Vec C‑314/18
SF
(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal rechtbank Amsterdam)
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 11. marca 2020
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Európsky zatykač – Článok 5 bod 3 – Odovzdanie podliehajúce podmienke, aby dotknutá osoba bola vrátená do vykonávajúceho členského štátu s cieľom výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody, ktoré jej boli uložené v členskom štáte, ktorý vydal zatykač – Časový okamih vrátenia – Rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV – Článok 3 ods. 3 – Pôsobnosť – Článok 8 – Prispôsobenie trestu uloženého v členskom štáte, ktorý vydal zatykač – Článok 25 – Výkon trestu podľa článku 5 bodu 3 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV“
1. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie štátneho občana vykonávajúceho členského štátu alebo osoby s trvalým pobytom v tomto štáte na účely trestného stíhania – Záruky, ktoré má poskytnúť členský štát, ktorý vydal zatykač – Vrátenie dotknutej osoby do vykonávajúceho členského štátu s cieľom výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený – Časový okamih vrátenia – Rozhodnutie o konečnom rozhodnutí – Výnimka
[Rámcové rozhodnutia Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3 a článok 5 bod 3, a 2008/909, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 písm. a), článok 3 ods. 3 a 4 a článok 25]
(pozri body 44, 48 – 54, 56, 59 – 62, bod 1 výroku)
2. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2008/909 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach – Vykonanie trestov po vydaní európskeho zatykača – Výkon v prípade vrátenia dotknutej osoby do vykonávajúceho členského štátu uvedeného zatykača s cieľom výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený v členskom štáte, ktorý vydal zatykač – Prispôsobenie dĺžky trvania trestu vykonávacím členským štátom – Podmienky
(Rámcové rozhodnutia Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 5 bod 3 a 2008/909, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 8 ods. 2 a článok 25)
(pozri body 65 – 68, bod 2 výroku)
Zhrnutie
Súdny dvor v rozsudku SF (Európsky zatykač – Záruky vrátenia do vykonávajúceho štátu) (C‑314/18), vyhlásenom 11. marca 2020, rozhodol jednak, že ak členský štát vykonávajúci európsky zatykač podmieni vrátenie jednej z osôb, ktorá je štátnym občanom alebo má trvalý pobyt v tomto štáte a proti ktorej bol vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, tým, aby bola táto osoba vrátená do tohto štátu s cieľom výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody, ktoré jej boli uložené v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, členský štát, ktorý vydal zatykač, musí v zásade vykonať uvedené vrátenie hneď, ako sa rozhodnutie o uložení trestu stane právoplatným. Inak je to len v prípade, ak sa z konkrétnych dôvodov, ktoré sa týkajú rešpektovania práva dotknutej osoby na obhajobu alebo práva na riadny výkon spravodlivosti stala prítomnosť tejto osoby v štáte, ktorý vydal zatykač, nevyhnutnou, kým sa právoplatne rozhodne v iných štádiách konania v rámci trestného konania týkajúceho sa trestného činu, na základe ktorého bol vydaný európsky zatykač. Súdny dvor jednak rozhodol, že vykonávajúci členský štát môže na účely výkonu tohto trestu odňatia slobody alebo tohto ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody prispôsobiť dĺžku tohto trestu len za prísnych podmienok stanovených v článku 8 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/909.(1)
Tento rozsudok patrí do rámca konania týkajúceho sa výkonu európskeho zatykača, ktorý vydal britský sudca, v Holandsku, na účely výkonu trestného stíhania proti holandskému štátnemu príslušníkovi. Štátny zástupca požiadal v Holandsku súdny orgán, ktorý vydal zatykač, o poskytnutie záruky uvedenej v článku 5 bode 3 rámcového rozhodnutia 2002/584(2) spočívajúcej v prijatí záväzku pred jeho odovzdaním, vrátiť v prípade uloženia trestu dotknutú osobu do vykonávajúceho členského štátu, na výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody, ktoré jej boli prípadne uložené.(3) Britské Ministerstvo vnútra v odpovedi uviedlo, že pokiaľ by dotknutej osobe bol uložený trest odňatia slobody v Spojenom kráľovstve, bola by vrátená do Holandska hneď po ukončení trestného konania a akéhokoľvek iného konania týkajúceho sa trestného činu, na základe ktorého bol vydaný európsky zatykač. Ten istý orgán okrem iného spresnil, že odovzdanie na základe rámcového rozhodnutia 2002/584 neumožnilo Holandsku zmeniť dĺžku trvania trestu, ktorý bude prípadne uložený v Spojenom kráľovstve.
V prvom rade, pokiaľ ide o okamih, od ktorého má byť osoba, proti ktorej bol vydaný európsky zatykač, ktorého výkon podlieha poskytnutiu záruku v zmysle článku 5 bod 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, vrátená do vykonávacieho členského štátu s cieľom výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody, ktoré jej boli uložené v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, Súdny dvor najprv uviedol, že uvedený okamih nebol v tomto ustanovení spresnený. V dôsledku toho Súdny dvor zdôraznil význam, ktorý priznal normotvorca Únie tak v tomto ustanovení, ako aj v rámcovom rozhodnutí 2008/909 možnostiam sociálnej nápravy štátneho občana alebo osoby, ktorá má trvalý pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte, ktorá sa prejavuje tým, že jej umožní na území tohto členského štátu vykonať trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody, ktoré budú tejto osobe po jej odovzdaní pri výkone európskeho zatykača uložené v členskom štáte, ktorý vydal európsky zatykač. Súdny dvor zdôraznil význam, ktorý má v takejto situácii skutočnosť, že členský štát vykoná uvedené vrátenie hneď, ako predmetný trest nadobudne právoplatnosť. Súdny dvor však spresnil, že ak sa v tom istom okamihu ukáže, že sa prítomnosť dotknutej osoby v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, vyžaduje z dôvodu iných procesných štádií, ktoré spadajú do rámca trestného konania týkajúceho sa trestného činu, na základe ktorého bol vydaný európsky zatykač, cieľ spočívajúci v uľahčení sociálnej nápravy odsúdenej osoby by mal byť vyvážený tak s účinnosťou trestného stíhania, ako aj s dodržaním práva dotknutej osoby na obhajobu.
V druhom rade, pokiaľ ide o možnosť stanovenú v článku 8 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/909 príslušného orgánu vykonávajúceho členského štátu prispôsobiť trest uložený v členskom štáte, ktorý vydal trest, Súdny dvor pripomenul, že je prísne vymedzená týmto ustanovením, pričom spresňuje, že uvedený článok 8 stanovuje len výnimky zo základnej povinnosti uznať zaslaný rozsudok a vykonať trest, ktorého dĺžka a povaha zodpovedajú dĺžke a povahe trestu, ako boli vymedzené v rozsudku vynesenom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač.(4) Súdny dvor tak zamietol výklad článku 25 rámcového rozhodnutia 2008/909, podľa ktorého v prípade osoby, ktorá bola odovzdaná do členského štátu, ktorý vydal zatykač, možno na základe záruky vrátenia prispôsobiť trest uložený vykonávajúcim členským štátom aj mimo prípadov stanovených v článku 8 uvedeného rámcového rozhodnutia.