ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 11. januára 2024 (*)
„Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Opatrenia smerujúce proti osobám spojeným s osobami a subjektmi, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia – Zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Dôkaz dôvodnosti zápisu mena odvolateľa na tieto zoznamy“
Vo veci C‑524/22 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 4. augusta 2022,
Amer Foz, bydliskom v Dubaji (Spojené arabské emiráty), v zastúpení: L. Cloquet, avocat,
odvolateľ,
ďalší účastník konania:
Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop a T. Haas, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory T. von Danwitz (spravodajca), sudcovia P. G. Xuereb a A. Kumin,
generálna advokátka: L. Medina,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa pán Amer Foz domáha čiastočného zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 18. mája 2022, Foz/Rada (T‑296/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:298), ktorým tento súd zamietol jeho žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia:
– vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/212 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 6), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/211 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 1) (ďalej len spoločne „pôvodné akty“),
– rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/719 z 28. mája 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 66), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/716 z 28. mája 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 1) (ďalej len spoločne „ponechávajúce akty z roku 2020“), a
– rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/855 z 27. mája 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 188, 2021, s. 90), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2021/848 z 27. mája 2021, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 188, 2021, s. 18) (ďalej len spoločne „sporné akty“),
v rozsahu, v akom bolo meno odvolateľa týmito aktmi zaradené do zoznamov pripojených k uvedeným aktom a ponechané na nich.
Právny rámec
2 Podľa článku 27 rozhodnutia Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, 2013, s. 14), zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/1836 z 12. októbra 2015 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 75):
„1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby osobám, ktoré sú zodpovedné za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám, ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a osobám, ktoré sú s nimi spojené, uvedeným v prílohe I, zabránili vo vstupe na svoje územie alebo v prechode cezeň.
2. V súlade s posúdením a rozhodnutiami Rady v kontexte situácie v Sýrii uvedenej v odôvodneniach 5 až 11 členské štáty tiež prijmú potrebné opatrenia na zabránenie vstupu na svoje územie, ako aj prechodu cezeň, týmto osobám:
a) popredným podnikateľom pôsobiacim v Sýrii;
b) členom rodín Asadovcov alebo Makhloufovcov;
c) ministrom sýrskej vlády, ktorí boli pri moci po máji 2011;
d) členom sýrskych ozbrojených síl, ktorí po máji 2011 mali hodnosť ‚plukovník‘ a rovnocenné alebo vyššie postavenie;
e) členom sýrskych bezpečnostných a spravodajských služieb, ktorí svoje funkcie vykonávali po máji 2011;
f) členom milícií spojených s režimom; alebo
g) osobám, ktoré pôsobia v oblasti šírenia chemických zbraní,
a s nimi spojeným osobám, ktoré sú uvedené v prílohe I.
3. Osoby z jednej z kategórií uvedených v odseku 2 sa nezaradia do zoznamu osôb a subjektov v prílohe I alebo na… ňom neponechajú, ak existuje dostatok informácií, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.
4. Všetky rozhodnutia o zaradení do zoznamu sa prijmú pre každý prípad zvlášť a na individuálnom základe, pričom sa zohľadní primeranosť tohto opatrenia.
…“
3 Článok 28 ods. 1 až 5 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, stanovuje:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám zodpovedným za násilnú represiu voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, osobám a subjektom, ktoré majú z režimu prospech alebo ho podporujú, a osobám a subjektom, ktoré sú s nimi spojené, uvedeným v prílohách I a II, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb a subjektov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.
2. V súlade s posúdením a rozhodnutiami Rady v kontexte situácie v Sýrii uvedenej v odôvodneniach 5 až 11 sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria týmto osobám, sú v ich vlastníctve, v ich držbe alebo pod ich kontrolou:
a) popredným podnikateľom pôsobiacim v Sýrii;
b) členom rodín Asadovcov alebo Makhloufovcov;
c) ministrom sýrskej vlády, ktorí boli pri moci po máji 2011;
d) členom sýrskych ozbrojených síl, ktorí po máji 2011 mali hodnosť ‚plukovník‘ a rovnocenné alebo vyššie postavenie;
e) členom sýrskych bezpečnostných a spravodajských služieb, ktorí svoje funkcie vykonávali po máji 2011;
f) členom milícií spojených s režimom; alebo
g) členom subjektov, útvarov, agentúr, orgánov alebo inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti šírenia chemických zbraní,
a s nimi spojeným osobám, ktoré sú uvedené v prílohe I.
3. Osoby, subjekty alebo orgány z jednej z kategórií uvedených v odseku 2 sa nezaradia do zoznamu osôb a subjektov v prílohe I alebo sa na ňom neponechajú, ak existuje dostatok informácií, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.
4. Všetky rozhodnutia o zaradení do zoznamu sa prijmú pre každý prípad zvlášť a na individuálnom základe, pričom sa zohľadní primeranosť tohto opatrenia.
5. Fyzickým alebo právnickým osobám alebo subjektom uvedeným v prílohách I a II sa nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to priamo ani nepriamo ani v ich prospech.“
4 Článok 15 ods. 1a a 1b nariadenia Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 16, 2012, s. 1), zmenené nariadením Rady (EÚ) 2015/1828 z 12. októbra 2015 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 1), stanovuje:
„1a. Zoznam v prílohe II obsahuje tiež fyzické alebo právnické osoby, subjekty a orgány, ktoré boli v súlade s článkom 28 ods. 2 [rozhodnutia 2013/255] označené Radou ako patriace do jednej z týchto kategórií:
a) poprední podnikatelia pôsobiaci v Sýrii;
b) členovia rodín Asadovcov alebo Makhloufovcov;
c) ministri sýrskej vlády, ktorí boli pri moci po máji 2011;
d) členovia sýrskych ozbrojených síl, ktorí po máji 2011 mali hodnosť ‚plukovník‘ a rovnocenné alebo vyššie postavenie;
e) členovia sýrskych bezpečnostných a spravodajských služieb vo funkcii po máji 2011;
f) členovia milícií spojených s režimom;
g) osoby, subjekty, útvary, agentúry, orgány alebo inštitúcie, ktoré pôsobia v oblasti šírenia chemických zbraní.
a fyzické alebo právnické osoby a subjekty, ktoré sú s nimi spojené a na ktoré sa neuplatňuje článok 21 tohto nariadenia.
1b. Osoby, subjekty a orgány z jednej z kategórií uvedených v odseku 1a sa nezaradia do zoznamu osôb, subjektov a orgánov v prílohe II alebo na… ňom neponechajú, ak existuje dostatok informácií, že nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
5 Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 2 až 27 napadnutého rozsudku. Na účely tohto konania môžu byť zhrnuté nasledovne.
6 Odvolateľ je podnikateľ sýrskej štátnej príslušnosti, ktorého meno bolo vykonávacím rozhodnutím 2020/212 a vykonávacím nariadením 2020/211 doplnené do riadku 291 zoznamu uvedeného v oddiele A (Osoby) prílohy I k rozhodnutiu 2013/255 a doplnené do riadku 291 zoznamu uvedeného v oddiele A (Osoby) prílohy I k nariadeniu č. 36/2012, uvádzajúce mená osôb, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené (ďalej spoločne len „sporné zoznamy“). Jeho funkcia v ňom bola opísaná ako „generáln[y] riadite[ľ] spoločnosti ASM International General Trading LLC“. V týchto zoznamoch boli uvedení „Samer FOZ; spoločnosť Aman Holding [(Aman Dimashq JSC)]“ a „spoločnosť ASM International General Trading LLC“ ako „príbuzní/obchodní partneri/subjekty alebo partneri/prepojenia“ odvolateľa.
7 Dôvody na zaradenie mena odvolateľa do sporných zoznamov boli na každom z nich formulované rovnako a zneli takto:
„Popredný podnikateľ s osobnými a rodinnými podnikateľskými záujmami a činnosťami vo viacerých sektoroch sýrskeho hospodárstva, a to aj prostredníctvom [spoločnosti] Aman Holding (predtým znám[ej] ako Aman Group). Prostredníctvom spoločnosti Aman Holding získava finančný prospech z prístupu k obchodným príležitostiam a podporuje režim [Baššára Al-Assada], a to aj prostredníctvom zapojenia do developerského projektu Marota City, ktorý má podporu režimu. Od roku 2012 je tiež generálnym riaditeľom spoločnosti ASM International [General] Trading LLC.
Má tiež spojenie so svojím bratom Samerom Fozom, ktorého [Európska únia] označila v januári 2019 ako popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii, ktorý režim podporuje alebo má z neho prospech.“
8 Rozhodnutím 2020/719, ktorým sa predĺžilo uplatňovanie rozhodnutia 2013/255 do 1. júna 2021, a vykonávacím nariadením 2020/716 ponechala Rada Európskej únie meno odvolateľa na sporných zoznamoch z nezmenených dôvodov.
9 Rozhodnutím 2021/855, ktorým sa predĺžilo uplatňovanie rozhodnutia 2013/255 do 1. júna 2022, a vykonávacím nariadením 2021/848 ponechala Rada meno odvolateľa na sporných zoznamoch, pričom zmenila jednak opis jeho funkciá a jednak dôvody jeho zaradenia na tieto zoznamy (ďalej len „dôvody z roku 2021“).
10 Jeho funkcie sú v nich tak v súčasnosti opísané ako „zakladateľ spoločnosti District 6 Company a zakladajúci partner spoločnosti Easy life Company“. Údaj o spoločnosti „ASM International General Trading LLC“ bol odstránený a bol doplnený údaj „podpredseda spoločnosti Asas Steel Company“ ako „príbuzní/obchodní partneri/subjekty alebo partneri/prepojenia“ odvolateľa.
11 Na druhej strane dôvody z roku 2021 znejú takto:
„Popredný podnikateľ, ktorého osobné a rodinné obchodné záujmy a činnosti zasahujú viacero odvetví sýrskeho hospodárstva. Finančne ťaží z prístupu k obchodným príležitostiam a podporuje sýrsky režim. V rokoch 2012 – 2019 bol generálnym riaditeľom spoločnosti ASM International [General] Trading LLC.
Má tiež spojenie so svojím bratom Samerom Fozom, ktorého Rada označila v januári 2019 ako popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii, ktorý podporuje režim alebo má z neho prospech. Spolu so svojím bratom realizuje niekoľko komerčných projektov, najmä v oblasti Adra al‑Ummaliyya [(predmestie Damasku, Sýria)]. Tieto projekty zahŕňajú továreň, ktorá vyrába káble a príslušenstvo, ako aj projekt na výrobu elektriny zo slnečnej energie. Zapojili sa aj do rôznych činností s [Islamským štátom v Iraku a Levante (ISIL), Dá’iš] v mene [režimu Baššára Al‑Asada] vrátane poskytovania zbraní a munície výmenou za pšenicu a olej.“
Žaloba na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
12 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 12. mája 2020 a upraveným v priebehu konania podal odvolateľ žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia pôvodných aktov, ponechávajúcich aktov z roku 2020 a sporných aktov, v rozsahu, v akom sa ho týkajú, pričom uviedol šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na nesprávnom posúdení, druhý na porušení zásady proporcionality, tretí na porušení práva vlastniť majetok a slobody vykonávať hospodársku činnosť, štvrtý na zneužití právomoci, piaty na porušení povinnosti odôvodnenia, a napokon šiesty na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces.
13 Všeobecný súd najprv preskúmal piaty a šiesty žalobný dôvod, ktoré zamietol, a následne v bodoch 71 až 179 napadnutého rozsudku zamietol prvý žalobný dôvod.
14 V tomto rámci Všeobecný súd po úvodných úvahách preskúmal dôvody na zaradenie do zoznamu, ktoré sa týkali jednotlivých kritérií na zaradenie do zoznamu, relevantnosť a spoľahlivosť dôkazov predložených Radou a následne význam kritéria zaradenia do zoznamu týkajúceho sa spojenia s osobou alebo so subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ako aj rodinné obchodné záujmy odvolateľa v rámci spoločností Aman Holding a ASM International General Trading.
15 Pokiaľ ide o rodinné obchodné záujmy odvolateľa v rámci spoločnosti Aman Holding, Všeobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o sporné akty, odvolateľ platne preukázal, že 22. novembra 2020, a teda pred ich prijatím, previedol svoje obchodné podiely v spoločnosti Aman Holding a že po tomto prevode nezastával v rámci tejto spoločnosti zodpovednú funkciu, a tak v prípade týchto aktov sa Rada nemohla odvolávať na jeho podiel v uvedenej spoločnosti, aby preukázala spojenie medzi ním a jeho bratom Samerom Fozom. Všeobecný súd z toho v bode 144 tohto rozsudku vyvodil, že pokiaľ ide o pôvodné akty a ponechávajúce akty z roku 2020, Rada dostatočne preukázala spojenie medzi odvolateľom a jeho bratom Samerom Fozom z dôvodu ich obchodných vzťahov v rámci spoločnosti Aman Holding, ale že to tak nebolo v prípade sporných aktov.
16 Pokiaľ ide o rodinné obchodné záujmy odvolateľa v rámci spoločnosti ASM International General Trading, Všeobecný súd sa v bodoch 149 a 155 uvedeného rozsudku domnieval, že pokiaľ ide o pôvodné akty, Rada dostatočne preukázala spojenie medzi odvolateľom a jeho bratom Samerom Fozom z dôvodu ich obchodných vzťahov v rámci spoločnosti ASM International General Trading, ale že to tak nebolo, pokiaľ ide o ponechávajúce akty z roku 2020 alebo sporné akty, keďže táto spoločnosť vstúpila do likvidácie 25. februára 2020.
17 Pokiaľ ide o rôzne činnosti s ISIL vykonávané odvolateľom a jeho bratom Samerom Fozom v mene sýrskeho režimu, Všeobecný súd v bodoch 161 až 164 napadnutého rozsudku uviedol:
„161 Podľa znenia dôvodov z roku 2021 sa zapojili aj do rôznych činností s ISIL vedených v mene sýrskeho režimu, najmä ‚poskytovania zbraní a munície výmenou za pšenicu a olej‘.
162 Z informácií vyplývajúcich z internetovej stránky Pro‑justice možno konštatovať, že žalobca a jeho brat vykonávali činnosti v mene sýrskeho režimu vrátane poskytovania zbraní a munície výmenou za pšenicu a olej. Podľa uvedenej internetovej stránky k týmto obchodným výmenám došlo v čase, keď ISIL kontroloval celú východnú Sýriu, čo navyše potvrdil aj vedúci predstaviteľ ISIL. Na internetovej stránke The Syria Report sa uvádza, že prepravu pšenice najmä do regiónov kontrolovaných ISIL vykonáva dcérska spoločnosť spoločnosti Aman Holding, čo predstavuje ďalší faktor odhaľujúci význam Samera Foza v očiach sýrskeho režimu. Aman Holding, ktorú riadi rodina Fozova, je činná podľa internetovej stránky agentúry Reuters v mene sýrskeho režimu v oblasti obchodu s obilím. Na tejto internetovej stránke sa uvádza, že Aman Holding vykonáva sprostredkovateľskú činnosť na účely obchodovania s obilninami so spoločnosťou Hoboob, ktorá je vo vlastníctve sýrskeho štátu. Aman Holding potvrdzuje, že v roku 2013 doviezla pšenicu do Sýrie. Napokon ASM International General Trading, so sídlom v Spojených arabských emirátoch, sa tiež zaoberala obchodovaním so pšenicou, ako to vyplýva z internetových stránok Arab News a Al Arabiya.
163 Ako teda vyplýva z bodu 162 vyššie, Rada predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov v zmysle judikatúry. Táto časť dôvodov z roku 2021 je preto dostatočne podložená. Tento záver nespochybňuje nepodložené tvrdenie žalobcu, podľa ktorého tieto obvinenia vyplývajú z kategorických tvrdení, a preto sú nedôvodné.
164 Treba preto dospieť k záveru, že pokiaľ ide o túto časť dôvodov z roku 2021, Rada dostatočne podložila spojenie medzi žalobcom a Samerom Fozom z dôvodu ich rôznych činností vykonávaných v mene sýrskeho režimu s ISIL.“
18 Pod názvom „Závery o spojení s osobou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia“, Všeobecný súd v bodoch 165 až 167 napadnutého rozsudku uviedol:
„165 Po prvé z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca a jeho brat Samer Foz udržiavajú spojenie v rámci obchodných vzťahov. Rada ku dňu prijatia pôvodných aktov predovšetkým preukázala, že žalobca a Samer Foz udržiavali obchodné vzťahy prostredníctvom rodinného podniku Aman Holding a spoločnosti ASM International General Trading. Ďalej, pokiaľ ide o ponechávajúce akty z roku 2020, Rada preukázala, že obaja bratia udržiavali obchodné vzťahy prostredníctvom uvedeného rodinného podniku. Napokon, pokiaľ ide o ponechávajúce akty z roku 2021, Rada preukázala, že žalobca a jeho brat udržiavali obchodné vzťahy, keďže sa zúčastňovali na činnostiach ISIL v mene sýrskeho režimu.
166 Existencia obchodných vzťahov medzi žalobcom a jeho bratom Samerom Fozom sa prejavuje formou zosúladeného konania pri správe ich akciových portfólií. …
167 Napokon žalobca vo svojich písomných podaniach netvrdí, že prerušil svoje vzťahy so Samerom Fozom alebo že sa od nich dištancoval. V dôsledku toho spojenie medzi žalobcom a jeho bratom pretrváva.“
19 V bode 177 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že dôvod na zaradenie mena žalobcu do sporných zoznamov z dôvodu jeho spojenia s osobou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, bol dostatočne podložený, a tak vzhľadom na toto kritérium bolo zaradenie jeho mena do týchto zoznamov dôvodné. V bode 179 tohto rozsudku Všeobecný súd zamietol prvý žalobný dôvod ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné preskúmať dôvodnosť ostatných výhrad vznesených odvolateľom, ktorých cieľom bolo spochybniť ostatné kritériá na zaradenie do zoznamu.
20 Napokon Všeobecný súd zamietol štvrtý žalobný dôvod, následne druhý a tretí žalobný dôvod ako celok a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom rozsahu.
Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore
21 Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
– čiastočne zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol jeho žalobu na zrušenie sporných aktov,
– zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa ho týkajú,
– nariadil Rade, aby odstránila jeho meno z príloh k rozhodnutiu 2013/255, ako aj z nariadenia č. 36/2012, a
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
22 Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– subsidiárne zamietol návrh, ktorým sa odvolateľ domáha, aby jej bolo nariadené odstrániť jeho meno z príloh k rozhodnutiu 2013/255, ako aj z nariadenia č. 36/2012, a
– uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.
O odvolaní
23 Odvolateľ uvádza na podporu svojho odvolania osem odvolacích dôvodov, z ktorých prvý až štvrtý sú založené na skreslení dôkazov a skutkových okolností, piaty na nesprávnom uplatnení judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada (C‑605/13 P, EU:C:2015:248), a Anbouba/Rada (C‑630/13 P, EU:C:2015:247), šiesty na nesprávnom uplatnení článkov 27 a 28 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, ako aj článku 15 nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, siedmy na skreslení skutkových okolností a ôsmy na nesprávnom uplatnení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena.
O prípustnosti
Argumentácia účastníkov konania
24 Rada v prvom rade tvrdí, že odvolacie dôvody sú neprípustné, pretože chýba presná identifikácia sporných bodov napadnutého rozsudku, čo je v rozpore s požiadavkami článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Odvolanie by sa preto malo vyhlásiť za neprípustné v celom rozsahu.
25 Odvolateľ spochybňuje túto argumentáciu, pričom tvrdí, že okrem argumentácie uvedenej na podporu každého z odvolacích dôvodov, ktoré uvádza, úvodná časť odvolania odkazuje na body 162, 167 a 177 napadnutého rozsudku ako na body obsahujúce závery Všeobecného súdu, ktoré považuje za nesprávne.
Posúdenie Súdnym dvorom
26 Na úvod treba v súlade s ustálenou judikatúrou uviesť, že z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétne podporujú, inak sú odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustné (pozri rozsudok z 23. novembra 2021, Rada/Hamas, C‑833/19 P, neuverejnený, EU:C:2021:950, bod 50 a citovanú judikatúru).
27 Odvolanie bez týchto náležitostí nemôže byť predmetom právneho posúdenia, ktoré umožňuje Súdnemu dvoru vykonávať funkcie, ktoré mu prislúchajú v danej oblasti a v rámci výkonu svojho preskúmania zákonnosti (uznesenie z 19. júna 2015, Makhlouf/Rada, C‑136/15 P, EU:C:2015:411, bod 25, a rozsudok zo 17. decembra 2020, Inpost Paczkomaty/Komisia, C‑431/19 P a C‑432/19 P, EU:C:2020:1051, bod 31, ako aj citovaná judikatúra).
28 Pokiaľ ide v prejednávanej veci o šiesty odvolací dôvod, ako tvrdí Rada, odvolanie nespĺňa požiadavky stanovené touto judikatúrou. Argumentácia odvolateľa na podporu tohto odvolacieho dôvodu totiž neodkazuje na žiadny konkrétny bod napadnutého rozsudku a neumožňuje identifikovať dôvody Všeobecného súdu, ktoré ho v rámci úvah uvedených v bodoch 79 až 176 tohto rozsudku viedli k tomu, že v bode 177 napadnutého rozsudku potvrdil, že zaradenie jeho mena na sporné zoznamy bolo dôvodné, sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením.
29 Odvolanie naopak umožňuje identifikovať kritizované body napadnutého rozsudku v rámci prvého až piateho a ôsmeho odvolacieho dôvodu, a to body 161 až 164 tohto rozsudku, a uvádza dôvody, prečo sú tieto body podľa odvolateľa poznačené nesprávnym právnym posúdením, čo Súdnemu dvoru umožňuje vykonať jeho preskúmanie zákonnosti. To isté platí, pokiaľ ide o siedmy odvolací dôvod, ktorý sa týka bodu 167 uvedeného rozsudku.
30 Z toho vyplýva, že prvý až piaty, siedmy a ôsmy odvolací dôvod sú prípustné a že šiesty odvolací dôvod treba odmietnuť ako neprípustný.
O veci samej
O prvom až štvrtom odvolacom dôvode
– Argumentácia účastníkov konania
31 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 161 až 164 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy pochádzajúce z internetovej stránky Pro‑justice. Na jednej strane Všeobecný súd zmenil a skreslil pôvodný text článku uverejneného na tejto stránke tým, že tvrdenia jeho autora prezentoval ako preukázané skutočnosti bez ohľadu na výhrady a opatrnosti autora, ktorý použil výraz „obvinení“ a dvakrát príslovku „údajne“. Na druhej strane Všeobecný súd nesprávne odkázal na potvrdenie obchodných výmen uvedených vedúcim predstaviteľom ISIL, pričom URL odkaz uvedený v poznámke pod čiarou tohto článku odkazuje na neexistujúcu stránku. Toto potvrdenie v každom prípade nie je preukázané ani podporené iným zdrojom a uvedený článok nie je presný, pokiaľ ide o to, že odvolateľ sa spolu so svojím bratom Samerom Fozom údajne zúčastňoval na transakciách s ISIL.
32 Svojím druhým až štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy pochádzajúce z internetovej stránky The Syria Report, z novinového článku internetovej stránky agentúry Reuters, ako aj z internetových stránok Arab News a Al Arabya, pokiaľ ide o ASM International General Trading. V tejto súvislosti internetová stránka The Syria Report odkazuje na dcérsku spoločnosť spoločnosti Aman Holding a nie na osobnú účasť odvolateľa na transakciách s ISIL. Novinový článok na internetovej stránke agentúry Reuters odkazoval na spoločnosti Aman Group alebo Aman Holding a nie na odvolateľa alebo ISIL. Napokon internetové stránky Arab News a Al Arabya nespomínajú ISIL, ale len ASM International General Trading.
33 Všeobecný súd si pritom protirečí, keďže na jednej strane v bode 137 napadnutého rozsudku uznal, že odvolateľ previedol svoje podiely v spoločnosti Aman Holding pred prijatím sporných aktov a že po tomto prevode už nezastával v rámci tejto spoločnosti žiadnu zodpovednú funkciu. Na druhej strane Všeobecný súd konštatoval, že v súvislosti s týmito aktmi Rada nemôže poukazovať na podiel odvolateľa v spoločnosti Aman Holding s cieľom preukázať spojenie medzi ním a jeho bratom Samerom Fozom. Bod 137 napadnutého rozsudku tak vyvrátil správnosť článku na internetovej stránke The Syria Report, ktorý je neaktuálny. To isté platí pre novinový článok internetovej stránky agentúry Reuters.
34 Všeobecný súd si protirečí aj v rozsahu, v akom pripustil, že ASM International General Trading bola zrušená a v bode 155 napadnutého rozsudku uviedol, že obchodné vzťahy medzi odvolateľom a jeho bratom Samerom Fozom v rámci spoločnosti ASM International General Trading neboli dostatočne podložené, pokiaľ ide o ponechávajúce akty z roku 2020 a sporné akty. Dôkazy pochádzajúce z internetových stránok Arab News a Al Arabya sú teda tiež neaktuálne.
35 Všeobecný súd sa tým, že dospel k záveru, že dôkazy pochádzajúce z týchto štyroch internetových stránok mohli potvrdiť spojenie medzi odvolateľom a jeho bratom Samerom Fozom v rámci transakcií s ISIL, hoci tieto dôkazy takéto spojenie nepreukázali, dopustil nekonzistentnosti a skreslil skutkové okolnosti. Všetky tieto dôkazy preto musia byť vylúčené zo súboru nepriamych dôkazov, z ktorých vychádzal Všeobecný súd.
36 Podľa Rady sú prvý až štvrtý odvolací dôvod nedôvodné.
– Posúdenie Súdnym dvorom
37 Podľa ustálenej judikatúry v rámci odvolania Súdny dvor nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, o ktoré Všeobecný súd oprel svoje skutkové zistenia. Pokiaľ totiž tieto dôkazy boli získané riadne a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené, s výnimkou prípadu ich skreslenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2020, Cham Holding/Rada, C‑261/19 P, EU:C:2020:781, bod 66 a citovanú judikatúru).
38 O také skreslenie ide len vtedy, ak je bez zisťovania nových dôkazov hodnotenie existujúcich dôkazov zjavne nesprávne. Toto skreslenie však musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Okrem toho, ak sa odvolateľ dovoláva skreslenia dôkazov, musí presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať chyby v jeho analýze, ktoré viedli Všeobecný súd pri jeho posúdení k takémuto skresleniu (rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C‑248/17 P, EU:C:2018:967, bod 44 a citovaná judikatúra).
39 Pokiaľ ide v prejednávanej veci o výňatok zo správy internetovej stránky Pro‑justice, ktorý Všeobecný súd podľa prvého odvolacieho dôvodu skreslil, je pravda, že Všeobecný súd tento výňatok v bode 162 napadnutého rozsudku necitoval doslovne, ale v podstate odkázal na jeho obsah, pričom použil viac afirmatívnu formuláciu a nezmienil ani na výraz „obvinení“, ani na príslovku „údajne“, ktoré táto správa obsahovala. Posúdenie tohto dôkazu Všeobecným súdom sa však nezdá byť zjavne nesprávne, keďže z tejto správy vyplýva, že menovaný vedúci predstaviteľ ISIL potvrdil, že odvolateľ a jeho brat Samer Foz sa v mene sýrskeho režimu zapojili do rôznych obchodných činností s ISIL. Okrem toho, hoci odvolateľ tvrdí, že URL odkaz citovaný v poznámke pod čiarou už nie je aktívny, z bodu 162 tohto rozsudku nevyplýva, že Všeobecný súd založil svoje posúdenie na tomto zdroji. V každom prípade jediný dokument predložený odvolateľom neumožňuje preukázať, že tento odkaz nebol predtým aktívny, najmä v čase, keď Všeobecný súd zohľadnil uvedenú správu.
40 Treba dodať, že v bode 111 napadnutého rozsudku, ktorý nie je v rámci odvolania spochybnený, Všeobecný súd konštatoval, že táto správa z internetovej stránky Pro‑justice predstavuje zmysluplný a dôveryhodný dôkaz. V rozsahu, v akom odvolateľ tvrdí, že uvedená správa nebola dostatočne presná, tak treba takéto tvrdenie zamietnuť ako nedôvodné.
41 Pokiaľ ide o druhý až štvrtý odvolací dôvod, v ktorých odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy získané z internetových stránok The Syria Report, agentúry Reuters, ako aj Arab News a Al Arabya, ktoré sú tiež uvedené v spomenutom bode 162, odvolateľ presne neuvádza, v čom toto skreslenie spočíva, ale len tvrdí, že tieto stránky nemohli preukázať ani potvrdiť existenciu obchodného vzťahu medzi ním a jeho bratom Samerom Fozom, keďže tieto dôkazy neodkazovali na neho osobne, ani na ISIL v prípade niektorých z nich, ale na spoločnosti, a to na Aman Group, Aman Holding a na jednu z jej dcérskych spoločností, ako aj na ASM International General Trading.
42 Pokiaľ pritom odvolateľ tvrdí, že išlo o neaktuálne alebo zastarané dôkazy, keďže 7. októbra 2020 previedol svoje podiely v spoločnosti Aman Holding a 25. februára 2020 vstúpila ASM International General Trading do likvidácie, ako konštatoval Všeobecný súd v bodoch 133 a 149 napadnutého rozsudku, zdá sa, že odvolateľ už predložil toto tvrdenie Všeobecnému súdu, ako vyplýva z bodov 103 až 112 tohto rozsudku.
43 Rovnako odvolateľ už pred Všeobecným súdom tvrdil, že jeho meno nebolo uvedené vo viacerých článkoch pochádzajúcich z týchto internetových stránok, ako to vyplýva z bodov 98 až 102 tohto rozsudku.
44 Všeobecný súd sa pritom v bodoch 98 až 112 uvedeného rozsudku, ktoré v rámci tohto odvolania neboli kritizované, domnieval, že ide o spoľahlivé a relevantné dôkazy, podobne ako dôkazy na internetovej stránke Pro‑justice.
45 Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že touto argumentáciou, ako aj argumentáciou uvedenou vo zvyšnej časti na podporu prvého odvolacieho dôvodu sa odvolateľ v skutočnosti snaží dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov Súdnym dvorom, ktoré nepatrí do jeho právomoci v rámci odvolania v zmysle judikatúry citovanej v bode 37 tohto rozsudku. V tomto rozsahu je takáto argumentácia neprípustná.
46 Napokon tvrdenie, že existuje rozpor medzi dôvodmi Všeobecného súdu na jednej strane uvedenými v bodoch 137 a 155 napadnutého rozsudku a na druhej strane v bodoch 162 až 164 tohto rozsudku, vychádza z nesprávneho výkladu uvedeného rozsudku. Ako totiž správne tvrdí Rada, na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uvádza v bodoch 137, 144 a 155 toho istého rozsudku, závery Všeobecného súdu v týchto bodoch sa nezakladajú na účasti odvolateľa v týchto spoločnostiach k určitému dátumu. Okrem toho najmä z bodov 129, 143, 145 a 146 napadnutého rozsudku, ktoré neboli spochybnené v rámci tohto odvolania, vyplýva, že odvolateľ bol skutočne zapojený do týchto spoločností so svojím bratom Samerom Fozom pred týmto prevodom a likvidáciou. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť ako nedôvodné.
47 Z toho vyplýva, že prvý až štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť sčasti ako neprípustné a sčasti ako nedôvodné.
O piatom odvolacom dôvode
– Argumentácia účastníkov konania
48 Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada (C‑605/13 P, EU:C:2015:248), a Anbouba/Rada (C‑630/13 P, EU:C:2015:247), keď v bode 164 napadnutého rozsudku konštatoval, že Rada z právneho hľadiska dostatočne preukázala spojenie, ktoré existovalo medzi ním a jeho bratom Samerom Fozom z dôvodu ich rôznych činností vykonávaných v mene sýrskeho režimu s ISIL, a teda vyhovela požiadavke týkajúcej sa existencie súboru dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov v zmysle tejto judikatúry. Keďže dôkazy pochádzajúce z internetových stránok Pro‑justice a The Syria Report, z novinového článku uverejneného na internetovej stránke agentúry Reuters a, pokiaľ ide o ASM International General Trading LLC, z internetových stránok Arab News a Al Arabya boli skreslené, súbor nepriamych dôkazov uvedených Všeobecným súdom je bezpredmetný.
49 Rada tvrdí, že piaty odvolací dôvod je nedôvodný.
– Posúdenie Súdnym dvorom
50 V prejednávanej veci argumentácia odvolateľa uvedená na podporu piateho odvolacieho dôvodu predpokladá, že Všeobecný súd skreslil, ako tvrdil na podporu svojho prvého až štvrtého odvolacieho dôvodu, dôkazy pochádzajúce z internetových stránok uvedených v bode 162 napadnutého rozsudku, ktoré viedli Všeobecný súd k tomu, že v bode 164 tohto rozsudku potvrdil, že pokiaľ ide o časť dôvodov sporných aktov týkajúcu sa spojenia medzi odvolateľom a jeho bratom Samerom Fozom z dôvodu ich rôznych činností vykonávaných v mene sýrskeho režimu s ISIL, Rada predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada (C‑605/13 P, EU:C:2015:248), a Anbouba/Rada (C‑630/13 P, EU:C:2015:247), citovanej v bode 158 napadnutého rozsudku.
51 Vzhľadom na to, že z odpovede na prvý až štvrtý odvolací dôvod uvedenej v bode 47 tohto rozsudku vyplýva, že výhrada odvolateľa, že napadnutý rozsudok bol týmto spôsobom skreslený, nebola úspešná, piaty odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako neúčinný.
O ôsmom odvolacom dôvode
– Argumentácia účastníkov konania
52 Vo svojom ôsmom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno, keď v bode 163 napadnutého rozsudku konštatoval, že tvrdenie, že vykonával rôzne činnosti s ISIL a so svojím bratom Samerom Fozom v mene sýrskeho režimu, nemôže byť spochybnené jeho údajne nepodloženým tvrdením, podľa ktorého tieto obvinenia vyplývajú z „kategorických“ tvrdení a podľa Všeobecného súdu „nedôvodných“. V tejto súvislosti odvolateľ vždy popieral, že mal akýkoľvek vzťah s ISIL, a preukázanie opaku by znamenalo preukázať negatívnu skutočnosť, a teda probatio diabolica. Dôkazné bremeno niesla podľa judikatúry Súdneho dvora Rada, ktorá, ako už bolo preukázané, predložila nedostatočné dôkazy, ktoré boli skreslené Všeobecným súdom.
53 Rada tvrdí, že tento dôvod je nedôvodný.
– Posúdenie Súdnym dvorom
54 Svojím ôsmym odvolacím dôvodom odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa v bode 163 napadnutého rozsudku dopustil porušenia pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena, keď sa domnieval, že záver, ku ktorému dospel, o dostatočnej podloženosti časti dôvodov z roku 2021 týkajúcej sa rôznych činností s ISIL, ktoré odvolateľ a jeho brat Samer Foza vykonávali v mene sýrskeho režimu, nebol spochybnený nepreukázaným tvrdením odvolateľa, že tieto obvinenia vyplývajú z nepodložených tvrdení.
55 Z tejto úvahy Všeobecného súdu pritom nevyplýva, že porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena.
56 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že uvedená úvaha je založená na autonómnom posúdení dôkazov predložených Radou uvedených v bode 162 napadnutého rozsudku Všeobecným súdom, v súvislosti s ktorými Súdny dvor, na rozdiel od hypotézy odvolateľa v jeho argumentácii a ako vyplýva z bodov 39 až 47 tohto rozsudku, nekonštatoval skreslenie zo strany Všeobecného súdu. Na druhej strane sa zdá, že Všeobecný súd preskúmal relevantnosť a vierohodnosť dôkazov predložených Radou nielen v bodoch 98 až 112 napadnutého rozsudku, ale aj vzhľadom na podmienky uvedené v článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 3 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, v bodoch 170 až 176 tohto rozsudku, pričom tieto jednotlivé body neboli v rámci odvolania spochybnené.
57 Napokon odvolateľ neuvádza, že Všeobecnému súdu predložil dôkazy, ktoré tento súd nepreskúmal.
58 Z toho vyplýva, že pod zámienkou odvolacieho dôvodu založeného na údajnom porušení pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno odvolateľ v skutočnosti žiada Súdny dvor, aby nahradil svojím vlastným posúdením posúdenie dôkazov, ktoré boli predložené Všeobecnému súdu, ako aj hodnotu, ktorú im priznal, čo podľa judikatúry pripomenutej v bode 37 tohto rozsudku nepatrí do jeho právomoci v rámci odvolania.
59 S prihliadnutím na všetky tieto úvahy treba ôsmy odvolací dôvod zamietnuť ako neprípustný.
O siedmom odvolacom dôvode
– Argumentácia účastníkov konania
60 Svojím siedmym odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd v bode 167 napadnutého rozsudku skreslil skutkové okolnosti týkajúce sa neexistencie spojenia medzi ním a jeho bratom Samerom Fozom, keď konštatoval, že odvolateľ vo svojich písomných podaniach netvrdil, že prerušil svoje vzťahy so Samerom Fozom alebo sa od neho dištancoval. Odvolateľ pritom vo svojich písomných podaniach opakovane tvrdil, že už nemá žiadny obchodný alebo profesijný vzťah so svojím bratom Samerom Fozom, najmä v bodoch 92 až 99 svojej repliky pred Všeobecným súdom, kde najmä uviedol, že v čase podania svojej žaloby na prvom stupni nebol spojený so svojím bratom Samerom Fozom v žiadnom podniku, spoločnosti, partnerstve alebo projekte.
61 Podľa Rady tento odvolací dôvod nie je dôvodný.
– Posúdenie Súdnym dvorom
62 Svojím siedmym odvolacím dôvodom odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil tvrdenia uvedené v jeho písomných podaniach, keď sa v bode 167 napadnutého rozsudku domnieval, že odvolateľ netvrdil, že prerušil svoje vzťahy so Samerom Fozom alebo sa od nich dištancoval, hoci v nich práve uviedol, že s ním už neudržiava žiadny obchodný vzťah.
63 Tieto úvahy uvedené v prvej vete tohto bodu 167 sú však len jedným z dôvodov na podporu záveru Všeobecného súdu týkajúceho sa spojenia odvolateľa s osobou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktorý sa zakladá v podstate na dôvodoch uvedených v bodoch 165 a 166 tohto rozsudku, v ktorých sa preukázala existencia súčasných alebo minulých obchodných väzieb medzi odvolateľom a jeho bratom Samerom Fozom. Tieto dôvody pritom buď nie sú predmetom odvolania, alebo v rozsahu, v akom sa opierajú o body 162 až 164 uvedeného rozsudku, boli neúspešne kritizované v prvom až piatom a ôsmom odvolacom dôvode, ako to vyplýva z bodov 47, 51 a 59 tohto rozsudku.
64 Vzhľadom na to, že uvedené dôvody z právneho hľadiska dostatočne podporujú záver vyvodený v druhej vete bodu 167 napadnutého rozsudku, prípadné skreslenie uvádzané odvolateľom, aj keby sa preukázalo, nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Z toho vyplýva, že siedmy odvolací dôvod treba zamietnuť ako neúčinný.
65 Vzhľadom na to, že žiadnemu z odvolacích dôvodov sa nevyhovelo, treba toto odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
66 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na odvolacie konanie účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
67 Keďže Rada navrhla uložiť odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľ nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Pán Amer Foz je povinný znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.
Podpisy