Vec C‑135/09
Nexans France SAS
a Nexans SA
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žaloba o neplatnosť – Akty prijaté v priebehu inšpekcie – Prechodné opatrenia – Neprípustnosť – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Povinnosť odôvodnenia – Ochrana súkromia – Dostatočne vážne nepriame dôkazy – Súdne preskúmanie“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 14. novembra 2012
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Jasné uvedenie vážnych nepriamych dôkazov umožňujúcich nadobudnúť podozrenie o porušení – Súdne preskúmanie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Povinnosť uviesť odvetvia, ktorých sa údajné porušenie týka – Vylúčenie z povinnosti spresniť trh, ktorého sa vyšetrovanie týka
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Hranice – Použitie dokumentov alebo informácií na účely vyšetrovania – Použitie týkajúce sa len odvetví činnosti uvedených v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje inšpekcia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Hranice – Preskúmanie dokumentov týkajúcich sa správania spôsobujúceho účinky mimo spoločného trhu – Prípustnosť – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
5. Súdne konanie – Prejednávanie vecí pred Všeobecným súdom – Ochrana poskytnutá účastníkom konania proti zneužitiu procesných dokumentov – Rozsah – Nahliadnutie do týchto dokumentov inými osobami než advokátmi – Prípustnosť – Podmienky
(Pokyny pre tajomníka Všeobecného súdu, článok 5 ods. 3 a 7)
6. Súdne konanie – Replika – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Replika odkazujúca na dokumenty pripojené k vyjadreniam – Prípustnosť – Podmienky
[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
7. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty so záväznými právnymi účinkami – Správne konanie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Opatrenia prijaté v priebehu inšpekcie – Akty neoddeliteľné od rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Neprípustnosť
(Článok 230 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 1 a 3 a článok 20 ods. 2 a 4)
8. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Akty, ktoré menia právne postavenie žalobcu – Rozhodnutie zamietajúce poskytnutie ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi – Zahrnutie – Podmienky
(Článok 230 ES)
9. Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Neprípustnosť
(Článok 230 ES)
1. Požiadavka ochrany proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do sféry činnosti osoby, či už fyzickej alebo právnickej, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie.
Hoci je nesporné, že Komisia nie je povinná v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje inšpekcia podľa článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, oznámiť adresátovi rozhodnutia o inšpekcii všetky informácie týkajúce sa údajných porušení, ktoré má k dispozícii, ani tieto porušenia presne právne kvalifikovať, musí jasne uviesť domnienky, ktoré má v úmysle overiť.
Súdu Únie teda môže byť navrhnuté preskúmať také rozhodnutie, aby sa uistil, že toto rozhodnutie nemá svojvoľný charakter, teda že nebolo prijaté napriek neexistencii žiadnych skutkových okolností odôvodňujúcich inšpekciu. Pokiaľ je cieľom inšpekcií vykonávaných Komisiou zhromaždiť dokumentáciu potrebnú na overenie určitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom už Komisia má informácie, súd Únie sa v rámci tohto preskúmania musí uistiť, že existovali dostatočne závažné nepriame dôkazy, ktoré umožňovali nadobudnúť podozrenie, že dotknutý podnik porušil pravidlá hospodárskej súťaže.
(pozri body 40, 42, 43, 72)
2. Hoci Komisia nie je v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje inšpekcia podľa článku 20 ods. 4 nariadenia 1/2003, povinná presne definovať trh, ktorého sa jej vyšetrovanie týka, musí dostatočne určiť odvetvia dotknuté údajným protiprávnym konaním, ktoré je predmetom vyšetrovania, aby jednak umožnila tomuto podniku obmedziť svoju spoluprácu na činnosti v odvetviach, o ktorých má Komisia dostatočne vážne nepriame dôkazy umožňujúce nadobudnúť podozrenie o porušení pravidiel hospodárskej súťaže a odôvodňujúce zásah do sféry súkromnej činnosti tohto podniku, a jednak umožnila súdu Únie prípadne preskúmať, či boli uvedené dôkazy v tomto ohľade dostatočne závažné.
(pozri bod 45)
3. Komisia je pri výkone inšpekcie v priestoroch podniku podľa článku 20 ods. 4 nariadenia 1/2003 povinná obmedziť svoje skúmanie na činnosti tohto podniku súvisiace s odvetviami uvedenými v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu, a teda ak po preskúmaní zistí, že určitý dokument alebo informácia nepatria do týchto činností, je povinná zdržať sa ich použitia na účely vyšetrovania.
Ak by totiž Komisia nepodliehala tomuto obmedzeniu, predovšetkým by mala v praxi vždy, keď má nepriamy dôkaz, ktorý jej umožňuje nadobudnúť podozrenie, že určitý podnik sa dopustil porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v konkrétnej oblasti svojich činností, možnosť vykonať inšpekciu týkajúcu sa všetkých týchto činností s konečným cieľom odhaliť existenciu akéhokoľvek porušenia daných pravidiel, ktorého sa tento podnik mohol dopustiť, čo je nezlučiteľné s ochranou sféry súkromnej činnosti právnických osôb zaručenou ako základné právo v demokratickej spoločnosti.
(pozri body 64, 65)
4. Ako vyplýva z názvu nariadenia č. 1/2003, účelom právomocí zverených Komisii týmto nariadením je uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže stavených v článkoch 81 ES a 82 ES. Tieto dve ustanovenia zakazujú určité správanie podnikov, pokiaľ by mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a malo za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu. Komisia preto môže použiť svoju právomoc vykonávať inšpekcie iba na účely odhalenia takého správania. Komisia teda nemôže vykonať inšpekciu v priestoroch podniku, ak má podozrenie o existencii dohody alebo zosúladeného postupu, ktorých účinky sa prejavujú výlučne na jednom alebo viacerých trhoch mimo spoločného trhu. Nič však nebráni tomu, aby preskúmala dokumenty týkajúce sa týchto trhov s cieľom odhaliť správanie, ktoré môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré má za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu.
(pozri bod 99)
5. Autori právneho stanoviska pripojeného k vyjadreniu účastníkov konania, ktorí nie sú advokátmi zastupujúcimi účastníkov konania ani osobami riadne splnomocnenými týmito účastníkmi nahliadnuť do spisu, nemôžu byť považovaní za tretie osoby, ktoré nemajú prístup k spisu v zmysle článku 5 ods. 3 a 7 pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu.
Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby účastník konania, ktorému bol poskytnutý prístup k procesným písomnostiam ostatných účastníkov konania, využil toto právo iba na účely vlastnej obrany s vylúčením akéhokoľvek iného cieľa.
Preto sprístupnenie procesných písomností účastníkom konania tretím osobám v situácii, keď tieto písomnosti neboli poskytnuté na účely obrany tohto účastníka, predstavuje zneužitie konania. Naproti tomu článok 5 ods. 3 a 7 pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu nebráni tomu, aby účastník konania umožnil znalcovi nahliadnuť do procesnej písomnosti, pokiaľ to má za cieľ uľahčiť uvedenému znalcovi vypracovanie posudku na účely obrany tohto účastníka, ktorý bude použitý iba na účely konania.
(pozri body 107 – 109)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 112, 113)
7. Každá inšpekcia nariadená na základe článku 20 ods. 4 nariadenia 1/2003 znamená, že budú skúmané, prípadne kopírované určité dokumenty a že zamestnancom alebo zástupcom dotknutých podnikov budú položené určité otázky týkajúce sa predmetu a účelu inšpekcie. Tieto podniky sú povinné umožniť Komisii vyhotoviť kópie dotknutých dokumentov a oprávniť svojich zamestnancov a zástupcov poskytnúť požadované informácie práve na základe rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, a nie na základe iného odlišného aktu prijatého v priebehu inšpekcie.
Treba teda konštatovať, že kopírovanie akéhokoľvek dokumentu a položenie akejkoľvek otázky v priebehu inšpekcie nemožno považovať za akty oddeliteľné od rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, ale za opatrenia na vykonanie tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie prekopírovať viaceré počítačové súbory a vyhotoviť kópiu pevného disku počítača na účely ich neskoršieho preskúmania v kanceláriách Komisie, ako aj rozhodnutie vypočuť zamestnanca preto nemožno považovať za akty, ktoré by mohli byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 230 ES.
(pozri body 121, 125, 132)
8. Rozhodnutie, ktorým Komisia zamietne žiadosť o ochranu dokumentov, o ktorých predloženie požiadala počas kontroly nariadenej podľa nariadenia č. 1/2003, z dôvodu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, má právne účinky vo vzťahu k dotknutým podnikom, pretože ním Komisia odopiera ochranu stanovenú právom Spoločenstva, ako aj preto, že má konečnú platnosť nezávislú od konečného rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.
Pokiaľ však podnik netvrdil, že na dokumenty prekopírované Komisiou alebo na informácie, ktoré získala, sa vzťahuje ochrana stanovená právom Únie, ktorá je podobná ochrane dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi, potom Komisia v rámci prijatia rozhodnutia o prekopírovaní týchto dokumentov a požiadaní žalobcov o poskytnutie týchto informácií neprijme rozhodnutie, ktorým by žalobcom túto ochranu odopierala.
V tejto situácii nemožno rozhodnutie prijaté Komisiou, že prekopíruje dokumenty alebo získa informácie od zamestnancov podniku, považovať za akt napadnuteľný žalobou o neplatnosť v zmysle článku 230 ES.
(pozri body 128, 129, 132)
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 136)