ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
zo 17. marca 2005 (*)
„Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny – Podpora pre výrobu výrobkov zo spracovaných paradajok – Metódy výpočtu výšky sumy – Hospodársky rok 2000/2001“
Vo veci T‑285/03,
Agraz, SA, so sídlom v Madride (Španielsko),
Agrícola Conservera de Malpica, SA, so sídlom v Tolede (Španielsko),
Agridoro Soc. coop. rl, so sídlom v Pontenurii (Taliansko),
Alfonso Sellitto SpA, so sídlom v Mercato S. Severino (Taliansko),
Alimentos Españoles, Alsat, SL, so sídlom v Don Benito, Badajoz (Španielsko),
AR Industrie Alimentari SpA, so sídlom v Angrii (Taliansko),
Argo Food – Packaging & Innovation Co. SA, so sídlom v Serres (Grécko),
Asteris Industrial Commercial SA, so sídlom v Aténach (Grécko),
Attianese Srl, so sídlom v Nocera Superiore (Taliansko),
Audecoop distillerie Arzens – Techniques séparatives (AUDIA), so sídlom v Montreali (Francúzsko),
Benincasa Srl, so sídlom v Angrii (Taliansko),
Boschi Luigi & Figli SpA, so sídlom v Fontanellate (Taliansko),
CAS SpA, so sídlom v Castagnare (Taliansko),
Calispa SpA, so sídlom v Castel San Giorgio (Taliansko),
Campil – Agro Industrial do Campo do Tejo, Lda, so sídlom v Cartaxe (Portugalsko),
Campoverde Srl, so sídlom v Carinole (Taliansko),
Carlo Manzella & C. Sas, so sídlom v Castel San Giovanni (Taliansko),
Carmine Tagliamonte & C. Srl, so sídlom v Sant’Egidio del Monte Albino (Taliansko),
Carnes y Conservas Españolas, SA, so sídlom v Méride (Španielsko),
Cbcotti Srl, so sídlom v Nocera Inferiore (Taliansko),
Cirio del Monte Italia SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko),
Consorzio Ortofrutticoli Trasformati Polesano (Cotrapo) Soc. coop. rl, so sídlom vo Fiesso Umbertiano (Taliansko),
Columbus Srl, so sídlom v Parme (Taliansko),
Compal – Companhia produtora de Conservas Alimentares, SA, so sídlom v Almeirime (Portugalsko),
Conditalia Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
Conservas El Cidacos, SA, so sídlom v Autole (Španielsko),
Conservas Elagón, SA, so sídlom v Corii (Španielsko),
Conservas Martinete, SA, so sídlom v Puebla de la Calzada (Španielsko),
Conservas Vegetales de Extremadura, SA, so sídlom v Bajadoz,
Conserve Italia Soc. coop. rl, so sídlom v San Lazzaro di Savena (Taliansko),
Conserves France SA, so sídlom v Nîmes (Francúzsko),
Conserves Guintrand SA, so sídlom v Carpentras (Francúzsko),
Conservificio Cooperativo Valbiferno Soc. coop. rl, so sídlom v Guglionesi (Taliansko),
Consorzio Casalasco del Pomodoro Soc. coop. rl, so sídlom v Rivarolo del Re ed Uniti (Taliansko),
Consorzio Padano Ortofrutticolo (Copador) Soc. coop. rl, so sídlom v Collecchiu (Taliansko),
Copais Food and Beverage Company SA, so sídlom v Nea Ionia (Grécko),
Tin Industry D. Nomikos SA, so sídlom v Marousii (Grécko),
Davia Srl, so sídlom v Gragnane (Taliansko),
De Clemente Conserve Srl, so sídlom v Fisciane (Taliansko),
DE. CON Srl, so sídlom v Scafatii (Taliansko),
Desco SpA, so sídlom v Terracine (Taliansko),
„Di Lallo“ – Di Teodoro di Lallo & C. Snc, so sídlom v Scafatii,
Di Leo Nobile – SpA Industria Conserve Alimentari, so sídlom v Castel San Giorgio,
Marotta Emilio, so sídlom v Sant’Antonio Abate (Taliansko),
E. & O. von Felten SpA, so sídlom vo Fontaninii (Taliansko),
Egacoop, S. Coop., Lda, so sídlom v Andosille (Španielsko),
Elais SA, so sídlom v Aténach,
Emiliana Conserve Srl, so sídlom v Bussete (Taliansko),
Perano Enrico & Figli Spa, so sídlom v San Valentino Torio (Taliansko),
FIT – Fomento da Indústria do Tomate, SA, so sídlom v Águas de Moura (Portugalsko),
Faiella & C. Srl, so sídlom v Scafatii,
„Feger“ di Gerardo Ferraioli SpA, so sídlom v Angrii,
Fratelli D'Acunzi Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
Fratelli Longobardi Srl, so sídlom v Scafatii,
Fruttagel Soc. coop. rl, so sídlom v Alfonsiney (Taliansko),
G3 Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
Giaguaro SpA, so sídlom v Sarne (Taliansko),
Giulio Franzese Srl, so sídlom v Carbonara di Nola (Taliansko),
Greci Geremia & Figli SpA, so sídlom v Parme,
Greci – Industria Alimentare SpA, so sídlom v Parme,
Greek Canning Co. SA Kyknos, so sídlom v Nauplie (Grécko),
Grilli Paolo & Figli – Sas di Grilli Enzo e Togni Selvino, so sídlom v Gambettole (Taliansko),
Heinz Iberica, SA, so sídlom v Alfare (Španielsko),
IAN – Industrias Alimentarias de Navarra, SA, so sídlom vo Vilafrance (Španielsko),
Industria Conserve Alimentari Aniello Longobardi – Di Gaetano, Enrico & Carlo Longobardi Srl, so sídlom v Scafatii,
Industrias de Alimentação Idal, Lda, so sídlom v Benavente (Portugalsko),
Industrias y Promociones Alimentícias, SA, so sídlom v Miajadase (Španielsko),
Industrie Rolli Alimentari SpA, so sídlom v Roseto degli Abruzzi (Taliansko),
Italagro – Indústria de Transformação de Produtos Alimentares, SA, so sídlom v Castanheira do Ribatejo (Portugalsko),
La Cesenate Conserve Alimentari SpA, so sídlom v Cesene (Taliansko),
La Dispensa di Campagna Srl, so sídlom v Castagneto Carducei (Taliansko),
La Doria SpA, so sídlom v Angrii,
La Dorotea di Giuseppe Alfano & C. Srl, so sídlom v Sant’Antonio Abate,
La Regina del Pomodoro Srl, so sídlom v Sant’Egidio del Monte Albino,
„La Regina di San Marzano“ di Antonio, Felice e Luigi Romano Snc, so sídlom v Scafatii,
La Rosina Srl, so sídlom v Angrii,
Le Quattro Stelle Srl, so sídlom v Angrii,
Lodato Gennaro & C. SpA, so sídlom v Castel San Giorgio,
Louis Martin production SAS, so sídlom v Monteux (Francúzsko),
Menú Srl, so sídlom v Medolle (Taliansko),
Mutti SpA, so sídlom v Montechiarugole (Taliansko),
National Conserve Srl, so sídlom v Sant’Egidio del Monte Albino,
Nestlé España, SA, so sídlom v Miajadase,
Nuova Agricast Srl, so sídlom v Verignole (Taliansko),
Pancrazio SpA, so sídlom v Cava De’Tirreni (Taliansko),
Pecos SpA, so sídlom v Castel San Giorgio,
Pelati Sud di De Stefano Catello Sas, so sídlom v Sant’Antonio Abate,
Pomagro Srl, so sídlom v Fisciane,
Pomilia Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
Prodakta SA, so sídlom v Aténach,
Raffaele Viscardi Srl, so sídlom v Scafatii,
Rispoli Luigi & C. Srl, so sídlom v Altavilla Silentina (Taliansko),
Rodolfi Mansueto SpA, so sídlom v Collecchiu,
Riberal de Navarra S. en C., so sídlom v Castejone (Španielsko),
Salvati Mario & C. SpA, so sídlom v Mercato San Severino,
Saviano Pasquale Srl, so sídlom v San Valentino Torio,
Sefa Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
Serraiki Konservopia Oporokipeftikon Serko SA, so sídlom v Serres,
Sevath SA, so sídlom v Xanthii (Grécko),
Silaro Conserve Srl, so sídlom v Nocera Superiore,
ARP – Agricoltori Riuniti Piacentini Soc. coop. rl, so sídlom v Gariga di Podenzano (Taliansko),
Société coopérative agricole de transformations a de ventes (SCATV), so sídlom v Camaret-sur-Aigues (Francúzsko),
Sociedade de Industrialização de Produtos Agrícolas – Sopragol, SA, so sídlom v More (Portugalsko),
Spineta SpA, so sídlom v Pontecagnano Faiane (Taliansko),
Star Stabilimento Alimentare SpA, so sídlom v Agrate Brianza (Taliansko),
Steriltom Aseptic – System Srl, so sídlom v Plaisance (Taliansko),
Sugal Alimentos, SA, so sídlom v Azambuje (Portugalsko),
Sutol – Indústrias Alimentares, Lda, so sídlom v Alcácer do Sal (Portugalsko),
Tomsil – Sociedade Industrial de Concentrado de Tomate, SA, so sídlom v Ferreira do Alentejo (Portugalsko),
Transformaciones Agrícolas de Badajoz, SA, so sídlom v Villanueva de la Serena (Španielsko),
Zanae – Nicoglou levures de boulangerie industrie commerce alimentaire SA, so sídlom v Solúne (Grécko),
žalobkyne,
v zastúpení: J. da Cruz Vilaça, R. Oliveira, M. Melícias a D. Choussy, advokáti,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Nolin, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je žaloba o náhradu škody, ktorú údajne utrpeli žalobcovia z dôvodu metódy prijatej pre výpočet výšky podpory pre výrobu uvedenú v nariadení Komisie (ES) č. 1519/2000 z 12. júla 2000 stanovujúcom pre hospodársky rok 2000/2001 minimálnu cenu a výšku podpory pre výrobu spracovaných paradajkových výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 174, s. 29),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),
v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia F. Dehousse a E. Cremona,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. septembra 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 33 ods. 1 ES stanovuje:
„Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je:
a) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily,
b) zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve,
c) stabilizovať trhy,
d) zabezpečiť riadne zásobovanie,
e) zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.“
2 Článok 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. ES L 297, s. 29; Mim. vyd. 03/020, s. 83, ďalej len „základné nariadenie“) stanovuje v znení použiteľnom na tento prípad:
„1. Systém podpory pre výrobu sa vzťahuje na výrobky, ktoré sú vymenované v prílohe I, získané z úrody ovocia a zeleniny v rámci spoločenstva.
2. Podpora pre výrobu sa udelí spracovateľom, ktorí zaplatili výrobcom za ich surovinu cenu, ktorá nie je nižšia ako minimálna cena podľa zmlúv uznanými medzi [medzi uznanými – neoficiálny preklad] organizáciami výrobcov alebo dočasne oprávnenými na základe nariadenia (ES) č. 2200/96 na jednej strane a spracovateľmi na strane druhej.“
3 Článok 4 základného nariadenia v znení použiteľnom pre tento prípad, upresňuje:
„1. Podpora pre výrobu nesmie prevýšiť rozdiel medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v rámci spoločenstva a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách.
2. Výška podpory pre výrobu sa určí tak, aby umožnila odbyt výrobku spoločenstva v rámci limitu, ktorý je stanovený v odseku 1. Pri stanovovaní výšky podpory sa bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 5, zohľadní najmä nasledovné:
a) rozdiel medzi cenou suroviny v spoločenstve a cenou, ktorá sa získa v hlavných konkurenčných tretích krajinách;
b) výška podpory, ktorá sa určila alebo vypočítala pred znížením, ktoré je ustanovené v odseku 10, ak je to vhodné pre predchádzajúci hospodársky rok a
c) v prípade, že produkcia v rámci spoločenstva predstavuje podstatný podiel trhu, trendy v objeme externého obchodu a v cenách získaných v takomto obchode v prípade, že posledne uvedené kritérium je výsledkom zníženia výšky podpory.
3. Podpora pre výrobu sa určí v podmienkach čistej hmotnosti spracovaného výrobku. Koeficienty, ktoré vyjadrujú vzťah medzi hmotnosťou suroviny a čistou hmotnosťou spracovaného výrobku, sa definujú na bežnom základe. Pravidelne sa budú obnovovať na základe skúseností.
…
5. Cena suroviny v hlavných konkurenčných tretích krajinách sa určí najmä na základe cien skutočne platných na stupni nákupu priamo na farme pre čerstvé výrobky porovnateľnej kvality použité na spracovanie, vážené na základe množstva hotových výrobkov, ktoré takéto tretie krajiny vyvezú.
6. V prípade, že produkcia spoločenstva predstavuje aspoň 50 % množstva výrobku, ktorý vytvára spotrebný trh spoločenstva, posudzujú sa trendy cien a množstvá dovozov a vývozov na základe porovnania údajov za kalendárny rok, ktorý predchádzal začiatku hospodárskeho roka s údajmi za predchádzajúci kalendárny rok.
7. V prípade výrobku spracovaného z paradajok sa podpora pre výrobu vypočíta:
a) pre paradajkový koncentrát patriaci pod kód CN 2002 90;
…
9. Komisia stanoví výšku podpory pre výrobu pred začiatkom každého hospodárskeho roka v súlade s postupom, ktorý je ustanovený v článku 29. Koeficienty uvedené v odseku 3, požiadavky na minimálnu kvalitu a ostatné podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s tým istým postupom.
10. Pre výrobky spracované z paradajok nesmú celkové výdavky za každý hospodársky rok prevýšiť čiastku, ktorá by sa bola dosiahla, ak by boli kvóty pre koncentráty vo Francúzsku a Portugalsku na hospodársky rok 1997/1998 stanovené takto:
– Francúzsko: 224 323 ton.
– Portugalsko: 670 451 ton.
Podpora stanovená pre paradajkové koncentráty a ich deriváty v súlade s odsekom 9 sa preto zníži o 5,37 %. Po skončení hospodárskeho roka sa môže vyplatiť doplatok, ak sa zvýšenie kvót vo Francúzsku a Portugalsku úplne nevyužije.“
4 Napokon nariadenie Komisie č. 1519/2000 z 12. júla 2000 stanovujúce pre hospodársky rok 2000/2001 minimálnu cenu a výšku podpory pre výrobu spracovaných paradajkových výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 174, s. 29) uvádza vo svojom článku 2 ods. 1, že „podpora pre výrobu uvedená v článku 4 [základného nariadenia] na hospodársky rok 2000/2001 je stanovená v prílohe II“ [neoficiálny preklad]. Výška podpory pre výrobu bola stanovená na 17,178 eur na 100 kg paradajkového koncentrátu s čistou váhou rovnajúcou sa alebo vyššou ako 28 %, ale nižšou ako 30 %.
Skutkový stav a konanie
5 Listom zo 4. februára 2000 požiadala Komisia čínske úrady, aby jej čo najskôr poskytli vyplnením pripojeného dotazníka informácie potrebné na stanovenie podpory na hospodársky rok 2000/2001 v oblasti spracovaného ovocia a zeleniny. Na tento list neprišla žiadna odpoveď.
6 V nadväznosti na prijatie nariadenia č. 1519/2000 oznámili zastúpenia a reprezentatívne združenia výrobcov spracovaných paradajkových výrobkov zo Španielska, Francúzska, Grécka, Talianska a Portugalska Komisii svoje výhrady a namietli nezohľadnenie ceny čínskych paradajok pri stanovení výšky priznanej podpory.
7 Asociácia európskych spracovateľov rajčín (ďalej len „OEICT“) a Associação Portuguesa dos Industriais de Tomate zaslali Komisii niekoľko žiadostí o zmenu výšky priznanej podpory. K jednej z týchto žiadostí bola priložená kópia zmluvy obsahujúca cenu výrobku zaplatenú čínskemu výrobcovi.
8 V odpovedi na žiadosť portugalského ministerstva poľnohospodárstva o revíziu výpočtu výšky podpory uviedla Komisia v liste z 5. marca 2001 adresovanom tomuto ministerstvu, že stanovenie výšky podpôr pre spracovanie paradajok pre hospodársky rok 2000/2001 sa vykonalo pri prísnom dodržaní článkov 3 a 4 základného nariadenia. Okrem toho potvrdila prijatie listu od OEICT 13. decembra 2000, ktorým sa jej oznámila cena zo zmluvy uzavretej v Číne, ale pridala, že je nemožné zmeniť jej rozhodnutie prihliadnutím na cenu uvedenú v jedinej zmluve, nepotvrdenú dotknutými vnútroštátnymi orgánmi.
9 V septembri 2001 bol španielskym diplomatickým službám v Pekingu doručený certifikát od čínskych úradov oznamujúci priemernú cenu paradajok pre roky 1999 a 2000 zaplatenú výrobcom z provincie Sin-ťiang, ktorá predstavuje približne 88 % celkovej čínskej výroby spracovaných paradajok. Tento dokument postúpil zodpovednému komisárovi pánovi Fischlerovi 9. novembra 2001 portugalský minister poľnohospodárstva a 7. decembra 2001 takisto OEICT.
10 Dňa 31. januára 2002 Komisia odpovedala tejto asociácii tak, že zdôraznila súlad stanovenia výšky podpory s článkami 3 a 4 základného nariadenia. Komisia nepovažovala za potrebné zrevidovať nariadenie č. 1519/2000, opierajúc sa okrem toho o to, že paradajkový priemysel Spoločenstva nebol potrestaný, keď podľa nej dosiahol rekordnú úroveň spracovania.
11 Po stretnutí zo 6. novembra 2002 a rôznych zásielkach adresovaných žalobcami Komisii táto vyhlásila listom zo 7. januára 2003, že nemá žiadny dôvod meniť nariadenie č. 1519/2000.
12 Za týchto okolností podali 18. augusta 2003 žalobcovia túto žalobu.
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zaviazal Komisiu zaplatiť každej žalujúcej spoločnosti zvyšok podpory pre výrobu (ako je upresnená v prílohe A.27 k žalobe), spolu s úrokmi vo výške, ktoré určí Súd prvého stupňa od 12. júla 2000 alebo subsidiárne od 13. júla 2000, alebo ešte subsidiárnejšie od 16. júla 2000, až do dňa skutočnej platby,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
14 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
O podstate
15 Účastníci konania poukazujú na ustálenú judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, podľa ktorej možno mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva uplatniť len ak je splnený súbor podmienok týkajúcich sa nezákonnosti konania vytýkaného orgánu Spoločenstva, skutočnej škody a kauzálneho vzťahu medzi nezákonným konaním a uplatnenou škodou (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1981, Ludwigshafener Walzmuehle a i./Rada a Komisia, 197/80 až 200/80, 243/80, 245/80 a 247/80, Zb. s. 3211, bod 18; rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, Blackspur a i./Rada a Komisia, T‑168/94, Zb. s. II‑2627, bod 38, a z 13. decembra 1995, Exporteurs in Levende Varkens a i./Komisia, T‑481/93 a T‑484/93, Zb. s. II‑2941, bod 80).
16 Treba overiť, či v danom prípade sú tieto tri podmienky splnené.
Pokiaľ ide o zákonnosť konania Komisie
17 Na preukázanie nezákonnosti konania Komisie sa žalobcovia v prvom rade odvolávajú na porušenie základného nariadenia a článku 33 ES ako aj porušenia zásad náležitej starostlivosti a dobrej správy. Subsidiárne uplatňujú porušenie zásady legitímnej dôvery.
Tvrdenia účastníkov konania
– Porušenie základného nariadenia a článku 33 ES
18 Žalobcovia uvádzajú, že Komisia sa prijatím nariadenia č. 1519/2000 v rozpore s ustanoveniami základného nariadenia dopustila protiprávnosti, ktorá môže zakladať zodpovednosť Spoločenstva.
19 Je totiž nesporné, že Komisia zohľadnila pri výpočte predmetnej výšky podpory Spojené štáty, Izrael a Turecko. Podľa žalobcov sa však podmienky základného nariadenia vzťahujú na „hlavné vyrábajúce a vyvážajúce tretie krajiny“ (článok 4 ods. 1) a „hlavné konkurenčné tretie krajiny“ (článok 4 ods. 2 a 5). Tieto ustanovenia tým, že Komisiu zaväzujú zohľadniť krajiny, ktorých výroba a vývoz sú najdôležitejšie, jej nenechávajú žiadny priestor pre voľnú úvahu. Aj keď Komisia smie vziať do úvahy iné faktory, musí za akýchkoľvek okolností nevyhnutne zohľadniť tie faktory, ktoré sú výslovne uvedené v článku 4 ods. 2 základného nariadenia, z ktorých prvým je cena hlavných tretích krajín. Iný výklad by znamenal, že Komisia disponuje voľnosťou uváženia pri výbere referenčných vyvážajúcich krajín, čo by v konečnom dôsledku mohlo v závislosti od výberu referenčných krajín viesť k nestanoveniu žiadnej podpory.
20 Žalobcovia však tvrdia, že Čína je od roku 1998 druhým najvýznamnejším svetovým výrobcom paradajok. Roku 1999 vyvážala viac ako 108 246 ton paradajok, menej ako Turecko (168 691 ton), ale viac ako Spojené štáty (92 913 ton) a Izrael (9 557 ton). Okrem toho, vzrástol čínsky vývoz do krajín Európskeho spoločenstva na približne 24 171 ton, predstavujúc tak 22,30 % celkového svetového vývozu Číny. Mala by byť preto považovaná za konkurenčnú krajinu.
21 Opomenutím zahrnutia čínskych cien do výpočtu podpory pre výrobu tak Komisia porušila základné nariadenie, ktorého ustanovenia sú jasné a nedvojznačné. Žalobcovia tvrdia, že v zmysle rozsudku Bergaderm (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, Zb. s. I‑5291) ide o právne pravidlo, ktorého predmetom je priznanie práv jednotlivcom, a v danom prípade sú v dostatočnej miere splnené znaky jeho porušenia. Keďže právomoc Komisie bola pri prijímaní nariadenia č. 1519/2000 presne obmedzená, jednoduchá nezákonnosť zo strany orgánu podľa nich postačuje na uplatnenie mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva.
22 Okrem toho, Komisia sama požadovala oznámenie údajov týkajúcich sa čínskych cien, ale odmietla ich zohľadniť, keď jej boli poskytnuté.
23 Podľa žalobcov zaprel postoj Komisie rovnako politické ciele systému subvencií stanovené základným nariadením. Tie totiž majú za cieľ zvýhodniť európskych poľnohospodárov a priemysel zabezpečením minimálnej hladiny príjmov poľnohospodárom a umožňujúc spracovateľom paradajkových výrobkov čeliť konkurencii z tretích krajín, kde sa surovina nakupuje za nižšiu cenu ako surovina na európskom trhu. Nerešpektovaním týchto cieľov porušilo nariadenie č. 1519/2000 aj článok 33 ES.
24 Komisia sa domnieva, že disponovala širokou diskrečnou právomocou pre určenie predmetnej výšky podpory. Jej zodpovednosť tak nemožno uplatniť, iba ak by zjavným a závažným spôsobom porušila obmedzenia, ktoré sú stanovené pre výkon jej právomocí v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaného v bode 21 vyššie.
25 Komisia pripomína, že článok 4 základného nariadenia povoľuje stanoviť maximálnu podporu výrobe a že táto podpora „nesmie prevýšiť rozdiel medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v rámci spoločenstva a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách“. Neexistuje teda žiadna garancia, že výška podpory sa bude rovnať tomuto rozdielu.
26 Komisia okrem toho zdôrazňuje, že kritériá na stanovenie podpory nie sú určené taxatívne. Článok 4 ods. 2 základného nariadenia totiž znie: „Pri stanovovaní výšky podpory sa… zohľadní najmä nasledovné…“. Písmeno c) tohto článku dáva možnosť zníženia podpory, aby sa zohľadnili trendy v objeme externého obchodu a v cenách získaných v takomto obchode. Keďže však výroba v Spoločenstve predstavuje podstatnú časť trhu Spoločenstva, t. j. približne 90 %, Komisia mala právo vziať do úvahy tieto údaje.
27 Komisia žalobcom rovnako vyčíta, že nikdy nespomenuli účel podpory, ktorým je „umožniť odbyt výrobkov Spoločenstva“. Domnieva sa, že s ohľadom na tento účel a hospodárske údaje, ktoré mala k dispozícii, je úplne legitímne, že mohla nehľadieť na cenu čínskych paradajok.
28 Údaje o výrobe paradajok poskytli Spojené štáty, Izrael a Turecko, kým čínske orgány na žiadosť Komisie neodpovedali. Tá z toho vyvodila záver, že treba znížiť podporu spracovateľom za výrobu paradajkových koncentrátov o 20,54 % z dôvodu znehodnotenia eura vo vzťahu k americkému doláru (– 12,2 %) a z dôvodu zvýšenia ceny suroviny v konkurenčných tretích krajinách, hlavne v Spojených štátoch (+ 8,4 %) a Turecku (+ 4,4 %).
29 Podľa Komisie ukázali údaje dostupné na trhu Spoločenstva pre paradajkové koncentráty pokles celkového dovozu a stálosť dovozu z Číny medzi rokmi 1997 a 1999, ceny za pôvod „Čína“ v prudkom raste a pravidelný nárast vývozu Spoločenstva. Tieto prvky potvrdili čisté zvýšenie medzinárodnej konjunktúry pre výrobu Spoločenstva a zatiaľ obmedzenú konkurenciu z Číny. Zmena pravidiel pre výpočet podpory sa teda neukázala ako nutná.
30 Komisia je toho názoru, že ak by zohľadnenie ceny čínskej suroviny mohlo skutočne viesť k zníženiu odhadovanej ceny suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách, takéto zníženie by neviedlo automaticky k zvýšeniu podpory pre výrobu.
31 V každom prípade musela Komisia stanoviť výšku podpory pre výrobu pred začiatkom hospodárskeho roka 2000/2001 aj napriek chýbajúcej odpovedi zo strany čínskych úradov. Zdôrazňuje, že dovtedy nikdy nezohľadňovala cenu čínskych paradajok a že nič neodôvodňovalo zahrnúť ju zrazu po prvýkrát do výpočtu podpory.
32 Pokiaľ ide o porušenie článku 33 ES, Komisia pripomína, že cieľom podpory pre výrobu je umožniť odbyt výrobkov Spoločenstva. Žalobcovia podľa nej nijako nepreukázali, žeby tento cieľ porušila.
– Porušenie zásad náležitej starostlivosti a dobrej správy
33 Pokiaľ ide o porušenie povinnosti náležitej starostlivosti a dobrej správy, žalobcovia uplatňujú, že Komisia sa nesnažila získať čínske ceny, ako by urobila starostlivá a prezieravá administratíva. Komisia následne v rozpore so záväzkom, ktorý prevzala, neopravila svoju chybu, pričom táto oprava by nespôsobila žiadne osobitné ťažkosti.
34 Komisia sa domnieva, že mohla stanoviť výšku podpory pre výrobu pri dodržaní cieľov a ustanovení základného nariadenia pri chýbajúcich údajoch o cenách čínskych paradajok. Nebolo by preto užitočné, aby pokračovala vo svojich výzvach čínskym orgánom, ktoré pokiaľ ide o iné výroby zostali vždy bez odpovede.
35 Pokiaľ ide o žalobný dôvod o zrieknutí sa zmeny výpočtu podpory napriek znalosti o cene paradajok zaplatenej čínskym výrobcom, Komisia pripomína, že prvé informácie jej boli oznámené listom z 13. novembra 2000, t. j. štyri mesiace po prijatí nariadenia č. 1519/2000. Keďže sa jedná len o cenu z jednej zmluvy, Komisia usúdila, že ju nemožno považovať za reprezentatívnu cenu čínskej výroby.
36 Komisia ďalej uvádza, že snáď presvedčivejšie čísla jej boli oznámené až 9. novembra 2001, t. j. šestnásť mesiacov po prijatí nariadenia č. 1519/2000. Bolo nepredstaviteľné zmeniť toto nariadenie po takom dlhom čase a okrem toho žiadna legislatívna norma jej nepovoľovala retroaktívne takúto zmenu vykonať. Mohla by tak vykonať, len ak by šlo o technickú chybu. Komisia dodáva, že hospodársky rok 2000/2001 skončil pred niekoľkými mesiacmi a že bol zavedený nový mechanizmus.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
37 Účastníci konania sa sporia o výklad ustanovení základného nariadenia a o rozsah diskrečnej právomoci, ktorú Komisii priznáva toto nariadenie vo veci stanovenia výšky podpory pre výrobu.
38 Treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že uplatnenie mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva podľa článku 288 druhého odseku ES je podriadené splneniu súboru podmienok, konkrétne: nezákonnosti konania vyčítaného orgánom, existencie škody a kauzálneho vzťahu medzi uvádzaným konaním a dovolávanou škodou (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1982, Oleifici Mediterranei/EHS, 26/81, Zb. s. 3057, bod 16; rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. júla 1996, International Procurement Services/Komisia, T‑175/94, Zb. s. II‑729, bod 44; zo 16. októbra 1996, Efisol/Komisia, T‑336/94, Zb. s. II‑1343, bod 30, a z 11. júla 1997, Oleifici Italiani/Komisia, T‑267/94, Zb. s. II‑1239, bod 20).
39 Pokiaľ ide o prvú z podmienok, judikatúra vyžaduje, aby bolo preukázané dostatočne závažné porušenie právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom (rozsudok Bergaderm a Goupil/Komisia, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 42). Pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej musí byť porušenie dostatočne závažné, je rozhodujúcim kritériom, umožňujúcim považovať ju za splnenú, kritérium zjavného a závažného nerešpektovania obmedzení dotknutým orgánom Spoločenstva, ktoré sú stanovené pre jeho diskrečnú právomoc. V prípadoch, keď tento orgán disponuje len značne obmedzeným alebo dokonca neexistujúcim priestorom pre voľnú úvahu, na preukázanie dostatočne závažného porušenia môže postačovať obyčajné porušenie práva Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C‑312/00 P, Zb. s. I‑11355, bod 54; rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑198/95, T‑171/96, T‑230/97, T‑174/98 a T‑225/99, Zb. s. II‑1975, bod 134).
40 Predovšetkým zistenie nezrovnalosti, ktorej by sa za analogických okolností nedopustila priemerne prezieravá a starostlivá administratíva, umožňuje vyvodiť záver, že konanie orgánu predstavuje protiprávnosť takej povahy, ktorá odôvodňuje uplatnenie zodpovednosti Spoločenstva podľa článku 288 ES (rozsudok Comafrica a Dole Fresh Fruit Europa/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 134).
41 Na určenie rozsahu právomoci Komisie treba teda najprv preskúmať ustanovenia základného nariadenia a následne preveriť, či sa v tomto rámci dopustila alebo nedopustila porušenia tohto nariadenia takej povahy, ktorá odôvodňuje uplatnenie jej zodpovednosti.
– Diskrečná právomoc Komisie podľa základného nariadenia
42 V prvom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má normotvorca Spoločenstva širokú diskrečnú právomoc v situáciách, kde je nevyhnutné vyhodnotiť celkovú hospodársku situáciu, ako je tomu v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybárstva. Táto právomoc sa nevzťahuje len na povahu a rozsah pôsobnosti prijímaných predpisov, ale v určitej miere aj na určenie východiskových údajov. Pri posudzovaní otázky, či uvádzané porušenie právneho pravidla je dostatočne závažné, musí sa súd obmedziť na preskúmanie toho, či sa orgán, ktorému sa porušenie vytýka, nedopustil pri výkone svojej diskrečnej právomoci zjavného pochybenia alebo zneužitia právomoci alebo či dotknutý orgán zjavne neprekročil hranice svojej diskrečnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 27. júna 1989, Leukhardt, 113/88, Zb. s. 1991, bod 20; z 19. februára 1998, NIFPO a Northern Ireland Fishermen’s Federation, C‑4/96, Zb. s. I‑681, body 41 a 42; z 5. októbra 1999, Španielsko/Rada, C‑179/95, Zb. s. I‑6475, bod 29; z 25. októbra 2001, Taliansko/Rada, C‑120/99, Zb. s. I‑7997, bod 44; rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, Zb. s. II‑3305, body 166 a 168).
43 Po druhé, Komisia disponuje rovnako pri uplatnení základného nariadenia širokým priestorom pre voľnú úvahu pri stanovení podpory pre výrobu.
44 Iste, odôvodnenie č. 2 základného nariadenia uvádza, že „niektoré spracované výrobky majú osobitný význam v stredomorských regiónoch spoločenstva, kde sú výrobné ceny znateľne vyššie než ceny v tretích krajinách“ a odôvodnenie č. 4 tohto nariadenia uvádza, že „výška podpory musí kompenzovať rozdiel medzi cenami, ktoré sa platia výrobcom v spoločenstve a cenami v tretích krajinách“. Toto odôvodnenie však dodáva, že „sa preto musia ustanoviť základy pre jej vypočítanie, ktoré zohľadnia [najmä – neoficiálny preklad] tento rozdiel a dosah zmien minimálnych cien bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie niektorých technických prvkov“. Pridanie slova „najmä“ znamená, že pre stanovenie výšky podpory pre výrobu treba v každom prípade zohľadniť rozdiel medzi cenami, ktoré sa platia výrobcom v rámci Spoločenstva, a cenami, ktoré sa platia v tretích krajinách, dosah zmien minimálnych cien a že okrem týchto činiteľov možno rovnako zohľadniť ďalšie prvky, ktoré sú ponechané na voľné zváženie Komisie.
45 Podmienky podpory pre výrobu sú uvedené v článku 4 základného nariadenia. Ten vo svojom odseku 1 stanovuje, že podpora pre výrobu „nesmie prevýšiť rozdiel medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v rámci spoločenstva a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách“. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, žeby znamenalo, že podpora pre výrobu sa musí rovnať tomuto rozdielu, čo by Komisii nenechalo žiadny priestor pre voľnú úvahu.
46 Článok 4 ods. 2 základného nariadenia ďalej zaväzuje Komisiu stanoviť výšku podpory pre výrobu „tak, aby umožnila odbyt výrobku spoločenstva v rámci limitu, ktorý je stanovený v odseku 1“. Po upresnení tohto účelu toto ustanovenie vymenúva niektoré prvky, ktoré sa pri stanovení tejto výšky musia vziať do úvahy. Uvedenie slova „najmä“ v tomto rámci a spojky „a“ medzi písmenami b) a c) znamená, že zváženie týchto troch kritérií Komisiou predpokladá kumulatívne spojenie určitých faktických prvkov a nevyhnutných číselných údajov, ako je najmä cena suroviny objednávaná v Spoločenstve a cena suroviny v hlavných konkurenčných tretích krajinách, ako aj výška podpory stanovená pre predchádzajúci hospodársky rok. Z toho rovnako vyplýva, že tento zoznam kogentných kritérií nie je taxatívny, čo naznačuje existenciu priestoru pre voľnú úvahu zverenú Komisii v rámci hraníc stanovených v článku 4 ods. 1 a pod podmienkou rešpektovania procesných obmedzení, ktorými sa riadi jej uplatnenie.
47 Z toho vyplýva, že Komisia disponuje pri stanovení podpory v zásade širokým priestorom pre voľnú úvahu. Tento priestor pre voľnú úvahu sa nevzťahuje na spojenie faktických a číselných prvkov zodpovedajúcich kritériám, ako je cena suroviny v hlavných tretích krajinách podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, ktoré musí nutne zohľadniť.
48 Vo svetle týchto zásad sa musí preskúmať odôvodnenosť tvrdení žalobcov o nezákonnosti, ktorej sa dopustila Komisia. V tejto súvislosti sa Súd prvého stupňa domnieva, že je nevyhnutné posúdiť v prvom rade odôvodnenosť žalobného dôvodu týkajúceho sa porušenia zásad náležitej starostlivosti a dobrej správy.
– Porušenie zásad náležitej starostlivosti a dobrej správy
49 Komisia disponuje priestorom pre voľnú úvahu, pričom zásady náležitej starostlivosti a dobrej správy ju zaväzujú, aby zhromaždila faktické podklady nevyhnutné na výkon jej diskrečnej právomoci. Podľa ustálenej judikatúry sa totiž v prípade, keď orgán Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, prikladá tým väčšia dôležitosť dodržiavaniu procesných záruk priznaných právnym poriadkom Spoločenstva. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky skutočnosti týkajúce sa daného prípadu. Iba tak môže súd Spoločenstva overiť, či boli splnené skutkové a právne prvky, od ktorých závisí výkon diskrečnej právomoci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, Nölle/Rada a Komisia, T‑167/94, Zb. s. II‑2589, bod 73 a nasl.; z 19. februára 1998, Eyckeler & Malt/Komisia, T‑42/96, Zb. s. II‑401, bod 165; z 9. júla 1999, New Europe Consulting a Brown/Komisia, T‑231/97, Zb. s. II‑2403, bod 37 a nasl., a Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 171).
50 V kontexte uplatnenia základného nariadenia by povinnosť náležitej starostlivosti znamenala povinnosť zhromaždenia všetkých nevyhnutných faktických prvkov uvedených v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia a spôsobilých významne ovplyvniť výsledok rozhodovacieho procesu s cieľom umožnenia Komisii úplného a správneho výkonu jej diskrečnej právomoci. Vzhľadom na toto ustanovenie je nesporné, že v danom prípade bola cena suroviny pochádzajúca z Číny nevyhnutným prvkom, ktorý mala Komisia zohľadniť pre výpočet výšky podpory pre výrobu, pretože Čína bola v čase stanovenia podpory považovaná za jednu z hlavných konkurenčných tretích krajín výrobu Spoločenstva.
51 V tejto súvislosti je nesporné, že sa Komisia uspokojila s poslaním jediného listu čínskemu zastúpeniu pri Európskej únii zo 4. februára 2000, aby požiadala o vyžadované informácie, ktorý zostal bez odpovede, bez toho, aby na tento účel využila dodatočné výzvy v čase až do júla 2000.
52 Dodržiavanie zásad náležitej starostlivosti a dobrej správy by si naopak vyžadovalo, aby vzhľadom na nepostrádateľný charakter informácií o cene suroviny pochádzajúcej z Číny pre posúdenie Komisie táto vykonala dodatočné výzvy s cieľom získania nevyhnutných informácií od čínskych orgánov, napr. zaslaním urgenčných zásielok alebo prostredníctvom telefonických kontaktov so stálym predstaviteľom Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii. V tejto súvislosti nemôže mlčanie čínskych orgánov, ktoré sa podľa Komisie „zaraďuje do dlhej tradície odmietania alebo nemožnosti odpovedať na podobné otázky“, ospravedlniť nečinnosť Komisie z dôvodu, že existovala nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej vyžadované informácie nie sú k dispozícii alebo že akákoľvek ďalšia žiadosť by narazila na rovnaké mlčanie. Naopak, vzhľadom na nepostrádateľný charakter predmetných informácií pre zákonnosť výkonu diskrečnej právomoci pri stanovení výšky podpory malo toto mlčanie skôr podnietiť služby Komisie včas podniknúť dodatočné kroky na získanie týchto informácií, ako zostať úplne nečinnými.
53 Pokiaľ ide o čínsku zmluvu oznámenú pánovi Fischlerovi 13. novembra 2000, je pravda, že Komisia nemohla vziať do úvahy údaje uvedené v tejto zmluve, ktorá nadobudla účinnosť 15. marca 2000, keďže podľa článku 4 ods. 6 základného nariadenia sa Komisia musela oprieť o ceny bežné počas roka 1999. S prihliadnutím na zásady náležitej starostlivosti a dobrej správy a vzhľadom na mlčanie čínskych orgánov po zaslaní listu Komisie zo 4. februára 2000 by však minimálna snaha, ktorá by sa očakávala od náležite starostlivého orgánu v danom prípade, pozostávala prinajmenšom v požiadaní týchto orgánov o informáciu, či tieto ceny boli reprezentatívne pre ceny bežné počas roka 1999, a to hlavne vo vzťahu k okolnosti, že sa zmluva týkala regiónu Sin-siang, ktorý podľa žalobcov predstavuje významnú časť čínskej výroby spracovaných paradajok. Takáto povinnosť vyplýva o to viac, že pán Fischler sám uviedol, že „Komisia nemohla považovať cenu uvedenú v súkromnej zmluve za reprezentatívnu priemernú vnútroštátnu cenu paradajkovej výroby pre hospodársky rok 2000/2001, ak táto cena nebola oficiálne potvrdená čínskou vládou“.
54 Z vyššie uvedeného vyplýva, že nečinnosť Komisie v nadväznosti na zaslanie listu zo 4. februára 2000 predstavuje v zmysle judikatúry dostatočne závažné porušenie zásad náležitej starostlivosti a dobrej správy.
– Porušenie základného nariadenia
55 Podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia nemôže podpora pre výrobu prevýšiť rozdiel medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v rámci Spoločenstva a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách. Podľa článku 4 ods. 2 tohto nariadenia sa pri stanovovaní výšky podpory zohľadní najmä rozdiel medzi cenou suroviny v Spoločenstve a cenou, ktorá sa získa v hlavných konkurenčných tretích krajinách.
56 Žalobcovia tvrdia, že tieto ustanovenia uložili Komisii povinnosť zohľadniť cenu čínskej suroviny, keďže Čína bola druhým svetovým vývozcom paradajok.
57 Je potrebné skonštatovať, že základné nariadenie uložilo povinnosť zohľadniť cenu suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich alebo konkurenčných tretích krajinách. Keďže Čína medzi ne patrí, mala Komisia povinnosť vziať do úvahy čínsku cenu, akonáhle sa Čína stala takouto krajinou.
58 Komisia okrem toho nepoprela, že Čína predstavuje jednu z hlavných krajín vyrábajúcich paradajky. Jej služby napokon prvýkrát dopytovali čínske orgány začiatkom roku 2000, tie však na túto žiadosť neodpovedali.
59 Komisia potvrdzuje, že bola konfrontovaná otázkou, či napriek takýmto chýbajúcim informáciám môže stanoviť výšku podpory pre výrobu v rámci svojej diskrečnej právomoci pri rešpektovaní cieľov tejto podpory, konkrétne „umožniť odbyt výrobkov Spoločenstva“. Zdôrazňuje, že dovtedy nikdy nezohľadnila cenu čínskych paradajok a že zmena pravidiel výpočtu podpory nebola potrebná, o to viac, že išlo o posledné stanovenie podpory pred reformou režimu podpôr pre výrobu.
60 Tieto tvrdenia nie sú presvedčivé. Skutočnosť, že Komisia dovtedy nikdy nezohľadnila cenu čínskych paradajok nemôže ospravedlniť, že naďalej tak nekonala, keď podmienky na trhu ju k tomu zaväzovali, pričom nie je sporné, že tu ide o takýto prípad. Takisto skutočnosť, že išlo o posledné stanovenie pred reformou režimu podpôr pre výrobu nemôže ospravedlniť to, že k tejto reforme dochádza za podmienok, ktoré nie sú v súlade so základným nariadením. Okrem toho, toto nariadenie určite Komisii umožnilo zohľadniť iné kritériá a meniť výšku pomoci v závislosti od týchto dodatočných kritérií. Naopak, ako je uvedené v bode 50 a nasl. vyššie, neumožnilo odchýliť sa od ceny suroviny v jednej z hlavných konkurenčných tretích krajín, pretože výslovne stanovovalo odkaz na tento údaj.
61 Tým, že obsah nariadenia č. 1519/2000 vôbec nezohľadňuje cenu suroviny v jednej z hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajín, konkrétne v Číne, toto nariadenie nesplnilo kogentné podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 a 2 základného nariadenia. Takáto protiprávnosť, ktorá predstavuje dostatočne závažné porušenie pravidla, ktorého účelom je priznať práva jednotlivcom, môže z dôvodu jej škodlivých následkov zakladať mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva.
62 Keďže sa musel uznať žalobný dôvod žalobcov týkajúci sa porušenia základného nariadenia, nie je potrebné preskúmať žalobný dôvod týkajúci sa porušenia zásady dobrej viery, o ktorú sa žalobcovia subsidiárne opierajú.
Pokiaľ ide o škodu
Tvrdenia účastníkov konania
63 Žalobcovia tvrdia, že ich škoda zodpovedá presnému rozdielu medzi výškou podpory stanovenej v nariadení č. 1519/2000 a výškou takej podpory, ktorá by platila, keby Komisia vzala do úvahy čínske ceny.
64 Žalobcovia vypočítali z údajov, týkajúcich sa čínskej ceny obsiahnutej v certifikáte získanom od čínskych orgánov v septembri 2001, výšku podpory, ktorá im mala byť priznaná pre hospodársky rok 2000/2001. Zohľadnenie Číny do výpočtu priemernej ceny hlavných tretích krajín vyrábajúcich paradajky podľa nich spôsobí zníženie tejto ceny a vytvorí tak väčší čistý rozdiel medzi cenou zaplatenou poľnohospodárovi a cenou hlavných vyvážajúcich tretích krajín, ako je rozdiel vypočítaný Komisiou. Podľa žalobcov dostal priemysel za každý cent koncentrátu paradajok 28/30 o 4,031 eur menej, akoby mal dostať, keby bola zohľadnená čínska cena. To znamená, že priemysel dostal podporu o 23 % nižšiu, ako mal. Podľa žalobcov teda ide o percentuálnu sadzbu, ktorej sa žalujúce spoločnosti právom dovolávajú na Komisii.
65 Okrem toho sa žalobcovia domnievajú, že utrpeli a stále trpia veľkú majetkovú ujmu spojenú nielen s nevyplatením im dlhovaných súm zo strany Spoločenstva, ale aj so znižovaním hodnoty peňazí a so skutočnosťou, že sumy, ktoré by dostali, keby Komisia správne vypočítala priznateľnú výšku podpory, by im umožnili získať aspoň výťažok z ich uloženia na bankových účtoch.
66 Žalobcovia uplatňujú, že na základe chybnej a nezákonnej metódy výpočtu im bola priznaná podpora nižšia ako tá, ktorá im mala byť priznaná. Pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia a odmietnutie napraviť ho, spôsobili žalobcom istú škodu. Keďže dôvodom ich škody je nezákonné konanie Komisie, je podľa nich kauzálny vzťah preukázaný.
67 Komisia pripomína, že podľa ustálenej judikatúry musí byť škoda, ktorej náhrada sa žiada, skutočná a istá. Ak však zohľadnenie ceny čínskej suroviny mohlo najprv prispieť k podstatnému zníženiu posudzovanej ceny suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách, toto zníženie by vzhľadom na diskrečnú právomoc Komisie neprinieslo automaticky zvýšenie podpory pre výrobu.
68 A čo viac, toto zvýšenie podpory by sa podľa nej nemohlo s istotou rovnať rozdielu založenému na výpočte ceny suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách po a bez zohľadnenia ceny čínskych paradajok.
69 Komisia preto usudzuje, že škoda, ktorú uplatňujú žalobcovia, je hypotetická a Súd prvého stupňa ju nemôže uznať. Ten istý záver vyplýva pre majetkovú ujmu, ktorú uplatňujú.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
70 Treba pripomenúť, že podľa judikatúry (rozsudky Súdneho dvora z 27. januára 1982, De Franceschi/Rada a Komisia, 51/81, Zb. s. 117, bod 9, a Birra Wührer a i./Rada a Komisia, 256/80, 257/80, 265/80, 267/80 a 5/81, Zb. s. 85, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. mája 1995, Wafer Zoo/Komisia, T‑478/93, Zb. s. II‑1479, bod 49) musí byť škoda, ktorej náhrada sa žiada, skutočná a istá.
71 Je povinnosťou žalobcu predložiť súdu Spoločenstva dôkazy na preukázanie existencie a rozsahu takejto škody (rozsudok Súdneho dvora z 21. mája 1976, Roquette Frères/Komisia, 26/74, Zb. s. 677, body 22 až 24; rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. januára 1996, Koelman/Komisia, T‑575/93, Zb. s. II‑1, bod 97, a z 28. apríla 1998, Dorsch Consult/Rada a Komisia, T‑184/95, Zb. s. II‑667, bod 60).
72 Žalobcovia hodnotia svoju škodu ako presný rozdiel medzi výškou podpory stanovenej v nariadení č. 1519/2000 a výškou takej podpory, ktorá by platila, keby Komisia vzala do úvahy čínske ceny.
73 Treba po prvé zdôrazniť, že čínske ceny, o ktoré sa opierajú, sú tie, ktoré získali sprostredkovane od španielskych diplomatických služieb v Pekingu. Ide o priemernú cenu paradajok zaplatenú výrobcom z provincie Sin-ťiang predstavujúcu podľa žalobcov približne 88 % čínskej výroby spracovaných paradajok. Tieto čísla namieta Komisia v tom zmysle, že predstavujú nízky priemer. Komisia tiež nebola schopná posúdiť, či boli v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. V hodnotení celkovej hospodárskej situácie sa však jej diskrečná právomoc vzťahuje aj na určenie východzích údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Roquette/Rada, 138/79, Zb. s. 3333, bod 25).
74 Keďže základné nariadenie zverilo Komisii určitý priestor pre voľnú úvahu pri stanovení výšky podpory, je nemožné s istotou určiť dôsledok zohľadnenia ceny zaplatenej čínskym výrobcom paradajok na výšku podpory. Článok 4 ods. 1 nestanovuje, že podpora pre výrobu sa musí rovnať rozdielu medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v Spoločenstve a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich tretích krajinách. Uspokojuje sa so stanovením maximálnej hranice.
75 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že Komisia mohla v minulosti stanoviť výšku podpory na úroveň presne odrážajúcu rozdiel medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v Spoločenstve a cenou suroviny v hlavných vyrábajúcich a vyvážajúcich tretích krajinách, vôbec nezaväzuje zachovať podporu na tejto úrovni. Bolo by dokonca v rozpore so znením a účelom základného nariadenia, keby Komisia nezohľadnila vývoj situácie na medzinárodných trhoch a prípadne tak sťažila odbyt výrobkov Spoločenstva.
76 Žalobcovia sa preto nemôžu dovolávať práva na maximálnu podporu rovnajúcu sa rozdielu medzi minimálnou cenou zaplatenou výrobcovi v Spoločenstve a cenou suroviny v hlavných tretích krajinách po zohľadnení čínskych cien.
77 Preto škoda, ktorú vypočítali žalobcovia a ktorá je upresnená v tabuľke v prílohe A.27 k žalobe, nemá charakter istej škody.
78 Keďže nie je splnený súbor podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby bolo možné uplatniť mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva, žaloba sa zamieta.
O trovách
79 Podľa článku 87 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa môže Súd prvého stupňa vo výnimočných prípadoch rozdeliť náhradu trov konania. Aj keď žalobcovia nemali vo veci úspech, treba pre úpravu trov vziať ohľad na konanie žalovanej, ktoré nebolo v súlade s úpravou Spoločenstva.
80 Súd prvého stupňa urobí preto spravodlivé posúdenie okolností prípadu, keď rozhodne, že žalobcovia budú znášať päť šestín vlastných trov konania a Komisia nahradí, okrem vlastných trov, jednu šestinu trov konania žalobcov.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobcovia znášajú päť šestín vlastných trov konania a Komisia nahradí, okrem vlastných trov, jednu šestinu trov konania žalobcov.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. marca 2005.