ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 19. januára 2016 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh projektov týkajúcich sa rozvádzačov izolovaných plynom – Rozhodnutie prijaté po čiastočnom zrušení pôvodného rozhodnutia Všeobecným súdom – Pokuty – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia – Rovnosť zaobchádzania – Východisková suma – Podiel na vzniku porušenia“
Vo veci T‑404/12,
Toshiba Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: J. MacLennan, solicitor, A. Schulz a S. Sakellariou, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2012) 4381 z 27. júna 2012, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konečnom znení z 24. januára 2007, týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] (teraz článok 101 ZFEÚ) a článku 53 Dohody o EHP, v časti, v ktorej bolo určené spoločnostiam Mitsubishi Electric Corp. a Toshiba Corp. (vec COMP/39.966 – Rozvádzače izolované plynom – Pokuty) a subsidiárne návrh na zníženie sumy pokuty uloženej žalobkyni,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyňa) a E. Buttigieg,
tajomník: L. Grzegorczyk, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. apríla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Toshiba Corp., je japonská spoločnosť, ktorá pôsobí v rôznych odvetviach, najmä v odvetví rozvádzačov izolovaných plynom (ďalej len „RIP“). Od októbra 2002 do apríla 2005 vykonávala svoju činnosť v odvetví RIP v rámci spoločného podniku TM T&D Corp., ktorý vlastnila v rovnakom podiele so spoločnosťou Mitsubishi Electric Corp. (ďalej len „Melco“) a ktorý bol zrušený v roku 2005.
2 Dňa 24. januára 2007 prijala Komisia Európskych spoločenstiev rozhodnutie K(2006) 6762 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2007“).
3 V rozhodnutí z roku 2007 Komisia konštatovala, že jediné a pokračujúce porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore existovalo na trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) s RIP od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 a subjektom, ktorým bolo uvedené rozhodnutie určené, európskym a japonským výrobcom RIP, uložila pokuty, ktorých výška bola vypočítaná podľa metodiky uvedenej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia k metóde stanovovania pokút“) ako aj v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).
4 Porušenie, ktorého sa týka rozhodnutie z roku 2007, zahŕňa tri hlavné prvky:
– dohodu podpísanú vo Viedni 15. apríla 1988 (ďalej len „dohoda GQ“), ktorej predmetom je rozdeľovanie projektov RIP na celosvetovej úrovni podľa dohodnutých pravidiel, aby sa zachovali kvóty odzrkadľujúce do veľkej miery ich odhadované historické podiely na trhu; dohoda, ktorá sa uplatňovala celosvetovo okrem Spojených štátov, Kanady, Japonska a 17 krajín západnej Európy, spočívala v prideľovaní „spoločnej japonskej kvóty“ japonským výrobcom a „spoločnej európskej kvóty“ európskym výrobcom,
– paralelnú dohodu (ďalej len „spoločná dohoda“), na základe ktorej na jednej strane projekty RIP v Japonsku a v krajinách európskych členov kartelu boli vyhradené jednotlivým japonským a európskym členom kartelu a na druhej strane projekty RIP v iných európskych krajinách boli tiež vyhradené európskej skupine, keďže japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredkladať ponuky na projekty RIP v Európe; pričom v každom prípade výmenou za túto dohodu sa takéto projekty museli oznamovať japonskej skupine a byť zahrnuté do „spoločnej európskej kvóty“ stanovenej dohodou GQ,
– dohodu podpísanú vo Viedni 15. apríla 1998 s názvom „E‑Group Operation Agreement for GQ‑Agreement“ (ďalej len „dohoda EQ“), ktorú podpísali členovia európskej skupiny výrobcov a ktorej predmetom bolo rozdeľovanie projektov RIP pridelených uvedenej skupine na základe dohody GQ.
5 V článku 1 rozhodnutia 2007 Komisia konštatovala, že žalobkyňa sa zúčastnila na porušení v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004.
6 Za porušenie konštatované v článku 1 rozhodnutia bola v článku 2 rozhodnutia žalobkyni uložená pokuta vo výške 90 900 000 eur, z ktorých mala 4 650 000 eur zodpovedajúcich porušeniu, ktorého sa dopustila TM T & D, zaplatiť spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Melco.
7 Dňa 18. apríla 2007 podala žalobkyňa žalobu proti rozhodnutiu z roku 2007.
8 Rozsudkom z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia (T‑113/07, Zb., EU:T:2011:343), Všeobecný súd na jednej strane zamietol žalobu žalobkyne v rozsahu, v akom sa týkala zrušenia článku 1 rozhodnutia z roku 2007. Na druhej strane však zrušil článok 2 písm. h) a i) rozhodnutia z roku 2007 v rozsahu, v akom sa týkal žalobkyne z dôvodu, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že si pri výpočte výšky pokuty v prípade žalobkyne zvolila referenčný rok, ktorý sa odlišoval od referenčného roka zvoleného v prípade európskych výrobcov, ktorí sa zúčastnili na porušení.
9 Dňa 23. septembra 2011 podala žalobkyňa odvolanie na Súdny dvor proti rozsudku Toshiba/Komisia, už citovanému v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343).
10 Dňa 15. februára 2012 zaslala Komisia žalobkyni list s opisom skutočností, z ktorého vyplývalo, že má v úmysle prijať nové rozhodnutie, ktorým jej uloží pokutu (ďalej len „opis skutočností“). Komisia uviedla skutočnosti, ktoré boli podľa nej relevantné na účely výpočtu výšky tejto pokuty, vzhľadom na rozsudok Toshiba/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343).
11 V dňoch 7. a 23. decembra 2012 predložila žalobkyňa svoje pripomienky k opisu skutočností.
12 Dňa 12. júna 2012 sa uskutočnilo stretnutie medzi zástupcami žalobkyne a tímom Komisie povereným vecou.
13 Rozhodnutím Komisie C(2012) 4381 z 27. júna 2012, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie z roku 2007, pokiaľ ide o spoločnosť Melco a žalobkyňu (vec COMP/39.966 – Rozvádzače izolované plynom – Pokuty) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), bol článok 2 rozhodnutia z roku 2007 zmenený a doplnený pridaním nových písmen h) a i). V písmene h) sa uvádza, že žalobkyni sa ukladá pokuta vo výške 4 650 000 eur, ktorú má zaplatiť spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Melco. V písmene h) sa žalobkyni ako výhradne zodpovednej ukladá pokuta vo výške 56 793 000 eur.
14 Na účely nápravy nerovnosti zaobchádzania, ktorú Všeobecný súd kritizoval v rozsudku Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí z celosvetového obratu RIP za rok 2003. Keďže počas tohto roka vykonávala činnosti žalobkyne a spoločnosti Melco v oblasti RIP spoločnosť TM T&D, Komisia zohľadnila jej obrat za rok 2003 (odôvodnenia 59 a 60 napadnutého rozhodnutia).
15 Po prvé Komisia v rámci rôzneho zaobchádzania s cieľom zohľadniť jednotlivé podiely rozličných účastníkov na karteli, vypočítala trhový podiel spoločnosti TM T&D v roku 2003, pokiaľ ide o RIP (15 až 20 %) a zaradila ho do druhej kategórie podľa kategorizácie uvedenej v odôvodneniach 482 až 488 rozhodnutia z roku 2007. V dôsledku toho bola v prípade spoločnosti TM T&D stanovená predpokladaná východisková suma 31 000 000 eur (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia).
16 Po druhé bola na účely zohľadnenia nerovnakej schopnosti žalobkyne a spoločnosti Melco prispievať k porušeniu v období pred založením spoločnosti TM T&D východisková suma pokuty spoločnosti TM T&D rozdelená medzi jej akcionárov pomerne k ich jednotlivým predajom RIP v roku 2001, čo bol posledný celý rok pred založením spoločnosti TM T&D. V dôsledku toho bola v prípade žalobkyne stanovená východisková suma 10 863 199 eur a v prípade spoločnosti Melco východisková suma 20 136 801 eur (odôvodnenia 62 a 63 napadnutého rozhodnutia).
17 Po tretie Komisia na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku pokuty uplatnila na žalobkyňu koeficient na dosiahnutie odstrašujúceho účinku 2 na základe jej obratu za rok 2005 (odôvodnenia 69 až 71 napadnutého rozhodnutia).
18 Po štvrté na účely zohľadnenia dĺžky trvania porušenia počas obdobia pred založením spoločnosti TM T&D bola východisková suma žalobkyne zvýšená o 140 % (odôvodnenia 73 až 76 napadnutého rozhodnutia).
19 Po piate na účely zohľadnia dĺžky trvania porušenia počas obdobia činnosti spoločnosti TM T&D bola žalobkyni a spoločnosti Melco spoločne a nerozdielne uložená suma vo výške 15 % z predpokladanej východiskovej sumy spoločnosti TM T&D (odôvodnenie 77 napadnutého rozhodnutia).
20 Napokon po šieste bola spoločná a nerozdielna suma pokuty vynásobená koeficientom na dosiahnutie odstrašujúceho účinku vzťahujúcim sa na žalobkyňu a suma, ktorá po tomto vynásobení presahovala spoločnú a nerozdielnu sumu pokuty, jej bola uložená ako suma, ktorú musí samostatne zaplatiť (odôvodnenie 78 napadnutého rozhodnutia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
21 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 12. septembra 2012 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
22 Uznesením predsedu štvrtej komory Všeobecného súdu z 2. mája 2013 bolo konanie prerušené až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑498/11 P, Toshiba CorP./Komisia.
23 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudkyňa spravodajkyňa bola pridelená k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.
24 Rozsudkom z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia (C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, EU:C:2013:866) Súdny dvor zamietol odvolanie podané žalobkyňou proti rozsudku Toshiba/Komisia, už citovanému v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343). Vzhľadom na to sa v konaní v tejto veci pokračovalo.
25 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (prvá komora) 3. februára 2015 rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 vyzval účastníkov konania, aby predložili niektoré dokumenty a odpovedali písomne na otázky. Účastníci konania vyhoveli návrhu Všeobecného súdu v stanovených lehotách.
26 Listom z 15. apríla 2015, vloženom do spisu, žalobkyňa predložila svoje pripomienky k odpovediam Komisie na otázky položené Všeobecným súdom. V prílohe tohto listu oboznámila Všeobecný súd so zhrnutím pripraveným jej advokátmi na stretnutí z 12. júna 2012.
27 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 21. apríla 2015.
28 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– subsidiárne znížil výšku pokuty,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov vynaložených v súvislosti s bankovou zárukou.
29 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako čiastočne zjavne neprípustnú a čiastočne zjavne bez právneho základu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O hlavnom návrhu, ktorého cieľom je zrušenie napadnutého rozhodnutia
30 Žalobkyňa vo svojej žalobe na podporu svojho hlavného návrhu uvádza päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a zásady proporcionality. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení jej práva na obhajobu. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o východiskovú sumu pokuty. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o určenie úrovne zodpovednosti žalobkyne v porovnaní s európskymi účastníkmi porušenia.
31 Žalobkyňa v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu vyhlásila, že v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku Siemens/Komisia, už citovaného v bode 24 vyššie (EU:C:2013:866), berie späť svoj prvý žalobný dôvod. V dôsledku toho treba preskúmať len druhý až piaty žalobný dôvod. V tejto súvislosti Všeobecný súd považuje za užitočné preskúmať žalobné dôvody, ktoré sa týkajú konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia, konkrétne druhý a štvrtý žalobný dôvod, predtým, ako sa bude zaoberať tretím a piatym žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dôvodnosti výpočtu výšky pokuty vykonaného v uvedenom rozhodnutí.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na obhajobu
32 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila jej právo na obhajobu tým, že na jednej strane pred prijatím napadnutého rozhodnutia nezaslala nové oznámenie o výhradách a na druhej strane sa v opise skutočností nezaoberala všetkými podstatnými informáciami na účely výpočtu výšky uloženej pokuty.
33 Komisia namieta dôvodnosť tvrdení žalobkyne.
– O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na absencii nového oznámenia o výhradách
34 V prvej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia jej mala pred prijatím napadnutého rozhodnutia poslať nové oznámenie o výhradách namiesto toho, aby jej doručila obyčajný list o opise skutočností.
35 Žalobkyňa v tomto ohľade pripomína, že oznámenie o výhradách predstavuje „podstatnú procedurálnu ochranu“ zaručujúcu právo adresáta rozhodnutia Komisie byť vypočutý a tvrdí, že opis skutočností nepredstavuje rovnaké záruky najmä preto, že neumožňuje požiadať o vypočutie pred nezávislým úradníkom pre vypočutie tímu povereného spisom.
36 V tomto ohľade Komisia podľa žalobkyne nesprávne tvrdí, že oznámenie o výhradách je potrebné len vtedy, ak sa uvádzajú nové výhrady. Podľa judikatúry sa oznámenie o výhradách vyžaduje, aby sa umožnilo dotknutému podniku brániť sa nielen proti konštatovaniu porušenia, ale aj proti uloženiu novej pokuty. Tento záver potvrdzuje aj oznámenie Komisie o osvedčených postupoch vedenia konania podľa článkov 101 [ZFEÚ] a 102 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6, ďalej len „oznámenie o osvedčených postupoch“), ako aj vyhlásenia člena Komisie zodpovedného za hospodársku súťaž. Prijatie nového oznámenia o výhradách takisto zodpovedá rozhodovaciemu postupu Komisie v porovnateľných veciach s touto vecou, v ktorých bolo rozhodnutie zrušené súdom Európskej únie.
37 Žalobkyňa dodáva, že podľa judikatúry sa má konanie, ktoré sa vedie na účely nahradenia zrušeného konania, v zásade začať presne od okamihu, v ktorom došlo k protiprávnosti. V prejednávanej veci je nesprávne posúdenie odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia z roku 2007 nesprávnym hmotnoprávnym posúdením, ktoré by mohlo nevyhnutne ovplyvniť platnosť prípravných opatrení tohto rozhodnutia, čo naznačuje, že nové oznámenie o výhradách bolo potrebné.
38 Komisia sa domnieva, že vzhľadom na to, že neuviedla nové skutočnosti proti žalobkyni, nebolo v prejednávanom prípade potrebné nové oznámenie o výhradách.
39 Podľa judikatúry musí oznámenie o výhradách obsahovať dostatočne jasne formulované zhrnutie výhrad, aj keď stručne, aby umožňovalo dotknutým osobám skutočne zistiť, aké správanie im Komisia vytýka. Iba pod touto podmienkou môže oznámenie o výhradách spĺňať funkciu, ktorú mu priznáva právna úprava Únie, spočívajúcu v uvedení všetkých skutočností, ktoré podniky potrebujú na úspešné uplatňovanie svojej obhajoby predtým, ako Komisia prijme konečné rozhodnutie (pozri rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T‑15/02, Zb., EU:T:2006:74, bod 46 a citovanú judikatúru).
40 Pokiaľ ide o výkon práva na obhajobu vo vzťahu k uloženiu pokút, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, že bude skúmať, či je potrebné uložiť dotknutým podnikom pokuty, a ak označí hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, ako napríklad závažnosť a trvanie predpokladaného porušenia a skutočnosť, že bolo spáchané „úmyselne alebo z nedbanlivosti“, splní si povinnosť rešpektovať právo podnikov byť vypočutý. Komisia im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti konštatovaniu porušenia, ale aj proti uloženiu pokuty (pozri rozsudok BASF/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:T:2006:74, bod 48 a citovanú judikatúru).
41 V tomto kontexte pokiaľ Komisia uviedla skutkové a právne okolnosti, na ktorých založí výpočet výšky pokút, nie je povinná spresniť spôsob, akým každú z týchto okolností použije pri určení výšky pokuty. Uvedenie údajov týkajúcich sa výšky súm plánovaných pokút, kým nebolo podnikom umožnené uplatniť ich pripomienky k výhradám uvádzaným na ich adresu, by viedlo k nevhodnému prejudikovaniu rozhodnutia Komisie (pozri rozsudok BASF/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:T:2006:74, bod 62 a citovanú judikatúru).
42 V prejednávanej veci nie je spochybnené, že prijatiu rozhodnutia z roku 2007 predchádzalo odoslanie oznámenia o výhradách z 20. apríla 2006 žalobkyni (ďalej len „oznámenie o výhradách z roku 2006“). Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie výslovne stanovuje, že predstavuje rozhodnutie, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie z roku 2007, na postup jeho prijatia sa vzťahuje predĺženie konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 2007. Za týchto okolností možno zohľadniť obsah oznámenia o výhradách z roku 2006, aby sa overilo, či bolo dodržané právo žalobkyne na obhajobu v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nie je spochybnený rozsudkom Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343).
43 V tomto ohľade Komisia v bode 9.2 oznámenia o výhradách z roku 2006 výslovne oznámila, že má v úmysle uložiť pokuty adresátom uvedeného dokumentu (odôvodnenie 408) a spresnila hlavné faktory na určenie výšky týchto pokút (odôvodnenie 409 až 416), a to najmä závažnosť porušenia, jeho úmyselnú a trvalú povahu, tajnú a inštitucionalizovanú povahu kartelu, jeho geografický rozmer, relatívnu závažnosť porušenia, ktorého sa dopustili rôzne podniky, najmä pokiaľ ide o trvanie ich účasti a ich význam pre trh s RIP, a vôľu zabezpečiť odstrašujúci účinok pokút.
44 V rozpore s tým, čo tvrdila žalobkyňa na pojednávaní, oznámenie o výhradách z roku 2006 tak spĺňa požiadavky stanovené judikatúrou citovanou v bode 40 vyššie, pokiaľ ide o dodržanie práva na obhajobu.
45 Okrem toho, hoci rozsudok Toshiba/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), zrušil rozhodnutie z roku 2007 v rozsahu, v akom bola žalobkyni uložená pokuta, nespochybnil pravdivosť, relevantnosť alebo dôvodnosť skutkových a právnych okolností týkajúcich sa výpočtu výšky pokuty uvedených v oznámení o výhradách z roku 2006 a zhrnutých v bode 43 vyššie.
46 Všeobecný súd predovšetkým nekritizoval ani vôľu Komisie zabezpečiť odstrašujúci účinok pokút, ani jej rozhodnutie zohľadniť závažnosť týkajúcu sa porušenia, ktorého sa dopustili rozličné podniky, pokiaľ ide o ich význam na trhu s RIP, keďže sa obmedzil na to, že za okolností prejednávaného prípadu uviedol, že nebolo dôvodné, aby sa výpočet výšky pokuty zakladal na rôznych referenčných rokoch v prípade rozličných podnikov.
47 V dôsledku toho úvahy uvedené v rozsudku Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), nebránia zohľadneniu informácií poskytnutých v oznámení o výhradách z roku 2006 vo veci určenia výšky pokuty pri skúmaní dodržania práva žalobkyne na obhajobu v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.
48 Ostatné tvrdenia uvedené žalobkyňou na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu nemôžu spochybniť tento záver.
49 Žalobkyňa sa tak odvoláva na judikatúru, podľa ktorej sa vyžaduje oznámenie o výhradách na to, aby sa mohol dotknutý podnik brániť nielen proti konštatovaniu porušenia, ale aj proti uloženiu pokuty, ktorá nebola spomenutá v skoršom oznámení o výhradách (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb., EU:T:2000:77, bod 480).
50 Táto judikatúra sa však týka prípadov, keď Komisia vo svojom konečnom rozhodnutí uložila pokutu naraz podnikom a profesijným združeniam, kým oznámenie o výhradách odkazovalo len na úmysel Komisie uložiť pokuty podnikom. Právo na obhajobu dotknutých profesijných združení tak bolo porušené tým, že počas správneho konania neboli vyzvané predložiť svoje pripomienky k prípadnému výkonu právomoci Komisie uložiť im pokutu (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný v bode 49 vyššie, EU:T:2000:77, bod 480).
51 Naopak v prejednávanej veci odôvodnenie 408 oznámenia o výhradách z roku 2006 výslovne uvádzalo úmysel Komisie uložiť pokuty adresátom uvedeného dokumentu, a to vrátane žalobkyne. V dôsledku toho bol rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný v bode 49 vyššie (EU:T:2000:77), vyhlásený za skutočne odlišných skutkových okolností, a nemôže teda podporiť dôvodnosť tvrdení žalobkyne.
52 To isté platí, aj pokiaľ ide o údajnú rozhodovaciu prax Komisie, ktorá zahŕňa tri rozhodnutia.
53 Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie 94/215/ESUO zo 16. februára 1994, opätovne prijaté 8. novembra 2006 (vec COMP/F/38.907 – Oceľové nosníky), povinnosť zaslať nové oznámenie o výhradách vychádzala zo skutočnosti, že skoršie oznámenie o výhradách bolo zaslané spoločnosti TradeArbed SA, pričom pokuta bola právoplatne uložená jej materskej spoločnosti, Arbed SA. Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie 98/247/ESUO z 21. januára 1998, opätovne prijaté 20. decembra 2006 (vec COMP/39.234 – Prirážka na zliatinu, opätovné prijatie), protiprávnosť spočívala naopak v tom, že v konečnom rozhodnutí bola spoločnosť ThyssenKrupp Stainless AG zodpovedná za účasť spoločnosti Thyssen Stahl AG na karteli bez toho, aby bola táto účasť predvídaná v oznámení o výhradách, a teda bez toho, aby sa spoločnosť ThyssenKrupp Stainless mohla v tejto súvislosti brániť. Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2001, opätovne prijaté 23. júna 2010 (vec COMP/36.212 – Samoprepisujúci papier), protiprávnosť naopak vychádzala zo skutočnosti, že spoločnosť Bolloré SA nemohla vyvodiť zo skoršieho oznámenia o výhradách úmysel Komisie vychádzať z jej priamej účasti na karteli a nielen na účasti jej dcérskej spoločnosti Copigraph.
54 V troch prípadoch tak zaslanie nového oznámenia o výhradách vyplývalo z toho, že Komisia sa rozhodla pripísať podnikom správanie, ktoré nebolo uvedené v skoršom oznámení o výhradách. V prejednávanej veci to tak nie je, čo okrem iného žalobkyňa nenamieta.
55 Pokiaľ ide o oznámenie o osvedčených postupoch, body týkajúce sa obsahu oznámenia o výhradách týkajúce sa uloženia pokút znejú:
„84. Oznámenie námietok [oznámenie o výhradách – neoficiálny preklad] jasne uvedie, či má Komisia v úmysle uložiť pokuty podnikom, ak by sa námietky potvrdili [článok 23 nariadenia (ES) č. 1/2003]. V takýchto prípadoch bude oznámenie námietok [oznámenie o výhradách – neoficiálny preklad] odkazovať na príslušné zásady ustanovené v usmernení pre určenie pokút. V oznámení námietok [oznámení o výhradách – neoficiálny preklad] Komisia uvedie základné skutočnosti a právne záležitosti, ktoré môžu viesť k uloženiu pokuty, ako sú trvanie a závažnosť porušenia a či porušenie bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti. V oznámení námietok [oznámení o výhradách – neoficiálny preklad] bude aj dostatočne presným spôsobom zmienené, že niektoré skutočnosti môžu viesť k priťažujúcim okolnostiam a, v možnej miere, k poľahčujúcim okolnostiam.
85. Komisia, aby zvýšila transparentnosť, aj keď v tomto smere nemá žiadnu právnu povinnosť, bude usilovať zahrnúť do oznámenia námietok [oznámenie o výhradách – neoficiálny preklad] (s využitím dostupných informácií) ďalšie veci významné pre akékoľvek následné výpočty pokút, vrátane zohľadnenia príslušných údajov o predaji a roka (rokov), ktoré budú zohľadnené pre hodnotu takéhoto predaja. Tieto informácie môžu byť poskytnuté účastníkom po oznámení námietok. V oboch prípadoch dostanú účastníci možnosť vyjadriť sa.“
56 Na úvod, ako tvrdí Komisia, bod 7 oznámenia o osvedčených postupoch výslovne stanovuje, že „[uvedené] oznámenie nezakladá žiadne nové práva alebo [nové] povinnosti ani nemení práva alebo povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy [o FEÚ], nariadenia (ES) č. 1/2003, vykonávacieho nariadenia a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie“. Oznámenie o osvedčených postupoch sa teda v žiadnom prípade nemôže odchyľovať od judikatúry uvedenej v bodoch 39 až 41 vyššie.
57 Rovnaká úvaha platí o to viac, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v bode 85 oznámenia o osvedčených postupoch, keďže Komisia výslovne spresnila, že ich uvedenie v oznámení o výhradách nevyplývalo z právnej povinnosti a že v každom prípade ich mohla oznámiť dotknutým podnikom v neskoršom štádiu.
58 Skutočnosti uvedené v bode 84 oznámenia o osvedčených postupoch zodpovedajú postupom stanoveným v judikatúre uvedenej v bodoch 39 až 41 vyššie. Za týchto okolností z preskúmania uvedeného v bodoch 43 a 44 vyššie vyplýva, že oznámenie o výhradách z roku 2006 spĺňa požiadavky stanovené v bode 84 oznámenia o osvedčených postupoch.
59 Preskúmanie oznámenia o osvedčených postupoch preto nepodporuje tvrdenia žalobkyne.
60 Rovnako to platí v prípade vyhlásení zo 14. apríla 2011 pochádzajúcich od člena Komisie zodpovedného za hospodársku súťaž, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa. Na jednej strane takéto vyhlásenia nezaväzujú Komisiu pri prijímaní rozhodnutí ukladajúcich pokutu za porušenie pravidiel práva hospodárskej súťaže. Na druhej strane zaujatie postoja uvedeného člena Komisie, na ktorý poukazuje žalobkyňa, preukazuje budúci politický záväzok a nie existujúcu záväznú právnu normu.
61 Žalobkyňa tiež tvrdí, že nesprávne posúdenie odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia z roku 2007 je nesprávnym hmotnoprávnym posúdením, ktoré nevyhnutne ovplyvnilo platnosť prípravných opatrení tohto rozhodnutia, čo podľa nej naznačuje, že nové oznámenie o výhradách bolo potrebné.
62 Žalobkyňa však nespresňuje, ako rozsudok Toshiba/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), poznačil prípravné opatrenia rozhodnutia z roku 2007.
63 Okrem toho, ako už bolo v podstate uvedené v bodoch 45 a 46 vyššie, kritika vyjadrená Všeobecným súdom v rozsudku Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), sa v každom prípade nevzťahuje na skutkové určenie a právne posúdenie porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa, ani určenia faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri určení výšky pokuty. Všeobecný súd len vytýkal voľbu referenčných údajov, ktoré mali slúžiť na podrobný výpočet, ktorý je v dôsledku toho jediným prípravným opatrením, ktoré môže byť poznačené rozsudkom Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343). Z judikatúry uvedenej v bodoch 39 až 41 vyššie však vyplýva, že tento výpočet sa nemá uskutočniť v oznámení o výhradách, keďže uvedenie významných faktorov je z hľadiska práva na obhajobu dotknutých podnikov postačujúce. V dôsledku toho tvrdenie viazané na prípravné opatrenia nepreukazuje ani to, že nové oznámenie o výhradách bolo v prejednávanej veci potrebné.
64 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené údaje je potrebné dospieť k záveru, že oznámenie o výhradách z roku 2006 poskytlo žalobkyni potrebné informácie, aby mohla úspešne uplatňovať svoju obhajobu, a to aj pokiaľ ide o uloženie pokuty, ďalej, že pravdivosť, relevantnosť a dôvodnosť týchto skutočností neboli ovplyvnené rozsudkom Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), a nakoniec, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla proti žalobkyni nové skutočnosti v porovnaní so skutočnosťami uvedenými v oznámení o výhradách z roku 2006.
65 Za týchto okolností Komisia nemala povinnosť zaslať žalobkyni nové oznámenie o výhradách, z čoho vyplýva, že prvú časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť.
– O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkyne byť vypočutý, pokiaľ ide o dodatočnú sumu
66 Žalobkyňa v druhej časti druhého žalobného dôvodu tvrdí, že jej právo na obhajobu bolo porušené tým, že opis skutočností sa vôbec nezaoberal podstatnými prvkami výpočtu výšky uloženej pokuty, napriek povinnosti Komisie zahrnúť do neho čo najviac podrobností, pokiaľ ide o metodiku tohto výpočtu.
67 Opis skutočností sa nezaoberal úmyslom Komisie uložiť dodatočnú sumu pokuty vo výške 4,65 milióna eur vyplývajúcu z uplatnenia koeficientu na dosiahnutie odstrašujúceho účinku vzťahujúceho sa na žalobkyňu za obdobie činnosti spoločnosti TM T&D uvedené v bode 20 vyššie (ďalej len „dodatočná suma“).
68 V dôsledku toho žalobkyňa tvrdí, že nemohla predložiť svoje pripomienky k uplatneniu dodatočnej sumy uvedenej v odôvodnení 78 napadnutého rozhodnutia, čo naznačuje, že Komisia porušila jej právo na obhajobu.
69 Žalobkyňa sa okrem toho domnieva, že stanovenie dodatočnej sumy popri pokute uloženej spoločnosti TM T&D je nesprávne.
70 Komisia namieta dôvodnosť tvrdení žalobkyne.
71 Pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení práva na obhajobu, treba pripomenúť, že podľa judikatúry dodržanie práva na obhajobu vyžaduje, aby mala dotknutá osoba možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porušenia Zmluvy (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb., EU:C:2004:6, bod 66).
72 Okrem toho v bode 40 vyššie už bolo uvedené, že ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, že bude skúmať, či je potrebné uložiť dotknutým podnikom pokuty, a ak označí hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, ako napríklad závažnosť a trvanie predpokladaného porušenia a skutočnosť, že bolo spáchané „úmyselne alebo z nedbanlivosti“, splní si povinnosť rešpektovať právo podnikov byť vypočutý, keďže im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti konštatovaniu porušenia, ale aj proti uloženiu pokuty (pozri rozsudok BASF/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:T:2006:74, bod 48 a citovanú judikatúru).
73 V prejednávanej veci z odôvodnenia 78 napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, že cieľom dodatočnej sumy je zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty uloženej žalobkyni. Ako však už bolo konštatované v bode 43 vyššie, vôľa zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty bola v bode 9.2 oznámenia o výhradách z roku 2006 uvedená primeraným spôsobom, čo možno v prejednávanej veci zohľadniť (pozri bod 42 vyššie). V dôsledku toho Komisia dodržala požiadavky stanovené judikatúrou uvedenou v bodoch 40 a 72 vyššie, pokiaľ ide o dodatočnú sumu.
74 Toto konštatovanie však nemá vplyv na to, aby Komisia mala podľa judikatúry uvedenej v bode 71 vyššie po zaslaní oznámenia o výhradách povinnosť poskytnúť žalobkyni dodatočné informácie, pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia jej úmyslu zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty, aby sa jej v tomto ohľade umožnilo účinne vyjadriť svoje stanovisko, a to aj pokiaľ ide o uloženie dodatočnej sumy.
75 V rozpore s tvrdením žalobkyne, keďže opis skutočností nemá osobitné procesné postavenie, však nie je potrebné, aby boli predmetné skutočnosti podrobne vysvetlené Komisiou v tomto dokumente. Je skôr potrebné overiť, či bolo žalobkyni z hľadiska priebehu celého konania vedúceho k prijatiu napadnutého rozhodnutia primeraným spôsobom umožnené pochopiť tento zámer a vyjadriť sa k nemu.
76 Po prvé v tomto ohľade treba uviesť, že relevantné údaje v tomto kontexte vyplývajú z rozhodnutia z roku 2007. Odôvodnenie 491 tohto rozhodnutia stanovuje koeficient na dosiahnutie odstrašujúceho účinku uplatniteľný na žalobkyňu, kým jeho odôvodnenie 503 výslovne stanovuje, na rozdiel od toho, čo tvrdila žalobkyňa na pojednávaní, že žalobkyni sa za obdobie činnosti spoločnosti TM T&D uloží dodatočná suma vypočítaná na základe toho istého koeficientu. Vzhľadom na tieto úvahy teda žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s tým, že Komisia má v úmysle zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty, aj pokiaľ ide o obdobie činnosti spoločnosti TM T&D.
77 Po druhé nič v rozsudku Tohsiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), neumožňuje zastávať názor, že rozhodnutie Komisie zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty uloženej žalobkyni, aj pokiaľ ide o obdobie činnosti spoločnosti TM T&D, bolo protiprávne alebo nevhodné, keďže tento rozsudok sa nezaoberá touto otázkou.
78 Po tretie Komisia v bode 20 opisu skutočností uviedla, že v novom rozhodnutí, ktoré má byť prijaté po rozsudku Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), neuvádza nové výhrady proti žalobkyni a že výpočet novej pokuty sa bude zakladať na posúdení skutočností uvedených v rozhodnutí z roku 2007, a to za dodržania zásad stanovených v rozsudku Toshiba/Komisia už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), a v rozsudku z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia (T‑133/07, Zb., EU:T:2011:345). Komisia v bodoch 22, 31 a 32 opisu skutočností pripomenula svoj zámer stanoviť výšku pokuty na dostatočne vysokú úroveň, aby sa zabezpečil jej odstrašujúci účinok, a spresnila, že svoje posúdenie v tomto ohľade bude zakladať na celkovom obrate žalobkyne a spoločnosti Melco. Komisia v bodoch 21 a 41 opisu skutočností vyzvala žalobkyňu a spoločnosť Melco, aby predložili svoje pripomienky, najmä pokiaľ ide o metódu výpočtu relevantných parametrov, a stanovila im v tomto ohľade lehotu.
79 Zo znenia opisu skutočností tak bolo žalobkyni umožnené pochopiť, že na jednej strane v rozsahu, v akom boli parametre na výpočet výšky pokuty uloženej v rozhodnutí z roku 2007 zlučiteľné z rozsudkom Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), budú tieto parametre uvedené v rozhodnutí, ktoré sa má prijať, a na druhej strane, že tieto parametre zahŕňali vôľu zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty. Keďže táto vôľa viedla Komisiu v rozhodnutí z roku 2007 k tomu, aby uložila žalobkyni dodatočnú sumu za obdobie činnosti spoločnosti TM T&D, žalobkyňa mohla pochopiť, že jej Komisia môže v napadnutom rozhodnutí uložiť podobnú dodatočnú sumu.
80 Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že opis skutočností vo svojich bodoch 31 a 32 neodkazoval na rozhodnutie z roku 2007, pokiaľ ide o uloženie dodatočnej sumy, zatiaľ čo tak robil pri iných aspektoch výpočtu sumy pokuty, najmä v bodoch 26 a 39.
81 Bez toho, aby bolo potrebné zaoberať sa prípustnosťou tohto tvrdenia spochybneného Komisiou, stačí podotknúť, že ako už bolo konštatované v bodoch 78 a 79 vyššie, okolnosť, podľa ktorej rozhodnutie, ktoré sa malo prijať, malo byť založené, pokiaľ je to možné, na parametroch uvedených v rozhodnutí z roku 2007, vyplývala jasne z opisu skutočností a najmä z jeho bodu 20, napriek tomu, že v bodoch 31 a 32 uvedeného listu sa výslovne neodkazovalo na rozhodnutie z roku 2007.
82 Po štvrté žalobkyňa v bodoch 21 a 22 svojich pripomienok k opisu skutočností odkázala na koeficient na dosiahnutie odstrašujúceho účinku, ktorý sa na ňu mal uplatniť bez toho, aby sa skúmalo, na aké obdobie sa mal uplatňovať. Pripomienky žalobkyne k opisu skutočností tak nenasvedčujú o pochybnostiach týkajúcich sa určenia tohto obdobia.
83 Po piate účastníci konania sa nezhodujú, pokiaľ ide o otázku, či sa na stretnutí z 12. júna 2012 uvádzalo uplatnenie koeficientu na dosiahnutie odstrašujúceho účinku vzťahujúce sa na obdobie činnosti spoločnosti TM T&D. Komisia, vychádzajúc z internej zápisnice, ktorú vyhotovila z tohto stretnutia, tvrdí, že to tak bolo. Žalobkyňa namieta výklad Komisie, pričom odkazuje na zhrnutie pripravené jej advokátmi na uvedenom stretnutí predložené v prílohe k jej listu z 15. apríla 2015.
84 V tomto ohľade treba uviesť, že aj keď interná zápisnica Komisie obsahuje pod druhou zarážkou uvedenou na jej tretej strane časť, ktorá by prípadne mohla byť vykladaná tak, že odkazuje na uplatnenie koeficientu na dosiahnutie odstrašujúceho účinku vzťahujúce sa na obdobie činnosti spoločnosti TM T&D, táto časť nebola dostatočne jasne formulovaná, ako to pripúšťa samotná Komisia, čo naznačuje, že nemohla byť zohľadnená Všeobecným súdom.
85 V dôsledku toho tak z iných častí internej zápisnice Komisie formulovaných jasným a presným spôsobom, ako aj zo zhrnutia pripraveného advokátmi žalobkyne, ktoré môže byť zohľadnené, pokiaľ predstavuje reakciu na tvrdenia Komisie v odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2005, Gaki‑Kakouri/Súdny dvor, C‑243/04 P, EU:C:2005:238, bod 32), výslovne vyplýva, že podľa názoru Komisie nebolo potrebné zmeniť parametre výpočtu výšky pokuty uvedené v rozhodnutí z roku 2007, ktoré Všeobecný súd nekritizoval, a že jediná zmena metodiky sa v tejto súvislosti mala týkať referenčného roka. Ako sa však konštatovalo v bodoch 76 a 77 vyššie, Komisia uplatnila koeficient na dosiahnutie odstrašujúceho účinku na obdobie činnosti spoločnosti TM T&D v rozhodnutí z roku 2007, pričom tento prvok výpočtu výšky pokuty Všeobecný súd následne nekritizoval.
86 Za týchto okolností treba zastávať názor, že stanovisko, ktoré Komisia vyjadrila na stretnutí z 12. júna 2012, ako sa uvádza tak v internej zápisnici, ako aj v zhrnutí pripravenom advokátmi žalobkyne, podporujú ostatné relevantné informácie, z ktorých vyplýva, že mala v úmysle uplatniť koeficient na dosiahnutie odstrašujúceho účinku na obdobie činnosti spoločnosti TM T&D, a teda uložiť žalobkyni dodatočnú sumu.
87 Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že od oznámenia o výhradách z roku 2006 žalobkyňa vedela, že Komisia má v úmysle zabezpečiť odstrašujúci účinok uloženej pokuty. Prinajmenšom od rozhodnutia z roku 2007 mala možnosť rozpoznať, že z tohto úmyslu vyplýva uloženie dodatočnej sumy za obdobie činnosti spoločnosti TM T&D. Tento úmysel nebol spochybnený rozsudkom Toshiba/Komisia, už citovaným v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), a bol potvrdený tak v opise skutočností, ako o tom svedčia pripomienky žalobkyne, ako aj na stretnutí z 12. júna 2012.
88 Za týchto okolností tvrdenia žalobkyne neumožňujú preukázať, že jej právo na obhajobu bolo porušené, pokiaľ ide o úmysel Komisie uložiť jej dodatočnú sumu. Druhú časť je preto potrebné zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka porušenia uvedených práv.
89 V rozsahu, v akom žalobkyňa okrem iného tvrdí, že uloženie dodatočnej sumy vyplýva z nesprávneho posúdenia, treba uviesť, že jej tvrdenie je v rámci tohto žalobného dôvodu neúčinné, keďže jeho cieľom nie je preukázať porušenie jej práva na obhajobu.
90 Okrem toho žalobkyňa sa v tomto ohľade v každom prípade obmedzuje na uvedenie toho, že vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie uložilo rôzne pokuty „spoločnosti Toshiba“ a „TM T&D“, dodatočná suma nemôže byť uložená popri druhej pokute, keďže TM T&D je subjekt líšiaci sa od jeho akcionárov, ktorého obrat nebol dostatočne významný na odôvodnenie uplatnenia koeficientu na dosiahnutie odstrašujúceho účinku. Toto tvrdenie však vychádza z nesprávneho predpokladu, keďže napadnuté rozhodnutie neuložilo „žalobkyni“ a „TM T&D“ rôzne pokuty, ale uložilo žalobkyni jedinú pokutu za jej účasť na porušení. Okrem toho skutočnosť, že časť pokuty uloženej žalobkyni zodpovedá obdobiu činnosti spoločnosti TM T&D, nijako nenaznačuje, že táto istá časť pokuty nemôže byť zvýšená na zabezpečenie odstrašujúceho účinku vo vzťahu k žalobkyni, ktorá bola zodpovedná za porušenie, ktorého sa dopustila TM T&D.
91 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť a druhý žalobný dôvod preto zamietnuť v celom rozsahu.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
92 Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnila východiskovú sumu spoločnosti TM T&D, použitú v napadnutom rozhodnutí na výpočet východiskovej sumy žalobkyne, teda pokutu vzťahujúcu sa na obdobie činnosti spoločnosti TM T&D, ako aj dodatočnú sumu. Žalobkyňa v tomto ohľade spresňuje, že základ, z ktorého Komisia vychádzala pri výpočte východiskovej sumy 31 000 000 eur pre TM T&D, nebol vysvetlený v rozhodnutí z roku 2007 a že napadnuté rozhodnutie uvádza túto istú sumu bez toho, aby poskytlo ďalšie vysvetlenie. V dôsledku toho Komisia pri určení východiskovej sumy spoločnosti TM T&D konala svojvoľne a porušila povinnosť odôvodnenia.
93 Komisia namieta dôvodnosť tvrdení žalobkyne.
94 Podľa judikatúry musia byť z odôvodnenia požadovaného článkom 296 ZFEÚ jednoznačne a nepochybne zrejmé úvahy inštitúcie, ktorá prijala akt, aby mali dotknuté osoby možnosť oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby sa im umožnilo obhajovať svoje práva a aby mal súd Únie možnosť vykonať svoje preskúmanie (pozri analogicky rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C‑338/00 P, Zb., EU:C:2003:473, bod 124 a citovanú judikatúry). Hoci je Komisia na základe článku 296 ZFEÚ povinná uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia, a právne úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie nevyžaduje, aby sa Komisia vyjadrila ku všetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní (pozri analogicky rozsudok Volkswagen/Komisia, už citovaný, EU:C:2003:473, bod 127 a citovanú judikatúru). Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie (pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb., EU:C:1998:154, bod 63 a citovanú judikatúru). Vyššie uvedená judikatúra sa analogicky uplatňuje na rozhodnutia Komisie konštatujúce porušenie článku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
95 V tomto kontexte treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí sa výslovne stanovuje, že je rozhodnutím, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie z roku 2007, pokiaľ ide o pokuty uložené žalobkyni a spoločnosti Melco. Za týchto okolností v rozsahu, v akom odôvodnenie rozhodnutia z roku 2007 nebolo dotknuté rozsudkom Toshiba/Komiisia, už citovaným v bode 8 vyššie (EU:T:2011:345), a neodporuje zneniu napadnutého rozhodnutia, môže byť zohľadnené pri skúmaní tohto žalobného dôvodu.
96 V tejto súvislosti sa Komisia v odôvodneniach 57 až 61 napadnutého rozhodnutia domnieva, že keďže bolo dotknuté porušenie veľmi závažné, bolo namieste uplatniť rozdielne zaobchádzanie na účely zohľadnenia nerovnakej schopnosti rozličných podnikov spôsobiť značnú ujmu hospodárskej súťaži. Komisia sa domnievala, že toto rozdielne zaobchádzanie musí mať formu kategorizácie východiskových súm podľa celosvetových obratov týkajúcich sa RIP za rok 2003 poskytnutých rôznymi podnikmi zúčastňujúcimi sa na porušení. Komisia odkázala na kategorizáciu vykonanú v odôvodneniach 484 až 488 rozhodnutia z roku 2007 a v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia uviedla, že celosvetový obrat spoločnosti TM T&D v prípade RIP zaraďuje túto spoločnosť do druhej kategórie, z čoho vyplýva, že jej predpokladaná východisková suma bola 31 000 000 eur.
97 V odôvodnení 483 rozhodnutia z roku 2007 sa okrem toho spresňuje, že kategórie boli vypracované tak, aby boli rozdiely medzi podielmi na trhu RIP v prípade podnikov v tej istej kategórii menšie než rozdiely vo vzťahu k podielom na trhu podnikov zaradených do rozdielnych kategórií.
98 V tomto kontexte okrem toho z bodu 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút vyplýva, že v prípade veľmi závažných porušení je predpokladaná východisková suma vyššia než 20 000 000 eur.
99 Tieto skutočnosti sú teda takej povahy, že umožňujú žalobkyni pochopiť kritériá posúdenia, ktoré Komisii umožnili zmerať závažnosť porušenia, ktorého sa žalobkyňa dopustila, z čoho vyplýva, že Komisia dodržala svoju povinnosť odôvodnenia, a najmä že nebola povinná uviesť v napadnutom rozhodnutí podrobnejšie vysvetlenie alebo číselné údaje týkajúce sa presného určenia východiskovej sumy spoločnosti TM T&D (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑236/01, T‑244/01 až T‑246/01, T‑251/01 a T‑252/01, Zb., EU:T:2004:118, bod 252).
100 Okrem toho, aj keď Komisia v napadnutom rozhodnutí neuvádza, z akých dôvodov si zvolila presnú sumu 31 000 000 eur pre podniky zaradené do druhej kategórie, teda aj pre TM T&D, túto voľbu nemožno označiť za svojvoľnú a neprekračuje hranice diskrečnej právomoci, ktorou Komisia v tejto oblasti disponuje (pozri analogicky rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, EU:T:2004:118, bod 224), keďže je ohraničená kritériami uvedenými v bodoch 96 až 98 vyššie.
101 Za týchto okolností treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o východiskovú sumu pokuty
102 Vo svojom treťom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania pri výpočte pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená na základe východiskovej sumy spoločnosti TM T&D, a nie na základe obratu tejto spoločnosti.
103 Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že Komisia mala najprv namiesto určenia predpokladanej východiskovej sumy pre TM T&D a jej rozdelenia medzi samotnú žalobkyňu a spoločnosť Melco rozdeliť medzi tieto dve spoločnosti obrat spoločnosti TM T&D za rok 2003, ďalej vypočítať ich podiely na celosvetovom trhu v roku 2003 na základe ich jednotlivých podielov na obrate spoločnosti TM T&D a nakoniec ich zaradiť do vhodnej skupiny východiskových súm určenej v rozhodnutí z roku 2007 podľa podielov na celosvetovom trhu. Žalobkyňa teda tvrdí, že sa s ňou malo zaobchádzať rovnakým spôsobom ako s európskymi výrobcami.
104 Žalobkyňa podporuje svoje stanovisko štyrmi okruhmi tvrdení.
105 Po prvé sa odvoláva na rozhodnutie z roku 2007, rozsudok Toshiba/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), ako aj na určité časti napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že stanovenie výšky pokút sa malo zakladať na hodnote predajov RIP v roku 2003.
106 Po druhé žalobkyňa uvádza viaceré tvrdenia, ktoré sa v podstate týkajú údajnej inkoherencie medzi voľbou určiť východiskovú sumu pre TM T&D a skutočnosťou, že pokuty boli uložené samotnej žalobkyni.
107 Po tretie žalobkyňa kritizuje konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mala mať metóda, ktorú navrhla, za následok použitie teoretického obratu za rok 2001.
108 Po štvrté podľa žalobkyne Komisia odmietla postupovať podľa metódy, ktorú navrhla bez poskytnutia primeraného odôvodnenia, a najmä bez uvedenia dôvodov, pre ktoré mala byť uvedená metóda nesprávna alebo nevhodná.
109 Komisia spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne.
110 Na úvod treba pripomenúť, že pri stanovovaní výšky pokút má Komisia určitú mieru voľnej úvahy, aby mohla usmerňovať správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Carbon a i./Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, EU:T:2004:118, bod 216 a citovanú judikatúru).
111 Komisia stanovuje výšku pokuty podľa závažnosti porušenia a v prípade potreby podľa dĺžky trvania porušenia. Závažnosť porušenia sa musí určiť na základe kritérií, akými sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrašujúci účinok pokút. Musia sa zohľadniť také objektívne skutočnosti, akými sú obsah a trvanie protisúťažných správaní, ich počet a intenzita, veľkosť dotknutého trhu a poškodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohľadniť aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porušovanie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 71 vyššie, EU:C:2004:6, body 89 až 91).
112 Komisia je však vždy, keď sa rozhodne uložiť pokuty na základe práva hospodárskej súťaže, povinná dodržiavať všeobecné právne zásady, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, tak ako ju vykladajú súdy Únie (rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T‑59/02, Zb., EU:T:2006:272 bod 315). Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T‑311/94, Zb., EU:T:1998:93, bod 309 a citovanú judikatúru).
113 V prejednávanej veci treba na úvod uviesť, že žalobkyňa nenamieta, že počas referenčného roka, teda roka 2003, ona samotná nevykonávala predaje RIP, keďže v roku 2002 previedla svoje činnosti v tomto odvetví na TM T&D.
114 Táto okolnosť naznačuje, že pokuta žalobkyne nemohla byť vypočítaná presne tým istým spôsobom ako pokuta európskych adresátov rozhodnutia z roku 2007, a teda že v tejto otázke nebola jej situácia porovnateľná so situáciou týchto európskych adresátov.
115 Za týchto okolností sa Komisia rozhodla správne, keď namiesto toho, aby rozdelila celosvetový predaj RIP spoločnosti TM T&D medzi jej akcionárov a určila ich jednotlivé východiskové sumy na základe ich jednotlivých podielov na uvedených predajoch, radšej stanovila predpokladanú východiskovú sumu spoločnosti TM T&D a rozdelila ju medzi jej akcionárov.
116 Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 2 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia 61 rozhodnutia z roku 2007, TM T&D bola spoločným podnikom so samostatnou subjektivitou zodpovedným za výrobu a predaj RIP. TM T&D tak predstavovala subjekt odlišujúci sa od jej akcionárov, hoci nimi bola spoločne kontrolovaná.
117 Táto okolnosť okrem toho vyplýva z bodu 7.2.7 rozhodnutia z roku 2007 týkajúceho sa určenia jeho adresátov. Žalobkyňa a spoločnosť Melco boli totiž v odôvodneniach 407 a 435 uvedeného rozhodnutia ako akcionári výslovne považovaní za zodpovedných za „porušenie, ktorého sa dopustila TM T&D v období od 1. októbra 2002 do 11. mája 2004“.
118 Tvrdenia žalobkyne nemôžu spochybniť tento záver.
119 Žalobkyňa vo svojom prvom okruhu tvrdení uvedenom v bode 105 vyššie uvádza, že z rozhodnutia z roku 2007, rozsudku Toshiba/Komisia, už citovaného v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), a odôvodnení 59, 60, 62 a 66 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že určenie výšky pokút malo byť založené na hodnote individuálnych predajov RIP samotnej žalobkyne a spoločnosti Melco v roku 2003.
120 Z odôvodnení 59 a 60 napadnutého rozhodnutia však v podstate vyplýva, že v prípade žalobkyne musí byť všeobecné pravidlo použité v rozhodnutí z roku 2007, na ktorom Všeobecný súd trval v rozsudku Toshiba/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), teda použitie roka 2003 ako referenčného roka na určenie hodnoty predajov, uplatnené podľa osobitných pravidiel, keďže počas uvedeného roku samotná žalobkyňa nevykonávala predaje RIP vzhľadom na skutočnosť, že svoje činnosti v tomto odvetví previedla na TM T&D.
121 Tento výklad potvrdzujú tak odôvodnenia 62 a 66 napadnutého rozhodnutia, ako aj rozsudok Toshiba/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), v ktorom Všeobecný súd výslovne uviedol metódu, ktorú uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí, ako vhodný príklad.
122 Pokiaľ ide o druhý okruh tvrdení uvedený v bode 106 vyššie, žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne odkázala na „účasť TM T&D na porušení“, keďže Komisii neprináležalo stanoviť pokutu spoločnosti TM T&D ale jej materským spoločnostiam. V tomto kontexte má obrat spoločnosti TM T&D, pokiaľ ide o RIP, predstavovať súčet obratov žalobkyne a spoločnosti Melco.
123 Na úvod, ako vyplýva z bodu 117 vyššie, skutočnosť, že Komisia odkázala na porušenie, ktorého sa dopustila TM T&D, je v plnom súlade s konštatovaniami uvedenými v rozhodnutí z roku 2007.
124 Ďalej z dôvodu postavenia spoločnosti TM T&D ako odlišného subjektu žalobkyňa nesprávne tvrdí, že obrat spoločnosti TM T&D, pokiaľ ide o RIP, predstavuje len sumu obratov jej akcionárov.
125 Vo všeobecnosti skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí boli pokuty uložené len žalobkyni a spoločnosti Melco, vzhľadom na zánik spoločnosti TM T&D v roku 2005, nemôže mať za následok, že Komisia bude mať povinnosť umelo rozdeliť obrat tejto poslednej uvedenej spoločnosti bez zohľadnenia skutočnosti, že počas referenčného roka bola na trhu aktívna ako subjekt nezávislý od svojich akcionárov. Takýto prístup totiž skutočne vedie k odklonu od úmyslu Komisie vychádzať z obratov dosiahnutých počas uvedeného roku pri určení výšky pokút.
126 V rámci tretieho okruhu tvrdení uvedeného v bode 107 vyššie žalobkyňa namieta, že by použitie metódy, ktorú navrhuje, malo za následok použitie „teoretického obratu zo rok 2001“. Žalobkyňa spresňuje, že v roku 2001 mala skutočný obrat a že v každom prípade Komisii neprináležalo vypočítať teoretický obrat za rok 2001, ale za rok 2003 a následne ho porovnať so skutočnými obratmi iných účastníkov porušenia.
127 V tomto ohľade treba pripustiť, že zmysel piatej vety odôvodnenia 66 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej by bola metóda navrhovaná žalobkyňami „nevhodná, keďže zahŕňa porovnanie teoretických obratov spoločností Melco a Toshiba za rok 2001 s obratmi iných podnikov za rok 2003“, nie je celkom jasný najmä preto, že Komisia nedefinovala výraz „teoretický obrat za rok 2001“.
128 Vzhľadom na to Komisia v tretej a štvrtej vete odôvodnenia 66 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že metóda navrhovaná žalobkyňou neumožňuje zohľadniť význam spoločnosti TM T&D ako subjektu, ktorý sa zúčastnil na porušení v roku 2003, v rámci tohto posledného uvedeného porušenia. V kontexte viet, ktoré bezprostredne predchádzajú piatej vete toho istého odôvodnenia 66, táto veta teda vyjadruje, že podľa názoru Komisie by mala metóda navrhovaná žalobkyňou za následok umelé rozdelenie obratu spoločnosti TM T&D, napriek jej postaveniu ako subjektu líšiaceho sa od jej akcionárov, na účely určenia teoretických obratov týchto posledných uvedených spoločností. Ako teda vyplýva z bodov 115 až 117 a 123 až 125 vyššie, toto konštatovanie Komisie je dôvodné.
129 Vo štvrtom okruhu tvrdení zhrnutom v bode 108 vyššie sa žalobkyňa sťažuje, že Komisia neodôvodnila svoje odmietnutie metódy, ktorú navrhla, a najmä neuviedla dôvody, pre ktoré mala byť uvedená metodika nesprávna alebo nevhodná.
130 Na jednej strane, keďže sa však tento žalobný dôvod netýkal porušenia povinnosti odôvodnenia, tvrdenie žalobkyne je vo svojom kontexte neúčinné.
131 Na druhej strane je uvedené tvrdenie v každom prípade zjavne skutkovo nepodložené. Ako bolo uvedené v bodoch 127 a 128 vyššie, Komisia v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, na základe ktorých považovala za nevhodnú metódu navrhnutú žalobkyňou.
132 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy musí byť tretí žalobný dôvod zamietnutý.
O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o určenie úrovne zodpovednosti žalobkyne vo vzťahu k európskym výrobcom
133 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že pri určení východiskovej výšky pokút nezohľadnila jej nižšiu úroveň zodpovednosti než je úroveň zodpovednosti európskych výrobcov. V tejto súvislosti žalobkyňa v návrhu vysvetľuje, že kým európski účastníci porušenia sa podieľali na dvoch porušeniach, konkrétne na spoločnej dohode a rozdelení projektov RIP v EHP, japonskí účastníci – vrátane žalobkyne – boli zapojení len do spoločnej dohody.
134 Žalobkyňa zastáva názor, že podľa judikatúry skutočnosť, že podnik sa nepodieľal na všetkých prvkoch tvoriacich kartel, sa musí zohľadniť pri posúdení závažnosti porušenia a stanovení výšky pokuty. V rámci uplatnenia usmernení k metóde stanovovania pokút sa však musí toto posúdenie vykonať v štádiu stanovenia východiskovej sumy, keďže podnik, ktorý sa zúčastnil len na jednom aspekte kartelu, sa dopustil menej závažného porušenia, ako podnik, ktorý sa podieľal na viacerých aspektoch toho istého kartelu.
135 Žalobkyňa v replike spresňuje – v odpovedi na tvrdenia Komisie – že piaty žalobný dôvod sa netýka výrazu jediné a pokračujúce porušenie ani závažnosti jej konania, uvedeného v bode 260 rozsudku Toshiba/Komisia, už citovaného v bode 8 vyššie (EU:T:2011:343), ale jej účasti na karteli, ktorá musí byť zohľadnená pri stanovení výšky pokuty.
136 Komisia spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne. Tvrdí najmä to, že porušenie konštatované v rozhodnutí z roku 2007 bolo jediným a pokračujúcim porušením a že účasť japonských podnikov – vrátane žalobkyne – na porušení nebola menej závažná ako účasť európskych podnikov.
137 Podľa ustálenej judikatúry v prípade, že sa porušenia dopustilo viac podnikov, treba preskúmať relatívnu závažnosť účasti každého z nich (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb., EU:C:1999:356, bod 150 a citovanú judikatúru). Skutočnosť, že sa určitý podnik nepodieľal na všetkých aspektoch protisúťažnej schémy alebo že zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, sa teda musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a pri stanovovaní výšky pokuty (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný, EU:C:1999:356, bod 90).
138 V prejednávanej veci bolo v prvom rade v bodoch 2 až 4 vyššie pripomenuté, že v rozhodnutí Komisie z roku 2007 bolo konštatované jediné a pokračujúce porušenie zahŕňajúce spoločnú dohodu, dohodu GQ a dohodu EQ. Žalobkyňa tak nesprávne tvrdí, že európske podniky sa zúčastnili na dvoch porušeniach, kým ona sama sa zúčastnila len na jednom porušení.
139 Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, jej účasť na porušení nie je menšia tým, že sa nepodieľala na prideľovaní projektov RIP v EHS, upravenom v dohode EQ.
140 V tomto ohľade je pravda, že účasť japonských a európskych výrobcov na dohodách a zosúladených postupoch konštatovaných v rozhodnutí z roku 2007 a týkajúcich sa EHP nemala rovnakú povahu ako účasť európskych výrobcov. Japonské podniky, vrátane žalobkyne, sa v rámci spoločnej dohody zaviazali nevstupovať na trh EHP, a teda ich účasť spočívala v nečinnosti. Európske podniky si zas rozdelili jednotlivé projekty RIP na uvedenom trhu prostredníctvom aktívnej zosúladenej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Toshiba/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie, EU:T:2011:343, bod 260).
141 Treba však uviesť, že nečinnosť japonských podnikov, vrátane žalobkyne, bola nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia rozdeľovania projektov RIP v EHP medzi európskych výrobcov v súlade s pravidlami dohodnutými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudok Toshiba/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie, EU:T:2011:343, bod 261). Japonské podniky sa tak pri dodržaní svojich záväzkov podľa spoločnej dohody nevyhnutne podieľali na existencii porušenia ako celku.
142 V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že účasť žalobkyne na porušení je porovnateľná s účasťou európskych podnikov, z čoho vyplýva, že Komisia neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania.
143 Za týchto okolností treba piaty žalobný dôvod zamietnuť.
144 Keďže všetky žalobné dôvody uvedené na podporu hlavného návrhu boli zamietnuté, hlavný návrh treba zamietnuť v celom rozsahu.
O subsidiárnom návrhu na zníženie výšky pokuty
145 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd znížil výšku pokuty, ktorá jej bola uložená v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti odkazuje na náhradný výpočet, ktorý uvádza v prílohe návrhu.
146 Komisia namieta prípustnosť tohto návrhu, pričom uvádza, že nie je podložený žiadnym žalobným dôvodom.
147 Bez toho, aby sa muselo rozhodnúť o námietke neprípustnosti podanej Komisiou, je potrebné uviesť, že náhradný výpočet uvádzaný žalobkyňou nie je podporený inými tvrdeniami, ako sú tie, ktoré sú uvádzané na podporu hlavného žalobného návrhu, a že spočíva najmä v uplatnení metodológie, ktorú žalobkyňa obhajovala v rámci tretieho žalobného dôvodu. Preto vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a neexistenciu iných prvkov v danom prípade, ktoré by mohli viesť k zníženiu výšky pokuty, ktorá bola uložená žalobkyni, nie je dôvodné v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Všeobecného súdu vyhovieť subsidiárnemu žalobnému návrhu.
148 Žalobu je preto potrebné zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
149 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Toshiba Corp. je povinná nahradiť trovy konania.
Kanninen | Pelikánová | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. januára 2016.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
O hlavnom návrhu, ktorého cieľom je zrušenie napadnutého rozhodnutia
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na obhajobu
– O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na absencii nového oznámenia o výhradách
– O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkyne byť vypočutý, pokiaľ ide o dodatočnú sumu
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o východiskovú sumu pokuty
O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o určenie úrovne zodpovednosti žalobkyne vo vzťahu k európskym výrobcom
O subsidiárnom návrhu na zníženie výšky pokuty
O trovách