ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 22. mája 2014

Vec T‑406/12 P

BG

proti

Európskemu ombudsmanovi

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih odvolania z funkcie bez straty nároku na dôchodok – Predbežné vyšetrovanie prebiehajúce pred vnútroštátnym súdom v čase prijatia rozhodnutia o odvolaní z funkcie – Rovnosť zaobchádzania – Zákaz prepustenia počas materskej dovolenky“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) zo 17. júla 2012 vo veci BG/Ombudsman (F‑54/11, zatiaľ neuverejnený v Zbierke) a ktorým sa navrhuje zrušenie tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. BG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky ombudsman v prvostupňovom konaní.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Dôvody a tvrdenia neobsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisiace – Prípustnosť – Dôvod založený na materiálnej alebo formálnej zákonnosti – Podmienka, ktorá je nedostatočná na konštatovanie prípustnosti

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré neboli uvedené v sťažnosti, ale smerujú proti dôvodnosti odôvodnenia uvedeného v odpovedi na sťažnosť – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Zásada proporcionality – Pojem – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 86)

4.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Poľahčujúca okolnosť – Neopakovanie priestupku spojeného s konaním alebo správaním – Vylúčenie

[Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 10 písm. h)]

1.      Žalobné návrhy uvedené v žalobách úradníkov a predložené súdu Únie môžu obsahovať len tie námietky, ktoré spočívajú na rovnakom dôvode ako je dôvod, na ktorom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti, so spresnením, že tieto námietky môžu byť na súde Únie rozvinuté predložením dôvodov a tvrdení, ktoré nemusia byť nevyhnutne obsiahnuté v sťažnosti, ale úzko s ňou súvisia.

Na posúdenie toho, či námietky spočívajú na rovnakom dôvode ako je dôvod, na ktorom spočívajú námietky uvedené v sťažnosti, súd Únie nemôže vychádzať len z okolnosti, že dôvodom sa napáda materiálna zákonnosť alebo prípadne formálna zákonnosť napadnutého aktu.

Iný výklad pravidla zhody medzi sťažnosťou a žalobou by žalobcovi umožňoval uviesť prvýkrát pred súdom Únie dôvod, ktorý nemá nijakú súvislosť s tými, ktoré uviedol v sťažnosti, pretože tieto dôvody by sa ako celok týkali buď materiálnej zákonnosti alebo formálnej zákonnosti predmetného aktu. Za týchto okolností by menovaciemu orgánu bola v rámci sťažnosti oznámená len časť žalobných výhrad vytýkaných administratíve. Keďže by teda administratíva nepoznala s dostatočnou presnosťou výhrady alebo požiadavky dotknutej osoby, ako to vyžaduje judikatúra, nemohla by sa pokúsiť o urovnanie sporu zmierom.

Okrem toho okolnosť, že dôvodmi uvedenými v žalobe a sťažnosti sa napáda materiálna zákonnosť alebo formálna zákonnosť aktu, nemôže sama osebe preukázať, že s ohľadom na tieto dôvody sa možno domnievať, že medzi nimi existuje úzka súvislosť. Pojmy materiálna zákonnosť a formálna zákonnosť sú totiž príliš široké a abstraktné s ohľadom na konkrétny predmet príslušného žalobného dôvodu na to, aby mohli zaručiť, že taká spojitosť môže existovať medzi dôvodmi, ktoré patria výlučne pod jeden alebo pod druhý z týchto pojmov.

(pozri body 31 a 33 – 35)

Odkaz:

Všeobecný súd: 25. októbra 2013, Komisia/Moschonaki, T‑476/11 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 73, 75, 77 až 79 a tam citovaná judikatúra

2.      V prípade, že sa sťažovateľ dozvie o odôvodnení aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, prostredníctvom odpovede na jeho sťažnosť, alebo v prípade, že odôvodnenie uvedenej odpovede podstatne mení alebo dopĺňa odôvodnenie uvedené v predmetnom akte, akýkoľvek žalobný dôvod uvedený po prvýkrát v štádiu žaloby a napádajúci správnosť odôvodnenia uvedeného v odpovedi na sťažnosť treba považovať za prípustný, pretože v takých prípadoch dotknutá osoba totiž nemala možnosť podrobne a s konečnou platnosťou sa oboznámiť s dôvodmi, ktoré sú podkladom aktu spôsobujúcim ujmu.

Táto výnimka z pravidla zhody medzi sťažnosťou a žalobou sa však musí vykladať reštriktívne.

Neuplatní sa v prípade, keď odpoveď na sťažnosť neobsahuje ani podstatnú zmenu, ani podstatné doplnenie pôvodného odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré bolo dotknutej osobe po prvé oznámené prečítaním odpovede na jej sťažnosť, ale obsahuje informáciu, ktorá nesúvisí s vlastným odôvodnením uvedeného sporného rozhodnutia.

Pokiaľ bola dotknutej osobe v odpovedi na jej sťažnosť oznámená uvedená informácia, mala podať na účely získania ďalších údajov o existencii, stave a podrobnostiach predmetnej informácie dodatočnú sťažnosť, namiesto obrátenia sa priamo na súd Únie.

(pozri body 40 – 42)

Odkaz:

Všeobecný súd: 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A‑239, II‑745, body 73 a 74; Komisia/Moschonaki, už citovaný, bod 86

3.      Súd Únie musí na posúdenie primeranosti disciplinárneho postihu vzhľadom k závažnosti skutkových okolností zohľadniť skutočnosť, že výber postihu, ktorý vykonáva menovací orgán, vychádza z celkového posúdenia všetkých konkrétnych skutkov a okolností vlastných každému jednotlivému prípadu, pričom treba pripomenúť, že služobný poriadok neviaže postihy, ktoré stanovuje, presne na rôzne typy porušení služobných povinností úradníkov a nespresňuje, do akej miery majú na výber postihu priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Preskúmanie súdom prvého stupňa sa preto obmedzuje na otázku, či zváženie priťažujúcich či poľahčujúcich okolností menovacím orgánom sa vykonalo primeraným spôsobom, pričom treba spresniť, že pri tomto preskúmaní tento súd nemôže hodnotové úsudky, ktoré prijal v tejto súvislosti menovací orgán, nahradiť svojimi úsudkami.

(pozri bod 64)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 30. mája 2002, Onidi/Komisia, T‑197/00, Zb. VS s. I‑A‑69, II‑325, bod 142 a tam citovaná judikatúra

4.      Hoci opakovanie priestupku úradníka by mohlo odôvodniť sprísnenie disciplinárneho postihu podľa článku 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku, neexistencia opakovania nemôže však predstavovať poľahčujúcu okolnosť, pretože úradník je zo zásady povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo porušiť dôstojnosť jeho funkcie.

(pozri bod 75)