Vec C‑476/17
Pelham GmbH a i.
proti
Ralfovi Hütterovi
a
Florianovi Schneiderovi‑Eslebenovi
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof)
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 29. júla 2019
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Informačná spoločnosť – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv – Vzorkovanie (sampling) – Článok 2 písm. c) – Výrobca zvukových záznamov – Právo rozmnožovania – Rozmnožovanie ‚v časti‘ – Článok 5 ods. 2 a 3 – Výnimky a obmedzenia – Rozsah – Článok 5 ods. 3 písm. d) – Citácie – Smernica 2006/115/ES – Článok 9 ods. 1 písm. b) – Právo šírenia – Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Článok 13 – Sloboda umenia“
1. Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Rozsah – Použitie hoci len veľmi krátkej zvukovej vzorky zo zvukového záznamu treťou osobou na účely začlenenia tejto vzorky do iného zvukového záznamu – Zahrnutie – Výnimka
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 2 písm. c)]
(pozri body 27, 34, 35, 37 – 39, bod 1 výroku)
2. Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2006/115 – Právo šírenia – Rozmnoženina – Pojem – Zvukový záznam obsahujúci hudobné vzorky prevzaté z iného zvukového záznamu – Vylúčenie – Podmienky
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115, článok 9 ods. 1 písm. b)]
(pozri body 47, 51, 52, 54, 55, bod 2 výroku)
3. Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Výnimky a obmedzenia – Rozsah – Výnimka alebo obmedzenie, ktoré sú iné než tie stanovené v smernici – Vylúčenie
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 2 písm. c) a článok 5]
(pozri body 58, 65, bod 3 výroku)
4. Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Výnimky a obmedzenia – Pojem citácie – Situácia, ktorá neumožňuje identifikovať dielo dotknuté predmetnou citáciou – Vylúčenie
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 5 ods. 3 písm. d)]
(pozri body 72, 74, bod 4 výroku)
5. Aproximácia právnych predpisov – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Rozsah – Úplná harmonizácia
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 2 písm. c)]
(pozri body 84 – 86, bod 5 výroku)
Zhrnutie
Rozsudkom z 29. júla 2019, Pelham a i. (C‑476/17), Súdny dvor vo veľkej komore vyložil výlučné práva výrobcov zvukových záznamov na rozmnožovanie a distribúciu ich zvukových záznamov, ako aj výnimky a obmedzenia týchto práv, ako sú stanovené smernicami 2001/29(1) a 2006/115(2), v kontexte odberu zvukovej vzorky (sampling) z hudobnej skladby na účely jej použitia s cieľom vytvoriť novú hudobnú skladbu.
Páni R. Hütter a F. Schneider‑Esleben (ďalej len „Hütter a i.“) sú členmi hudobnej skupiny „Kraftwerk“. Táto skupina v roku 1977 zverejnila zvukový záznam, ktorý obsahoval skladbu „Metall auf Metall“. Páni Pelham a Haas sú skladateľmi hudobného titulu „Nur mir“, ktorý sa objavil na zvukových záznamoch, ktoré vyrobila spoločnosť Pelham v roku 1997. Hütter a i. tvrdili, že Pelham v elektronickej forme skopíroval približne dvojsekundovú vzorku (sample) rytmickej sekvencie hudobnej skladby „Metall auf Metall“ a začlenil túto vzorku v rámci postupných opakovaní do hudobnej skladby „Nur mir“. Hütter a i. sa domnievali, že spoločnosť Pelham porušila právo súvisiace s autorským právom, ktoré majú ako výrobca zvukových záznamov.
Súdny dvor v tejto súvislosti na úvod uviedol, že rozmnoženie hoci len veľmi krátkej zvukovej vzorky používateľom zvukového záznamu treba v zásade považovať za rozmnoženie „v časti“ tohto zvukového záznamu, na ktoré sa vzťahuje výlučné právo, výrobcu takého zvukového záznamu stanovené v smernici 2001/29.
Súdny dvor však pripomenul, že právo na duševné vlastníctvo(3) zakotvené v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) treba uviesť do rovnováhy s ostatnými základnými právami zakotvenými v Charte, medzi ktoré patrí aj sloboda umenia(4), ktorá spadá pod slobodu prejavu(5), a umožňuje účasť na verejnej výmene informácií a kultúrnych, politických a sociálnych myšlienok všetkých druhov.
Ako Súdny dvor s prihliadnutím na Chartu rozhodol, výlučné právo priznané výrobcovi zvukových záznamov udeliť súhlas alebo zakázať rozmnožovanie svojho zvukového záznamu(6) mu umožňuje brániť sa proti tomu, aby tretia osoba z jeho zvukového záznamu použila hoci len veľmi krátku zvukovú vzorku, pokiaľ táto vzorka nie je začlenená do nového diela v pozmenenej a sluchom nerozpoznateľnej podobe.
Ďalej, pokiaľ ide o toto výlučné právo, Súdny dvor tiež spresnil, že predstavuje opatrenie úplnej harmonizácie obsahu práva, ktoré je v ňom uvedené. Výlučné právo rozmnožovania, ktoré požívajú výrobcovia zvukových záznamov v Únii, je totiž v smernici 2001/29 jednoznačne definované bez toho, aby bolo navyše viazané na akúkoľvek podmienku, a jeho uplatnenie ako ani účinky si nevyžadujú prijatie právneho aktu.
Okrem toho, pokiaľ ide o výlučné právo priznané výrobcovi zvukových záznamov sprístupniť svoje zvukové záznamy, vrátane ich „rozmnoženín“,(7) Súdny dvor rozhodol, že pojem „rozmnoženina“, použitý tiež v Ženevskom dohovore(8), ktorého výklad musí byť koherentný, sa má vykladať v tom zmysle, že rozmnoženinou nie je zvukový záznam, ktorý, hoci obsahuje hudobné vzorky prebraté z iného zvukového záznamu, nepreberá celý tento zvukový záznam alebo jeho podstatnú časť.
Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ ide o možnosť odchýliť sa od výlučného práva výrobcov zvukových záznamov na rozmnožovanie ich zvukových záznamov, že členský štát nemôže vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť inú výnimku alebo obmedzenie uvedeného práva, než sú tie stanovené v smernici 2001/29.(9) V tejto súvislosti pripomenul, že zoznam výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici je taxatívny.
Pokiaľ ide napokon o pojem „citácie“ uvedený v smernici 2001/29,(10) Súdny dvor konštatoval, že tento pojem sa nevzťahuje na situáciu, v ktorej nie je možné identifikovať dielo dotknuté predmetnou citáciou. Pokiaľ však tvorca nového hudobného diela použije zvukovú vzorku (sample), ktorá je odobratá zo zvukového záznamu a pri počúvaní tohto diela priemerný poslucháč môže rozpoznať dielo, z ktorého bola táto vzorka odobratá, použitie tejto zvukovej vzorky môže v závislosti od okolností prejednávanej veci byť „citáciou“ v zmysle smernice 2001/29 vykladanej s prihliadnutím na článok 13 Charty, pokiaľ je cieľom uvedeného použitia interakcia s dielom, z ktorého bola odobratá vzorka, a sú splnené podmienky stanovené v smernici 2001/29.