UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
zo 6. októbra 2015 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva engineering for a better world – Výlučne potvrdzujúce rozhodnutie – Právoplatnosť potvrdeného rozhodnutia – Vzatie do úvahy ex offo – Neprípustnosť“
Vo veci T‑545/14,
GEA Group AG, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: J. Schneiders, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: pôvodne A. Pohlmann, neskôr S. Hanne, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 2. júna 2014 (vec R 303/2014‑4), týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia engineering for a better world ako ochrannej známky Spoločenstva,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni (spravodajca) a L. Madise,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 18. júla 2014,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. septembra 2014,
so zreteľom na písomnú otázku, ktorú Všeobecný súd položil účastníkom konania,
so zreteľom na pripomienky podané účastníkmi konania do kancelárie Všeobecného súdu 1. júna 2015,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
O prvej prihláške
1 Dňa 6. septembra 2011 podala žalobkyňa spoločnosť GEA Group AG na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) prihlášku slovnej ochrannej známky engineering for a better world pre výrobky a služby patriace do tried 6, 7, 9, 11, 35, 37, 39, 41 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.
2 Rozhodnutím z 20. marca 2012 prieskumový pracovník zamietol zápis prihlasovanej ochrannej známky na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.
3 Dňa 15. mája 2012 podala žalobkyňa odvolanie na ÚHVT podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.
4 Rozhodnutím z 21. marca 2013 (ďalej len „prvé rozhodnutie odvolacieho senátu“) štvrtý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
5 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 2. septembra 2013 podala žalobkyňa žalobu proti prvému rozhodnutiu odvolacieho senátu, ktorá bola zamietnutá z dôvodu jej oneskoreného podania uznesením z 22. januára 2015, GEA Group/ÚHVT (engineering for a better world) (T‑488/13, Zb., EU:T:2015:64).
O druhej prihláške
6 Dňa 1. augusta 2013 podala žalobkyňa na ÚHVT druhú prihlášku ochrannej známky, ktorá sa v každom bode zhodovala s prvou prihláškou.
7 Rozhodnutím z 20. decembra 2013 prieskumový pracovník zamietol zápis prihlasovanej ochrannej známky na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.
8 Dňa 23. januára 2014 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.
9 Štvrtý odvolací senát ÚHVT rozhodnutím z 2. júna 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol. „S prekvapením“ konštatoval, že druhá prihláška ochrannej známky sa zhodovala s prvou prihláškou, s odkazom najmä na zoznam rovnakých výrobkov (bod 13 napadnutého rozhodnutia). Z tohto dôvodu, a pokiaľ ide o podstatu, odkázal v celom rozsahu na odôvodnenie prvého rozhodnutia odvolacieho senátu (bod 17 napadnutého rozhodnutia), zopakujúc „rozhodujúce“ dôvody tohto rozhodnutia (body 18 až 21 napadnutého rozhodnutia).
Návrhy účastníkov konania
10 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
11 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
12 Podľa článku 129 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže tento súd po vypočutí hlavných účastníkov konania bez návrhu kedykoľvek rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu odôvodneným uznesením.
13 Všeobecný súd v súlade s týmto článkom a so zreteľom na dokumenty v spise a osobitne na odpoveď účastníkov konania na otázku, ktorú položil, týkajúcu sa prípustnosti predmetnej žaloby rozhodne v predmetnej veci odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania, a to aj v prípade, že niektorý z účastníkov konania požiadal o pojednávanie.
14 Podľa ustálenej judikatúry sú podmienky prípustnosti žaloby prekážkami konania z dôvodu verejného záujmu, ktoré súd Únie prípadne musí uplatniť ex offo [pozri rozsudky z 10. júla 1990, Automec/Komisia, T‑64/89, Zb., EU:T:1990:42, bod 41 a citovanú judikatúru, a z 8. februára 2011, Paroc/ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T‑157/08, Zb., EU:T:2011:33, bod 28 a citovanú judikatúru].
15 Okrem toho tiež podľa ustálenej judikatúry rozhodnutie, ktoré len potvrdzuje skoršie rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným, nie je aktom, ktorý možno napadnúť žalobou. S cieľom zabrániť novému plynutiu lehoty na podanie žaloby proti potvrdenému rozhodnutiu sa totiž musí žaloba smerujúca proti takémuto potvrdzujúcemu rozhodnutiu zamietnuť ako neprípustná (uznesenie zo 7. decembra 2004, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑521/03 P, EU:C:2004:778, bod 41; rozsudky zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, T‑188/95, Zb., EU:T:1998:217, bod 108, a INSULATE FOR LIFE, už citovaný v bode 14 vyššie, EU:T:2011:33, bod 29; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 1989, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, 193/87 a 194/87, EU:C:1989:185, bod 26).
16 Rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie, ktoré len potvrdzuje skoršie rozhodnutie, pokiaľ neobsahuje žiadne nové okolnosti v porovnaní so skorším aktom a nepredchádza mu žiadne opätovné skúmanie situácie osoby, ktorej je tento skorší akt určený (pozri uznesenie Internationaler Hilfsfonds/Komisia, už citovaný v bode 15 vyššie, EU:C:2004:778, bod 47 a citovanú judikatúru; uznesenie zo 4. mája 1998, BEUC/Komisia, T‑84/97, Zb., EU:T:1998:81, bod 52, a rozsudok INSULATE FOR LIFE, už citovaný v bode 14 vyššie, EU:T:2011:33, bod 30).
17 V tejto súvislosti treba podľa ustálenej judikatúry spresniť, že pokiaľ napadnutý akt predstavuje odpoveď na návrh, v ktorom sú uvádzané nové a podstatné skutočnosti a ktorým je správny orgán žiadaný o opätovné preskúmanie skoršieho rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným, tento akt nemožno považovať za akt, ktorý má výlučne potvrdzujúci charakter v rozsahu, v akom rozhodne o týchto skutočnostiach, a obsahuje preto novú skutočnosť v porovnaní so skorším rozhodnutím. Existencia nových a podstatných skutočností totiž môže odôvodniť podanie návrhu na preskúmanie skoršieho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. V opačnom prípade, keď sa návrh na preskúmanie nezakladá na nových a podstatných skutočnostiach, musí byť žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí požadovaného preskúmania vyhlásená za neprípustnú (pozri uznesenie zo 4. júla 2014, Uspaskich/Parlament, T‑84/12, EU:T:2014:642, bod 40 a citovaná judikatúra).
18 Po prvé treba určiť, či a v akom rozsahu je napadnuté rozhodnutie rozhodnutím, ktoré len potvrdzuje prvé rozhodnutie odvolacieho senátu, čo predpokladá identifikáciu príslušných údajov týkajúcich sa sporov, v ktorých boli uvedené rozhodnutia vydané.
19 V tejto súvislosti treba konštatovať, že predmet tohto sporu sa týka, rovnako ako predmet sporu, v ktorom bolo vydané prvé rozhodnutie odvolacieho senátu, zápisu slovného označenia engineering for a better world ako ochrannej známky Spoločenstva pre výrobky a služby, ktoré patria do tried 6, 7, 9, 11, 35, 37, 39, 41 a 42 v zmysle Niceskej dohody. Okrem toho v prvom rozhodnutí odvolacieho senátu, ako aj v napadnutom rozhodnutí boli prihlášky zamietnuté na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Treba dodať, že napadnuté rozhodnutie vo svojej analýze uvedeného dôvodu zamietnutia zápisu neobsahuje žiadnu novú skutočnosť a že mu nepredchádzalo preskúmanie ochrannej známky prihlasovanej žalobkyňou.
20 Odvolací senát totiž v bode 14 napadnutého rozhodnutia spresnil, že žalobkyňa uviedla tie isté tvrdenia, ktoré už boli zamietnuté prvým rozhodnutím odvolacieho senátu, a z tohto dôvodu odkázal v celom rozsahu na odôvodnenie prvého rozhodnutia odvolacieho senátu, zopakujúc „rozhodujúce“ dôvody tohto rozhodnutia (body 17 až 21 napadnutého rozhodnutia).
21 Je síce pravda, že odvolací senát v bode 15 napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa spomenula po prvýkrát vo svojom odvolaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, zápisy ochranných známok Spoločenstva obsahujúce výrazy „for a better world“. Aj za predpokladu, že by tieto zápisy mohli byť posúdené ako nové skutočnosti, nie preto, že k nim došlo po prvom rozhodnutí odvolacieho senátu, ale preto, že neboli zohľadnené v čase prijatia tohto rozhodnutia, hoci už existovali (pozri rozsudok z 13. novembra 2014, Španielsko/Komisia, T‑481/11, Zb., EU:T:2014:945, bod 38 a citovanú judikatúru), však nemôžu byť posúdené ako podstatné skutočnosti na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí žalobkyňa vo svojej odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom.
22 Podľa ustálenej judikatúry je skutočnosť podstatná vtedy, ak je spôsobilá podstatne zmeniť právnu situáciu, ktorá bola zohľadnená autormi skoršieho aktu, teda najmä podstatným zmenením podmienok, ktoré sa uplatňovali pri skoršom akte. Takou je skutočnosť vyvolávajúca pochybnosti, pokiaľ ide o dôvodnosť riešenia prijatého uvedeným aktom (pozri rozsudok Španielsko/Komisia, už citovaný v bode 21 vyššie, EU:T:2014:945, bod 39 a citovanú judikatúru).
23 Hoci bola judikatúra týkajúca sa zohľadnenia zo strany ÚHVT jeho rozhodovacej praxe spresnená v nadväznosti na rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT (C‑51/10 P, Zb., EU:C:2011:139, body 73 až 77), pravdou ostáva, že v zmysle ustálenej judikatúry sa treba vždy domnievať, že posúdenie týkajúce sa existencie dôvodu zamietnutia zápisu nemôže byť spochybnené len z dôvodu, že odvolací senát v predmetnej veci nesledoval rozhodovaciu prax ÚHVT [pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. decembra 2013, Getty Images (US)/ÚHVT, C‑70/13 P, EU:C:2013:875, body 41 až 48; rozsudky zo 16. októbra 2014, Larrañaga Otaño/ÚHVT (GRAPHENE), T‑459/13, EU:T:2014:892, body 35 až 39, a z 12. decembra 2014, Wilo/ÚHVT (Pioneering for You), T‑601/13, EU:T:2014:1067, body 42 a 43]. Podľa tejto judikatúry sa totiž skúmanie prihlášky musí vykonať v každom konkrétnom prípade, keďže zápis označenia ako ochrannej známky závisí od špecifických kritérií uplatniteľných v rámci skutkových okolností konkrétneho prípadu, ktoré majú overiť, či sa na dotknuté označenie nevzťahuje niektorý z dôvodov zamietnutia stanovených v nariadení č. 207/2009.
24 V predmetnej veci sa žalobkyňa obmedzila v podstate na vymenovanie skorších zápisov ochranných známok obsahujúcich výrazy „for a better world“, zatiaľ čo odvolací senát vo svojom prvom rozhodnutí vyvodil z konkrétnej a celkovej analýzy prihlasovanej ochrannej známky, zahŕňajúcej najmä, no nielen, výrazy „for a better world“, že zápis tejto ochrannej známky naráža na absolútny dôvod zamietnutia. Na základe toho odvolací senát nebol povinný opätovne skúmať prihlášku ochrannej známky z hľadiska rozhodovacej praxe ÚHVT (pozri v tomto zmysle rozsudok INSULATE FOR LIFE, už citovaný v bode 14 vyššie, EU:T:2011:33, bod 39).
25 Uvedená prax okrem toho nedala príčinu k takémuto opätovnému skúmaniu. Odvolací senát sa totiž obmedzil na konštatovanie irelevantnosti uvádzaných zápisov vzhľadom na existenciu jeho prvého rozhodnutia, ktorým už odmietol zapísať prihlasovanú ochrannú známku (bod 15 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, aj keby odpoveď daná v bode 15 napadnutého rozhodnutia mohla byť posúdená ako odpoveď na podstatu tvrdenia o skorších zápisoch, z ustálenej judikatúry vyplýva, že odpoveď v merite veci nemožno charakterizovať ako opätovné preskúmanie skoršieho rozhodnutia v prípade neexistencie povinnosti v tomto zmysle (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. apríla 2004, SGL Carbon/Komisia, T‑308/02, Zb., EU:T:2004:119, bod 72 a citovanú judikatúru).
26 Okrem toho z judikatúry týkajúcej sa povinnosti preskúmať opatrenia, ktoré závisia od trvania právnych a skutkových okolností existujúcich pred ich prijatím, nemožno v predmetnej veci vyvodiť povinnosť odvolacieho senátu opätovne preskúmať prihlasovanú ochrannú známku a prvé rozhodnutie odvolacieho senátu. Podľa tejto judikatúry musí na jednej strane v prípade opatrenia, ktoré závisí od trvania skutkových a právnych okolností existujúcich pred jeho prijatím, existovať možnosť podať žiadosť o opätovné preskúmanie s cieľom overiť, či je jeho ponechanie v platnosti dôvodné, a na druhej strane opätovné preskúmanie smerujúce k prevereniu, či skoršie prijaté opatrenie ostáva odôvodnené so zreteľom na zmenu právnej alebo skutkovej situácie, ktorá medzičasom nastala, vedie k prijatiu aktu, ktorý nemá voči skoršiemu aktu čisto potvrdzujúci charakter, ale predstavuje napadnuteľný akt, ktorý môže byť predmetom žaloby (pozri rozsudok Španielsko/Komisia, už citovaný v bode 21 vyššie, EU:T:2014:945, bod 40 a citovanú judikatúru).
27 Hoci je pravda, že dôvody zamietnutia uvedené v článku 7 nariadenia č. 207/2009 sa uplatňujú len dovtedy, kým sú splnené podmienky stanovené týmto ustanovením, ako to v podstate uvádza ÚHVT vo svojej odpovedi na otázku Všeobecného súdu najmä v súvislosti so získaním rozlišovacej spôsobilosti v dôsledku používania, z tejto judikatúry na jednej strane vyplýva, že povinnosť predmetného preskúmania podlieha zmene relevantnej právnej alebo skutkovej situácie, ku ktorej v predmetnej veci nedošlo, keďže zápisy, na ktoré žalobkyňa odkazuje pred odvolacím senátom, neboli vykonané po prijatí prvého rozhodnutia tohto senátu (pozri bod 21 vyššie). Na druhej strane, pokiaľ ide o žiadosť o zápis ochrannej známky, ktorá na rozdiel od žiadosti o prístup k dokumentom (pozri, pokiaľ ide o následky neexistencie povinnosti odôvodnenia týchto žiadostí o prístup na povinnosť opätovného preskúmania zo strany inštitúcií, rozsudok z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑362/08 P, Zb., EU:C:2010:40, body 56 a 57) musí byť odôvodnená a zdokumentovaná v zmysle uplatniteľných ustanovení [článok 26 nariadenia č. 207/2009 a najmä pravidlo 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), v znení zmien a doplnení], povinnosť opätovného preskúmania môže vyplynúť iba z tvrdenia dotknutej strany o zmene predmetnej právnej alebo skutkovej situácie, zmene, ktorú žalobkyňa v predmetnej veci neuviedla (pozri bod 21 vyššie). Okrem toho, ak by sa pripustilo, že povinnosť preskúmania vzniká následkom každej takejto žiadosti, podporila by sa tým možnosť zneužitia súdneho konania. Ustálená judikatúra však nepripúšťa zneužitie súdneho konania, pozostávajúce v podaní návrhu s cieľom napadnúť odpoveď, ktorá je naň daná (pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. apríla 2002, IPSO a USE/ECB, T‑238/00, Zb., EU:T:2002:102, bod 45 a citovaná judikatúra).
28 Napokon úvaha, ktorú odvolací senát uviedol v bode 17 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej rozhodnutie prieskumového pracovníka týkajúce sa druhej prihlášky nie je rozhodnutím čisto potvrdzujúcim rozhodnutie prieskumového pracovníka o prvej prihláške ochrannej známky, nie je relevantná v rámci tejto analýzy, ktorá sa týka potvrdzujúceho alebo nepotvrdzujúceho charakteru iba napadnutého rozhodnutia.
29 Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie potvrdzuje prvé rozhodnutie odvolacieho senátu.
30 Po druhé treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie potvrdzuje rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
31 Prvé rozhodnutie odvolacieho senátu bolo totiž v čase podania tejto žaloby právoplatné, keďže proti nemu nebola podaná žiadna žaloba v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 65 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, ako to vyplýva z uznesenia engineering for a better world, už citovaného v bode 5 vyššie (EU:T:2015:64, body 23 a 24), proti ktorému nebolo podané odvolanie.
32 Táto právoplatnosť prvého rozhodnutia odvolacieho senátu nie je spochybnená úvahou odvolacieho senátu, uvedenou v bode 16 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej toto rozhodnutie nie je právoplatné. Táto úvaha odvolacieho senátu v napadnutom rozhodnutí sa totiž môže vysvetliť skutočnosťou, že k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia bola žaloba proti prvému rozhodnutiu odvolacieho senátu vo veci T‑488/13 stále predmetom konania.
33 V tomto ohľade treba dodať, že ani skutočnosť, že žaloba vo veci T‑488/13 bola vyhlásená za oneskorenú až po podaní tejto žaloby, neumožňuje domnievať sa, že prvé rozhodnutie odvolacieho senátu nebolo v čase jej podania právoplatné. Ak by totiž oneskorené podanie žaloby proti rozhodnutiu malo za následok odloženie nadobudnutia jeho právoplatnosti, cieľ sledovaný judikatúrou týkajúcou sa neprípustnosti žalôb podaných proti potvrdzujúcim aktom, a síce zabrániť podaniu žaloby, ktorá by viedla k obnoveniu uplynutej lehoty na podanie žaloby (pozri uznesenie z 25. októbra 2001, Métropole télévision – M 6/Komisia, T‑354/00, Zb., EU:T:2001:258, bod 34 a citovanú judikatúru), by bol zbavený účinku.
34 Z toho vyplýva, že predmetná žaloba musí byť zamietnutá ako neprípustná, keďže bola podaná proti rozhodnutiu potvrdzujúcemu rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
O trovách
35 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
36 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. GEA Group AG je povinná nahradiť trovy konania.
V Luxemburgu 6. októbra 2015
Tajomník | | Predsedníčka komory |
E. Coulon | | M. E. Martins Ribeiro |