ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 8. októbra 2014 (*)
„Štátna pomoc – Hliník – Zvýhodnená sadzba za elektrickú energiu poskytnutá na základe zmluvy – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Výpoveď zmluvy – Právne pozastavenie účinkov výpovede zmluvy v konaní o nariadení predbežného opatrenia – Nová pomoc“
Vo veci T‑542/11,
Alouminion AE, so sídlom v Maroussi (Grécko), v zastúpení: G. Dellis, N. Korogiannakis, E. Chrysafis, D. Diakopoulos a N. Keramidas, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: D. Triantafyllou a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci V. Chatzopoulos, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: E. Bourtzalas, D. Waelbroeck, A. Oikonomou, E. Salaka a C. Synodinos, advokáti,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2012/339/EÚ z 13. júla 2011 o štátnej pomoci č. SA.26117 – C 2/10 (ex NN 62/09) poskytnutej Gréckom podniku Aluminium of Greece SA (Ú. v. EÚ L 166, 2012, s. 83),
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a V. Kreuschitz,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. júna 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 V roku 1960 spoločnosť Alouminion tis Ellados AE (ďalej len „AtE“), ktorú v júli 2007 vo výrobe hliníka v Grécku nahradila žalobkyňa, spoločnosť Alouminion AE, uzavrela zmluvu (ďalej len „zmluva“) s vedľajším účastníkom konania, elektrárenskou verejnou spoločnosťou Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), na základe ktorej sa jej účtovala zvýhodnená sadzba za elektrickú energiu (ďalej len „zvýhodnená sadzba“).
2 Článok 2 ods. 3 zmluvy vo svojich rôznych zneniach stanovoval predĺženie zmluvy na nasledujúce obdobia piatich rokov, ak ju nevypovie jedna zo zmluvných strán doporučeným listom s potvrdením o prijatí adresovanému druhej zmluvnej strane s výpovednou lehotou dva roky.
3 Na základe dohody medzi AtE a Helénskou republikou, ktorá bola formalizovaná v legislatívnom dekréte z roku 1969, sa platnosť zmluvy v znení zmien a doplnení mala skončiť 31. marca 2006, pokiaľ nebude predĺžená v súlade s jej ustanoveniami.
4 V rozhodnutí SG (92) D/867 z 23. januára 1992 sporná pomoc v prospech podniku A[tE], pomoc NN 83/91, Komisia Európskych spoločenstiev rozhodla, že zvýhodnená sadzba sa nepovažuje za štátnu pomoc.
5 Vo februári 2004 oznámila DEI spoločnosti AtE, že podáva výpoveď zmluvy (ďalej len „výpoveď“), a od konca marca 2006 jej prestala účtovať zvýhodnenú sadzbu.
6 AtE napadla výpoveď na príslušných vnútroštátnych súdoch.
7 Uznesením č. 80/2007 z 5. januára 2007 Monomeles Protodikeio Athinon (samosudca na Všeobecnom súde prvého stupňa v Aténach, Grécko), v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia dočasne a ex nunc pozastavil účinky výpovede dovtedy, kým sa nerozhodne vo veci samej (ďalej len „prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia“ alebo „dotknuté opatrenie“).
8 V prvom uznesení v konaní o nariadení predbežného opatrenia Monomeles Protodikeio Athinon rozhodol, že výpoveď nie je platná na základe ustanovení zmluvy a uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov.
9 DEI prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia napadla na Polymeles Protodikeio Athinon (Všeobecný súd prvého stupňa v Aténach), ktorý v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia vyhovel ex nunc jej návrhu uznesením č. 72/2008 z marca 2008 (ďalej len „druhé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia“).
10 DEI teda na jednej strane medzi výpoveďou a prvým uznesením v konaní o nariadení predbežného opatrenia a zároveň od vydania druhého uznesenia v konaní o nariadení predbežného opatrenia neúčtovala zvýhodnenú sadzbu. Na druhej strane medzi prvým uznesením v konaní o nariadení predbežného opatrenia a druhým uznesením v konaní o nariadení predbežného opatrenia (ďalej len „dotknuté obdobie“) AtE a tým aj žalobkyňa mali prospech zo zvýhodnenej sadzby.
11 V júli 2008 boli na Komisiu podané sťažnosti týkajúce sa opatrení považovaných za štátnu pomoc v prospech žalobkyne a najmä zvýhodnenej sadzby.
12 Listom z 27. januára 2010 Komisia oznámila Helénskej republike svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide najmä o zvýhodnenú sadzbu, a vyzvala v ňom zainteresované strany predložiť svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto listu (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).
13 Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 16. apríla 2010 (Ú. v. EÚ C 96, s. 7).
14 V rozhodnutí o začatí konania vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či zvýhodnená sadzba fakturovaná spoločnosťou DEI spoločnosti AtE, a neskôr žalobkyni, bola počas dotknutého obdobia na tej istej úrovni ako sadzba uplatňovaná iným veľkým priemyselným odberateľom elektrickej energie, keďže účtovanie zvýhodnenej sadzby sa malo ukončiť v marci 2006, ale bolo predĺžené prvým uznesením v konaní o nariadení predbežného opatrenia.
15 Pripomienky Helénskej republiky dostala Komisia 31. marca 2010.
16 Pripomienky žalobkyne dostala Komisia 12. mája 2010, 3. marca a 4. mája 2011, a pripomienky DEI 17. mája 2010. Komisia tieto pripomienky odovzdala Helénskej republike, aby jej umožnila na ne reagovať, čo Helénska republika urobila 16. júla a 6. augusta 2010, ako aj 16. mája 2011.
17 Komisia požiadala 1. decembra 2010 grécke orgány o dodatočné informácie. Na túto žiadosť Helénska republika odpovedala listom z 11. februára 2011.
18 Komisia dostala ďalšie pripomienky žalobkyne 31. mája a 4. júla 2011.
19 Dňa 13. júla 2011 Komisia prijala rozhodnutie 2012/339/EÚ o štátnej pomoci č. SA.26117 – C 2/10 (ex NN 62/09) poskytnutej Gréckom podniku AtE a Alouminion (Ú. v. EÚ L 166, 2012, s. 83, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
20 V článku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia rozhodla, že Helénska republika neoprávnene poskytla štátnu pomoc vo výške 17,4 milióna eur AtE a jej nástupkyni, žalobkyni, v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ formou zvýhodnenej sadzby počas dotknutého obdobia od januára 2007 do marca 2008.
21 Komisia tiež rozhodla, že uvedená pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom a nariadila Helénskej republike vymáhať ju od žalobkyne (pozri článok 1 a článok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
22 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. októbra 2011 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
23 V tejto žalobe žalobkyňa navrhovala, aby Všeobecný súd prostredníctvom dôkazných prostriedkov podľa článku 65 písm. d) svojho rokovacieho poriadku nariadil vypracovanie znaleckého posudku.
24 DEI návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. januára 2012 podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.
25 Uznesením z 27. marca 2012 predseda tretej komory Všeobecného súdu tomuto návrhu DEI vyhovel.
26 Vedľajší účastník predložil svoje vyjadrenie 11. júna 2012.
27 Komisia a žalobkyňa predložili svoje pripomienky k uvedenému vyjadreniu 19. a 23. novembra 2012.
28 Keďže došlo k zmene zloženia komôr Všeobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k štvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená.
29 Na základe článku 64 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku Všeobecný súd vyzval Komisiu na predloženie určitých dokumentov. Komisia tejto žiadosti vyhovela v stanovených lehotách.
30 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
31 Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu v celom rozsahu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
32 Na podporu žaloby uvádza žalobkyňa desať žalobných dôvodov, ktoré spochybňujú po prvé a najmä kvalifikáciu dotknutého opatrenia ako novej pomoci (prvý, druhý, tretí a štvrtý žalobný dôvod); po druhé a subsidiárne kvalifikáciu zvýhodnenej sadzby ako štátnej pomoci (piaty, šiesty, siedmy a ôsmy žalobný dôvod) a po tretie a ešte subsidiárnejšie povinnosť vrátenia novej pomoci vyplývajúcu z dotknutého opatrenia (deviaty a desiaty žalobný dôvod).
33 Na úvod treba posúdiť prvý žalobný dôvod založený na nesprávnosti existencie novej pomoci.
34 Pokiaľ ide o kvalifikáciu dotknutého opatrenia ako novej pomoci, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla toto:
„8 Podnik A[tE] bol založený v roku 1960 a Grécka republika mu udelila niektoré zvýhodnenia vrátane dodávok elektrickej energie za zníženú sadzbu. V súlade s podmienkami stanov, ktorými sa ustanovujú zvýhodnenia, sa dodávka elektrickej energie za zníženú sadzbu mala skončiť v marci 2006 pod podmienkou, že to [DEI] oznámi A[tE] s dvojročným predstihom. [DEI] náležite informoval 26. februára 2004 (t. j. viac ako dva roky pred ukončením platnosti práva) podnik A[tE], a následne na konci marca 2006 prestal [DEI] uplatňovať zvýhodnenú sadzbu.
9 V dôsledku toho platil A[tE] od marca 2006 do januára 2007 štandardnú sadzbu.
10 A[tE] však zrušenie zvýhodnenej sadzby napadol súdnou cestou a v januári 2007 súd prvého stupňa nariadil ako predbežné opatrenie opätovné uplatňovanie zvýhodnenej sadzby až dovtedy, kým súd v tejto veci nerozhodne. Proti tomuto predbežnému opatreniu sa [DEI] odvolal, a v marci 2008 bolo na základe odvolania zrušené (rozhodnutie vo veci samej ešte nebolo vyhlásené).
11 Praktickým dôsledkom (predbežného) rozhodnutia súdu vo vzťahu k A[tE] bolo opätovné uplatňovanie zvýhodnenej sadzby od januára 2007 do marca 2008. Podľa informácií gréckych orgánov počas [dotknutého] obdobia zaplatil A[tE a neskôr žalobkyňa] o 17,4 milióna eur menej ako by zaplatil[i] v prípade, keby sa uplatňovala „štandardná“ sadzba…
…
f. [Dotknuté] opatrenie… predstavuje neoprávnenú pomoc.
34 [Žalobkyňa] tvrdí, že prvé [uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia] nepredstavovalo nijakú podstatnú zmenu zmluvy o zvýhodnenej sadzbe… Podľa [žalobkyne] preto [prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia] neposkytlo novú pomoc A[tE] a… zvýhodnen[á] [sadzba] zostal[a] v platnosti ako existujúca pomoc.
35 Komisia nemôže akceptovať tvrdenie [žalobkyne]. Počiatočné podmienky zvýhodnenej sadzby, ktorá predstavovala existujúcu pomoc, stanovujú, že pomoc skončí v marci 2006 za predpokladu, že to [DEI] náležite oznámi. Keď sa tak stalo, platnosť existujúcej pomoci skončila v súlade s počiatočnými podmienkami poskytnutia zvýhodnenej sadzby. Akékoľvek poskytnutie zníženej sadzby za elektrickú energiu, ktoré spĺňa definíciu štátnej pomoci (ako v tomto prípade), predstavuje novú pomoc bez ohľadu na skutočnosť, že podmienky sú podobné ako pri predchádzajúcom opatrení štátnej pomoci. Judikatúra Súdneho dvora jasne vysvetľuje, že rozšírenie existujúcej pomoci predstavuje novú pomoc, a je to potrebné notifikovať [rozsudky z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70/72, Zb., EU:C:1973:87, bod 14, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C‑197/99 P, Zb., EU:C:2003:444, bod 109]. Je to o to dôležitejšie, keďže v tomto prípade bola časovo ohraničená existujúca pomoc o niekoľko mesiacov neskôr znovu aktivovaná.
36 Keďže táto nová pomoc nebola oznámená Komisii podľa článku 108 ZFEÚ, je neoprávnená.“
35 Podľa žalobkyne obsahuje napadnuté rozhodnutie zjavne nesprávne posúdenie, keďže v ňom Komisia uviedla po prvé, že zmluva uplynula v marci 2006, zatiaľ čo zmluva stanovovala aj svoje predĺženie na nasledujúce obdobia piatich rokov, ak nebude vypovedaná v stanovených lehotách a v stanovenej forme, takže zmluve v marci 2006 neskončila automaticky platnosť.
36 Výpoveď však bola v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou zavádzajúcou povinnosť dodávania elektrickej energie a predstavovala zneužitie dominantného postavenia.
37 Po druhé napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, keďže Komisia uviedla, že prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia predĺžilo uplatňovanie zvýhodnenej sadzby, zatiaľ čo uvedené uznesenie sa nijako netýkalo sporu vo veci samej a má iba dočasnú právnu silu rozhodnutej veci s jediným účinkom ex nunc pozastaviť účinky výpovede.
38 Po tretie napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, keďže Komisia uviedla, že prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia bolo „zrušené“ druhým uznesením v konaní o nariadení predbežného opatrenia, zatiaľ čo podľa vnútroštátneho správneho práva druhé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia „nahradilo“ prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia, t. j. bez retroaktívnych účinkov.
39 Po štvrté napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, keďže Komisia uviedla, že dotknuté opatrenie bolo prijaté na základe „podobného“ právneho režimu, ako je právny režim existujúcej pomoci, zatiaľ čo dotknuté opatrenie ponechalo zvýhodnenú sadzbu rovnakú, takže dotknuté opatrenie nemohlo predstavovať novú pomoc.
40 Komisia na druhej strane tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí dokázala, že prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia predstavovalo novú pomoc, ktorá sa jej musí oznámiť, inak je protiprávna.
41 Konkrétne po prvé platnosť zmluvy v súlade s jej ustanoveniami v skutočnosti uplynula v marci 2006, v rozpore s tým, čo vyplýva z prvého uznesenia v konaní o nariadení predbežného opatrenia, ktoré obsahuje nesprávny výklad uplatniteľného vnútroštátneho práva.
42 Po druhé prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia predstavuje opatrenie, aj keď dočasné, a v prejednávanej veci de facto časovo obmedzené, ale zavádzajúce práva s účinkami ex nunc takej povahy, že predstavuje nové opatrenie.
43 Po tretie Komisia síce pripúšťa, že spôsob výpočtu zvýhodnenej sadzby sa nezmenil, ale predkladá viacero tvrdení s cieľom dokázať novú povahu pomoci, a to po prvé že právny a zmluvný základ pomoci sa stal súdne napadnuteľný, po druhé hmotnoprávny základ pomoci už nevyplýva z dohody medzi stranami, ale je nanútený jednostranne zvýhodneným podnikom štátu, nepriamo (okľukou) prostredníctvom občianskeho sporu, po tretie dôvody verejného záujmu, ktoré existovali v roku 1960, už neexistujú a v hre je iba výnosnosť zvýhodneného podniku, a po štvrté dĺžka pomoci je neistá a v každom prípade nemá súvislosť s hospodárskou logikou, ktorá viedla k stanoveniu dĺžky pôvodnej platnosti zmluvy.
44 Vzhľadom na judikatúru z toho vyplýva, že prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia tým, že predĺžilo zvýhodnenú sadzbu, predstavuje novú pomoc.
45 Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník konania uvádza na podporu tvrdení Komisie rôzne skutočnosti.
46 Na jednej strane tvrdí, že v rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa, ustanovenia zmluvy mu umožňujú vypovedať zmluvu s účinnosťou od 31. marca 2006, ako to vyplýva z druhého uznesenia v konaní o nariadení predbežného opatrenia, ktoré bolo konečné, pokiaľ ide o to, čo bolo v spore rozhodnuté dočasne.
47 Na druhej strane Komisia správne rozhodla, že dotknuté opatrenie predĺžilo existujúcu pomoc, takže ním bola poskytnutá nová pomoc.
48 Všeobecný súd na jednej strane na úvod pripomína, že podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ sa musí Komisii každá plánovaná nová pomoc oznámiť pred jej vykonaním a že každá nová pomoc poskytnutá bez povolenia Komisie je protiprávna.
49 Na druhej strane podľa článku 1 písm. c) a b) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) nová pomoc znamená „všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci“ a existujúca pomoc znamená „autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou [Európskej únie]“.
50 Za novú pomoc je nutné považovať opatrenia prijaté po nadobudnutí platnosti Zmluvy, ktorých cieľom je zavedenie alebo zmena pomoci, pričom je potrebné spresniť, že tieto zmeny sa môžu týkať existujúcej pomoci (rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C‑138/09, Zb., EU:C:2010:291, bod 46).
51 Komisia v prejednávanej veci v odôvodnení 35 napadnutého rozhodnutia uznala, že zvýhodnená sadzba dohodnutá v zmluve uzatvorenej v roku 1960, čiže dlho pred vstupom Helénskej republiky do Európskych spoločenstiev, predstavovala existujúcu pomoc aspoň do prijatia dotknutého opatrenia, teda pred prijatím prvého uznesenia v konaní o nariadení predbežného opatrenia.
52 Komisia naopak v tom istom odôvodnení 35 napadnutého rozhodnutia uviedla, že dotknuté opatrenie predĺžilo existujúcu pomoc tým, že pozmenilo dĺžku zmluvy, a tým predĺžilo prospech vo forme zvýhodnenej sadzby.
53 Z judikatúry síce vyplýva, že predĺženie existujúcej pomoci predstavuje novú pomoc, ktorá je odlišná od pomoci, ktorá bola predĺžená, a že zmena dĺžky existujúcej pomoci sa má považovať za novú pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada, C‑111/10, Zb., EU:C:2013:785, bod 58, a Komisia/Rada, C‑121/10, Zb., EU:C:2013:784, bod 59 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, Τ‑127/99, T‑129/99 a T‑148/99, Zb., EU:T:2002:59, bod 175).
54 Rovnako však bolo rozhodnuté, že na uplatnenie článku 108 ods. 1 a 3 ZFEÚ sa vznik novej pomoci alebo zmena existujúcej pomoci má posúdiť s ohľadom na ustanovenia, ktoré túto situáciu upravujú, na ich podmienky a obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. augusta 1994, Namur‑Les assurances du crédit, C‑44/93, Zb., EU:C:1994:311, bod 28). Preto iba v prípade, keď zmena ovplyvňuje pôvodnú schému z hľadiska jej samotnej podstaty, sa táto schéma zmení na novú schému pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Todaro Nunziatina & C., EU:C:2010:291, body 46 a 47).
55 V prejednávanej veci je pritom nesporné, že prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia pozastavilo účinky výpovede zmluvy, na základe ktorej bola poskytnutá zvýhodnená sadzba, čím de facto prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia dočasne zachovalo zvýhodnenú sadzbu počas dotknutého obdobia. Treba však konštatovať, že toto uznesenie súdu v konaní o nariadení predbežného opatrenia nemalo za cieľ ani nepredstavovalo zmenu podstaty existujúcej pomoci. Toto uznesenie totiž nezmenilo zmluvné alebo legislatívne ustanovenia týkajúce sa zvýhodnenej sadzby, ani nezmenilo podmienky alebo obmedzenia uvedenej sadzby, ale iba obsahovalo posúdenie zákonnosti výpovede zmluvy.
56 Sudca v konaní o nariadení predbežného opatrenia teda neposkytol novú pomoc, ako to tvrdí Komisia, ale sa uspokojil s dočasným rozhodnutím sporu, o ktorom rozhodoval, a to v súvislosti s otázkou, či zmluva, v ktorej sa dohodla zvýhodnená sadzba, prestala platiť. Z toho nutne vyplýva, že pozastavenie výpovede zmluvy na základe prvého uznesenia v konaní o nariadení predbežného opatrenia neznamená novú výhodu odlišnú od existujúcej pomoci.
57 Následne prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia sa nemôže považovať za uznesenie, ktoré zaviedlo alebo zmenilo pomoc v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ.
58 Ak by sa pripustil opak, bol by vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o nariadení predbežného opatrenia v spore týkajúcom sa zmluvy, o aký ide v prejednávanej veci, skutkovo a právne nútený, aby oznámil Komisii a predložil jej na preventívnu kontrolu nielen novú pomoc alebo zmeny pomoci priznanej podniku, ktorý poberá existujúcu pomoc, v pravom zmysle slova, ale aj všetky opatrenia, ktoré majú vplyv na výklad a výkon uvedenej zmluvy, ktoré môžu zasahovať do fungovania vnútorného trhu, konkurenčného boja alebo jednoducho mať vplyv na účinnú dĺžku pomoci počas stanoveného obdobia, ktorá zostala vo svojej podstate existujúca, a kým Komisia neprijala žiadne rozhodnutie o schválení alebo nezlučiteľnosti.
59 Preto treba rozhodnúť, že kvalifikovaním dotknutého opatrenia ako novej pomoci Komisia spôsobila protiprávnosť napadnutého rozhodnutia.
60 Tvrdenia Komisie a vedľajšieho účastníka konania v ich písomnostiach predložených Všeobecnému súdu tento záver nespochybňujú.
61 Na úvod totiž vo veci, ktorá viedla k rozsudku Diputación Foral de Álava a i./Komisia (EU:T:2002:59), Všeobecný súd síce rozhodol, že aj keď dotknutý prospech predstavuje iba predĺženie opatrenia zakladajúceho existujúcu pomoc, nič to nemení na tom, že z dôvodu zmeny dĺžky dotknutej pomoci sa táto pomoc musí považovať aj za novú pomoc.
62 Rovnako vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia (Τ‑53/08, Zb., EU:T:2010:267), ktorý sa týkal predĺžení zvýhodnenej sadzby v prospech podniku, Všeobecný súd rozhodol, že uvedené predĺženia predstavujú „novú“ pomoc.
63 Všeobecný súd však dospel k týmto posúdeniam iba preto, lebo uvedené predĺženia, ktoré vôbec neboli automatické, vyžadovali na zmenu pôvodného prospechu legislatívne zásahy (rozsudky Diputación Foral de Álava a i./Komisia, EU:T:2002:59, body 11 až 20, a Taliansko/Komisia, EU:T:2010:267, bod 70).
64 Treba pritom konštatovať, že v prejednávanej veci nedošlo k žiadnemu legislatívnemu zásahu, ktorý by menil zvýhodnenú sadzbu, a že prvé uznesenie v konaní o nariadení predbežného opatrenia nijako nezmenilo pôvodný vnútroštátny právny rámec.
65 Ďalej vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna/Komisia (T‑394/08, T‑408/08, T‑453/08 a T‑454/08, Zb., EU:T:2011:493), Všeobecný súd síce rozhodol, že pomoc priznaná na základe podstatne rozdielneho právneho základu od schémy schválenej rozhodnutím o schválení sa musí považovať za novú pomoc.
66 Nič to však nemení na tom, že v tejto uvedenej veci na jednej strane pôvodná pomoc bola schválená Komisiou a na druhej strane nová pomoc bola priznaná novou právnou úpravou v rozpore s rozhodnutím o schválení Komisie (rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, EU:T:2011:493, body 175 až 177).
67 V prejednávanej veci pritom nemožno skutočne spochybniť, že dotknuté opatrenie nemalo za cieľ zmeniť právny rámec zvýhodnenej sadzby v porovnaní s právnym rámcom schváleným rozhodnutím Komisie, nezávisle od otázky vplyvu rozhodnutia z 23. januára 1992 (pozri bod 4 vyššie) v tejto veci, pokiaľ ide o existujúcu pomoc nie v rozsahu, v akom bola schválená Komisiou, ale v akom bola priznaná pred vstupom zmluvy do platnosti.
68 Nakoniec, nielenže právny a zmluvný základ pomoci nebol v prejednávanej veci prijatím prvého uznesenia v konaní o nariadení predbežného opatrenia súdom zmenený, ale tento základ zostal zmluvou a relevantným vnútroštátnym právom, ako boli dočasne vyložené v prvom uznesení v konaní o nariadení predbežného opatrenia, nezávisle od otázky hospodárskeho kontextu prevládajúceho pri uzatváraní zmluvy a otázky možnosti a platnosti výpovede, ktorá nebola v čase prijatia napadnutého rozhodnutia predmetom súdneho rozhodnutia vo veci samej.
69 Prvému žalobnému dôvodu sa musí preto vyhovieť a napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené bez toho, aby bolo treba rozhodnúť o iných žalobných dôvodoch uvedených v žalobe alebo o návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazných prostriedkov.
O trovách
70 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
71 Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie 2012/339/EÚ z 13. júla 2011 o štátnej pomoci č. SA.26117 – C 2/10 (ex NN 62/09) poskytnutej Gréckom podniku Aluminium of Greece SA sa zrušuje.
2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Alouminion AE.
3. Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. októbra 2014.
Podpisy