Vec T‑706/22
Nicoventures Trading Ltd a i.
proti
Európskej komisii
Uznesenie Všeobecného súdu (druhá komora) z 20. septembra 2023
„Žaloba o neplatnosť – Verejné zdravie – Zrušenie určitých výnimiek týkajúcich sa zahrievaných tabakových výrokov – Priama dotknutosť – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť“
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Všeobecne záväzné akty spôsobilé upraviť právne postavenie jednotlivcov – Zahrnutie – Podmienky týkajúce sa aktívnej legitimácie fyzických a právnických osôb – Rozsah
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
(pozri bod 16)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Podmienky – Pozmeňujúca smernica zakazujúca uvádzanie zahrievaných tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh a podriaďujúca zahrievané tabakové výrobky bez charakteristickej arómy povinnostiam označovania – Smernica vyvolávajúca priame účinky na právne postavenie subjektov, ktoré uvádzajú také výrobky na trh – Neexistencia miery voľnej úvahy členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie smernice voči nim
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, zmenená smernicou 2022/2100)
(pozri body 24 – 28)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Možnosť byť osobne dotknutý rozhodnutím všeobecnej povahy – Podmienky – Pozmeňujúca smernica zakazujúca uvádzanie zahrievaných tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh a podriaďujúca zahrievané tabakové výrobky bez charakteristickej arómy povinnostiam označovania – Žaloba podaná subjektmi, ktoré uvádzajú uvedené výrobky na trh – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť
(Článok 263 druhý a tretí odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40, zmenená smernicou 2022/2100, článok 5, článok 7 ods. 12 a článok 19 ods. 3)
(pozri body 36, 37, 45 – 56)
Zhrnutie
Jedna zo žalobkýň, spoločnosť Nicoventures Trading, ktorá bola založená v roku 2011 v rámci skupiny British American Tobacco, vyvíja a uvádza na trh nehorľavé inovačné výrobky, vrátane zahrievaných tabakových výrobkov. Predáva ich iným spoločnostiam skupiny vrátane ostatných žalobkýň, ktoré zabezpečujú alebo majú v úmysle zabezpečiť ich distribúciu na trhu štrnástich členských štátov.
Komisia prijala 29. júna 2022 delegovanú smernicu 2022/2100(1) (ďalej len „napadnutý akt“), ktorou sa mení smernica 2014/40(2), pokiaľ ide o zrušenie určitých výnimiek týkajúcich sa zahrievaných tabakových výrobkov. Účinkom tohto aktu je zákaz uvádzania zahrievaných tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh a podriadenie zahrievaných tabakových výrobkov na fajčenie bez charakteristickej arómy rovnakým povinnostiam označovania, akým podliehajú niektoré iné tabakové výrobky na fajčenie, a to cigarety, tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet a tabak do vodnej fajky. Členské štáty sú povinné do 23. októbra 2023 prijať opatrenia na prebratie potrebné na uplatnenie týchto nových zákazov a povinností.
Keďže žalobkyne tvrdili, že napadnutý akt má negatívny vplyv na ich právne postavenie, podali na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť tohto aktu.
Všeobecný súd svojím uznesením zamietol žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že žalobkyne nie sú napadnutým aktom osobne dotknuté.
Posúdenie Všeobecným súdom
V preambule Všeobecný súd pripomenul, že podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
Keďže napadnutý akt, ktorý je regulačným aktom, vyžaduje vykonávacie opatrenia a z tohto dôvodu sa naň nevzťahuje posledný predpoklad stanovený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, Všeobecný súd skúmal, či sú žalobkyne priamo a osobne dotknuté týmto aktom v zmysle druhého predpokladu uvedeného v tomto ustanovení.
Pokiaľ ide o priamu dotknutosť, Všeobecný súd po tom, čo pripomenul obe podmienky, ktoré musia byť v tejto súvislosti kumulatívne splnené, konštatoval, že na žalobkyne sa vzťahuje zákaz a povinnosti vyplývajúce priamo z napadnutého aktu bez ohľadu na skutočnosť, že tento akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, a to opatrenia na prebratie. Opatrenia na prebratie stanovené napadnutým aktom sú totiž potrebné len na úplné uplatnenie uvedených zákazov a povinností v právnych poriadkoch členských štátov bez toho, aby mali členské štáty vlastnú mieru voľnej úvahy, keďže napadnutý akt v tejto súvislosti neponecháva členským štátom žiadnu mieru voľnej úvahy. Žalobkyne sa preto musia považovať za priamo dotknuté napadnutým aktom.
Pokiaľ ide o osobnú dotknutosť, Všeobecný súd pripomenul, že všeobecne záväzný akt sa môže osobne týkať určitých fyzických alebo právnických osôb, ktorý preto má vo vzťahu k nim povahu rozhodnutia, ak sa tento akt týka fyzickej alebo právnickej osoby z dôvodu jej určitých osobitných vlastností alebo faktickej situácie, ktorá ju vymedzuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ju individualizuje obdobným spôsobom, akým by bol individualizovaný adresát.
V prvom rade Všeobecný súd konštatoval, že povolenia, vyhlásenia a oznámenia o uvedení na trh vyžadované smernicou 2014/40 pred uvedením tabakových výrobkov na trh, na ktoré sa žalobkyne odvolávajú, nepreukazujú, že sú napadnutým aktom osobne dotknuté.
V tejto súvislosti sa Všeobecný súd po prvé domnieval, že skutočnosť, že subjekty, ktoré podali vyhlásenie alebo oznámenie alebo ktoré majú povolenie, boli identifikovateľné v čase prijatia napadnutého aktu, sama osebe nestačí na vyvodenie záveru o osobnej dotknutosti týchto subjektov.
Po druhé rozhodujúci nie je ani počet fyzických alebo právnických osôb, ktorých sa takýto akt týka.
Po tretie, aj keď absolútny zákaz uvádzania zahrievaných tabakových výrobkov s charakteristickými arómami na trh vyplývajúci z napadnutého aktu bude mať nevyhnutne za následok spochybnenie povolení niektorých žalobkýň, nemožno sa domnievať, že tieto povolenia charakterizujú a individualizujú postavenie ich držiteľov vo vzťahu k napadnutému aktu takým spôsobom, ako keby boli jeho adresátmi. V prvom rade totiž účinky napadnutého aktu vznikajú rovnako tak vo vzťahu k subjektom, ktoré získali povolenie, ako aj vo vzťahu k subjektom, ktoré urobili vyhlásenia alebo oznámenia podľa smernice 2014/40, alebo aj voči subjektom, ktoré ešte nezískali povolenie alebo nepodali vyhlásenie alebo oznámenie, ale ktoré zamýšľajú uviesť takéto výrobky na trh. Ďalej povolenia, ako aj vyhlásenia alebo oznámenia spĺňajú objektívne požiadavky, ktoré sú stanovené pre všetky subjekty všeobecným a abstraktným spôsobom, bez výlučnosti pre dotknuté subjekty. Napokon v rozsahu, v akom smernica 2014/40 stanovuje, že rôzne delegované akty môžu spresniť alebo zmeniť podmienky uvádzania tabakových výrobkov patriacich do jej pôsobnosti na trh, povolenia a práva na uvádzanie na trh nemožno považovať za nadobudnuté na dobu neurčitú.
Po štvrté skutočnosť, že žalobkyne sa nenachádzajú v rovnakej situácii ako subjekty nachádzajúce sa na vstupe a na výstupe výrobného a distribučného reťazca predmetných výrobkov, je irelevantná. Žalobkyne totiž musia preukázať, že sú dotknuté z dôvodu ich špecifickej vlastnosti alebo skutkovej situácie, ktorá ich odlišuje rovnakým spôsobom ako adresáta rozhodnutia.
V druhom rade Všeobecný súd zamietol tvrdenie žalobkýň založené na podstatnom zásahu do ich konkurenčného postavenia. Na individualizovanie oproti ostatným subjektom nestačí, že niektoré subjekty by boli hospodársky viac dotknuté všeobecne záväzným aktom ako iné, keďže uplatnenie tohto aktu sa vykonáva v závislosti od objektívne určenej situácie. Okrem toho samotná okolnosť, že fyzická alebo právnická osoba môže v dôsledku novej právnej úpravy stratiť významný zdroj príjmov nepreukazuje, že sa nachádza v osobitnej situácii. Nestačí ani na preukázanie toho, že sa jej táto nová právna úprava osobne týka, táto osoba musí totiž predložiť dôkaz o skutočnostiach, na základe ktorých možno dôjsť k záveru, že údajne spôsobená ujma ju individualizuje vo vzťahu ku všetkým ostatným hospodárskym subjektom, ktoré sú dotknuté uvedenou právnou úpravou rovnakým spôsobom ako ona sama.