ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 8. júla 2010

Vec T‑368/09 P

Roberto Sevenier

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Odstúpenie z funkcie – Odmietnutie Komisie súhlasiť so späťvzatím odstúpenia a predložením veci posudkovej komisii – Lehota na podanie sťažnosti – Omeškanie – Neexistencia ospravedlniteľného omylu“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 8. júla 2009, Sevenier/Komisia (F‑62/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑249 a II‑A‑1‑1351), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Roberto Sevenier znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie, ktoré vznikli Komisii v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti nenapadnuté v lehote

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Ospravedlniteľný omyl – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod založený na skreslení dôkazov

1.      Rozhodnutie výslovne zamietajúce žiadosť, vydané po implicitnom zamietnutí tej istej žiadosti, má charakter potvrdzujúceho aktu a na jeho základe nezačína plynúť v prospech dotknutej osoby nová lehota na podanie sťažnosti, pretože článok 91 ods. 3 druhá zarážka služobného poriadku, podľa ktorého „ak sťažnosť bude zamietnutá výslovným rozhodnutím…, no pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, lehota na podanie odvolania začne bežať znovu“, sa nemôže analogicky uplatniť v štádiu žiadosti a pred podaním sťažnosti.

(pozri bod 29)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 17. novembra 2000, Martinelli/Komisia, T‑200/99, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1161, bod 11, a citovaná judikatúra

2.      Podľa článku 91 ods. 2 služobného poriadku je žaloba pred súdom Únie prípustná len vtedy, ak bola predtým na menovací orgán podaná sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti aktu spôsobujúcemu ujmu a v lehote, ktorú tento článok stanovuje. Lehoty týkajúce sa konania pred podaním žaloby stanovené článkami 90 a 91 služobného poriadku sú kogentné a nie sú dispozitívne pre účastníkov konania alebo súd, pretože boli zavedené na zabezpečenie jasnosti a istoty právnych vzťahov. Oneskorenú žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú, pokiaľ sa žalobca nemôže dovolávať najmä ospravedlniteľného omylu. Taký omyl totiž môže odôvodniť oneskorené podanie sťažnosti.

Pojem ospravedlniteľný omyl sa týka výnimočných okolností, za ktorých najmä dotknutá inštitúcia konala takým spôsobom, ktorý je spôsobilý samotný alebo v rozhodujúcej miere vyvolať pochopiteľný zmätok v úsudku osoby konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovanej osoby. V takom prípade sa totiž administratíva nemôže odvolávať na svoje vlastné nedodržanie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ktoré vyvolali omyl dotknutej osoby.

(pozri body 42, 43, 46 a 57)

Odkaz: Súd prvého stupňa, Martinelli/Komisia, už citovaný, bod 10, a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 2. mája 2001, Barleycorn Mongolue a Boixader Rivas/Parlament a Rada, T‑208/00, Zb. VS s. I‑A‑103, II‑479, bod 29; Súd prvého stupňa, 16. septembra 2009, Boudova a i./Komisia, T‑271/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑71 a II‑B‑1‑441, body 71 a 72 a citovaná judikatúra

3.      Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že súd na prvom stupni skreslil dôkazy, musí presne uviesť údajne skreslené skutočnosti a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jeho posúdenia mali za následok skreslenie dôkazov uvedeným prvostupňovým súdom.

(pozri bod 53)

Odkaz: Súdny dvor, 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 50; Súdny dvor, 25 októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C‑167/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 41