UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 24. septembra 2010

Vec T‑498/09 P

Petrus Kerstens

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie za rok 2005 – Pridelenie prednostných bodov – Dôkazné bremeno – Právo na obranu – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“

Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 29. septembra 2009, Kerstens/Komisia (F‑102/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑359 a II‑A‑1‑1881), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Petrus Kerstens znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Prípustnosť – Právne otázky

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1)

3.      Konanie – Písomná časť konania

1.      Podľa článku 11 prílohy I Štatútu Súdneho dvora odvolanie na Všeobecnom súde sa obmedzuje na právne otázky. Súd pre verejnú službu má ako jediný právomoc zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a tento skutkový stav posúdiť.

V rámci odvolania na Všeobecnom súde je teda prípustné, aby dotknutá osoba namietala nesprávne právne posúdenie výkladu ustanovení uplatniteľných v oblasti hodnotenia úradníkov.

(pozri body 25 a 26)

Odkaz: Všeobecný súd, 19. marca 2010, Bianchi/ETF, T‑338/07 P, bod 61 a citovaná judikatúra

2.      Aj keď správy o služobnom postupe ako celok predstavujú podstatný základ pre preskúmanie predchádzajúce prideľovaniu prednostných bodov, ktoré má k dispozícii každé generálne riaditeľstvo a preto musí existovať určitá koherencia medzi bodmi za zásluhy a počtom prednostných bodov pridelených úradníkom, predsa však nemožno z toho vyvodiť, že medzi bodmi za zásluhy a prednostnými bodmi existuje presný aritmetický vzájomný vzťah. Zavedenie prednostných bodov má totiž umožniť generálnym riaditeľstvám odmeniť úradníkov, o ktorých sa domnievajú, že preukázali osobitné zásluhy, ktoré samotné body za zásluhy neodrážajú, pretože ich výsledky presahujú ich individuálne ciele alebo že ich úsilie a výsledky boli vynikajúce. V tomto rámci generálne riaditeľstvá majú využiť mieru voľnej úvahy, ktorej by boli pozbavené stanovením vzájomného vzťahu medzi prednostnými bodmi a bodmi za zásluhy.

(pozri bod 29)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 23. novembra 2006, Lavagnoli/Komisia, T‑422/04, neuverejnený v Zbierke, body 61 a 62; Súd prvého stupňa 1. apríla 2009, Valero Jordana/Komisia, T‑385/04, Zb. VS. s. I‑A‑2‑1 a II‑A‑2‑1, body 138 a 153

3.      Ústna časť konania je rovnako ako písomná časť podstatnou časťou, a s výnimkou určitých výslovne stanovených prípadov, povinnou časťou súdneho konania, ktorá umožňuje účastníkom konania užitočne predložiť svoje argumenty a najmä sa vyjadriť k tvrdeniam alebo k dôkazom, ku ktorým sa nemohli vyjadriť v priebehu písomnej časti konania. Okolnosť, že dotknutá osoba nemohla písomne predložiť niektoré zo svojich pripomienok o veci samej, pretože Súd pre verejnú službu rozhodol povoliť predloženie repliky iba pokiaľ sa týka otázok prípustnosti, nemôže teda založiť porušenie práva na obranu.

(pozri bod 38)

Odkaz: Súdny dvor, 1. apríla 1982, Holdijk a i., 141/81 až 143/81, Zb. s. 1299, bod 7; Súd prvého stupňa, 27. októbra 1994, Mancini/Komisia, T‑508/93, Zb. VS s. I‑A‑239, II‑761, body 33 a 34