spanstaal/Komisia, T‑393/10, Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia, T‑398/10, Fapricela/Komisia, T‑399/10, ArcelorMittal España/Komisia, T‑406/10, Emesa‑Trefilería a Industrias Galycas/Komisia, T‑413/10, Socitrel/Komisia, T‑414/10, Companhia Previdente/Komisia, T‑418/10, voestalpine a voestalpine Wire Rod Austria/Komisia, T‑419/10 Ori Martin/Komisia, T‑422/10, Trafilerie Meridionali/Komisia, T‑423/10, Redaelli Tecna/Komisia, T‑426/10, Moreda‑Riviere Trefilerías/Komisia, T‑427/10, Trefilerías Quijano/Komisia, T‑428/10, Trenzas y Cables de Acero/Komisia, T‑429/10, Global Steel Wire/Komisia, T‑436/10, Hit Groep/Komisia, T‑575/10, Moreda‑Riviere Trefilerías/Komisia, T‑576/10, Trefilerías Quijano/Komisia, T‑577/10, Trenzas y Cables de Acero/Komisia, T‑578/10, Global Steel Wire/Komisia, T‑438/12, Global Steel Wire/Komisia, T‑439/12, Trefilerías Quijano/Komisia, T‑440/12, Moreda‑Riviere Trefilerías/Komisia, T‑441/12, Trenzas y Cables de Acero/Komisia, T‑409/13, Companhia Previdente a Socitrel/Komisia).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

I –  Odvetvie, ktoré je predmetom konania

A –  Výrobok

11      Kartel sankcionovaný Komisiou sa týkal APC. Tento výraz označuje oceľové laná a splietané laná z valcovaného drôtu, najmä jednak oceľ pre predpätý betón, ktorý slúži na výstavbu balkónov, základových pilierov alebo rozvodových pilierov, jednak oceľ pre dodatočne predpätý betón, ktorý sa používa v priemyselnej architektúre, podzemnej architektúre a na výstavbu mostov (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia).

12      Skupina výrobkov z APC obsahuje viacero druhov jednovláknových káblov (napríklad hladké, lesklé alebo galvanizované káble, potiahnuté, žilové), ako aj viacero druhov lán (napríklad lesklé, potiahnuté, obalené polyetylénom alebo kovové). Laná z APC sa skladajú z troch alebo siedmich vlákien. APC sa predáva vo viacerých priemeroch. Špeciálne laná, teda galvanizované alebo opláštené – naolejované alebo navoskované – a napínacie laná, teda potiahnuté galvanizované laná a galvanizované káble používané pri výstavbe mostov však neboli zohľadnené (odôvodnenia 3 a 4 napadnutého rozhodnutia).

13      V napadnutom rozhodnutí sa tiež uvádza, že v mnohých krajinách sa požaduje vydanie technického certifikátu vnútroštátnymi orgánmi. Certifikačné konania si vyžadujú približne šesť mesiacov (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia).

B –  Štruktúra ponuky

14      Podľa napadnutého rozhodnutia členovia kartelu z celkového hľadiska kontrolovali približne 80 % predajov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Vo väčšine štátov popri niekoľkých miestnych výrobcoch pôsobilo viacero najväčších výrobcov. Väčšina z týchto väčších výrobcov patrila do metalurgických skupín vyrábajúcich tiež valcovaný drôt, základnú surovinu APC, ktorá predstavuje hlavnú zložku nákladov. Kým podniky, ktoré neboli súčasťou skupín, boli nútené nakupovať základné suroviny na trhu, integrované podniky vo všeobecnosti počítali s dodávkami existujúcimi v rámci ich skupiny. Počas celého trvania kartelu konštatovaného v napadnutom rozhodnutí vykazovalo odvetvie podstatné a trvalé nadmerné kapacity (odôvodnenia 98 a 99 napadnutého rozhodnutia).

15      V roku 2001 sa hodnota predajov APC v rámci EHP zvýšila na približne 365 miliónov eur za celkový objem, ktorý sa blížil 600 000 tonám počas tohto roku. 20 až 25 % týchto predajov sa týkalo drôtu APC a 75 až 80 % oceľových lán APC, pričom tieto priemery sa mierne líšili v závislosti od jednotlivého štátu. Taliansko bolo krajinou, v ktorej bola spotreba APC najvýznamnejšia (približne 28 % predajov APC v rámci EHP). Ďalšie veľké spotrebiteľské krajiny boli Španielsko (16 %), ako aj Holandsko, Francúzsko, Nemecko a Portugalsko (8 až 10 % každá) (odôvodnenie100 napadnutého rozhodnutia).

C –  Štruktúra dopytu

16      Podľa napadnutého rozhodnutia štruktúra dopytu po APC bola veľmi heterogénna. Výrobcovia prefabrikovaných konštrukčných materiálov a špecializované podniky v oblasti inžinierstva používali APC napríklad v konštrukciách určených na stabilizáciu budov alebo mostov. Klientela sa skladala z veľmi malého počtu veľkých zákazníkov – napríklad Addtek International Oy AB (ďalej len „Addtek“), teraz Consolis Oy AB, ktorá predstavovala od 5 do 10 % spotreby APC v rámci Európskej únie – a z veľkého počtu menších zákazníkov (odôvodnenia 101 a 102 napadnutého rozhodnutia).

17      Obchodné zvyklosti sa líšili v závislosti od jednotlivých členských štátov. Výrobcovia APC a ich zákazníci často uzatvárali rámcové zmluvy na šesť až dvanásť mesiacov. V dôsledku toho zákazníci v závislosti od dopytu objednávali tony v rámci dohodnutého rozpätia objemov za dohodnutú cenu. Zmluvy sa pravidelne predlžovali v nadväznosti na ďalšie rokovania (odôvodnenie103 napadnutého rozhodnutia).

D –  Obchod v rámci Európskej únie a EHP

18      Podľa toho, čo bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, objemy predajov APC počas obdobia dotknutého kartelom ukazujú, že obchod medzi členskými štátmi Únie bol intenzívny. APC sa vyrábalo a uvádzalo na trh na celom území EHP (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia).

II –  Voestalpine a Austria Draht

19      Austria Draht je rakúsky výrobca splietaných kovových lán. Od 24. februára 1988 do 3. decembra 2002 95 % jej základného imania vlastnila Voest‑Alpine Stahl Gesellschaft GmbH a 5 % vlastnila Donauländische Baugesellschaft GmbH. V nadväznosti na vnútornú reštrukturalizáciu 3. decembra 2002 voestalpine Bahnsysteme GmbH, právna nástupkyňa spoločnosti Voest‑Alpine Stahl Gesellschaft, nadobudla 99,95 % základného imania spoločnosti Austria Draht. Tak Voest‑Alpine Stahl Gesellschaft, ako aj Bahnsysteme sú 100 % dcérske spoločnosti rakúskej spoločnosti voestalpine (odôvodnenia 44 a 45 napadnutého rozhodnutia).

20      V Taliansku Austria Draht zverila predaj APC obchodnému zástupcovi, talianskej spoločnosti Studio Crema CAP Srl (ďalej len „Studio Crema“), ktorá bola riadená a zastúpená pánom G. Táto osoba nemala právomoc podpisovať zmluvy uzavreté so zákazníkmi spoločnosti Austria Draht, ktoré boli naďalej priamo uzatvárané spoločnosťou Austria Draht (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia).

21      V priebehu zdaňovacieho obdobia od 1. apríla 2001 do 31. marca 2002 voestalpine dosiahla obrat približne 18,27 milióna eur v rámci EHP v sektore APC zohľadňovanom Komisiou. Tento obrat vyplýval výlučne z predajov dosiahnutých spoločnosťou Austria Draht. V zdaňovacom období od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 svetový konsolidovaný obrat spoločnosti voestalpine bol 8,55 miliardy eur (odôvodnenie 47 napadnutého rozhodnutia).

III –  Správne konanie

22      Dňa 9. januára 2002 Bundeskartellamt (nemecký protimonopolný úrad) zaslal Komisii dokumenty týkajúce sa veci prejednávanej pred miestnym nemeckým pracovným súdom týkajúcej sa prepustenia bývalého zamestnanca spoločnosti WDI. Tento zamestnanec tvrdil, že bol zapojený do porušenia článku 101 ZFEÚ v súvislosti s APC. V tomto kontexte zostavil zoznam zapojených podnikov a poskytol prvé informácie o porušení (odôvodnenie 105 napadnutého rozhodnutia).

A –  Prvá žiadosť o zhovievavosť a oslobodenie od pokút priznané spoločnosti DWK

23      Dňa 18. júna 2002 DWK predložila Komisii správu týkajúcu sa porušenia článku 101 ZFEÚ v súvislosti s APC, ktorá sa týka nej samotnej, ako aj ďalších podnikov. V tomto kontexte DWK spresnila, že dúfa, že sa na ňu uplatní oznámenie Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o zhovievavosti“) (odôvodnenie 106 napadnutého rozhodnutia).

24      Dňa 3. júla 2002 sa zástupcovia DWK stretli s Komisiou a rokovali o konaní o zhovievavosti. Dňa 19. júla 2002 Komisia priznala DWK podmienečné oslobodenie od pokút na základe bodu 8 písm. b) oznámenia o zhovievavosti, keďže bola prvá, kto poskytol dôkazy, ktoré umožnia Komisii konštatovať porušenie článku 101 ZFEÚ v súvislosti s údajným kartelom medzi výrobcami APC na celom území Únie (odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia).

B –  Kontroly a žiadosti o informácie

25      V dňoch 19. a 20. septembra 2002 Komisia vykonala overenia v priestoroch najmä spoločností WDI, DWK, Tycsa, Nedri, ITC, Redaelli, Itas, SLM a Edilsider (spoločnosť, ktorú vlastní obchodný zástupca spoločnosti Tréfileurope Italia Srl, teraz ArcelorMittal Verderio), ako aj v ich jednotlivých dcérskych spoločnostiach alebo prepojených podnikoch v súlade s článkom 14 ods. 2 a 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce články [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES 1962 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) (odôvodnenie 108 napadnutého rozhodnutia).

26      Od 19. septembra 2002 Komisia zaslala viacero žiadostí o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 17 a článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) podnikom, ktorým bolo určené pôvodné rozhodnutie, ich materským spoločnostiam a iným podnikom a iným osobám (zamestnanec na dôchodku spoločnosti Redaelli a následne obchodný poradca, a obchodný zástupca pre predaj spoločnosti Tréfileurope Italia prostredníctvom spoločnosti Edilsider) a niektorým profesijným združeniam (odôvodnenie 109 napadnutého rozhodnutia).

27      V dňoch 7. a 8. júna 2006 Komisia vykonala kontrolu v súlade s článkom 20 nariadenia č. 1/2003 v priestoroch („štúdio“) rodinného príslušníka bývalého zamestnanca spoločnosti Redaelli (odôvodnenie 114 napadnutého rozhodnutia).

C –  Ďalšie žiadosti o zhovievavosť a odpovede Komisie

28      Určité spoločnosti spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia ako ITC, Nedri, SLM, Redaelli a WDI podali oficiálne žiadosti o zhovievavosť na základe oznámenia o zhovievavosti. Tycsa potvrdila existenciu protisúťažných dohôd, ale nepožiadala o zhovievavosť (odôvodnenie 110 napadnutého rozhodnutia).

29      ITC požiadala o zhovievavosť 21. septembra 2002, pričom súčasne predložila dôkazy týkajúce sa stretnutí, ktoré sa uskutočnili medzi výrobcami APC v rokoch 1979 a 2002. Dňa 11. novembra 2002 tiež predložila vyhlásenie podniku. Dňa 10. januára 2003 Komisia priznala ITC predbežné zníženie výšky pokuty v rozsahu 30 až 50 % pod podmienkou, že bude naďalej pokračovať v rešpektovaní podmienok stanovených v bode 21 oznámenia o zhovievavosti (odôvodnenie 111 napadnutého rozhodnutia).

30      Dňa 17. októbra 2002 Tycsa odpovedala na žiadosť o informácie, pričom sa priznala a poskytla dôkazy, ktoré svedčili o jej vine. Dňa 21. októbra 2002 Redaelli v odpovedi na žiadosť o informácie predložila dôkazy, ktoré svedčili o jej vine a 20. marca 2003 oficiálne požiadala, aby sa na ňu uplatnilo oznámenie o zhovievavosti. Dňa 23. októbra 2002 v odpovedi na žiadosť o informácie Nedri predložila dôkazy, pričom súčasne požiadala, aby sa na ňu uplatnilo oznámenie o zhovievavosti. Dňa 30. októbra 2002 SLM v odpovedi na žiadosť o informácie požiadala o zníženie výšky pokút. Dňa 4. novembra 2002 a následne 6. marca 2003 a 11. júna 2003 Tréfileurope v odpovedi na žiadosť o informácie predložila informácie, ktoré svedčili o jej vine, ako aj vyhlásenie podniku s cieľom uplatniť naň oznámenie o zhovievavosti. Dňa 17. marca 2004 Galycas odpovedala na žiadosť o informácie tak, že priznala vinu a uskutočnila určité vyhlásenia, ktoré ju potvrdzovali. Dňa 19. mája 2004 WDI predložila vyhlásenie podniku, aby sa na ňu uplatnilo oznámenie o zhovievavosti. Dňa 28. júna 2007 ArcelorMittal spolu s inými kontaktmi s Komisiou predložila žiadosť o zhovievavosť obsahujúcu najmä vtedajšie písomné poznámky bývalého zamestnanca spoločnosti Emesa pokrývajúce obdobie od roku 1992 až do roku 2002 (odôvodnenie 112 napadnutého rozhodnutia).

31      V nadväznosti na žiadosti o zhovievavosť Komisia zaslala spoločnostiam Nedri a WDI list z 19. septembra 2008, v ktorom ich informovala o nemožnosti oslobodenia od pokút a o svojom zámere uplatniť na základe bodu 26 oznámenia o zhovievavosti zníženie výšky pokút v rozpätiach stanovených v bode 23 písm. b) tohto oznámenia. V ten istý deň Komisia zaslala tiež listy spoločnostiam Redaelli a SLM, ktorými zamietla ich žiadosti o zhovievavosť (odôvodnenie 113 napadnutého rozhodnutia).

D –  Začiatok konania a oznámenie o výhradách

32      Dňa 30. septembra 2008 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo doručené viacerým spoločnostiam, vrátane spoločností Voestalpine a Austria Draht.

33      Všetci adresáti oznámenia o výhradách predložili písomné pripomienky v odpovedi na výhrady konštatované Komisiou.

E –  Prístup do spisu a vypočutie

34      Adresáti oznámenia o výhradách získali prístup do spisu Komisie vo forme kópie na DVD. Súčasne spoločnosti tiež dostali zoznam, ktorý vymenúval dokumenty obsiahnuté vo vyšetrovacom spise a uvádzal stupeň prístupnosti jednotlivých dokumentov. Adresáti boli informovaní, že DVD im poskytuje úplný prístup k všetkým dokumentom, ktoré Komisia mohla získať počas vyšetrovania, s výnimkou dokumentov alebo častí dokumentov, ktoré obsahovali obchodné tajomstvo a ďalšie dôverné informácie. Prístup k dokumentom týkajúcim sa zhovievavosti bol umožnený v priestoroch Komisie.

35      Vypočutie sa konalo 11. a 12. februára 2009. Zúčastnili sa na ňom všetky podniky, ktorým bolo určené oznámenie o výhradách, s výnimkou spoločností Hit Groep, Emesa a Galycas.

36      Štrnásť podnikov sa tiež odvolalo na platobnú neschopnosť v zmysle bodu 35 usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“). Tieto podniky predložili dôkazy na podporu svojich žiadostí.

F –  Žiadosti o doplnenie informácií

37      Následne Komisia zaslala žiadosti o informácie spoločnostiam GSW, MRT, Tycsa, TQ, Companhia Previdente a Socitrel, ktorých cieľom bolo objasniť určité body týkajúce sa najmä štruktúry ich podniku. Tieto spoločnosti odpovedali v období od 6. marca do 15. apríla 2009.

38      Komisia tiež zaslala žiadosti o informácie všetkým osobám, ktorým bolo určené pôvodné rozhodnutie, s cieľom stanoviť hodnotu predaja relevantných výrobkov, ako aj obrat skupín. Všetci adresáti odpovedali na tieto žiadosti.

IV –  Napadnuté rozhodnutie

39      Napadnuté rozhodnutie sa týka kartelu medzi dodávateľmi APC, ktorí sa zúčastnili na stanovovaní kvót, rozdelení zákazníkov, určovaní cien a výmene citlivých obchodných informácií týkajúcich sa ceny, objemu a zákazníkov na európskej úrovni (klub Zürich, klub Europe,…), regionálnej úrovni a národnej úrovni (klub Italia, klub España). Podľa odôvodnenia 1 napadnutého rozhodnutia sa tým tieto podniky dopustili jedného a pokračujúceho porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ a od 1. januára 1994 porušenia článku 53 ods. 1 Dohody o EHP. K protiprávnym konaniam dochádzalo minimálne od začiatku roku 1984 a pokračovalo až do 19. septembra 2002.

40      Vyšetrovanie sa týkalo 18 podnikov. Odôvodnenia 122 až 133 napadnutého rozhodnutia, zhrnuté v bode 67 a nasl. nižšie, všeobecne opisujú kartelové dohody, ktoré sú predmetom konania.

41      Voči obom spoločnostiam Voestalpine a Austria Draht sa vyvodzuje zodpovednosť za ich účasť na karteli v období od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002 (článok 1 napadnutého rozhodnutia).

42      Za toto porušenie boli voestalpine a Austria Draht sankcionované spoločne a nerozdielne pokutou vo výške 22 miliónov eur (článok 2 napadnutého rozhodnutia).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

43      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. septembra 2010 podali voestalpine a Austria Draht žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

44      Rozhodnutím z 29. októbra 2010 Všeobecný súd (prvá komora) informoval žalobkyne, že majú možnosť upraviť svoje žalobné dôvody a tvrdenia tak, aby zohľadnili zmeny uskutočnené prvým rozhodnutím o zmene.

45      Voestalpine a Austria Draht nepredložili pripomienky k prvému rozhodnutiu o zmene v rámci svojej repliky, podanej 1. júna 2011.

46      Rozhodnutím zo 6. júna 2011 Všeobecný súd požiadal Komisiu, aby mu dodala dokumenty.

47      Dňa 29. júna 2011 Komisia oznámila druhé rozhodnutie o zmene.

48      Dňa 1. augusta 2011 Voestalpine a Austria Draht predložili svoje pripomienky k druhému rozhodnutiu o zmene.

49      Dňa 14. októbra 2011 Voestalpine a Austria Draht predložili list, ktorý bol doplnený do spisu 8. novembra 2011, ku ktorému priložili na základe článku 66 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 dokumenty obsahujúce rozšírenie dôkazov na podporu vysvetlení poskytnutých v žalobe.

50      Ide najmä o vyhlásenia, ktoré boli vyhotovené a následne boli predložené až po podaní repliky, v ktorých zástupca spoločnosti Redaelli, zástupca spoločnosti SLM a zástupca spoločnosti ITC uvádzajú, že pán G. nezastupoval žalobkyne na stretnutiach klubu Italia.

51      Vo vyššie uvedenom liste zo 14. októbra 2011 Voestalpine a Austria Draht navrhujú tiež prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania v zmysle článku 68 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, aby vyššie uvedení zástupcovia spoločností Redaelli a SLM boli vypočutí ako svedkovia.

52      Písomné konanie sa pôvodne skončilo 20. októbra 2011 tým, že Komisia predložila dupliku v jazyku konania, ako aj svoje pripomienky k pripomienkam predloženým spoločnosťami Voestalpine a Austria Draht k druhému rozhodnutiu o zmene.

53      Dňa 24. novembra 2011 Komisia predložila svoje pripomienky k listu spoločností Voestalpine a Austria Draht zo 14. októbra 2011, ktorý bol doplnený do spisu 8. novembra 2011 a ktorý viedol k opätovnému otvoreniu písomného konania.

54      Dňa 24. februára 2012 Komisia predložila korigendum k svojej duplike.

55      Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu s účinnosťou od 23. septembra 2013 bol sudca spravodajca pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.

56      Predbežná správa uvedená v článku 52 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 bola predložená šiestej komore 19. marca 2014.

57      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Všeobecný súd 28. apríla 2014 vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na sériu otázok, a Komisiu, aby predložila určité dokumenty, vrátane kópie spisu poskytnutej žalobkyniam v priebehu správneho konania.

58      Dňa 13. júna 2014 účastníci konania predložili svoje odpovede na tieto žiadosti.

59      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 65 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Všeobecný súd 16. júla 2014 nariadil Komisii, aby predložila dokumenty, ktoré odmietla predložiť v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijaté 28. apríla 2014.

60      Dňa 23. júla 2014 Komisia predložila požadované dokumenty, ku ktorým bol žalobkyniam poskytnutý prístup ešte pred pojednávaním.

61      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 2. októbra 2014.

62      Voestalpine a Austria Draht navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        subsidiárne znížil výšku pokuty, ktorá im bola uložená v článku 2 napadnutého rozhodnutia,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

63      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu v celom rozsahu,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

 Právny stav

64      Voestalpine a Austria Draht v podstate vytýkajú Komisii, že im uložila pokutu 22 miliónov eur za účasť na jedinom, komplexnom a nepretržitom porušení, konkrétne na „skupine zmlúv a zosúladených postupov v sektore APC na vnútornom trhu“ (ďalej len „kartel“ alebo „jediné porušenie“) spočívajúcom, čo sa ich týka:

–        na jednej strane a osobitne v účasti spoločnosti Austria Draht v klube Italia, jednej z regionálnych dohôd kartelu, prostredníctvom jej obchodného zástupcu v Taliansku, pána G., ktorý pracoval aj na účet iného člena kartelu (CB),

–        na druhej strane sporadického zapojenia sa, preukázaného prostredníctvom jasných indícií, spoločnosti Austria Draht do protisúťažných diskusií na európskej úrovni, ktoré jej umožnili poznať túto úroveň kartelu v skorom štádiu.

65      V tomto kontexte žalobkyne v prvom žalobnom dôvode namietajú proti pripísaniu porušujúceho správania obchodného zástupcu Austria Draht pre Taliansko zastúpenému z dôvodu, že takéto pripísanie porušuje článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP, a v druhom žalobnom dôvode proti konštatácii, podľa ktorej sa Austria Draht zúčastnila jediného porušenia. Okrem toho, že Austria Draht nikdy nevedela o porušujúcom správaní svojho obchodného zástupcu v rámci klubu Italia, nemala vedomosť ani o paneurópskej dimenzii kartelu, Austria Draht sa nikdy nepodieľala na paneurópskych dohodách kartelu, od ktorého sa v každom prípade vždy dištancovala.

66      Tieto pripomienky k jedinému porušeniu vedú v rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyne k napadnutiu pokuty a jej výšky. Osobitne žalobkyne tvrdia, že pokuta je neprimeraná, keďže nevedeli o porušujúcom správaní obchodného zástupcu spoločnosti Austria Draht pre Taliansko (klub Italia) a že sa nepodieľali na ďalších zložkách kartelu (klub Zürich, klub Europe, klub España, pridelenie zákazníka Addtek…). V každom prípade hodnotou predajov, ktoré sa majú zohľadniť na účely stanovenia výšky pokuty, nemôže byť hodnota európskych predajov APC dosiahnutých žalobkyňami.

A –  Úvodné pripomienky

1.     Obsah napadnutého rozhodnutia

67      Z článku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Voestalpine a Austria Draht porušili článok 101 ZFEÚ a od 1. januára 1994 článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002 na „skupine dohôd a zosúladených postupov v sektore APC na vnútornom trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP“.

a)     Zložky kartelu a charakteristika jediného porušenia

68      V odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia sa kartel opisuje ako „paneurópska dohoda spočívajúca v takzvanej fáze Zürich a v takzvanej európskej fáze a/alebo v národných/regionálnych dohodách v závislosti od konkrétneho prípadu“. Odôvodnenia 123 až 135 napadnutého rozhodnutia v skratke opisujú tieto rôzne dohody a zosúladené postupy, ktoré sú následne podrobne opísané a posúdené vzhľadom na článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP.

69      Pre schematické znázornenie sa kartel skladá z nasledujúcich dohôd:

–        klub Zürich, prvá fáza paneurópskej dohody. Táto dohoda trvala od 1. januára 1984 do 9. januára 1996 a týkala sa stanovenia kvót na jednotlivé krajiny (Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko a Benelux), rozdelenia zákazníkov, určenia cien a výmeny citlivých obchodných informácií. Jeho členmi boli Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK a Redaelli, ktorá zastupovala viacero talianskych podnikov minimálne od roku 1993 do roku 1995, a neskôr sa k nim pridali Emesa v roku 1992 a Tycsa v roku 1993,

–        klub Italia, národná dohoda, ktorá trvala od 5. decembra 1995 do 19. septembra 2002. Táto dohoda sa týkala stanovenia kvót pre Taliansko, ako aj pre vývozy z tejto krajiny do zvyšku Európy. Jeho členmi boli talianske podniky Redaelli, ITC, CB a Itas, ku ktorým sa neskôr pripojili Tréfileurope a Tréfileurope Italia (3. apríla 1995), SLM (10. februára 1997), Trame (4. marca 1997), Tycsa (17. decembra 1996), DWK (24. februára 1997) a Austria Draht (15. apríla 1997),

–        južná dohoda, regionálna dohoda dohodnutá a uzavretá v roku 1996 talianskymi podnikmi Redaelli, ITC, CB a Itas, Tycsa a Tréfileurope s cieľom stanoviť mieru rozšírenia každého z účastníkov v južných krajinách (Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Luxembursko) a zaviazať sa spoločne dohodnúť kvóty s ostatnými výrobcami zo severnej Európy,

–        klub Europe, druhá fáza paneurópskej dohody. Táto dohoda bola uzavretá v máji 1997 spoločnosťami Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK, Tycsa a Emesa (nazvané „stáli členovia“ alebo „šiesti výrobcovia“) a skončila v septembri 2002. Cieľom dohody bolo prekonať krízu klubu Zürich, rozdeliť si nové kvóty (vypočítané na obdobie od štvrtého štvrťroku 1995 do prvého štvrťroku 1997), rozdeliť si zákazníkov a určiť ceny. Šiesti výrobcovia dohodli koordinačné pravidlá, ktoré zahŕňali vymenovanie koordinátorov zodpovedných za vykonanie dohôd v jednotlivých krajinách a koordináciu s ostatnými dotknutými podnikmi pôsobiacimi v dotknutých krajinách alebo vo vzťahu k rovnakým zákazníkom. Ich zástupcovia sa pravidelne stretávali na rôznych úrovniach s cieľom dohliadnuť vykonanie dohôd. Vymieňali si citlivé obchodné informácie. V prípade odklonu od dohodnutého obchodného správania sa uplatňoval systém kompenzácií,

–        koordinácia v súvislosti so zákazníkom Addtek. V rámci tejto paneurópskej dohody sa šiesti výrobcovia, ku ktorým sa príležitostne pripojili talianski výrobcovia a Fundia, udržiavali tiež bilaterálne (alebo multilaterálne) kontakty a zúčastňovali sa na určovaní cien a rozdelení zákazníkov ad hoc, pokiaľ to bolo v ich záujme. Napríklad spoločnosti Tréfileurope, Nedri, WDI, Tycsa, Emesa, CB a Fundia koordinovali spoločne ceny a objemy pre zákazníka Addtek. Tieto projekty sa týkali hlavne Fínska, Švédska a Nórska, ale aj Holandska, Nemecko, pobaltských štátov a strednej a východnej Európy,

–        diskusie medzi klubom Europe a klubom Italia. V období od minimálne septembra 2000 do septembra 2002 sa šiesti výrobcovia, ITC, ako aj CB, Redaelli, Itas a SLM pravidelne stretávali s cieľom prijať talianske podniky do klubu Europe ako trvalých členov. Talianske podniky chceli zvýšiť talianske kvóty v Európe, kým klub Europe podporoval zachovanie status quo. Na tento účel sa konali stretnutia v rámci klubu Italia s cieľom definovať jednotný postoj, stretnutia v rámci klubu Europe s cieľom preskúmať tento postoj a definovať vlastný postoj a stretnutia medzi členmi klubu Europe a talianskymi zástupcami s cieľom dospieť k dohode o rozdelení talianskej kvóty na konkrétnom trhu. Zúčastnené podniky si medzi sebou vymieňali citlivé obchodné informácie. Pre potreby prerozdelenia európskej kvóty s cieľom zahrnúť talianskych výrobcov sa tieto podniky dohodli na použití referenčného obdobia (od 30. júna 2000 do 30. júna 2001). Tieto podniky sa tiež dohodli na objeme celkového vývozu talianskych podnikov do Európy, ktoré rozdelili podľa jednotlivých krajín. Súčasne prerokúvali ceny, pričom členovia klubu Europe sa snažili prijať na úrovni Európy mechanizmus určovania cien uplatňovaný v rámci klubu Italia,

–        klub España. Paralelne popri paneurópskej dohode a klube Italia päť španielskych podnikov (Trefilerías Quijano, Tycsa, Emesa, Galycas a Proderac – tento podnik od mája 1994) a dva portugalské podniky (Socitrel od apríla 1994 a Fapricela od decembra 1998) sa dohodlo vo vzťahu k Španielsku a Portugalsku a na obdobie od minimálne decembra 1992 do septembra 2002 na zachovaní ich stabilného trhového podielu a stanovení kvót, rozdelení zákazníkov, vrátane verejných obstarávaní na práce, a na určení cien a platobných podmienok. Navyše si tiež vymenili citlivé obchodné informácie.

70      Podľa Komisie všetky dohody opísané v bode 69 vyššie majú vlastnosti jediného porušenia podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (odôvodnenia 135 a 609, ako aj oddiel 12.2.2 napadnutého rozhodnutia).

71      Konkrétne sa Komisia domnievala, že vyššie citované dohody boli súčasťou spoločného plánu určujúceho línie činnosti členov kartelu vo všetkých geografických zónach a že „tieto podniky obmedzili svoje individuálne obchodné správanie, aby dosiahli jeden protisúťažný cieľ a jeden protisúťažný obchodný cieľ, a síce skresliť alebo odstrániť normálne súťažné podmienky na trhu APC v EHP, a zaviesť globálnu rovnováhu, a to najmä určením cien a stanovením kvót, rozdelením zákazníkov a výmenou citlivých obchodných informácií“ (odôvodnenie 610 a oddiel 9.3 napadnutého rozhodnutia).

72      Komisia v tejto súvislosti uviedla:

„Plán, ktorý sa zaviazali plniť DWK, WDI, Tréfileurope, Tycsa, Emesa, Fundia, Austria Draht, Redaelli, CB, ITC, Itas, SLM, Trame, Proderac, Fapricela, Socitrel, Galycas a Trefilerías Quijano (hoci nie všetky súčasne), bol rozvinutý a uplatňovaný počas obdobia minimálne 18 rokov, prostredníctvom skupiny tajných dohovorov, osobitných dohôd a/alebo zosúladených postupov. Jeho jediný a spoločný cieľ spočíval v obmedzení hospodárskej súťaže medzi účastníkmi použitím podobných mechanizmov na dosiahnutie uvedeného cieľa (pozri oddiel 9.3.1). Hoci aj niektorý z dohovorov bol problematický, ostatné zatiaľ fungovali normálne.“ (odôvodnenie 612 napadnutého rozhodnutia)

b)     Dôkazy zohľadnené v súvislosti so spoločnosťami Austria Draht a voestalpine

73      Voči spoločnostiam Austria Draht a voestalpine sa vyvodzuje zodpovednosť za účasť na karteli predpokladaná článkom 1 napadnutého rozhodnutia v období od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002.

74      Hlavné dôkazy umožňujúce preukázať túto účasť sú nasledujúce.

 Zmluva s pánom G.

75      Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že od roku 1984 Austria Draht zverila činnosť marketingu a predaja v Taliansku obchodnému zástupcovi Studio Crema, ktoré bolo riadené a zastúpené pánom G. Táto osoba nemala právomoc podpisovať zmluvy, ktoré boli naďalej priamo uzatvárané medzi spoločnosťou Austria Draht a zákazníkom výslovným potvrdeným každej objednávky prijatej pánom G. (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia).

 Klub Italia (od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002)

76      Komisia uvádza, že Austria Draht sa zúčastnila v klube Italia od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002 (odôvodnenia 124 a 385 a nasl. napadnutého rozhodnutia, ako aj odôvodnenia 479 až 483 oddielu 9.2.1.8 napadnutého rozhodnutia nazvaného „Individuálna účasť v klube Italia).

77      Z napadnutého rozhodnutia konkrétne vyplýva, že „početné súčasné dokumenty a potvrdzujúce vyhlásenia ITC, Redaelli, Itas, CB, SLM, Tréfileurope a DWK ukazujú, že minimálne od začiatku roku 1995 a dátumami, keď Komisia vykonala kontroly, konkrétne 19. a 20. septembrom 2002,…, sa CB, ITC, Itas, Redaelli, Tréfileurope a Tréfileurope Italia, Tycsa, SLM, Trame a paneurópski výrobcovia DWK a Austria Draht zúčastnili protisúťažných stretnutí, v rámci ktorých sa zaviazali: 1. odhaliť a sprístupniť obchodne citlivé informácie týkajúce sa najmä zákazníkov, sadzieb a objemov predaja; 2. rozdeliť trh stanovením kvót tak v rámci talianskeho trhu, ako aj pre vývoz s pôvodom v Taliansku smerujúci do zvyšku Európy…; 3. stanoviť ceny v závislosti od vývoja nákladov na prvotné suroviny, vrátane stanovenia minimálnych cien/zvýšení cien v Taliansku a v ostatných európskych krajinách (podľa zákazníka) a od prirážky (‚príplatok‘)… a 4. rozdeliť zákazníkov…“. Ďalej sa zaviedol „systém dohľadu prostredníctvom tretej nezávislej osoby…, ako aj kompenzačný mechanizmus…“ (odôvodnenie 385 napadnutého rozhodnutia).

78      Na účely preukázania osobnej účasti v klube Italia Komisia uviedla, že má dôkazy, že Austria Draht „sa systematicky zúčastnila na viac než štyridsiatich stretnutiach klubu Italia v období od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002 a že viackrát bola jej neprítomnosť formálne oznámená, z čoho vyplýva, že sa očakávala jej prítomnosť“ (odôvodnenie 479 napadnutého rozhodnutia).

79      V poznámke pod čiarou doplnenej do napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza najmä dve série stretnutí: na jednej strane „minimálne“ štrnásť stretnutí, na ktorých sa zúčastnil pán G. a na ktorých bol predmetom rokovaní prípad spoločnosti Austria Draht, a na druhej strane „šestnásť ďalších stretnutí“, na ktorých bol prípad spoločnosti Austria Draht prerokovaný v neprítomnosti pána G. V tejto súvislosti Komisia uviedla:

„Príloha 3 rozhodnutia: minimálne na štrnástich stretnutiach bol prítomný pán [G.] a bol prerokovaný prípad Austria Draht, najmä na stretnutiach 15. 4. 1997 (rozdelenie kvót/zákazníkov a určenie cien), 24. 6. 1997 (hľadanie ‚trhovej rovnováhy‘ a výmena informácií o cenách), 11. 3. 1998 (rokovania o pridelení kvót a určení cien, Austria Draht je spomenutá, ale bez údaju), 30. 3. 1998 (rokovania o pridelení kvót), 18. 5. 1998 (rokovania o pridelení kvót a o určení cien), 19. 10. 1998 (rozdelenie zákazníkov), 18. 1. 1999 (rokovanie o pridelení kvót a určení cien), 14. 12. 1999 (rokovania o pridelení kvót), 12. 1. 2000 (rokovania o pridelení kvót), 19. 9. 2000 (rokovania o pridelení kvót), 10. 6. 2001 (pridelenie kvót), 23. 10. 2001 (Austria Draht je spomenutá, ale bez údaju), 11. 1. 2002 (výmena informácií o predchádzajúcom roku a snaha o pridelenie kvót na rok 2002), 30. 4. 2002 (výslovne sa uvádza, že pán [G.] musí zaručiť množstvo, inak bude [Austria Draht] od leta ‚vylúčená‘); v dôkazoch zo šestnástich ďalších stretnutí prítomnosť [pána G.] nie je uvedená (počas niekoľkých stretnutí je výslovne spomenutý ako neprítomný), avšak údaje týkajúce sa spoločnosti Austria Draht sú napriek tomu prerokované: 7. 4. 1997 (pridelenie kvót, výmena informácií), 13. 5. 1997 (výmena informácií, konkrétne pán [G.] ponúkol osobitnú cenu určitému zákazníkovi (menovite citovanému) v nadväznosti na konkrétny príkaz od spoločnosti Austria Draht), 14. 10. 1997 (rokovania o pridelení kvót), 16. 12. 1997 (rokovania o pridelení kvót, výmena informácií), 22. 12. 1997 a 14. 1. 1998 (tabuľky obsahujúce podrobné údaje o spoločnosti Austria Draht, kvóty a zákazníkov…), 16. 7. 1998 (Austria Draht je spomenutá, ale bez konkrétneho údaju), 6. 5. 1999 (najmä fax týkajúci sa rozdelenia zákazníkov a kvót pre Austria Draht), 13. 5. 1999 (výmena informácií), 13. 5. 1999 (rokovania o pridelení kvót), 10. 7. 2000 (rokovania o pridelení kvót), 27. 9. 2000 (výmena informácií), 13. 7. 2001 (email obsahujúci podrobný excelovský zoznam o pridelení kvót a zákazníkov pre jednotlivé podniky pre oceľové laná v roku 2001) a 4. 2. 2002 (email obsahujúci podrobný excelovský zoznam o pridelení kvót a zákazníkov pre jednotlivé podniky pre oceľové laná v roku 2002), 23. 7. 2001 (rokovania o pridelení kvót), 25. 7. 2001 (rokovania o pridelení kvót/výmena informácií).“

80      Táto poznámka pod čiarou uvádza tiež tretiu sériu stretnutí alebo interných poznámok:

„Na deviatich stretnutiach (alebo v interných poznámkach) sa pán [G.] výslovne uvádza ako zástupca spoločnosti Austria Draht: 15. 4. 1997, 12. 5. 1997, 13. 5. 1997, 24. 6. 1997, 22. 10. 1997, 11. 3. 1998, 18. 5. 1998, 29. 11. 1999 a 17. 1. 2000. Austria Draht je opätovne výslovne spomenutá ako neprítomná, čo ukazuje, že je prítomnosť na stretnutiach 7. 9. 1998 a 12. 7. 1999 sa očakávala; na stretnutí zo 14. 10. 1997 bola neprítomnosť pána [G.] označená za neospravedlnenú a na stretnutí 15. 5. 2002 bol pán [G.] osobitne požiadaný, aby bol prítomný na stretnutí 5. 6. – 6. 6. 2002. Okrem toho na stretnutiach 20. 9. 1999 a v lete 2002 sa vyhlásilo, že treba nadviazať kontakt so spoločnosťou Austria Draht.“

81      Pokiaľ ide o začiatok individuálnej účasti spoločnosti Austria Draht v klube Italia, Komisia uvádza:

„V roku 1996 a skôr sa Austria Draht podľa poznámok zo stretnutia z 13. februára 1996…, nezúčastňovala talianskeho dohovoru. Komisia však disponuje jasnými dôkazmi, že Austria Draht sa začala zúčastňovať v klube Italia od roku 1997 a najneskôr od 15. apríl 1997, keď bola výslovne označená za prítomnú prostredníctvom jej obchodného zástupcu pre predaj [pána G.]… V priebehu tohto stretnutia bola spoločnosti Austria Draht pridelená kvóta a bolo uskutočnené osobitné vyhlásenie, že Austria Draht sa zdrží dodávok pre osobitnú skupinu zákazníkov (menovite citovaní)… Toto stretnutie sa musí preskúmať v kontexte stretnutí, ktoré sa konali tesne predtým a tesne potom: 1. na stretnutí 17. decembra 1996 bola rozdaná tabuľka uvádzajúca pridelenie ton na jednotlivých zákazníkov a vymenovanie hlavných dodávateľov pre určitý počet zákazníkov na talianskom trhu v roku 1997. Hoci stĺpce týkajúce sa spoločnosti Austria Draht ostali prázdne, zo zohľadnenia Austria Draht v tabuľke vyplýva, že sa minimálne predpokladali rokovania medzi týmito stranami; 2. potvrdzuje to stretnutie zo 4. marca 1997, v rámci ktorého došlo k výmene informácií o objeme spoločnosti Austria Draht na talianskom trhu; 3: hoci Austria Draht nebola označená za prítomnú 7. apríla 1997, Komisia konštatuje, že spoločnosti Austria Draht bol pridelený konkrétny objem; 4. správa z návštevy spoločnosti Tréfileurope v spoločnosti CB z 24. júna 1997 potvrdzuje, že protisúťažné rokovania so spoločnosťou Austria Draht prebiehali a že Austria Draht bola zastúpená ‚[pánom G.]‘. V tomto kontexte Komisia považuje 15. apríl 1997 za dátum začiatku účasti spoločnosti Austria Draht v klube Italia“ (odôvodnenie 480 napadnutého rozhodnutia).

82      Čo sa týka pripísania správania pána G. spoločnosti Austria Draht, Komisia v odôvodneniach 481 až 483 napadnutého rozhodnutia spresnila, že:

„(481) Skutočnosť, že Austria Draht sa zúčastnila na stretnutiach klubu Italia prostredníctvom svojho zástupcu pána [G.], potvrdzujú aj vyhlásenia spoločností DWK a ITC a súčasné dokumenty zaistené v spoločnostiach ITC a Tréfileurope. Austria Draht bola tiež účastníkmi karteli vnímaná ako člen kartelu prostredníctvom pána [G.]…

(482) Austria Draht priznáva, že celú svoju obchodnú politiku na talianskom trhu zverila spoločnosti Studio Crema (ktorá bola zastúpená svojím generálnym riaditeľom pánom [G.]) od roku 1984. Pán [G.] bol povinný Austria Draht informovať a neniesol finančné riziko za uskutočnené transakcie a činnosti, Austria Draht bola výlučne zodpovedná za všetky riziká súvisiace najmä s nevykonaním dodávky, s vadnou dodávkou a s platobnou neschopnosťou zákazníka a odmeňovala pána [G.] na základe stanoveného percentuálneho podielu v závislosti od objemu (na zákazníka), ktoré predala. [Pán G.] bol povinný predkladať mesačne písomnú správu spoločnosti Austria Draht o svojich činnostiach a najmä o činnostiach jej konkurentov a ‚predajoch a obchodných vzťahoch‘ v jeho oblasti zastúpenia (Taliansko). Všetky vyššie uvedené skutočnosti jasne preukazujú úplnú kontrolu spoločnosti Austria Draht nad činnosťami jej obchodného zástupcu [pána G.]….

(483) Vzhľadom na vzťahy presne vymedzeného zastúpenia a pravidelnú účasť [pána G.] na stretnutiach klubu Italia venovaných kvótam, cenám a zákazníkom…, je zjavné, že [pán G.] sprostredkoval výmenu citlivých obchodných informácií o postoji spoločnosti Austria Draht ostatným účastníkom klubu Italia a v rámci stretnutí získal informácie prospešné pre Austria Draht. Komisia sa teda domnieva, že Austria Draht sa zúčastňovala klubu Italia od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002.“

 Klub Europe a paneurópsky systém

83      Na účely preukázania jednotnej a pokračujúcej povahy porušenia vytýkaného spoločnostiam voestalpine a Austria Draht, a najmä „individuálnu vedomosť tohto podniku o jeho účasti na globálnejšom systéme“ (pozri názov oddielu 12.2.2.4 napadnutého rozhodnutia), Komisia uvádza, že:

„(652) Austria Draht pripúšťa, že sa zúčastnila na niekoľkých stretnutiach klubu Europe, ale tvrdí, že uvedené stretnutia neviedli k nijakému protisúťažnému rokovaniu. Komisia uvádza, že voči spoločnosti Austria Draht nevyvodzuje zodpovednosť za priamu účasť v klube Zürich alebo v klube Europe… V každom prípade existujú jasné indície, z ktorých vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na paneurópskej úrovni a že teda v skorom štádiu vedela o paneurópskej úrovni kartelu.

(653) Po prvé už v rokoch 1995 – 1996, teda pred dátumom uvádzaným Komisiou ako začiatok účasti spoločnosti Austria Draht na porušení (15. apríl 1997), sa táto spoločnosť zúčastnila stretnutí klubu Zürich, v rámci ktorých sa najmä diskutovalo o možnosti organizácie novej európskej dohody o kvótach. Navyše na stretnutiach klubu Italia, ktoré sa konali 16. decembra 1997, sa spomínalo, že Austria Draht ‚nebola členom tohto klubu (Europe), ale želala si byť informovaná‘. Počas ďalších neskorších stretnutí klubu Italia, na ktorých sa zúčastnil [pán G.], zástupca spoločnosti Austria Draht, boli účastníci informovaní o rokovaniach a dohodách v rámci klubu Europe… Navyše Austria Draht pripúšťa, že sa zúčastnila na viacerých stretnutiach klubu Europe… počas ktorých, prinajmenšom čo sa týka stretnutia 28. februára 2000, sa otvorila otázka objemov a cien. Počas stretnutia 27. septembra 2001 Austria Draht bola vyzvaná, aby sa stala členom rozšíreného klubu Europe. Viacero indícií naznačuje, že počas obdobia paneurópskeho rozširovania… sa Austria Draht zúčastnila rokovaní o rozdelení kvót a zákazníkov v určitých krajinách a prostredníctvom osoby pána [G.] sa zúčastnila na najmenej šiestich stretnutiach venovaných rozšíreniu klubu Europe, vrátane stretnutia 6. novembra 2001, počas ktorého bol pán [G.] označený za možného národného koordinátora pre Taliansko, spoločne s pánom [A.] (Itas) a pánom [C.] (CB).

(654) Komisia z toho vyvodila, že Austria Draht vzhľadom na svoju účasť v klube Italia vedela alebo musela vedieť, že dohody v rámci tohto klubu sa podieľali na spoločnom pláne stabilizácie trhu APC a zabránenia zníženiu cien, teda pláne, ktorý klub Italia zdieľal s paneurópskymi dohodami.“

c)     Adresáti napadnutého rozhodnutia a individuálna dĺžka trvania zodpovednosti

84      Na účely definície zodpovednosti dotknutých spoločností Komisia rozlišuje v odôvodneniach 769 až 789 napadnutého rozhodnutia situáciu spoločnosti Austria Draht a situáciu spoločnosti voestalpine, bez ohľadu na situáciu Studio Crema.

 Situácia spoločnosti Austria Draht

85      Na účely určenia zodpovednosti spoločnosti Austria Draht sa Komisia domnievala, že táto spoločnosť sa priamo zúčastňovala klubu Italia prostredníctvom svojho obchodného zástupcu v Taliansku od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002 (odôvodnenie 769 napadnutého rozhodnutia).

86      Na účely preukázania tohto tvrdenia Komisia najskôr odmietla argumentáciu prednesenú spoločnosťou Austria Draht, podľa ktorej pán G., jej obchodný zástupca v Taliansku, ju na stretnutiach kartelu nezastupoval. Austria Draht sa opierala o vyhlásenie tohto obchodného zástupcu, ktorý odmieta, že zastupoval Austria Draht na stretnutiach klubu Italia, ako aj o vyhlásenie obchodného zástupcu spoločnosti Tréfileurope Italia, pána V., ktorý sa domnieva, že Austria Draht nebola členom tohto klubu a že na stretnutiach, na ktorých sa zúčastnil pán V., sa pán G. nezúčastňoval na dohodách kartelu v mene spoločnosti Austria Draht, čo bolo jasné aj pre ostatných účastníkov. Austria Draht tiež uvádzala, že len na piatich z viac než 60 stretnutí klubu Italia citovaných Komisiou sa uvádzalo, že pán G. konal v mene spoločnosti Austria Draht a že na ostatných stretnutiach bol pán G. predstavený ako zástupca CB (bez odkazu na Austria Draht) a bez spresnenia vo vzťahu k zastupovanému podniku (odôvodnenie 770 napadnutého rozhodnutia).

87      V odpovedi na túto argumentáciu Komisia uviedla, že „zapojenie spoločnosti Austria Draht do protisúťažných rokovaní prostredníctvom jej zástupcu pre predaj pána G. je v každom prípade dostatočne preukázané: po prvé nijaké z dvoch vyhlásení predložených spoločnosťou Austria Draht nie je dôveryhodné: vyhlásenie pána G. bolo vyhotovené ex-post a bolo pripravené predovšetkým v kontexte odpovede spoločnosti Austria Draht na oznámenie o výhradách; čo sa týka vyhlásenia pána V., je len prejavom jeho osobného názoru, ktorý sa obmedzuje na stretnutia, ktorých sa zúčastnil. Obom týmto vyhláseniam navyše odporujú dôkazy.“ (odôvodnenie 771 napadnutého rozhodnutia)

88      Podľa Komisie ide o tieto dôkazy (odôvodnenie 772 napadnutého rozhodnutia):

–        dvaja žiadatelia o zhovievavosť (DWK a ITC) potvrdzujú, že Austria Draht sa zúčastnila na stretnutiach kartelu prostredníctvom svojho zástupcu pre predaj pána G.,

–        veľký počet súčasných dôkazov to potvrdzuje,

–        prípad spoločnosti Austria Draht bol pravidelne predmetom diskusií a kvóty a zákazníci jej boli pridelení počas celého obdobia porušenia až do dátumu kontrol. Pán G. bol prítomný minimálne na štrnástich stretnutiach, na ktorých sa prerokúval prípad spoločnosti Austria Draht; pán G. bol neprítomný na šestnástich ďalších stretnutiach, ale údaje spoločnosti Austria Draht boli napriek tomu preskúmané a nakoniec na deviatich stretnutiach bol pán G. výslovne predstavený ako účastník v mene spoločnosti Austria Draht,

–        ostatní účastníci kartelu tiež jasne vnímali Austria Draht ako člena kartelu prostredníctvom pána G. a nástojili na nevyhnutnosti „rešpektovania“ kartelu prostredníctvom spoločnosti Austria Draht,

–        skutočnosť, že pán G. zastupoval tiež CB na niektorých alebo viacerých stretnutiach vymenovaných v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, nijako nemení dôkazy, že zastupoval tiež Austria Draht. Je namieste uviesť, že počas viacerých stretnutí sa CB samotná zúčastnila so svojimi vlastnými zamestnancami, takže úlohu pána G. ako zástupcu spoločnosti CB možno považovať za menej dôležitú než jeho úlohu ako zástupcu spoločnosti Austria Draht, ktorá sa priamo nezúčastňovala, ale zverila všetku svoju obchodnú činnosť v Taliansku pánovi G.

89      Na účely vyvrátenia argumentácie spoločnosti Austria Draht, ktorá ďalej tvrdila, že voči nej nemožno vyvodzovať zodpovednosť za správanie pána G., pretože netvorili hospodársku jednotku, keďže pán G. bol nezávislý a nevýhradný zástupca pre predaj, vo vzťahu ku ktorému Austria Draht nemala nijakú možnosť kontroly, Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla, že (odôvodnenie 774 napadnutého rozhodnutia):

–        zo zmluvy o obchodnom zastúpení a z vyhlásenia spoločnosti Austria Draht vyplýva, že pán G. bolo skutočný obchodný zástupca tohto podniku,

–        finančné riziká pána G. boli veľmi obmedzené. Po prvé sa zmluvy uzatvárali len medzi spoločnosťou Austria Draht a jej zákazníkom, Austria Draht mohla prijať alebo odmietnuť objednávky dohodnuté jej obchodným zástupcom. Po druhé Austria Draht bola jediná zodpovedná za riziká súvisiace najmä s nevykonaním dodávky, s vadnou dodávkou a s platobnou neschopnosťou zákazníka. Po tretie odmeňovanie sa uskutočňovalo na základe stanoveného percentuálneho podielu v závislosti od objemu predaného jednotlivému zákazníkovi (v tejto súvislosti sa odkazuje na bod 133 rozsudku z 11. decembra 2003, Minoan Lines/Komisia, T‑66/99, Zb., ďalej len „rozsudok Minoan Lines“, EU:T:2003:337),

–        v prípade absencie finančného alebo obchodného rizika alebo v prípade existencie obmedzených rizík sa pán G. alebo Studio Crema musia považovať za pomocný orgán, ktorý je súčasťou podniku Austria Draht. Podobne ako obchodný zamestnanec predstavujú hospodársku jednotku s týmto podnikom (v tejto veci sa odkazuje na bod 480 rozsudku zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb., ďalej len „rozsudok Suiker Unie“, EU:C:1975:174),

–        toto je v súlade s oznámením Komisie z 13. októbra 2000, Usmerneniami o vertikálnych obmedzeniach (Ú. v. ES C 291, s. 1, ďalej len „usmernenia o vertikálnych obmedzeniach“),

–        v dôsledku toho je nutné považovať Austria Draht za zodpovednú za účasť pána G. na stretnutiach kartelu.

90      Čo sa týka skutočnosti, že pán G. konal tiež v mene iného účastníka kartelu, spoločnosti CB, a že obchodné zastúpenie nebolo v doslovnom zmysle výhradné, Komisia sa domnievala, že jej záver tým nebol zmenený, ale naopak potvrdený (odôvodnenie 775 napadnutého rozhodnutia).

91      Komisia v tejto súvislosti uviedla, že:

„(775) Podľa ustálenej judikatúry totiž skutočnosť, že sprostredkovateľ ‚ako nezávislý obchodník uskutoční transakcie veľkého rozsahu na trhu dotknutého výrobku alebo služby‘ nesvedčí o výhradnosti, a teda ani o hospodárskej jednote so zastúpeným [odkazuje sa na bod 544 rozsudku Suiker Unie]. O takýto prípad však nejde. Pán [G.] osobne nepôsobil na dotknutom trhu, a teda sám neuskutočňoval transakcie veľkého rozsahu ako nezávislý obchodný zástupca [neznášal významnejšie finančné riziká], ale skôr súčasne zastupoval dvoch konkurentov na stretnutiach kartelu.

(776) Podľa názoru Komisie skutočnosť, že dvaja konkurenti používali toho istého zástupcu na stretnutiach kartelu, predstavuje faktor zlepšenia koordinácie, ktorý skôr zjednodušoval kartel, než zbavoval zastúpených ich zodpovednosti. Opačný záver by umožňoval podnikom zúčastňujúcim sa na karteli prostredníctvom obchodného zástupcu, aby disponovali jednoduchým prostriedkom na vyhnutie sa zodpovednosti jednoduchým spoločným používaním jedného obchodného zástupcu s iným účastníkom kartelu. V každom prípade v prejednávanej veci je potrebné tiež poznamenať, že CB sa vo všeobecnosti osobne zúčastňovala stretnutí kartelu a že pán [G.]/[Studio Crema] preto konal vo všeobecnosti ako zástupca spoločnosti Austria Draht.“

92      Nakoniec Komisia zdôraznila, že „nedostatok kontroly, nerešpektovanie alebo neexistencia (spätného) schválenia účasti jej obchodného zástupcu na karteli, na ktoré sa odvoláva Austria Draht, nemôžu byť platnými tvrdeniami na zbavenie sa zodpovednosti“ (odôvodnenie 777 napadnutého rozhodnutia).

93      Komisia v tejto súvislosti uviedla tieto tvrdenia:

–        Austria Draht predstavuje hospodársku jednotku so svojím obchodným zástupcom (odôvodnenia 697, 480 a 481 napadnutého rozhodnutia) a je teda zodpovedná za jeho účasť na karteli nezávisle od vedomosti, kontroly alebo schválenia zo strany spoločnosti Austria Draht (alebo ich nedostatku či neexistencie) [odkazuje sa na bod 54 rozsudku z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑71/03, T‑74/03, T‑87/03 a T‑91/03, EU:T:2005:220, a na rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑97/08 P, Zb., EU:C:2009:536] (odôvodnenie 777 napadnutého rozhodnutia),

–        navyše, ak sa podnik rozhodne delegovať svoju obchodnú aktivitu v konkrétnej krajine alebo konkrétnu zákazku skutočnému obchodnému zástupcovi, má povinnosť vytvoriť mechanizmy nevyhnutné na zaručenie jeho kontroly (odôvodnenie 777 napadnutého rozhodnutia),

–        navyše „hoci neexistujú priame dôkazy o pokynoch/debrífingu v súvislosti s protisúťažnými stretnutiami medzi spoločnosťou Austria Draht a pánom [G.], správanie spoločnosti Austria Draht bolo ovplyvnené účasťou jej obchodného zástupcu na protisúťažných stretnutiach“. Komisia sa domnieva, že „pán [G.] sa totiž zúčastňoval pravidelne na stretnutiach kartelu klubu Italia, kde sprostredkoval konkurentom okrem iného výmenu citlivých obchodných informácií o kvótach, cenách a zákazníkoch spoločnosti Austria Draht a získal rovnako citlivé obchodné informácie od jej konkurentov, alebo sa dohodol s týmito konkurentmi na cenách, rozdelení zákazníkov a pridelení kvót…“ Ďalej uvádza, že „[tieto] informácie museli mať vplyv na obchodné fungovania spoločnosti Austria Draht v Taliansku (prostredníctvom pána [G.])“ a že „navyše zo zmluvy o obchodnom zastúpení a z interných správ predložených spoločnosťou Austria Draht jasne vyplýva, že pán [G.] pravidelne informoval Austria Draht o vývoji na talianskom trhu, najmä čo sa týka konkurentov, predajov a trhových vzťahov v Taliansku…“. Nakoniec uvádza, že „možno preto očakávať, že pán [G.] poskytol spoločnosti Austria Draht minimálne relevantné citlivé obchodné informácie získané počas stretnutí kartelu“ (odôvodnenie 778 napadnutého rozhodnutia).

94      V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že „pán [G.] a Austria Draht sa musia považovať za jeden hospodársky subjekt a Austria Draht sa musí považovať za zodpovednú za účasť pána [G.] na karteli“ (odôvodnenie 779 napadnutého rozhodnutia).

95      Ďalej v odpovedi spoločnosti Austria Draht, ktorá vo všeobecnosti spochybňovala svoju účasť na stretnutiach kartelu, Komisia zdôraznila, že dôkazy, ktorými disponovala, dostatočne preukazovali, že Austria Draht sa trvalo a nepretržite zúčastňovala klubu Italia, ako je to vysvetlené v odôvodnení 772 a v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 780 napadnutého rozhodnutia).

96      Komisia preto zdôraznila, že od septembra 1998 do leta 2002 bola Austria Draht výslovne viackrát označená za neprítomnú, z čoho vyplýva, že jej prítomnosť ostatní účastníci kartelu očakávali (odôvodnenie 780 napadnutého rozhodnutia).

97      Rovnako Komisia uviedla, že na stretnutí 30. apríla 2002 účastníci kartelu hrozili spoločnosti Austria Draht „vylúčením“ z kartelu, ak by odmietla zaručiť objem „odteraz do leta (2002)“, čo jasne ukazuje, že Austria Draht sa naďalej zúčastňovala kartelu (odôvodnenie 780 napadnutého rozhodnutia).

98      Navyše v odpovedi spoločnosti Austria Draht, ktorá uvádzala, že v prvom rade väčšina súčasných dokumentov týkajúcich sa kvót, cien a zákazníkov v rámci klubu Italia uvádzala hlavných talianskych aktérov, nie však ju, a že tie, ktoré tak robili, nepreukazovali jej zapojenie do kartelu rozhodujúcim spôsobom; v druhom rade, že bolo možné, že odkazy na dodávky v dokumentoch, ktoré boli uvedené v spise, boli čisto len odhady uskutočnené ostatnými účastníkmi, informácie týkajúce sa minulých dodávok, informácie poskytnuté zákazníkmi a údaje získané z verejných informácií, osobitne z dôvodu, že transparentnosť trhu bola údajne vysoká a že čísla týkajúce sa Rakúska sa jej museli týkať, keďže bola jediným rakúskym výrobcom, a v treťom rade, že neexistovali dôkazy o tom, že pán P skontroloval čísla spoločnosti Austria Draht, Komisia „[uznala], že nie všetky dokumenty súvisiace s klubom Italia preukazovali zapojenie spoločnosti Austria Draht“. Podľa Komisie „to možno ľahko vysvetliť tým, že Austria Draht nebola kľúčovým členom tohto klubu tak ako Redaelli, ITC, CB a Itas… a v dôsledku toho sa zúčastňovala na stretnutiach klubu Italia menej pravidelne než kľúčoví účastníci“. Komisia sa však domnievala, že „účasť spoločnosti Austria Draht na karteli nebola v období od 15. apríla 1997 od 19. septembra 2002 nikdy prerušená“ (odôvodnenia 781 a 782 napadnutého rozhodnutia).

99      Ďalej Komisia uviedla, že nebolo dôveryhodné uvádzať, že informácie vymenené o spoločnosti Austria Draht boli verejne prístupné alebo boli čisto dohadmi vzhľadom na presnosť, dôvernosť a aktuálnosť týchto informácií vymenených počas celého obdobia účasti spoločnosti Austria Draht na karteli. Podľa Komisie „takéto informácie mohli pochádzať len od spoločnosti Austria Draht, a to priamo alebo prostredníctvom jej zástupcu pre predaj [pána G.]“ (odôvodnenie 782 napadnutého rozhodnutia).

100    Nakoniec sa Komisia domnievala, že „absencia kontroly pánom [P., (zamestnanec spoločnosti Redaelli na dôchodku, následne obchodný poradca, pozri bod 26 vyššie)] sa nemôže považovať za dôležitý respektíve rozhodujúci faktor na účely vylúčenia účasti spoločnosti Austria Draht na stretnutiach, vzhľadom na všetky disponibilné dôkazy proti spoločnosti Austria Draht a na skutočnosť, že Austria Draht nebola považovaná za kľúčového člena klubu Italia, takže kontroly pána [P.] vo vzťahu k nej sa mohli javiť ako menej dôležité“ (odôvodnenie 782 napadnutého rozhodnutia).

101    Na záver Komisia rozhodla, že „Austria Draht sa musí uznať za zodpovednú za svoje činnosti v rámci kartelu a osobitne sa svoju účasť v klube Italia od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002“ (odôvodnenie 783 napadnutého rozhodnutia).

 Situácia spoločnosti voestalpine

102    Čo sa týka spoločnosti voestalpine, Komisia sa domnievala, že táto spoločnosť je spoločne a nerozdielne zodpovedná spolu so spoločnosťou Austria Draht za obdobie od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002, keďže vykonávala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť (odôvodnenia 784 až 789 napadnutého rozhodnutia), čo účastníci konania v prejednávanej veci nespochybňujú.

d)     Výpočet sumy pokuty uloženej spoločnostiam voestalpine a Austria Draht

103    Na úvod Komisia pripomína, že pri výpočte pokuty boli zohľadnené usmernenia z roku 2006 (odôvodnenie 918 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o spoločnosti Voestalpine a Austria Draht, pokuta vo výške 22 miliónov eur bola vypočítaná takto.

104    Po prvé Voestalpine a Austria Draht boli uznané za zodpovedné za celkový kartel na trhu APC v rámci EHP. Preto na účely stanovenia základnej sumy pokuty Komisia uviedla, že v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 zohľadnila „hodnotu predajov tovarov a služieb podniku, ktorých sa porušenie týka, v dotknutej geografickej zóne v rámci EHP v rámci posledného úplného obdobia jeho účasti na porušení“ (odôvodnenie 929 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

105    V prípade spoločnosti Austria Draht predstavovala zohľadňovaná hodnota predajov 18 207 306 eur (prvé rozhodnutie o zmene, bod 5). Ide o hodnotu predajov APC týkajúcu sa geografickej zóny dotknutej porušením, konkrétne vo vzťahu k zohľadnenému obdobiu porušenia v prípade spoločností Voestalpine a Austria Draht: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Španielsko, Rakúsko, Portugalsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko a Nórsko (odôvodnenia 931 a 932 napadnutého rozhodnutia).

106    Po druhé percentuálny podiel, ktorý sa má uplatniť na takto vypočítanú hodnotu predajov, závisí od závažnosti porušenia ako takého. V tomto ohľade Komisia zohľadnila spomedzi množstva okolností relevantných v prejednávanej veci povahu porušenia, kumulovaný trhový podiel všetkých dotknutých podnikov, geografický rozsah porušenia a vykonanie či nevykonanie porušenia (odôvodnenie 936 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

107    Čo sa týka povahy porušenia, Komisia zohľadnila skutočnosť, že celý kartel predpokladal rozdelenie trhu, pridelenie zákazníkov a horizontálne dohody o cenách (odôvodnenie 939 napadnutého rozhodnutia).

108    Komisia tiež zohľadnila skutočnosť, že podniky zapojené do porušenia mali kumulovaný trhový podiel približne 80 % (odôvodnenie 946 napadnutého rozhodnutia) a že porušenie sa týkalo podstatnej časti EHP. V tomto ohľade Komisia uviedla, že na rozdiel od toho, čo tvrdila Austria Draht, jej obrat v Portugalsku a Španielsku nemožno vylúčiť z hodnoty predajov z dôvodu, že nebola aktívna v klube España, keďže tieto dve krajiny patrili do geografického rozsahu klubu Italia, ktorého sa Austria Draht zúčastňovala (odôvodnenia 947 a 948 napadnutého rozhodnutia). Napriek tomu Socitrel, Proderac, Fapricela a Fundia, podniky, ktoré sa zúčastňovali len klubu España (pokrývajúceho len Španielsko a Portugalsko) alebo v prípade posledného podniku na koordinácii týkajúcej sa spoločnosti Addtek a vo vzťahu ku ktorým bolo možné preukázať vedomosť o jedinom a nepretržitom porušení až vo veľmi neskorom štádiu porušenia (17. mája 2001 v prípade spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela a 14. mája 2001 v prípade spoločnosti Fundia), Komisia pri určovaní časti hodnoty predajov zohľadnila obmedzenejší geografický rozsah. Podľa Komisie bola situácia odlišná v prípade ostatných účastníkov klubu España (Emesa a Galycas, Tycsa a Trefilerías Quijano), ktorí sa súčasne zúčastňovali rôznych úrovní kartelu a pre ktorých vedomosť o jedinom a nepretržitom porušení mohla byť preukázaná v jasne skoršom štádiu. Rovnako bola situácia účastníkov klubu Italia odlišná od situácie spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela, keďže geografický rozsah klubu Italia sa vo veľkej miere prekrýval s geografickým rozsahom paneurópskych dohôd a značne presahoval geografický rozsah klubu España (Španielsko a Portugalsko) (odôvodnenie 949 napadnutého rozhodnutia).

109    Pokiaľ ide o vykonania dohôd, Komisia sa domnievala, že hoci neboli vždy úplne úspešné, dohody v skutočnosti boli vykonané (odôvodnenie 950 napadnutého rozhodnutia).

110    Vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci a už citované kritériá, Komisia sa domnievala, že podiel hodnoty predajov, ktoré je potrebné zohľadniť, predstavoval 16 % pre spoločnosť Fundia, 18 % pre spoločnosti Socitrel, Fapricela a Proderac a 19 % pre všetky ostatné podniky vrátane žalobkýň (odôvodnenie 953 napadnutého rozhodnutia).

111    Po tretie dĺžka porušenia, pokiaľ ide o spoločnosti Voestalpine a Austria Drah, bola stanovená na päť rokov a päť mesiacov, teda od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002 (odôvodnenie 956 napadnutého rozhodnutia).

112    Po štvrté, čo sa týka percentuálneho podielu, ktorý je potrebné zahrnúť do základnej sumy nezávisle od trvania účasti podniku na porušení, Komisia dospela k záveru, že podiely 16 % pre spoločnosť Fundia, 18 % pre spoločnosti Socitrel, Fapricela a Proderac a 19 % pre všetky ostatné podniky vrátane žalobkýň sú primerané (odôvodnenie 962 napadnutého rozhodnutia).

113    V odpovedi spoločnosti Austria Draht, ktorá tvrdila, že keďže nemala vedomosť o globálnej paneurópskej dohode, Komisia nemala v jej prípade uplatniť dodatočnú sumu, alebo ak to urobila, mala uplatniť len násobiaci koeficient stanovený na nižšej úrovni (15 %), Komisia zdôraznila, že uvedený podnik vedel o celej paneurópskej dohode (odôvodnenia 652 až 654 napadnutého rozhodnutia) a že sa tiež zúčastnil klubu Italia v rámci stretnutí, na ktorých boli určené ceny, pridelení zákazníci a rozdelené kvóty (odôvodnenie 478 a nasl. napadnutého rozhodnutia), takže percentuálny podiel uplatnený na Austria Draht sa nemôže líšiť od percentuálneho podielu uplatneného na ostatné podniky zúčastňujúce sa podobných postupov (odôvodnenia 958 a 959 napadnutého rozhodnutia).

114    Po piate Komisia zamietla poľahčujúce okolnosti uvádzané v priebehu správneho konania spoločnosťami Voestalpine a Austria Draht. Išlo najmä o tvrdenia týkajúce sa nedbanlivosti (odôvodnenie 976 napadnutého rozhodnutia), bezvýznamnej úlohe žalobkýň v rámci kartelu (odôvodnenie 982 a nasl. napadnutého rozhodnutia), ich účasť len na jednej časti kartelu (odôvodnenia 996 až 998 napadnutého rozhodnutia), nevykonanie dohôd (odôvodnenie 1013 a nasl., osobitne odôvodnenia 1016 a 1018 až 1022 napadnutého rozhodnutia) a vyvodenie zodpovednosti len voči zastúpenému z dôvodu konania jeho obchodného zástupcu bez vyvodenia zodpovednosti voči tomuto obchodnému zástupcovi (odôvodnenie 1034 napadnutého rozhodnutia).

115    Vzhľadom na neexistenciu poľahčujúcich okolností sa Komisia domnievala, že nemá dôvod odkloniť sa od základnej sumy pokuty vypočítanej na základe metodológie definovanej v usmerneniach z roku 2006, ktorá viedla k pokute vo výške 22 miliónov eur (odôvodnenie 1057, ako aj odôvodnenie 1072 napadnutého rozhodnutia, čo sa týka uplatnenia 10 % hornej hranice).

2.     Pripomenutie zásad

a)     Dôkaz existencie a dĺžky trvania porušenia

116    V prvom rade treba pripomenúť, že podľa judikatúry je Komisia povinná dokázať nielen existenciu kartelu, ale aj dĺžku jeho trvania. Presnejšie pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Pokiaľ má súd pochybnosti, musia byť tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia dostatočne právne preukázala existenciu daného porušenia, ak má v tomto ohľade naďalej pochybnosť, čo platí najmä v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiž potrebné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súčasťou základných práv chránených v právnom poriadku Únie a ktorá bola zakotvená v článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktorých výsledkom môže byť uloženie pokút alebo penále. Je teda nevyhnutné, aby Komisia predložila presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie silného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia (pozri rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T‑147/09 a T‑148/09, Zb., EU:T:2013:259, bod 50 a citovanú judikatúru).

117    Okrem toho je obvyklé, že sa činnosti, s ktorými sú spojené protisúťažné dohody, uskutočňujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú poznámky zo stretnutí, obyčajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, už citovaný v bode 116 vyššie, EU:T:2013:259, bod 52 a citovanú judikatúru).

118    Okrem toho sa podľa judikatúry požaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia opierala prinajmenšom o dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, už citovaný v bode 116 vyššie, EU:T:2013:259, bod 53 a citovanú judikatúru).

b)     Pojem jediné porušenie v zmysle komplexného porušenia

119    V druhom rade stále podľa ustálenej judikatúry môže porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP vyplývať nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokračujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „spoločného plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb., EU:C:1999:356, bod 81; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia,C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb., EU:C:2004:6, bod 258, a zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, Zb., EU:C:2012:778, bod 41).

120    Podnik, ktorý sa zúčastnil na takomto jedinom a komplexnom porušení vlastným správaním, ktoré spočíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisúťažným predmetom v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cieľom je prispieť k porušeniu v celom rozsahu, môže byť zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia počas celého obdobia svojej účasti na tomto porušení. Tak je to, ak je preukázané, že uvedený podnik zamýšľal prispieť svojím vlastným správaním k spoločným zámerom, ktoré sledoval celok účastníkov, a že mal vedomosť o protiprávnom správaní, ktoré zamýšľali alebo realizovali ďalšie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo že ho mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:1999:356, body 83, 87 a 203; Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2004:6, bod 83, a Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2012:778, bod 42).

121    Podnik sa tak mohol priamo zúčastňovať na všetkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a nepretržité porušenie a Komisia bola v takom prípade oprávnená pripisovať mu zodpovednosť za všetky tieto správania, a teda za uvedené porušenie v celom rozsahu. Podnik sa mohol tiež priamo zúčastňovať iba na časti protisúťažných správaní tvoriacich jediné a nepretržité porušenie, avšak vedel o všetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili ďalší účastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť za všetky protisúťažné správania tvoriace takéto porušenie a následne za porušenie v celom rozsahu (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2012:778, bod 43).

122    Ak sa naproti tomu podnik priamo zúčastňoval na jednom alebo niekoľkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a nepretržité porušenie, avšak nie je preukázané, že svojím vlastným správaním zamýšľal prispieť k všetkým spoločným zámerom, ktoré sledovali ďalší účastníci kartelu, a že mal vedomosť o všetkých ďalších protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili uvedení účastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, je Komisia oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť iba za správania, na ktorých sa priamo zúčastňoval, a za správania zamýšľané alebo uskutočnené ďalšími účastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, že o nich vedel alebo ich mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2012:778, bod 44).

123    To by však neviedlo k zbaveniu tohto podniku zodpovednosti za správania, na ktorých sa nesporne zúčastnil alebo za ktoré mu môže byť skutočne pripísaná zodpovednosť. Takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretržité porušenie, je však vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umožnené oboznámiť sa s tým, že mu je rovnako vytýkané každé zo správaní tvoriacich porušenie, a teda brániť sa v tomto smere, a ak na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatočne jasné (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2012:778, body 45 a 46).

124    Nakoniec skutočnosť, že sa určitý podnik nepodieľal na všetkých zložkách kartelu alebo že zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, sa teda musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovovaní výšky pokuty (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:1999:356, bod 90; Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2004:6, bod 86, a Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2012:778, bod 45).

c)     Pojem dištancovania sa v prípade účasti na stretnutí

125    V treťom rade z judikatúry tiež vyplýva, že ak Komisia preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, počas ktorých boli uzatvorené dohody protisúťažnej povahy, bez toho, aby zjavne proti nim namietal, je to dostatočný dôkaz o účasti uvedeného podniku na karteli. Ak sa preukáže účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to preukázaním, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2004:6, bod 81 a citovanú judikatúru).

126    Dôvodom tejto právnej zásady je skutočnosť, že podnik svojou účasťou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne dištancoval od jeho obsahu, umožnil ostatným účastníkom domnievať sa, že súhlasí s jeho výsledkom a že sa mu podriadi. Z tohto pohľadu schválenie nezákonnej iniciatívy mlčky, bez verejného dištancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia úradom, vedie k podpore porušovania a sťažuje jeho odhalenie. Takáto podpora predstavuje pasívny spôsob účasti na porušení, a teda je spôsobilá založiť zodpovednosť podniku v rámci jedinej dohody (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2004:6, body 82 a 84).

127    Navyše okolnosť, že podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisúťažným cieľom, nie je spôsobilá zbaviť ho zodpovednosti za skutočnosť, že sa zúčastnil na karteli, ak sa verejne nedištancoval od jeho obsahu. Skutočnosť, že určitý podnik sa nezúčastnil na všetkých prvkoch, ktoré zakladajú kartel, alebo že hral malú rolu v tých častiach, na ktorých sa zúčastnil, nie je relevantná na preukázanie porušenia z jeho strany. Na tieto okolnosti treba prihliadnuť len pri posúdení závažnosti protiprávneho konania a prípadne pri stanovení výšky pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2004:6, body 85 a 86).

128    Keďže zodpovednosť podnikov za protisúťažné správania vyplýva podľa Komisie z ich účasti na stretnutiach, ktorých predmetom boli takéto správania, Všeobecnému súdu prináleží, aby overil, že tieto podniky mali príležitosť tak v priebehu správneho konania, ako v konaní pred ním, vyvrátiť závery, ktoré boli vyvodené, a prípadne preukázať okolnosti, ktoré iným spôsobom objasňujú skutočnosti zistené Komisiou a ktoré umožňujú nahradiť vysvetlenie skutočností prijaté inštitúciou iným vysvetlením (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2004:6, bod 87).

129    Tvrdenia účastníkov konania, ktoré boli podrobne uvedené v správe pre pojednávanie oznámenej Všeobecným súdom, je potrebné posúdiť vzhľadom na obsah napadnutého rozhodnutia a je potrebné pritom zohľadniť zásady uvedené vyššie.

B –  O prvom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že žalobkyne sa zúčastnili na zložke jediného porušenia prostredníctvom ich obchodného zástupcu v Taliansku

130    V prvom žalobnom dôvode Voestalpine a Austria Draht tvrdia, že hoci sa nezúčastnili na karteli charakterizovanom Komisiou, bola im uložená pokuta 22 miliónov eur z dôvodu, že ich obchodný zástupca v Taliansku, pán G., sa zúčastnil niektorých stretnutí klubu Italia. Samotná táto skutočnosť však Komisii nemôže umožniť domnievať sa, že prostredníctvom tohto obchodného zástupcu porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP.

131    V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyne poukazujú po prvé na úlohu pána G., ktorý väčšinu svojich činností vykonával na účet CB, po druhé na vyhlásenia pána G., pána V. (Tréfileurope) a viacerých spoločností zúčastnených na porušení, ktoré umožňujú preukázať, že Austria Draht sa nezúčastňovala na klube Italia, po tretie na rôzne prvky uvádzané na účely preukázania účasti spoločnosti Austria Draht v klube Italia prostredníctvom pána G., ktoré nie sú presvedčivé, po štvrté na pripísanie správania pána G. spoločnosti Austria Draht, hoci netvorili hospodársku jednotku a nijaký prvok neumožňoval preukázať, že Austria Draht vedela o protiprávnych aktoch, ktorých sa dopustil jej právny zástupca, a po piate subsidiárne na dĺžku trvania porušenia, ktorú uplatňuje Komisia, keďže v nijakom prípade nemožno účasť žalobkýň v klube Italia preukázať pred januárom 2000.

1.     Pripísanie správania obchodného zástupcu zastúpenému

132    Na účely definovania zodpovednosti spoločnosti Austria Draht sa Komisia domnievala, že táto spoločnosť sa zúčastňovala na klube Italia prostredníctvom svojho obchodného zástupcu v Taliansku od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002. Tým Komisia odmietla v napadnutom rozhodnutí pripomienky predložené žalobkyňami v súvislosti s absenciou hospodárskej jednoty medzi obchodným zástupcom a zastúpeným, s prevzatím hospodárskeho rizika obchodným zástupcom, s absenciou výhradnosti obchodného zástupcu v doslovnom zmysle a s nevedomosťou zastúpeného o porušujúcom správaní obchodného zástupcu. Na konci svojej analýzy sa Komisia v odôvodnení 779 napadnutého rozhodnutia domnievala, že „pán [G.] a Austria Draht sa [mali] považovať za jeden hospodársky subjekt a Austria Draht sa [mala] považovať za zodpovednú za účasť pána [G.] na karteli“ (pozri body 85 až 94 vyššie).

133    Práve s prihliadnutím na toto odôvodnenie je namieste preskúmať, či Komisia môže oprávnene dospieť k záveru, že na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ alebo článku 53 Dohody o EHP musí Austria Draht niesť zodpovednosť za správanie svojho obchodného zástupcu v Taliansku.

a)     Podmienky pripísateľnosti správania obchodného zástupcu zastúpenému

134    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pod pojmom podnik v kontexte práva hospodárskej súťaže sa musí rozumieť hospodárska jednotka z hľadiska predmetu dotknutej dohody, aj keď z právneho hľadiska je táto hospodárska jednotka zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb., EU:C:1984:271, bod 11, a Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 121).

135    Taká hospodárska jednotka pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky cieľ a môžu prispieť k spáchaniu porušenia uvedeného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ alebo v článku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Ak teda skupina spoločností tvorí jeden a ten istý podnik, Komisia môže oprávnene pripísať zodpovednosť za porušenie spáchané týmto podnikom spoločnosti zodpovednej za konanie celej skupiny v rámci porušenia a uložiť jej pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 122).

136    Na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spoločností vyplývajúce z ich odlišnej právnej subjektivity, ale skôr to, či sa na trhu správajú alebo nesprávajú jednotne (rozsudok Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 123).

137    Môže byť preto nevyhnutné zistiť, či dve spoločnosti, z ktorých každá má vlastnú právnu subjektivitu, vytvárajú alebo patria do jedného a toho istého podniku alebo hospodárskej jednotky s jednotným správaním sa na trhu (rozsudok Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 124).

138    Judikatúra ukazuje, že taká situácia sa neobmedzuje na prípady, v ktorých sú spoločnosti vo vzťahu k materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti, ale týkajú sa za určitých okolností aj vzťahov medzi spoločnosťou a jej obchodným zástupcom alebo sprostredkovateľom. Pokiaľ totiž ide o uplatnenie článku 101 ZFEÚ alebo článku 53 Dohody o EHP, je na posúdenie otázky, či konanie patrí do pôsobnosti týchto článkov, dôležité, či obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ tvoria hospodársku jednotku, pričom druhý menovaný je pomocným orgánom integrovaným do podniku prvého menovaného. Preto bolo rozhodnuté, že ak sprostredkovateľ vykonáva činnosť v prospech svojho splnomocniteľa, možno ho v zásade považovať za pomocný orgán integrovaný do jeho podniku, ktorý je povinný dodržiavať pokyny splnomocniteľa a ktorý tak rovnako ako obchodný zamestnanec vytvára s týmto podnikom hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:C:1975:174, bod 480, a rozsudok Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 125).

139    Čo sa týka spoločností udržiavajúcich vertikálne vzťahy, ako je vzťah medzi zastúpeným a jeho obchodným zástupcom alebo sprostredkovateľom, dve skutočnosti boli určené ako hlavné referenčné parametre pri určovaní existencie hospodárskej jednotky: na jednej strane znášanie alebo neznášanie hospodárskeho rizika sprostredkovateľom a na druhej strane výhradnosť alebo nevýhradnosť služieb poskytovaných sprostredkovateľom (rozsudok Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 126).

140    Pokiaľ ide o znášanie hospodárskeho rizika, už sa rozhodlo, že sprostredkovateľa nemožno považovať za pomocný orgán integrovaný do podniku zastúpeného v prípade, že dohoda s ním uzavretá mu zveruje alebo ponecháva funkcie, ktoré sa z hospodárskeho hľadiska blížia funkciám nezávislého obchodníka, vzhľadom na skutočnosť, že táto dohoda upravuje, že sprostredkovateľ bude znášať finančné riziká spojené s predajom alebo výkonom zmlúv uzavretých s tretími osobami (rozsudky Suiker Unie, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:C:1975:174, bod 482, a Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 127).

141    Pokiaľ ide o výhradnú povahu služieb poskytovaných sprostredkovateľom, tiež sa rozhodlo, že v prospech myšlienky hospodárskej jednotky nesvedčí skutočnosť, že súbežne s činnosťami vykonávanými na účet zastúpeného, sprostredkovateľ vykonáva ako nezávislý obchodník transakcie značného rozsahu na trhu dotknutého výrobku alebo služby (rozsudky Suiker Unie, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:C:1975:174, bod 544, a Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 128).

b)     Zmluva o obchodnom zastúpení a znášanie hospodárskeho rizika

142    Žalobkyne poukazujú predovšetkým na skutočnosť, že keďže pán G. zastupoval súčasne spoločnosti CB a Austria Draht a keďže činnosti vykonávané na účet spoločnosti CB boli väčšieho rozsahu z hľadiska príjmu než činnosti vykonávané na účet spoločnosti Austria Draht, prvok týkajúci sa výhradnej povahy služieb poskytovaných obchodným zástupcom nie je možné naplniť. Preto v dôsledku absencie druhého prvku uvedeného v rozsudku Minoan Lines, už citovanom v bode 89 vyššie (EU:T:2003:337), nemožno dospieť k záveru o existencii hospodárskej jednotky.

143    V každom prípade je na účely určenia existencie hospodárskej jednotky medzi pánom G. a spoločnosťou Austria Draht a ako to vyplýva z už citovanej judikatúry, potrebné najskôr vedieť, do akej miery obchodný zástupca znáša finančné riziká súvisiace s predajom alebo vykonaním zmlúv uzavretých s tretími osobami, pokiaľ ide o činnosti, ktoré mu zveril zastúpený. Prvý prvok uvedený v rozsudku Minoan Lines, už citovanom v bode 89 vyššie (EU:T:2003:337), nemožno ignorovať.

144    V tomto ohľade je namieste pripomenúť, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťami Austria Draht a Studio Crema stanovuje, že v súlade s pokynmi spoločnosti Austria Draht je pán G. poverený predajom APC spoločnosti Austria Draht v Taliansku „v mene a na účet“ tejto spoločnosti. Táto zmluva požaduje najmä od pána G., aby nevykonával transakcie „na svoj vlastný účet“ a aby „prísne rešpektoval smernice, predpisy v oblasti cien, ako aj podmienky platieb, predaja a dodávok“ spoločnosti Austria Draht. Zmluva spresňuje, že „tovar bude doručený a vyfakturovaný“ spoločnosťou Austria Draht. V zmysle tejto zmluvy sa teda predaj uzatvára len medzi spoločnosťou Austria Draht a zákazníkom a nie medzi pánom G. a týmto zákazníkom (odôvodnenie 774 napadnutého rozhodnutia a článok 2 zmluvy o obchodnom zastúpení).

145    Túto zmluvu možno teda analyzovať ako zmluvu o obchodnom zastúpení. Upravuje prípad, keď „fyzická alebo právnická osoba (obchodný zástupca) je splnomocnená dohodnúť a/alebo uzavrieť zmluvy na účet inej osoby (zastúpeného), a to vo vlastnom mene, alebo v mene zastúpeného, na účely… nákupu tovarov alebo služieb poskytovaných zastúpeným“ (pozri v tomto zmysle definíciu zmluvy o obchodnom zastúpení uvedenú v bode 12 usmernení o vertikálnych obmedzeniach, čo sa týka posúdenia vertikálnych dohôd vzhľadom na článok 101 ZFEÚ).

146    Navyše ako Komisia uvádza v odôvodnení 774 napadnutého rozhodnutia, zo zmluvy nevyplýva, že by pán G. znášal „riziká súvisiace najmä s nevykonaním dodávky, s vadnou dodávkou a s platobnou neschopnosťou zákazníka“, pokiaľ ide o činnosti, ktoré mu boli zverené spoločnosťou Austria Draht. Nijaké ustanovenie zmluvy neumožňuje domnievať sa, že by pán G. znášal financovanie zásob a že by musel robiť nevyhnutné konkrétne investície, aby mohol zastupovať Austria Draht v Taliansku. Hlavné hospodárske riziko spojené s predajmi dohodnutými pánom G. a uzavretým spoločnosťou Austria Draht v Taliansku nesie teda zastúpený a nie jeho obchodný zástupca.

147    Pred Všeobecným súdom žalobkyne nenamietajú proti takému posúdeniu hospodárskeho rizika. Obmedzujú sa na poukázanie na skutočnosť, že pán G. znášal určité náklady (náklady na poradenstvo a cestovné náklady, náklady súvisiace s povinnosťami súvisiacimi s uzavretím zmlúv, náklady na preklady…), ktoré možno považovať za vedľajšie k zvereným činnostiam a kryté paušálnou povahou odmeny platenej spoločnosťou Austria Draht vo forme provízie. Takéto náklady nemôžu preukázať, že pán G. znáša iné než zanedbateľné alebo obmedzené hospodárske riziko v dôsledku činností zverených mu spoločnosťou Austria Draht.

148    V prejednávanej veci sa Komisia dôvodne domnievala, že v súlade s tým, čo vyplýva z už citovanej judikatúry, keď pán G. konal na účet spoločnosti Austria Draht v Taliansku, konal tak bez toho, aby znášal hospodárske riziko, pokiaľ by mu dohoda viažuca ho k tejto spoločnosti zverovala alebo ponechávala funkcie, ktoré sa z hospodárskeho hľadiska blížia funkciám nezávislého obchodníka.

c)     Vplyv výkonu dvojitého zastúpenia obchodným zástupcom

149    Čo sa týka druhého prvku uvádzaného v rozsudku Minoan Lines, už citovanom v bode 89 vyššie (EU:T:2003:337), Komisia v odôvodnení 775 napadnutého rozhodnutia uznáva, že skutočnosť, že pán G konal tiež v mene iného účastníka kartelu, spoločnosti CB, mala za následok, že obchodné zastúpenie nebolo v doslovnom zmysle výhradné.

150    Napriek tomu, ako uvádza Komisia a v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, osobitosti tejto veci nemôžu hneď viesť k vylúčeniu akejkoľvek možnosti preukázať existenciu hospodárskej jednotky medzi pánom G. a spoločnosťou Austria Draht, pokiaľ ide o činnosti, ktoré mu boli zverené na základe zmluvy o obchodnom zastúpení.

151    V tomto ohľade hoci je pravda, že súbežne s činnosťami vykonávanými pre Austria Draht pán G. vykonával tiež činnosti na účet CB, Komisia môže dôvodne v prejednávanej veci tvrdiť, že „pán [G.] osobne nepôsobil na dotknutom trhu, a teda sám neuskutočňoval transakcie veľkého rozsahu ako nezávislý obchodný zástupca“ (odôvodnenie 775 napadnutého rozhodnutia) (pozri analogicky rozsudky Suiker Unie, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:C:1975:174, bod 544, a Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 128).

152    Namiesto toho, aby totiž zastupoval zastúpeného v obchodnej rovine, pán G. zastupoval dvoch zastúpených, konkrétne predovšetkým CB, ktorá generovala podstatnú časť príjmov spoločnosti Studio Crema (približne 75 % počas trvania porušenia vytýkaného žalobkyniam), ale aj Austria Draht, ktorá generovala tiež nezanedbateľnú časť týchto príjmov (približne 25 % počas toho istého obdobia).

153    V takej situácii je na účely určenia existencie hospodárskej jednotky medzi obchodným zástupcom a jedným z jeho zastúpených potrebné zistiť, či sa tento obchodný zástupca môže, čo sa týka činností, ktoré mu zastúpený zveril, správať ako nezávislý obchodník, ktorý si môže slobodne určovať vlastnú obchodnú stratégiu. Pokiaľ sa obchodný zástupca nemôže takto správať, funkcie, ktoré vykonáva na účet uvedeného zastúpeného, tvoria neoddeliteľnú súčasť činností uvedeného zastúpeného.

154    Ako totiž uvádza Komisia v odôvodnení 774 napadnutého rozhodnutia, rozhodujúci prvok na účely určenia existencie hospodárskej jednotky medzi pánom G. a spoločnosťou Austria Draht spočíva v posúdení finančných rizík týkajúcich sa predaja alebo vykonania zmlúv uzavretých s tretími osobami prostredníctvom pána G. Pokiaľ tento zástupca koná ako Austria Draht, možno ho považovať za „pomocný orgán, ktorý je súčasťou podniku Austria Draht. podobne ako obchodný zamestnanec“, čo by nebolo v prípade, ak by konal ako nezávislý obchodník.

155    V prejednávanej veci však už bolo preukázané, že zmluva o obchodnom zastúpení uzavretá medzi pánom G. a spoločnosťou Austria Draht mu vo vzťahu k činnostiam podniku, ktoré mu boli zverené, nedáva možnosť konať v zmysle práva hospodárskej súťaže ako nezávislý obchodník.

156    Navyše čo sa týka povahy vzťahu medzi pánom G. a spoločnosťou CB, zo spisu tiež vyplýva, že správania pána pán G. nemožno vzhľadom na článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 ods. 1 Dohody o EHP považovať za správanie nezávislého obchodníka s APC vyrobenými spoločnosťou CB. Pán G. totiž vykonával na účet spoločnosti CB funkcie blízke funkciám riaditeľa pre predaj. Neexistencia písomnej zmluvy o obchodnom zastúpení medzi pánom G. a spoločnosťou CB neumožňuje preukázať, že činnosti, ktoré mu boli zverené touto spoločnosťou, boli vykonávané nezávislým obchodníkom a nie na účet a riziko spoločnosti CB. Naopak sa možno domnievať, že konal ako pomocný orgán, ktorý je súčasťou tohto podniku. Ako dôkaz, čo zdôraznili aj žalobkyne, sa pán G. predstavil pri príležitosti vypočutia pred Komisiou ako člen skupiny zastupujúcej CB.

157    Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci sa táto vec odlišuje od situácií v minulosti posudzovaných judikatúrou, osobitne v rozsudku Minoan Lines, už citovanom v bode 89 vyššie (EU:T:2003:337), v ktorom výhradná povaha zastúpenia zastúpeného obchodným zástupcom vyplývala z jeho zmluvy a jej vykonania (body 131 a 132 tohto rozsudku), dvojité zastúpenie vykonávané pánom G. vo vzťahu jednak k spoločnosti CB a jednak k spoločnosti Austria Draht nemôže spochybniť záver, podľa ktorého, čo sa týka činností zverených pánovi G. spoločnosťou Austria Draht, pán G. nebol spôsobilý tieto funkcie vykonávať tak, aby ich bolo z hospodárskeho hľadiska možné považovať za podobné funkciám nezávislého obchodníka.

158    Na záver, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, pán G, alebo Studio Crema, ktoré zastupuje, stráca svoje postavenie nezávislého hospodárskeho subjektu v prípade, že ide o posúdenie rozsahu zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej so spoločnosťou Austria Draht vzhľadom na právo hospodárskej súťaže, keďže pán G neznáša alebo len v minimálnej miere znáša finančné riziká vyplývajúce z kúpnych zmlúv uzavretých jeho prostredníctvom spoločnosťou Austria Draht a koná de facto ako pomocný orgán, ktorý tvorí súčasť tejto spoločnosti.

159    Nijaké tvrdenie predložené žalobkyňami v tomto ohľade nie je takej povahy, aby spochybnilo tento záver. Veľká časť tejto argumentácie sa totiž týka odkazu na obsah rozsudkov Suiker Unie, už citovaného v bode 89 vyššie (EU:C:1975:174), a Minoan Lines, už citovaného v bode 89 vyššie (EU:T:2003:337), ktoré nemožno čisto a jednoducho rozšíriť na prejednávanú veci, aby bolo možné tvrdiť, že samotná skutočnosť, že medzi pánom G. a spoločnosťou Austria Draht neexistuje výhradný vzťah v doslovnom zmysle, spôsobuje, že medzi nimi nemôže existovať hospodárska jednotka.

160    Rovnako skutočnosť, že pán G. pracuje tiež pre CB a že činnosti vykonávané pre CB predstavujú podstatnú časť príjmov spoločnosti Studio Crema v porovnaní s príjmami generovanými spoločnosťou Austria Draht, nemôže stačiť na preukázanie obchodnej nezávislosti pána G. Ako sa už uviedlo, pána G. možno považovať za jednak zložku hospodárskej jednotky so spoločnosťou CB a hospodárskej jednotky so spoločnosťou Austria Draht. To platí recipročne aj pre CB a Austria Draht, ale len vo vzťahu k činnostiam, ktoré mu boli jednou alebo druhou spoločnosťou zverené, a v rozsahu týchto činností.

161    Z tohto dôvodu sa však Komisia nemôže domnievať, že „v každom prípade v prejednávanej veci je potrebné tiež poznamenať, že CB sa vo všeobecnosti osobne zúčastňovala stretnutí kartelu a že pán [G.]/Studio Crema preto konal vo všeobecnosti ako zástupca spoločnosti Austria Draht“ (záver odôvodnenia 776 napadnutého rozhodnutia). V prípade nedostatku dôkazov umožňujúcich preukázať takéto tvrdenie nemôže prítomnosť pána G. na stretnutí klubu Italia znamenať iné než, že na tomto stretnutí bola prítomná osoba, ktorá jednak vykonávala funkcie, ktoré možno považovať za funkcie riaditeľa pre predaj spoločnosti CB, a jednak bola súčasne obchodným zástupcom spoločnosti Austria Draht v Taliansku. Vzhľadom na toto dvojité zastúpenie vykonávané pánom G., ktoré mu umožňovalo prístup k citlivým obchodným informáciám pochádzajúcim z dvoch zdrojov, Komisia správne uviedla, že táto osobitosť predstavuje faktor zlepšenia koordinácie v rámci kartelu (úvod odôvodnenia 776 napadnutého rozhodnutia).

162    Čo sa týka rozhodovacej praxe, na ktorú poukazujú žalobkyne odkazom na rozhodnutie Komisie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 týkajúce sa konania o uplatnení článku [101 ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP//F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) a rozhodnutie Komisie K(2008) 5476 v konečnom znení z 1. októbra 2008 týkajúce sa konania podľa článku [101 ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 – Sviečkové vosky), ani takáto prax nemôže sama osebe preukázať, že v tejto veci nemohla existovať hospodárska jednotka medzi pánom G. a spoločnosťou Austria Draht. Naopak údaje v týchto veciach rešpektujú logiku už predtým vyjadrenú v rozsudku Minoan Lines, už citovanom v bode 89 vyššie, (EU:T:2003:337), v ktorom Všeobecný súd zdôraznil, čo sa týka aj týchto vecí, výhradnú povahu dotknutého zastúpenia, čo však nebráni tomu, aby Komisia, tak ako v prejednávanej veci, zohľadnila situáciu dvojitého zastúpenia vlastnú pánovi G.

163    V dôsledku toho sa Komisia v prejednávanej veci správne domnievala, že predovšetkým vzhľadom na zmluvu o obchodnom zastúpení, pán G. konal na účet spoločnosti Austria Draht, ktorá znášala hospodárske riziko tohto zastúpenia. V prejednávanej veci sa pán G. musí skutočne považovať za pomocný orgán, ktorý je súčasťou podniku Austria Draht (respektíve spoločne spoločností Austria Draht/voestalpine) a podobne ako obchodný zamestnanec tvorí s týmto podnikom jednu hospodársku jednotku.

d)     Nevedomosť, neexistencia kontroly a schválenia

164    V tomto štádiu žalobkyne tvrdia, že objektívna situácia, ktorá bola vymedzená, nestačí na pripísanie porušujúceho správania obchodného zástupcu zastúpenému. Je potrebné ešte stanoviť, v akom rozsahu zastúpený bol alebo mohol byť informovaný o tomto správaní.

165    V tomto ohľade sa Komisia v prvom rade domnievala, že nebolo nevyhnutné, aby sa vyjadrila k „nedostatku kontroly, nerešpektovaniu alebo neexistencii (spätného) schválenia účasti… obchodného zástupcu na karteli“, keďže takéto tvrdenia „nemôžu byť platnými tvrdeniami na zbavenie sa zodpovednosti“ (odôvodnenie 777 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiež uviedla, že keďže „Austria Draht predstavuje hospodársku jednotku so svojím obchodným zástupcom… je… zodpovedná za jeho účasť na karteli nezávisle od vedomosti, kontroly alebo schválenia zo strany spoločnosti Austria Draht (alebo ich nedostatku či neexistencie)“ (odôvodnenie 777 napadnutého rozhodnutia).

166    V druhom rade Komisia doplnila predchádzajúcu analýzu tak, že uviedla, že „hoci neexistujú priame dôkazy o pokynoch/debrífingu v súvislosti s protisúťažnými stretnutiami“ medzi a pánom [G.], a spoločnosťou Austria Draht „zo zmluvy o obchodnom zastúpení a z interných správ predložených spoločnosťou Austria Draht [v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie] jasne vyplýva, že pán [G.] pravidelne informoval Austria Draht o vývoji na talianskom trhu“ a že v dôsledku toho bolo možné „očakávať, že pán [G.] poskytol spoločnosti Austria Draht minimálne relevantné citlivé obchodné informácie získané počas stretnutí kartelu“.

167    V tejto súvislosti žalobkyne poukazujú na riešenie, ktoré vyplýva z rozsudku Minoan Lines, už citovaného v bode 89 vyššie (EU:T:2003:337). Tento rozsudok totiž automaticky nevylučuje, ale podrobne a detailne odpovedá na argumentáciu podobnú argumentácii žalobkýň v prejednávanej veci, keď sa zastúpený dovolával pred súdom údajnej nevedomosti o hospodárskych činnostiach obchodného zástupcu, ako aj neexistencie dovolenia alebo schválenia takýchto činností (rozsudok Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 139).

168    V tomto rozsudku Všeobecný súd overil, či po prvé trestuhodné akty vytýkané obchodnému zástupcovi spadali do činností zverených zastúpeným, po druhé zastúpený bol pravidelne informovaný o činnostiach zverených obchodnému zástupcovi, vrátane trestuhodných aktov vytýkaných tomuto obchodnému zástupcovi, a po tretie zastúpený zakázal, aby jeho obchodný zástupca uskutočňoval takéto akty (rozsudok Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, body 140 až 146).

169    V odpovedi na argumentáciu zastúpeného týkajúcu sa nevedomosti o aktoch svojho obchodného zástupcu alebo neexistencie ich schválenia Všeobecný súd dospel v bode 147 rozsudku Minoan Lines, už citovanom v bode 89 vyššie (EU:T:2003:337), k záveru, že z úvah v prejednávanej veci vyplýva, že stanovenie sadzieb a podmienok uplatňujúcich sa na plavidlá zastúpeného zabezpečujúce medzinárodné linky patrilo do sféry činnosti jeho obchodného zástupcu, že zastúpený bol pravidelne informovaný o činnostiach jeho obchodného zástupcu, vrátane kontaktov udržiavaných s inými spoločnosťami, pre ktoré sa obchodný zástupca snažil získať predchádzajúce alebo následné schválenie, a nakoniec, že zastúpený mal možnosť a právomoc zakázať, aby jeho obchodný zástupca uskutočnil konkrétne činnosti, aj keď túto možnosť a právomoc uplatnil až po kontrolách zo strany Komisie.

170    Tiež je potrebné uviesť, že v jeho všeobecnom závere týkajúcom sa výhrad súvisiacich s nesprávnym uplatnením článku 101 ods. 1 ZFEÚ (predtým článku 81 ods. 1 ES) v tom zmysle, že by činnosti obchodného zástupcu boli nesprávne pripísané zastúpenému, Všeobecný súd spojil konštatáciu existencie hospodárskej jednotky s výsledkom predchádzajúceho preskúmania (rozsudok Minoan Lines, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2003:337, bod 148) tak, že konštatoval, že z preskúmania faxových správ, ku ktorých výmene došlo medzi obchodným zástupcom a zastúpeným a medzi obchodným zástupcom a ostatnými spoločnosťami, ktoré sa zúčastnili na porušení, z odpovedí zastúpeného na žiadosti Komisie o informácie a z ostatných okolností preskúmavaných v rozsudku vyplýva, že obchodný zástupca konal voči tretím osobám, zákazníkom, obchodným zástupcom nižšieho radu a konkurentom zastúpeného ako jeho pomocný orgán a že tieto dve spoločnosti preto tvorili jednu a tú istú hospodársku jednotku alebo podnik na účely uplatnenia článku 81 ES. Všeobecný súd z toho vyvodil, že za týchto okolností mohla Komisia oprávnene pripísať zastúpenému správania odporujúce článku 81 ES, ktoré trestalo sporné rozhodnutie a v ktorých hral obchodný zástupca významnú rolu.

171    Vzhľadom na túto analýzu Komisia nemôže jednak tvrdiť, že „neexistujú priame dôkazy o pokynoch/debrífingu v súvislosti s protisúťažnými stretnutiami“ medzi a pánom [G.], a spoločnosťou Austria Draht, a jednak zdôrazniť, že „zo zmluvy o obchodnom zastúpení a z interných správ predložených spoločnosťou Austria Draht [v odpovedi na žiadosť o informácie] jasne vyplýva, že pán [G.] pravidelne informoval Austria Draht o vývoji na talianskom trhu“, aby potom dospela k záveru, že je možné „očakávať, že pán [G.] poskytol spoločnosti Austria Draht minimálne relevantné citlivé obchodné informácie získané počas stretnutí kartelu“ (pozri bod 166 vyššie).

172    V zásade Komisia mala možnosť identifikovať medzi mesačnými písomnými správami pána G. spoločnosti Austria Draht v súvislosti so všeobecnými podmienkami predaja a všeobecnými trhovými podmienkami, vrátane činností konkurentov v oblasti zastúpenia, ktoré boli spoločnosťou Austria Draht postúpené Komisii v odpovedi na žiadosť o informácie, jednak rôzne obchodne citlivé informácie, ktoré pán G. mohol oznámiť spoločnosti Austria Draht, a jednak tiež indície umožňujúce spoločnosti Austria Draht pochopiť, že pán G. sa v jej mene a na jej účet zúčastňoval na protisúťažných postupoch týkajúcich sa kvót, cien a zákazníkov pri príležitosti rôznych stretnutí, na ktorých sa zúčastnil.

173    Bez takýchto dôkazov a ešte predtým, než bol kartel ohlásený a mnohé súčasné dokumenty týkajúce sa skutkových okolností existovali v rámci klubu Italia a mohli vysvetliť jeho fungovania, nebolo možné predpokladať, ako to robí Komisia, že pán G. informoval spoločnosť Austria Draht o obsahu všetkého, čo mohol vedieť a urobiť v rámci klubu Italia. Aby bolo možné dospieť k takémuto záveru, museli by mesačné písomné správy obchodného zástupcu nevyhnutne obsahovať indície v tomto zmysle. V dôsledku toho ak po preskúmaní týchto dokumentov Komisia dospeje k záveru, ako to robí v napadnutom rozhodnutí, že „neexistujú priame dôkazy o pokynoch/debrífingu v súvislosti s protisúťažnými stretnutiami“, nemôže odmietnuť vyvodiť dôsledky z takéhoto tvrdenia tým, že uvedie, že je stále možné dospieť k opačnému záveru.

174    V tomto kontexte je nutné konštatovať, že nijaký dôkaz neumožňuje preukázať, že Austria Draht mohla mať prostredníctvom pána G. akúkoľvek informáciu o protisúťažnom správaní svojho obchodného zástupcu na rôznych stretnutiach klubu Italia, na ktorých sa zúčastnil. Túto skutočnosť navyše Komisia uznala aj na pojednávaní. Preto Komisia nemôže predpokladať určitú vedomosť, ktorá nebola preukázaná.

175    Za okolností ako v prejednávanej veci, keď obchodný zástupca koná v mene a na účet zastúpeného bez toho, aby znášal hospodárske riziko činností, ktoré sú mu zverené, však protisúťažné správanie tohto obchodného zástupcu v rámci týchto činností možno pripísať zastúpenému, tak ako to možno urobiť vo vzťahu k zamestnávateľovi v súvislosti s trestuhodnými aktmi jeho zamestnancov, a to aj bez dôkazu o vedomosti zastúpeného o protisúťažnom správaní obchodného zástupcu.

176    Ako bolo totiž uvedené vyššie, zo zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že Austria Draht poznala situáciu, keď zverila predaj svojich výrobkov v Taliansku pánovi G., ktorý už pôsobil ako sprostredkovateľ pre CB, ktorá je jedným z hlavných talianskych aktérov. Austria Draht zaviedla tiež mechanizmy na kontrolu výsledkov dosiahnutých pánom G., takže ho nebolo možné považovať za nezávislého obchodníka, a že v každom prípade predaje, ktoré dohodol, mohli byť uzavreté len samotnou spoločnosťou Austria Draht.

177    Za týchto okolností aj v prípade nevedomosti o trestuhodných aktoch, ktorých sa dopustil pán G. v rámci činností, ktoré mu boli zverené, Austria Draht bola subjektom, majúcim z nich najväčší prospech, ako to aj žalobkyne uznali na pojednávaní.

178    Z vyššie uvedené vyplýva, že v prejednávanej veci Komisia oprávnene dospela jednak k záveru o existencii hospodárskej jednotky medzi obchodným zástupcom a zastúpeným, pokiaľ ide o činnosti, ktoré boli spoločnosťou Austria Draht zverené pánovi G., a jednak keď sa domnievala, že vzhľadom na existenciu tejto hospodárskej jednotky je možné pripísať zastúpenému trestuhodné akty, ktorých sa dopustil pán G. na účet spoločnosti Austria Draht v rámci činností, ktoré mu boli zverené, a to bez toho, aby bolo nutné preukázať, že zastúpený o tom vedel.

179    Preto je potrebné preukázať obsah trestuhodných aktov, ktorých sa dopustil pán G. na účet spoločnosti Austria Draht v rámci činností, ktoré mu boli zverené.

2.     Dôkazy o porušujúcom správaní obchodného zástupcu

180    Na úvod je potrebné obmedziť posúdenie obsahu trestuhodných aktov pripísateľných spoločnosti Austria Draht výlučne na dôkazy týkajúce sa klubu Italia, jedinej zložky jediného porušenia, v súvislosti s ktorou bola účasť spoločnosti Austria Draht výslovne uvedená v napadnutom rozhodnutí, a to prostredníctvom pána G. (odôvodnenia 769 až 783 napadnutého rozhodnutia). Dôkazy týkajúce sa ostatných zložiek kartelu a najmä klubu Europe, z ktorých niektoré boli uvedené v súvislosti s týmto žalobných dôvodom Komisiou, sa preskúmajú predovšetkým v súvislosti s druhým žalobným dôvodom týkajúcim sa kvalifikácie porušenia vo vzťahu k žalobkyniam ako jediného porušenia.

181    S cieľom preukázať účasť spoločnosti Austria Draht v klube Italia Komisia uvádza, že disponuje dôkazmi, že táto spoločnosť „sa systematicky zúčastnila na viac než štyridsiatich stretnutiach klubu Italia v období od 15. apríla 1997 do 19. september 2002 a že viackrát bola jej neprítomnosť formálne oznámená, z čoho vyplýva, že sa očakávala jej prítomnosť“ (odôvodnenie 479 napadnutého rozhodnutia). Tieto dôkazy sú uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri body 78 až 81 vyššie), rovnako ako Komisiou odmietnuté tvrdenia predložené žalobkyňami v priebehu správneho konania na účely spochybnenia skutočnosti, že boli na týchto stretnutiach zastúpené pánom G. (pozri body 86 až 88 vyššie) alebo všeobecnejšie s cieľom preukázať absenciu účasti spoločnosti Austria Draht na týchto stretnutiach (pozri body 95 až 100 vyššie).

182    Žalobkyne pred Všeobecným súdom v podstate tvrdia, že odkazy v napadnutom rozhodnutí na účasť spoločnosti Austria Draht na stretnutiach klubu Italia neumožňujú dospieť k záveru o jej účasti na karteli. Konkrétne jednak tvrdia, že to, že sa o spoločnosti Austria Draht diskutovalo na štrnástich stretnutiach v prítomnosti pána G. a iných osôb, nepredstavuje dôkaz o účasti spoločnosti Austria Draht na karteli kartel, keďže účasť pána G. nemožno považovať za rovnocennú s účasťou samotnej spoločnosti Austria Draht, a jednak, že vo všeobecnosti nie je možné zistiť, čo sa vlastne spoločnosti Austria Draht vytýka.

183    V odpovedi na túto argumentáciu je potrebné hneď na úvod pripomenúť, že z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci Komisia má právo pripísať spoločnosti Austria Draht trestuhodné akty, ktorých sa dopustil pán G. v rámci činností, ktoré mu boli zverené.

184    Je preto namieste zistiť, v čom možno správanie pána G. na rôznych stretnutiach klubu Italia, na ktorých sa zúčastnil, považovať za v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ a článkom 53 Dohody o EHP. V tomto ohľade a ako to uvádzajú žalobkyne, je táto úloha sťažená tým, že pán G. zastupoval tiež CB, jedného z hlavných aktérov klubu Italia. V tomto ohľade však Komisia poukázala na skutočnosť, že v súvislosti so štrnástimi stretnutiami, ktoré najviac charakterizujú účasť pána G. na karteli na účet spoločnosti Austria Draht, rokovania nielen prebehli v prítomnosti pána G., ale sa na nich tiež uvádzal „prípad spoločnosti Austria Draht“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia).

185    Žalobkyne tvrdia, že pokiaľ ide o dotknutých štrnásť stretnutí, Komisia nesplnila svoju dôkaznú povinnosť a povinnosť odôvodnenia, najmä čo sa týka otázky, čo sa vlastne vytýka spoločnosti Austria Draht v tomto ohľade, a preto je namieste preskúmať rôzne dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí s cieľom preukázať porušujúce správanie pána G. v rámci činností zverených mu spoločnosťou Austria Draht.

a)     O stretnutí, ktoré sa konalo 15. apríla 1997

186    Prvé zo štrnástich stretnutí uvádzaných Komisiou v napadnutom rozhodnutí je stretnutie, ktoré sa konalo 15. apríla 1997 a ktoré sa týkalo „pridelenia kvót/zákazníkov a určenia cien“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomní: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope, SLM, Tycsa, DWK a Austria Draht (prostredníctvom pána G.).

187    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie z 15. apríla 1997, takto:

–        „[určenie] cien surovín a predajných cien vo Francúzsku, Španielsku a Nemecku“,

–        „rokovania o predajoch uskutočnených spoločnosťou Redaelli určitému počtu zákazníkov a o ponukách urobených zákazníkom spoločnosťami SLM a CB, o zákazníkoch a predajných kvótach“,

–        „tiež sa vyhlásilo, že Austria Draht nebude dodávať určitej skupine zákazníkov [a došlo] k výmene informácií o cenách fakturovaných [pánom G.] určitým zákazníkom“,

–        „podrobný prehľad predajov uskutočnených podnikmi Redaelli, Itas, CB, ITC, Tréfileurope, Tycsa, Trame, SLM, DWK, Austria Draht [a] rokovanie o pridelení kvót (s uvedením konkrétneho percentuálneho podielu) týmto podnikom“,

–        „diskusia o možnosti uplatniť príplatky, dovozová štúdia a otázka týkajúca sa vývozov“.

188    Tieto informácie pochádzajú predovšetkým od spoločnosti ITC, ktorá poskytla poznámky zo stretnutia, ktoré sa konalo 15. apríla 1997, okrem poslednej informácie, ktorá pochádza od spoločnosti Tréfileurope a ktorá preberá obsah stručného tvrdenia uvedené v súvislosti s týmto stretnutím v žiadosti o zhovievavosť (pozri prílohu G.3 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, čo sa týka spoločnosti ITC, príloha H.1 odpovede Komisie na vyšetrovacie opatrenia, čo sa týka spoločnosti Tréfileurope).

189    Spoločne informácie, ktoré pochádzajú z poznámok spoločnosti ITC, ktorá sa ukazuje byť osobitne relevantná, keďže bola vyhotovená v okamihu, keď kartel ešte nebol odhalený, ako aj z vyhlásenia spoločnosti Tréfileurope, ktoré potvrdzuje ich smerovanie, umožňujú účinne preukázať okamih začiatku účasti spoločnosti Austria Draht na klube Italia prostredníctvom pána G.

190    Po prvé, vo všeobecnosti, účasť pána G na tomto stretnutí mu umožnila zúčastniť sa rokovaní, ktorých protisúťažný obsah jasne vyplýva z preskúmania poznámok spoločnosti ITC. To platí aj pre informácie týkajúce sa „[určenia] cien surovín a predajných cien vo Francúzsku, Španielsku a Nemecku“ (pozri prvú zarážku bod 187 vyššie) a „rokovaní o predajoch uskutočnených spoločnosťou Redaelli určitému počtu zákazníkov a o ponukách urobených zákazníkom spoločnosťami SLM a CB, o zákazníkoch a predajných kvótach“ (pozri druhú zarážku bodu 187 vyššie). Takéto informácie mohli pánovi G. umožniť koordinovať činnosti, najmä činnosti, ktorými ho poverila Austria Draht v Taliansku, s činnosťami podnikov zastúpených na stretnutí z 15. apríla 1997.

191    Po druhé, pokiaľ ide osobitne o Austria Draht, poznámky spoločnosti ITC umožňujú najskôr preukázať, že zástupcovia spoločnosti ITC sa domnievali, že pán G. sa na stretnutí zúčastňoval na účet spoločnosti Austria Draht, a nie na účet spoločnosti CB, ktorá bola zastúpená pánom [C].

192    Po tretie z týchto poznámok tiež vyplýva, že účastníci stretnutia diskutovali o množstvách týkajúcich sa rôznych podnikov uvádzaných na tomto stretnutí, vrátane spoločnosti Austria Draht (pozri štvrtú zarážku bodu 187 vyššie). Stupeň presnosti zodpovedajúci jednotlivým podnikom v tabuľke uvedenej v poznámkach spoločnosti ITC nie je rovnaký, keďže údaje poskytnuté v súvislosti s prvou skupinou účastníkov (Redaelli, CB, Itas a ITC) a druhou skupinou účastníkov, ktorá sa pripojila (Tréfileurope a Tycsa), sú presné, kým v súvislosti s treťou skupinou podnikov (Trame, neprítomná na tomto stretnutí, SLM, DWK a Austria Draht) boli údaje zaokrúhlené. Pravdou však ostáva, že z tejto tabuľky vyplýva, že prípad spoločnosti Austria Draht bol spomínaný len v súvislosti s 2 000 tonami, Austria Draht predstavovala len 2,6 % zo 78 000 ton prerokovaných na tomto stretnutí.

193    Po štvrté poznámky spoločnosti ITC svedčia tiež o tom, že na stretnutí 15. apríla 1997 sa rokovanie týkalo osobitnej situácie spoločnosti Austria Draht (pozri tretiu zarážku bodu 187 vyššie). V tomto ohľade sa možno rozumne domnievať, že G. sa ako obchodný zástupca spoločnosti Austria Draht v Taliansku zúčastnil tohto rokovania.

194    Pokiaľ ide o informáciu, podľa ktorej Austria Draht nezásobovala určitú skupinu zákazníkov, možno sa domnieva, ako to tvrdia žalobkyne, že to možno vysvetliť ich peňažnou neschopnosťou. Akýkoľvek subjekt, ktorý by uskutočnil alebo by špecializované organizácie požiadal o posúdenie disponibilných účtovných informácií, by na to prišiel. Takéto vysvetlenie uvádzané žalobkyňami bez toho, aby bolo preukázané, sa zdá byť rovnako predstaviteľné ako vysvetlenie uvádzané Komisiou, podľa ktorého táto absencia dodávok svedčí o protisúťažnom správaní, čo jasne nevyplýva z poznámok, ktoré neuvádzajú dôvody absencie zásobovania uvedených zákazníkov.

195    Pochybnosť v tomto ohľade musí byť v prospech žalobkýň.

196    Naopak, čo sa týka informácie, podľa ktorej došlo k výmene informácií o cenách fakturovaných pánom G. určitým zákazníkom, je nutné konštatovať, že poznámky spoločnosti ITC uvádzajú meno pána G., ktorý podľa spoločnosti ITC zastupoval Austria Draht na tomto stretnutí, nad menom viacerých zákazníkov (vrátane zákazníka „PAMA“), spolu s číselnými údajmi, ktoré pravdepodobne zodpovedajú cene fakturovanej každému z týchto zákazníkov. Takéto informácie umožňujú preukázať priamu účasť pána G. na protisúťažných činnostiach v rámci tohto stretnutia.

197    Na záver z dôkazov týkajúcich sa stretnutia klubu Italia z 15. apríla 1997 vyplýva, že jednak možno pána G. rozumne považovať za osobu, ktorá poskytla účastníkom tohto stretnutia informácie o cenách fakturovaných niektorým z jeho zákazníkov, a jednak že už len na základe svojej samotnej účasti na tomto stretnutí mohol pán G. získať informácie o hlavných aktéroch pôsobiacich v Taliansku, ktoré sa týkali najmä pridelenia kvót a určenia cien.

198    Tieto dôkazy umožňujú z právneho hľadiska dostatočne preukázať začiatok účasti spoločnosti Austria Draht na klube Italia prostredníctvom pána G.

b)     O stretnutí z 24. júna 1997

199    Druhé stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 24. júna 1997 a ktoré sa týkalo „hľadania ‚trhovej rovnováhy‘ a výmeny informácií o cenách“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že prítomní boli páni C., otec a syn, v mene spoločnosti CB, ako aj dvaja zástupcovia Tréfileurope a že pán G. sa k nim pridal na konci stretnutia.

200    Obsah tohto stretnutia bol zaznamenaný spoločnosťou Tréfileurope v dokumente z 2. júla 1997 zhrňujúcom návštevu v spoločnosti CB (pozri prílohu B.6 vyjadrenia k žalobe) takto:

„Správa o návšteve pána [Th. (zo spoločnosti Tréfileurope)] v spoločnosti CB: ‚… pán [C. (zo spoločnosti CB)] nebol spokojný s akciou na začiatku roka, ktorá vyvolala zníženie obratu jeho podniku a zvýšenie obratu spoločnosti ITC, ktorej preto vyhlásil vojnu. Požiadal svojho obchodného zástupcu, aby navštívil všetkých zákazníkov, čo viedlo k citeľnému zníženiu cien, a preto náš cieľ poklesol na 1 100 lír. Stále považuje za možné nájsť rovnováhu na talianskom trhu a pracuje na tom so spoločnosťami ITAS, SLM a AUSTRIA (prostredníctvom pána [G.]) a chcel by vylúčiť ITC. Žiadajú nás, aby sme sa k nim pridali. Odpovedal som, že sme naklonený tejto myšlienke, ale že rozhodnutie musí prijať naša správna rada. Pán [G.] (obchodný zástupca pre predaj pre pána C. + AUSTRIA) sa k nám pripojil na konci stretnutia. Ceny spoločnosti CB sa nachádzajú medzi 1 000 a 1 050 lírami. Pán [C.] by ich chcel zvýšiť o 50 lír, aby pokryli zvýšenie cien valcovaného drôtu. Dnes sa mu cena 1 050 lír zdá byť korektná. Jeho cieľom je francúzsky trh. Už šesť mesiacov má homologáciu na hrubý valcovaný drôt, ale ešte ho nepredal. Začal homologačný proces pre vrúbkovaný drôt a tenký valcovaný drôt v rámci T 5,2 – 2060 – Domnieva sa, že trhový podiel musí byť 2 000 [ton]…‘“.

201    Tento dokument vyhotovený v okamihu, keď kartel ešte nebol odhalený, umožňuje preukázať povahu vzťahov, ktoré pán G. mohol mať so spoločnosťou CB. Z tohto dokumentu preto jasne vyplýva, že pán C. zo spoločnosti CB dáva dôraz na tieto vzťahy pred spoločnosťou Tréfileurope, aby ukázal, že CB by mohla koordinovať správania viacerých aktérov trhu vrátane spoločnosti Austria Draht, za ktorú pán G. tiež konal. Hoci sa konverzácia týkajúca sa cien týkala len cien spoločnosti CB, nie však cien spoločnosti Austria Draht, spomínala sa tiež možnosť nájsť rovnováhu na talianskom trhu na určitej úrovni a to so spoločnosťou Austria Draht, prostredníctvom pána G., aj napriek cenovej vojne, ktorú začala ITC.

202    Vzhľadom na tento dokument možno dospieť k záveru, že pán G. bol pripravený, alebo v každom prípade nenamietal proti tomu, aby spolupracoval s pánom C. zo spoločnosti CB v rámci klubu Italia a to jednak ako zástupca spoločnosti CB a jednak ako zástupca spoločnosti Austria Draht.

c)     O stretnutí, ktoré sa konalo 11. marca 1998

203    Tretie stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 11. marca 1998. Týkalo sa „rokovaní o pridelení kvót a určení cien“, pričom sa spresňuje, že „Austria Draht je spomenutá, ale bez údaju“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že prítomní boli: Redaelli, CB (prostredníctvom pána G.), Itas, ITC (tri osoby) a Austria Draht (prostredníctvom pána G.).

204    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie konajúce sa 11. marca 1998, takto:

–        „účastníci opätovne rokujú o cenách na druhý štvrťrok, ktoré by mali narásť na 1 150 lír za kilo“,

–        „vyhodnocujú sa potreby určitých zákazníkov“,

–        „výmena informácií o tonách dodaných v januári a februári spoločnosťami ITC, Redaelli, AFT, Itas, CB, Austria Draht, SLM, Trame Tycsa“.

205    Tieto informácie pochádzajú z dokumentu zaisteného v spoločnosti ITC, ako aj z dokumentu poskytnutého spoločnosťou ITC. Ide o dve rôzne poznámky zo stretnutia, ktoré sa konalo 11. marca 1998 (pozri prílohu A.19 a A.20 žaloby).

206    Vzhľadom na tieto dokumenty sa najskôr ukazuje, že pojem „Austria“ sa jedenkrát uvádza pri mene zákazníka, vo vzťahu ku ktorému sa dáva dôraz na zásobovanie spoločnosťou SLM, ktorá nebola zastúpená na tomto stretnutí. Táto poznámka je uvedená s otáznikom. Z tohto dôvodu takáto poznámka nemôže byť sama osebe určujúca, keďže pán G. by určite mohol odstrániť všetky pochybnosti o tom, či Austria Draht dodávala tomuto zákazníkovi.

207    Rovnako, čo sa týka rokovania o „pridelení kvót a určení cien“, údaje týkajúce sa tohto aspektu stretnutia nie sú veľmi presvedčivé v súvislosti so spoločnosťou Austria Draht. Ako totiž už uviedla Komisia, nijaký údaj sa neuvádza v riadku spoločnosti Austria Draht v relevantných poznámkach spoločnosti ITC. To platí aj pre ostatné subjekty ako Tréfileurope, Itas alebo CB, pre ktoré sú zodpovedajúce riadky „bez údajov“. Z toho možno vyvodiť, že situácia spoločnosti Austria Draht bola spomenutá na stretnutí konajúcom sa 11. marca 1998 bez toho, aby niektorý z účastníkov tohto stretnutia, vrátane pána G., mohol alebo chcel poskytnúť bližšie údaje v tomto ohľade.

208    V každom prípade vo všeobecnosti preskúmanie poznámok spoločnosti ITC umožňuje konštatovať, že účastníci stretnutia z 11. marca 1998 rokovali o uskutočnených dodávkach a cenách ponúknutých určitým zákazníkom a že uviedli želanú cenu pre druhý štvrťrok 1998. Účasť na tomto stretnutí pána G., ktorý v Taliansku zastupoval najmä Austria Draht, mu teda umožnila oboznámiť sa s týmito informáciami, čo umožňuje aj v prípade neexistencie iných dôkazov, ktoré by mohli spochybniť takéto posúdenie, domnievať sa, že mohol v nadväznosti na toto stretnutie pri svojom konaní zohľadniť tieto informácie o zákazníkoch a cenách v prospech podnikov, ktoré zastupoval.

d)     O stretnutí, ktoré sa konalo 30. marca 1998

209    Štvrté stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 30. marca 1998. Týkalo sa „rokovaní o pridelení kvót“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomné: Redaelli, CB (prostredníctvom pánov C. a G.), Itas, ITC, Tréfileurope a Tycsa. V úvode tejto prílohy však Komisia spresnila, že odkaz na pána G. čo sa týka klubu Italia, treba chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

210    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie z 30. marca 1998, takto:

–        „účastníci opätovne rokujú o zvýšení cien z 1 100 na 1 150 lír za kilo“,

–        „budúce stretnutie so spoločnosťou SLM (pán [Ch.]) stanovené na 17. apríla. Rokovanie o pridelení objemu (v tonách) spoločnostiam CB, ITC, Tréfileurope, Itas, Redaelli, Tycsa, SLM a A(ustria Draht). Uvádza sa, že Tycsa zvýši svoju cenu“,

–        „stretnutie týkajúce sa talianskeho trhu“.

211    Tieto informácie pochádzajú, čo sa týka informácií uvedených v prvej zarážke bodu 210 vyššie, z poznámok vyhotovených spoločnosťou ITC v čase skutkových okolností, čo sa týka informácií uvedených v druhej zarážke toho istého bodu, z poznámok vyhotovených spoločnosťou Itas v čase skutkových okolností a čo sa týka informácií uvedených v tretej zarážke toho istého bod z tabuľky uvádzajúcej stretnutia pripojenej k žiadosti o zhovievavosť spoločnosti Tréfileurope, ktorá sa tu obmedzuje na uvedenie stručných a vágnych údajov v súvislosti so stretnutím, ktoré sa konalo 30. marca 1998 (pozri prílohy G.2 a G.3 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, čo sa týka spoločnosti ITC, prílohu H.3 odpovede Komisie na vyšetrovacie opatrenie, čo sa týka spoločnosti Tréfileurope).

212    Vzhľadom na poznámky vyhotovené spoločnosťami ITC a Itas je potrebné konštatovať, že na tomto stretnutí sa rokovania skutočne týkali cien navrhnutých určitým zákazníkom, dohody o cenách, ako aj množstiev týkajúcich sa rôznych zákazníkov. Cena 1 150 lír za kilo tiež bola stanovená ako cieľ na apríl 1998.

213    Ďalej z poznámok spoločnosti ITC vyplýva, že zoznam zákazníkov predpokladal pre každého zákazníka identifikáciu jedného alebo viacerých množstiev so zohľadnením množstva dodávateľov.

214    V tomto zozname pojmy „+ Austria“, ktoré pravdepodobne odkazujú na Austria Draht, sa uvádzajú vedľa mena zákazníka „PAMA“, pre ktorého sa uvádzajú množstvá „350/+350“.

215    Hoci ide o jediný údaj o zapojení spoločnosti Austria Draht do týchto rokovaní, tento údaj je súčasťou všeobecnejšieho rámci, v ktorom došlo k výmene množstva informácií o zákazníkoch a cenách, čo umožňuje domnievať sa, že pán G., ktorý zastupoval najmä Austria Draht v Taliansku, sa na stretnutí 30. marca 1998 zúčastnil rokovaní, ktorých obsah porušoval článok 101 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článok 53 Dohody o EHP.

e)     O stretnutí, ktoré sa konalo 18. mája 1998

216    Piate stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 18. mája 1998. Týkalo sa „rokovaní o pridelení kvót a o určení cien“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomné: Redaelli, CB (prostredníctvom pána G.), Itas, ITC, Tréfileurope, Tycsa a Austria Draht (prostredníctvom pána G.).

217    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie konajúce sa 18. mája 1998, takto:

–        „výmena informácií o dodávkach a desiatich hlavných zákazníkoch každého z výrobcov“,

–        „účastníci rokujú o fakturovaných cenách a cenách, ktoré sa majú fakturovať (nie menej než 1 100 lír za kilo) a cene ponúknutej spoločnosťou DWK jednému zákazníkovi“,

–        „rokovanie o rozdelení kvót medzi spoločnosti Tréfileurope, Tycsa, ITC, Itas, CB, Redaelli a Austria Draht (doplnené konkrétne množstvo ton)“,

–        „je vyhotovená tabuľka uvádzajúca 20 zákazníkov rozdelených medzi spoločnosti CB, Itas, Redaelli, ITC, Tycsa a Tréfileurope“.

218    Tieto informácie pochádzajú z troch zdrojov: z poznámok vyhotovených spoločnosťou ITC v čase skutkových okolností, z poznámok vyhotovených spoločnosťou Itas v tom istom čase a z tabuľky uvádzajúcej stretnutia, pripojenej k žiadosti o zhovievavosť spoločnosti Tréfileurope, ktorá sa tu obmedzuje na uvedenie stručných a vágnych údajov v súvislosti so stretnutím, ktoré sa konalo 18. mája 1998 (pozri prílohy G.4 a G.5 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania pre spoločnosti ITC a Itas, prílohu H.3 odpovede Komisie na vyšetrovacie opatrenie, čo sa týka spoločnosti Tréfileurope).

219    Vzhľadom na poznámky spoločností ITC a Itas je potrebné uviesť, že na tomto stretnutí sa rokovania týkali cien a dodávok pre rôznych zákazníkov. Poznámky spoločnosti ITC obsahujú podrobnú tabuľku so zákazníkmi a presnými údajmi týkajúcimi sa spoločností CB, Itas, Redaelli, ITC, Tycsa a Tréfileurope. Nijaký údaj sa neuvádza v súvislosti so spoločnosťou Austria Draht, ani keď ide o situáciu zákazníka „PAMA“.

220    Poznámky spoločnosti Itas zas uvádzajú pri zozname množstiev predaných v apríli presné údaje týkajúce sa spoločností Tréfileurope, Tycsa, ITC, Itas, CB a Redaelli, ktorých súčet predstavuje 5 456 ton. Vedľa tohto zoznamu sa najskôr nachádza osamotene údaj „Austr 100“ a ďalej ďalšie zaokrúhlené údaje týkajúce sa šiestich už citovaných podnikov, ktorých súčet predstavuje 5 600 ton. Údaj o spoločnosti Austria Draht v týchto poznámka teda zjavne nie je takej povahy, ako sú údaje napríklad o spoločnosti CB.

221    Napriek nepresnosti a osamotenosti údaju o spoločnosti Austria Draht však ostáva pravdou, že svojou prítomnosťou na stretnutí konajúcom sa 18. mája 1998 mohol pán G. získať informácie protisúťažnej povahy o cenách a zákazníkoch, ktoré boli poskytnuté hlavnými výrobcami pôsobiacimi v Taliansku.

f)     O stretnutí, ktoré sa konalo 19. októbra 1998

222    Šieste stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 19. októbra 1998. Týkalo sa „rozdelenia zákazníkov“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že prítomní boli: spoločnosti Redaelli, Itas, ITC, Tréfileurope a „[pán G.]“. Ako sa už uviedlo v úvode tejto prílohy, Komisia spresnila, že odkaz na pána G. treba chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

223    Podľa dôkazov uvádzaných Komisiou stretnutie z 19. októbra 1998 viedlo k „rokovaniu o zákazníkoch a ich dodávateľoch (citovaných zákazník za zákazníkom medzi spoločnosťami Redaelli, SLM, CB, Itas, SLM, Trame, AFT, ‚TY‘ (Tycsa), ‚AD‘ (Austria Draht)“. Informácie v tomto ohľade pochádzajú z poznámok spoločnosti ITC vyhotovených v čase skutkových okolností (pozri prílohu B.10 vyjadrenia k žalobe, s. 201 a nasl.).

224    Z prvej strany poznámok vyplýva, že na zozname početných zákazníkov iniciálky „AD“, pravdepodobne pre Austria Draht, boli uvedené vedľa zákazníka „RDB centro“ spolu s údajom „1 005 totale“ alebo „1 095 totale“, pričom nasledujúca strana obsahovala údaj „RDB centro Itas 1100 B“.

225    Či ide o odkaz na dodané množstvá alebo pravdepodobne o uplatňované ceny, pôvodcom poznámky týkajúcej sa spoločnosti Austria Draht bol logicky pán G.

226    V každom prípade svojou prítomnosťou na stretnutí konajúcom sa 19. októbra 1998 mohol mať pán G. prístup k podrobných informáciám o niektorých zásobovaných zákazníkoch a cenách uplatňovaných konkurentmi spoločností, ktoré zastupoval, čo porušuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článok 53 Dohody o EHP.

g)     O stretnutí, ktoré sa konalo 18. januára 1999

227    Siedme stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 18. januára 1999. Týkalo sa „rokovania o pridelení kvót a určení cien“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomné: Redaelli, CB (prostredníctvom pána G.), Itas, ITC, Tréfileurope, Tycsa a Trame. Ako sa už uviedlo v úvode tejto prílohy, Komisia spresnila, že odkaz na pána G. treba chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

228    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie konajúce sa 18. januára 1999, takto:

–        „rokovania o zákazníkoch a cenách (vrátane extra) za 1. polrok. Účastníci zdôrazňujú nevyhnutnosť stanoviť ceny v roku 1999 na 1 130 lír za kilo, plus príplatok v závislosti od priemeru“,

–        „rokovanie o kvótach (vyjadrených v percentách): podrobná tabuľka z 18. januára 1999 (od spoločnosti Redaelli Tecna) je poskytnutá a uvádza kvóty a delta pre spoločnosti Redaelli, Itas, CB, ITC ‚N‘, ITC ‚S‘, TE (=Tréfileurope)“,

–        „objem (vyjadrený v tonách) je tiež uvedené vo vzťahu k spoločnostiam A(ustria) D(raht), Tycsa, Trame, DWK, SLM“.

229    Tieto informácie pochádzajú jednak z poznámok spoločnosti ITC vyhotovených v čase skutkových okolností a jednak z dvoch dokumentov zaistených v spoločnosti Redaelli (pozri prílohy C.1 s. 35 repliky pre ITC, a prílohu G.13 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania pre Redealli).

230    Čo sa týka poznámok spoločnosti ITC, ich preskúmanie neumožňuje preukázať priamy vzťah so spoločnosťou Austria Draht, keďže nijaký odkaz sa netýka tejto spoločnosti. Napriek tomu údaje prebraté do poznámok, ako napríklad údaj o cene „1 130 + extra“ pre 1. polrok sú dostatočné na to, aby sa dospelo k záveru, že prítomnosť pána G. na tomto stretnutí mu umožnila získať informácie protisúťažnej povahy, z ktorých mohla mať prospech Austria Draht, ktorú zastupoval v Taliansku.

231    Po preštudovaní dvoch dokumentov objavených v spoločnosti Redaelli je najskôr možné konštatovať, že hlavný aktéri pôsobiaci na talianskom trhu, konkrétne Redaelli, CB, Itas, ITC a Tréfileurope, si medzi seba rozdelili 100 % „kvótu“ predstavujúcu 64 713 ton. Pojem kvóta sa v skutočnosti týka všetkých predajov uskutočnených v roku 1998, ako to vyplýva z prvého z týchto dokumentov a je potvrdené presnosťou údajov uvedených v tabuľke o rozdelení týchto 100 %.

232    Tieto dva dokumenty umožňujú tiež poukázať na to, že nad rámec tohto rozdelenia 100 % boli urobené ručne písané poznámky s cieľom pridať ďalšie subjekty nazvané „outsiders“ do prvého z týchto dokumentov. Išlo pôvodne o Austria Draht a Tycsa, potom po písomných opravách o Tycsa, Austria Draht, Trame, SLM a DKW. Pridané množstvá umožňujú prejsť zo 64 713 ton na 84 000 ton. V tomto ohľade sa musí zdôrazniť, že objem pridelený spoločnosti Austria Draht v tomto období, rovnako ako objem pridelený spoločnosti Tycsa, je presný a nezaokrúhlený, ako je to v prípade spoločností Trame, SLM a DKW. Číselný údaj uvedený v súvislosti so spoločnosťou Austria Draht sa po ručne napísanej oprave zvýšil z pôvodných „607“ na „1 812“.

233    Vzhľadom na prítomnosť pána G. na tomto stretnutí sa možno rozumne domnievať, že je pôvodcom zmien v objeme dodávok spoločnosti Austria Draht v roku 1998.

h)     O stretnutí, ktoré sa konalo 14. decembra 1999

234    Ôsme stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 14. decembra 1999. Týkalo sa „rokovaní o pridelení kvót“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomné: Redaelli, CB (prostredníctvom pána F. a pána G.), Itas, ITC, Tréfileurope a SLM. Ako sa už uviedlo v úvode tejto prílohy, Komisia spresnila, že odkaz na pána G. treba chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

235    Podľa dôkazov uvádzaných Komisiou stretnutie zo 14. decembra 1999 spočívalo v „rokovaní [o] zákazníkoch a pridelení tón spoločnostiam ‚Red(aelli)‘, ‚Italc(ables)‘, ‚CB‘, ‚Itas‘, ‚SLM‘ a ‚A(ustria) D(raht)‘“.

236    Tieto informácie pochádzajú jednak z poznámok spoločnosti SLM vyhotovených v čase skutkových okolností a jednak z poznámok spoločnosti ITC vyhotovených v tom istom čase, ktoré však neposkytujú doplňujúce informácie nad rámec identifikácie podnikov a ich zástupcov (pozri prílohu B.10 s. 215 vyjadrenia k žalobe, čo sa týka spoločnosti SLM, a prílohu C.1 s. 41 repliky, čo sa týka spoločnosti ITC).

237    Čo sa týka spoločnosti Austria Draht, preskúmanie dokumentu spoločnosti SLM umožňuje konštatovať, že obsahuje údaj „AD 400“ medzi ostatnými údajmi „RE 4 000“, „SLM 300“ a „Itas 300“. Tento údaj umožňuje preukázať, že vo vzťahu ku konkrétnemu zákazníkovi došlo k uvedenému rozdeleniu, čo je dôkazom rokovaní o pridelení kvót, najmä pokiaľ ide o Austria Draht. V dokumente spoločnsoti SLM sa nachádzajú ďalšie údaje tohto typu, avšak bez odkazu na Austria Draht, čo svedčí tiež o rokovaní medzi prítomnými osobami o niektorých ich zákazníkoch.

i)     O stretnutí, ktoré sa konalo 12. januára 2000

238    Deviate stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 12. januára 2000. Týkalo sa „rokovaní o pridelení kvót“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomní: ITC, Itas, Tréfileurope a pán G. Ako sa už uviedlo v úvode tejto prílohy, Komisia spresnila, že odkaz na pána G. sa má chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

239    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie z 12. januára 2000, takto:

–        „podrobná tabuľka predajov uskutočnených spoločnosťami ‚Red(aelli)‘, ,ITC‘, ‚CB‘, ‚Itas‘, ‚TE‘ (Tréfileurope)‚ ,SLM‘, ‚TM‘ (Trame), ‚TY‘ (Tycsa), ‚DWK‘ a ‚AD‘ (Austria Draht)“,

–        „rokovania medzi prítomnými výrobcami o pravidlách vzájomného rozdelenia zákazníkov a kvót. Tieto pravidlá sa mali tiež uplatňovať na spoločnosti SLM, Trame, Tycsa, DWK a A(ustria) D(raht). Zákazník nepridelený podniku nemôže byť týmto podnikom kontaktovaný, ibaže by si tento podnik predtým vyžiadal stanovisko od podniku, ktorému bol predmetný zákazník pridelený. Pravidlá tiež uvádzajú, že každý výrobca, ktorý prekročí svoju kvótu v priebehu určitého štvrťroku, bude mať v nasledujúcom štvrťroku svoju kvótu zníženú. Pokuty za nerešpektovanie kvót boli tiež predmetom rokovaní ako jedna z možností“,

–        „CB potvrdzuje, že stretnutie malo za cieľ rozdelenie a vyváženie kvót“,

–        „Tréfileurope potvrdzuje stretnutie na talianskom trhu“.

240    Tieto informácie pochádzajú predovšetkým z ručne písaných poznámok vyhotovených spoločnosťou ITC v čase skutkových okolností a z vyhlásení spoločností CB a Tréfileurope urobených po vykonaní kontrol (pozri prílohu B.10 s. 216 – 217 vyjadrenia k žalobe, čo sa týka spoločnosti ITC).

241    Preskúmanie písomných poznámok ITC týkajúcich sa tohto stretnutia umožňuje efektívne konštatovať, že sa v nich dáva dôraz na prvú stranu tabuľky uvádzajúcej vo vzťahu k rôznym subjektom pôsobiacim v Taliansku číselné údaje týkajúce sa troch poradových čísel („1“, „2“ a „3“), pričom posledný riadok uvádza celkový počet. V stĺpci týkajúcom sa spoločnosti Austria Draht sa spresňuje „300“ v prípade poradového čísla „1“, „=“ v prípade poradového čísla „2“ a „600“ v prípade poradového čísla „3“. Tieto údaje sú menej presné než údaje týkajúce sa iných subjektov, ale sú umiestnené na rovnakej úrovni v tejto tabuľke a nie na mieste, ktoré by mohlo poukazovať na rozlíšenie alebo rozdelenie údajov.

242    V tejto tabuľke sa uvádzajú štyri mená, vrátane mena pána G. Tiež je tam poznámka „RDB 1 080 Base !“, ktorá by mohla odkazovať na uplatňovanú cenu. Druhá strana tohto dokumentu uvádza pravidlá spomenuté Komisiou (druhá zarážka bodu 239 vyššie). Výslovne sa tam teda spomína AD.

243    Tento dokument teda umožňuje podoprieť zistenia uskutočnené Komisiou v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so stretnutím z 12. januára 2000, konkrétne pokiaľ ide o Austria Draht, okrem výmeny obchodne citlivých informácií, účinnej účasti prostredníctvom pána G. na definícii určitých pravidiel týkajúcich sa prideľovania zákazníkov a možno aj určovania cien vo vzťahu k určitému zákazníkovi.

j)     O stretnutí, ktoré sa konalo 19. septembra 2000

244    Desiate stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 19. septembra 2000. Týkalo sa „rokovaní o pridelení kvót“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomné: Redaelli, CB (pán C. a pán G.), ITC, Itas, Tréfileurope a SLM. Ako sa už uviedlo v úvode tejto prílohy, Komisia spresnila, že odkaz na pána G. treba chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

245    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie z 19. septembra 2000, takto:

–        „kontrola stanovená od 2. do 7. októbra“,

–        „výmena informácií o vývozoch. SLM chce ostať mimo klubu Europe. Schválenie vo Francúzsku do mesiaca a v Európe do 6 mesiacov. Nemecko okamžite“,

–        „zoznam navrhnutý spoločnosťou [pánom V.] [Tréfileurope]: podrobné pridelenie predajných kvót (vyjadrené v tonách a v percentuálnych podieloch) spoločnostiam Redaelli, ITC, Itas, CB, AFT, SLM, Trame, Tycsa, DK, A(ustria) D(raht) a TE (Tréfileurope)“,

–        „CB potvrdzuje stretnutie: rozdelenie zákazníkov na talianskom trhu“,

–        „Tréfileurope tiež potvrdzuje“.

246    Tieto informácie pochádzajú predovšetkým z poznámok spoločnosti ITC vyhotovených v čase skutkových okolností a vyhlásení spoločností CB a Tréfileurope uskutočnených po vykonaní kontrol (pozri prílohu B.10 s. 218 vyjadrenia k žalobe, čo sa týka spoločnosti ITC, a správny spis, s. 16113‑16).

247    Vzhľadom na tieto poznámky sa skutočne zdá, že okrem rokovania o obchodnom rozvoji spoločnosti SLM sa rokovania na tomto stretnutí týkali najmä návrhu na rozdelenie 120 000 ton, ktorý predložil pán V., z ktorej vyplynulo, že podiel zamýšľaný pre spoločnosť Austria Draht predstavoval 2 400 ton, teda 2 % tohto množstva. Tento dokument teda potvrdzuje to, čo sa uvádza v napadnutom rozhodnutí (pozri tretiu zarážku bodu 245 vyššie).

k)     O stretnutí, ktoré sa konalo 10. júna 2001

248    Jedenáste stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 10. júna 2001. Týkalo sa „pridelenia kvót“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že prítomní boli: Redaelli, ITC, Itas, Tréfileurope, SLM a pán G. Ako sa už uviedlo, tento odkaz na pána G. sa musí chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

249    Podľa dôkazov uvádzaných Komisiou sa stretnutie z 10. júna 2001 týkalo „tabuľky zobrazujúcej trhové podiely v tonách a v percentách spoločností ITC, Redaelli, CB, SLM, Itas, [Tréfileurope], na jednej strane ([spolu] 89 % a 106 800 ton), a spoločností Trame, [Tycsa], DWK a Austria [Draht], na druhej strane ([spolu] 13 200 ton = 11 %)“.

250    Tieto informácie pochádzajú z dokumentu zaisteného v spoločnosti ITC, ktorý uvádza údaje uvedené vyššie. Pojem „Austria“, pravdepodobne pre „Austria Draht“ sa nachádza v tejto tabuľke s údajom „1 920“ ton (alebo „2 000“ v inom prípade), čo predstavuje 1,6 % uvádzaného množstva (120 000 ton). Tento dokument preukazuje, čo je uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri prílohu B.10 s. 220 vyjadrenia k žalobe).

l)     O stretnutí, ktoré sa konalo 23. októbra 2001

251    Dvanáste stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 23. októbra 2001. Pri tejto príležitosti „Austria Draht je uvedená, ale bez údaju“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomní: Redaelli, CB, ITC, Itas, Tréfileurope, SLM a pán G. Ako sa už uviedlo, tento odkaz na pána G sa musí chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

252    Podľa dôkazov uvádzaných Komisiou sa stretnutie z 23. októbra 2001 týkalo „predajných kvót stanovených pre talianskych výrobcov“ a „porovnania so skutočnými predajmi k 30. septembru 2001 (74 814 ton)“, pričom táto informácia je sprevádzaná „otáznikom pre spoločnosti Trame, Spagnia, Austria a DWK“. Tieto informácie pochádzajú z dokumentu získaného v spoločnosti ITC (pozri správny spis, s. 5106‑07).

253    Vzhľadom na tento dokument sa zdá, že pri pojme „Austria“ pravdepodobne pre „Austria Draht“ v tabuľke uvádzajúcej predaje k 30. septembru 2001 vo vzťahu k celkovému množstvu 74 814 ton a porovnávajúcej to, čo by skutočne mohli byť predpokladané predaje a uskutočnené predaje, sa uvádza otáznik, rovnako ako v prípade spoločností Trame, DWK a Spagnia.

254    Na toto stretnutie možno preto poukázať len na účely preukázania skutočnosti, že pán G., ktorý zastupoval najmä Austria Draht v Taliansku, mal v dôsledku svojej prítomnosti na ňom prístup k protisúťažných informáciám vrátane vyššie uvedených informácií o predajoch uskutočnených spoločnosťami Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM, ako aj k ďalším informáciám o cenách uplatňovaných určitými hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi v Taliansku, ktoré sú tiež uvedené v poznámkach spoločnosti ITC a mohli ovplyvniť jeho správanie na trhu.

m)     O stretnutí, ktoré sa konalo 11. januára 2002

255    Trináste stretnutie sa konalo 11. januára 2002 a týkalo sa „výmeny informácií o predchádzajúcom roku a snahy o pridelenie kvót na rok 2002“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia).

256    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomní: CB, ITC, Itas, Tréfileurope, SLM a pán G. Ako sa už uviedlo, tento odkaz na pána G. sa musí chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

257    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie z 11. januára 2002, takto:

–        „rokovania o zákazníkoch“,

–        „výmena podrobných informácií o objemoch predaných výrobcami (talianski výrobcovia: Red, Itas, CB, ITC, SLM, [Tréfileurope (AFT)] a zahraniční: Austria [Draht], DWK a Tycsa) v Taliansku v roku 2001“,

–        „rokovania o spoločnosti Trame“,

–        „pokiaľ ide o výrobcov, predpokladané a skutočné objemy a rozdiely medzi nimi v spoločnostiach ITC, Redaelli, CB, SLM, Itas, AFT. Budúce stretnutie 22. januára, konkrétny návrh: v čo najväčšej možnej miere znížiť počet spoločných zákazníkov“.

258    Tieto informácie pochádzajú z poznámok spoločnosti ITC, vyhotovených v čase skutkových okolností, a z poznámok spoločnosti SLM, vyhotovených v tom istom okamihu (pozri prílohy G.8 a G.9 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, čo sa týka spoločností ITC a SLM).

259    Po preskúmaní záverov možno vyvodiť dve skupiny vysvetlení.

260    V prvom rade vzhľadom na poznámky spoločnosti ITC sa zdá, že stretnutie sa týkalo množstiev predávaných v roku 2001, teda celkove 112 522 ton (pozri druhú zarážku bodu 257 vyššie). V tomto ohľade možno konštatovať, že množstvá týkajúce sa niektorých subjektov uvedených v ľavom stĺpci tabuľky nachádzajúcej sa v týchto poznámkach, konkrétne spoločnosti Redealli, Itas, CB, ITC, Tréfileurope (AFT) a SLM, sa uvádzajú presne, na rozdiel od množstiev týkajúcich sa iných hospodárskych subjektov uvedených v pravom stĺpci tejto tabuľky, konkrétne spoločností Trame, Austria (pravdepodobne Austria Draht s 1 300 tonami) a DWK, pri ktorých sú množstvá zaokrúhlené a sú pri nich otázniky. Pokiaľ ide o Tycsa, jej meno, ktoré bolo pôvodne uvedené vpravo, bolo prečiarknuté a umiestené do ľavej časti tabuľky, s týmto istým množstvom (4 200 ton). Tento rozdiel medzi šiestimi subjektmi a ostatnými potvrdzuje aj skutočnosť, že poznámky spoločnosti ITC obsahujú tiež tabuľku týkajúcu sa množstiev za tri roky (1999, 2000 a 2001), v ktorej sa nachádzajú len spoločnosti Itas, CB, ITC, Tréfileurope (AFT), SLM (bez údajov za rok 1999) a Redaelli (pozri štvrtú zarážku bodu 257 vyššie). K týmto zisteniam možno dospieť aj po prečítaní poznámok spoločnosti SLM.

261    Vzhľadom na tieto dokumenty je teda možné konštatovať, že hospodárske subjekty, ktorých situácia bola prerokovaná v klube Italia, boli rozdelené do dvoch kategórií. Na jednej strane hlavná kategória zložená zo spoločností Redaelli, CB, Itas a ITC, ako aj zo spoločnosti Tréfileurope a minimálne od roku 2000 aj zo spoločnosti SLM. V prípade subjektov tejto kategórie mohli mať účastníci stretnutia z 11. januára 2002 presné údaje za tri roky. Na druhej strane kategória zložená zo spoločností Trame, Austria Draht a DWK, v prípade ktorých sú navrhované údaje zjavne odhadované a zdá sa, že boli uvedené výlučne s cieľom odhadnúť celkové množstvá predané v roku 2001 po tom, ako boli predložené údaje týkajúce sa hlavných subjektov.

262    V druhom rade po preštudovaní obsahu rokovania o zákazníkoch uvedeného v poznámkach spoločností ITC a SLM (pozri prvú zarážku bodu 257 vyššie), je možné poukázať na odkazy na pripomienky spoločností SLM a Redaelli. Rovnako meno pána G. sa nachádza v týchto poznámkach týkajúcich sa tohto rokovania, najmä pokiaľ ide o zákazníka „Fioroni x Algerie“ pri ktorom je uvedená cena („1 115“ lír). Hoci si možno myslieť, že tento zákazník je zákazníkom spoločnosti CB, a nie zákazníkom spoločnosti Austria Draht, platí, že svojou prítomnosťou na stretnutí z 11. januára 2002 a svojimi zásahmi sa pán G. zúčastnil rokovaní s protisúťažným obsahom, z ktorých môžu mať prospech subjekty, ktoré zastupuje.

263    Dôkazy uvádzané Komisiou posudzované spoločne umožňujú preukázať to, čo sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, pričom treba spresniť, že stupeň presnosti vymenených informácií na tomto stretnutí nebol v súvislosti s jednotlivými kategóriami hospodárskych subjektov rovnaký, keďže informácie týkajúce sa spoločností Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM boli presnejšie a početnejšie než informácie týkajúce sa minimálne spoločností Trame, Austria Draht a DWK.

n)     O stretnutí, ktoré sa konalo 30. apríla 2002

264    Štrnáste stretnutie je stretnutie, ktoré sa konalo 30. apríla 2002. Pri tejto príležitosti „sa výslovne uvádza, že pán [G.] musí zaručiť množstvo, inak bude [Austria Draht] ‚vylúčená‘ od leta“ (poznámka k odôvodneniu 479 napadnutého rozhodnutia). V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomní: Redaelli, ITC, Itas, Tréfileurope, SLM a pán G. Ako sa už uviedlo, tento odkaz na pána G. sa musí chápať s prihliadnutím na skutočnosť, že zastupoval súčasne CB a Austria Draht.

265    Podľa dôkazov uvádzaných Komisiou sa stretnutie z 30. apríla 2002 týkalo „situácie dovozov v Taliansku (opis ‚nebezpečenstiev‘) a odchodu spoločnosti SLM z klubu“; na stretnutí sa uviedla „hrozba vylúčenia spoločnosti Austria Draht z kartelu v prípade, že nezaručí objem ‚do leta (2002)‘“.

266    Tieto informácie pochádzajú z poznámok spoločnosti ITC vyhotovených v čase skutkových okolností. Vyplýva z toho, že pokiaľ ide o „Austria“, teda pravdepodobne o Austria Draht, uvádza sa, že: „[pán G.] deve garantire quantità altrimenti entro l’estate lo liquidano“. Táto poznámka je uvedená v rámci výpočtu rôznych nebezpečenstiev („pericolo“) (pozri prílohu A.16 žaloby).

267    Už citované výrazy boli predmetom diskusií účastníkov konania.

268    Žalobkyne, ktoré uvádzajú, že nemali príležitosť vyjadriť sa pred prijatím napadnutého rozhodnutia k prezentácii skutkového stavu Komisiou, sa domnievajú, že nedošlo k zohľadneniu kontextu. Žalobkyne sa preto pýtajú, prečo by mal byť člen kartelu vylúčený v prípade, že nedovezie dohodnutý objem. Údaj týkajúci sa spoločnosti Austria Draht neumožňuje dospieť k záveru o hrozbe jej vylúčenia, pojem „lo“ sa týkal „[pána G.]“ a preklad „liquidare“ prostredníctvom slova „vylúčiť“ je nesprávny. Pre účastníkov tohto stretnutia „Austria“ predstavovala „nebezpečenstvo“, a preto ju nemožno považovať za člena klubu Italia.

269    Komisia sa domnieva, že záujem účastníkov stretnutia na stabilizácii kvót a cenovej hladiny s cieľom zamedziť neprimeranej ponuke v Taliansku je zjavný. V prejednávanej veci by bolo rozumné domnievať sa, že pokiaľ ide o zastúpenie spoločnosti Austria Draht pánom G., mala by rešpektovať kvótu, ktorá jej bola pridelená.

270    V prejednávanej veci sa možno pravdepodobne domnievať, že účastníci stretnutia požiadali pána G. ako zástupcu spoločnosti Austria Draht v Taliansku, aby zabezpečil rešpektovanie kvóty, ktorá jej bola pridelená. Vo všeobecnosti možno na toto stretnutie poukázať na účely preukázanie, že pán G. vzhľadom na svoju prítomnosť mal možnosť oboznámiť sa s nebezpečenstvami, ktoré vnímali hlavné hospodárske subjekty pôsobiace v Taliansku, čo mu mohlo umožniť konať podľa toho.

271    Možno zhrnúť, že z vyššie uvedeného po prvé vyplýva, že po preskúmaní dokumentov týkajúcich sa štrnástich stretnutí klubu Italia citovaných v napadnutom rozhodnutí, na ktorých bola preukázaná účasť pána G., je možné konštatovať účasť tejto osoby na protisúťažných dohodách v mene a na účet spoločnosti Austria Draht, vrátane účasti na rokovaniach o objemoch a cenách.

272    Po druhé sa musí tiež uviesť, že z týchto dokumentov vyplýva, že Austria Draht bola vnímaná ako sekundárny subjekt, ktorého správanie bolo potrebné odhadnúť, čo niekedy viedlo k odhadom predaných množstiev alebo k otázkam v tomto ohľade bez toho, aby sa táto spoločnosť sama osebe podieľala na koordinácii uskutočňovanej hlavnými subjektmi pôsobiacimi na talianskom trhu. Úlohu spoločnosti Austria Draht v rámci klubu Italia preto nemožno prirovnať k úlohám hlavných subjektov pôsobiacich na tomto trhu, ako boli Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a neskôr SLM.

273    Po tretie napriek okrajovej úlohe spoločnosti Austria Draht pôsobiacej na talianskom trhu, kde bola vnímaná ako sekundárny subjekt, sa ukázalo, že viackrát počas obdobia porušenia hlavné hospodárske subjekty pôsobiace na tomto trhu zaznamenali alebo poukázali na skutočnosť, že Austria Draht bola zastúpená pánom G., ktorý v klube Italia zastupoval aj CB. Toto dvojité zastúpenie totiž predstavovalo výhodu tak pre tieto hospodárske subjekty, ktoré mohli ovplyvniť súťažný faktor, ako aj pre pána G., ktorý mohol konať po zohľadnení podrobných informácií, ktoré získal pri príležitosti svojej účasti na stretnutiach klubu Italia.

o)     O ostatných stretnutiach a dokumentoch citovaných v napadnutom rozhodnutí

274    Vyššie uvedené závery potvrdzuje aj preskúmanie dokumentov týkajúcich sa ďalších stretnutí citovaných v napadnutom rozhodnutí, teda tých, na ktorých bol prípad spoločnosti Austria Draht prediskutovaný bez toho, aby bola prítomnosť pána G. zaznamenaná alebo tých, keď prítomnosť pána G. je zaznamenaná a keď sa dokonca spresnilo, že zastupoval Austria Draht, pričom rokovania sa špecificky netýkali situácie spoločnosti Austria Draht.

275    Ako príklad možno uviesť, že pri príležitosti stretnutia z 22. decembra 1997, na ktorom bola prítomná minimálne ITC, podľa toho, čo sa uvádza v rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, bola poskytnutá séria tabuliek týkajúcich sa množstiev „attrib“ (pravdepodobne pridelených) pre rôznych zákazníkov rôznymi dodávateľmi vrátane „Austria“ (pravdepodobne Austria Draht). Tabuľka vyhotovená pri príležitosti tohto stretnutia zodpovedá zákazníkom, ktorým dodávali Redaelli, ITC, Itas, Tréfileurope, SLM, Trame a Austria Draht.

276    V tabuľke týkajúcej sa spoločnosti Austria Draht možno vidieť, aké množstvo dodával tento subjekt, ako aj iné dotknuté subjekty deviatim uvedeným zákazníkom, pričom mená dvoch ďalších zákazníkov boli pripísané rukou s označením jedného a druhého („PAMA“ a „RDB“) a s množstvom dodaným spoločnosťou Austria Draht („200“ ton). Tieto rôzne tabuľky preukazujú, že členovia klubu Italia disponovali veľmi presnými údajmi o dodaných množstvách a dodávateľoch využívaných talianskymi zákazníkmi, a to od najväčších po najmenších (pozri prílohu B.10 vyjadrenia k žalobe, s. 179 a 180, a správny spis, s. 5333, 40‑46).

277    Rovnako viaceré dokumenty uvedené v spise odzrkadľujú skutočnosť, že presné informácie o množstvách predaných spoločnosťou Austria Draht a inými ich talianskym zákazníkom boli známe členom klubu Italia (pozri napríklad prílohu 3 rozhodnutia a prílohu 10 vyjadrenia k žalobe, s. 188 až 197, tabuľky „Trefolo 2001“, tiež prebraté na s. 221 až 229). Tieto informácie umožnili rôznym členom klubu Italia vedieť, akú časť prideliť spoločnosti Austria Draht.

278    Tieto dokumenty ako celok preukazujú trvalé šírenie informácií o množstvách predaných jednotlivými dodávateľmi rôznym zákazníkom v rámci klubu Italia, najmä čo sa týka spoločnosti Austria Draht.

279    V dôsledku toho vzhľadom na dostatočné dôkazy z vyššie uvedených dokumentov ako celku vyplýva, že Austria Draht sa prostredníctvom pána G. a v rozsahu činností, ktoré mu boli zverené, zúčastnila na rôznych postupoch, o ktorých sa rozhodovalo v rámci klubu Italia.

3.     O rôznych vyhláseniach, na ktoré poukazujú účastníci konania

280    Vyhlásenia, v súvislosti s ktorými žalobkyne uvádzajú, že ide o vyhlásenia uskutočnené po oznámení o výhradách alebo v rámci žiadostí o oslobodenie od pokuty alebo o jej zníženie, nemali stačiť na spochybnenie záveru uvedeného v bode 279 vyššie, ktorý spočíva predovšetkým na preskúmaní údajov pochádzajúcich z obdobia sporného kartelu pochádzajúcich z poznámok z rôznych stretnutí, na ktorých sa zúčastnili členovia tohto kartelu.

281    Tieto súčasné údaje umožňujú preukázať, že pán G. bol vnímaný ostatnými členmi klubu Italia ako osoba zastupujúca Austria Draht v Taliansku. Umožňujú tiež domnievať sa, že ako obchodný zástupca spoločnosti Austria Draht pre Taliansko poskytol pán G. členom klubu Italia informácie týkajúce sa týchto činností a že v každom prípade získal podrobné informácie o činnosti konkurentov spoločnosti Austria Draht na talianskom trhu.

282    Navyše ako uvádza Komisia, tieto údaje sú potvrdené aj vyhláseniami spoločností ITC a DWK v ich žiadostiach o zhovievavosť. Preto ITC, ktorá predložila veľa dokumentov týkajúcich sa klubu Italia, jasne uvádza, že pán G. sa zúčastňoval na stretnutiach za CB, ale aj ako „zástupca spoločnosti Austria Draht v Taliansku“. Rovnako tiež DWK pri odkaze na pána G., spresňuje, že „zastupuje [CB] a Austria Draht v Taliansku“ (pozri prílohy B.4 a B.5 vyjadrenia k žalobe).

283    Obsah vyhlásenia pána G., ktorý v podstate uvádza, že sa za CB zúčastnil na stretnutiach klubu Italia a že nikdy nevykonal protisúťažné činnosti na účet spoločnosti Austria Draht, ani je neposkytol informácie získané na stretnutiach klubu Italia, a vyhlásenia predloženého v mene pána V. (Tréfileurope), z ktorého vyplýva, že pán G. sa nikdy nezúčastnil na kartelových dohodách v mene spoločnosti Austria Draht, preto nie je dostatočné na spochybnenie toho, čo možno vyvodiť z vyššie uvedených dôkazov, ktorých veľká časť pochádza z obdobia skutkových udalostí. V konfrontácii s týmito dôkazmi sú tieto vyhlásenia ako také nedostačujúce na vyvrátenie toho, čo možno vyvodiť z ostatných dôkazov v spise. Osobitne je namieste odkázať v tomto ohľade na to, čo vyplýva z disponibilných dôkazov v súvislosti so stretnutím z 24. júna 1997 (pozri body 199 až 202 vyššie), ktoré preukazujú, že CB pri predstavovaní pána G. spoločnosti Tréfileurope uviedla, že zastupuje Austria Draht a že najmä jeho prostredníctvom bude možné zaistiť rovnováhu na talianskom trhu (pozri prílohy A.2 a A.3 žalobya prílohu B.6 vyjadrenia k žalobe).

284    To platí aj pre obsah troch vyhlásení predložených žalobkyňami 14. októbra 2011, a síce vyhlásenia zodpovednej osoby zo spoločnosti ITC a zodpovedného zo spoločnosti Redaelli z 27. júla 2011 a vyhlásenie zodpovedného zo spoločnosti SLM z 18. júla 2011, ktoré v podstate uvádzajú, že pán G. konal v rámci stretnutí kartelu len v mene a na účet spoločnosti CB a že hoci tieto tri osoby vedeli, že zastupoval tiež Austria Draht, nikdy neposkytol informácie o tejto spoločnosti. Tieto vyhlásenia uskutočnené v štádiu sporového konania nie sú dostatočné na účely spochybnenia toho, čo možno vyvodiť z ostatných dôkazov v spise. Hoci tieto vyhlásenia tiež umožňujú preukázať, že zástupcovia týchto troch podnikov vedeli o tom, že pán G zastupoval spoločnosť Austria Draht v Taliansku, v nich uvedené tvrdenia, že pán G. konal len na účet spoločnosti CB, nebránia tomu, že samotná prítomnosť tejto osoby na stretnutiach klubu Italia jej umožnila oboznámiť sa s protisúťažnými informáciami o zákazníkoch a cenách. Navyše zo spisu vyplýva, že viackrát a vzhľadom na absenciu akéhokoľvek iného rozumného vysvetlenia sa možno domnievať, že práve pán G. je osoba, ktorá poskytla informácie týkajúce sa osobitnej situácie spoločnosti Austria Draht.

285    Pokiaľ ide o vyhlásenia uskutočnené v mene ostatných podnikov zúčastnených v klube Italia, ktoré boli uvedené účastníkmi konania, vyplýva z nich, že hoci CB nepoukázala na Austria Draht ako na člena klubu Italia, možno to vysvetliť skutočnosťou, že pán G. zastupoval primárne CB a nie Austria Draht a že bol považovaný za súčasť spoločnosti CB (pozri napríklad jeho prítomnosť na vypočutí pred Komisiou v rámci delegácie zastupujúcej CB). Zo skutkových udalostí a najmä zo správy spoločnosti Tréfileurope zo stretnutia so spoločnosťou CB z 24. júna 1997 však vyplýva, že CB predstavovala pána G. ako osobu zastupujúcu CB, ale aj Austria Draht, z čoho bolo možné získať výhodu. Pokiaľ ide o spoločnosti SLM, Redaelli a Trame, ani skutočnosť, že tieto podniky výslovne neuvádzajú Austria Draht medzi rôznymi členmi klubu Italia, nemôže stačiť na spochybnenie toho, čo možno vyvodiť z iných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Tento nedostatok odkazu napriek tomu posilňuje všeobecný dojem, ktorý vyplýva z dôkazov uvedených vyššie, na základe ktorého bola Austria Draht v každom prípade považovaná v súvislosti s talianskym trhom za sekundárneho dodávateľa.

4.     Trvanie porušenia vytýkaného spoločnosti Austria Draht

286    Pokiaľ ide o klub Italia, zo spisu preukázateľne vyplýva, že účasť spoločnosti Austria Draht na karteli začala na stretnutí 15. apríla 1997 a skončila 19. septembra 2002, keď Komisia pristúpila k overeniam najmä v priestoroch spoločností Redaelli, CB, Itas, ITC a Tréfileurope.

287    V dôsledku toho zo spisu preukázateľne vyplýva, že Austria Draht a v dôsledku toho voestalpine boli členmi klubu Italia prostredníctvom pána G., ktorému Austria Draht zverila predaj svojich APC v Taliansku od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002.

5.     Záver týkajúci sa prvého žalobného dôvodu

288    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala dôvody, pre ktoré správania pána G. v klube Italia možno pripísať spoločnostiam Austria Draht a voestalpine, pokiaľ ide o činnosti, ktoré mu boli zverené v Taliansku.

289    Prvý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

C –  O druhom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že žalobkyne sa zúčastnili jediného porušenia zahŕňajúceho klub Italia a klub Europe

290    Vo svojom druhom žalobnom dôvode Voestalpine a Austria Draht tvrdia, že aj za predpokladu, že by Komisia mohla pripísať spoločnosti Austria Draht porušujúce správanie jej obchodného zástupcu v Taliansku v rámci klubu Italia, Komisia jej nemôže pripísať účasť na jedinom porušení zahrňujúcom klub Italia a ostatné protisúťažné postupu, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí. Osobitne žalobkyne tvrdia, že Austria Draht sa nezúčastnila na paneurópskych dohodách a že ani nemala, ani nemohla mať vedomosť o spoločnom pláne.

291    Na úvod je namieste vyvrátiť tvrdenie žalobkýň, v zmysle ktorého by neúčasť spoločnosti Austria Draht v klube Zürich, na južnej dohode alebo v klube Europe mala stačiť na to, aby sa dospelo k záveru, že sa nezúčastnili jediného porušenia. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že podniku možno vytýkať takéto porušenie, pokiaľ sa preukáže, že uvedený podnik zamýšľal prispieť svojím vlastným správaním k spoločným zámerom, ktoré sledoval celok účastníkov, a že mal vedomosť o protiprávnom správaní, ktoré zamýšľali alebo realizovali ďalšie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo že ho mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko. Podnik sa mohol priamo zúčastňovať iba na časti protisúťažných správaní tvoriacich jediné porušenie, ale tiež vedieť o všetkých ostatných protiprávnych správaniach alebo ich mohol rozumne predvídať a byť ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, pričom v takom prípade je Komisia oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť za všetky porušujúce správania tvoriace takéto porušenie (pozri v tomto zmysle body 119 až 124 vyššie).

292    To je prístup, ktorý v prejednávanej veci prijala Komisia, ktorá spoločnosti Austria Draht vytýka jej účasť na jedinom porušení z dôvodu jednak a predovšetkým jej účasti v klube Italia prostredníctvom pána G., jeho obchodného zástupcu v Taliansku, a jednak jasných indícií, z ktorých vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na európskej úrovni, čo jej umožnilo získať vedomosť o tejto úrovni kartelu v skorom štádiu (pozri bod 64 vyššie).

293    V tomto ohľade, hoci sa zdá, že ciele klubu Italia a klubu Europe sa neprelínajú a dokonca môžu byť protichodné, keďže hlavní členovia klubu Europe sa snažili najmä koordinovať svoje činnosti v snahe čeliť vývozom do severnej Európy hlavnými členmi klubu Italia, ktorí sa zas snažili uľahčiť tieto vývozy s cieľom predaja ich výroby, pravdou však ostáva, že ako to bolo správne ukázané v napadnutom rozhodnutí, celkový plán, ktorý charakterizuje jediné porušenie definované Komisiou, spočíva v sledovaní spoločného cieľa všetkými týmito subjektmi, ktorým bolo obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu APC, či už na európskej alebo štátnej úrovni. Cieľom tohto spoločného plánu bolo dosiahnuť a zaručiť rešpektovanie všeobecnej rovnováhy medzi rôznymi dohodami, ktoré tvoria jediné porušenie, vrátane dohôd prerokovaných v rámci klubu Europe a dohôd prerokovaných v rámci klubu Italia (odôvodnenia 610 až 621 napadnutého rozhodnutia).

294    Po týchto zisteniach je namieste preskúmať tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa rôznych dôkazov uplatnených Komisiou v napadnutom rozhodnutí na účely kvalifikácie účasti žalobkýň na jedinom porušení.

1.     Účasť na zložke jediného porušenia

295    Na účely preukázania účasti žalobkýň na jedinom porušení Komisia najskôr uviedla, že Austria Draht sa „priamo zúčastňovala klubu Italia prostredníctvom svojho obchodného zástupcu pre predaj v Taliansku,…, [pána G.] od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002“ (odôvodnenie 769 napadnutého rozhodnutia) (pozri body 76 až 82 vyššie).

296    Z preskúmania uskutočneného na základe prvého žalobného dôvodu vyplýva, že hoci Komisia v prejednávanej veci nedisponuje nijakými dôkazmi umožňujúcimi preukázať, že Austria Draht mohla mať akúkoľvek informáciu o protisúťažnom správaní svojho obchodného zástupcu na rôznych stretnutiach klubu Italia, na ktorých sa zúčastnil, Komisia napriek tomu však má právo z dôvodov uvedených v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí dospieť k záveru o existencii hospodárskej jednotky medzi obchodným zástupcom a zastúpeným, pokiaľ ide o činnosti, ktoré boli zverené pánovi G. prostredníctvom spoločnosti Austria Draht (pozri body 167 až 178 vyššie).

297    Táto absencia vedomosti spoločnosti Austria Draht o protisúťažnom správaní jej obchodného zástupcu napriek tomu nemá vplyv na kvalifikáciu účasti spoločnosti Austria Draht v klube Italia, ani na splnenie podmienky týkajúcej sa účasti na zložke jediného porušenia, keď ide o preukázanie účasti uvedeného podniku na takomto porušení. V oboch prípadoch je namieste domnievať sa, že keďže pán G. a Austria Draht tvoria jeden hospodársky subjekt, zastúpený z hľadiska práva hospodárskej súťaže zodpovedá za porušujúce správanie obchodného zástupcu v rámci činností, ktoré mu boli zverené.

298    Keď sa pán G. zúčastňoval klubu Italia na účet spoločnosti Austria Draht, teda v rámci činností, ktoré mu boli zverené, treba ho považovať za konajúceho v mene spoločnosti Austria Draht, čím zakladá zodpovednosť ním zastúpeného.

2.     Vedomosť o úrovni paneurópskeho kartelu

299    Treba zdôrazniť, že Komisia v rozhodnutí výslovne uvádza, že „voči spoločnosti Austria Draht nevyvodzuje zodpovednosť za priamu účasť v klube Zürich alebo v klube Europe“ (odôvodnenie 652 napadnutého rozhodnutia).

300    Preskúmanie skutkových okolností navyše potvrdzuje dôvodnosť takéhoto posúdenia, keďže zo spisu vyplýva, že Komisia mohla žalobkyniam vytýkať vo vzťahu k iným územiam než Taliansko, na ktorých Austria Draht predávala APC, správania rovnakej povahy, ako sú správania, ktoré Komisia môže pripísať spoločnosti Austria Draht prostredníctvom pána G. v súvislosti s účasťou v klube Italia. Preto pokiaľ je možné vzhľadom na dôkazy uvedené v prvom žalobnom dôvode identifikovať meno talianskych zákazníkov spoločnosti Austria Draht a vidieť meno spoločnosti Austria Draht (alebo aspoň iniciálky „AD“) v tabuľkách o rozdelení kvót pre Taliansko, takéto údaje sa objavujú len v súvislosti s talianskym územím.

301    V každom prípade, hoci Komisia uvádza, že nepovažuje Austria Draht za zodpovednú za priamu účasť v klube Zürich (ktorá skončila pred 15. aprílom 1997) alebo v klube Europe, poukazuje na „jasné indície, z ktorých vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na paneurópskej úrovni a že teda v skorom štádiu vedela o paneurópskej úrovni kartelu“ (odôvodnenie 652 napadnutého rozhodnutia) (pozri bod 83 vyššie).

a)     Dôkazy uvádzané v napadnutom rozhodnutí

302    Na účely preukázania „individuálnej vedomosti tohto podniku o jeho účasti na globálnejšom systéme“ Komisia uvádza viacero dôkazov týkajúcich sa spoločnosti Austria Draht (pozri bod 83 vyššie).

303    Po prvé Komisia uviedla, že v už v rokoch 1995 – 1996, teda pred 15. aprílom 1997, ktorý je dátumom začiatku účasti spoločnosti Austria Draht na porušení, sa táto spoločnosť zúčastňovala stretnutí klubu Zürich, na ktorých sa hovorilo o prípadnej novej dohode o kvótach. Komisia tu ako príklad uviedla poznámky zo stretnutí z 28. mája 1995 a z 9. januára 1996 (odôvodnenie 653 napadnutého rozhodnutia).

304    Po druhé podľa Komisie Austria Draht pripustila, že sa zúčastnila niekoľkých stretnutí klubu Europe, o ktorých tvrdila, že nemali protisúťažný obsah. Ide o stretnutia zo 14. októbra 1998, 9. novembra 1998, 28. februára 2000 a 27. septembra 2001. V tomto ohľade sa Komisia domnievala, že minimálne na stretnutí 28. februára 2000 sa rokovalo o otázke objemov a cenách. Rovnako sa v napadnutom rozhodnutí uvádza, že na stretnutí 27. septembra 2001 bol zástupca spoločnosti Austria Draht vyzvaný zamestnancom DWK na účasť v rozšírenom klube Europe (odôvodnenia 652 a 653 napadnutého rozhodnutia).

305    Po tretie Komisia zdôrazňuje, že na stretnutí klubu Italia 16. decembra 1997 (na ktorom sa pán G. nezúčastnil), sa uviedlo, že Austria Draht „nebola členom klubu [Europe], ale chcela ostať naďalej informovaná“. Ďalej Komisia zdôraznila, že na neskorších stretnutiach klubu Italia, na ktorých sa zúčastnil pán G. v mene spoločnosti Austria Draht, boli účastníci informovaní o rokovaniach a dohodách v rámci klubu Europe. Nakoniec Komisia uviedla, že viaceré indície ukazovali, že počas obdobia paneurópskeho rozšírenia sa Austria Draht zúčastnila rokovaní o rozdelení kvót a zákazníkov v určitých krajinách a prostredníctvom svojho obchodného zástupcu v Taliansku pána G. sa zúčastnila na najmenej šiestich stretnutiach venovaných rozšíreniu klubu Europe [stretnutia 27. septembra 2001, 10. a 11. októbra 2001, 6. novembra 2001, v priebehu ktorého bol pán G. navyše označený ako možných národný koordinátor pre Taliansko spolu s pánom A. (Itas) a pánom C. (CB), stretnutia 5. a 6. júna 2002, 1. júla 2002 a 2. júla 2002] (odôvodnenie 653 napadnutého rozhodnutia).

306    Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia dospela k záveru, že „Austria Draht vzhľadom na svoju účasť v klube Italia vedela alebo musela vedieť, že dohody v rámci tohto klubu sa podieľali na spoločnom pláne stabilizácie trhu APC a zabránenia zníženiu cien, teda pláne, ktorý klub Italia spájal s paneurópskymi dohodami“ (odôvodnenie 654 napadnutého rozhodnutia).

b)     Analýza dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí

 Dôkazy týkajúce sa klubu Zürich

307    Pokiaľ ide o dôkazy uvádzané v súvislosti s dvoma stretnutiami klubu Zürich, na ktorých sa zúčastnila Austria Draht, treba pripomenúť obsah uvedených dôkazov.

–       O stretnutí, ktoré sa konalo 28. mája 1995

308    Obsah stretnutia klubu Zürich, ktoré sa konalo 28. mája 1995, je uvedený v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia. Ide o stretnutie, ktoré sa konalo v Barcelone (Španielsko), popri stretnutí Eurostress Information Service (ESIS), hlavného profesijného združenia výrobcov APC v Európe, ktorého členom bola Austria Draht.

309    V tomto ohľade treba pripomenúť, že Komisia vo všeobecnosti uviedla, že stretnutia ESIS so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko) sa ako také nepovažujú za protisúťažné. Napriek tomu zdôraznila, že účastníci kartelu sa občas neformálne stretli popri týchto stretnutiach ESIS, aby prerokovali a dohodli sa na kvótach, cenách a dohodách so zákazníkmi. Na podloženie tohto tvrdenia Komisia odkazuje na dokumenty, ktoré jej predložil Bundeskartellamt a z ktorých vyplýva, že:

„Ráno prvého dňa [stretnutí ESIS] v skutočnosti ich účastníci využívali na neformálne rokovania. Nebolo to nič nezvyčajné, keďže stretnutia ESIS vždy trvali viac dní. Tieto neformálne rokovania mali za cieľ uzavrieť dohody týkajúce sa vnútorného trhu…“ (odôvodnenie 97 napadnutého rozhodnutia).

310    V rubrike týkajúcej sa stretnutia klubu Zürich, ktoré sa konalo 28. mája 1995, uvedenej v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že boli prítomné Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK, Tycsa a Emesa, teda stáli členovia, ako aj „Austria“. Podľa Komisie tento pojem znamená Austria Draht, keďže táto spoločnosť potvrdila svoju účasť na tomto stretnutí v odpovedi na oznámenie o výhradách.

311    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie klubu Zürich uskutočnené 28. mája 1995, takto:

–        „vyhlásenie (pravdepodobne oznámené [zástupcovi spoločnosti Redaelli]), podľa ktorého klub súhlasí so znížením vývozov [do Talianska] a zvýšením dovozov (do Európy) z Talianska. Ďalej uviedol, že ‚Aldé‘ sa ‚považuje za dovoz‘“,

–        „oprava číselných údajov týkajúcich sa Rakúska a Španielska“,

–        „rokovania týkajúce sa Talianska. Vzniká otázka, ako rešpektovať vývozné kvóty požadované talianskymi výrobcami. [Zástupca spoločnosti Redaelli] hrozí blokáciou trhov. Nechce zvýšiť ceny, ani ich stanoviť iným“,

–        „Tycsa… sa pýta, či sú ostatní členovia klubu pripravení ustúpiť. Odpoveď je, že nikto“,

–        „z toho vyplýva nová snaha o stanovenie kvót na základe predajov, pričom sa poukazuje na objemy predané spoločnosťami A[ustria]D[raht], WDI, Köln [DWK], Tréfil[europe], Nedri, Tycsa, Eme[sa]. Talianski výrobcova sú uvádzaní samostatne: [Redaelli] + [ITC] + [pán C.] (CB) + Itas“,

–        „stretnutie uzatvára 1. stanovisko talianskych výrobcov ([zástupca spoločnosti Redaelli] ponúka 20 000 [ton] maximálne [a] žiada, kedy to prijmú CB a Itas?) 2. dohodnutie nového stretnutia v Amsterdame na 8. júna“.

312    Tieto informácie pochádzajú jednak z odpovedi spoločnosti Emesa z 25. októbra 2002 na žiadosť Komisie o informácie, v ktorej Emesa poukazuje na viacero „neformálnych stretnutí s členmi ESIS“, ktorých predmetom bolo „rokovať o cenách, kvótach a návrhoch zmlúv s veľkými zákazníkmi“, a jednak z poznámok spoločnosti Emesa predložených spoločnosťou ArcelorMittal 28. júna 2007, ktoré obsahujú zápisky z tohto stretnutia urobené pánom P., zástupcom spoločnosti Emesa (pozri prílohu A.41 žaloby a správny spis, s. 11491 a 11500 a prílohu B.11 vyjadrenia k žalobe).

313    Hoci preskúmanie citovaných dokumentov skutočne umožňuje konštatovať, že poznámky pána P. zo stretnutia klubu Zürich uskutočneného 28. mája 1995 v podstate obsahujú údaje, ktoré sú prebraté Komisiou do napadnutého rozhodnutia, toto zistenie nestačí na odôvodnenie záverov, ktoré sú z toho vyvodené v súvislosti so spoločnosťou Austria Draht.

314    Po prvé z odpovedi spoločnosti Emesa na žiadosť Komisie o informácie vyplýva, že účastníci stretnutia klubu Zürich uskutočneného 28. mája 1995 boli Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK, Tycsa a Emesa, ktorým zodpovedajú mená osôb citovaných v tejto odpovedi, pokiaľ ide o toto stretnutie. Z tejto odpovedi tiež vyplýva, že pri nijakom z 21 „neformálnych stretnutí s členmi ESIS“, ktoré uvádza Emesa v období od 9. júna 1994 do 27. septembra 2001, sa meno spoločnosti Austria Draht alebo niektorého z jej predstaviteľov neuvádza medzi menami účastníkov.

315    Po druhé z odpovedi žalobkýň na oznámenie o výhradách vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, Austria Draht len potvrdila účasť na stretnutí ESIS, ktoré sa konalo v máji 1995 a nijako nepotvrdila účasť na „oficiálnom stretnutí s členmi ESIS“ uvádzanom spoločnosťou Emesa. Žalobkyne tiež predložili relevantné dôkazy preukazujúce, že zástupca spoločnosti Austria Draht na stretnutí ESIS prišiel do Barcelony až 29. mája, a nie 28. mája, kedy sa konalo oficiálne stretnutie uvádzané spoločnosťou Emesa (príloha A.7 žaloby, s. 835 až 837 žaloby).

316    V tomto ohľade Komisia tvrdí, že nemožno vylúčiť, že sa zástupca spoločnosti Austria Draht zúčastnil „druhej časti“ uvádzanej v poznámkach Emesa po svojom príchode do Barcelony. Toto tvrdenie však nie je podopreté presvedčivými dôkazmi, najmä vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek odkazu na túto osobu v poznámkach pána P. Navyše z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia uznala, že neformálne stretnutia prebiehajúce popri stretnutiach ESIS sa vo všeobecnosti konali „ráno prvého dňa“ (pozri bod 299 vyššie).

317    Po tretie, čo sa týka obsahu informácií vyvodených z poznámok pána P. zo stretnutia z 28. mája 1995, ktoré sú v podstate prebraté v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 311 vyššie), je potrebné uviesť, že jediný odkaz, ktorý by sa mohol týkať spoločnosti Austria Draht, spočíva v tom, že v „prvej časti“ bol uvedený výpočet množstiev predávaných niektorými výrobcami a že pri tejto príležitosti je pri iniciálkach „AD“ uvedené číslo „947“ nasledované číslom „1 500“ a údajom „final 1 500“ (pričom tento posledný údaj je nesprávne prebratý vo forme „500“ do prepísanej a preloženej verzie, ktorá tvorí prílohu pôvodných poznámok pána P.). Poznámky pána P. uvádzajú takéto údaje aj pri spoločnostiach WDI, DWK, Tréfileurope, Tycsa, Emesa a Nedri.

318    V odpovedi na otázku o význame týchto údajov žalobkyne uviedli, že okrem absencie zástupcu spoločnosti Austria Draht na tomto neformálnom stretnutí treba poukázať na to, že poznámky pána P. odkazujú v prípade, keď spomína vývozné kvóty do zvyšku Európy požadované výrobcami so sídlom v Taliansku, na odhadovaný podiel „Austria“ číslom 1,5, ktorý zodpovedá množstvu „1 500“ predanému alebo požadovanému nie spoločnosťou Austria Draht, ale výrobcami so sídlom v Taliansku. Komisia nebola schopná spochybniť tento výklad, ktorý sa vzhľadom na poznámky javí ako možný.

319    Čo sa týka údaju „pán T. [zástupca spoločnosti DWK] + Austria“, ktorý sa nachádza v poznámkach pána P., neexistuje osobitný dôvod domnievať sa, že by tento pojem mohol jednoducho odkazovať na Rakúsko, ale treba ho vykladať ako odkaz na Austria Draht. Takýto výklad by v zásade mal vyplývať zo zoznamu účastníkov neformálnych stretnutí ESIS predloženého spoločnosťou Emesa. Navyše zo spisu vyplýva, že zástupca spoločnosti DWK často konal ako koordinátor účastníkov kartelu z Rakúska (pozri napríklad informácie týkajúce sa stretnutia klubu Europe uskutočneného 27. septembra 2001).

320    Na záver nijaký dôkaz citovaný Komisiou neumožňuje dostatočne preukázať účasť zástupcu spoločnosti Austria Draht na stretnutí klubu Zürich 28. mája 1995, ktorého obsah navyše neumožňuje presvedčivo tvrdiť, že Austria Draht sa mohla zúčastniť alebo dokonca vedieť o rokovaniach klubu Zürich týkajúcich sa kvót stanovených talianskym výrobcom s cieľom znížiť konkurenčný tlak, ktorý vyvíjali mimo Talianska.

–       O stretnutí, ktoré sa konalo 9. januára 1996

321    Obsah stretnutia klubu Zürich uskutočneného 9. januára 1996 je opísaný v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia. Ide o stretnutie, ktoré sa konalo v Bruseli (Belgicko) popri stretnutí ESIS.

322    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia uvedenej v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že boli prítomné Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK, Tycsa a Emesa, ako aj Redaelli a Austria Draht. Žalobkyne priznávajú prítomnosť pána Ro., jedného z riaditeľov spoločnosti Austria Draht, na stretnutí ESIS (pozri prílohu A.7 žaloby, s. 54).

323    V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie klubu Zürich uskutočnené 2. januára 1996, takto:

–        „rokovanie týkajúce sa Talianska. Treba poznamenať, že na stretnutí uskutočnenom 19. septembra talianski výrobcovia dospeli k (vnútornému) konsenzu. Pripomienka, že je načase nájsť spoločné riešenie systému kvót, podľa pána [T.] [zo spoločnosti DWK] ‚bez ohľadu na to, čo to znamená‘“,

–        „rokovanie medzi členmi klubu o budúcnosti klubu. – Tréfileurope (pán [Pe]) vyhlasuje, že bez systému kvót sa všetko rozpadne. Podľa neho nejde o ‚šialenú vojnu‘. Poukazuje na to, že zmluvy na rok 1996 sú uzavreté a navrhuje počkať na ‚návrhy‘“,

–        „NDI, WDI, Austria Draht a Emesa vyjadrujú pochybnosti o možnosť opätovného zavedenia [systému kvót] a Tycsa odporúča, aby sa postupovalo profesionálne“,

–        „zdá sa, že za zavedenie nového systému kvót by boli: Tycsa, Emesa, Nedri (NDI), Austria Draht a WDI. Francúzi nesúhlasia. WDI tiež vyhlásila, že nevidí dôvod na to, aby v súčasnosti bola v klube“,

–        „rokovanie, ktorého cieľom je stanoviť predbežné pridelenie kvót, sa však uskutočnilo. Tabuľka (vyjadrená v percentách) bola prerokovaná podľa jednotlivých krajín a len informačne, [pre] DWK + Trefd[Tréfilarbed], FU[Fontainunion], STCO [Sainte Colombe], WDI, NDI, I [Taliansko], AU [Austria Draht], SP [Španielsko, teda skupiny Emesa a Tycsa] na základe trhu 1994. Dotknuté krajiny sú ‚D‑F‑I‑NL‑UBL‑SP‑AUS‘“.

324    Tieto informácie pochádzajú jednak z odpovedi spoločnosti Emesa z 25. októbra 2002 na žiadosť Komisie o informácie, v ktorej Emesa poukazuje na viacero „neformálnych stretnutí s členmi ESIS“, ktorých predmetom bolo „rokovať o cenách, kvótach a návrhoch zmlúv s veľkými zákazníkmi“, a jednak z poznámok spoločnosti Emesa predložených spoločnosťou ArcelorMittal 28. júna 2007, ktoré obsahujú zápisky z tohto stretnutia urobené pánom P., zástupcom spoločnosti Emesa (pozri prílohu A.41 žaloby, prílohy B.9, B.11 a B.13 vyjadrenia k žalobe, prílohu G.14 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

325    Vzhľadom na tieto skutočnosti možno v súvislosti so spoločnosťou Austria Draht urobiť tri poznámky.

326    Po prvé, účasť Austria Draht na tomto stretnutí nie je spochybňovaná. To je dôležité, keďže meno spoločnosti Austria Draht sa nenachádza v zozname neoficiálnych účastníkov stretnutí ESIS predloženom spoločnosťou Emesa. Navyše na rozdiel od zoznamu účastníkov stretnutia vyhotoveného pánom P. v jeho poznámkach zo stretnutia z 28. mája 1995, poznámky, ktoré urobil zo stretnutia z 9. januára 1996 odkazujú jednak na mená zástupcov zúčastnených podnikov a na krajiny, ktoré zastupujú. Odkazuje sa teda na Rakúsko, Holandsko, Belgicko a Francúzsko, ale aj na „AD“, „NDI“, alebo „pána [P.] [zo spoločnosti Tréfileurope]“.

327    Odkaz na Rakúsko sa teda už nejaví ako anomália alebo ako doplnenie k osobe pána T., zástupcu spoločnosti DWK (pozri bod 319 vyššie), a v každom prípade účasť spoločnosti Austria Draht na stretnutí nie je spochybnená.

328    Po druhé, ako to tvrdí Komisia, je možné domnievať sa, že pri príležitosti stretnutia z 9. januára 1996, zástupca spoločnosti Austria Draht vedel o ťažkostiach klubu Europe pri koordinácii s klubom Italia. Je nutné tu zdôrazniť, že jeden z podnikov zúčastnených na tomto stretnutí je Redaelli, ktorá v tomto období kartelu zastupovala záujmy hlavných členov klubu Italia v ich rokovaniach s klubom Zürich. Z obsahu tohto stretnutia, ktoré je zaznamenané v písomných poznámkach vyhotovených v čase skutkových okolností, preto vyplýva, že vzhľadom na vyššie uvedené ťažkosti sa zamýšľalo vytvoriť nový systém kvót, ktoré sa mali prideliť talianskym výrobcom s cieľom znížiť konkurenčný tlak, ktorí vyvíjali mimo Talianska.

329    Táto vývozná kvóta je kľúčovým prvkom celkového plánu, ktoré charakterizuje jediné porušenie, keďže jeho cieľom je koordinácia výrobcov zúčastnených v klube Zürich s konkurenčnými výrobcami zúčastnenými v rámci klubu Italia.

330    Po tretie, ako uvádzajú žalobkyne, je možné tiež poukázať na to, že Austria Draht, tak ako ďalšie podniky, vyjadrila pochybnosti o zavedení systému kvót. Tieto pochybnosti však môže nuansovať skutočnosť, že Austria Draht bola tiež naklonená zavedeniu nového systému v tomto ohľade.

331    V každom prípade žalobkyne tvrdia, že hneď po stretnutí klubu Zürich uskutočnenom 9. januára 1996 sa pri príležitosti stretnutia klubu Italia konajúceho sa 13. februára 1996, na ktorom boli prítomní zástupcovia spoločnosti Redaelli (tá istá osoba ako bola prítomná na stretnutí 9. januára 1996), spoločnosti CB (pán C), spoločností ITC a Itas a na ktorom sa rokovalo o prístupe, pokiaľ ide o cudzincov, že „Austria Draht nechcela vstúpiť“ (pozri rubriku zodpovedajúcu tomuto stretnutiu v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, príloha A.42 žaloby). Toto tvrdenie vyplýva z rukou písaných poznámok vyhotovených zástupcom spoločnosti ITC na tomto stretnutí.

332    Takýto údaj umožňuje domnievať sa, že minimálne v prípade zástupcu spoločnosti Redaelli, ktorý bol hlavným článkom koordinácie medzi klubom Zürich a klubom Italia, „pochybnosti“, ktoré boli vyjadrené zástupcom spoločnosti Austria Draht na stretnutí klubu Zürich 9. januára 1996, podľa toho, čo zaznamenal zástupca spoločnosti Emesa na tomto stretnutí, sa blížili viac skutočnému dištancovaniu sa od obsahu rokovaní protisúťažnej povahy, ku ktorým mohlo dôjsť na tomto stretnutí.

333    Rovnako pokiaľ ide o tabuľku, na ktorú poukazujú poznámky zo stretnutia z 9. januára 1996 vyhotovené pánom P. (pozri prílohu B.13 vyjadrenia k žalobe), treba uviesť, že táto tabuľka, o ktorej uvádza, že bola uvedená „iba na informačné účely“, len reprodukuje, pokiaľ ide o stĺpec „Aus“, rovnaké údaje, ako boli uvedené v odôvodnení 149 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s rokom 1994, o ktorých Komisia poznamenala, pričom prevzala údaje poskytnuté žiadateľom o oslobodenie od pokút, spoločnosťou DWK, že „Austria Draht nebola členom klubu Zürich, ale bola uvedená v tabuľke výlučne ‚pre úplnosť‘“.

334    Navyše žalobkyne tvrdia, že na základe vyššie uvedených skutočností zo spisu vyplýva, že Austria Draht sa nezúčastnila mnohých stretnutí klubu Zürich alebo klubu Europe, ktoré nasledovali po stretnutí uskutočnenom 9. januára 1996.

335    V tomto kontexte je možné domnievať sa, ako tvrdia žalobkyne, že hoci bol zástupca spoločnosti Austria Draht na stretnutí ESIS prítomný na stretnutí klubu Zürich uskutočnenom 9. januára 1996, ktorého obsah je zaznamenaný v poznámkach urobených pánom P., tento zástupca neposkytol nijaké informácie o spoločnosti Austria Draht. Tiež je možné domnievať sa, že hoci zástupca spoločnosti Austria Draht mohol vedieť o rokovaniach týkajúcich sa kvót, ktoré mali byť pridelené talianskym výrobcom, aby znížili konkurenčný tlak, ktorý vytvárali mimo Talianska, čo jasne nevyplýva zo spisu, uviedol, že Austria Draht sa nebude podieľať na takejto dohode.

336    Na záver z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa môže domnievať, že zástupca spoločnosti Austria Draht bol prítomný na stretnutí klubu Zürich z 9. januára 1996 a že pri tejto príležitosti bol informovaný o jednom z kľúčových prvkov celkového plánu, ktorý charakterizuje jediné porušenie, a síce o existencii rokovaní medzi stálymi členmi a hlavnými talianskymi výrobcami zastúpenými spoločnosťou Redaelli, s cieľom prideliť kvóty talianskym výrobcom, aby znížili konkurenčný tlak, ktorý vyvíjali mimo Talianska.

337    Hoci sa Komisia nemôže oprieť o vyššie uvedené dôkazy na účely preukázania účasti spoločnosti Austria Draht v klube Zürich, čo však ani neurobila, môže na ne odkázať, ako to urobila v odôvodnení 652 napadnutého rozhodnutia, ako na „indície, z ktorých vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na európskej úrovni, a teda že v skorom štádiu mala vedomosť o paneurópskej úrovni kartelu“.

338    Skutočnosť, že táto vedomosť predchádza začiatok obdobia porušenia definovaného Komisiou, pokiaľ ide o žalobkyne, je v tomto ohľade irelevantná.

 Dôkazy týkajúce sa klubu Europe

339    Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané Komisiou týkajúce sa stretnutí klubu Europe, na ktorých sa Austria Draht priamo zúčastnila prostredníctvom svojich zamestnancov a nie prostredníctvom pána G., jej obchodného zástupcu pre Taliansko, treba pripomenúť obsah uvedených skutočností.

340    Na úvod treba uviesť, že hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí poukazuje na minimálne štyri stretnutia klubu Europe, konkrétne stretnutia uskutočnené 14. októbra 1998, 9. novembra 1998, 28. februára 2000 a 27. septembra 2001, vo svojich písomnostiach uvádza tiež stretnutie uskutočnené 25. septembra 1997, na ktorom bol prítomný zástupca spoločnosti Austria Draht, pričom rokovania sa týkali dohody o cenách, podľa toho, čo Nedri uviedla vo svojej žiadosti o zhovievavosť. V každom prípade sa ukázalo, že žalobkyne nezvratne preukázali, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Nedri bez toho, aby mala dôkaz podopierajúci jej tvrdenie, zástupca spoločnosti Austria Draht nemohol byť prítomný v Düsseldorfe, aby sa zúčastnil na tomto stretnutí, keďže bol v tento deň v Salzburgu (Rakúsko) (príloha A.7 žaloby, s. 46 a s. 815 a 816). Tiež sa ukázalo, že v rubrike príloha 2 napadnutého rozhodnutia venovanej stretnutiu klubu Europe uskutočnenému 25. septembra 1997 Komisia medzi účastníkmi nezaznamenala prítomnosť zástupcu spoločnosti Austria Draht.

341    V tomto kontexte nič nezvratným spôsobom nepreukazuje, že Austria Draht sa mohla zúčastniť alebo mať vedomosť o rokovaniach klubu Europe týkajúcich sa dohody o cenách, ku ktorým došlo na stretnutí 25. septembra 1997. Tiež je nutné v širšom kontexte konštatovať, že vzhľadom na dôkazy predložené v tomto ohľade Komisiou vyhlásenia spoločnosti Nedri v jej žiadosti o zhovievavosť týkajúce sa spoločnosti Austria Draht nie sú ani sebaobviňujúce, ani potvrdené ďalšími dôkazmi poskytnutými týmto podnikom.

–       O stretnutí, ktoré sa konalo 14. októbra 1998

342    Obsah tohto stretnutia, ktoré sa konalo v Düsseldorfe, je zaznamenaný v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia, kde sa v príslušnej rubrike uvádza, že sa týkalo „všeobecného vývoja trhu EÚ v roku 1999“ a že „Nedri a Tréfileurope potvrdzujú prítomnosť spoločnosti Austria Draht“.

343    Podniky zastúpené na tomto stretnutí boli stáli členovia a Austria Draht.

344    Tieto informácie pochádzajú predovšetkým z informácií oznámených spoločnosťou Nedri v rámci jej žiadosti o zhovievavosť, ktorá uviedla meno jedného zástupcu spoločnosti Austria Draht ako prítomnej osoby, a ďalej z informácií predložených z rovnakého dôvodu spoločnosťou Tréfileurope, ktorá informovala o prítomnosti „Rakúšanov“ na tomto stretnutí (príloha B.7 vyjadrenia k žalobe, prílohy H.8 až H.10 odpovede Komisie na vyšetrovacie opatrenia).

345    Vzhľadom na dokumenty predložené Komisii v tejto súvislosti je nutné konštatovať, že vyššie uvedené informácie poskytnuté podnikmi, ktoré požadujú zníženie ich vlastných sankcií po tom, ako u nich Komisia vykonala kontrolu, nepreukazujú skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako protisúťažné dohody.

346    Podľa Komisie odkaz na „rokovanie o vývoji európskeho trhu“ je „eufemizmus“, ktorý používa Nedri vo svojej žiadosti o zhovievavosť. Toto tvrdenie urobené v roku 2002 v súvislosti so stretnutím, ktoré sa konalo v roku 1998, však nemá taký stupeň presnosti požadovaný na to, aby bolo možné vyvodiť, že Austria Draht mohla mať vedomosť o celkovom pláne, ktorý charakterizuje jediné porušenie.

347    Rovnako sa ukazuje, že tvrdenia spoločnosti Tréfileurope sú veľmi všeobecné. Pojem prítomnosť „Rakúšanov“ v Düsseldorfe v súvislosti so stretnutím uskutočneným 14. októbra 1998 nepostačuje na preukázanie, že Austria Draht sa v tomto prípade zúčastnila na stretnutí s protisúťažným predmetom z dôvodu, že podľa spoločnosti Tréfileurope je uvedené stretnutie súčasťou skupiny stretnutí, v rámci ktorej prebiehali protisúťažné rokovania.

348    Prítomnosť spoločnosti Austria Draht na stretnutí 14. októbra 1998 nie je ako taká určujúca a Komisia sa na ňu nemôže odvolávať na účely dostatočného preukázania, že ide o „indíciu, z ktorej vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na európskej úrovni, a teda že v skorom štádiu mala vedomosť o paneurópskej úrovni kartelu“. Na tieto účely mala Komisia tiež preukázať protisúťažnú povahu dotknutých rokovaní presnejšími dôkazmi, než sú málo jasné alebo nedostatočne presné všeobecné tvrdenia urobené žiadateľmi o zhovievavosť.

–       O stretnutí, ktoré sa konalo 9. novembra 1998

349    Obsah tohto stretnutia, ktoré sa konalo v Düsseldorfe, je uvedený v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia, v ktorej sa príslušnej rubrike uvádza, že predmetom tohto podľa spoločnosti Tréfileurope „polročného stretnutia ESIS“ bolo podľa spoločnosti Nedri „rokovať o vývoji trhu EÚ v roku 1999“.

350    Rovnako ako predchádzajúce informácie aj tieto informácie pochádzajú predovšetkým zo žiadosti spoločnosti Nedri o zhovievavosť, ktorá odkazuje na tie isté osoby, ako boli prítomné na stretnutí zo 14. októbra 1998 (príloha B.7 vyjadrenia k žalobe, príloha H.10 odpovede Komisie na vyšetrovacie opatrenia).

351    Tréfileurope vo svojej žiadosti o zhovievavosť len spomenula existenciu polročného stretnutia ESIS v Düsseldorfe, pričom neuviedla osoby prítomné na tomto stretnutí (príloha H.9 odpovede Komisie na vyšetrovacie opatrenia).

352    Tiež je nutné tu konštatovať, že samotná prítomnosť zástupcu spoločnosti Austria Draht na stretnutí ESIS nemôže stačiť z hľadiska dôkazného bremena na dostatočné preukázanie, že ide o „indíciu, z ktorej vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na európskej úrovni, a teda že v skorom štádiu mala vedomosť o paneurópskej úrovni kartelu“. Toto stretnutie preto nie je určujúce.

–       O stretnutí, ktoré sa konalo 28. februára 2000

353    Obsah tohto stretnutia, ktoré sa konalo v Düsseldorfe, je uvedený v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia, v ktorej sa v príslušnej rubrike uvádza, že toto stretnutie sa týkalo „vykonania dohody z mája 1997“ a „rokovania o uskutočnených predajoch“.

354    Podniky zastúpené na tomto stretnutí boli Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK a Tycsa, ako aj Redaelli, Austria Draht, ITC a Socitrel.

355    Tieto informácie pochádzajú zo žiadosti spoločnosti Nedri o zhovievavosť z 23. októbra 2002 (pozri správny spis, s. 7593).

356    Rubrika prílohy 2 napadnutého rozhodnutia týkajúca sa stretnutia klubu Europe z 28. februára 2000 odkazuje tiež na zápisnicu zo stretnutia ESIS, pripravenú týmto združením s dátumom „29. februára 2000“ a poskytnutú Komisii spoločnosťou Austria Draht (pozri prílohu A.44 žaloby) s týmto obsahom:

„Pán [T.] [zo spoločnosti DWK] poukázal na to, že napriek zvýšeniu objemov na európskom trhu nemožno dosiahnuť nijaké zvýšenie cien APC. Keďže sa zdá, že táto tendencia bude pretrvávať, je absolútne nevyhnutné ju zvrátiť. Dosiahnutie tohto cieľa sa však zdá byť nemožné.“

357    Ani v tomto prípade nie sú dokumenty citované Komisiou veľmi presvedčivé, pokiaľ ide o Austria Draht.

358    Na jednej strene pokiaľ ide o „vykonanie dohody z mája 1997“ „a o „rokovanie o uskutočnených predajoch“, na ktoré poukazuje Nedri, z tabuľky týkajúcej sa tejto otázky, ktorá je citovaná v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že dotknuté predaje boli predaje uskutočňované v jednotlivých štvrťrokov roku 1999 stálymi členmi, teda spoločnosťami Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK, Tycsa a Emesa. Austria Draht nie je v tejto tabuľke uvedená.

359    Pokiaľ ide o „dohodu z mája 1997“, z prílohy 2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že 12. a 13. mája 1997 bola v Lyone (Francúzsko), uzavretá „dohoda o kvótach“ medzi stálymi členmi, ktorí boli všetci prítomní na tomto stretnutí. V zmysle tejto dohody si šiesti výrobcovia mali vymieňať štvrťročne informácie o svojich predajoch. Prítomnosť spoločnosti Austria Draht na tomto stretnutí, v súvislosti s ktorým má Komisia informácie od spoločností Nedri, Tréfileurope, Emesa a Arcelor España (v jej prípade prostredníctvom poznámok spoločnosti Emesa predložených v roku 2007), nebola zaznamenaná.

360    Za predpokladu, že by sa zástupca spoločnosti Austria Draht skutočne zúčastnil stretnutia, ako to uvádza Nedri, jeho prítomnosť by spoločnosti Austria Draht umožnila získať informácie o „dohode z mája 1997“ a o obsahu predajov uskutočnených v roku 1999 každým stálym členom klubu Europe. V takom prípade by stretnutie klubu Europe z 28. februára 2000 skutočne predstavovalo „indíciu, z ktorej vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na európskej úrovni, a teda že v skorom štádiu mala vedomosť o paneurópskej úrovni kartelu“.

361    Vzhľadom na to, že o prítomnosti spoločnosti Austria Draht na tomto stretnutí svedčí len jeden z jeho účastníkov, konkrétne Nedri, je namieste domnievať sa, že toto tvrdenie samo osebe nemôže stačiť na preukázanie prítomnosti spoločnosti Austria Draht na rokovaní, ku ktorému došlo medzi stálymi členmi o ich dohode uzavretej v máji 1997. Rovnako je namieste pýtať sa, z akého dôvodu informácie uvádzané spoločnosťou Nedri mohli byť predmetom diskusií pred osobou, ktorá zastupuje spoločnosť, ktorá nie je zmluvnou stranou dotknutej dohody. Ako pravdepodobnejšie sa zdá, že k dotknutému rokovaniu došlo mimo oficiálneho rámca ESIS pri príležitosti neformálneho stretnutia medzi šiestimi výrobcami klubu Europe.

362    Na druhej strane vzhľadom na poznámky zo stretnutia ESIS pripravené týmto združením a predložené žalobkyňou sa zdá, že zoznam osôb prítomných na stretnutí 28. februára 2000 (stretnutie uvádzané spoločnosťou Nedri) a na stretnutie 29. februára 2000 (stretnutie uvádzané združením ESIS) sa nezhoduje. Podľa Nedri, ktorej vyhlásenie Komisia prebrala, osoby zastupujúce spoločnosti Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK a Tycsa, ako aj Redaelli, Austria Draht, ITC a Socitrel, boli prítomné na stretnutí klubu Europe 28. februára 2000. Podľa žalobkýň, ktoré v tomto ohľade citujú zápisnicu ESIS zo stretnutia, ktoré sa konalo 29. februára 2000, osoby citované spoločnosťou Nedri boli prítomné na tomto stretnutí, ale okrem nich aj ďalších päť osôb, ktoré Nedri neuvádza. Zdá sa tiež, že pán K. zo spoločnosti Tréfileurope, ktorý bol podľa spoločnosti Nedri prítomný na stretnutí klubu Europe 28. februára 2000, nie je uvedený na zozname prítomných osôb združenia ESIS na stretnutí 29. februára 2000.

363    Tieto odlišnosti umožňujú tiež predpokladať, že došlo k dvom samostatným stretnutiam, a síce k neformálnemu stretnutiu klubu Europe a formálnemu a neskoršiemu stretnutiu ESIS.

364    V tomto ohľade možno tiež uviesť, ako to robia žalobkyne, že na rozdiel od ostatných stretnutí zástupca spoločnosti Austria Draht na tomto stretnutí ESIS nebol jedným z jej bežných zástupcov, konkrétne jedným z jej riaditeľov, ale zamestnanec tejto spoločnosti. To podľa žalobkýň možno vysvetliť skutočnosťou, že dotknuté stretnutie ESIS malo byť venované najmä jednej technickej norme (norma EN 10138). V tomto kontexte sa zdá byť ešte menej pravdepodobné, že by sa zástupcovia stálych členov nerozhodli prizvať na svoje rokovania jedného z riaditeľov spoločnosti Austria Draht, ale jedného z jej zamestnancov, ktorého predtým ešte nestretli.

365    Možno preto dospieť k záveru, že Komisia nebola schopná presvedčivo preukázať účasť zástupcu spoločnosti Austria Draht na stretnutí klubu Europe 28. februára 2000.

–       O stretnutí, ktoré sa konalo 27. septembra 2001

366    Obsah tohto stretnutia, ktoré sa konalo v Düsseldorfe, je uvedený v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia. V rubrike tejto prílohy týkajúcej sa tohto stretnutia Komisia uvádza body, ktorých sa týkalo stretnutie, takto:

–        „Nedri…: neformálne stretnutie popri oficiálnom stretnutí ESIS; rokovanie o situácii na trhu, dodávkach (kvótach) talianskych výrobcov v Európe a minimálnych cenách…“,

–        „Emesa:… stanovenie stretnutí s koordinátormi (‚kapitánmi‘) v Taliansku 12, vo Francúzsku 18, v Holandsku 14, v Nemecku 10 a v Španielsku 2. [Zoznam koordinátorov je tiež uvedený]: ,[zástupca WDI] – Nemecko; [zástupca Tréfileurope] – Belgicko+Francúzsko; [zástupca Nédri] – Addtek; [zástupca DWK] – Rakúsko; Tycsa‑ «non!»‘“,

–        „diskusia o skutočných predajoch v porovnaní s navrhovanými predajmi (‚estable v propuestas‘) podľa jednotlivých krajín (Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Belgicko, Francúzsko)“,

–        „[zástupca spoločnosti Nedri] poskytol informácie o rokovaniach, ktoré sa uskutočnili s klubom Italie, najmä 4. októbra s cieľom presvedčiť talianskych výrobcov, aby spolupracovali. V opačnom prípade Nedri a ostatní výrobcovia vstúpia na trhu v Taliansku“,

–        „výmena informácií o trhu v Európe, a najmä v Nemecku. [Zástupca spoločnosti Nedri] uvádza, že ďalšie trhu by sa mali preskúmať predtým, než sa znížia ceny, a poznamenáva, že talianski výrobcovia majú cenu 11 000 lír (čo ‚dotuje‘ ich vývozy za nízke ceny) a že sa pokúšajú predať 60 000 ton v Európe (14 000 v Holandsku, 10 000 v Nemecku, 18 000 vo Francúzsku, 2 000 v Španielsku, atď.)“,

–        „poznámky objavené v spoločnostiach Emesa a Tycsa: Stretnutie konkurentov v snahe pokúsiť sa kontrolovať trh v strednej Európe; (stretnutie klubu Europe): Rokovanie o situácii na trhu v Nemecku a v Európe. Ceny viacerých druhov výrobkov vo viacerých európskych krajinách boli podrobne prediskutované a boli stanovené minimálne ceny (v eur) pre rok 2002 v Holandsku, Belgicku, Francúzsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Španielsku a Portugalsku podľa konkrétnych výrobkov (v závislosti od priemeru) s prirážkou vo Francúzsku a v Belgicku pre najmenších zákazníkov. Vysvetlenie zvýšenia ceny, ktoré je potrebné poskytnúť zákazníkom, je zvýšenie ceny valcovaného drôtu a energetických nákladov. Emesa a Tycsa však poznamenali, že skutočné uplatnenie cien dohodnutých na rok 2002 stále závisí od rokovaní, ktoré mala mať v tejto súvislosti Nedri s talianskymi a maďarskými výrobcami“,

–        „Tycsa: [zástupca spoločnosti Nedri] je v kontakte s talianskymi a maďarskými výrobcami, pokiaľ ide o ceny, ktoré je potrebné rešpektovať a [jeden zo zástupcov spoločnosti Nedri] bude ostatných členov o vývoji informovať. Poznamenal, že ceny na (budúci) rok budú závisieť od výsledkov týchto rokovaní. Všetci účastníci sa dohodli, že vývoj je priaznivý v južnej Európe (Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko), nepriaznivý v strednej Európe (Nemecko, Holandsko, Belgicko) a že úroveň cien ostala zachovaná v Škandinávii“,

–        „Tycsa: účastníci tiež rokovali o svojej koordinácii vo vzťahu k zákazníkovi Addtek: ‚Addtek hovoril s [iným konkurentom] a sťažoval sa na slabosť cien, vzhľadom na to, že [iný konkurent] predával za nižšie ceny a hovoril, že ak v tejto cenovej politike bude pokračovať aj nasledujúci rok, od Groupe skupiny neodoberie už ani kilo‘“,

–        „DWK (‚Október 2001‘): stretnutie s ostatnými koordinátormi za jednotlivé krajiny s cieľom podrobne prediskutovať ceny“.

367    Podniky zastúpené na tomto stretnutí boli stáli členovia a Austria Draht.

368    Tieto informácie pochádzajú z viacerých zdrojov: Nedri, DWK, Tycsa, Emesa a Arcelor España (v prípade poslednej spoločnosti prostredníctvom poznámok spoločnosti Emesa predložených v roku 2007) (pozri prílohu A.45 žaloby, čo sa týka poznámok vyhotovených spoločnosťou Tycsa nájdených počas kontroly, správny spis, s. 240 až 242, čo sa týka rukou písaných poznámok DWK, príloha B.15 vyjadrenia k žalobe a správny spis, s. 11660, 28554 a 28555, čo sa týka poznámok vyhotovených spoločnosťou Emesa a zápisnice spoločnosti Emesa).

369    Vzhľadom na tieto dôkazy sa ukazuje, že stretnutie klubu Europe uskutočnené 27. septembra 2001 malo jasne protisúťažný obsah. Z poznámok zo stretnutia z 27. septembra 2001 vyhotovených v čase skutkových okolností zástupcami spoločností Emesa a Tycsa vyplýva, že pri tejto príležitosti sa diskutovalo o vývozných kvótach, ktoré sa majú prideliť talianskym výrobcom, ako aj predajoch, ktoré sa majú uskutočniť v roku 2002.

370    Ukazuje sa tiež, že v jedných poznámkach vyhotovených spoločnosťou Emesa, ako aj v poznámkach spoločnosti Tycsa je zaznamenaná prítomnosť spoločnosti Austria Draht na tomto stretnutí. V tomto ohľade poznámky vyhotovené spoločnosťou Tycsa, ktoré boli nájdené počas kontroly, sú významné, pretože sa v nich nachádza nielen meno a funkcia zástupcu spoločnosti Austria Draht, jedného z jej riaditeľov, ale tiež, že pri tejto príležitosti určité osoby predstavili ich náhradníkov alebo uviedli, že nahrádzajú svojich predchodcov. Tieto poznámky teda spresňujú, že „Austria Draht tam bola tiež po prvýkrát“ („Austria Draht tambien ha estado la primera vez alli“), čo ešte posilňuje nespoľahlivosť tvrdení spoločnosti Nedri uvedených v bodoch 340, 344 a 350 vyššie a prebratých v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o prítomnosť zástupcu spoločnosti Austria Draht na stretnutiach klubu Europe 25. septembra 1997, 14. októbra 1998 a 9. novembra 1998.

371    V odpovedi na oznámenie o výhradách a opätovne pred Všeobecným súdom však žalobkyne tvrdia, že hoci pripúšťajú prítomnosť zástupcu spoločnosti Austria Draht, pána Ro., na tomto stretnutí, treba tiež zohľadniť skutočnosť, že keď pán T., zástupca spoločnosti DWK, vyzval pána Ro., aby sa zúčastnil na protisúťažných dohodách, pán Ro. to odmietol.

372    Je však nutné konštatovať, že toto odmietnutie nevyplýva z dostupných dôkazov na rozdiel napríklad od odmietnutia, ktoré vyplýva z poznámok pán P. zo spoločnosti Emesa, keď Tycsa odpovedala „NO !“ na výpočet koordinátorov zamýšľaných pre rôzne krajiny (príloha B.15 vyjadrenia k žalobe, s. 257).

373    Rovnako žalobkyne tvrdia, že pán Ro. sa zúčastnil len jednej časti stretnutia z 27. septembra 2001, keďže cestoval lietadlom z Grazu (Rakúsko) do Düsseldorfu (Nemecko) v deň tohto stretnutia a musel ho opustiť už o 13.45 hod. (odlet spiatočného lietadla bol o 14.50 hod.). Žalobkyne preto spochybňujú, že predmety, o ktorých sa rokovalo v prítomnosti pána Ro., mu mohli poskytnúť informácie o karteli a celkovom pláne.

374    Z dôkazov predložených žalobkyňami však vyplýva, že priznávajú, že pán Ro. mohol byť prítomný v mieste stretnutia (Drahthaus v Düsseldorfe) 27. septembra 2001 od 9.35 hod. do 13.45 hod. Tento čas je dostatočný na to, aby mu umožnil zúčastniť sa stretnutia, v súvislosti s ktorým je jeho prítomnosť výslovne zaznamenaná v poznámkach vyhotovených spoločnosťou Tycsa (pozri prílohu 7 žaloby, s. 51, a správny spis s. 841 až 845).

375    Nakoniec je namieste zdôrazniť, že dôležité je v tejto veci zistiť, či sa Komisia vzhľadom na dôkazy nachádzajúce sa v spise môže domnievať, že existuje „indícia, z ktorej vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na európskej úrovni, a teda že… mala vedomosť o paneurópskej úrovni kartelu“.

376    Platí to pre stretnutie klubu Europe z 27. septembra 2001.

377    Všeobecný súd sa však na rozdiel od Komisie nedomnieva, že existuje dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali, že Austria Draht sa zúčastňovala klubu Europe.

378    Okrem predchádzajúceho tvrdenia spoločnosti Tycsa, jedného zo stálych členov, ktorý uviedol, že zástupca spoločnosti Austria Draht sa na stretnutí klubu Europe (pozri bod 371 vyššie) zúčastňoval po prvýkrát, totiž z dostupných dôkazov vyplýva, že sa so spoločnosťou Austria Draht nepočíta ako s koordinátorom pre Rakúsko a že podľa údajov poskytnutých v tomto ohľade žalobkyňami minimálne ceny, ktoré sa mali uplatňovať v roku 2002 v rôznych krajinách uvedených na stretnutí, nezodpovedajú predajným cenám uplatňovaných spoločnosťou Austria Draht v tomto roku, ktoré boli podstatne nižšie.

379    Ukazuje sa tiež, že ako to uvádzajú žalobkyne, na nijakom nasledujúcom stretnutí klubu Europe nebola zaznamenaná prítomnosť spoločnosti Austria Draht. Túto skutočnosť treba zdôrazniť, keďže na viacerých stretnutiach bola zaznamenaná prítomnosť pána C. zo spoločnosti CB, ako aj pána G., ktorý pracoval najmä a predovšetkým pre CB v období porušenie vytýkaného spoločnosti Austria Draht.

380    V dňoch 10. alebo 11. októbra 2001 v Malpense (Taliansko) mali štyria stáli členovia klubu Europe (Tréfileurope, Nedri, DWK a Tycsa) stretnutie s členmi klubu Italia (Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope Italia a SLM), vo vzťahu ku ktorému Komisia poukazuje na viacero zdrojov informácií a ktorého predmetom bola „integrácia s talianskymi výrobcami“.

381    Rovnako 6. novembra 2001 v Düsseldorfe stáli členovia klubu Europe mali stretnutie s členmi klubu Italia (Redaelli, CB, Itas, ITC a Tréfileurope Italia), vo vzťahu ku ktorému Komisia poukazuje na viacero zdrojov informácií a ktorého predmetom boli „rokovania o kvótach s talianskymi výrobcami“ a „pridelenie zákazníkov“. Koordinátor pre Rakúsko uvedený na týchto stretnutiach je rovnaká osoba, ako je uvedená na stretnutí 27. septembra 2001, a síce zástupca spoločnosti DWK.

382    Opätovne 5. a 6. júna 2002 v Düsseldorfe štyria stáli členovia klubu Europe (Tréfileurope, Nedri, WDI a Tycsa) mali stretnutie s členmi klubu Italia (Redaelli, CB a Tréfileurope Italia), vo vzťahu ku ktorému Komisia poukazuje na viacero zdrojov informácií a ktorého predmetom boli „rokovania o kvótach s talianskymi výrobcami“. Podobné stretnutia sa konali 1. júla 2002 v Düsseldorfe a 2. júla 2002 v Miláne (Taliansko) v prítomnosti pána C. zo spoločnosti CB, ako aj pána G.

383    Nijaká informácia uvádzaná Komisiou v rubrikách týkajúcich sa týchto stretnutí v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia neobviňuje Austria Draht. Pokiaľ by sa Austria Draht zúčastňovala klubu Europe od jej účasti na stretnutí, ktoré sa konalo v Düsseldorfe 27. septembra 2001, niektorý zo šiestich výrobcov, ktorí boli stálymi členmi klubu Europe a ktorí všetci spolupracovali v priebehu správneho konania s Komisiou, by určite bol schopný preukázať takúto účasť, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.

384    Navyše sa nemožno domnievať, že keď bol pán G. prítomný na stretnutiach klubu Europe spolu s pánom C. zo spoločnosti CB, aby diskutoval o vývozných kvótach, ktoré sa mali prideliť hlavným talianskym výrobcom, aby znížili konkurenčný tlak, ktorý vyvíjali mimo Talianska, predstavoval tiež hospodársku jednotku so spoločnosťou Austria Draht. Takáto otázka totiž jasne nespadá do úlohy zastupovania, ktorú Austria Draht zverila svojmu obchodnému zástupcovi v Taliansku, ako to bolo potvrdené na pojednávaní vzhľadom na odpovede účastníkov na otázky Všeobecného súdu položené v tomto ohľade.

385    Navyše nijaká skutočnosť v spise neumožňuje preukázať, že pán G. poskytol spoločnosti Austria Draht akúkoľvek informáciu o obsahu rokovaní, na ktorých sa zúčastnil na účet spoločnosti CB (pozri bod 171 a nasl. vyššie).

386    Komisia preto v odôvodnení 653 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedla, že „Austria Draht sa prostredníctvom osoby pána G. zúčastnila na najmenej šiestich stretnutiach venovaných rozšíreniu klubu Europe“, konkrétne na stretnutí konanom 27. septembra 2001, na ktorom nebola zaznamenaná prítomnosť pána G., ani pána C. zo spoločnosti CB, hoci prítomnosť riaditeľa Austria Draht bola potvrdená (pozri bod 370 vyššie), na stretnutiach konaných 10. a 11. októbra 2001, a tiež 6. novembra 2001, na ktorých bol pán G. označený ako možný národný koordinátor pre Taliansko spolu s pánom A. (Itas) a pánom C. (CB), a tiež na stretnutiach konaných 5. a 6. júna 2002, ako aj 1. júla 2002 a 2. júla 2002 (pozri bod 305 vyššie).

387    Na záver z predchádzajúceho vyplýva, že Komisia môže uplatniť dôkazy, ktorými disponuje jednak v súvislosti so stretnutím klubu Zürich uskutočneným 9. januára 1996 a jednak v súvislosti so stretnutím klubu Europe uskutočneným 27. septembra 2001, nie však na účely preukázania účasti spoločnosti Austria Draht v klube Europe – čo ani nevytýka pravdepodobne vzhľadom na príliš konkrétnu a izolovanú povahu týchto dôkazov – ale ako „indície, z ktorých vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na európskej úrovni, a teda že… mala vedomosť o paneurópskej úrovni kartelu“.

388    Hoci tieto indície umožňujú preukázať, že Austria Draht mala vedomosť o celkovom pláne, a teda o paneurópskej dimenzii jediného porušenie, ukazuje sa, že nie sú tak „jasné“, ako tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí.

 Dôkazy preukazujúce vedomosť o karteli prostredníctvom obchodného zástupcu

389    Nakoniec žalobkyne uvádzajú, že v prípade, že by sa Všeobecný súd domnieval, že im možno pripísať zodpovednosť za správanie obchodného zástupcu spoločnosti Austria Draht v Taliansku, nemožno týmto spôsobom zohľadniť vedomosť o celkovom pláne s cieľom preukázať účasť spoločnosti Austria Draht na jedinom porušení.

390    V tomto bode je namieste pripomenúť, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí skutočne nesprávne domnievala, že vedomosť o celkovom pláne možno pripísať spoločnosti Austria Draht z dôvodu prítomnosti pána G. popri pánovi C. zo spoločnosti CB na viacerých stretnutiach klubu Europe, vo vzťahu ku ktorým pána G. nemožno považovať, v dôsledku neexistencie zmluvného poverenia v tomto zmysle, za osobu konajúcu na účet spoločnosti Austria Draht (pozri body 379 až 386 vyššie).

391    Pokiaľ ide o stretnutia klubu Italia, na ktorých sa rokovalo o klube Europe, je tiež namieste poukázať na to, že pokiaľ ide o veľkú časť týchto stretnutí a najmä o stretnutiach, na ktorých Redaelli alebo Tréfileurope Italie predstavili členom klubu Italia klub Europe (ako boli stretnutia 16. decembra 1997, 26. a 27. septembra 2000 alebo 12. júla 2001), prítomnosť pána G. nebola zaznamenaná. Možno to vysvetliť tým, že pán G. bol vnímaný skôr ako subjekt pôsobiaci na obchodnej úrovni, a nie na vyššie úrovni prijímania rozhodnutí.

392    Ako však uvádza Komisia, tiež sa ukazuje, že na viacerých stretnutiach klubu Italia, na ktorých pán G. pôsobil ako obchodný zástupca spoločnosti Austria Draht v Taliansku, sa rokovalo nielen o domácich aspektoch klubu Italia, ale aj o jeho vonkajšom aspekte, ktorý pre hlavných talianskych výrobcov spočíval v rozdelení vývoznej kvóty do iných európskych zemí.

393    Ako príklad z dôkazov týkajúcich sa stretnutia klubu Italia uskutočneného 19. septembra 2000, ktoré boli preskúmané na základe prvého žalobného dôvodu, vyplýva, že hoci sa toto stretnutie týkalo rozdelenia zákazníkov na talianskom trhu, čo potenciálne zaujímalo Austria Draht z dôvodu účasti jej obchodného zástupcu v Taliansku na tomto stretnutí, tiež sa tam kládol dôraz na vývozy a na skutočnosť, že SLM chcela ostať mimo klubu Europe (pozri bod 245 vyššie). V tomto kontexte je tiež možné pripísať spoločnosti Austria Draht vedomosť nadobudnutú jej obchodným zástupcom v Taliansku v prípade, že to spadá do rámca hospodárskej jednotky, ktorú spolu tvoria.

394    Za tohto predpokladu Komisia nepreukázala, že zastúpený vedel o protisúťažnom správaní obchodného zástupcu. Vzhľadom na zmluvu a tak ako v prípade dcérskej spoločnosti 100 % alebo skoro 100 % ovládanej jej materskou spoločnosťou alebo v prípade zamestnanca konajúceho na účet svojho zamestnávateľa, obchodný zástupca koná na účet zastúpeného a tvorí s ním jednu jednotku.

395    Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné rozlíšiť:

–        jednak stretnutia klubu Italia za prítomnosti pána G., na ktorých sa diskutovalo nielen o domácich aspektoch klubu Italia, ale aj o paneurópskych aspektoch klubu Italia, a v súvislosti s ktorými pán G. konal ako zástupca spoločnosti CB a súčasne aj „na účet“ spoločnosti Austria Draht v Taliansku,

–        jednak stretnutia klubu Europe, ako také, na ktorých pán G. nekonal ako obchodný zástupca spoločnosti Austria Draht v Taliansku, ale nevyhnutne ako zástupca spoločnosti CB, pričom nie je možné preukázať existenciu hospodárskej jednoty medzi pánom G. a spoločnosťou Austria Draht.

3.     Záver o druhom žalobnom dôvode

396    Na záver treba uviesť, že Komisia sa môže v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 116 až 128 vyššie, najmä v bodoch 120 a 124, oprávnene domnievať, že Austria Draht sa zúčastnila jediného porušenia z týchto dôvodov:

–        na jednej strane Austria Draht sa „…zúčastňovala klubu Italia prostredníctvom svojho obchodného zástupcu pre predaj v Taliansku,…, [pána G.] od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002“ (odôvodnenie 769 napadnutého rozhodnutia),

–        na druhej strane, hoci sa voči Austria Draht nevyvodzuje zodpovednosť za priamu účasť v klube Zürich alebo v klube Europe, existujú určité indície „z ktorých vyplýva, že Austria Draht sa sporadicky zapájala do protisúťažných rokovaní na paneurópskej úrovni a že teda v skorom štádiu vedela o paneurópskej úrovni kartelu“ (odôvodnenie 652 napadnutého rozhodnutia).

397    Zapojenie spoločnosti Austria Draht do paneurópskeho kartelu možno vyvodiť tak z priamej účasti jedného z jej zástupcov na stretnutí klubu Zürich 9. januára 1996 a na stretnutí klubu Europe 27. septembra 2001, ako aj z poznatkov získaných pánom G. na stretnutiach klubu Italia, ktoré sa týkali tak domácich aspektov talianskeho trhu, ako aj určitých paneurópskych aspektov sektora APC z hľadiska subjektov pôsobiacich na tomto trhu.

398    Hoci všetky indície uvádzané Komisiou na účely preukázania vedomosti o paneurópskej dimenzii kartelu nemožno individuálne zohľadniť ako dostatočne presvedčivé, tieto indície ako celok však stačia na preukázanie vedomosti spoločnosti Austria Draht o paneurópskej úrovni kartelu v zmysle definície tohto pojmu vyplývajúcej z judikatúry uvedenej vyššie.

399    Druhý žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

D –  O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť na účely posúdenia sankcie

400    Subsidiárne ak sa ukáže, že voči nim možno vyvodzovať zodpovednosť za jediné porušenie v zmysle definovanom Komisiou, Voestalpine a Austria Draht tvrdia, že Komisia sa dopustila závažných chýb pri výpočte pokuty, ktorá im bola uložená, a to najmä nezohľadnením druhoradej povahy účasti spoločnosti Austria Draht na karteli.

401    Na základe tohto žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú tri skupiny výhrady založených po prvé na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, po druhé na porušení určitých ustanovení usmernení z roku 2006, konkrétne nesprávneho stanovenia dodatočnej sumy a absencie zohľadnenia poľahčujúcich okolností súvisiacich s nedbanlivosťou alebo značne obmedzenou účasťou na porušení a po tretie na porušení práv na obhajobu a práva na spravodlivý proces.

402    Tretiu skupinu výhrad je potrebné hneď zamietnuť. V tomto ohľade žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že dvakrát zmenila pôvodné rozhodnutie po uplynutí lehoty na podanie žaloby, porušila ich práva na obhajobu a ich právo na spravodlivý proces. Navyše žalobkyne tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí po prvýkrát uviedla výhradu týkajúcu sa stretnutia uskutočneného 30. apríla 2002, v súvislosti s ktorým už nemali možnosť predložiť svoje predbežné pripomienky.

403    Na jednej strane sa zdá, že v rámci konania pred Všeobecným súdom žalobkyne mohli získať kópiu rozhodnutí o zmene a mali tiež možnosť uviesť svoje pripomienky k nim, ako to vyplýva z bodov body 44 až 48 vyššie. Žalobkyne sa preto nemôžu dovolávať porušenia ich práv na obhajobu a ich práva na spravodlivý proces, pokiaľ ide o zmeny pôvodného rozhodnutia uskutočnené prvým rozhodnutím o zmene a druhým rozhodnutím o zmene.

404    Na druhej strane, čo sa týka odôvodnenia uvedeného nakoniec Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o obsah stretnutia z 30. apríla 2002, je nutné najskôr konštatovať, že tu v skutočnosti nejde o novú výhradu, ale o nový výklad dôkazu, s ktorým už žalobkyne boli oboznámené. Navyše zmena analýzy prijatej v tomto ohľade Komisiou je tiež reakciou na pripomienky predložené žalobkyňami k oznámeniu o výhradách. Navyše je namieste zdôrazniť, že žalobkyne mohli predložiť svoje pripomienky k tejto novej analýze v rámci tejto žaloby a že Všeobecný súd môže, pokiaľ je to nutné, rozhodnúť o dôkaznej hodnote dôkazov týkajúcich sa tohto stretnutia. V tomto ohľade je preto potrebné odkázať na body 264 až 270 vyššie, v ktorých Všeobecný súd rozhodol o tvrdeniach žalobkýň týkajúcich sa stretnutia z 30. apríla 2002.

1.     O porušení zásady proporcionality

405    Žalobkyne tvrdia, že pokuta 22 miliónov eur je neprimeraná vzhľadom na to, čo sa im vytýka. Pokuta by sa mala uložiť z dôvodu správania nevýhradného obchodného zástupcu v rámci klubu Italia, o ktorom Austria Draht nič nevedela, a to aj napriek tomu, že sa jej nevytýka účasť na ostatných protisúťažných dohodách. Navyše tento obchodný zástupca, tak ako ďalší účastníci klubu Italia, spochybňujú skutočnosť, že Austria Draht bola zastúpená v uvedenom klube, pričom ale v nijakom prípade nemožno Austria Draht považovať za dôležitého člena klubu Italia. Vzhľadom na túto situáciu by žalobkyne nemali byť sankcionované inou než symbolickou pokutou. V prípade, že by symbolická pokuta nebola primeraná, suma pokuty by mala zohľadňovať len predaje APC spoločnosti Austria Draht v Taliansku, a nie jej predaje APC v celom EHP. V prejednávanej veci časť pokuty týkajúca sa skutočnosti, že mala vedomosť o dohodách na európskej úrovni, a to izolovaným spôsobom a bez toho, aby tieto dohody schválila, predstavuje približne 19 miliónov eur. Pokiaľ by sa vychádzalo z predajov v Taliansku a postupovalo podľa metódy Komisie, pokuta by predstavovala len 3,1 milióna eur. Navyše Komisia nemôže odôvodniť primeranosť pokuty tým, že uvedie, že jednak posúdenie závažnosti sa týka len porušenia ako takého, a jednak, že situácia žalobkýň nepredstavuje poľahčujúcu okolnosť v zmysle usmernení z roku 2006. Komisia by mala zohľadniť správanie každého dotknutého podniku a úlohu, ktorú zohrával pri uskutočňovaní zosúladených postupov. Pokiaľ sa žalobkyniam vytýka výlučne účasť v klube Italia, jediným trhom relevantným pre výpočet pokuty by malo byť maximálne Taliansko (žaloba body 219 až 233, replika body 79 až 87, 99 a 100).

406    Komisia sa domnieva, že hoci je pravda, že jediná výhrada vo vzťahu k spoločnosti Austria Draht je, že bola „členom“ klubu Italia, a preto sa podieľala na dohodách uzavretých v rámci tohto klubu, Austria Draht sa tiež zúčastnila skupiny stretnutí klubu Europe. Vzhľadom na geografický rozsah dohôd klubu Italia a ich úzku koreláciu s paneurópskymi dohodami sa Austria Draht „zúčastnila“ na celom karteli. Preto nie je neprimerané založiť stanovenie výšky pokuty na predajoch APC uskutočnených na európskej úrovni, keďže nedochádzalo k obmedzenej účasti v Taliansku (vyjadrenie k žalobe, body 93 a 98; duplika, body 51 až 54).

407    S cieľom preskúmať tieto tvrdia sa zdá byť vhodné pripomenúť zásady, ktoré sa uplatňujú na účely stanovenia výšky pokuty, ktorá sa má uložiť ako sankcia za individuálnu účasť podniku na porušení práva hospodárskej súťaže.

a)     Primeranosť sankcie vzhľadom na všetky okolnosti

408    Z článku 49 ods. 3 Charty základných práv vyplýva, že prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná porušeniu.

409    V tomto ohľade článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 ods. 1 Dohody o EHP vyhlasujú za výslovne nezlučiteľné s vnútorným trhom všetky dohody a zosúladené postupy, ktoré priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky, alebo také, ktoré obmedzujú alebo kontrolujú výrobu či odbyt. Porušenia tohto typu, najmä pokiaľ ide o horizontálne kartely, judikatúra kvalifikuje ako obzvlášť závažné, pretože majú priamy vplyv na základné podmienky hospodárskej súťaže na relevantnom trhu (rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T‑141/94, Zb., EU:T:1999:48, bod 675).

410    V zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 môže Komisia uložiť pokutu podnikom, ktoré sa zúčastňujú na takomto porušení pod podmienkou, že vo vzťahu ku každému podniku zúčastnenému na porušení pokuta neprekročí 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. V článku 23 ods. 3 uvedené nariadenia sa tiež uvádza, že pri stanovení sumy pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania.

411    V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri stanovovaní výšky pokút treba zohľadniť všetky okolnosti, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závažnosti porušení, najmä úlohu každého z účastníkov konania pri porušení a riziko, ktoré predstavujú porušenia tohto druhu pre ciele Únie (pozri rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb., EU:T:2000:77, bod 4949 a citovaná judikatúra). Ak sa porušenia dopustilo viacero podnikov, treba preskúmať závažnosť týkajúcu sa účasti každého z nich (pozri rozsudok z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C‑51/92 P, Zb., EU:C:1999:357, bod 110 a citovanú judikatúru).

412    Rovnako skutočnosť, že sa určitý podnik nepodieľal na všetkých zložkách kartelu alebo že zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, sa teda musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovovaní výšky pokuty (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:1999:356, bod 90, a Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie, EU:C:2004:6, bod 86) (pozri bod 124 vyššie).

413    Najmä pri jedinom porušení v zmysle komplexného porušenia, ktoré zahŕňa skupinu dohôd a zosúladených postupov na samostatných trhoch, na ktorých sa všetci porušitelia nenachádzajú alebo títo porušitelia majú len čiastočnú vedomosť o celkovom pláne, musia byť sankcie individualizované v tom zmysle, že sa musia vzťahovať na správania a špecifiká vlastné dotknutým podnikom (pozri analogicky rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C‑76/06 P, Zb., EU:C:2007:326, bod 44).

414    V tomto kontexte zo zásady proporcionality vyplýva, že pokuta sa stanovuje pomerne k skutočnostiam, ktoré treba zohľadniť tak pri posudzovaní objektívnej závažnosti porušenia ako takého, ako aj pri posúdení závažnosti týkajúcej sa účasti sankcionovaného podniku na porušení (pozri v tomto zmysle a po zohľadnení uskutočneného rozlíšenia medzi objektívnou závažnosťou porušenia v zmysle bodov 22 a 23 usmernení z roku 2006 a relatívnou závažnosťou účasti sankcionovaného podniku na porušení, ktorá je posudzovaná vzhľadom na okolností vlastné tomuto podniku v zmysle bodu 27 a nasl. týchto usmernení, rozsudok z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb., EU:T:2006:270, body 226 až 228 a citovanú judikatúru).

415    Preto v oblasti sankcií ukladaných za porušenia práva hospodárskej súťaže týkajúceho sa kartelov musí Komisia dohliadať na individualizáciu trestov v závislosti od porušenia, pričom musí zohľadniť osobitnú situáciu každého porušiteľa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 2011, Lucite International a Lucite International UK/Komisia, T‑216/06, EU:T:2011:475, body 87 a 88; zo 16. septembra 2013, Hansa Metallwerke a i./Komisia, T‑375/10, EU:T:2013:475, bod 80, a zo 14. mája 2014, Donau Chemie/Komisia, T‑406/09, Zb., EU:T:2014:254, bod 92). Porušiteľ, ktorý nie je zodpovedný za účasť na niektorých častiach jediného porušenia, však nemohol mať úlohu pri vykonávaní týchto častí. Vzhľadom na obmedzený rozsah porušenia, ktoré sa mu vytýka, porušenie práva hospodárskej súťaže je nevyhnutne menej závažné, než je porušenie, za ktoré sa vyvodzuje zodpovednosť voči porušiteľom, ktorí sa zúčastnili všetkých častí takéhoto porušenia.

416    V praxi možno individualizáciu trestu v závislosti od porušenia uskutočniť v rôznych štádiách stanovovania výšky pokuty, tak ako sa to stalo v napadnutom rozhodnutí.

417    Po prvé Komisia môže uznať osobitosť účasti podniku na porušení v štádiu posúdenia objektívnej závažnosti jediného porušenia. V prejednávanej veci skutočnosti, ktoré v tomto štádiu zohľadnila, boli jednak vecné obmedzenie (prípad spoločnosti Fundia, ktorá sa zúčastnila len koordinácie týkajúcej sa spoločnosti Addtek) alebo geografické obmedzenie (prípad spoločností Socitrel, Fapricela a Proderac, ktoré boli len členmi klubu España, ktorý mal vplyv len na Španielsko a Portugalsko) účasti na jedinom porušení, a jednak neskoré oboznámenie sa s paneurópskou dimenziou (máj 2001, pokiaľ ide o uvedené podniky).

418    Pokiaľ ide o Austria Draht, z odôvodnení 947 až 949 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia pri posudzovaní geografického rozsahu jediného porušenia zamietla žiadosť žalobkýň, aby sa nezohľadnila hodnota predajov APC dosiahnutých v Španielsku a Portugalsku, keďže Austria Draht nebola aktívna v rámci klubu España, a to z dôvodu, že tieto dve krajiny patrili do geografického rozsahu klubu Italia.

419    Odôvodnenie Komisie, čo sa týka žalobkýň, v tomto ohľade, podľa tvrdení obsiahnutých v jej podaniach, spočíva v posúdení závažnosti porušenia ako takého, teda určitého počtu faktorov, ako napríklad povaha jediného porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah a uskutočnenie alebo neuskutočnenie globálneho kartelu (pozri bod 22 usmernení z roku 2006) a nie na posúdení individuálnej účasti jednotlivých podnikov na porušení.

420    Po druhé Komisia môže uznať osobitosť účasti určitého podniku na porušení v štádiu posúdenia poľahčujúcich okolností, na ktoré poukazuje bod 29 usmernení z roku 2006 v rámci celkového posúdenia všetkých relevantných okolností (pozri bod 27 usmernení z roku 2006). Hoci nijaký z podnikov, vrátane žalobkýň, nebol schopný predložiť dôkaz požadovaný Komisiou, že porušenie bolo spôsobené nedbanlivosťou, Komisia uznala, že úloha spoločností Proderac a Trame (Emme) bola podstatne obmedzenejšia než úloha ostatných účastníkov kartelu a že sa im teda musí priznať zníženie výšky pokuty (v tomto prípade na úrovni 5 %).

421    Komisia sa naopak domnievala, že žalobkyne nepredložili dôkaz, že účasť spoločnosti Austria Draht na jedinom porušení bola podstatne obmedzenejšia než účasť iných podnikov. Úroveň dôkazov požadovaná Komisiou na splnenie tohto kritéria je osobitne vysoká, keďže podnik, ktorý žiada o uplatnenie takejto okolnosti, musí preukázať, že „v dobe, keď bol stranou dohôd predstavujúcich porušenie, sa v skutočnosti vyhýbal ich uplatňovaniu a choval sa na trhu konkurenčným spôsobom“.

422    V tomto ohľade sa Komisia domnievala, že číselné údaje o predajoch v období rokov 1998 – 2001 (aspekt kvóty) a v období rokov 2001 – 2002 (aspekt cena) predložené spoločnosťou Austria Draht neboli dostatočné, keďže boli osvedčené len spoločnosťou Austria Draht, pričom v každom prípade občasné nerešpektovanie stanovených cien alebo kvót alebo pridelených zákazníkov samo osebe nepreukazuje, že niektorý účastník neuplatňoval nedovolené dohody (odôvodnenia 1016 a 1018 napadnutého rozhodnutia).

423    Po tretie Komisia môže uznať osobitosť účasti podniku na porušení v štádiu nasledujúcom po posúdení objektívnej závažnosti porušenia alebo poľahčujúcich okolností, na ktoré sa odvolávajú dotknuté podniky. Bod 36 usmernení z roku 2006 totiž uvádza, že Komisia môže v určitých prípadoch uložiť symbolickú pokutu a že sa môže tiež, ako sa to uvádza v bode 37 týchto usmernení, odchýliť od všeobecnej metodiky stanovovania pokút najmä vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci.

424    V prejednávanej veci ani v úvodnom štádiu posúdenia závažnosti porušenia ako takého, ani v štádiu nasledujúcom po diskusii týkajúcej sa poľahčujúcich okolností alebo v akomkoľvek inom štádiu Komisia nesúhlasila s tým, aby pri stanovovaní sumy pokuty zohľadnila údajnú osobitnú situáciu žalobkýň.

425    V dôsledku toho vzhľadom na neexistenciu nijakej poľahčujúcej okolnosti alebo osobitnej okolnosti Komisia uplatnila na žalobkyne rovnaký vzorec, aký použila pri sankcionovaní podnikov, ktoré sa zúčastnili všetkých zložiek globálneho kartelu, a nie len niektorých z nich. Ide o tento vzorec: 19 % hodnoty predajov APC dotknutého podniku v EHP (na základe závažnosti porušenia ako takého) vynásobených počtom rokov a mesiacov účasti na porušení (dĺžka trvania individuálnej účasti spoločnosti Austria Draht na porušení), k čomu sa pripočíta 19 % hodnoty predajov APC dotknutého podniku v EHP (na základe dodatočnej sumy pokuty).

426    Keďže v prípade žalobkýň je výsledok tohto vzorca, teda pokuta vo výške 22 miliónov eur, nižší než 10 % obratu dosiahnutého dotknutým podnikom v priebehu relevantného účtovného obdobia predchádzajúceho udeleniu sankcie, Komisia túto sankciu uložila v napadnutom rozhodnutí.

b)     O zohľadnení osobitnej situácie žalobkýň

427    V prejednávanej veci je potrebné podľa Všeobecného súdu preskúmať, či udelením pokuty v sume 22 miliónov eur žalobkyniam vypočítanej najmä po zohľadnení všetkých predajov APC uskutočnených spoločnosťou Austria Draht v EHP, objektívnej závažnosti porušenie ako takého, trvania účasti Austria Draht v klube Italia prostredníctvom pána G., a bez zohľadnenia akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti (pozri body 103 až 115 vyššie), Komisia primerane posúdila okolnosti prejednávanej veci a následne rozhodla o primeranej sankcii vzhľadom na jediné porušenie, ktoré sa vytýka spoločnosti Austria Draht.

 Spôsoby účasti v klube Italia

428    Pokiaľ ide o účasť v klube Italia, možno uviesť tri zistenia na posúdenie sankcie uloženej spoločnosti Austria Draht vzhľadom na to, čo bolo uvedené v prvom žalobnom dôvode.

429    Po prvé, ako tvrdí Komisia, dohody uzavreté v rámci klubu Italia majú geografický rozsah, ktorý presahuje Taliansko. Okrem svojho talianskeho aspektu tento klub tiež umožnil určitému počtu podnikov, konkrétne tvrdému jadru zloženému zo spoločností Redaelli, CB, ITC a Itas (prítomných v Taliansku), ako aj spoločnosti Tréfileurope (prítomnej v Taliansku a vo zvyšku Európy), ale tiež ďalším menším talianskym podnikom (ako spoločnosti SLM), aby koordinovali snahy talianskych výrobcov pri vývoze a aby systematicky definovali spoločnú politiku v reakcii na pokusy výrobcov z iných európskych krajín (ako sú Tycsa, Nedri a DWK, ktoré sa občas zúčastňovali klubu Italia), obmedziť tieto snahy tým, že navrhli talianskym výrobcom kvótu pre vývoz do zvyšku Európy.

430    Je však nutné konštatovať, že Austria Draht, ktorá nebola talianskym výrobcom, ktorý vyvážal do zvyšku Európy, sa nepodieľala, ani sa nemohla podieľať na činnostiach členov klubu Italia, ktorých cieľom bolo koordinovať ich snahy pri vývoze. Táto skutočnosť sa musí zohľadniť pri posudzovaní výšky sankcie, ktorá sa má uložiť žalobkyniam.

431    Po druhé treba zdôrazniť, že v každom prípade zástupca spoločnosti Austria Draht v rámci klubu Italia nemohol konať na účet spoločnosti Austria Draht nad rámec činnosti, ktorá mu bola zverená, a to konkrétne „výhradné zastúpenie pre Taliansko“, pokiaľ ide o APC. Zo spisu navyše vyplýva, že povaha činnosti zverenej pánovi G. spoločnosťou Austria Draht bola úplne známa členom klubu Italia (ako napríklad spoločnostiam Tréfileurope, ITC alebo CB).

432    Nič neumožňuje preukázať, že pán G. bol vnímaný ako osoba, ktorá by mohla zaväzovať spoločnosť Austria Draht mimo Talianska.

433    Takéto obmedzenie sa tiež musí zohľadniť pri posudzovaní výšky sankcie, ktorá sa má uložiť žalobkyniam, keďže aj táto skutočnosť môže obmedziť geografický rozsah správania pána G. v rámci klubu Italia. Navyše je potrebné uviesť, že Komisia si je vedomá tohto obmedzenia, keďže zodpovednosť za správanie pána G. v rámci klubu Europe nevyvodzuje voči spoločnosti Austria Draht, ale len voči spoločnosti CB. Preto v časti týkajúcej sa „paneurópskych dohôd: klub Europe (1997 – 2002)“ prílohy 1.1 napadnutého rozhodnutia, „mená zamestnancov, ktorí sa podieľali“ na týchto dohodách, sú mená pána Ra. a pána Ro. za Austria Draht a odkaz na pána G., spolu s ďalšími osobami za CB. To isté platí pre prílohu 2 napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa klubu Europe. Naopak meno pána G. sa uvádza v časti týkajúcej sa „klubu Italia“ v prílohe 1.2 napadnutého rozhodnutia tak za Austria Draht (ide o meno jej „obchodného zástupcu pre predaj v Taliansku“), ako aj za CB (prostredníctvom Studio Crema).

434    Po tretie treba tiež zdôrazniť, že čokoľvek mohol robiť pán G. v rámci klubu Italia (na účet alebo nie na účet spoločnosti Austria Draht), Komisia nepreukázala, že Austria Draht o tom vedela. Nijaký dôkaz v spise a najmä, ako uznáva Komisia, nijaký z dokumentov, ku ktorých výmene došlo medzi pánom G. a spoločnosťou Austria Draht a ktoré boli predložené v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie, neumožňuje preukázať takúto vedomosť.

435    Hoci je teda možné priamo pripísať spoločnosti Austria Draht zodpovednosť za správanie pána G. v rámci klubu Italia, keďže tento klub spadal do rámca činností vykonávaných na účet spoločnosti Austria Draht jej obchodným zástupcom, bez ohľadu na to, či Austria Draht o tom mala alebo nemala vedomosť, tohto obchodného zástupcu možno považovať len za pomocný orgán spoločnosti CB, keď nekoná na účet spoločnosti Austria Draht.

436    V tomto kontexte je namieste domnievať sa, že z vecného hľadiska a na účely stanovenia výšky sankcie geografický rozsah správania pána G. v rámci klubu Italia nemôže presiahnuť hranice Talianska vzhľadom jednak na obmedzenia jeho zmluvy o obchodnom zastúpení a jednak na absenciu preukázania skutočnosti, že aj v prípade, keď pán G. nekonal na účet spoločnosti Austria Draht s cieľom predávať jej výrobky v Taliansku, aj tak jej poskytoval informácie, ktoré mohol získať v klube Italia v súvislosti s aspektmi tohto klubu presahujúcimi hranice Talianska. Ak by totiž šlo o takýto prípad, o aký však nejde, Austria Draht by bola schopná upraviť svoje správanie na trhoch, na ktorých navyše pôsobila (napríklad na rakúskom alebo belgickom či holandskom trhu).

 Neúčasť v klube Europe a na ďalších dohodách

437    Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré je potrebné vyvodiť zo sporadickej účasti spoločnosti Austria Draht v klube Europe, z preskúmania druhého žalobného dôvodu vyplýva, že samotná skutočnosť, že Austria Draht mohla mať vedomosť o paneurópskom rozmere kartelu, nestačí na preukázanie možnosti zohľadniť hodnotu predajov dosiahnutých na týchto trhoch, v súvislosti s ktorými nebolo nijako preukázané, že by sa Austria Draht správala protisúťažne.

438    Z napadnutého rozhodnutia totiž jasne vyplýva, že Komisia sa nedomnievala, že Austria Draht sa zúčastňovala klubu Europe, podobne ako sa nedomnievala, že sa zúčastňovala na ďalších častiach globálneho kartelu (pozri body 460 až 462 vyššie). „Sporadické zapojenie“ vyplývajúce z „indícií“, ktoré sú navyše menej početné, než sa domnievala Komisia, vedúce k záveru, že Austria Draht „teda v skorom štádiu vedela o paneurópskej úrovni kartelu“, nemôžu byť rovnocenné skutočnej a trvalej účasti v klube Europe. V prejednávanej veci nie je možné ísť nad rámec zistenia uskutočneného v rozhodnutí, podľa ktorého sa Austria Draht nezúčastňovala klubu Europe, a už vôbec nie klubu Zürich, ani klubu España a ani na južnej dohode.

439    Toto tvrdenie možno podoprieť viacerými dôkazmi uvedenými v spise, ktoré svedčia o vôli spoločnosti Austria Draht na iných trhoch než v Taliansku, na ktorých nevyužíva pána G., ostať mimo koordinácie správaní v oblasti cien, množstiev a zákazníkov.

440    V tomto ohľade možno medzi dôkazmi odkázať na obchodné údaje predložené žalobkyňami v odpovedi na oznámenie o výhradách s cieľom preukázať ich konkurenčné správanie. V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí tieto údaje hneď zamietla z dôvodu, že boli osvedčené len spoločnosťou Austria Draht (odôvodnenie 1018 napadnutého rozhodnutia). V prípade pochybností o pravdivosti údajov predložených žalobkyňami v odpovedi na výhrady formulované voči nej správnym orgánom však Komisia mala možnosť ľahko overiť predložené informácie u dotknutých subjektov tak, že by im zaslala žiadosť o informácie. Vo všeobecnosti Komisia tiež pripomenula, že „občasné nerešpektovanie stanovených cien a/alebo kvót alebo pridelenia zákazníkov samo osebe nepreukazuje, že niektorý účastník neuplatňoval nedovolené dohody“ (odôvodnenia 1016 a 1018 napadnutého rozhodnutia). Takýto dôvod však nemôže postačovať na negáciu relevantnosti presných a podrobných údajov, ktoré sa týkajú dôležitých období. Takéto údaje sú relevantné ako dôkazy, ktoré je potrebné zohľadniť s cieľom preukázať súťažnú povahu dotknutého správania.

441    Zistenie Komisie, podľa ktorého sa žalobkyne nezúčastnili globálneho kartelu, čo sa týka nielen a výslovne klubu Europe, ale aj implicitne a nevyhnutne ďalších častí tohto kartelu (klub Zürich, klub España, južná dohoda…), predstavuje skutočnosť, ktorá mala byť Komisiou zohľadnená pri posudzovaní sankcie, ktorá má byť uložená žalobkyniam.

2.     Záver o porušení zásady proporcionality

442    V dôsledku toho z vyššie uvedeného vyplýva, že sankcia uložená žalobkyniam je neprimeraná z dôvodu, že Komisia nezohľadnila osobitosť situácie spoločnosti Austria Draht, keď udelila žalobkyniam pokutu v sume 22 miliónov eur vypočítanej najmä po zohľadnení všetkých predajov APC uskutočnených spoločnosťou Austria Draht v EHP, objektívnej závažnosti porušenia ako takého, trvania účasti spoločnosti Austria Draht v klube Italia prostredníctvom pána G., a bez zohľadnenia akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti.

443    Sankcia uložená Komisiou žalobkyniam predovšetkým nezohľadňuje skutočnosť, že Austria Draht sa zúčastnila len jednej časti jediného porušenia (v klube Italia a to prostredníctvom pána G.) a že pokiaľ ide o túto časť, aj napriek nedostatku dôkazov v tejto súvislosti nie je možné sa domnievať, že by cieľ alebo účinky tejto účasti mohli presahovať talianske územie.

444    Ako výslovne uvádzajú žalobkyne, skutočnosť uznaná v napadnutom rozhodnutí, že Austria Draht sa nezúčastnila všetkých dohôd sankcionovaných Komisiou, nebola odzrkadlená nižšou pokutou. Naopak, hoci Komisia uznala, že Austria Draht sa nezúčastňovala kartelu na európskej úrovni a neexistovali dôkazy o jej protisúťažnom správaní mimo talianskeho územie, uložila žalobkyniam pokuta vypočítanú na základe ich predajov na európskej úrovni, v dôsledku čoho bola žalobkyniam uložená rovnaká pokuta, ako by im bola uložená v prípade, ak by voči nim bola vyvodzovaná zodpovednosť za účasť spoločnosti Austria Draht na všetkých častiach jediného porušenia.

445    V prejednávanej veci zásada proporcionality ukladá Komisii, aby pri výpočte pokuty uloženej žalobkyniam zohľadnila určité osobitosti vlastné situácii spoločnosti Austria Draht, ako je po prvé územné obmedzenie zmluvy o obchodnom zastúpení pána G., ktoré ho poveruje konaním na účet žalobkýň len v súvislosti s predajmi v Taliansku, a po druhé absencia akéhokoľvek dôkazu umožňujúceho preukázať, že hoci pán G. mohol vedieť o ďalších skutočnostiach než boli tie, ktoré sa týkali predajov v Taliansku, informoval o nich Austria Draht, ktorá mohla v dôsledku toho prispôsobiť svoje správanie na iných trhoch APC než na talianskom trhu.

446    Podnik, ktorého účasť na jedinom porušení je preukázaná v súvislosti s viacerými časťami tohto kartelu, totiž viac prispieva k jeho účinnosti a závažnosti než porušiteľ, ktorý sa zúčastnil len na jednej z jeho častí. V dôsledku toho sa prvý podnik dopúšťa závažnejšieho porušenia než druhý podnik, čo sa musí zohľadniť aj pri stanovovaní sankcie.

447    Článok 2 bod 5 napadnutého rozhodnutia sa zrušuje v časti, v ktorej ukladá neprimeranú pokutu spoločnostiam voestalpine a voestalpine Wire Rod Austria Draht.

448    Dôsledky, ktoré je potrebné vyvodiť z vyššie uvedeného, budú preskúmané nižšie v rámci neobmedzenej právomoci priznanej Všeobecnému súdu, ktorej uplatnenie si prejednávaná vec vyžaduje.

449    Za týchto okolnosti už nie je potrebné preskúmať tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa výhrady založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania alebo výhrad založených na porušení určitých ustanovení usmernení z roku 2006, ktoré s prejednávanej veci nie sú spôsobilé spochybniť výsledok vyššie uvedeného posúdenia.

E –  O výkone neobmedzenej právomoci Všeobecným súdom a o stanovení výšky pokuty

450    Neobmedzená právomoc, ktorú v súlade s článkom 229 ES priznáva Všeobecnému súdu článok 31 nariadenia č. 1/2003, ho oprávňuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umožňuje len odmietnutie žaloby o neplatnosť alebo zrušenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti, najmä s cieľom zmeniť výšku pokuty, pokiaľ mu je otázka ich výšky predložená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, Zb., EU:C:2007:88, body 61 a 62, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P, Zb., EU:C:2009:505, bod 86 a citovanú judikatúru).

451    V tejto súvislosti treba uviesť, že stanovenie pokuty Všeobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpočtom. Navyše Všeobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpočtami Komisie, ani jej usmerneniami, ale svoje posúdenie musí vykonať s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti prípadu (pozri rozsudok z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T‑11/06, Zb., EU:T:2011:560 bod 266 a citovanú judikatúru).

452    V prejednávanej veci na účely stanovenia výšky pokuty určenej na sankcionovanie účasti spoločnosti Austria Draht na jedinom porušení musí Všeobecný súd zohľadniť nasledujúce okolnosti.

453    V prvom rade z dôkazov v spise dostatočným spôsobom vyplýva, že Austria Draht sa prostredníctvom pána G., svojho obchodného zástupcu v Taliansku, zúčastnila viacerých stretnutí klubu Italia, ktoré sa týkali pridelenia kvót a určenia cien na talianskom trhu. Takéto dohody patria už na základe svojej povahy do najzávažnejších obmedzení hospodárskej súťaže. Táto účasť začala 15. apríla 1997 a pokračovala bez významnejšieho prerušenia až do dňa, keď Komisia vykonala kontroly v priestoroch spoločnosti CB, ďalšieho podniku, pre ktorý pán G. vykonával svoje funkcie.

454    Účasť spoločnosti Austria Draht v klube Italia prostredníctvom pána G., ktorému Austria Draht zverila právomoc dohadovať predaje jej APC v Taliansku, predstavuje kľúčový prvok pre posúdenie sankcie.

455    V druhom rade sa možno oprávnene domnievať, že Austria Draht sa „sporadicky zapájala“ do protisúťažných rokovaní na paneurópskej úrovni kartelu. Vyplýva to tak z priamej účasti zástupcu spoločnosti Austria Draht na stretnutí klubu Zürich uskutočnenom 9. januára 1996 a na stretnutí klubu Europe uskutočnenom 27. septembra 2001, ako aj zo skutočnosti, že vzhľadom na prítomnosť pána G. na niektorých stretnutiach klubu Italia, na ktorých sa zúčastňoval v rámci úloh zverených spoločnosťou Austria Draht, mohol pán G. získať informácie, ktoré sa netýkali len domácich aspektov talianskeho trhu, ale aj trhov, na ktoré vyvážali výrobcovia nachádzajúci sa v Taliansku, pričom šlo najmä o nemecký, španielsky a francúzsky trh.

456    Na posúdenie sankcie sa teda musí tiež incidenčne zohľadniť priame a nepriame sporadické zapojenie zástupcov spoločnosti Austria Draht do protisúťažných rokovaní na paneurópskej úrovni.

457    V treťom rade je však potrebné tiež zohľadniť skutočnosť, že účasť na jedinom porušení vytýkaná spoločnosti Austria Draht má určité osobitosti.

458    Po prvé treba na úvod uviesť, že Komisia nepreukázala, že Austria Draht sa zúčastňovala klubu Zürich, klubu Europe alebo klubu España, ktoré predstavujú zásadné aspekty jediného porušenia. Táto osobitosť je o to pozoruhodnejšia, že z obchodného hľadiska Austria Draht na rozdiel od pána G., nemala skutočný záujem o účasť v klube Italia. Totiž aj za predpokladu, že by sa Austria Draht zúčastnila jediného porušenia vymedzeného Komisiou sama a nie prostredníctvom pána G., v jej obchodnom záujme by bolo skôr pôsobenie v klube Europe, ktorý združoval výrobcov, ktorí nedosahovali podstatnú časť svojich predajov v Taliansku, najmä v boji proti vývozom uskutočneným na územie klubu Europe výrobcami pôsobiacimi predovšetkým v Taliansku.

459    Nijaká skutočnosť však neumožňuje preukázať, že rokovania, na ktorých sa zástupca spoločnosti Austria Draht mohol zúčastniť v roku 1996 a v roku 2001 boli nasledované ďalšími rokovaniami, ktoré by neumožnili preukázať „sporadické zapojenie“, ale skutočnú účasť spoločnosti Austria Draht v klube Europe. Osobitne a ako príklad sa musí uviesť, že nijaké dôkazy uvádzané pred Všeobecným súdom neumožňujú preukázať, že by sa Austria Draht správala porušujúcim spôsobom v Rakúsku. Práva naopak žalobkyne tvrdia bez toho, aby to Komisia dôveryhodne vyvrátila, že členovia kartelu vnímali túto spoločnosť ako hrozbu a prekážku pri ich správaní v tomto členskom štáte, ako aj vo zvyšku EHP.

460    V tomto ohľade sa skutočne ukazuje, ako to na pojednávaní uznala aj Komisia, že vzhľadom na spis, ktorý sa najmä v súvislosti s klubom Europe sústreďuje na spoluprácu šiestich výrobcov (pozri bod 69 vyššie), jeden alebo druhý z týchto šiestich výrobcov by nevyhnutne musel potvrdiť účasť spoločnosti Austria Draht v klube Europe, ak by to tak bolo.

461    Záver, podľa ktorého sa Austria Draht a v dôsledku toho voestalpine nezúčastňovali klubu Europe, platí tak za predpokladu priamej účasti spoločnosti Austria Draht v klube Europe prostredníctvom jej zamestnancov, ako aj za predpokladu účasti spoločnosti Austria Draht na tejto zložke jediného porušenia prostredníctvom pána G.

462    Okrem absencie dôkazov umožňujúcich presvedčivo preukázať takúto účasť počas trvania jediného porušenia vytýkaného spoločnosti Austria Draht, ako aj uplatnenia zásady prezumpcie neviny, ktorej sa žalobkyne môžu dovolávať, treba tiež uviesť, že na jednej strane Komisia výslovne v odôvodnení 652 napadnutého rozhodnutia uviedla, že nevyvodzuje voči spoločnosti Austria Draht zodpovednosť za priamu účasť v klube Europe, ani za účasť v klube Zürich, ktorá jej predchádzala. Na druhej strane treba uviesť, že samotná Komisia sa v prílohách 1 a 2 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa klubu Europe domnievala, že porušujúce správanie, ktoré možno vytýkať pánovi G. v súvislosti s týmto klubom možno pripísať spoločnosti CB a nie spoločnosti Austria Draht, čo možno vysvetliť územným obmedzením činností zverených spoločnosťou Austria Draht pánovi G.

463    Po druhé sa v každom prípade ukazuje, že počas celého trvania porušenia pán G. uskutočňoval transakcie na účet spoločnosti Austria Draht len na talianskom trhu. Táto charakteristika účasti spoločnosti Austria Draht na jedinom porušení, ktorá vyplýva zo zmluvy uzavretej s pánom G., bola navyše potvrdená žalobkyňami v odpovedi na otázky Všeobecného súdu v tejto súvislosti, a to bez toho, aby to bolo presvedčivo spochybnené Komisiou v jej pripomienkach v tomto ohľade.

464    Po tretie sa musí uviesť, že nijaká skutočnosť neumožňuje preukázať vedomosť spoločnosti Austria Draht o porušujúcom správaní pána G., čo platí tak vo vzťahu k talianskemu trhu, na ktorom mal pán G. oprávnenie pôsobiť, ako aj na iných trhoch, na ktorých nikdy neuskutočnil nijaké transakcie na účet spoločnosti Austria Draht.

465    Účasť spoločnosti Austria Draht na jedinom porušenie sa teda ukazuje hlavne ako správanie sprostredkovateľa, pána G., jeho obchodného zástupcu v Taliansku, ktorému Austria Draht zverila svoje obchodné činnosti v tejto krajine a v súvislosti s ktorým nič neumožňuje domnievať sa, že poskytol spoločnosti Austria Draht akékoľvek informácie týkajúce sa vedomostí, ktoré nadobudol pri svojom protisúťažnom správaní. Takáto situácia nie je irelevantná pre posúdenie sankcie.

466    V dôsledku toho je to predovšetkým protisúťažné správanie pána G., v súvislosti s ktorým sa treba domnievať, že bolo uskutočnené na účet spoločnosti Austria Draht a ktoré sa musí zohľadniť pri stanovení výšky pokuty pre spoločnosť Austria Draht. Rovnako ako Komisia aj Všeobecný súd považuje za vhodné zohľadniť sporadické zapojenie spoločnosti Austria Draht do protisúťažných rokovaní na paneurópskej úrovni, pričom však nemôže potvrdiť tézu, že by bolo správne stanoviť výšku pokuty po zohľadnení všetkých predajov APC dosiahnutých spoločnosťou Austria Draht v rámci EHP.

467    Vzhľadom na tieto okolnosti sa Všeobecný súd domnieva, že pokuta vo výške 7,5 milióna eur umožňuje účinne postihnúť protiprávne správanie spoločnosti Austria Draht, pretože nie je zanedbateľná a má dostatočný odstrašujúci účinok. Akákoľvek vyššia suma pokuty ako je táto, by bola vzhľadom na porušenie vytýkané žalobkyniam posudzované vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré charakterizujú účasť spoločnosti Austria Draht na jedinom porušení.

468    Z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré navyše žalobkyne nespochybňujú, je namieste domnievať sa, že voestalpine je spoločne a nerozdielne povinná zaplatiť túto pokutu.

469    Vzhľadom na vyššie uvedené je namieste po prvé zrušiť článok 2 bod 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladá žalobkyniam neprimeranú pokutu s cieľom sankcionovať účasť spoločnosti Austria Draht na jedinom porušení od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002, po druhé znížiť výšku pokutu uloženej spoločne a nerozdielne žalobkyniam z 22 miliónov eur na 7,5 milióna eur a po tretie v zostávajúcej časti zamietnuť žalobu.

 O trovách

470    Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

471    Za okolností prejednávanej veci a vzhľadom na čiastočné zníženie sumy pokuty uloženej žalobkyniam Komisiou je namieste rozhodnúť, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania vynaložených žalobkyňami, ktoré v dôsledku toho znášajú jednu tretinu svojich vlastných trov konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Článok 2 bod 5 rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konečnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konečnom znení zo 4. apríla 2011, sa zrušuje.

2.      Výška pokuty uloženej spoločne a nerozdielne spoločnosti voestalpine AG a spoločnosti voestalpine Wire Rod Austria GmbH sa znižuje z 22 miliónov eur na 7,5 milióna eur.

3.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania spoločnosti voestalpine a spoločnosti voestalpine Wire Rod Austria.

5.      Voestalpine a voestalpine Wire Rod Austria znášajú jednu tretinu svojich vlastných trov konania.

Frimodt Nielsen Dehousse Collins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015.

Podpisy

Obsah

Predmet sporu

Okolnosti predchádzajúce sporu

I – Odvetvie, ktoré je predmetom konania

A – Výrobok

B – Štruktúra ponuky

C – Štruktúra dopytu

D – Obchod v rámci Európskej únie a EHP

II – Voestalpine a Austria Draht

III – Správne konanie

A – Prvá žiadosť o zhovievavosť a oslobodenie od pokút priznané spoločnosti DWK

B – Kontroly a žiadosti o informácie

C – Ďalšie žiadosti o zhovievavosť a odpovede Komisie

D – Začiatok konania a oznámenie o výhradách

E – Prístup do spisu a vypočutie

F – Žiadosti o doplnenie informácií

IV – Napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

A – Úvodné pripomienky

1. Obsah napadnutého rozhodnutia

a) Zložky kartelu a charakteristika jediného porušenia

b) Dôkazy zohľadnené v súvislosti so spoločnosťami Austria Draht a voestalpine

Zmluva s pánom G.

Klub Italia (od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002)

Klub Europe a paneurópsky systém

c) Adresati napadnutého rozhodnutia a individuálna dĺžka trvania zodpovednosti

Situácia spoločnosti Austria Draht

Situácia spoločnosti voestalpine

d) Výpočet sumy pokuty uloženej spoločnostiam voestalpine a Austria Draht

2. Pripomenutie zásad

a) Dôkaz existencie a dĺžky trvania porušenia

b) Pojem jediné porušenie v zmysle komplexného porušenia

c) Pojem dištancovania sa v prípade účasti na stretnutí

B – O prvom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že žalobkyne sa zúčastnili na zložke jediného porušenia prostredníctvom ich obchodného zástupcu v Taliansku

1. Pripísanie správania obchodného zástupcu zastúpenému

a) Podmienky pripísateľnosti správania obchodného zástupcu zastúpenému

b) Zmluva o obchodnom zastúpení a znášanie hospodárskeho rizika

c) Vplyv výkonu dvojitého zastúpenia obchodným zástupcom

d) Nevedomosť, neexistencia kontroly a schválenia

2. Dôkazy o porušujúcom správaní obchodného zástupcu

a) O stretnutí, ktoré sa konalo 15. apríla 1997

b) O stretnutí z 24. júna 1997

c) O stretnutí, ktoré sa konalo 11. marca 1998

d) O stretnutí, ktoré sa konalo 30. marca 1998

e) O stretnutí, ktoré sa konalo 18. mája 1998

f) O stretnutí, ktoré sa konalo 19. októbra 1998

g) O stretnutí, ktoré sa konalo 18. januára 1999

h) O stretnutí, ktoré sa konalo 14. decembra 1999

i) O stretnutí, ktoré sa konalo 12. januára 2000

j) O stretnutí, ktoré sa konalo 19. septembra 2000

k) O stretnutí, ktoré sa konalo 10. júna 2001

l) O stretnutí, ktoré sa konalo 23. októbra 2001

m) O stretnutí, ktoré sa konalo 11. januára 2002

n) O stretnutí, ktoré sa konalo 30. apríla 2002

o) O ostatných stretnutiach a dokumentoch citovaných v napadnutom rozhodnutí

3. O rôznych vyhláseniach, na ktoré poukazujú účastníci konania

4. Trvanie porušenia vytýkaného spoločnosti Austria Draht

5. Záver týkajúci sa prvého žalobného dôvodu

C – O druhom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že žalobkyne sa zúčastnili jediného porušenia zahŕňajúceho klub Italia a klub Europe

1. Účasť na zložke jediného porušenia

2. Vedomosť o úrovni paneurópskeho kartelu

a) Dôkazy uvádzané v napadnutom rozhodnutí

b) Analýza dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí

Dôkazy týkajúce sa klubu Zürich

– O stretnutí, ktoré sa konalo 28. mája 1995

– O stretnutí, ktoré sa konalo 9. januára 1996

Dôkazy týkajúce sa klubu Europe

– O stretnutí, ktoré sa konalo 14. októbra 1998

– O stretnutí, ktoré sa konalo 9. novembra 1998

– O stretnutí, ktoré sa konalo 28. februára 2000

– O stretnutí, ktoré sa konalo 27. septembra 2001

Dôkazy preukazujúce vedomosť o karteli prostredníctvom obchodného zástupcu

3. Záver o druhom žalobnom dôvode

D – O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť na účely posúdenia sankcie

1. O porušení zásady proporcionality

a) Primeranosť sankcie vzhľadom na všetky okolnosti

b) O zohľadnení osobitnej situácie žalobkýň

Spôsoby účasti v klube Italia

Neúčasť v klube Europe a na ďalších dohodách

2. Záver o porušení zásady proporcionality

E – O výkone neobmedzenej právomoci Všeobecným súdom a o stanovení výšky pokuty

O trovách

* Jazyk konania: nemčina.