Vec T‑402/12

Carl Schlyter

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Článok 4 ods. 2 tretia zarážka – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu cieľov vyšetrovania – Nariadenie (ES) č. 1367/2006 – Článok 6 ods. 1 – Podrobné stanovisko Komisie k návrhu nariadenia týkajúceho sa výročného vyhlásenia o látkach v stave nanočastíc, ktoré francúzske orgány oznámili Komisii podľa ustanovení smernice 98/34/ES – Odmietnutie prístupu“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 16. apríla 2015

1.      Aproximácia právnych predpisov – Postup pri informovaní v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby poskytované informačnou spoločnosťou – Smernica 98/34 – Povinnosť členských štátov oznámiť Komisii všetky návrhy technických predpisov – Rozsah – Porušenie povinnosti – Dôsledky

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34, zmenená a doplnená smernicou 98/48, článok 8 ods. 1)

2.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Reštriktívny výklad a uplatnenie – Povinnosť inštitúcie vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov – Rozsah – Odmietnutie prístupu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)

3.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Rozsah – Uplatnenie na podrobné stanovisko Komisie vydané v rámci smernice 98/34 – Vylúčenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 tretia zarážka; smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34, zmenená a doplnená smernicou 98/48, články 8 a 9)

4.      Aproximácia právnych predpisov – Postup pri informovaní v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby poskytované informačnou spoločnosťou – Smernica 98/34 – Povinnosť členských štátov oznámiť Komisii všetky návrhy technických predpisov – Rozdiel medzi oznamovacím postupom a konaním o nesplnení povinnosti

(Článok 258 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34, zmenená a doplnená smernicou 98/48, články 8 a 9)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 38)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 49 – 51, 76)

3.      Podrobné stanovisko vydané Komisiou v rámci postupu upraveného smernicou 98/34 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o službách informačnej spoločnosti, nie je súčasťou konania v zmysle článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, v rámci ktorého orgán zhromažďuje informácie a overuje niektoré skutočnosti predtým, ako prijme rozhodnutie.

V prvom rade totiž v rámci postupu upraveného v smernici 98/34 Komisii neprináleží, aby pred vydaním podrobného stanoviska zhromažďovala informácie. Po druhé, aj keď Komisia na základe informácií predložených oznamujúcim členským štátom overuje určité skutočnosti, neprijíma rozhodnutie, ale prípadne vydáva nezáväzné a dočasné stanovisko. Vydanie podrobného stanoviska je totiž len výsledkom preskúmania návrhu technickej normy, ktoré Komisia vykonala, a na základe ktorého sa domnieva, že návrh technickej normy by mohol byť prekážkou pre voľný pohyb tovaru a služieb alebo pre slobodu poskytovateľov služieb usadiť sa v rámci vnútorného trhu. Toto podrobné stanovisko okrem toho nemusí vždy odrážať konečný postoj Komisie, pretože po vydaní tohto stanoviska dotknutý členský štát podá Komisii správu o opatreniach, ktoré na základe tohto stanoviska navrhuje prijať a Komisia sa k jeho reakcii vyjadrí.

Podrobné stanovisko vydané Komisiou v rámci postupu upraveného v smernici 98/34 nie je ani výsledkom preskúmania vykonaného príslušným orgánom na účely preukázania porušenia. Návrh technickej normy je totiž na základe svojej povahy prípravným textom, ktorý sa môže vyvíjať a meniť. Kým uvedená technická norma nie je prijatá, nemôže porušiť pravidlá týkajúce sa voľného pohybu tovarov, služieb alebo slobody poskytovateľov služieb usadiť sa v rámci vnútorného trhu. Členský štát, ktorému je takéto stanovisko určené, teda nemôže byť zodpovedný za porušenie práva Únie, pretože v čase vydania podrobného stanoviska na základe smernice 98/34 existuje vnútroštátna technická norma len v štádiu návrhu.

Okrem toho aj v prípade, ak by podrobné stanovisko bolo súčasťou vyšetrovacej činnosti podľa článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001, výnimka upravená v tomto ustanovení nemá za cieľ chrániť vyšetrovaciu činnosť ako takú, ale jej ciele. V tejto súvislosti zverejnenie podrobného stanoviska vydaného Komisiou v rámci postupu upraveného smernicou 98/34 počas doby zastavenia konania, nevyhnutne neohrozuje cieľ tohto postupu. Skutočnosť, že Komisia zverejní svoje podrobné stanovisko, podľa ktorého môžu aspekty návrhu technickej normy prípadne vytvárať prekážky pre voľný pohyb tovaru, voľný pohyb služieb, ako aj pre slobodu poskytovateľov služieb usadiť sa v rámci vnútorného trhu, totiž neohrozuje cieľ, ktorým je prijatie vnútroštátnej technickej normy, ktorá bude v súlade s právom Únie. Naopak, takéto zverejnenie bude dotknutý členský štát vnímať ako ďalší podnet na to, aby sa ubezpečil o zlučiteľnosti jeho technickej normy s ustanoveniami práva Únie, ktoré upravujú tieto základné slobody.

(pozri body 55, 56, 58 – 61, 63, 64, 84, 87)

4.      Povaha kontroly uskutočnenej Komisiou v rámci postupu podľa smernice 98/34 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o službách informačnej spoločnosti, je úplne odlišná od kontroly uskutočnenej v rámci konania o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ. Oznamovací postup zakotvený v smernici 98/34 je príkladom kontroly ex ante, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby návrhy technických noriem, ktoré členské štáty zamýšľajú prijať, boli v súlade s právom Únie. Dotknutý členský štát sa nemôže počas tohto postupu stať zodpovedným za akékoľvek porušenie práva Únie, keďže jeho samotným účelom je predchádzať prípadným nesúladom návrhu technickej normy s právom Únie. Zaujatie stanoviska Komisiou preto nemôže byť záväzné a nemôže smerovať k uloženiu sankcie za určité správanie.

Naproti tomu konanie o nesplnenie povinnosti je klasickým príkladom kontroly ex post, ktorá spočíva v kontrole vnútroštátnych opatrení po ich prijatí členskými štátmi a ktorej cieľom je navrátiť dodržiavanie právneho poriadku. Je síce pravda, že postup pred začatím súdneho konania stanovený konaním o nesplnení povinnosti predpokladá tiež fázu dialógu medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. Cieľom je však urovnanie sporu medzi Komisiou a dotknutým členským štátom zmierom a v prípade neúspechu zváženie podania žaloby na Súdny dvor z dôvodu nezlučiteľnosti vnútroštátneho opatrenia, ktoré sa stalo právoplatným a vyvoláva právne účinky na vnútornom trhu, s právom Únie.

V tomto ohľade podrobné stanovisko vydané Komisiou v rámci postupu upraveného smernicou 98/34 nie je výzvou na splnenie povinnosti, pretože v tomto štádiu uvedeného konania formálne neexistuje nijaký spor medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. Pokiaľ sa však technická norma len navrhuje, jej prípadná nezlučiteľnosť s právom Únie, na ktorú Komisia v takomto podrobnom stanovisku poukáže, nie je preukázaná a v tomto zmysle je len hypotetická. Navyše postoj zaujatý Komisiou v podrobnom stanovisku je dočasný v tom zmysle, že podľa článku 9 uvedenej smernice ide o predbežné stanovisko Komisie. Dočasná povaha tohto podrobného stanoviska bráni tomu, aby mohlo ohroziť ďalšie diskusie v kontexte konania o nesplnenie povinnosti. Konanie o nesplnenie povinnosti totiž predovšetkým predpokladá, že Komisia svoj postoj zaujme vo výzve. Pokiaľ nedôjde k zaujatiu postoja Komisie, nemôže ohroziť rokovanie.

(pozri body 78 – 81)