Vec T‑296/11

Cementos Portland Valderrivas, SA,

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie o žiadosti o informácie – Nevyhnutnosť požadovaných informácií – Dostatočne vážne nepriame dôkazy – Súdne preskúmanie – Proporcionalita“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. marca 2014

1.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Fáza predbežného vyšetrovania predchádzajúca oznámenie o výhradách – Dodržiavanie všeobecnej zásady práva Únie poskytujúcej ochranu proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci – Povinnosť Komisie mať k dispozícii dostatočne závažné nepriame dôkazy, na základe ktorých možno mať podozrenie, že boli porušené pravidlá hospodárskej súťaže – Posúdenie dostatočne závažnej povahy týchto nepriamych dôkazov

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)

2.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Uvedenie právnych základov a účelu žiadosti – Požiadavka nevyhnutnej súvislosti medzi požadovanými informáciami a vyšetrovaným porušením – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)

3.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Neprípustnosť

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právomoci Komisie – Obmedzenie – Požiadavka nevyhnutnej súvislosti medzi požadovanými informáciami a vyšetrovaným porušením – Verejná povaha požadovaných informácií

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 1)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právomoci Komisie – Právomoc požiadať o formalizáciu žiadaných údajov – Obmedzenia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18)

6.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právomoci Komisie – Obmedzenie – Dodržiavanie zásady proporcionality – Lehota na odpoveď stanovená podniku – Posúdenie primeranosti

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)

1.      Z povahy vyšetrovacích opatrení, ktoré Komisia prijme počas fázy predbežného vyšetrovania v zmysle nariadenia č. 1/2003, najmä z opatrení týkajúcich sa vyšetrovania a zo žiadostí o informácie, vyplýva obvinenie z porušenia a môžu mať vážne dôsledky pre situáciu podozrivých podnikov. Preto treba zabrániť tomu, aby mohlo byť právo na obhajobu v tomto štádiu správneho konania nenapraviteľne ohrozené, pretože prijaté vyšetrovacie opatrenia môžu byť rozhodujúce na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môžu založiť ich zodpovednosť.

V tejto súvislosti od Komisie nemožno požadovať, aby vo fáze predbežného vyšetrovania okrem domnienok týkajúcich sa porušenia, ktoré zamýšľa overiť, uviedla nepriame dôkazy, teda údaje, ktoré ju viedli k záveru o možnom porušení článku 101 ZFEÚ. Takáto povinnosť by totiž spochybnila rovnováhu, ktorú stanovuje judikatúra medzi zachovaním účinnosti vyšetrovania a zachovaním práva na obhajobu dotknutého podniku.

Nemožno však z toho vyvodiť, že Komisia nemôže disponovať dôkazmi, ktoré ju viedli k záveru o možnom porušení článku 101 ZFEÚ pred prijatím rozhodnutia podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.

Požiadavka ochrany proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti súkromnej činnosti, či už právnickej alebo fyzickej osoby, totiž predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie. Na účely zachovania tejto všeobecnej zásady sa rozhodnutie o žiadosti o informácie musí zameriavať na zhromaždenie dokumentácie nevyhnutnej na overenie skutkového a právneho stavu a jeho dosahu, o ktorých Komisia už má informácie, ktoré predstavujú dostatočne závažné nepriame dôkazy, na základe ktorých možno mať podozrenie, že boli porušené pravidlá hospodárskej súťaže.

V tejto súvislosti sa posúdenie dostatočne závažnej povahy týchto nepriamych dôkazov musí vykonať s ohľadom na to, že napadnuté rozhodnutie je súčasťou fázy predbežného vyšetrovania, ktorá má Komisii umožniť zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce alebo vyvracajúce existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a prijať prvé stanovisko o smerovaní a ďalšom pokračovaní konania. Na tento účel môže Komisia zaslať žiadosti o informácie podľa článku 18 nariadenia č. 1/2003 alebo vykonať inšpekcie podľa článku 20 tohto nariadenia. Preto v tomto štádiu konania nemožno pred prijatím rozhodnutia o žiadosti o informácie od Komisie vyžadovať, aby disponovala dôkazmi preukazujúcimi existenciu porušenia. Je teda postačujúce, že uvedené nepriame dôkazy sú spôsobilé vyvolať dôvodné podozrenie, že došlo k údajnému porušeniu, na základe ktorého môže Komisia požiadať o poskytnutie dodatočných informácií prostredníctvom rozhodnutia prijatého podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003.

(pozri body 35, 37 – 40, 43)

2.      Povinnosť Komisie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 uviesť právny základ a účel žiadosti o informácie predstavuje základnú požiadavku na to, aby sa preukázala dôvodnosť informácií požadovaných od dotknutých podnikov, ale aj na to, aby sa týmto podnikom umožnilo pochopiť rozsah ich povinnosti spolupracovať, pričom sa však v plnej miere zachová ich právo na obhajobu. Z toho vyplýva, že Komisia môže požadovať len oznámenie informácií, ktoré jej umožnia overiť údajné porušenia, ktoré odôvodňujú vedenie vyšetrovania a sú uvedené v žiadosti o informácie.

Vzhľadom na širokú vyšetrovaciu a kontrolnú právomoc Komisie práve tejto inštitúcii prináleží, aby posúdila nevyhnutnosť informácií, ktoré požaduje od dotknutých podnikov. Pokiaľ ide o preskúmanie tohto posúdenia Komisie, ktoré vykonáva Všeobecný súd, treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa má pojem „nevyhnutné informácie“ vykladať v súlade s účelmi, na ktoré boli Komisii dotknuté vyšetrovacie právomoci zverené. Podmienka existencie súvislosti medzi žiadosťou o informácie a údajným porušením je splnená, ak sa možno v tomto štádiu konania legitímne domnievať, že uvedená žiadosť súvisí s údajným protiprávnym konaním v tom zmysle, že Komisia môže dôvodne predpokladať, že jej tento dokument pomôže pri zistení údajného porušenia.

(pozri body 36, 66)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 64)

4.      Také informácie, akými sú poštové smerovacie čísla spojené s konkrétnou adresou, ak sú Komisii prístupné bez toho, aby musela požadovať ich predloženie, predstavujú logický doplnok informácií, ktorými disponuje iba podnik. Preto ich prípadná verejná povaha nemôže brániť tomu, aby boli považované za nevyhnutné v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1/2003.

(pozri body 74, 75)

5.      Preto pod poskytnutím informácií v zmysle článku 18 nariadenia č. 1/2003 treba rozumieť nielen predloženie dokumentov, ale aj povinnosť odpovedať na otázky týkajúce sa uvedených dokumentov, pričom Komisia nie je obmedzená na jedinú žiadosť o poskytnutie údajov existujúcich nezávisle od akéhokoľvek zásahu dotknutého podniku. Môže teda zaslať podniku otázky smerujúce k formalizácii žiadaných údajov.

Výkon tejto výsady je však obmedzený zachovaním minimálne dvoch zásad. Po prvé otázky zaslané podniku ho nemôžu nútiť pripustiť, že spáchal priestupok. Po druhé poskytnutie odpovedí na uvedené otázky nesmie predstavovať neprimeranú záťaž v porovnaní s potrebami vyšetrovania.

(pozri body 80, 81)

6.      Žiadosti o informácie, ktoré Komisia adresuje podniku, musia byť v súlade so zásadou proporcionality a povinnosť uložená podniku poskytnúť informácie nesmie pre tento podnik predstavovať neprimeranú záťaž v porovnaní s potrebami vyšetrovania.

Na účely posúdenia prípadnej neprimeranosti záťaže vyplývajúcej z povinnosti odpovedať na otázky v lehote stanovenej Komisiou treba vziať do úvahy okolnosť, že podnik ako adresát rozhodnutia o žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 podstupoval nielen riziko, že mu bude uložená pokuta či penále za poskytnutie neúplných informácií alebo za informácie poskytnuté oneskorene, resp. za neposkytnutie informácií podľa článku 23 ods. 1 písm. b) a článku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1/2003, ale aj pokuta podľa článku 23 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia v prípade poskytnutia informácií, ktoré Komisia označí za nepresné alebo „zavádzajúce“.

Z toho vyplýva, že preskúmanie primeranosti lehoty uloženej rozhodnutím o žiadosti o informácie má mimoriadnu dôležitosť. Je totiž potrebné, aby uvedená lehota mohla adresátovi umožniť nielen fakticky poskytnúť odpoveď, ale tiež sa uistiť o úplnosti, presnosti a nezavádzajúcej povahe poskytnutých informácií.

(pozri body 86, 96, 97)