ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)
z 20. decembra 2023 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Odvetvie úrokových derivátov denominovaných v eurách – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP – Manipulácia s medzibankovými referenčnými sadzbami Euribor – Výmena dôverných informácií – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Jediné a pokračujúce porušenie – ‚Hybridné‘ konanie rozložené v čase – Prezumpcia neviny – Nestrannosť – Pokuty – Základná výška pokuty – Hodnota predaja – Článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Povinnosť odôvodnenia – Pozmeňujúce rozhodnutie, ktorým sa dopĺňa odôvodnenie – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita – Neobmedzená právomoc“
Vo veci T‑106/17,
JPMorgan Chase & Co., so sídlom v New Yorku, New York (Spojené štáty),
JPMorgan Chase Bank, National Association, so sídlom v Columbuse, Ohio (Spojené štáty),
J.P. Morgan Services LLP, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),
v zastúpení: B. Tormey, A. Holroyd, L. Ream, N. French, N. Frey, D. Das, D. Hunt, N. English, solicitors, M. Lester, KC, D. Piccinin a D. Heaton, barristers,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: F. van Schaik, T. Baumé a M. Farley, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),
v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg (spravodajca), K. Kowalik‑Bańczyk a G. Hesse,
tajomník: I. Kurme, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na:
– rozhodnutia z 5. júna 2019 a 31. marca 2021 o prerušení konania na základe článku 69 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu,
– návrh na úpravu žaloby podaný žalobkyňami do kancelárie Všeobecného súdu 8. septembra 2021 a pripomienky Komisie k tomuto návrhu podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. novembra 2021,
po pojednávaní 18. marca 2022,
so zreteľom na rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia (C‑883/19 P, EU:C:2023:11), a s ním súvisiace pripomienky účastníkov konania,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
III. Právny stav
[omissis]
B. O návrhu na zrušenie článku 1 písm. c) napadnutého rozhodnutia
[omissis]
1. O existencii protiprávneho konania, ktoré možno pripísať žalobkyniam (prvý, druhý a tretí žalobný dôvod)
[omissis]
a) O prvom žalobnom dôvode spochybňujúcom účasť spoločností JP Morgan na protiprávnom konaní
[omissis]
1) O spochybnení účasti spoločností JP Morgan na dotknutých postupoch
i) O účasti na manipulačných postupoch so sadzbou Euribor
274 Žalobkyne tvrdia, že obchodník JP Morgan sa nepodieľal na žiadnom konaní, ktorého cieľom bola manipulácia so sadzbou Euribor alebo EONIA. V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že tvrdenie Komisie svedčiace proti nim, ktoré navyše nie je podložené jej vlastnými skutkovými zisteniami, je úplne odlišné od tvrdenia, ktoré Komisia zohľadnila voči ostatným adresátom napadnutého rozhodnutia, keďže z dotknutých výmen informácií nevyplýva nijaká žiadosť o manipuláciu so sadzbou Euribor v prospech obchodníka JP Morgan alebo prostredníctvom tohto obchodníka v prospech obchodníka Deutsche Bank. V dôsledku toho nebolo preukázané, že žalobkyne prispeli k akejkoľvek manipulácii so sadzbou Euribor sledovanej kartelom. Aj za predpokladu, že by takéto žiadosti bolo možné identifikovať, Komisia nekonštatovala, že obchodník JP Morgan takéto žiadosti prijal alebo im vyhovel, keď sa obrátil na svoje finančné oddelenie. Napokon Komisia nepreukázala, že obchodník JP Morgan sa snažil zmanipulovať aj sadzbu EONIA
275 Zistenia Komisie, aj za predpokladu, že by boli správne, by mohli nanajvýš preukázať, že obchodník JP Morgan využil informácie poskytnuté obchodníkom Deutsche Bank, ktoré sa týkali manipulácie, ktorú obchodník Deutsche Bank uskutočnil. Takéto tvrdenie založené na pasívnej účasti na porušení konkludentným schválením však nie je v napadnutom rozhodnutí uvedené a v každom prípade nie je preukázané, keďže Komisia nepreukázala, že obchodník JP Morgan bol informovaný o akejkoľvek protisúťažnej dohode medzi ďalšími bankami a že sa zúčastnil na stretnutí, na ktorom bola uzavretá protisúťažná dohoda.
276 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň a tvrdí, že dôkazy posudzované ako súbor nepriamych dôkazov v kontexte skutkových okolností a trhu preukazujú, že spoločnosti JP Morgan sa zúčastnili na všetkých podobách zosúladeného konania identifikovaných v napadnutom rozhodnutí.
277 V tejto súvislosti z výmen informácií medzi obchodníkom JP Morgan na jednej strane a obchodníkmi Deutsche Bank a Barclays na druhej strane, ktorých vecná správnosť bola potvrdená vyššie (pozri bod 273 vyššie), posudzovaných v kontexte ostatných dôkazov, vyplýva, že Komisia správne konštatovala, že obchodník JP Morgan sa podieľal na konaní týkajúcom sa manipulácie so sadzbou Euribor.
278 Na úvod treba zamietnuť ako nedôvodné tvrdenie žalobkýň, že konania, ktoré sa im vytýkajú, pozostávajú výlučne z priamych žiadostí o manipuláciu s kotáciami predkladanými pre sadzbu Euribor. Ako totiž správne tvrdí Komisia a ako bolo uvedené vyššie, konania vytýkané žalobkyniam mali rôzne podoby, ktoré sú identifikované v odôvodnení 358 napadnutého rozhodnutia a pripomenuté v bode 16 vyššie. Žalobkyne tým, že tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, že spoločnosti JP Morgan sa podieľali na manipulačných postupoch so sadzbou Euribor, keďže nepreukázala, že obchodník Deutsche Bank požiadal obchodníka JP Morgan, aby ovplyvňoval príspevky Euribor v jeho záujme, alebo že obchodník JP Morgan poslal podobnú žiadosť obchodníkovi Deutsche Bank, si nesprávne vykladajú napadnuté rozhodnutie, pričom sa opierajú len o odôvodnenie 490 tohto rozhodnutia a obmedzujú rozsah výhrad, ktoré im Komisia vytýka.
279 Ďalej treba pripomenúť, že účasť podniku na protisúťažnom stretnutí vytvára domnienku protiprávnej povahy tejto účasti, ktorú musí tento podnik vyvrátiť dôkazom o verejnom dištancovaní sa, ktoré musia ostatní účastníci kartelu v tomto zmysle vnímať (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, body 81 a 82 a citovanú judikatúru, a z 3. mája 2012, Comap/Komisia, C‑290/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:271, body 74 až 76 a citovanú judikatúru). Táto právna zásada je odôvodnená tým, že podnik svojou účasťou na uvedenom stretnutí bez toho, aby sa verejne dištancoval od jeho obsahu, umožnil ostatným účastníkom domnievať sa, že súhlasí s výsledkom stretnutia a že sa ním bude riadiť (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 82, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, EU:C:2007:52, bod 48).
280 V prejednávanej veci treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, z dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia, posudzovaných ako súbor nepriamych dôkazov, vyplýva, že obchodník JP Morgan sa zapojil do rozhovorov s obchodníkmi Deutsche Bank a Barclays, ktorých cieľom bolo ovplyvniť úroveň sadzby Euribor v ich záujme.
281 Po prvé obchodník JP Morgan v odpovedi na žiadosť obchodníka Deutsche Bank o vysoký príspevok uviedol, že na svojom finančnom oddelení overí výšku jeho príspevku a počas výmen informácií z 27. a 28. septembra 2006 (pozri body 98 a 107 vyššie) súhlasil s tým, že požiada finančné oddelenie svojej banky o kotácie pre príspevky Euribor v súlade s preferenciami obchodníka Deutsche Bank.
282 Po druhé výmena informácií z 8. novembra 2006 (pozri body 178 až 181 vyššie) jednoznačne preukazuje, že obchodník JP Morgan a obchodník Deutsche Bank skúmali možnosť zosúladiť budúce kotácie predkladané ich bankami pre sadzbu Euribor na základe ich preferencií nízkeho určeniea sadzby Euribor‑1M.
283 Po tretie obchodník Barclays počas výmeny informácií z 25. októbra 2006 jednoznačne navrhol obchodníkovi JP Morgan, aby ho bez váhania požiadal o určenie sadzby Euribor v súlade s jeho záujmami bez toho, aby obchodník JP Morgan ponuku odmietol alebo sa od nej inak dištancoval v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 279 vyššie. Rovnako tak z výmeny informácií z 26. októbra 2006 vyplýva, že obchodník Deutsche Bank navrhol obchodníkovi JP Morgan, aby ho kontaktoval a požiadal o kotácie pre sadzbu Euribor‑1M v súlade s jeho záujmami. Obchodník JP Morgan sa od takéhoto návrhu nedištancoval a ponuku odmietol len v rozsahu, v akom úroveň určenia sadzby, ktorá bola v tom čase nízka, vyhovovala jeho záujmom.
284 Po štvrté z výmen informácií z 27., 28. a 29. septembra 2006, 25. a 26. októbra 2006, a z 8. novembra 2006 vyplýva, že účastníci týchto výmen mali v úmysle zapojiť sa do protisúťažných manipulačných postupov so sadzbou Euribor, keďže prinajmenšom skúmali možnosť zosúladiť úroveň budúcich kotácií predkladaných ich bankami.
285 Po piate, pokiaľ ide na jednej strane o manipuláciu so sadzbou Euribor k decembrovému dátumu IMM, z výmeny informácií z 15. decembra 2006 medzi predkladateľom zodpovedným za kotácie a obchodníkom JP Morgan vyplýva, že obchodník JP Morgan mal prinajmenšom vážne podozrenie, pokiaľ ide o túto manipuláciu a účasť Deutsche Bank na nej. Počas výmeny informácií s obchodníkom Deutsche Bank z 18. decembra 2006 uznal, že bol spokojný s určením sadzby Euribor‑3M, aj keď jeho obchodná pozícia bola slabá, ale prinajmenšom nemal protichodný záujem (pozri bod 211 vyššie). Z toho vyplýva, že obchodník JP Morgan využil postupy, ktorých cieľom bola manipulácia so sadzbou Euribor 18. decembra 2006 tým, že prispôsobil svoju obchodnú pozíciu, čo mu umožnilo vyhnúť sa stratám, a to aj napriek tomu, že sa aktívne nepodieľal na uskutočňovaní tejto manipulácie.
286 Na druhej strane, pokiaľ ide o manipuláciu so sadzbou Euribor k marcovému dátumu IMM, dôkazy jednoznačne preukazujú, že obchodník JP Morgan o tejto manipulácii vedel alebo mal o nej prinajmenšom vážne podozrenie (pozri výmenu informácií zo 16. marca 2007 medzi obchodníkom JP Morgan a predkladateľom zodpovedným za kotácie tejto banky, bod 258 vyššie). Okrem toho Komisia vzhľadom na oznámenia banky E, výmenu informácií z 29. septembra 2006 a výmenu informácií z 15. decembra 2006 (pozri body 208 a 209 vyššie) medzi obchodníkom JP Morgan a predkladateľom jeho banky zodpovedným za kotácie, v odôvodnení 490 napadnutého rozhodnutia správne konštatovala, že obchodník JP Morgan vedel, že obchodník Deutsche Bank je pripravený a schopný ovplyvniť úroveň referenčných úrokových sadzieb Euribor. Je namieste domnievať sa, že keď mu obchodník Deutsche Bank 4. a 8. januára 2007 a 6. februára 2007 oznámil informácie o obchodnej pozícii, ktorú zastával k tomuto dátumu, ako aj o svojej obchodnej stratégii, keďže uviedol, že takáto pozícia predstavuje malé riziko, obchodník JP Morgan mohol dôvodne predpokladať, že táto obchodná stratégia odráža očakávania obchodníka Deutsche Bank týkajúce sa úrovne sadzby Euribor, ako vyplýva z manipulačných postupov, do ktorých sa zapojil.
287 Obchodník JP Morgan počas výmen informácií zo 16. a 19. marca 2007 výslovne potvrdil, že zohľadnil informácie, ktoré mu oznámil obchodník Deutsche Bank, a v dôsledku toho znížil svoju krátku pozíciu a v prípade termínovaných zmlúv so splatnosťou k dátumu IMM v marci 2007 dokonca zaujal „mierne dlhú“ pozíciu. Znížil teda svoje straty. Potom poďakoval obchodníkovi Deutsche Bank za jeho rady.
288 Z toho vyplýva, že obchodník JP Morgan využil postupy, ktorých cieľom bolo zníženie sadzby Euribor k dátumu IMM v marci 2007, o ktorých vedel, hoci, ako tvrdia žalobkyne, podľa dôkazov predložených Komisiou ho obchodník Deutsche Bank neinformoval o podrobnostiach tohto plánu a teda sa aktívne nezúčastnil na jeho uskutočnení.
289 V tejto súvislosti treba rovnako, ako to urobila Komisia v odôvodneniach 348 a 364 napadnutého rozhodnutia, pripomenúť, že pasívne spôsoby účasti na porušení, ako je účasť podniku na stretnutiach, počas ktorých boli uzavreté dohody protisúťažnej povahy, bez toho, aby proti nim zjavne namietal, poukazujú na spoluúčasť, ktorá môže viesť k vzniku jeho zodpovednosti v rámci článku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo schválenie nezákonnej iniciatívy mlčky bez verejného dištancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom, vedie k podpore porušovania a sťažuje jeho odhalenie (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P, EU:C:2015:717, bod 31 a citovanú judikatúru).
290 V dôsledku toho v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 279 vyššie musí podnik na účely vyvrátenia domnienky protiprávnej povahy takejto účasti na stretnutí s protisúťažnou povahou predložiť dôkaz o verejnom dištancovaní sa (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2013, Slovenská sporiteľňa, C‑68/12, EU:C:2013:71, bod 27 a citovanú judikatúru). Žalobkyne však v tomto zmysle nepredložili nijaký dôkaz v súvislosti s manipuláciou so sadzbou z 18. decembra 2006, ani pokiaľ ide o oznámenie informácií obchodníkom Deutsche Bank obchodníkovi JP Morgan o jeho obchodnej stratégii k dátumu IMM v marci 2007. Naopak, ako bolo uvedené v bodoch 285 a 286 vyššie, obchodník JP Morgan prispôsobil svoju obchodnú stratégiu tak, aby mohol využiť tieto manipulácie.
291 Žalobkyne tvrdia, že takúto pasívnu účasť na dotknutom porušení im nemožno vytýkať v rozsahu, v akom je povinnosť verejného dištancovania sa od porušenia relevantná, len pokiaľ Komisia preukáže, že podnik sa zúčastnil na stretnutí, na ktorom bola uzavretá protisúťažná dohoda.
292 Vzhľadom na povahu dotknutého porušenia vo forme siete dvojstranných kontaktov medzi rôznymi aktérmi (pozri odôvodnenia 357 a 360 napadnutého rozhodnutia) však Komisia nemohla konštatovať nijakú účasť na „stretnutí“ v zmysle tvrdenia žalobkýň. Komisia teda mohla správne konštatovať, že žalobkyne sa pasívne zúčastnili na určitých konaniach, ktorých cieľom bola manipulácia so sadzbami, v rozsahu, v akom obchodník JP Morgan vedel o existencii manipulačných postupov so sadzbami, najmä zo strany obchodníka Deutsche Bank, s ktorým udržiaval dvojstranné kontakty. Žalobkyne však nespochybňujú protiprávnu povahu takýchto manipulačných postupov so sadzbami, ani skutočnosť, že obchodník JP Morgan musel vedieť o takejto protiprávnej povahe týchto postupov (pozri odôvodnenie 360 napadnutého rozhodnutia).
293 Po šieste z výmeny informácií z 27. a 28. septembra 2006 a 8. novembra 2006 vyplýva, že obchodník JP Morgan oznámil alebo sa prinajmenšom implicitne zaviazal oznámiť svojmu konkurentovi informácie získané od predkladateľov jeho banky zodpovedných za kotácie. Obchodník JP Morgan tým, že 27. a 28. septembra 2006 sľúbil, že „overí“ úroveň príspevku svojho finančného oddelenia, sa totiž usiloval odstrániť neistotu, pokiaľ ide o úroveň príspevku plánovaného finančným oddelením, a preto sa implicitne zaviazal informovať o kontaktoch, ktoré plánoval s týmto oddelením nadviazať. Rovnako tak počas výmeny informácií z 8. novembra 2006 obchodník JP Morgan oznámil obchodníkovi Deutsche Bank informáciu o úrovni kotácie predkladanej jeho bankou, ktorú získal v rámci predchádzajúcich kontaktov s finančným oddelením.
294 Po siedme obchodníci JP Morgan a Deutsche Bank sa 2. októbra 2006, 18. decembra 2006 a 19. marca 2007 zapojili do výmen informácií, ktorých cieľom bola kontrola alebo dohľad nad správaním členov kartelu, keďže buď overovali úroveň kotácií predložených spoločnosťou Deutsche Bank alebo si vymieňali informácie o ich spokojnosti s úrovňou sadzby Euribor, o ktorej vedeli alebo aspoň mali podozrenie, že bola zmanipulovaná.
295 Napokon z rozhovorov z 27. a 28. septembra 2006, 26. októbra 2006 a 8. novembra 2006 jednoznačne vyplýva, že obchodníci Deutsche Bank a JP Morgan si oznamovali svoje preferencie, pokiaľ ide o určenie sadzieb Euribor, alebo svoje obchodné pozície umožňujúce určiť takéto preferencie, čo im umožnilo ubezpečiť sa, že ich záujmy sa zhodujú predtým, ako budú pokračovať v zosúladenom postupe, ktorého cieľom bolo ovplyvniť kotácie ich bánk predkladané pre sadzbu Euribor v súlade s týmito záujmami.
296 Z vyššie uvedeného vyplýva, že obchodník JP Morgan sa v rámci výmen informácií z 27., 28. a 29. septembra 2006, 2., 25. a 26. októbra 2006, 8. novembra 2006, 18. decembra 2006, 4. a 8. januára 2007, 6. februára 2007, ako aj 16. a 19. marca 2007 podieľal na konaní týkajúcom sa manipulácie so sadzbou Euribor.
297 Tento záver nie je spochybnený ďalšími tvrdeniami žalobkýň.
298 Po prvé žalobkyne tvrdia, že Komisia nekonštatovala, že obchodník JP Morgan žiadal prispievateľov JP Morgan, aby ovplyvňovali hodnoty Euribor a EONIA alebo aby prispievali v zmysle kontaktov s inými obchodníkmi. Poznamenávajú tiež, že finančné oddelenie spoločností JP Morgan predložilo príspevok, ktorý nebol v súlade s údajným kartelom.
299 V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť (pozri bod 278 vyššie), že protisúťažné konanie vytýkané spoločnostiam JP Morgan nespočíva v manipulácii so sadzbou Euribor ako takou, ale vo výmenách informácií medzi obchodníkmi, ktoré odrážajú ich zámer ovplyvniť vo vlastnom záujme kotácie svojich bánk predkladané panelu Euribor. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 113 písm. a) až f), odôvodnenia 358 písm. a) až f) a odôvodnenia 392 písm. a) až f) napadnutého rozhodnutia, zhrnutých v bode 16 vyššie, tieto výmeny informácií sa týkali preferencií týkajúcich sa úrovne sadzby Euribor, niekedy sprevádzaných oznámením o zastávaných obchodných pozíciach, možnosti zosúladiť obchodné pozície a kotácie predkladané pre sadzbu Euribor, sľubu zúčastneného obchodníka, že osloví predkladateľa zodpovedného za kotácie pre sadzbu Euribor v rámci svojej banky s cieľom požiadať ho o kotáciu v určitom smere alebo na konkrétnej úrovni, a správy o odpovedi tohto predkladateľa.
300 Výmeny informácií medzi obchodníkmi však jednoznačne odhaľujú oznamovanie si preferencií týkajúcich sa sadzieb, súvisiacich obchodných pozícií a ponuky alebo zámeru obchodníka JP Morgan ovplyvniť kotácie svojej banky v súlade so záujmami obchodníka Deutsche Bank alebo zámeru obchodníka Deutsche Bank a obchodníka Barclays ovplyvniť kotácie svojich bánk v súlade so záujmami obchodníka JP Morgan.
301 V odôvodneniach 125, 135 a 634 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate len konštatovala, že dohody medzi obchodníkmi boli „doplnené“ a „uskutočnené“ komunikáciou medzi nimi a predkladateľmi zodpovednými za kotácie v rámci finančných oddelení ich bánk a „z času na čas“ kotáciou, ktorú títo predkladatelia skutočne predložili pre oznámené, koordinované alebo dohodnuté sadzby Euribor. Tvrdenia žalobkýň týkajúce sa nezapojenia sa finančného oddelenia spoločností JP Morgan do postupov, ktorých cieľom bolo ovplyvňovanie sadzby Euribor, môžu nanajvýš preukázať, že finančné oddelenie banky sa nesprávalo protisúťažne, a nie to, že obchodníci sa na tomto konaní nezúčastnili (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 1991, Atochem/Komisia, T‑3/89, EU:T:1991:58, bod 100).
302 V tejto súvislosti treba uviesť, že z viacerých dôkazov, ktoré predložila Komisia, posudzovaných ako súbor nepriamych dôkazov, v každom prípade vyplýva pravdepodobnosť, že obchodník JP Morgan nadviazal na rozhovory s obchodníkom Deutsche Bank o požadovanej úrovni sadzby Euribor nadviazaním kontaktov s predkladateľmi jeho banky zodpovednými za kotácie a zapojil sa do tajných výmen informácií.
303 Výmeny informácií z 27. a 28. septembra 2006, počas ktorých obchodník JP Morgan súhlasil s tým, že požiada finančné oddelenie svojej banky o kotáciu pre príspevky Euribor v súlade s preferenciami obchodníka Deutsche Bank, treba totiž chápať v kontexte súboru nepriamych dôkazov zahŕňajúceho oznámenia banky E a výmeny informácií z 28. septembra 2006 o 10:13 hod., 29. septembra 2006 a 8. novembra 2006, ako aj výmenu informácií medzi obchodníkom JP Morgan a predkladateľom jeho banky zodpovedným za kotácie z 8. februára 2007. Po prvé tento súbor nepriamych dôkazov umožňuje preukázať existenciu zosúladených postupov medzi dotknutými obchodníkmi a ich finančnými oddeleniami, pokiaľ ide o kotácie pre sadzbu Euribor, ako aj skutočnosť, že obchodníci sa domnievali, že mohli využiť spoluprácu s ich finančnými oddeleniami, pokiaľ ide o kotácie predkladané panelu Euribor v súlade s ich záujmami. Po druhé tento súbor nepriamych dôkazov preukazuje, že obchodníci si zvykli vymieňať informácie s cieľom koordinovať kotácie pre sadzbu Euribor v závislosti od svojich obchodných pozícií a že obchodník JP Morgan vedel, že takéto konanie zahŕňa kontaktovanie finančných oddelení ich bánk (pozri bod 73 vyššie).
304 Výmena informácií z 8. februára 2007 konkrétne odhaľuje skutočnosť, že obchodník JP Morgan neváhal požiadať predkladateľov svojej banky zodpovedných za kotácie, aby predložili príspevky panelu Euribor v súlade s jeho záujmami (odôvodnenie 265 napadnutého rozhodnutia, pozri bod 242 vyššie), a skutočnosť, že predkladateľ zodpovedný za kotácie spoločností JP Morgan vyhovel takejto žiadosti, keď odpovedal, že finančné oddelenie „urobí, čo bude v jeho silách“.
305 Z týchto dôkazov, posudzovaných ako súbor nepriamych dôkazov, vyplýva pravdepodobnosť, že obchodník JP Morgan sa pokúsil ovplyvniť úroveň príspevku finančného oddelenia svojej banky. V každom prípade výslovne súhlasil s tým, že vyhovie žiadosti konkurenčného obchodníka v tomto zmysle.
306 Po druhé žalobkyne tvrdia, že obchodník JP Morgan nezískal významný prospech zo žiadnej manipulácie s hodnotami, najmä pokiaľ ide o manipuláciu z 19. marca 2007, na rozdiel od toho, čo vyplýva z odôvodnenia 364 napadnutého rozhodnutia.
307 V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyne v rámci tejto výhrady uvádzajú len tvrdenia týkajúce sa manipulácie z 19. marca 2007. Pokiaľ však ide o túto manipuláciu, ako vyplýva z výmen informácií zo 16. a 19. marca 2007, obchodník JP Morgan výslovne uznal, že prispôsobil svoju obchodnú stratégiu na základe rady obchodníka Deutsche Bank zaujať dlhú pozíciu, pokiaľ ide o určenie sadzby IMM v marci, a mal z toho prospech, aj keď nebol významný. Treba dospieť k záveru, že obchodník JP Morgan zohľadnil informácie, ktoré si vymenil so svojím konkurentom, aby určil svoje správanie na trhu. Táto skutočnosť je preukázaná aj pokiaľ ide o manipuláciu z 18. decembra 2006.
308 V každom prípade, pokiaľ ide o ostatné výmeny informácií, ktoré sa týkajú manipulácií so sadzbami, takéto tvrdenie môže nanajvýš preukázať, že výmeny informácií medzi obchodníkmi nemali protisúťažné účinky na trh. Táto otázka je však irelevantná, pokiaľ ide o konanie obmedzujúce hospodársku súťaž z hľadiska cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, EU:C:1999:356, body 123 a 124). Takéto tvrdenie by sa prípadne mohlo ukázať ako relevantné, ak by žalobkyne preukázali, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že dotknuté správanie obmedzovalo hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, čo treba preskúmať v rámci druhého žalobného dôvodu.
309 Napokon žalobkyne v podstate tvrdia, že záver Komisie, že spoločnosti JP Morgan sa snažili zmanipulovať sadzbu EONIA, je úplne nedôvodný.
310 V tejto súvislosti, ako pripustila Komisia, v žiadnom bode napadnutého rozhodnutia nedospela k záveru, že spoločnosti JP Morgan sa podieľali na manipulačných postupoch so sadzbou EONIA, ale že sa podieľali na porušení, ktorého cieľom bolo narušiť bežný vývoj cenových zložiek v odvetví EIRD súvisiacom so sadzbou Euribor a/alebo EONIA (pozri článok 1 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia žalobkýň, že Komisia nepreukázala zámer obchodníka JP Morgan zmanipulovať sadzbu EONIA, sú teda neúčinné.
311 Okrem toho treba uviesť, že dotknuté porušenie, ako je definované v napadnutom rozhodnutí, spočívalo nielen v manipulácii s referenčnými hodnotami, ale aj vo výmene citlivých informácií o transakciách súvisiacich najmä so sadzbou EONIA. Žalobkyne len tvrdia, že existuje segmentácia trhu s derivátmi založenými na sadzbe Euribor a derivátmi založenými na sadzbe EONIA, pričom však toto tvrdenie nepodložili žiadnym dôkazom. V každom prípade samotná neexistencia „automatického“ priameho alebo nepriameho vplyvu kolísania sadzby Euribor na sadzbu EONIA, na ktorú sa odvolávajú žalobkyne, aj za predpokladu, že by bola preukázaná, nemôže preukázať, že zmluvy EIRD viazané na sadzbu Euribor a zmluvy viazané na sadzbu EONIA nepatria na ten istý trh EIRD. Komisia teda oprávnene konštatovala, že spoločnosti JP Morgan sa zúčastnili na porušení, ktorého cieľom bolo narušiť bežný vývoj cenových zložiek v odvetví EIRD súvisiacich so sadzbou Euribor a/alebo EONIA, a to aj napriek tomu, že nekonštatovala, že spoločnosti JP Morgan sa podieľali na postupoch, ktorých cieľom bola manipulácia so sadzbou EONIA.
312 Z vyššie uvedeného vyplýva, že s výhradou preskúmania druhého žalobného dôvodu (pozri bod 308 vyššie) musia byť výhrady žalobkýň, ktoré majú za cieľ preukázať, že spoločnosti JP Morgan sa nezúčastnili na manipulačných postupoch so sadzbou Euribor, zamietnuté ako nedôvodné.
[omissis]
2. O kvalifikácii porušenia Komisiou ako jediného porušenia (štvrtý žalobný dôvod)
[omissis]
a) O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia nepreukázala, že žalobkyne vedeli alebo mohli dôvodne predpokladať protiprávne konanie, ktoré plánovali alebo uskutočnili ostatní účastníci konania
475 V rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia sa nesprávne domnievala, že obchodník JP Morgan vedel alebo mohol dôvodne predpokladať protiprávne konanie, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalšie podniky a ktorého cieľom bola manipulácia s určovaním sadzieb Euribor. Predovšetkým tvrdia, že ani dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré sú špecifické pre spoločnosti JP Morgan a ktoré sú uvedené v odôvodneniach 478 až 482 napadnutého rozhodnutia, ani dôvody týkajúce sa všetkých bánk uvedené v odôvodneniach 458 až 465 tohto rozhodnutia, neumožňujú preukázať, že spoločnosti JP Morgan poznali alebo mali poznať celkový rozsah a hlavné črty celej kartelovej dohody. Napokon žalobkyne na základe judikatúry tvrdia, že v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, sa vedomosť musí týkať konkrétnej splatnosti a smerovania, ktoré dotknutí účastníci konania plánovali manipulovať. Napadnuté rozhodnutie však toto kritérium nespĺňa.
476 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.
477 Pokiaľ ide o dôvody spoločné pre všetky banky, treba uviesť, že sa zakladajú na konštatovaní uvedenom v odôvodnení 457 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého obchodníci, ktorí sa zúčastnili na protisúťažných výmenách informácií, boli kvalifikovaní odborníci a poznali alebo mali poznať celkový rozsah a hlavné črty kartelu.
478 V tejto súvislosti Komisia po prvé v odôvodnení 458 napadnutého rozhodnutia odkázala na veľmi špecifický kontext, v ktorom obchodníci vykonávali činnosť, vyznačujúci sa dvojstrannými, zaznamenanými a kontrolovanými výmenami informácií, počas ktorých obchodníci, ktorí sa pravidelne kontaktovali, vždy v súvislosti s rovnakým typom transakcie, používali kódovaný jazyk. Po druhé Komisia v odôvodnení 459 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že obchodníci zúčastnení na výmenách informácií vedeli, že obchodníci iných bánk boli pripravení zúčastniť sa na rovnakom type zosúladeného správania týkajúceho sa cenových zložiek a iných obchodných podmienok EIRD. Po tretie Komisia v odôvodneniach 460 a 461 napadnutého rozhodnutia tvrdila, že dôkazy preukazujú, že sa všeobecne vedelo o deklaratórnej povahe postupu určovania sadzby Euribor, a teda o možnosti zmeniť ju prostredníctvom kotácií predkladaných panelom bánk. Podľa Komisie obchodníci, ktorí sa zúčastnili na dotknutom zosúladenom správaní, nemohli nevedieť, že ak ďalšie banky upravia svoje kotácie v ten istý deň a s rovnakou splatnosťou Euribor, možný vplyv na referenčnú úrokovú sadzbu sa zvýši úmerne s počtom zúčastnených bánk. Komisia po štvrté v odôvodnení 463 uvedeného rozhodnutia zdôraznila skutočnosť, že každá z dotknutých bánk pôsobila na relevantnom trhu už niekoľko rokov a že obchodníci neboli prekvapení, keď boli požiadaní o zosúladený postup. Zo spojenia týchto skutočností Komisia v odôvodneniach 462 a 464 napadnutého rozhodnutia v podstate vyvodila, že obchodníci zúčastňujúci sa na dvojstranných výmenách informácií vedeli alebo mali vedieť, že bolo pravdepodobné, že do tajných dohôd je zapojených viacero bánk, aj keď im táto informácia nebola výslovne prezradená. Komisia tiež v odôvodnení 465 uvedeného rozhodnutia zdôraznila, že obchodníci boli predmetom zaznamenávania a dohľadu na vysokej úrovni, takže na ich vedenie treba hľadieť tak, že vedelo alebo mohlo vedieť o hlavných črtách tajného plánu a účasti jeho zamestnancov na ňom. Komisia dodala, že musela zohľadniť opatrenia prijaté obchodníkmi na utajenie ich dojednaní.
479 Pokiaľ ide o dôvody špecifické pre spoločnosti JP Morgan, Komisia po prvé v odôvodnení 478 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že niektoré odkazy vo výmenách informácií, na ktorých sa zúčastnil obchodník JP Morgan, naznačovali, že tento obchodník vedel o tom, že informácie o preferenciách týkajúcich sa budúcich úrokových sadzieb pre určité splatnosti Euribor, ktoré poskytol obchodníkovi Deutsche Bank, mohol obchodník Deutsche Bank oznámiť svojim kontaktom v iných bankách. Po druhé Komisia v odôvodneniach 479 a 480 napadnutého rozhodnutia uviedla, že obchodník JP Morgan vedel o blízkom vzťahu medzi obchodníkom Deutsche Bank a obchodníkom Barclays. Po tretie Komisia v odôvodnení 481 napadnutého rozhodnutia na jednej strane uviedla, že obchodník Barclays už ponúkol obchodníkovi JP Morgan, aby predložil kotácie na akejkoľvek úrovni, ktorú by si želal, pokiaľ ide o určenie sadzby Euribor (výmena informácií z 25. októbra 2006), a na druhej strane, že vzhľadom na skutočnosť, že obchodník JP Morgan vedel o veľmi blízkom obchodnom vzťahu medzi obchodníkmi Barclays a Deutsche Bank, mohol predpokladať, že vzhľadom na to, že si s obchodníkom Deutsche Bank vymieňal informácie o preferenciách týkajúcich sa budúceho určenia sadzby Euribor, budú do týchto dohôd zapojené aj osoby z iných bánk, vrátane obchodníka Barclays. Po štvrté Komisia v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia zdôraznila dva nepriame odkazy (výmeny informácií z 10. októbra 2006 medzi obchodníkom Barclays a obchodníkom Deutsche Bank a z 8. novembra 2006 medzi obchodníkom Deutsche Bank a obchodníkom JP Morgan), ktoré potvrdzujú účasť obchodníka JP Morgan na tajných výmenách informácií a na základe ktorých je „ešte menej pravdepodobné“, že spoločnosti JP Morgan nevedeli alebo nemohli predpokladať, že na tajnej dohode týkajúcej sa kotácií predkladaných pre sadzbu Euribor sa okrem Deutsche Bank zúčastnili aj iné banky.
480 Na úvod treba zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého treba konštatovať, že spoločnosti JP Morgan sa prostredníctvom svojich kontaktov so spoločnosťou Deutsche Bank zúčastnili na všetkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a pokračujúce porušenie a že táto okolnosť stačí na to, aby im Komisia pripísala zodpovednosť za všetky uvedené správania.
481 K protisúťažným správaniam vytýkaným spoločnostiam JP Morgan totiž dochádzalo v rámci dvojstranných rozhovorov. Okolnosť, že rozhovory, na ktorých sa zúčastnili spoločnosti JP Morgan a Deutsche Bank, patria do niektorých zo všeobecných kategórií uvedených v odôvodneniach 113, 358 a 392 napadnutého rozhodnutia, nemôže byť sama osebe dostatočná na to, aby bola spoločnostiam JP Morgan pripísaná zodpovednosť za protiprávne správanie bánk, s ktorými neudržiavala priame kontakty, pričom ide o správanie patriace do rovnakých kategórií. Podľa judikatúry citovanej v bode 442 vyššie prináležalo Komisii, aby preukázala, že spoločnosti JP Morgan vedeli o tomto protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalšie banky alebo že ho mohli dôvodne predpokladať.
482 V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyne konkrétne spochybňujú záver Komisie uvedený v napadnutom rozhodnutí týkajúci sa vedomosti spoločností JP Morgan o konaní, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalší účastníci kartelu sledujúci ten istý cieľ, len pokiaľ ide o konanie, ktorého cieľom je manipulácia s určovaním sadzby Euribor.
483 Žalobkyne len tvrdia, že „ešte menej skutočností umožňuje s dostatočnou presnosťou konštatovať, že [obchodník JP Morgan] vedel o správaní ostatných podnikov zúčastnených na karteli, o ich spoločnom pláne alebo o hlavných črtách kartelu“. Aj za predpokladu, že by žalobkyne takýmto tvrdením zamýšľali spochybniť, že obchodník JP Morgan vedel o tom, že konanie, ktoré sa netýkalo manipulácií so sadzbou Euribor, bolo súčasťou celkového plánu, nepredložili v tomto zmysle nijaké konkrétne tvrdenie, najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že obchodník JP Morgan nevedel o účasti ostatných bánk na iných postupoch, ako sú manipulácie so sadzbou Euribor.
484 Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň, ktoré majú za cieľ spochybniť vedomosť spoločností JP Morgan o konaní, ktorého cieľom bola manipulácia s určovaním sadzieb Euribor, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalší účastníci kartelu sledujúci ten istý cieľ, treba pripomenúť, ako vyplýva z bodov 277 až 312 vyššie, že priamu účasť spoločností JP Morgan na postupoch, ktorých cieľom bolo ovplyvňovanie kotácií predkladaných panelu Euribor s cieľom zmanipulovať túto sadzbu, preukázala Komisia, pokiaľ ide o výmeny informácií medzi jej obchodníkom a obchodníkmi Deutsche Bank a Barclays k 27., 28. a 29. septembru 2006, 2., 25. a 26. októbru 2006, 8. novembru 2006, 18. decembru 2006, 4. a 8. januáru 2007, 6. februáru 2007 a 16. a 19. marcu 2007. Tieto výmeny informácií sa týkali rôznych prípadov určenia sadzby Euribor.
485 Žalobkyne v podstate spochybňujú, že obchodník JP Morgan vedel alebo mohol dôvodne predpokladať, že tieto výmeny informácií boli súčasťou „celkového plánu“, ktorý prekračoval rámec dvojstranných výmen a na ktorom sa zúčastnili ďalšie banky.
486 V tejto súvislosti treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo vyplýva najmä z odôvodnenia 459 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o spoločnosti JP Morgan, Komisia nemá k dispozícii priame dôkazy preukazujúce, že obchodník JP Morgan sa prostredníctvom svojich dvojstranných kontaktov s obchodníkmi Deutsche Bank a Barclays dozvedel o tom, že konanie, na ktorom sa s týmito obchodníkmi zúčastnil, bolo súčasťou jediného porušenia, do ktorého boli zapojené ďalšie banky. Obchodník Deutsche Bank ani obchodník Barclays totiž nikdy neinformovali obchodníka JP Morgan o účasti iných bánk na zosúladených postupoch.
487 Po prvé však treba uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že obchodník JP Morgan si vymieňal tak s obchodníkom Deutsche Bank, ako aj s obchodníkom Barclays informácie o možnostiach ovplyvňovať kotácie predkladané ich bankami, vedel, že na manipulačných postupoch so sadzbami sa zúčastnili najmenej dve banky. To samo osebe nestačí na preukázanie toho, že obchodník JP Morgan vedel o tom, že jeho výmeny informácií s týmito obchodníkmi prekračujú dvojstranný rámec a že prostredníctvom nich sa spolu s ďalšími bankami zúčastnil na jedinom a pokračujúcom porušení. Žalobkyne totiž správne tvrdia, pričom sa v tejto súvislosti opierajú o judikatúru, že to, že obchodník JP Morgan udržiaval dvojstranné kontakty, hoci aj súbežne, s oboma obchodníkmi, nestačí na preukázanie toho, že vedel o protiprávnom konaní, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalší účastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2015, Toshiba/Komisia, T‑104/13, EU:T:2015:610, bod 86).
488 Táto skutočnosť a dôkazy uvedené v odôvodneniach 478 až 482 a 457 až 464 napadnutého rozhodnutia, posudzované v súhrne ako súbor nepriamych dôkazov, však predstavujú závažné, presné a zhodujúce sa dôkazy, ktoré umožňujú preukázať, že obchodník JP Morgan mohol dôvodne predpokladať, že výmeny informácií uvedené v bode 484 vyššie boli súčasťou „celkového plánu“, do ktorého boli zapojené ďalšie banky.
489 Z dôkazov, ktoré v tejto súvislosti predložila Komisia v odôvodneniach 479 a 481 napadnutého rozhodnutia, totiž jednoznačne vyplýva, že obchodník JP Morgan vedel o blízkych obchodných a priateľských vzťahoch medzi obchodníkmi Deutsche Bank a Barclays, čo žalobkyne v podstate pripúšťajú. Toto konštatovanie nie je spochybnené výmenou informácií z 28. septembra 2006 medzi obchodníkom Deutsche Bank a obchodníkom Barclays (pozri odôvodnenie 480 napadnutého rozhodnutia), na ktorú sa odvolávajú žalobkyne, aj za predpokladu, že by sa mala vykladať tak, ako to robia žalobkyne, že preukazuje, že títo obchodníci sa snažili pred obchodníkom JP Morgan utajiť svoje protiprávne konanie.
490 Vzhľadom na tieto okolnosti posudzované s prihliadnutím na skutočnosť, že obchodník JP Morgan prostredníctvom svojich dvojstranných kontaktov s obchodníkmi Deutsche Bank a Barclays vedel, že títo obchodníci sa zúčastnili na konaní, ktorého cieľom bolo ovplyvniť kotácie predkladané panelu Euribor s cieľom zmanipulovať sadzby, mohol dôvodne predpokladať, že informácie o preferenciách týkajúcich sa budúcich kotácií pre sadzbu Euribor, ktoré si vymieňal s obchodníkom Deutsche Bank, tento obchodník poskytol obchodníkovi Barclays.
491 Po druhé obchodník JP Morgan vedel aj o účasti iných bánk na takýchto manipulačných postupoch so sadzbami alebo ju mohol dôvodne predpokladať. Komisia v tejto súvislosti v odôvodnení 478 napadnutého rozhodnutia správne odkazuje na výmenu informácií z 15. decembra 2006, v ktorej sa obchodník JP Morgan zveril svojmu predkladateľovi zodpovednému za kotácie, že niektoré banky, vrátane Deutsche Bank, sa zapojili do „hry“, ktorej cieľom je 18. decembra 2006 zmanipulovať určenie sadzby Euribor‑3M smerom nahor (pozri body 207 až 209 vyššie). Komisia sa tiež v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia správne odvoláva na výmenu informácií z 8. novembra 2006 ako na „nepriamy odkaz“. Totiž s prihliadnutím na výmenu informácií z 15. decembra 2006, v ktorej obchodník JP Morgan uviedol, že k bankám hrajúcim „hru“ spočívajúcu vo „vynucovaní určenia sadzieb smerom nahor“ sa pripojili ďalší „kolegovia“ (pozri bod 208 vyššie), sa má výmena informácií z 8. novembra 2006 vykladať v tom zmysle, že obchodník JP Morgan si myslel, že predkladatelia zodpovední za kotácie v niektorých iných bankách než Deutsche Bank boli ochotnejší riadiť sa preferenciami obchodníkov, pokiaľ ide o budúce kotácie pre sadzbu Euribor. Napokon z výmeny informácií zo 16. marca 2007 medzi obchodníkom JP Morgan a predkladateľom jeho banky zodpovedným za kotácie vyplýva, že tento obchodník vedel o existencii pokusov o manipulácie s určením sadzby Euribor‑3M v marci 2007 alebo aspoň mal o tom podozrenie, čo tiež preukazuje jeho vedomosť o tom, že ostatné banky pôsobiace na trhu EIRD sa podieľali na takýchto postupoch (pozri bod 258 vyššie).
492 Tieto výmeny informácií, ktoré boli preskúmané s prihliadnutím na oznámenia banky E, na ktoré sa odvoláva Komisia v odôvodnení 487 napadnutého rozhodnutia a z ktorých vyplýva, že obchodník JP Morgan si zvykol vymieňať informácie aj s inými konkurenčnými obchodníkmi, než len s obchodníkom Deutsche Bank, s cieľom koordinovať kotácie pre sadzbu Euribor v závislosti od príslušných obchodných pozícií (pozri body 73 a 75 vyššie), umožňujú konštatovať, že obchodník JP Morgan mohol prinajmenšom dôvodne predpokladať, že na konaní týkajúcom sa manipulácií so sadzbou Euribor sa zúčastnili aj né banky, ako tie, s ktorými udržiaval priame kontakty.
493 Po tretie viaceré úvahy, ktoré Komisia uviedla, pokiaľ ide o všetkých adresátov napadnutého rozhodnutia (pozri bod 478 vyššie), sú relevantné aj ako prvky súboru nepriamych dôkazov.
494 Po prvé Komisia v odôvodnení 460 napadnutého rozhodnutia uviedla, že medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu existuje „všeobecná vedomosť“ o tom, že postup určovania referenčných sadzieb má deklaratórnu povahu, a teda že kotácie môžu byť v dôsledku toho bankami, ktoré sú členkami panelu, presúvané podľa ich záujmu v okamihu kotácie (pozri tiež odôvodnenie 406 uvedeného rozhodnutia).
495 Žalobkyne s cieľom spochybniť tieto úvahy odkazujú na vyhlásenie obchodníka JP Morgan uvedené v jeho svedectve priloženom k žalobe, podľa ktorého postup príspevkov do panelu Euribor takto nevnímal, konkrétne že si nemyslel, že kotácie zohľadňovali záujmy panelu bánk.
496 Ako vyplýva z bodu 60 vyššie, vyhlásenia obchodníka JP Morgan majú nízku dôkaznú silu. Vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek iného tvrdenia alebo dôkazu zo strany žalobkýň treba konštatovať, že žalobkyne nepreukázali, že Komisia nesprávne konštatovala, že medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu existuje takáto vedomosť o deklaratórnej povahe kotácií predkladaných bankami panelu Euribor, hoci sa v tejto súvislosti opierala o interné dokumenty bánk, ktoré sa zúčastnili na porušení, najmä o dokumenty získané z inšpekcií (pozri poznámku pod čiarou 521 napadnutého rozhodnutia).
497 Po druhé Komisia v odôvodneniach 461 a 462 napadnutého rozhodnutia uviedla, že obchodníci nemohli nevedieť, že ak ďalšie banky upravia svoje kotácie v ten istý deň a s rovnakou splatnosťou Euribor, možný vplyv na referenčnú úrokovú sadzbu sa zvýši úmerne s počtom zúčastnených bánk, takže miera úspešnosti zosúladených postupov do značnej miery závisela od účasti ďalších bánk. Aj z tohto dôvodu sa niektoré rozhovory medzi obchodníkmi, ako napríklad rozhovor, na ktorom sa zúčastnil obchodník JP Morgan s obchodníkom Deutsche Bank v januári a vo februári 2007, začali nejaký čas pred určením sadzieb, ktorých sa manipulácie týkali, aby tak umožnili obchodníkom zosúladiť alebo prispôsobiť svoje obchodné pozície.
498 Z toho vyplýva, že významný a kvalifikovaný subjekt pôsobiaci na trhu, ako je obchodník JP Morgan (v podstate pozri v tomto zmysle odôvodnenia 457 a 463 napadnutého rozhodnutia) mohol z okolností pripomenutých v bodoch 494 a 497 vyššie vyvodiť, že manipulácie so sadzbou Euribor, ktoré plánoval s obchodníkmi Deutsche Bank a Barclays, mali väčšiu šancu na úspech, ak by sa zapojili viaceré banky, a to aj napriek tomu, že ho títo obchodníci výslovne neinformovali o zapojení ďalších konkrétnych bánk.
499 V tejto súvislosti treba tiež zamietnuť tvrdenia žalobkýň, že Komisia bola povinná preukázať konkrétnu vedomosť obchodníka JP Morgan o pláne ostatných bánk, a najmä o splatnosti dotknutej sadzby a o smerovaní plánovaných manipulácií. Ako totiž vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 445 vyššie, Komisii stačí preukázať, že dotknutý podnik poznal alebo mohol dôvodne predpokladať celkový rozsah a hlavné črty celej kartelovej dohody. V prejednávanej veci však obchodník JP Morgan poznal hlavné črty celej kartelovej dohody, ktorej cieľom bolo ovplyvňovanie hotovostných tokov, ktoré sa mali vyplácať na základe zmlúv EIRD, prostredníctvom zosúladeného postupu obchodníkov s cieľom ovplyvniť kotácie predkladané svojimi bankami panelu Euribor na účely manipulácie tejto sadzby podľa ich záujmov.
500 Tento záver nie je spochybnený rozsudkom z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia (T‑180/15, EU:T:2017:795), na ktorý sa v tejto súvislosti odvolávajú žalobkyne. Skutkové okolnosti, ktoré viedli k vydaniu tohto rozsudku, sa totiž odlišujú od skutkových okolností v prejednávanej veci v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že žalobkyne v tejto veci plnili úlohu subjektov, ktoré uľahčili kartel v zmysle rozsudku z 8. júla 2008, AC‑Treuhand/Komisia (T‑99/04, EU:T:2008:256), a nie úlohu členov kartelu, ako je to v prejednávanej veci, pokiaľ ide o spoločnosti JP Morgan. Okrem toho vedomosť žalobkýň v tejto veci o spoločných cieľoch účastníkov kartelu bola preukázaná na základe jediného rozhovoru, ktorého obsah bol obmedzený. Všeobecný súd v osobitnom kontexte posúdenia dĺžky trvania porušenia, ktorého sa dopustili žalobkyne v tejto veci ako subjekty, ktoré uľahčili kartel, a osobitne pokračujúcej povahy takéhoto porušenia, v bode 228 svojho rozsudku z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia (T‑180/15, EU:T:2017:795), na ktorý sa odvolávajú žalobkyne, vylúčil dôkazy predložené Komisiou týkajúce sa splatnosti sadzieb alebo smerovania manipulácií odlišných od manipulácií, o ktorých žalobkyne v tejto veci vedeli. Tvrdenie žalobkýň založené analogicky na tomto rozsudku teda nemôže uspieť. Treba tiež uviesť, že žalobkyne v žalobe nepredložili nijakú výhradu, ktorá by smerovala k spochybneniu pokračujúcej povahy porušenia konštatovaného Komisiou v prejednávanej veci.
501 Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôkazy posudzované v súhrne ako súbor nepriamych dôkazov, umožňujú preukázať, že obchodník JP Morgan mohol dôvodne predpokladať, že výmeny informácií uvedené v bode 484 vyššie prekračovali dvojstranný rámec a boli súčasťou jediného porušenia, na ktorom sa zúčastnili aj ďalšie banky s cieľom zmeniť hotovostné toky, ktoré sa mali vyplácať na základe EIRD, prostredníctvom zosúladených činností, ktorých cieľom bola manipulácia so sadzbou Euribor, a že bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko. Druhá časť štvrtého žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.
[omissis]
[omissis]
[omissis]
[omissis]
[omissis]
C. O návrhu na zrušenie článku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia a návrhu na zníženie pokuty
[omissis]
[omissis]
[omissis]
2. O návrhu na zníženie uloženej pokuty
[omissis]
704 V prejednávanej veci treba na účely určenia výšky pokuty, ktorej cieľom je sankcionovanie protiprávneho konania spoločností JP Morgan, ako vyplýva z preskúmania prvých piatich žalobných dôvodov, zohľadniť nasledujúce okolnosti.
705 V prvom rade, pokiaľ ide o závažnosť a dĺžku trvania porušenia, treba uviesť nasledujúce.
706 Po prvé je vhodné použiť metodiku, ktorá tak ako v prípade metodiky použitej Komisiou v prejednávanej veci, najprv určí základnú výšku pokuty, ktorá môže byť následne upravená v závislosti od konkrétnych okolností veci.
707 Najprv, pokiaľ ide o hodnotu predaja ako počiatočného údaja, ako náhradnú hodnotu za tento údaj treba zohľadniť znížené hotovostné príjmy. Ako totiž vyplýva z preskúmania tretej časti šiesteho žalobného dôvodu, hodnota znížených hotovostných príjmov môže v prejednávanej veci poskytnúť vhodný východiskový bod na určenie výšky pokuty v rozsahu, v akom táto hodnota odráža hospodársky význam porušenia a podiel podniku na porušení.
708 V tejto súvislosti bolo v rámci preskúmania druhej časti šiesteho žalobného dôvodu (pozri bod 657 vyššie) konštatované, že určenie hotovostných príjmov bankami viedlo v niektorých prípadoch k odlišným prístupom. Ako však vyplýva z bodu 671 vyššie, z týchto rozdielov nevyplýva žiadne porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.
709 Okrem toho sa Všeobecný súd domnieva, že iná metodika výpočtu hotovostných príjmov než konkrétne metodika, ktorú použili niektoré banky v odpovedi na žiadosť o informácie z 12. októbra 2012, by nebola vhodnejšia na stanovenie hotovostných príjmov. Metodika, ktorá zahŕňa vylúčenie pevných odnoží zo zmlúv obsahujúcich pevné aj pohyblivé odnože, vylúčenie „exotických“ produktov alebo uplatnenie mesačného, a nie denného zúčtovania, totiž nie je vhodná na to, aby v prejednávanej veci určila hodnotu predaja vo vzťahu k sankcionovanému porušeniu, a teda primerane odrážala existenciu a hospodársky rozsah tohto porušenia, ako aj postavenie podnikov na tomto porušení. Po prvé, pokiaľ totiž ide o zmluvy EIRD obsahujúce pevnú aj pohyblivú odnož, hotovostný tok odráža rozdiel medzi pevnou a pohyblivou sadzbou k dátumu určenia sadzby, ako vyplýva z bodu 39 vyššie. Všeobecný súd sa domnieva, že nie je dôvod vylúčiť najmä toky vyplývajúce z niektorej z dvoch „odnoží“ takýchto EIRD. Po druhé neexistuje žiadny dôvod na vylúčenie „exotických“ produktov z výpočtov hotovostných príjmov, ak sú tiež súčasťou relevantného trhu EIRD. Po tretie, keďže je denné zúčtovanie trhovým štandardom, neexistuje žiadna osobitná okolnosť špecifická pre prejednávanú vec, ktorá by odôvodňovala odchýliť sa od neho.
710 Vzhľadom na tieto okolnosti Všeobecný súd rozhodol, že pri stanovení výšky pokuty zohľadní hodnotu hotovostných príjmov spoločností JP Morgan, ktorú Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí.
711 Ďalej treba uviesť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že zohľadnenie len hotovostných príjmov ako základu pre výpočet pokuty by viedlo k uloženiu príliš odstrašujúcej pokuty. Účastníci konania sa preto zhodujú na tom, že tieto hotovostné príjmy je potrebné znížiť na základe uplatnenia faktoru zníženia.
712 V napadnutom rozhodnutí Komisia uplatnila jednotný faktor zníženia stanovený na 98,849 %.
713 Pokiaľ ide o určenie tohto faktoru zníženia, treba uviesť, že je výsledkom zložitého postupu, ktorý odráža niekoľko aspektov, najmä zúčtovanie spojené s obchodovaním s derivátmi vo všeobecnosti, ako aj osobitosti zúčtovania týchto produktov, a konkrétne EIRD. Ide teda o odhad stanovenej hodnoty. Logicky teda neexistuje jediný možný faktor zníženia.
714 Žalobkyne navrhujú alternatívny faktor zníženia predstavujúci 99,91 %, no bez spresnenia dôvodov, pre ktoré by sadzba zníženia stanovená na tejto úrovni mala byť vhodnejšia ako sadzba zohľadnená Komisiou. Obmedzujú sa na tvrdenie, že uplatnenie hodnoty AFR EIRD počas relevantného obdobia „naznačuje“ „vhodnú“ sadzbu zníženia predstavujúcu 99,91 %. Ako však bolo uvedené v bodoch 588 až 593 vyššie, prístup navrhovaný žalobkyňami pri výpočte náhradnej hodnoty za hodnotu predaja v prejednávanej veci na základe AFR nemožno uprednostniť v rozsahu, v akom nemôže lepšie odrážať hospodársky význam porušenia než prístup Komisie založený na znížených hotovostných príjmoch.
715 V každom prípade sa Všeobecný súd domnieva, že uplatnenie takéhoto obzvlášť vysokého, či dokonca neprimeraného alternatívneho faktoru zníženia by mohlo viesť k tomu, že sankcia by stratila svoj zmysel, pretože by sa stala zanedbateľnou, a tým by bola ohrozená potreba zabezpečiť, aby mala pokuta dostatočne odstrašujúci charakter. Uplatnenie alternatívneho faktoru zníženia predstavujúceho 99,91 %, ktorý navrhujú žalobkyne, by teda viedlo k uloženiu pokuty, ktorá by neodrážala hospodársky význam porušenia, ani podiel spoločností JP Morgan na tomto porušení.
716 V replike žalobkyne tvrdia, že na hotovostné príjmy spoločností JP Morgan treba uplatniť inú sadzbu zníženia s cieľom vyjadriť jej podiel na trhu. Nenavrhujú však žiadnu inú vhodnejšiu sadzbu, ktorá by zároveň umožňovala uložiť pokutu, ktorá by odrážala hospodársky význam porušenia a podiel spoločností JP Morgan na tomto porušení, pričom by zabezpečila odstrašujúci charakter pokuty.
717 V každom prípade je na jednej strane medzi účastníkmi konania nesporné, že faktor zníženia predstavuje minimálne 98,849 %. Na druhej strane Všeobecný súd pripomína, že stanovenie pokuty v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci nie je presným aritmetickým výpočtom.
718 Po druhé, pokiaľ ide o závažnosť porušenia, Všeobecný súd považuje za vhodné zohľadniť povahu porušenia, jeho geografický rozsah a skutočnosť, či porušenie bolo alebo nebolo uskutočnené.
719 Pokiaľ ide o povahu porušenia, keďže sa dotknuté konanie týkalo faktorov relevantných pre určenie cien EIRD, patrí svojou povahou medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže. Okrem toho treba zdôrazniť, že dotknuté postupy sú obzvlášť závažné a škodlivé v rozsahu, v akom môžu nielen narušiť hospodársku súťaž na trhu s produktmi EIRD, ale tiež všeobecnejšie narušiť dôveru v bankový systém a finančné trhy ako celku, ako aj ich dôveryhodnosť.
720 Ako totiž Komisia uviedla v odôvodnení 721 napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby žalobkyne tieto skutočnosti spochybnili, dotknuté referenčné ukazovatele premietnuté do sadzieb EIRD sa uplatňujú na všetkých účastníkov trhu EIRD. Okrem toho, keďže tieto sadzby sú založené na eure, majú zásadný význam pre harmonizáciu finančných podmienok na vnútornom trhu a pre bankové činnosti v členských štátoch.
721 Pokiaľ ide o geografický rozsah porušenia, ako vyplýva z odôvodnení 47 a 721 napadnutého rozhodnutia, kartel sa vzťahoval prinajmenšom na celé územie EHP, takže dotknuté konanie mohlo ovplyvniť bankové činnosti vo všetkých členských štátoch.
722 Treba zohľadniť aj skutočnosť, že zo súboru nepriamych dôkazov, ktoré má Všeobecný súd k dispozícii, vyplýva prinajmenšom pravdepodobnosť, že obchodník JP Morgan sa dopustil protiprávneho správania dohodnutého s obchodníkom Barclays 27. a 28. septembra 2006 nadviazaním kontaktov s predkladateľmi jeho banky zodpovednými za kotácie (pozri body 281 a 302 až 305 vyššie).
723 Po tretie treba zohľadniť dĺžku trvania účasti žalobkýň na porušení, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí, keďže ju žalobkyne nespochybňujú a nie je dotknutá záverom uvedeným v bode 317 vyššie, ktorý sa týka účasti spoločností JP Morgan na protiprávnom konaní predstavujúcom dotknuté jediné porušenie.
724 V druhom rade, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, Všeobecný súd konštatuje, že spoločnosti JP Morgan plnili v porušení menej významnú úlohu než hlavní aktéri, najmä banka D a banka A. Rovnako tak aj intenzita kontaktov, na ktorých sa zúčastnil obchodník JP Morgan, bola menšia než intenzita kontaktov týchto hlavných aktérov.
725 Nič to však nemení na tom, ako bolo uvedené v bode 696 vyššie, že výmeny informácií, na ktorých sa zúčastnili spoločnosti JP Morgan, sa vyznačujú osobitnou frekvenciou a pravidelnosťou. Záver uvedený v bode 153 vyššie, ktorý sa týka rozsahu jednej z výmen informácií svedčiacich proti žalobkyniam v napadnutom rozhodnutí, konkrétne výmeny informácií z 10. októbra 2006, nijako nezmenil dôvodnosť tohto konštatovania.
726 Treba navyše uviesť, že účasť spoločností JP Morgan na protiprávnom konaní bola úmyselná a že žalobkyne netvrdia, že by sa na ne v prejednávanej veci mala vzťahovať poľahčujúca okolnosť týkajúca sa nedbanlivosti. Okrem toho sa žalobkyne, hoci len pasívne, podieľali na nezanedbateľnom počte protisúťažných kontaktov tým, že sa zúčastnili na výmenách protisúťažných informácií bez toho, aby vyjadrili akékoľvek výhrady alebo nesúhlas. Žalobkyne tým u svojich konkurentov vyvolali dojem, že sa zúčastňovali na spornom karteli, a teda prispievali k jeho podpore. Navyše, ako vyplýva z bodu 719 vyššie, dotknuté konanie sa vyznačuje vyššou závažnosťou. V dôsledku toho môže byť vplyv poľahčujúcich okolností týkajúcich sa menšej intenzity účasti a menej významnej úlohy spoločností JP Morgan na porušení v porovnaní s hlavnými aktérmi na konečnú výšku pokuty len okrajový.
727 Po tretie vo výške pokuty stanovenej Všeobecným súdom je náležite zohľadnená potreba uložiť spoločnostiam JP Morgan pokutu v odstrašujúcej výške.
728 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa Všeobecný súd domnieva, že stanovenie pokuty vo výške 337 196 000 eur, za ktorú JPMorgan Chase & Co. a JPMorgan Chase Bank, National Association zodpovedajú spoločne a nerozdielne, zodpovedá spravodlivému posúdeniu okolností prejednávanej veci vzhľadom na zásadu individualizácie a proporcionality sankcie. Preto treba návrh na zníženie pokuty uloženej žalobkyniam zamietnuť.
[omissis]
Z týchto dôvodov,
VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Konanie o žalobe sa zastavuje v rozsahu, v akom ju podala J.P. Morgan Services LLP.
2. Článok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie C (2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39914 – Úrokové deriváty denominované v eurách) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločností JPMorgan Chase & Co. a JPMorgan Chase Bank, National Association.
3. Výška pokuty, ktorú sú spoločnosti JPMorgan Chase & Co. a JPMorgan Chase Bank, National Association povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne, sa stanovuje na 337 196 000 eur.
4. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
5. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Papasavvas | Kornezov | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. decembra 2023.
Podpisy