Vec T‑324/21
Harley‑Davidson Europe Ltd
a
Neovia Logistics Services International
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 1. marca 2023
„Colná únia – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Určenie nepreferenčného pôvodu niektorých motocyklov vyrábaných spoločnosťou Harley‑Davidson – Vykonávacie rozhodnutie Komisie požadujúce zrušenie rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií o pôvode tovaru, ktoré prijali vnútroštátne colné orgány – Pojem ‚operácie spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené‘ – Právo byť vypočutý“
1. Colná únia – Pôvod tovaru – Určenie – Podstatné spracovanie alebo opracovanie – Spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené – Pojem – Hlavný alebo dominantný účel operácie premiestnenia, ktorým je vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky Únie – Zahrnutie – Dôkazné bremeno
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 952/2013, články 60, 62 a 284; nariadenie Komisie 2015/2446, článok 33)
(pozri body 53 – 63)
2. Colná únia – Pôvod tovaru – Určenie – Podstatné spracovanie alebo opracovanie – Spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené – Kritérium hospodárskeho odôvodnenia operácie presunu výroby do inej krajiny – Časová zhoda medzi vstupom opatrení obchodnej politiky do platnosti a oznámením dotknutej operácie premiestnenia – Domnienka úmyslu vyhnúť sa dôsledkom vyplývajúcim z uvedených opatrení – Dôkazné bremeno v súvislosti s odlišným hlavným účelom spočívajúce na dotknutom hospodárskom subjekte – Iný primeraný dôvod než vyhýbanie sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky – Neexistencia
(Nariadenie Komisie 2015/2446, článok 33, a nariadenie Komisie 2018/886)
(pozri body 63 – 75)
3. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Právomoc prijímať delegované akty zverená Komisii – Povinnosť nemeniť základné prvky základného legislatívneho aktu – Pravidlá určenia nepreferenčného pôvodu tovaru v prípade výroby, na ktorej sa podieľa viacero krajín – Rozsah delegovanej právomoci priznanej Komisii colným kódexom – Ustanovenie, ktoré dopĺňa pravidlá stanovené colným kódexom spresnením podmienky týkajúcej sa hospodárskeho odôvodnenia
(Článok 290 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 952/2013, články 60, 62 a 284; nariadenie Komisie 2015/2446, článok 33)
(pozri body 77 – 90)
4. Colná únia – Pôvod tovaru – Určenie – Podstatné spracovanie alebo opracovanie – Spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené – Kritérium hospodárskeho odôvodnenia operácie presunu výroby z jednej krajiny do druhej – Kritérium určené colným kódexom a spresnené Komisiou prostredníctvom delegovaného aktu – Absencia hospodárskeho odôvodnenia v prípade stratégie, ktorej hlavným cieľom je vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky Únie – Porušenie zásad právnej istoty a proporcionality – Neexistencia
(Nariadenie Komisie 2015/2446, článok 33)
(pozri body 92 – 98)
5. Colná únia – Pôvod tovaru – Určenie – Podstatné spracovanie alebo opracovanie – Spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené – Rozhodnutie Komisie, ktoré požaduje zrušenie rozhodnutí vnútroštátnych colných orgánov týkajúcich sa záväzných informácií o pôvode určitých tovarov dovážaných do Únie – Konzultačný postup predchádzajúci prijatiu tohto rozhodnutia – Konzultácia s Výborom pre colný kódex formou písomného postupu – Prípustnosť – Povinnosť Komisie zohľadniť závery vyplývajúce z diskusií v rámci výboru a z jeho stanoviska – Nezáväzný charakter stanoviska výboru a nesúhlasných menšinových názorov vyjadrených niektorými jeho členmi
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 182/2011, článok 3 ods. 5 a článok 4, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 952/2013, článok 37 ods. 2 a článok 285; nariadenie Komisie 2015/2446, článok 33)
(pozri body 110 – 125)
6. Právo Európskej únie – Zásady – Zásada riadnej správy vecí verejných – Požiadavka nestrannosti – Pojem – Porušenie – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41; nariadenie Komisie 2015/2446, článok 33)
(pozri bod 159)
7. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Právo byť vypočutý – Rozhodnutie Komisie, ktoré požaduje zrušenie rozhodnutí vnútroštátnych colných orgánov týkajúcich sa pôvodu určitých tovarov dovážaných do Únie – Absencia ústneho vypočutia dotknutých podnikov v rámci postupu prijatia tohto rozhodnutia – Právo byť vypočutý v rámci tohto postupu existujúce aj v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy v tejto oblasti – Porušenie práva byť vypočutý – Dôsledok – Vada, ktorá nemá za následok zrušenie rozhodnutia, ak neexistuje možnosť, že by mohla viesť k inému výsledku po tom, čo podnik dostal príležitosť predložiť svoje pripomienky
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 952/2013, článok 34 ods. 11; nariadenie Komisie 2015/2446, článok 33)
(pozri body 161, 162, 166 – 170)
8. Právo Európskej únie – Všeobecné zásady práva – Právo na riadnu správu vecí verejných – Preverovanie rozhodnutí vnútroštátnych colných orgánov týkajúcich sa záväzných informácií o pôvode niektorých výrobkov dovážaných do Únie vykonávané zo strany Komisie – Postup umožňujúci Komisii požiadať členský štát o zrušenie takýchto rozhodnutí s cieľom zaručiť správne a jednotné určenie pôvodu tovaru – Dodržanie primeranej lehoty pri vedení tohto správneho konania – Porušenie – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 952/2013, článok 34 ods. 11; nariadenie Komisie 2015/2447, článok 19)
(pozri body 163, 164, 171, 172, 175, 176)
Zhrnutie
V júni 2018 Komisia v reakcii na to, že americká vláda zaviedla dodatočné clá vo výške 25 % a 10 %, v príslušnom poradí, na dovoz ocele a na dovoz hliníka z Európskej únie, prijala nariadenie(1), ktoré stanovilo uplatňovanie dodatočných ciel na dovoz výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch, vymenovaných v prílohách k tomuto nariadeniu, medzi ktoré patrili aj motocykle s motorom s objemom valcov presahujúcim 800 cm3.
Podľa tohto nariadenia sa mali na uvedené motocykle uplatňovať v prvej fáze dodatočné clá so sadzbou 25 %(2), a to od 22. júna 2018, a v druhej fáze dodatočné clá so sadzbou 25 %(3), a to najneskôr od 1. júna 2021.
Dôsledkom takýchto opatrení pre americkú spoločnosť, akou je Harley‑Davidson Europe Ltd(4), ktorá sa špecializuje na výrobu motocyklov, by bolo uplatňovanie dodatočných ciel na výrobky dovážané do Únie zo Spojených štátov vo výške 25 % od 22. júna 2018, a potom ďalších 25 % najneskôr od 1. júna 2021, čo by spolu so zmluvnou colnou sadzbou vo výške 6 % predstavovalo celkovú sadzbu pre jej motocykle vo výške 31 % od 22. júna 2018, a potom 56 % najneskôr od 1. júna 2021.
Dňa 25. júna 2018 Harley‑Davidson predložila Securities and Exchange Commission(5) správu(6), ktorá mala informovať akcionárov tejto spoločnosti o uplatnení vyššie uvedených dodatočných ciel a o ich dôsledkoch na jej činnosť. Harley‑Davidson v nej oznámila svoj úmysel presunúť výrobu niektorých motocyklov určených na trh Únie zo Spojených štátov do svojich medzinárodných prevádzok v inej krajine s cieľom vyhnúť sa predmetným opatreniam obchodnej politiky Únie.
Po uverejnení tejto správy si Harley‑Davidson vybrala svoj závod v Thajsku ako miesto výroby niektorých jej motocyklov určených na trh Únie.
Harley‑Davidson, ktorá chcela získať ubezpečenia v súvislosti s určením ich pôvodu,(7) požiadala 25. januára 2019 belgické colné orgány, aby vydali dve rozhodnutia(8), ktoré by uznali thajský pôvod niektorých kategórií jej motocyklov. Ďalšie žiadosti týkajúce sa iných kategórií motocyklov boli podané neskôr.
Určenie nepreferenčného pôvodu tovaru sa líši v závislosti od toho, či bol tovar získaný v jednej krajine alebo na jednom území, alebo či sa na jeho výrobe podieľalo viacero krajín alebo území(9). Podľa článku 60 ods. 2 colného kódexu sa krajina alebo územie považujú za miesto pôvodu tovaru na účely uplatňovania opatrení Únie týkajúcich sa pôvodu dovážaného tovaru, ak sa posledné podstatné spracovanie alebo opracovanie vykonalo na tomto mieste a bolo „hospodársky odôvodnené“. Pravidlá uplatňovania podmienok stanovených vo vyššie uvedenom ustanovení sú určené nariadením Komisie(10), ktoré prináša okrem iného spresnenia týkajúce sa spracovaní alebo opracovaní, ktoré nie sú „hospodársky odôvodnené“.(11)
Na stretnutiach s belgickými orgánmi v januári a apríli 2019 Komisia dospela k záveru, že kritérium hospodárskeho odôvodnenia nemohlo byť splnené a že článok 33 delegovaného aktu CKÚ možno uplatniť na skutkové okolnosti prejednávanej veci, keďže Harley‑Davidson vo verejných vyhláseniach uviedla, že cieľom premiestnenia prác bolo vyhnúť sa uplatneniu opatrení v Únii. V tejto súvislosti však nevydala formálne stanovisko.
Dňa 24. júna 2019 prijali belgické colné orgány(12) dve rozhodnutia ZIPT, ktorými uznali a osvedčili, že niektoré kategórie motocyklov Harley‑Davidson dovezené do Únie majú pôvod v Thajsku. Ostatné žiadosti o rozhodnutia ZIPT boli riešené rovnako. Predmetné rozhodnutia ZIPT belgické colné orgány oznámili Komisii 21. augusta 2019.
Dňa 31. marca 2021 v rámci následného preverovania rozhodnutí ZIPT prijatých vnútroštátnymi colnými orgánmi prijala Komisia napadnuté rozhodnutie(13), v ktorom požiadala belgické orgány, aby zrušili prvé dve rozhodnutia ZIPT, ktoré sú nezlučiteľné s článkom 60 ods. 2 colného kódexu v spojení s článkom 33 delegovaného aktu CKÚ.
Žalobkyne podali žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia a uviedli viacero žalobných dôvodov. Všeobecný súd svojím rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu. V tejto súvislosti po prvýkrát podal výklad článku 33 delegovaného aktu CKÚ.
Posúdenie Všeobecným súdom
V prvom rade Všeobecný súd skúmal žalobný dôvod založený na zneužití právomoci zrušiť vnútroštátne rozhodnutia ZIPT zo strany Komisie, ktoré vychádzalo z nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 33 delegovaného aktu CKÚ. Overil, či sa Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia na základe tohto ustanovenia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdila, že operáciu premiestnenia výroby niektorých kategórií motocyklov Harley‑Davidson určených na trh Únie do Thajska nemožno považovať za „hospodársky odôvodnenú“, pretože podľa tejto inštitúcie bolo cieľom tejto operácie vyhnúť sa opatreniam obchodnej politiky prijatým od roku 2018 voči výrobkom s pôvodom v Spojených štátoch.
Pri výklade článku 33 delegovaného aktu CKÚ Všeobecný súd najskôr uviedol, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ak účelom danej operácie bolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení Únie týkajúcich sa pôvodu tovaru, Komisia a colné orgány Únie musia konštatovať, že podmienka spojená s hospodárskym odôvodnením nemôže byť splnená.
Ďalej spresnil, že použitie pojmu „účel“ v jednotnom čísle odkazuje v situáciách, keď uskutočnenie danej operácie premiestnenia môže mať viacero účelov, na myšlienku „hlavného účelu“ alebo „dominantného účelu“. Účel vyhýbania sa uplatňovaniu vyššie uvedených opatrení Únie preto musí byť určujúci pri rozhodovaní o premiestnení výroby do inej krajiny alebo na iné územie.
Cieľom článku 33 delegovaného aktu CKÚ, ktorý sa uplatňuje v prípade, keď Únia prijala také opatrenia obchodnej politiky, akými sú colné opatrenia prijaté v prejednávanej veci, je tak zabezpečiť vykonanie opatrení obchodnej politiky Únie tým, že bráni získaniu nového pôvodu v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahujú takéto opatrenia, ak hlavným alebo dominantným účelom operácie, akou je presun výroby do inej krajiny, bolo vyhnúť sa ich uplatňovaniu.
Všeobecný súd napokon zdôraznil, že výraz „na základe dostupných skutočností“ odkazuje na skutkové okolnosti, ktoré má k dispozícii orgán zodpovedný za overenie účelu operácie premiestnenia. Článok 33 delegovaného aktu CKÚ sa teda musí vykladať v tom zmysle, že ak sa na základe dostupných skutkových okolností ukáže, že hlavným alebo dominantným účelom operácie premiestnenia bolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky Únie, táto operácia v zásade nemôže byť hospodársky odôvodnená.
Dotknutému hospodárskemu subjektu preto prináleží predložiť dôkaz o tom, že hlavným alebo dominantným účelom operácie premiestnenia v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie týkajúce sa tohto premiestnenia, nebolo vyhnúť sa uplatňovaniu opatrení obchodnej politiky Únie. Keďže sa takýto dôkaz líši od následného hľadania hospodárskeho odôvodnenia alebo hospodárskej racionálnosti tejto operácie premiestnenia, jednoduché preukázanie existencie hospodárskeho odôvodnenia nepostačuje.
V druhom rade Všeobecný súd po tom, čo preskúmal a zamietol ostatné žalobné dôvody uvádzané na podporu žaloby žalobkýň, medzi ktoré patria žalobné dôvody založené na nezákonnosti článku 33 delegovaného aktu CKÚ, porušení povinnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia alebo na zjavne nesprávnom posúdení, zamietol aj žalobný dôvod založený na porušení všeobecných zásad práva Únie a Charty základných práv Európskej únie.
V tejto súvislosti Všeobecný súd najmä konštatoval, že pokiaľ ide o právo byť vypočutý, je nesporné, že Komisia neumožnila žalobkyniam predložiť pripomienky v rámci konania vedúceho k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie tým, že belgickým orgánom nariadilo zrušiť prvé dve predmetné rozhodnutia ZIPT, a vzhľadom na to, že tieto orgány nemali možnosť nevyhovieť tomuto príkazu, predstavuje individuálne opatrenie prijaté voči žalobkyniam, ktoré sa ich nepriaznivo dotýka. Aj keď v rámci postupu prijatia napadnutého rozhodnutia nie je upravené právo byť vypočutý, toto právo sa uplatní aj v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy. Okrem toho okolnosť, že žalobkyne mohli alebo by mohli predložiť svoje pripomienky belgickým colným orgánom nielen pred prijatím rozhodnutí ZIPT, ale aj medzi prijatím napadnutého rozhodnutia a prijatím rozhodnutia o zrušení uvedených rozhodnutí ZIPT, neumožňuje dospieť k záveru, že Komisia dodržala svoju povinnosť vypočuť žalobkyne pred prijatím napadnutého rozhodnutia.
Táto vada však môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak by správne konanie mohlo v dôsledku tejto vady viesť k inému výsledku. Komisia tým, že sa v napadnutom rozhodnutí obmedzila na to, že požiadala belgické colné orgány, aby zrušili rozhodnutia ZIPT, ktoré nesprávne uplatnili článok 33 delegovaného aktu CKÚ, pritom len využila právomoc, ktorú jej priznáva colný kódex, a to požiadať členský štát o zrušenie rozhodnutí ZIPT s cieľom zaručiť správne a jednotné určenie pôvodu tovaru.
Keďže napadnuté rozhodnutie obsahuje správny výklad a správne uplatnenie článku 33 delegovaného aktu CKÚ, aj keby žalobkyne mohli predložiť pripomienky v rámci konania vedúceho k prijatiu tohto rozhodnutia, výklad a uplatnenie článku 33 delegovaného aktu CKÚ zo strany Komisie v tomto rozhodnutí by nemohli byť odlišné. V každom prípade žalobkyne nepredložili Všeobecnému súdu nijaké konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli preukázať, že dotknuté premiestnenie bolo odôvodnené najmä úvahami nesúvisiacimi so zavedením dodatočných ciel, hoci nesú dôkazné bremeno.