Vec T‑562/12

John Dalli

proti

Európskej komisii

„Člen Komisie – Vyšetrovanie OLAF‑u – Údajné ústne rozhodnutie predsedu Komisie ukončiť funkciu dotknutej osoby – Žaloba o neplatnosť – Neexistencia aktu, ktorý možno napadnúť žalobou – Neprípustnosť – Žaloba o náhradu škody“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 12. mája 2015

1.      Súdne konanie – Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania – Žiadosť o vyradenie interných dokumentov inštitúcie zo spisu – Všeobecné pravidlo – Prípustnosť – Podmienky – Rozhodujúce dokumenty na zabezpečenie súdneho preskúmania

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 64)

2.      Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Zásada rovnosti zbraní – Dodržanie v rámci súdneho konania – Rozsah – Predloženie novej procesnej písomnosti na pojednávaní – Prípustnosť – Podmienky

3.      Žaloba o neplatnosť – Neexistencia aktu, ktorý možno napadnúť žalobou – Neprípustnosť – Údajné ústne rozhodnutie predsedu Komisie požadujúce od komisára, aby sa vzdal funkcie

(Článok 17 ods. 6 ZEÚ; článok 263 ZFEÚ)

4.      Komisia – Odchod členov zo služby – Diskrečná právomoc predsedu Komisie požadovať od člena Komisie, aby sa vzdal funkcie – Formálne náležitosti – Neexistencia

(Článok 17 ods. 6 ZEÚ)

5.      Komisia – Zloženie – Vykonávaná funkcia – Politická povaha

(Článok 17 ods. 1, 3, 7 a 8 ZEÚ)

1.      V rámci žiadosti o vyradenie dokumentov nachádzajúcich sa v spise vo veci predloženej súdu Únie ani prípadný dôverný charakter dotknutých dokumentov, ani skutočnosť, že mohli byť získané nezákonne, nebránia ich prítomnosti v spise. V prvom rade totiž neexistuje ustanovenie, ktoré by výslovne zakazovalo zobrať do úvahy nezákonne získané dôkazy. V druhom rade Súdny dvor nevylúčil, že aj interné dokumenty sa môžu v určitých prípadoch legitímne nachádzať v spise v určitej veci. V niektorých situáciách teda nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že zákonným spôsobom získal dôverný dokument, ktorého sa dovoláva na podporu svojho tvrdenia. Pri zvážení záujmov, ktoré je potrebné chrániť, teda treba posúdiť, či osobitné okolnosti, ako napríklad zásadný význam predloženia určitého dokumentu na zabezpečenie kontroly zákonnosti postupu pri prijatí napadnutého aktu alebo preukázanie existencie zneužitia právomoci, odôvodňujú jeho nevyradenie zo spisu.

(pozri body 47, 48)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 56 – 60)

3.      V rámci žaloby o neplatnosť, keď žalobca nepredložil nijaký priamy ani nepriamy dôkaz o existencii napadnutého rozhodnutia a nepreukázal materiálnu existenciu takéhoto rozhodnutia, jeho návrh na zrušenie sa musí zamietnuť ako neprípustný z dôvodu neexistencie napadnuteľného aktu v zmysle článku 263 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o žalobu o neplatnosť smerujúcu proti údajnému rozhodnutiu predsedu Komisie o uplatnení právomoci, ktorú má na základe článku 17 ods. 6 ZEÚ, požadovať vzdanie sa funkcie od jedného z členov Komisie, skutočnosť, že uvedený predseda dotknutému členovi vzhľadom na jeho váhanie a nerozhodnosť čoraz nástojčivejšie tvrdil, že by pre neho bolo čestnejšie odstúpiť z funkcie z vlastnej slobodnej vôle než byť o vzdanie sa funkcie požiadaný, nestačí na stanovenie existencie údajného napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ totiž nebola žiadosť o vzdanie sa funkcie na základe článku 17 ods. 6 ZEÚ jasne formulovaná, neexistuje žiadna žiadosť v tomto zmysle, ktorá by sa mohla dotýkať záujmov dotknutého člena Komisie tak, že by podstatným spôsobom menila jeho právne postavenie.

(pozri body 66, 67, 145, 146)

4.      Pokiaľ ide o právomoc predsedu Komisie požiadať člena Komisie, aby sa vzdal funkcie, v súlade s článkom 17 ods. 6 ZEÚ, ako to vyplýva z genézy a ratio legis tohto ustanovenia, týka sa konkrétne prípadu, že by člen Komisie odmietol dobrovoľne odstúpiť z funkcie z vlastnej iniciatívy, a to za okolností, keď v neho predseda Komisie stratil dôveru a domnieva sa, že by jeho ďalšie zotrvanie vo funkcii mohlo ohroziť kredit, ba dokonca politické prežitie inštitúcie. V tomto ohľade vyjadrenie predsedu Komisie, že je pevne odhodlaný v prípade potreby, pokiaľ by nedošlo k dobrovoľnému odstúpeniu dotknutej osoby z funkcie, uplatniť právomoc požiadať člena Komisie, aby sa vzdal funkcie, pričom ide o diskrečnú právomoc zverenú uvedenému predsedovi na základe Zmluvy o EÚ, nemôže byť považované za neoprávnený nátlak, ktorý by mal vplyv na platnosť alebo dobrovoľnosť odstúpenia dotknutej osoby z funkcie.

Ďalej článok 17 ods. 6 ZEÚ nestanovuje podmienku, aby požiadanie predsedu Komisie, ako aj vzdanie sa funkcie, ktoré po ňom musí nasledovať, mali osobitnú formu, predovšetkým písomnú. Navyše sa nezdá, že by sa takáto formalita vyžadovala na základe všeobecnej zásady právnej istoty, keďže vo veci odstúpenia nesie dôkazné bremeno v každom prípade ten účastník konania, ktorý tvrdí, že k odstúpeniu došlo. To isté napokon platí aj v prípade dobrovoľného odstúpenia člena Komisie z funkcie.

(pozri body 128, 141, 142, 157)

5.      Funkcia člena Komisie spočíva v mandáte, ktorý má hlavne politický charakter a ktorý dotknutej osobe zveruje Európska rada po spoločnej dohode s predsedom Komisie a po schválení Parlamentom . Pokiaľ ide o obsah tejto funkcie, ako je definovaný v článku 17 ods. 1 ZEÚ, zahŕňa predovšetkým koordinačné, výkonné, riadiace a kontrolné funkcie v súvislosti s vykonávaním politík Únie v oblastiach právomocí, ktoré sú Únii zverené na základe Zmlúv.

(pozri bod 133)