Vec C‑519/20
Landkreis Gifhorn
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Hannover)
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 10. marca 2022
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prisťahovalecká politika – Smernica 2008/115/ES – Zaistenie na účely odsunu – Článok 16 ods. 1 – Priamy účinok – Špecializované zariadenie určené na zaistenie – Pojem – Zaistenie vo väzenskom zariadení – Podmienky – Článok 18 – Mimoriadna situácia – Pojem – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Účinné súdne preskúmanie“
1. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Smernica 2008/115 – Zaistenie na účely odsunu – Špecializované zariadenie určené na zaistenie – Pojem – Osobitný útvar väzenského zariadenia – Osobitné budovy oddelené od budov, v ktorých sú umiestnení riadni väzni – Zahrnutie – Podmienky – Neexistencia uväznenia vo väzenskom prostredí – Dodržiavanie základných práv a práv stanovených v uvedenej smernici
(Charta základných práv Európskej únie, článok 6 a článok 52 ods. 3; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, odôvodnenie 3, článok 15 ods. 1, články 16 a 17)
(pozri body 35 – 38, 41 – 46, 57, bod 1 výroku)
2. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Smernica 2008/115 – Zaistenie na účely odsunu – Špecializované zariadenie určené na zaistenie – Primerané miesto a podmienky zaistenia – Posúdenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 15 ods. 1 a článok 16 ods. 1)
(pozri body 48 – 56)
3. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Smernica 2008/115 – Zaistenie na účely odsunu – Mimoriadne situácie – Zaistenie alebo predĺženie zaistenia vo väzenskom zariadení – Súdne preskúmanie – Rozsah – Overenie splnenia podmienok takého umiestnenia alebo takého predĺženia – Zahrnutie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 18)
(pozri body 63 – 65, 67, bod 2 výroku)
4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Smernica 2008/115 – Zaistenie na účely odsunu – Všeobecná povinnosť vykonať zaistenie v špecializovanom zariadení určenom na zaistenie – Výnimka – Zaistenie vo väzenskom zariadení – Mimoriadna situácia – Štátni príslušníci tretej krajiny umiestnení oddelene od riadnych väzňov – Prípustnosť – Podmienky
(Charta základných práv Európskej únie, článok 6; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, odôvodnenia 13 a 16, články 15, 16 a 17, článok 18 ods. 1 a 2)
(pozri body 69, 71 – 74, 78 – 98)
5. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Smernica 2008/115 – Zaistenie na účely odsunu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje dočasné zaistenie vo väzenskom zariadení oddelene od riadnych väzňov – Nesplnenie podmienok stanovených uvedenou smernicou – Povinnosti vnútroštátnych súdov – Povinnosť neuplatniť akékoľvek vnútroštátne ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Únie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 16 ods. 1 a článok 18 ods. 1)
(pozri body 99, 100, 102, 103, bod 3 výroku)
Zhrnutie
K, pakistanský štátny príslušník, ktorý sa neoprávnene zdržiava v Nemecku, bol v auguste 2020 zaistený na účely odsunu v útvare Langenhagen (Nemecko) vo väzenskom zariadení mesta Hannover (Nemecko). Toto zaistenie, ktoré bolo pôvodne obmedzené do konca septembra 2020, bolo rozhodnutím Amtsgericht Hannover (Okresný súd Hannover, Nemecko) predĺžené do novembra 2020. V nadväznosti na odvolanie, ktoré podal K proti tomuto rozhodnutiu, sa posledný uvedený súd pýta na zákonnosť jeho zaistenia s prihliadnutím na požiadavky, ktoré ukladá smernica 2008/115(1). Konštatoval, že v určitom období predmetného zaistenia, sa v útvare Langenhagen v oddelených budovách umiestňovali jednak osoby zaistené na účely odsunu a jednak riadni väzni. Ten istý väzenský personál dohliadal tak na odsúdené osoby a staral sa aj o osoby zaistené na účely odsunu. Okrem toho, hoci má tento útvar vlastnú riaditeľku, je administratívne pričlenený k väzenskému zariadeniu v Hannoveri, ktoré v celom rozsahu podlieha dohľadu ministra spravodlivosti.
Práve vzhľadom na tieto okolnosti Okresný súd Hannover rozhodol položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa smernice 2008/115. Od Súdneho dvora sa žiada, aby spresnil podmienky, ktoré musí spĺňať zariadenie určené na zaistenie, aby ho bolo možné považovať za „špecializované zariadenie určené na zaistenie“ vhodné v súlade s uvedenou smernicou na zaistenie štátnych príslušníkov tretích krajín čakajúcich na odsun, ako aj podmienky a súdne preskúmanie požadované v prípade, že členský štát vykoná zaistenie týchto štátnych príslušníkov vo väzenskom zariadení na základe výnimky.
Posúdenie Súdnym dvorom
Po prvé, pokiaľ ide o pojem „špecializované zariadenie určené na zaistenie“ v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 2008/115, Súdny dvor uviedol, že podmienky zaistenia v takomto zariadení musia mať určité osobitosti v porovnaní s podmienkami výkonu trestov odňatia slobody vo väzenských zariadeniach. Zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny na účely odsunu je totiž určené len na zabezpečenie účinnosti konania o návrate a nemá žiadny účel trestu. Podmienky zaistenia uplatniteľné v takomto zariadení preto musia byť také, aby v čo najväčšej možnej miere bránili tomu, aby sa zaistenie tohto štátneho príslušníka podobalo uväzneniu vo väzenskom prostredí, ktoré sa vyznačuje pozbavením slobody na účely trestu. Okrem toho tak práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj práva zakotvené v článku 16 ods. 2 až 5 a v článku 17 smernice 2008/115 musia byť dodržané.
Pokiaľ ide o posúdenie miesta a podmienok zaistenia v prejednávanej veci, Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor však okrem iného spresnil, že administratívne spojenie miesta zaistenia s orgánom, ktorý má tiež právomoci vo vzťahu k väzenským zariadeniam, nestačí na vylúčenie toho, že ide o „špecializované zariadenie určené na zaistenie“. To isté platí aj pre samotnú skutočnosť, že do samostatnej časti komplexu, v ktorom sú štátni príslušníci tretích krajín zaistení na účely odsunu, sa umiestňujú odsúdené osoby, pokiaľ je najmä zabezpečené účinné oddelenie. Okrem toho vnútroštátny súd musí venovať osobitnú pozornosť výstavbe priestorov osobitne určených na zaistenie štátnych príslušníkov tretích krajín, pravidlám, ktoré spresňujú podmienky ich zaistenia, ako aj špecifickej kvalifikácii a pridelenia personálu povereného zabezpečením zaistenia a zariadenia, v ktorom sa vykonáva.
Súdny dvor po druhé spresnil, za akých podmienok môže členský štát dočasne stanoviť zaistenie štátnych príslušníkov tretích krajín na účely odsunu vo väzenskom zariadení, čím sa odchyľuje od zásady zaistenia v špecializovanom zariadení.
Na jednej strane takáto výnimka môže byť odôvodnená na základe článku 18 ods. 1 smernice 2008/115, pokiaľ nemožno od dotknutého členského štátu rozumne očakávať ukončenie nadmerného a nepredvídateľného zaťaženia, ktoré naďalej zaťažuje kapacity jeho špecializovaných zariadení určených na zaistenie z dôvodu mimoriadne veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie nariaďujúce ich zaistenie na účely odsunu. V tejto súvislosti môže byť nevyhnutné pravidelné preskúmanie situácie. Okrem toho takéto zaistenie vo väzenskom zariadení je vylúčené, ak sa ukáže ako nezlučiteľné s prípadným stavom zraniteľnosti dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny. V každom prípade je vylúčené aj vtedy, ak je voľné miesto v jednom zo špecializovaných zariadení určených na zaistenie v dotknutom členskom štáte alebo ak prichádza do úvahy miernejšie donucovacie opatrenie. Napokon podmienky zaistenia sa musia v čo najväčšej miere odlišovať od podmienok väznenia odsúdených osôb.
Na druhej strane podľa článku 16 ods. 1 druhej vety smernice 2008/115 zaistenie vo väzenskom zariadení možno výnimočne odôvodniť úplným, náhlym a dočasným naplnením kapacít všetkých špecializovaných zariadení určených na zaistenie v dotknutom členskom štáte za predpokladu, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny je oddelený od riadnych väzňov, a ak sa zjavne ukáže, že na zabezpečenie jeho návratu nestačí žiadne miernejšie donucovacie opatrenie. Každé zaistenie vo väzenskom zariadení na základe tohto ustanovenia možno nariadiť len na krátky čas a prestáva byť odôvodnené, ak naplnenie kapacít špecializovaných zariadení určených na zaistenie pretrváva nad rámec niekoľkých dní alebo sa pravidelne a v krátkych intervaloch opakuje. Napokon základné práva zaručené Chartou a práva zakotvené v článku 16 ods. 2 až 5 a článku 17 smernice 2008/115 sa musia dodržiavať počas celého obdobia zaistenia.
Ak podmienky vyššie uvedených predpokladov nie sú splnené a dotknutá vnútroštátna právna úprava nemôže byť vykladaná v súlade s právom Únie, zásada prednosti práva Únie ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť neuplatniť túto právnu úpravu.
Napokon po tretie Súdny dvor skúmal rozsah súdneho preskúmania, ktoré prináleží vnútroštátnemu súdu, keď rozhoduje o žiadosti o zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny na účely odsunu vo väzenskom zariadení alebo žiadosti o predĺženie takéhoto zaistenia na základe článku 18 smernice 2008/115. Vzhľadom na právo na účinnú súdnu ochranu zaručené článkom 47 Charty musí mať tento súd právomoc overiť dodržanie podmienok uložených týmto článkom 18. Na tieto účely musí mať najmä možnosť rozhodnúť o všetkých relevantných skutkových a právnych okolnostiach, pričom táto právomoc nemôže byť obmedzená len na skutočnosti predložené dotknutým správnym orgánom.