Vec T‑674/11
TV2/Danmark A/S
proti
Európskej komisii
„Štátna pomoc – Vysielanie vo verejnom záujme – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Pomoc poskytnutá dánskymi orgánmi v prospech dánskeho verejnoprávneho vysielateľa TV2/Danmark – Verejné financovanie poskytnuté na účely kompenzácie nákladov súvisiacich s plnením záväzkov služby vo verejnom záujme – Pojem pomoc – Rozsudok Altmark“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 24. septembra 2015
1. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu – Posúdenie v čase podania žaloby – Žaloba, ktorá môže priniesť žalobcovi prospech – Žaloba podniku, ktorý je príjemcom štátnej pomoci, proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa pomoc vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Skutočne existujúce nebezpečenstvo súdnej žaloby proti žalobcovi – Prípustnosť
(Článok 263 ZEÚ)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme podnikom – Vylúčenie – Podmienky uvedené v rozsudku Altmark
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme podnikom – Vylúčenie – Podmienky uvedené v rozsudku Altmark – Možnosť odchýliť sa od niektorých podmienok uvedených v rozsudku Altmark – Neexistencia
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Podniky poverené správou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Odvetvie vysielania – Rozlišovanie medzi skúškou Altmark, ktorou sa má určiť existencia pomoci, a skúškou podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ, ktorá umožňuje preukázať zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom – Relevantnosť Protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch jedine v súvislosti s posúdením existencie štátnej pomoci
[Článok 14 ZFEÚ, článok 106 ods. 2 ZFEÚ a článok 107 ods. 1 ZFEÚ; Protokol (č. 29) pripojený k Zmluvám o EÚ a FEÚ]
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme podnikom – Vylúčenie – Podmienky uvedené v rozsudku Altmark – Menej prísne posúdenie uvedených podmienok – Podmienka – Neexistencia konkurenčného a obchodného rozmeru odvetvia činnosti príjemcu výhody
[Článok 107 ods. 1 ZFEÚ; Protokol (č. 29) pripojený k Zmluvám o EÚ a FEÚ]
6. Prejudiciálne otázky – Výklad – Časové účinky rozsudkov o výklade – Spätná účinnosť – Hranice – Právna istota
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 267 ZFEÚ)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Povinnosť predchádzajúceho oznámenia a dočasného pozastavenia uplatnenia pomoci – Porušenie – Možnosť príjemcu domáhať sa zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery s cieľom namietať voči uplatneniu podmienok Altmark – Neexistencia
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 108 ods. 3 ZFEÚ)
8. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme podnikom – Druhá podmienka uvedená v rozsudku Altmark – Skúmanie podmienky týkajúcej sa objektívneho a transparentného stanovenia parametrov na výpočet kompenzácie – Zohľadnenie požiadavky účinnosti riadenia verejnej služby – Neprípustnosť
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
9. Žaloba o neplatnosť – Predmet – Rozhodnutie založené na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých každý postačuje na odôvodnenie jeho výroku – Zrušenie takého rozhodnutia – Podmienky
(Článok 263 ZEÚ)
10. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme podnikom – Štvrtá podmienka uvedená v rozsudku Altmark – Určenie kompenzácie na základe analýzy nákladov priemerného podniku v príslušnom odvetví, pokiaľ podnik nebol vybraný na základe verejného obstarávania – Nedostatočnosť analýzy nákladov podniku povereného úlohou vo verejnom záujme
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
11. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme podnikom – Štvrtá podmienka uvedená v rozsudku Altmark – Určenie kompenzácie na základe analýzy nákladov priemerného podniku v príslušnom odvetví, pokiaľ podnik nebol vybraný na základe verejného obstarávania – Dôkazné bremeno zaťažujúce dotknutý členský štát
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
12. Súdne konanie – Vedľajšie účastníctvo – Tvrdenia odlišné od tvrdení účastníka konania, ktorého v konaní podporuje – Prípustnosť – Podmienky
(Štatút Súdneho dvora, článok 40 štvrtý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 116 ods. 3)
13. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Priznanie výhody príjemcom – Povinnosť platiť sumy za sprostredkovanie iným podnikom konajúcim výlučne ako tranzitný alebo prepravný kanál – Vylúčenie – Povinnosť podniku verejnej služby platiť sumy pochádzajúce z poplatku, určené podnikom odmeňovaným za ich služby – Zahrnutie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
14. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne prostriedky – Legislatívne opatrenie ukladajúce tretím osobám osobitné použitie ich vlastných prostriedkov – Vylúčenie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
15. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Zvýhodnenie priznané zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov kontrolovaných štátom – Rozsah – Príjmy z reklamy verejnoprávneho vysielateľa – Vylúčenie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
16. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Dôvody, ktoré možno uplatniť proti rozhodnutiu Komisie v oblasti štátnej pomoci – Dôvody, ktoré neboli uplatnené v rámci správneho konania – Rozlišovanie medzi prípustnými právnymi dôvodmi a neprípustnými skutkovými dôvodmi
(Článok 108 ods. 2 ZFEÚ a článok 263 ZFEÚ)
17. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Pomoc priznaná novému príjemcovi – Rozlišovanie medzi režimom pomoci a individuálnou pomocou
(Článok 108 ZEÚ)
18. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Individuálna pomoc priznaná právnickej osobe založenej po zavedení pomoci a pristúpení dotknutého členského štátu k Únii – Kvalifikovanie ako existujúca pomoc – Podmienka
(Článok 108 ZEÚ)
1. V rámci žaloby o neplatnosť podanej príjemcom pomoci proti rozhodnutiu Komisie vyhlasujúcemu dotknutú štátnu pomoc alebo jedno zo sporných finančných opatrení za úplne zlučiteľné s vnútorným trhom možno záujem na konaní vyvodiť z existencie preukázaného rizika, že právne postavenie žalobcu by bolo dotknuté podaním žalôb na súde alebo že riziko podania žaloby na súd skutočne existuje ku dňu podania žaloby na súd Európskej únie.
V tejto súvislosti existencia „preukázaného“ alebo „existujúceho a skutočného“ rizika žaloby proti žalobcovi, ktorý je príjemcom pomoci, ktorá je protiprávna, ale zlučiteľná s vnútorným trhom, je daná jednak vtedy, ak na vnútroštátnych súdoch už prebiehalo konanie o takej žalobe v čase podania žaloby o neplatnosť na Všeobecnom súde alebo ak bola táto žaloba podaná na uvedených súdoch predtým, ako Všeobecný súd rozhodol o žalobe o neplatnosť, a jednak vtedy, ak predmetom žaloby prejednávanej na vnútroštátnych súdoch, na ktorú sa odvolával žalobca, bola pomoc, ktorej sa týkalo rozhodnutie napadnuté žalobou na Všeobecnom súde.
Z toho vyplýva, že príjemca nezákonnej pomoci vyhlásenej za zlučiteľnú s vnútorným trhom môže mať legitímny a skutočný záujem na podaní žaloby založenej na samotnom vymedzení dotknutých opatrení ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a novej pomoci v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy ES, ak je voči nemu podaná žaloba konkurenta na vnútroštátnom súde, o ktorej sa prerušilo konanie až do vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu a ktorá smeruje k jeho zaviazaniu na zaplatenie úrokov za obdobie nezákonnosti a na náhradu škody spôsobenej z dôvodu nezákonnosti pomoci.
(pozri body 34, 36 – 39)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 47 – 49)
3. Z úplne jednoznačného znenia rozsudku Altmark v oblasti štátnej pomoci vyplýva, že účelom štyroch v ňom uvedených podmienok je kvalifikácia predmetného opatrenia ako štátnej pomoci, či presnejšie určenie existencie zvýhodnenia. Štátny zásah, ktorý nezodpovedá jednej alebo viacerým z uvedených podmienok, sa preto musí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
V tejto súvislosti pokiaľ ide konkrétnejšie o vzťah medzi treťou a druhou podmienkou Altmark, zrejme nemožno konštatovať, že kompenzácia poskytnutá podniku, ktorý je jej príjemcom a ktorý je poverený úlohou vo verejnom záujme, neprekračuje sumu nevyhnutnú na úplné alebo čiastočné pokrytie nákladov, ktoré vznikli pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme, berúc do úvahy súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov, bez toho, aby sa najprv zistilo, podľa akých kritérií bola určená výška tejto kompenzácie, čo je práve predmetom druhej podmienky Altmark.
(pozri body 54, 55)
4. Zo znenia Protokolu (č. 29) o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch (Amsterdamský protokol) vyplýva, že cieľom tohto aktu je výklad uvedenej odchýlky od článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Nie je teda relevantný na posúdenie uplatniteľnosti kritérií Altmark, ktorých cieľom je určiť, či ide o štátnu pomoc, a nie určiť, či je táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom. Okrem toho nemožno uznať, že Amsterdamský protokol vylučuje uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže a zakazuje Komisii preskúmať, či financovanie zo štátnych prostriedkov hospodársky zvýhodňuje verejnoprávnych vysielateľov, vychádzajúc pritom z kritérií stanovených Súdnym dvorom v rozsudku Altmark. Okrem toho, aj keby sa pripustilo, že Amsterdamský protokol je relevantný pri posudzovaní existencie štátnej pomoci, platilo by to len pre prvú podmienku Altmark týkajúcu sa vymedzenia záväzkov služby vo verejnom záujme.
(pozri body 61, 62)
5. V rámci určenia existencie štátnej pomoci menej prísne uplatnenie podmienok Altmark v konkrétnom prípade môže byť odôvodnené tým, že odvetvie, v ktorom príjemca kompenzácie pôsobí, nemá konkurenčný a obchodný rozmer. Berúc do úvahy špecifickosť vysielania vo verejnom záujme, ktorú zdôrazňuje Protokol (č. 29) o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, pritom nemožno uznať, že odvetvie televízneho vysielania nemá konkurenčný a obchodný rozmer. O existencii tohto rozmeru svedčí najmä skutočnosť, že verejnoprávny vysielateľ, ktorý je čiastočne financovaný zo svojich príjmov z reklamy, pôsobí na trhu televíznej reklamy.
(pozri bod 70)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 79, 80, 83, 85)
7. Finančné následky, ktoré príjemcovi vyplývajú z neoznámeného opatrenia, nie sú okolnosťou, ktorá by vzhľadom na všeobecnú zásadu právnej istoty odôvodňovala časové obmedzenie účinkov rozsudku, ktorým Súdny dvor vyloží článok 107 ods. 1 ZFEÚ v tom zmysle, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Z toho vyplýva, že príjemca takéhoto opatrenia sa nemôže odvolávať na nepriaznivé finančné okolnosti, ktoré jej spôsobuje uplatnenie podmienok Altmark na predmetné opatrenie a jeho vymedzenie ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v súlade s jeho výkladom podaným v rozsudku Altmark, s cieľom domáhať sa na základe zásady právnej istoty neuplatnenia týchto podmienok v prejednávanom prípade.
Otázku, či je v súlade so zásadou právnej istoty, ak sa príjemcovi platby, ktorá sa v čase skutkových okolností považovala za kompenzáciu poskytovanú za plnenie úlohy vo verejnom záujme, uloží povinnosť vrátiť určitú peňažnú sumu, ktorá vyplýva zo súbežného a spätného uplatnenia rozsudkov týkajúcich sa výkladu článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktoré boli vydané niekoľko rokov po vyplatení tejto kompenzácie, však nemožno vyriešiť v rámci prejednávaného sporu, ktorý sa týka platnosti rozhodnutia, ktorým Komisia klasifikovala uvedenú kompenzáciu ako štátnu pomoc. Je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, prípadne po položení prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru, či sa za okolností prejednávaného prípadu uplatnia pravidlá týkajúce sa povinnosti nahradiť štátu úroky za obdobie nezákonnosti a prípadne povinnosti nahradiť škodu, ktorá mohla byť spôsobená konkurentom z dôvodu nezákonnosti pomoci.
(pozri body 82, 84)
8. V rámci určenia existencie štátnej pomoci druhá podmienka Altmark, podľa ktorej kritériá, na základe ktorých sa vypočíta protihodnota, musia byť vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa vylúčilo, že protihodnota bude predstavovať ekonomickú výhodu, ktorá môže zvýhodniť prijímajúci podnik vo vzťahu ku konkurenčným podnikom, stanovuje tri požiadavky, ktoré musia spĺňať kritériá výpočtu kompenzácie, aby sa zabezpečilo, že tento výpočet je spoľahlivý a Komisia ho môže overiť. Podľa týchto požiadaviek musia byť kritériá výpočtu kompenzácie stanovené vopred transparentným postupom a ako také musia byť objektívne. Z rozsudku Altmark vôbec nevyplýva, že podľa druhej podmienky, ktorú tento rozsudok stanovuje, musia byť kritériá výpočtu kompenzácie sformulované tak, aby umožňovali ovplyvniť alebo kontrolovať úroveň výdavkov vynaložených príjemcom tejto kompenzácie.
Výklad druhej podmienky Altmark, podľa ktorého kritériá výpočtu kompenzácie musia byť nielen objektívne a stanovené vopred transparentným postupom, ale musia tiež zabezpečiť efektívnosť riadenia služby vo verejnom záujme, totiž nie je zlučiteľný so znením druhej podmienky Altmark a vedie k zámene so štvrtou podmienkou uvedeného rozsudku, ktorá sa týka požiadavky účinnosti.
Komisia preto tým, že vyžadovala, aby kritériá výpočtu kompenzácie poskytovanej podniku na plnenie úlohy vo verejnom záujme boli sformulované tak, aby zabezpečovali efektívne plnenie úlohy vo verejnom záujme, vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia.
(pozri body 102 – 106)
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 109)
10. V rámci určenia existencie štátnej pomoci pri preskúmaní štvrtej podmienky Altmark, podľa ktorej pokiaľ sa neuskutočnilo výberové konanie v rámci verejnej súťaže umožňujúcej vybrať kandidáta schopného plniť úlohu vo verejnom záujme za najnižšiu cenu, poskytnutá kompenzácia musí byť určená na základe priemerného, dobre riadeného podniku, ktorý má k dispozícii primerané potrebné prostriedky, hľadaním takého podniku sa má optimalizovať výška kompenzácie, ktorá sa považuje za nevyhnutnú na uskutočňovanie úlohy vo verejnom záujme, a zabrániť tomu, aby sa vysoké náklady neefektívneho podniku použili ako referenčný základ pri výpočte výšky tejto kompenzácie.
Na splnenie tejto podmienky teda nestačí, ak členský štát konštatuje, že vzhľadom na špecifiká úlohy vo verejnom záujme nie je možné určiť na trhu podnik porovnateľný s príjemcom kompenzácie, a následne sa usiluje preukázať, že samotný príjemca je dobre riadeným podnikom, ktorý má k dispozícii primerané prostriedky v zmysle tejto podmienky.
(pozri body 116, 117, 131)
11. Čo sa týka dôkazného bremena v oblasti štátnej pomoci, hoci Komisii prináleží preukázať existenciu štátnej pomoci, dotknutý členský štát je podľa článku 10 ods. 2 v spojení s článkom 2 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy ES povinný poskytnúť Komisii všetky potrebné informácie, aby mohla prijať rozhodnutie o klasifikácii skúmaného opatrenia a prípadne o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom.
Členský štát je teda povinný preukázať, že pokiaľ sa výber podniku povereného plnením príslušnej úlohy vo verejnom záujme neuskutočnil prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže, výška kompenzácie poskytnutej tomuto podniku bola určená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie tejto úlohy vynaložil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii primerané prostriedky potrebné na splnenie požiadaviek na predmetnú službu vo verejnom záujme. Pokiaľ sa to nepreukáže, nemožno vylúčiť, že kompenzácia poskytnutá podniku poverenému úlohou vo verejnom záujme zahŕňa štátnu pomoc.
(pozri body 124, 126)
12. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 156)
13. Za predpokladu, že v oblasti štátnej pomoci bola určitá suma vyplatená subjektu, ktorý je povinný previesť celú túto sumu na tretiu osobu, nemožno v zásade hovoriť o výhode poskytnutej subjektu, ktorý vystupuje len ako „platobný subjekt“ alebo „platobný kanál“. V takom prípade je predmetná suma len v dočasnom vlastníctve tohto subjektu. Opačný záver možno pripustiť len v prípade, ak sa preukáže, že toto dočasné vlastníctvo ako také poskytuje dotknutému subjektu prospech, napríklad v podobe úrokov za obdobie, počas ktorého je vlastníkom tejto sumy.
V tejto súvislosti pokiaľ pri plnení časti úlohy vo verejnom záujme, ktorú mu zveril zákonodarca, musel podnik využívať služby iných podnikov, čo znamená, že ako protihodnotu musel voči nim prevziať povinnosť platiť primeranú odplatu za tieto služby, ktorá im umožní poskytovať dotknuté služby, podnik poverený úlohou vo verejnom záujme musel sám prevziať záväzky voči ostatným podnikom, v dôsledku čoho jeho úloha nebola obmedzená len na jednoduchý „tranzitný kanál“ pre prostriedky pochádzajúce z poplatkov a určené iným podnikom. Okrem toho skutočnosť, že ostatné podniky mali svoju vlastnú právnu subjektivitu, odlišnú od právnej subjektivity podniku povereného úlohou vo verejnom záujme, nemá nijaký vplyv.
(pozri body 159, 171)
14. Výhody, ktoré nie sú v oblasti štátnej pomoci poskytnuté zo štátnych prostriedkov, v nijakom prípade nemôžu predstavovať štátnu pomoc. V tejto súvislosti výhodou poskytnutou zo štátnych prostriedkov je výhoda, ktorá v prípade, ak bola poskytnutá, má nepriaznivý vplyv na štátne prostriedky.
Najjednoduchšou formou tohto nepriaznivého vplyvu je prevod štátnych prostriedkov na subjekt, ktorému je výhoda poskytnutá. Na to, aby sa výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom mohla považovať za štátnu pomoc, netreba vo všetkých prípadoch dokázať, že došlo k prevodu štátnych prostriedkov. V tomto zmysle môže existovať výhoda s nepriaznivým vplyvom na štátne prostriedky, ktorá nezahŕňa prevod štátnych prostriedkov. Tak je to najmä v prípade opatrenia, ktorým orgány verejnej moci priznajú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré – aj keď nezahŕňa prevod štátnych prostriedkov – stavia jeho príjemcov do výhodnejšej finančnej situácie, ako je finančná situácia ostatných daňovníkov.
Pokiaľ ide o rozsah pojmu štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, zahŕňa všetky peňažné prostriedky, ktoré môžu verejné orgány skutočne použiť na podporu podnikov bez ohľadu na to, či tieto prostriedky trvalo patria, alebo nepatria do majetku štátu. V dôsledku toho, aj keď sumy zodpovedajúce predmetnému opatreniu nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve štátnej pokladnice, skutočnosť, že sú stále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom, stačí na to, aby sa považovali za štátne prostriedky.
Štátne prostriedky môžu tvoriť aj prostriedky, ktoré pochádzajú od tretích osôb, ale ktoré ich vlastníci dobrovoľne dali k dispozícii štátu alebo ktorých sa ich vlastníci vzdali a ktoré štát v rámci výkonu svojich zvrchovaných právomocí prevzal do svojej správy. Naproti tomu nemožno konštatovať, že prostriedky sa nachádzajú pod verejnou kontrolou, a teda predstavujú štátne prostriedky v uvedenom zmysle, len preto, že štát legislatívnym opatrením uložil tretej osobe povinnosť používať jej vlastné prostriedky určitým spôsobom.
(pozri body 190, 195, 196, 198, 201, 208, 209)
15. Príjmy z reklamy vysielateľa povereného úlohou vo verejnom záujme predstavujú finančnú protihodnotu, ktorú platili inzerenti za využívanie reklamného vysielacieho času. Tieto príjmy preto pôvodne nepochádzali zo štátnych prostriedkov, ale zo súkromných prostriedkov inzerentov.
Pokiaľ ide o otázku, či možno usudzovať, že orgány dotknutého členského štátu kontrolovali tieto prostriedky, ktoré pôvodne boli súkromné, tieto prostriedky ich vlastníci dobrovoľne nedali k dispozícii štátu a nejde ani o prostriedky, ktorých sa ich vlastníci vzdali a ktoré štát prevzal do svojej správy. V prípade, ak zásah štátu konkrétne spočíva v určení podielu predmetných prostriedkov pochádzajúcich z príjmov z reklamy, ktoré sa musia previesť tomuto vysielateľovi, a príslušné vnútroštátne orgány majú len právomoc stanoviť maximálnu sumu týchto prostriedkov, ktorá sa prevedie tomuto vysielateľovi, túto právomoc nemožno považovať za dostačujúcu na konštatovanie, že išlo o prostriedky pod verejnou kontrolou.
Ak by sa naproti tomu na základe pokynu príslušných vnútroštátnych orgánov časť príjmov z reklamy dala k dispozícii týmto orgánom, táto časť príjmov z reklamy by predstavovala štátne prostriedky. Naopak nie je opodstatnené domnievať sa, že zvyšná časť príjmov z reklamy, ktorá nebola zadržaná, predstavuje štátne prostriedky.
Skutočnosť, že ministerstvo kultúry dotknutého členského štátu môže zadržať časť príjmov z reklamy, neumožňuje dospieť k inému záveru. Takáto okolnosť totiž neznamená, že nezadržaný zvyšok predstavoval štátne prostriedky, ani že jeho prevod vysielateľovi predstavuje štátnu pomoc v jeho prospech. Napokon nie je v tejto súvislosti relevantná ani neexistencia zmluvných vzťahov medzi inzerentmi a vysielateľom alebo jeho vplyvu na reklamnú činnosť.
Z toho vyplýva, že pokiaľ rozhodnutie Komisie vymedzuje takéto príjmy z reklamy ako štátnu pomoc, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré má v tejto otázke za následok neplatnosť rozhodnutia.
(pozri body 211, 212, 214, 217, 218, 220)
16. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 229 – 231)
17. Ak je v oblasti štátnej pomoci pomoc poskytnutá novému príjemcovi, ktorý je odlišný od príjemcov existujúcej pomoci, v prípade tohto nového príjemcu môže ísť len o novú pomoc. V tejto súvislosti je potrebné rozlíšiť jednak schémy pomoci a jednak individuálnu pomoc.
(pozri body 236 – 239)
18. V oblasti práva hospodárskej súťaže, vrátane uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania.
Pri určovaní príjemcu existujúcej pomoci treba vziať do úvahy hospodársku jednotku, ktorá je príjemcom tejto pomoci, bez ohľadu na prípadnú zmenu jej právneho postavenia. V dôsledku toho možno za existujúcu pomoc považovať aj individuálnu pomoc, aj keby bola poskytnutá právnemu subjektu zriadenému po zavedení pomoci a pristúpení dotknutého členského štátu k Únii, pokiaľ sa preukáže, že predmetný právny subjekt v okamihu zavedenia pomoci síce ako taký neexistoval, ale v tom čase bol súčasťou podniku, teda hospodárskej jednotky, ktorej bola poskytnutá existujúca pomoc.
(pozri body 243, 244)