Vec T‑31/17
Portugalská republika
proti
Európskej komisii
„EPZF – Výdavky vylúčené z financovania – Osobitné opatrenia v prospech najvzdialenejších regiónov – Článok 12 písm. c) nariadenia (ES) č. 247/2006 – Technická pomoc – Kontrolné činnosti – Procesné záruky – Legitímna dôvera“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 22. novembra 2018
1. Poľnohospodárstvo – Financovanie z EPZF – Zúčtovanie – Vypracovanie rozhodnutí – Písomné oznámenie Komisie výsledkov svojich kontrol členským štátom – Obsah – Minimálne požiadavky
(Nariadenie Rady č. 1290/2005, článok 31; nariadenie Komisie č. 885/2006, článok 11)
2. Poľnohospodárstvo – Financovanie z EPZF – Osobitné opatrenia v prospech najvzdialenejších regiónov – Oprávnenosť operácií a výdavkov – Operácie technickej pomoci – Pojem – Kontroly vykonané členskými štátmi – Vylúčenie
[Nariadenie Rady č. 1290/2005, článok 5 písm. a) a článok 11 a nariadenie Rady č. 247/2006, článok 12 písm. c)]
3. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Odvolávanie sa členského štátu – Prípustnosť
4. Poľnohospodárstvo – Financovanie z EPZF – Osobitné opatrenia v prospech najvzdialenejších regiónov – Oprávnenosť operácií a výdavkov – Schvaľovanie všeobecného programu predloženého členským štátom Komisiou – Dôsledky – Konečné stanovisko, pokiaľ ide o oprávnenosť predmetných výdavkov na financovanie Úniou – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 1290/2005, článok 31 a nariadenie Rady č. 247/2006, článok 24; nariadenie Komisie č. 793/2006, článok 49)
1. V rámci postupu schvaľovania zúčtovania EPZF musí písomné oznámenie Komisie v zmysle článku 11 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 885/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV, umožniť dotknutému členskému štátu dokonale sa oboznámiť s výhradami Komisie, pokiaľ ide o súlad výdavkov s pravidlami Únie, aby mohlo splniť funkciu upozornenia, ktorú mu uvedené ustanovenie priznáva. Z toho vyplýva, že článok 11 ods. 1 nariadenia č. 885/2006 vyžaduje, aby nezrovnalosť, ktorá sa vytýka príslušnému členskému štátu, bola dostatočne presne uvedená v písomnom oznámení stanovenom v prvom pododseku uvedeného ustanovenia.
Okrem toho pokiaľ sa ten istý dôvod neoprávnenosti namieta voči kategórii alebo skupine výdavkov, Komisia sa môže obmedziť na celkové odôvodnenie pre všetky dotknuté výdavky.
(pozri body 29, 30, 36)
2. Opatrenia technickej pomoci, ktoré sú uvedené v článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a stanovené v programe podpory v prospech najvzdialenejšieho regiónu, sú v zásade oprávnené na financovanie Úniou, predovšetkým za predpokladu, že súvisia s prípravou, vykonávaním alebo prispôsobením podporných opatrení. Nariadenie č. 247/2006 a nariadenie č. 793/2006, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 247/2006 však nespresňujú, či opatrenia technickej pomoci uvedené v článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 zahŕňajú, alebo nezahŕňajú kontrolné činnosti vykonávané vnútroštátnymi orgánmi. Okrem toho sa zdá, že v práve Únie a osobitne v oblasti EPZF neexistuje všeobecná a prierezová definícia pojmu „technická pomoc“, ktorá by sa mohla transponovať v tomto kontexte a ďalej, že výraz „technická pomoc“ nevyhnutne neoznačuje súbor opatrení zahŕňajúcich kontrolné činnosti.
Je potrebné vyložiť článok 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 s ohľadom nielen na jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. V tejto súvislosti po prvé ani v tomto ustanovení ani v ostatných relevantných ustanoveniach nariadení č. 247/2006 a 793/2006 sa neuvádzajú činnosti v oblasti hodnotenia, auditu a kontroly. Po druhé v oblasti EPZF nemusí pojem „technická pomoc“ v určitých prípadoch a predovšetkým v rámci článku 5 písm. a) nariadenia č. 1290/2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky odkazovať na súbor opatrení zahŕňajúcich kontrolné činnosti, ale môže označovať len činnosti správnej a technickej podpory stricto sensu. Po tretie pokiaľ právne predpisy nestanovujú inak, podľa článku 11 nariadenia č. 1290/2005 sa platby týkajúce sa financovania poskytovaného na základe tohto nariadenia vyplácajú príjemcom v plnej výške. Z týchto ustanovení vyplýva, že rozpočtové prostriedky vyčlenené na EPZF, a predovšetkým rozpočtové prostriedky pridelené členským štátom, sa musia v zásade použiť na financovanie operačných výdavkov, ktorých dôsledkom je, že sa príjemcom uhradia platby. Z toho vyplýva, že pokiaľ nie je stanovené inak, tieto rozpočtové prostriedky nemožno použiť na to, aby vnútroštátnym orgánom pomáhali pri plnení správnych činností, za ktoré obvykle zodpovedajú, ako sú činnosti kontroly splnenia podmienok na poskytnutie pomoci a prémií.
Za týchto podmienok z doslovného, systematického a teleologického výkladu článku 12 písm. c) nariadenia č. 247/2006 vyplýva, že „opatrenia… technickej pomoci v súvislosti s vykonávaním… podporných opatrení“, ktoré sú v ňom uvedené, nezahŕňajú kontrolné činnosti vykonávané vnútroštátnymi orgánmi.
(pozri body 47, 48, 61, 62, 66 – 71, 74)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 85 – 87)
4. Z článku 24 nariadenia č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a z článku 49 a nariadenia č. 793/2006, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 247/2006, vyplýva, že schválenie podporných opatrení obsiahnutých vo všeobecných programoch Komisiou predložených členskými štátmi na základe článku 24 predstavuje nevyhnutný predpoklad na financovanie uvedených opatrení z EPZF.
Všeobecné programy však majú predbežnú povahu, takže Komisia, keď ich schváli, v zásade nevyjadruje konečné stanovisko k otázke súladu opatrení, ktoré obsahujú, so všetkými uplatniteľnými ustanoveniami práva Únie, a teda k oprávnenosti týchto opatrení na financovanie Úniou. Zo samotného schválenia všeobecného programu Komisiou preto nemožno vyvodiť, že oprávnenosť týchto opatrení na financovanie Úniou nemôže Komisia spochybniť, a to najmä v rámci postupu overovania súladu stanoveného v článku 31 nariadenia č. 1290/2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
(pozri body 92, 93)