Žaloba podaná 18. apríla 2024 – Caronte&Tourist Isole Minori/Komisia
(vec T–208/24)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Caronte&Tourist Isole Minori SpA (Messina, Taliansko) (v zastúpení: M. Maćešić, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil rozhodnutie Komisie C(2024) 1065 final zo 14. februára 2024 v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentom č. 2, 5, 7 a 9 s odvolaním sa na výnimky stanovené v článku 4 ods. 2 druhej a tretej zarážke nariadenia č. 1049/20011 , a povolil prístup k požadovaným dokumentom s výnimkou údajov týkajúcich sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca,
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že uplatnila článok 4 ods. 2 druhú zarážku nariadenia č. 1049/2001.
Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala, že pri odmietnutí prístupu k dokumentom sa nemožno odvolávať na zásadu rovnosti zbraní, ak je jedným z účastníkov vnútroštátneho konania členský štát, pretože je nespochybniteľnou formálnou skutočnosťou, že štát zákony prijíma, vykonáva a na ich základe uskutočňuje súdne konania. Cieľom zásady rovnosti zbraní je vytvoriť rovnocenné podmienky pre oba subjekty, ktoré sú účastníkmi občianskoprávneho konania. Ak je členský štát účastníkom konania, z formálneho hľadiska to znamená, že stále existuje nerovnováha v prospech členského štátu.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že uplatnila článok 4 ods. 2 tretiu zarážku nariadenia č. 1049/2001.
Komisia sa nemôže odvolávať na dôvod vzájomnej dôvery a spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi v procese konzultácií pri prijímaní nového vnútroštátneho zákona o pravidelnej námornej lodnej doprave [ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92]1 , keďže toto tvrdenie je v rozpore s vecou Schlyter2 , a teda keďže atmosféra vzájomnej dôvery medzi Komisiou a členským štátom nemôže mať prednosť pred zásadou transparentnosti v procese prijímania novej vnútroštátnej právnej úpravy.
Zverejnenie požadovaných dokumentov by nenarušilo cieľ konania EU Pilot (začatého na návrh žalobkyne), pretože žalobkyni bol už skôr doručený list GR Move o predbežnom uzavretí, z ktorého vyplýva, že Komisia sa rozhodla nepodať návrh na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa nedostatkov predchádzajúceho právneho režimu, ktoré sa nachádzajú v požadovaných dokumentoch.
GR Move (zodpovedné za konanie EU Pilot) už bolo oboznámené s pripomienkami k novému návrhu zákona o pravidelnej námornej lodnej doprave [ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92], pretože sa aktívne zúčastňovalo na procese prijímania nového zákona prostredníctvom dôkladného posúdenia.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia neurčila existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení.
Komisia nedodržala povinnosť odôvodnenia v súvislosti s absenciou prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení, ako to bolo rozhodnuté vo veci Turco1 , pretože len overila, že nie je relevantné, či výsledok vnútroštátneho konania o náhrade škody spôsobenej porušením práva Únie voči členskému štátu bude mať verejný účinok.
V tejto oblasti existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, pretože chorvátsky trh s námornou kabotážou je súčasťou vnútorného trhu EÚ a nový zákon o pravidelnej námornej lodnej doprave [ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92], sa ratione personae vzťahuje aj na všetkých vlastníkov lodí z iných členských štátov. Okrem toho z hľadiska ratione materiae nový zákon o pravidelnej námornej lodnej doprave, ktorým sa vykonáva slobodné poskytovanie služieb námornej kabotáže (jedna zo základných slobôd), ovplyvňuje práva vlastníka lode slobodne poskytovať služby námornej kabotáže, vo vzťahu ku ktorým prevažuje transparentnosť.
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).
1 Nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, 1992, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10).
1 Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. apríla 2015, Carl Schlyter/Komisia (T–402/12, EU:T:2015:209).
1 Rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Švédske kráľovstvo a Maurizio Turco/Rada (spojené veci C–39/05 P a C–52/05 P, EU:C:2008:374).