ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
zo 6. septembra 2013 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Lehota na úpravu návrhov – Prípustnosť – Povinnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie“
Vo veci T‑110/12,
Iranian Offshore Engineering & Construction Co., so sídlom v Teheráne (Irán), v zastúpení: J. Viñals Camallonga, L. Barriola Urruticoechea a J. Iriarte Ángel, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: P. Plaza García, V. Piessevaux a G. Ramos Ruano, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie jednak rozhodnutia Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 319, s. 71), a jednak vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 319, s. 11), ako aj nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1), a to v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude (spravodajca),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. marca 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
Konanie a návrhy účastníkov konania
8 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. februára 2012 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
9 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 1. februára 2013 podala žalobkyňa návrh na nariadenie predbežných opatrení s cieľom dosiahnuť odklad výkonu napadnutých aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú, až kým Všeobecný súd nerozhodne o žalobe vo veci samej. Uznesením z 11. marca 2013 predseda Všeobecného súdu zamietol tento návrh (Iranian Offshore Engineering & Construction/Rada, T‑110/12 R).
10 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Všeobecný súd vyzval Radu, aby písomne odpovedala na niekoľko otázok. Rada tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote.
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia a článok 1 napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom sa jej týkajú,
– odstránil jej meno z príloh uvedených v týchto článkoch a
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
12 V replike podanej 19. júla 2012 žalobkyňa požiadala o povolenie upraviť svoje návrhy v tom zmysle, že navrhla, aby Všeobecný súd zrušil tiež nariadenie č. 267/2012 v rozsahu, v akom sa jej týka.
13 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
14 Na pojednávaní žalobkyňa spresnila, že jej druhý a prvý žalobný návrh sa v skutočnosti prekrývajú. Okrem toho Všeobecný súd povolil žalobkyni predložiť viacero nových dokumentov, z ktorých Rada dostala kópiu. Rada nenamietala, aby boli tieto dokumenty zaradené do spisu. Všeobecný súd rozhodol, že rozhodnutie o zaradení uvedených dokumentov do spisu prijme až v rozsudku ukončujúcom konanie v tomto stupni.
Právny stav
O návrhu na úpravu žalobných návrhov
15 V replike žalobkyňa požiadala o povolenie upraviť svoje pôvodné návrhy tak, že jej žaloba bude smerovať tiež k zrušeniu nariadenia č. 267/2012, ktoré bolo prijaté po podaní žaloby, a to v rozsahu, v akom sa jej týka.
16 Podľa judikatúry, ak je rozhodnutie alebo nariadenie týkajúce sa priamo a osobne jednotlivca v priebehu konania nahradené aktom, ktorý má rovnaký predmet, treba ho považovať za nový prvok umožňujúci žalobkyni upraviť svoje návrhy a dôvody. Vyžadovať od žalobkyne, aby podala novú žalobu, by totiž bolo v rozpore so zásadou riadnej správy veci verejných a s požiadavkou hospodárnosti konania. Okrem toho by bolo nespravodlivé, aby dotknutá inštitúcia mohla na obranu voči výhradám uvedeným v žalobe predloženej súdu Únie a smerujúcej proti určitému aktu upraviť napadnutý akt alebo ho nahradiť iným a odvolávať sa v priebehu konania na túto zmenu alebo toto nahradenie, zatiaľ čo druhý účastník konania by nemal možnosť rozšíriť svoje pôvodné návrhy a žalobné dôvody na neskorší akt ani predložiť dodatočné návrhy a dôvody proti nemu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, Zb. s. II‑3019, bod 46 a tam citovanú judikatúru).
17 Aby bol návrh na úpravu žalobných návrhov prípustný, musí byť podaný v lehote na podanie žaloby stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ. Podľa ustálenej judikatúry majú totiž lehoty na podanie žaloby kogentnú povahu a súd Únie ich musí uplatniť tak, aby zabezpečil právnu istotu, ako aj rovnosť osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred zákonom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, Zb. s. I‑439, bod 101). Súdu teda prináleží, aby prípadne z úradnej moci overil, či táto lehota bola dodržaná (uznesenie Všeobecného súdu z 11. januára 2012, Ben Ali/Rada, T‑301/11, bod 16).
18 Pokiaľ ide počítanie lehoty na podanie žaloby, treba pripomenúť, že podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ musí byť žaloba o neplatnosť podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá podľa prípadu začína plynúť od dátumu uverejnenia napadnutého aktu, jeho oznámenia žalobcovi alebo od dátumu, keď sa žalobca o ňom dozvedel. V súlade s článkom 102 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak lehota určená na podanie žaloby proti aktu vydanému inštitúciou začína plynúť odo dňa uverejnenia tohto aktu, lehota sa počíta od uplynutia 14. dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. V súlade s ustanoveniami článku 102 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku sa k procesným lehotám pripočíta 10‑dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.
19 Ďalej podľa ustálenej judikatúry zásada účinnej súdnej ochrany znamená, že orgán Únie, ktorý prijme individuálne reštriktívne opatrenia voči určitej osobe alebo subjektu, ako je to v prejednávanej veci, oznámi dôvody, o ktoré sa tieto opatrenia opierali, buď v okamihu ich prijatia, alebo čo najrýchlejšie po jeho prijatí, aby sa týmto osobám alebo subjektom umožnil výkon ich práva podať opravný prostriedok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, C‑548/09 P, Zb. s. I‑11381, bod 47 a tam citovanú judikatúru).
20 V prejednávanej veci je táto zásada navyše konkretizovaná v článku 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413, článku 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 a článku 46 ods. 3 nariadenia č. 267/2012, ktoré stanovujú, že Rada oznámi svoje rozhodnutie vrátane dôvodov zaradenia do zoznamu osobám alebo subjektom dotknutým reštriktívnymi opatreniami, a to buď priamo v prípade, že ich adresa je známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne tak týmto osobám alebo subjektom možnosť vyjadriť pripomienky.
21 Z toho vyplýva, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť proti aktu ukladajúcemu reštriktívne opatrenia voči osobe alebo subjektu začína plynúť od dátumu individuálneho oznámenia tohto aktu dotknutej osobe, ak je jej adresa známa, alebo v opačnom prípade od dátumu uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Takisto lehota na podanie návrhu na rozšírenie návrhov a dôvodov na akt, ktorý ruší alebo nahrádza napadnutý akt ukladajúci reštriktívne opatrenia a ktorý zachováva tieto opatrenia, začína plynúť od dátumu individuálneho oznámenia tohto nového aktu dotknutej osobe alebo subjektu, ak je jej adresa známa, alebo od dátumu uverejnenia oznámenia v úradnom vestníku, ak individuálne oznámenie nie je možné.
22 V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že nariadenie č. 267/2012 jej nebolo oznámené hneď po jeho prijatí 23. marca 2012, čo Rada nepopiera. Na pojednávaní však Rada uviedla, pričom žalobkyňa nespochybnila, že nariadenie č. 267/2012 bolo žalobkyni oznámené 11. decembra 2012 po tom, čo Rada rozhodla zachovať účinky jej zápisu do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, v nadväznosti na preskúmanie tohto zápisu v súlade s článkom 46 ods. 6 tohto nariadenia.
23 Za týchto okolností dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ proti novému rozhodnutiu o ponechaní zápisu žalobkyne v prílohe IX nariadenia č. 267/2012 začala plynúť 12. decembra 2012 a v súlade s článkom 102 ods. 2 rokovacieho poriadku uplynula 21. februára 2013.
24 Keďže sa žalobkyňa dozvedela o prijatí nariadenia č. 267/2012 predtým, ako jej bolo oznámené, a svoj návrh na úpravu žalobných návrhov podala 19. júla 2012, nemožno tento návrh považovať za podaný neskoro.
25 Na pojednávaní však Rada podala námietku neprípustnosti tohto návrhu z dôvodu, že sa opiera o nový dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností, čo mení predmet a rámec sporu, tak ako boli vymedzené v žalobe.
26 Keďže návrh na úpravu žalobných návrhov bol predložený v stanovenej lehote, je prípustný, a to aj v prípade, ak by žalobný dôvod, o ktorý sa opiera tento návrh a ktorý je založený na zjavne nesprávnom posúdení, bol nový, ako to tvrdí Rada.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, sa zrušuje v rozsahu, v akom zaradilo spoločnosť Iranian Offshore Engineering & Construction Co. do prílohy II rozhodnutia 2010/413/SZBP.
2. Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, sa zrušuje v rozsahu, v akom zaradilo spoločnosť Iranian Offshore Engineering & Construction Co. do prílohy VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007.
3. Príloha IX nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Iranian Offshore Engineering & Construction Co.
4. Účinky rozhodnutia 2010/413, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2011/783, pokiaľ ide o spoločnosť Iranian Offshore Engineering & Construction Co., budú zachované odo dňa nadobudnutia jeho platnosti, teda dvadsiaty deň nasledujúci po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, až do účinnosti čiastočného zrušenia nariadenia č. 267/2012.
5. Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré spoločnosti Iranian Offshore Engineering & Construction Co. vznikli v konaní na tomto stupni a v konaní o nariadení predbežného opatrenia.
Pelikánová | Jürimäe | van der Woude |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. septembra 2013.
Podpisy