NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PAOLO MENGOZZI
prednesené 28. júla 2016 (1)
Vec C‑173/15
GE Healthcare GmbH
proti
Hauptzollamt Düsseldorf
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf (Daňový súd Düsseldorf, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Colný kódex Spoločenstva – Nariadenie (EHS) č. 2913/92 – Nariadenie (EHS) č. 2454/93 – Colná hodnota – Zahrnutie licenčných poplatkov za ochrannú známku do colnej hodnoty – Platba licenčných poplatkov za ochrannú známku v prospech spoločnosti spojenej s predávajúcim a kupujúcim tovaru – Licenčné poplatky za predaj tovaru, ako aj za poskytovanie služby a používanie chráneného názvu – Primerané rozdelenie na základe objektívnych a kvantifikovateľných údajov“
I – Úvod
1. Možno licenčné poplatky za ochrannú známku zahrnúť do colnej hodnoty dovážaného tovaru, hoci ich výška nebola v čase vzniku colného dlhu známa? Ak je odpoveď kladná, majú sa tieto licenčné poplatky za ochrannú známku zaplatiť a za akých podmienok v prípade, keď sa nevzťahujú výlučne na dovážaný tovar a keď tak kupujúci, ako aj predávajúci patria do rovnakej skupiny spoločností ako podnik, ktorému sa majú tieto licenčné poplatky zaplatiť?
2. Takéto sú v podstate prejudiciálne otázky, ktoré predložil Finanzgericht Düsseldorf (finančný súd v Düsseldorfe, Nemecko) a ktoré sa týkajú výkladu ustanovení nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva(2), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006(3) (ďalej len „Colný kódex“)(4), ako aj ustanovení nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92(5), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1792/2006 z 23. októbra 2006(6) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“)(7).
3. Tieto otázky sú súčasťou sporu medzi spoločnosťou GE Healthcare GmbH a Hauptzollamt Düsseldorf (hlavný colný úrad v Düsseldorfe), ktorý sa týka žiadosti o vrátenie licenčných poplatkov, podanej spoločnosťou GE Healthcare z dôvodu, že suma poplatkov za ochrannú známku, zaplatená spoločnosti M., nemala byť pripočítaná k colnej hodnote tovaru, ktorý GE Healthcare doviezla do Spoločenstva od predávajúcich z tretích krajín patriacich do tej istej skupiny spoločností, a to skupiny General Electric (ďalej len „skupina GE“).
4. Konkrétnejšie zo spisu vyplýva, že spoločnosť, ktorej univerzálnym právnym nástupcom je GE Healthcare, uzavrela 1. januára 2003 licenčnú zmluvu (trademark agreement) so spoločnosťou M., podnikom rovnako patriacim do skupiny GE. Podľa článku II A tejto zmluvy spoločnosť M. udelila spoločnosti GE Healthcare za odplatu nevýhradnú licenciu, oprávňujúcu ju na používanie ochrannej známky skupiny GE pre vyrábané a na trh uvádzané výrobky, aj ako pre služby poskytované tretím osobám, pri najprísnejšom dodržiavaní noriem kvality.(8) K 31. decembru každého roka dosahovali licenčné poplatky, ktoré sa mali zaplatiť z tohto právneho dôvodu, 0,95 % obratu spoločnosti GE Healthcare za používanie ochrannej známky a 0,05 % jej obratu za používanie obchodného názvu GE. Na účely výpočtu výšky poplatkov zmluva upravovala najmä podmienky, podľa ktorých mala GE Healthcare odovzdať spoločnosti M. informácie o cenách, ako aj podmienky overenia tohto výpočtu spoločnosťou M.
5. Okrem toho spoločnosť M. udelila spoločnosti GE Healthcare bezodplatne nevýhradnú licenciu oprávňujúcu ju podľa jej uváženia používať ochrannú známku nachádzajúcu sa na výrobkoch, ktoré používa na kontroly, obchodné vzorky, šrot alebo odpad. GE Healthcare bola rovnako oprávnená používať pod touto ochrannou známkou bez licenčných poplatkov výrobky v obchodnom styku so spoločnosťami (patriacimi do rovnakej skupiny) oprávnenými na používanie licencie za podmienok analogických podmienkam uvedeným v licenčnej zmluve.
6. Podľa vnútroštátneho súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, podľa licenčnej zmluvy mala spoločnosť M. rozsiahle kontrolné právomoci a v prípade porušenia noriem kvality bola oprávnená vypovedať zmluvu s krátkou výpovednou dobou.
7. Pri colnej kontrole vzťahujúcej sa na obdobie rokov 2007 až 2009 hlavný colný úrad v Düsseldorfe okrem iného zistil, že GE Healthcare nadobudla od spoločností patriacich do skupiny GE tovar pochádzajúci z tretej krajiny, ale že nesprávne opomenula vo vyhláseniach uviesť licenčné poplatky na určenie colnej hodnoty tohto tovaru. V dôsledku toho hlavný colný úrad v Düsseldorfe vydal rozhodnutie o dodatočnom vybraní nezaplateného dovozného cla.
8. GE Healthcare po zaplatení tohto cla požiadala o jeho vrátenie v súlade s postupom upraveným v článku 236 colného kódexu. Táto žiadosť sa zakladala na tom, že licenčné poplatky, ktoré boli zaplatené podľa licenčnej zmluvy, neboli licenčnými poplatkami, ktoré sa majú pripočítať k colnej hodnote dovážaného tovaru podľa článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu. Podľa spoločnosti GE Healthcare sa totiž tieto poplatky nevzťahovali na dovážaný tovar a v každom prípade neboli „podmienkou predaja tohto tovaru“ v zmysle tohto článku.
9. Pretože hlavný colný úrad v Düsseldorfe túto žiadosť zamietol, GE Healthcare podala opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
10. Keďže sa vnútroštátny súd domnieval, že riešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu ustanovení colného kódexu a vykonávacieho nariadenia, rozhodol sa prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Môžu byť licenčné poplatky v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) [Colného kódexu] zahrnuté do colnej hodnoty, hoci ani pri uzavretí zmluvy, ani v období rozhodnom pre vznik colného dlhu, ktorý v prípade sporu vyplýva z článku 201 ods. 2 a článku 214 ods. 1 [tohto] kódexu, nie je zrejmý vznik licenčných poplatkov?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Môžu sa licenčné poplatky za ochrannú známku v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) Colného kódexu vzťahovať na dovážaný tovar, hoci sa platia aj za služby a používanie základu obchodného názvu spoločnej skupiny?
3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Môžu byť licenčné poplatky za ochrannú známku v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) Colného kódexu podmienkou predaja dovážaného tovaru určeného na vývoz do Spoločenstva v zmysle článku 32 ods. 5 písm. b) Colného kódexu, hoci ich zaplatenie je požadované a realizované podnikom spojeným s predávajúcim a kupujúcim?
4. V prípade, že odpoveď na tretiu otázku je kladná, a ako v tomto prípade sa licenčné poplatky vzťahujú sčasti na dovážaný tovar a sčasti na služby po dovoze: Má primerané rozdelenie iba na základe objektívnych a kvantifikovateľných údajov podľa článku 158 ods. 3 [vykonávacieho] nariadenia a v súlade s vysvetľujúcou poznámkou k článku 32 ods. 2 Colného kódexu v prílohe 23 vykonávacieho nariadenia za následok, že je možné opraviť iba colnú hodnotu určenú podľa článku 29 Colného kódexu alebo je v prípade, ak colnú hodnotu nie je možné určiť podľa článku 29 Colného kódexu, možno pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 31 Colného kódexu uskutočniť rozdelenie upravené článkom 158 ods. 3 vykonávacieho nariadenia za predpokladu, že tieto náklady by inak neboli zohľadnené?“
II – Konanie na Súdnom dvore
11. K týmto otázkam podali písomné pripomienky účastníci konania vo veci samej, nemecká a talianska vláda, ako aj Európska komisia. Po ukončení písomnej časti konania Súdny dvor usúdil, že má dostatok informácií na to, aby mohol rozhodnúť bez pojednávania v súlade s článkom 76 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku.
III – Analýza
A – Predbežné úvahy
12. Právna úprava Únie týkajúca sa colného ohodnotenia dovážaného tovaru má vytvoriť spravodlivý, jednotný a neutrálny systém, ktorý vylučuje požívanie ľubovoľných a fiktívnych colných hodnôt.(9)
13. Colná hodnota musí byť teda odrazom skutočnej hospodárskej hodnoty dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu.(10)
14. Podľa článku 29 colného kódexu je tak colnou hodnotou dovážaného tovaru v zásade jeho prevodná hodnota, t. j. cena, ktorá je skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva, prípadne po úprave vykonanej najmä podľa článku 32 rovnakého kódexu.(11)
15. Článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu spresňuje, že na určenie colnej hodnoty „podľa článku 29“ sa do ceny, ktorá je skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť za dovážaný tovar, pripočítajú „licenčné poplatky za tovar pri ktorom sa určuje jeho colná hodnota, ktoré musí priamo alebo nepriamo platiť kupujúci ako podmienku predaja tohto tovaru, pokiaľ tieto poplatky nie sú zahrnuté v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť“.
16. V súlade s článkom 157 ods. 1 vykonávacieho nariadenia treba okrem iného „poplatkami za poskytnutie práv a licenčnými poplatkami“ na účely článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu rozumieť platby za používanie práv, ktoré sa týkajú „predaja dovážaného tovaru určeného na vývoz (predovšetkým obchodné značky, registrované vzory)“ alebo „používania alebo ďalšieho predaja dovážaného tovaru (predovšetkým autorské práva, výrobné procesy, ktoré sú neoddeliteľné od dovážaného tovaru)“.
17. Článok 157 ods. 2 vykonávacieho nariadenia spresňuje podmienky uplatnenia článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu v tom zmysle, že poplatok za poskytnutie práv alebo licenčný poplatok sa pripočíta k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo má byť zaplatená len vtedy, keď táto platba na jednej strane „súvisí s tovarom, ktorý sa ohodnocuje“ a na druhej strane „predstavuje podmienku predaja tohto tovaru“.
18. Z toho vyplýva, že úprava, ktorú vyžaduje článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu, ktorá sa týka platby licenčných poplatkov, závisí od splnenia týchto troch kumulatívnych podmienok: a) licenčné poplatky nesmeli byť zahrnuté do ceny, ktorá bola skutočne zaplatená alebo má byť zaplatená; b) tieto poplatky musia súvisieť s dovážaným tovarom a c) kupujúci musí byť povinný zaplatiť tieto licenčné poplatky ako podmienku predaja dovážaného tovaru.
19. Vo veci samej sa otázky položené vnútroštátnym súdom netýkajú prvej z týchto podmienok. Je totiž nesporné, že GE Healthcare nezahrnula licenčné poplatky vzťahujúce sa na používanie ochrannej známky, ktorá je predmetom licenčnej zmluvy, ktorá ju viaže so spoločnosťou M., do colnej hodnoty tovaru, ktorý doviezla z tretej krajiny.(12)
20. Naopak ďalšie dve podmienky týkajúce sa jednak „súvislosti“ alebo vzťahu, ktorý musia mať licenčné poplatky za ochrannú známku s dovážaným tovarom, a jednak povinnosti zaplatiť ich ako „podmienku predaja“ tohto tovaru sú v centre prvých troch otázok zaslaných vnútroštátnym súdom.
21. Prvé dve otázky položené vnútroštátnym súdom spočívajú v podstate v určení, či licenčné poplatky „súvisia“ s dovážaným tovarom, hoci nie je možné určiť v čase uzavretia licenčnej zmluvy, ani v čase vzniku colného dlhu či sa majú tieto licenčné poplatky zaplatiť, pričom sa platia sa aj za služby poskytované spoločnosťou GE Healthcare iným podnikom a za používanie obchodného názvu skupiny GE. V prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky chce vnútroštátny súd prostredníctvom svojej tretej otázky vedieť, či licenčné poplatky za ochrannú známku predstavujú „podmienku predaja“ dovážaného tovaru, hoci vo veci samej sú tieto poplatky požadované podnikom spojeným tak s kupujúcim, ako aj predávajúcim tohto tovaru a sú zaplatené v prospech tohto podniku. Ako bude uvedené ďalej, preskúmanie tejto otázky vyžaduje najmä výklad článku 160 vykonávacieho nariadenia, ktorý v podstate spresňuje, že keď kupujúci dovážaného tovaru platí licenčný poplatok tretej osobe, tento licenčný poplatok sa považuje za podmienku predaja tohto tovaru iba vtedy, keď predávajúci alebo osoba, ktorá je s ním spojená, požaduje od kupujúceho, aby vykonal túto platbu.
22. Iba ak je aj odpoveď na tretiu otázku kladná, pýta sa vnútroštátny súd prostredníctvom svojej štvrtej otázky, či úpravu uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu, ktorá v súlade s článkom 158 ods. 3 vykonávacieho nariadenia spočíva v primeranom rozdelení medzi na jednej strane licenčné poplatky vzťahujúce sa na dovážaný tovar a na druhej strane licenčné poplatky týkajúce sa služieb poskytovaných spoločnosťou GE Healthcare, možno vykonať iba vtedy, ak colnú hodnotu možno určiť na základe prevodnej hodnoty uvedenej v článku 29 colného kódexu, ale nie na základe podpornej metódy upravenej v článku 31 tohto kódexu, na ktorý článok 32 tohto kódexu výslovne neodkazuje.
23. Po týchto spresneniach treba teraz po poradí preskúmať tieto otázky.
B – O prvých dvoch prejudiciálnych otázkach – súvisia licenčné poplatky za ochrannú známku s dovážaným tovarom?
24. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta v prvom rade to, či licenčné poplatky „súvisia“ s dovážaným tovarom v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu, hoci nie je isté, či v čase uzavretia licenčnej zmluvy, alebo v čase vzniku colného dlhu sa majú zaplatiť. V druhom rade má vnútroštátny súd pochybnosti o tom, či tieto licenčné poplatky môžu vyhovieť tejto podmienke aj vtedy, keď sa neplatia len za uvedenie dovážaného tovaru na trh, ale aj za služby poskytované spoločnosťou GE Healthcare iným podnikom a za používanie obchodného názvu skupiny GE.
25. Zatiaľ čo GE Healthcare sa domnieva, že takéto okolnosti vylučujú, aby licenčné poplatky bolo možné považovať za poplatky, ktoré sa vzťahujú na dovážaný tovar, takže úprava uvedená v článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu nesmie byť vykonaná, všetky ostatné dotknuté osoby majú opačný názor.
26. Za seba chcem predovšetkým pripomenúť, že v kontexte prejudiciálneho konania patrí výlučne vnútroštátnemu súdu, a nie Súdnemu dvoru, aby posúdil skutkový stav v spore vo veci samej a predovšetkým podmienky licenčnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou GE Healthcare a spoločnosťou M.
27. V tejto súvislosti z vysvetlení, ktoré poskytol vnútroštátny súd vyplýva, že hoci sa podľa tejto zmluvy dovážaný tovar označený chránenou ochrannou známkou predáva tretím osobám patriacim do skupiny GE za úhradu licenčných poplatkov spoločnosťou GE Healthcare, táto spoločnosť môže dovážať aj tovar, na ktorom je umiestnená chránená ochranná známka bez licenčných poplatkov, a to tovar používaný na experimentálne účely ako sú napríklad predvádzacie prístroje alebo ako šrot alebo odpad a tovar ďalej predávaný iným spoločnostiam skupiny GE, ktoré sú rovnako ako GE Healthcare povinné zaplatiť licenčné poplatky. Navyše podľa údajov vnútroštátneho súdu sa suma licenčných poplatkov za ochrannú známku určuje v závislosti od ročného obratu spoločnosti GE Healthcare, ktorý zahŕňa aj služby, ktoré táto spoločnosť poskytuje pomocou dovážaného tovaru.
28. Tieto skutočnosti teda vyvolávajú u vnútroštátneho súdu pochybnosti o tom, či sa licenčné poplatky vzťahujú na dovoz tovaru. Na jednej strane sa totiž zdá, že platba licenčných poplatkov závisí od použitia tovaru, teda od transakcie nasledujúcej po jeho dovoze v čase, keď už tento colný dlh vznikol a tovar bol prepustený do voľného obehu. Na druhej strane výška licenčných poplatkov, ktoré sa majú zaplatiť, nie je stanovená na základe ceny každého dovezeného tovaru.
29. Pokiaľ ide o prvý bod, zo spisu vyplýva, že povinnosť zaplatiť licenčné poplatky zodpovedajúca používaniu ochrannej známky umiestnenej na tovare dovážanom spoločnosťou GE Healthcare, je upravená licenčnou zmluvou, s výnimkou konkrétnych prípadov uvedených v bode 27 vyššie, v ktorých vzniká oslobodenie od poplatku. Tieto licenčné poplatky sa tak skutočne vzťahujú na dovážaný tovar, hoci ich presná výška nie je určená v čase uzavretia zmluvy, ani neskôr počas prijatia colného vyhlásenia alebo v čase vzniku colného dlhu.
30. Ako správne uviedla nemecká vláda a Komisia, článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu medzi podmienkami svojho uplatnenia nevyžaduje, aby výška licenčných poplatkov, ktoré ma zaplatiť kupujúci dovážaného tovaru, bola určená už v čase vzniku colného dlhu.
31. Ustanovenia vykonávacieho nariadenia potvrdzujú, že neskoršia úprava ceny, ktorá sa má platiť, po vzniku colného dlhu je úplne možná. Podľa článku 156a ods. 1 vykonávacieho nariadenia tak colné orgány môžu na žiadosť dotknutej osoby povoliť, aby sa určité položky, ktoré sa majú pripočítať k skutočne zaplatenej cene alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, hoci nie sú určiteľné v čase vzniku colného dlhu, vypočítali na základe vhodných a osobitných kritérií. Navyše článok 254 toho istého nariadenia umožňuje colným orgánom, aby na žiadosť deklaranta prijali colné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu, ktoré neobsahuje všetky náležitosti, a ktoré podľa článku 257 tohto nariadenia môže obsahovať predbežné určenie colnej hodnoty. Toto vyhlásenie možno neskôr doplniť, ba dokonca nahradiť za podmienok stanovených v článkoch 256, 257 a 259 uvedeného nariadenia.
32. Navyše, ak by nebolo možné v žiadnom prípade uznať, že licenčné poplatky sa vzťahujú na dovážaný tovar, pretože výška týchto poplatkov nebola určená v čase vzniku colného dlhu, poškodilo by to potrebný účinok článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu. Ako totiž vyplýva z bodu 14 komentára č. 3 výboru pre colný kódex (sekcia na určovanie colnej hodnoty) o vplyve licenčných poplatkov na colnú hodnotu, tieto licenčné poplatky sa vo všeobecnosti vypočítavajú po dovoze tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota.(13) Táto okolnosť vyžaduje buď odloženie definitívneho určenia colnej hodnoty v súlade najmä s článkom 257 vykonávacieho nariadenia, alebo využitie úpravy uvedenej článkom 156a tohto nariadenia.
33. Z toho podľa mňa vyplýva, že článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu nevyžaduje, aby výška licenčných poplatkov za ochrannú známku bola určená najneskôr v čase vzniku colného dlhu na to, aby bolo možné uplatniť úpravu colnej hodnoty dovážaného tovaru podľa tohto článku.
34. Pokiaľ ide o druhý bod, ktorý sa vzťahuje na okolnosť, že podľa licenčnej zmluvy sa výška licenčných poplatkov, ktoré sa majú zaplatiť, určuje nezávisle od ceny každého dovezeného tovaru, podľa môjho názoru to neumožňuje vylúčiť, že licenčné poplatky za ochrannú známku súvisia alebo sa vzťahujú na dovážaný tovar.
35. Je pravda, že podľa článku 161 druhého odseku vykonávacieho nariadenia sa predpokladá, že platba licenčného poplatku sa vzťahuje na tovar, ktorý sa má oceňovať, keď je spôsob výpočtu výšky tohto licenčného poplatku odvodený od ceny dovážaného tovaru.
36. Toto ustanovenie však neznamená, že v prípade keď tak, ako vo veci samej, licenčný poplatok nie je stanovený v závislosti od ceny dovážaného tovaru, je vylúčený akýkoľvek vzťah medzi týmito poplatkami a dovážaným tovarom.
37. Z článku 161 druhého odseku vykonávacieho nariadenia totiž vyplýva, že platba licenčného poplatku sa „môže vzťahovať na tovar, ktorý sa má oceňovať“ aj vtedy, ak sa však výška tohto poplatku za poskytnutie práv alebo licenčného poplatku „vypočíta bez ohľadu na cenu dovážaného tovaru“.
38. V tomto prípade však nie je sporné, že výška licenčného poplatku, ktorý sa má zaplatiť, zodpovedá percentu obratu dosiahnutého z predaja dovezeného tovaru, na ktorom je umiestnená ochranná známka, ktorá je predmetom licenčnej zmluvy. Poplatky sú tak platené za používanie ochrannej známky umiestnenej na dovážanom tovare.
39. Táto situácia spĺňa dve kritériá uvedené v článku 159 vykonávacieho nariadenia, ktoré majú v osobitnom kontexte výrobných a obchodných ochranných známok spresniť podmienku týkajúcu sa „súvislosti“, ktorá musí existovať medzi platbou licenčných poplatkov za ochrannú známku a dovážaným tovarom. Tento článok tak špecifikuje, že poplatok za poskytnutie práv alebo licenčný poplatok v súvislosti s právom na využívanie výrobnej alebo obchodnej ochrannej známky sa pripočíta k skutočne zaplatenej cene alebo cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar vtedy, ak „sa poplatok za poskytnutie práv alebo licenčný poplatok vzťahuje na tovar, ktorý sa ďalej predáva v rovnakom stave alebo ktorý prechádza len drobným spracovaním po dovoze“ a ak ide o „tovar, ktorý sa predáva pod obchodnou značkou [ochrannou známkou – neoficiálny preklad], ktorá je k nemu pripojená pred dovozom alebo po dovoze, za ktorú sa platí poplatok za poskytnutie práv alebo licenčný poplatok“.
40. Keďže vo veci samej je to naozaj tak, platba licenčných poplatkov skutočne „súvisí“ s dovážaným tovarom označeným chránenou ochrannou známkou a predovšetkým s ročným príjmom, ktorý sa z predaja tohto tovaru dosiahne(14).
41. Ako tvrdila nemecká vláda, skutočnosť, že licenčné poplatky sa môžu čiastočne vzťahovať aj na poskytovanie služieb po dovoze tohto tovaru alebo v nepatrnom percente na používanie obchodného názvu GE, neznamená, že licenčné poplatky sú bez akejkoľvek súvislosti s dovážaným tovarom v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu.
42. V skutočnosti, ako to správne poznamenala nemecká vláda a Komisia, vykonávacie nariadenie upravilo situáciu, v ktorej sa rozdelenie licenčných poplatkov ukazuje nevyhnutné, pretože tieto poplatky sa iba čiastočne vzťahujú na dovážaný tovar. Podľa článku 158 ods. 3 tohto nariadenia totiž platí, že „ak sa poplatky za poskytnutie práv alebo licenčné poplatky vzťahujú čiastočne na dovážaný tovar a čiastočne na ostatné prísady alebo prvky pridané k tovaru po jeho dovoze alebo k činnostiam alebo službám vykonávaným po dovoze, musí byť vykonané primerané rozdelenie na základe objektívnych a kvantifikovateľných údajov v súlade s vysvetľujúcou poznámkou k článku 32 (2) [colného] kódexu v prílohe 23 [vykonávacieho nariadenia]“.
43. Článok 158 ods. 3 vykonávacieho nariadenia teda predpokladá, že podmienka stanovená v článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu je splnená aj vtedy, keď sa licenčné poplatky iba čiastočne vzťahujú na dovážaný tovar. V takejto situácii sa úprava colnej hodnoty tohto tovaru, ktorú treba vykonať, bude zakladať na objektívnych a kvantifikovateľných údajoch umožňujúcich určiť výšku licenčných poplatkov, ktoré sa vzťahujú iba na dovážaný tovar, s vylúčením ostatných zložiek alebo následných transakcií, vrátane poskytovania služieb, ktoré nesúvisia s dovozom tovaru.
44. Z toho vyplýva, že podmienka uvedená v článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu, podľa ktorej licenčné poplatky musia súvisieť s dovážaným tovarom, pri ktorom sa určuje colná hodnota, je splnená aj vtedy, keď sa tieto licenčné poplatky vzťahujú iba čiastočne na dovážaný tovar.
45. Navrhujem preto odpovedať na prvé dve prejudiciálne otázky takto. Na jednej strane sa článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu má vykladať tak, že nevyžaduje, aby výška licenčných poplatkov za ochrannú známku bola určená už v čase vzniku colného dlhu na to, aby bolo možné uplatniť úpravu colnej hodnoty dovážaného tovaru označeného uvedenou ochrannou známkou podľa tohto článku. Na druhej strane článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu pripúšťa, že licenčné poplatky za ochrannú známku „súvisia“ s dovážaným tovarom označeným uvedenou ochrannou známkou v zmysle tohto článku a článku 157 ods. 2 vykonávacieho nariadenia aj vtedy, keď sa tieto licenčné poplatky vzťahujú na uvedený tovar iba čiastočne.
C – O tretej prejudiciálnej otázke – je platba licenčných poplatkov za ochrannú známku „podmienkou predaja“ dovážaného tovaru?
46. Prostredníctvom svojej tretej otázky chce vnútroštátny súd v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky vedieť, či licenčné poplatky predstavujú „podmienku predaja“ dovážaného tovaru v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu, hoci vo veci samej sú požadované podnikom spojeným tak s kupujúcim, ako aj s predávajúcim tohto tovaru a sú platené v prospech tohto podniku.
47. Pripomínam, že podľa článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu sa licenčné poplatky zahrnú do colnej hodnoty dovážaného tovaru, ak ich „musí“ priamo alebo nepriamo platiť kupujúci ako „podmienku predaja“ tovaru, pri ktorom sa určuje jeho colná hodnota. Článok 157 ods. 2 vykonávacieho nariadenia preberá túto podmienku.
48. Ani článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu, ani článok 157 ods. 2 vykonávacieho nariadenia však nespresňujú, čo treba rozumieť „podmienkou predaja“ dovážaného tovaru.
49. V bode 12 komentára č. 3 výboru pre colný kódex (sekcia na určovanie colnej hodnoty) o vplyve licenčných poplatkov na colnú hodnotu sa uvádza, že ide o to, či je predávajúci ochotný predať tovar bez toho, aby bol zaplatený licenčný poplatok. Táto podmienka môže byť výslovná alebo implicitná bez toho, aby to nevyhnutne vyplývalo z ustanovení licenčnej dohody.
50. Ako už bolo uvedené, stanoviská alebo závery výboru pre colný kódex, hoci nie sú záväzné, predstavujú významné prostriedky na zabezpečenie jednotného uplatňovania colného kódexu colnými orgánmi členských štátov a možno ich ako také považovať za cenné pomôcky pri výklade tohto kódexu.(15)
51. Podľa môjho názoru je totiž úplne správne domnievať sa, že platba licenčného poplatku predstavuje „podmienku predaja“ dovážaného tovaru, ak predávajúci (alebo osoba, ktorá je s ním spojená) nie je ochotný alebo nemôže predať tovar bez toho, aby bol zaplatený licenčný poplatok, alebo inými slovami, ak kupujúci nie je schopný získať dovážaný tovar bez zaplatenia licenčného poplatku(16).
52. Posúdenie splnenia tejto podmienky prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, s prihliadnutím na všetky dokumenty, vrátane okrem iného licenčnej dohody a zmlúv o predaji tovaru, a na okolnosti vo veci samej.
53. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že sa zdá, že tretia otázka položená vnútroštátnym súdom vychádza z predpokladu, že táto podmienka uvedená v článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu a článku 157 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, môže byť a priori splnená.
54. Vnútroštátny súd sa však pýta, či vec sama, ktorú charakterizuje trojstranný vzťah (kupujúci – nadobúdateľ licencie, predávajúci a poskytovateľ licencie) v rámci tej istej skupiny spoločnosti, zodpovedá situácii uvedenej v článku 160 vykonávacieho nariadenia. Podľa tohto ustanovenia totiž platí, že „ak kupujúci zaplatí poplatky za poskytnutie práv alebo licenčné poplatky tretej strane, podmienky ustanovené v článku 157 (2) [vykonávacieho nariadenia] sa nepovažujú splnené, ak predávajúci alebo osoba s ním spojená nepožaduje, aby kupujúci vykonal túto platbu“(17).
55. Vo veci samej nie je sporné, že príjemca platby licenčných poplatkov je ten istý subjekt, ktorý od spoločnosti GE Healthcare požaduje ich zaplatenie.
56. Z hľadiska výkladu článku 160 vykonávacieho nariadenia ide o to, či „tretia strana“, ktorá je príjemcom poplatkov a „osoba spojená“ s predávajúcim, môže byť jedna a tá istá osoba. Ak je tomu tak, potom v praxi podmienku uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu a v článku 157 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorej platba licenčného poplatku musí byť „podmienkou predaja“ dovážaného tovaru, bude možné považovať za splnenú.
57. Okrem žalobkyne vo veci samej, ktorá sa v podstate opiera o nemeckú verziu článku 160 vykonávacieho nariadenia a v konečnom dôsledku sa domnieva, že tento článok sa uplatňuje iba v štvorstranných vzťahoch, v ktorých je „tretia strana“ osobou odlišnou od kupujúceho, predávajúceho a „osoby spojenej“ s predávajúcim, účastníci konania, ktorí predložili písomné pripomienky sú názoru, že ani colný kódex, ani vykonávacie nariadenie nevylučujú, aby príjemca platby licenčných poplatkov a osoba spojená s predávajúcim dovážaného tovaru bol jeden a ten istý subjekt alebo osoba.
58. S týmto názorom sa stotožňujem aj ja.
59. Najprv chcem spresniť, že vnútroštátny súd sa nepýta Súdneho dvora na povahu vzťahov alebo intenzitu spojenia, ktoré musia udržiavať predávajúci a osoba „s ním spojená“. Vychádza totiž z predpokladu, že spoločnosť M. je spojená s predávajúcimi) tovaru dovážaného spoločnosťou GE Healthcare z toho dôvodu, že všetky tieto podniky sú spoločnosťami patriacimi ku skupine GE, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda materská spoločnosť tejto skupiny.
60. S prihliadnutím na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom sa mi tento predpoklad zdá správny. Z článku 143 ods. 1 písm. f) vykonávacieho nariadenia, ktorý je relevantný pre výklad ustanovení colného kódexu a vykonávacieho nariadenia o colnej hodnote tovaru totiž vyplýva, že osoby sa považujú za osoby vo vzťahu vtedy, keď sú „obe… priamo alebo nepriamo kontrolované treťou osobou“.
61. Ako ďalej pripustila nemecká vláda, verzia článku 160 vykonávacieho nariadenia v nemeckom jazyku tým, že odkazuje v druhej časti tohto článku na tretiu osobu, ako aj na predávajúceho a na osobu spojenú s predávajúcim,(18) by mohla umožňovať výklad, ktorý obhajuje žalobkyňa vo veci samej.
62. Je však ustálenou judikatúrou, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemôže slúžiť ako jediný základ pre výklad tohto ustanovenia, respektíve nemožno jej prikladať prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa totiž musia vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení verzií vyhotovených vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu práva Únie sa má dané ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou.(19)
63. Žiadna z ostatných jazykových verzií článku 160 vykonávacieho nariadenia však neobsahuje druhý odkaz na „tretiu stranu“, ktorej sú platené licenčné poplatky.(20)
64. Táto otázka však nie je rozhodujúca. Povinnosť kupujúceho vykonať „túto platbu“ (v angličtine „that payment“) sa zjavne vzťahuje na platbu licenčných poplatkov, ktorú tento kupujúci musí vykonať v prospech „tretej strany“.
65. To, že osoba spojená s predávajúcim nie je označená ako „tretia strana“ v zmysle článku 160 vykonávacieho nariadenia neznamená, že platba licenčných poplatkov nepredstavuje „podmienku predaja“ dovážaného tovaru v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu.
66. Podľa môjho názoru totiž dôležitá nie je ani tak osoba, v prospech ktorej sa licenčné poplatky platia, ale, ako už bolo uvedené, otázka, či kupujúci dovážaného tovaru je alebo nie je schopný získať tento tovar od predávajúceho bez zaplatenia licenčných poplatkov. Inými slovami, to, či ide o trojstranný alebo štvorstranný vzťah nie je rozhodujúce, pokiaľ predávajúci alebo osoba, ktorá je s ním spojená, akokoľvek vyžadujú od kupujúceho dovážaného tovaru, aby vykonal platbu licenčných poplatkov. V konečnom dôsledku ide o to, či osoba spojená s predávajúcim má nad kupujúcim a/alebo predávajúcim takú donucovaciu alebo kontrolnú právomoc, aby zabezpečila, aby bol tovar označený ochrannou známkou, ktorá je predmetom licenčnej zmluvy, dovážaný iba za úhradu licenčných poplatkov za ochrannú známku.
67. Iste, ak je kupujúci povinný zaplatiť licenčné poplatky predávajúcemu dovážaného tovaru, kritérium „podmienky predaja“ v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu je splnené a otázka, či sa uplatňuje článok 160 vykonávacieho nariadenia, nevzniká. Rovnako ak platbu licenčných poplatkov treba vykonať u osoby spojenej s predávajúcim na to, aby predávajúci súhlasil s dodaním tovaru kupujúcemu, možno predpokladať, že táto platba je „podmienkou predaja“ tohto tovaru.
68. V situácii vo veci samej, keď sa zdá, že v rámci multinárodnej skupiny vzájomne prepojených spoločností, je povinnosť zaplatiť licenčné poplatky za ochrannú známku vyžadovaná osobou spojenou s predávajúcim v prospech tej istej osoby, možno tiež predpokladať, že predávajúci dodá tovar označený chránenou ochrannou známkou kupujúcemu iba preto, že tento kupujúci musí zaplatiť licenčné poplatky za ochrannú známku osobe spojenej s týmto predávajúcim.
69. Tento výklad potvrdzuje bod 13 komentára č. 3 výboru pre colný kódex (sekcia na určovanie colnej hodnoty) o vplyve licenčných poplatkov na colnú hodnotu, podľa ktorého sa možno domnievať, že predávajúci tovaru alebo osoba s ním spojená požaduje, aby kupujúci zaplatil sumu licenčných poplatkov vtedy, keď je v multinárodnej skupine tovar kúpený od jednej prevádzkarne, ale poplatok musí byť zaplatený inej prevádzkarni tej istej skupiny.
70. Ako v podstate tvrdili nemecká a talianska vláda, iba takýto výklad umožňuje zabezpečiť, že vzťahy medzi dcérskymi spoločnosťami multinárodnej skupiny spoločností, v rámci ktorej tieto dcérske spoločnosti podliehajú vnútorným pokynom centrálnej spoločnosti skupiny podľa strategického obchodného modelu, neuniknú z pôsobnosti článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu.
71. V tomto prípade vnútroštátny súd potvrdil, že poskytovateľ licencie, spoločnosť M., ktorá je spojená s predávajúcimi patriacimi do skupiny GE, mal rozsiahle kontrolné právomoci nad spoločnosťou GE Healthcare.
72. Je pravda, že v takej situácii, aká existuje vo veci samej, je kupujúci schopný vyvolať určitú súťaž medzi predávajúcimi patriacimi do skupiny, pretože sa môže obrátiť na niekoľkých dodávateľov pri dovoze tovaru, na ktorom je umiestnená chránená ochranná známka.
73. Podľa článku 159 tretej zarážky vykonávacieho nariadenia však licenčný poplatok vzťahujúci sa na právo používať výrobnú alebo obchodnú ochrannú známku treba pripočítať k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo má byť zaplatená za dovážaný tovar vtedy, ak „kupujúci nemôže získať takýto tovar od iných dodávateľov, ktorí nie sú spojení s predávajúcim“.
74. Táto podmienka je podľa môjho názoru splnená a úpravu uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu treba vykonať, ak sa zdá, že samotní títo dodávatelia sú viazaní vnútornými pokynmi skupiny spoločností a budú môcť predať tovar kupujúcemu iba vtedy, ak kupujúci zaplatí licenčné poplatky za ochrannú známku, o čom som presvedčený a čo možno predpokladať, ale o čom sa bude musieť ubezpečiť vnútroštátny súd s prihliadnutím na všetky listiny nachádzajúce sa v spise. Keďže totiž licenčná zmluva bola uzavretá s inou spoločnosťou skupiny pred predajom tovaru označeného chránenou ochrannou známkou, možno vo všeobecnosti predpokladať, že dodávatelia tohto tovaru súhlasia s jeho predajom kupujúcemu iba z dôvodu, že kupujúci je už viazaný licenčnou zmluvou.
75. Skutočnosť, uvádzaná žalobkyňou vo veci samej, že výška licenčných poplatkov nie je známa v čase dovozu tovaru a vzniku colného dlhu, pretože závisí od obratu, ktorý GE Healthcare dosiahne vďaka predaju dovážaného tovaru označeného chránenou ochrannou známkou tretím osobám, nemení nič na tom, že licenčné poplatky sa podľa licenčnej zmluvy skutočne majú platiť za tento tovar. V rámci tej istej skupiny spoločností teda možno predpokladať, že bez zaplatenia uvedených licenčných poplatkov by predávajúci tovaru nebol súhlasil s dodaním tovaru spoločnosti GE Healthcare.
76. Napokon, ak by sa malo súhlasiť s formálnym výkladom vyvodeným zo znenia článku 160 vykonávacieho nariadenia, ktorý obhajuje žalobkyňa vo veci samej, potom by iba licenčné poplatky zaplatené kupujúcim dovezeného tovaru tretiemu podniku skupiny bolo možné považovať za „podmienku predaja“ tovaru v zmysle článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu. Veľmi však nechápem, prečo by táto podmienka nebola splnená za rovnakých okolností iba z dôvodu, že platba licenčných poplatkov za ochrannú známku je vykonaná v rámci tej istej skupiny spoločností.
77. Takýto formálny výklad článku 160 vykonávacieho nariadenia by podľa mňa zbavoval článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu časti jeho potrebného účinku. Takýto výklad by totiž bez akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu poškodzoval cieľ sledovaný týmto článkom – a dokonca všeobecnejšie ustanoveniami colného kódexu o colnej hodnote tovaru – ktorým je, pripomínam, zabezpečiť, aby úpravy ceny, ktorá bola alebo má byť zaplatená za dovážaný tovar, umožňovali odrážať jeho skutočnú hodnotou zohľadnením hospodárskej hodnoty všetkých jeho zložiek.
78. Navrhujem preto odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku takto: článok 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu, ako aj články 159 a 160 vykonávacieho nariadenia sa majú vykladať tak, že platba licenčných poplatkov za ochrannú známku môže predstavovať „podmienku predaja“ dovážaného tovaru vtedy, keď v rámci tej istej skupiny spoločností podnik, v prospech ktorého sa tieto licenčné poplatky za ochrannú známku platia, je spojený tak s predávajúcim, ako aj kupujúcim uvedeného tovaru a keď kupujúci je povinný zaplatiť licenčné poplatky za ochrannú známku na žiadosť predávajúceho alebo podniku, ktorý je s ním spojený, pričom nemôže tovar získať u iného dodávateľa, ktorý nie je spojený s predávajúcim. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sú v konaní vo veci samej tieto podmienky splnené.
D – O štvrtej prejudiciálnej otázke – uplatňuje sa úprava podľa článku 32 colného kódexu iba na colnú hodnotu určenú v súlade s článkom 29 tohto kódexu?
79. Prostredníctvom svojej štvrtej otázky, formulovanej iba v prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či úpravu podľa článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu – ktorá spočíva v primeranom rozdelení na základe objektívnych a kvantifikovateľných údajov v súlade s článkom 158 ods. 3 vykonávacieho nariadenia medzi na jednej strane licenčnými poplatkami za ochrannú známku vzťahujúcimi sa na dovážaný tovar a na druhej strane licenčnými poplatkami týkajúcimi sa služieb poskytovaných spoločnosťou GE Healthcare – možno vykonať iba vtedy, ak možno colnú hodnotu určiť na základe prevodnej hodnoty uvedenej v článku 29 colného kódexu, ale nie na základe podpornej metódy upravenej v článku 31 tohto kódexu, na ktorý článok 32 tohto kódexu výslovne neodkazuje.
80. Iba na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je ľahké pochopiť pôvod tejto otázky, ani užitočnosť odpovede Súdneho dvora.
81. Informácie užitočné na formulovanie odpovede Súdneho dvora však vyplývajú zo spisu a pripomienok dotknutých osôb. Z týchto informácií tak vyplýva, že za daňové obdobie roka 2009 hlavný colný úrad v Düsseldorfe, ktorý bol informovaný o rozdelení obratu spoločnosti GE Healthcare medzi časť vzťahujúcu sa na dovážaný tovar označený chránenou ochrannou známkou a časť vzťahujúcu sa na služby poskytované týmto podnikom, mohol uplatniť úpravu založenú na článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu (a teda zvýšiť prevodnú hodnotu založenú na uplatnení článku 29 tohto kódexu), zodpovedajúcu iba percentu obratu dosiahnutému z predaja dovážaného tovaru.
82. Naopak sa zdá, že za niekoľko predchádzajúcich daňových období hlavný colný úrad v Düsseldorfe nedostal dostatočné informácie, ktoré by mu umožňovali vykonať takúto úpravu prevodnej hodnoty. Keďže sa teda hlavný colný úrad v Düsseldorfe nemohol oprieť o článok 29 colného kódexu, a zdá sa, že ani o metódu uvedenú v článku 30 toho istého kódexu, zrejme uplatnil podpornú metódu určenia colnej hodnoty stanovenú článkom 31 tohto kódexu.
83. Z dôvodu, že úvodná časť článku 32 colného kódexu týkajúceho sa úpravy, ktorú treba vykonať, výslovne odkazuje iba na určenie „colnej hodnoty podľa článku 29“ tohto kódexu, a nie colnej hodnoty stanovenej v súlade s jeho článkom 31, vnútroštátny súd sa napokon pýta, či nemožnosť určiť prevodnú hodnotu z dôvodu, že GE Healthcare odmietla poskytnúť všetky informácie o rozdelení jej obratu za dotknuté daňové obdobia, bráni hlavnému colnému úradu v Düsseldorfe zvýšiť colnú hodnotu dovezeného tovaru označeného chránenou ochrannou známkou na základe údajov, ktorými disponuje za daňové obdobie roka 2009.
84. Po týchto spresneniach chcem pripomenúť, že nie je sporné, že colná hodnota dovážaného tovaru sa musí prednostne určiť na základe prevodnej hodnoty uvedenej v článku 29 colného kódexu. Ak nemôže byť colná hodnota určená podľa tohto článku, colné ohodnotenie sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 30 tohto kódexu. V prípade, ak nie je možné colné ohodnotenie dovážaného tovaru ani na základe článku 30 colného kódexu, colné ohodnotenie sa uskutočňuje podľa ustanovení článku 31 colného kódexu. Tieto tri ustanovenia teda majú medzi sebou vzťah subsidiarity(21).
85. Ako podpornú metódu článok 31 ods. 1 colného kódexu umožňuje určiť colnú hodnotu dovážaného tovaru „na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlúčiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami“, najmä „ustanoveniami… kapitoly [3 tohto kódexu o colnej hodnote tovaru]“.
86. Tento odkaz na ustanovenia kapitoly 3 colného kódexu znamená, že všeobecné zásady a ustanovenia tejto kapitoly, ktorých súčasťou je článok 32 tohto kódexu, sa uplatňujú aj v prípade, keď je colná hodnota určená v súlade s článkom 31 ods. 1 colného kódexu.
87. Ide teda o to, uplatniť v rámci tohto ustanovenia metódy určenia colnej hodnoty s „primeranou pružnosťou“ pri dodržaní najmä zásad, ktorými sa riadi určenie tejto hodnoty.(22)
88. Toto pripomenutie zásad kapitoly 3 colného kódexu znamená na jednej strane, že colné ohodnotenie vylučuje použitie ľubovoľných alebo fiktívnych colných hodnôt,(23) čo napokon pripomína článok 31 ods. 2 písm. f) colného kódexu.
89. Z tohto hľadiska je teda podľa môjho názoru možné, ako uvažuje vnútroštátny súd, použiť analogicky rozdelenie upravené v článku 158 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého platí, že ak sa „poplatky za poskytnutie práv alebo licenčné poplatky vzťahujú čiastočne na dovážaný tovar a čiastočne… k činnostiam alebo službám vykonávaným po dovoze, musí byť vykonané primerané rozdelenie na základe objektívnych a kvantifikovateľných údajov“. Ako uviedol vnútroštátny súd, je jeho povinnosťou overiť, či existujú „objektívne a kvantifikovateľné údaje“, na základe ktorých je možné vykonať rozdelenie analogické rozdeleniu upravenému článkom 158 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.
90. Na druhej strane, a v súvislosti s tým, určenie colnej hodnoty v súlade s článkom 31 ods. 1 colného kódexu musí rovnako vyhovieť zásade, podľa ktorej táto hodnota musí odrážať skutočnú hodnotu dovážaného tovaru zohľadnením všetkých zložiek tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu.
91. V prípade, keď podnik neposkytne vôbec alebo odovzdá colným orgánom členského štátu neúplné informácie vzťahujúce sa na jeden alebo viac daňových období, ktoré sú nevyhnutné na určenie prevodnej hodnoty dovážaného tovaru označeného chránenou ochrannou známkou, sú tieto orgány oprávnené pod dohľadom vnútroštátnych súdov použiť metódu uvedenú v článku 31 ods. 1 colného kódexu a zohľadniť údaje dostupné v Spoločenstve, ktoré sú v ich držbe, predovšetkým údaje vzťahujúce sa na iné daňové obdobia tohto podniku. Tieto posledné uvedené údaje možno v zásade považovať za „objektívne a kvantifikovateľné“ v zmysle článku 158 ods. 3 vykonávacieho nariadenia a teda umožniť, aby bolo vykonané primerané rozdelenie, ktoré tento článok upravuje. Ako správne tvrdila Komisia a nemecká vláda, rozhodnúť inak by dovoľovalo hospodárskemu subjektu, aby mal nenáležitú výhodu tým, že by dosiahol prospech zo svojho odmietnutia odovzdať všetky požadované informácie, ktoré by umožňovali správne určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru.
92. Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na štvrtú prejudiciálnu otázku takto: úpravu uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. c) colného kódexu a primerané rozdelenie na základe objektívnych a kvantifikovateľných údajov upravené v článku 158 ods. 3 vykonávacieho nariadenia medzi na jednej strane licenčnými poplatkami za ochrannú známku vzťahujúcimi sa na dovážaný tovar a na druhej strane licenčnými poplatkami týkajúcimi sa služieb poskytovaných po dovoze, možno vykonať v prípade, keď colnú hodnotu tovaru nemožno určiť na základe prevodnej hodnoty uvedenej v článku 29 colného kódexu, ale keď túto hodnotu možno určiť iba na základe podpornej metódy upravenej v článku 31 ods. 1 toho istého kódexu.
IV – Návrh
93. Vzhľadom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf (Daňový súd Düsseldorf, Nemecko), takto:
1. Článok 32 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, sa má vykladať tak, že nevyžaduje, aby výška licenčných poplatkov za ochrannú známku bola určená už v čase vzniku colného dlhu na to, aby bolo možné uplatniť úpravu colnej hodnoty dovážaného tovaru označeného uvedenou ochrannou známkou podľa tohto článku.
2. Článok 32 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006 sa má vykladať tak, že pripúšťa, že licenčné poplatky za ochrannú známku „súvisia“ s dovážaným tovarom označeným uvedenou ochrannou známkou v zmysle tohto článku a článku 157 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1792/2006 z 23. októbra 2006, aj vtedy, keď sa tieto licenčné poplatky vzťahujú na uvedený tovar iba čiastočne.
3. Článok 32 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, ako aj články 159 a 160 nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 1792/2006 sa majú vykladať tak, že platba licenčných poplatkov za ochrannú známku môže predstavovať „podmienku predaja“ dovážaného tovaru vtedy, keď v rámci tej istej skupiny spoločností podnik, v prospech ktorého sa tieto licenčné poplatky za ochrannú známku platia, je spojený tak s predávajúcim, ako aj kupujúcim uvedeného tovaru a keď kupujúci je povinný zaplatiť licenčné poplatky za ochrannú známku na žiadosť predávajúceho alebo podniku, ktorý je s ním spojený, pričom nemôže tovar získať u iného dodávateľa, ktorý nie je spojený s predávajúcim. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sú v konaní vo veci samej tieto podmienky splnené.
4. Úpravu uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006 a primerané rozdelenie na základe objektívnych a kvantifikovateľných údajov upravené v článku 158 ods. 3 nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 1792/2006 medzi na jednej strane licenčnými poplatkami za ochrannú známku vzťahujúcimi sa na dovážaný tovar a na druhej strane licenčnými poplatkami týkajúcimi sa služieb poskytovaných po dovoze, možno vykonať v prípade, keď colnú hodnotu tovaru nemožno určiť na základe prevodnej hodnoty uvedenej v článku 29 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, ale keď túto hodnotu možno určiť iba na základe podpornej metódy upravenej v článku 31 ods. 1 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006.