NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 29. júna 2023(1)
Vec C‑107/23 PPU [Lin](i)
C. I.,
C. O.,
K. A.,
L. N.,
S. P.
proti
Statul român
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Braşov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko)]
„Prejudiciálne konanie – Ochrana finančných záujmov Únie – Podvod týkajúci sa DPH – Článok 325 ods. 1 ZFEÚ – Dohovor o ochrane finančných záujmov – Smernica (EÚ) 2017/1371 – Povinnosť bojovať odradzujúcimi a účinnými opatreniami proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie – Rozhodnutie 2006/928/ES – Mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii – Premlčacia lehota v trestných veciach – Rozsudok, ktorým sa konštatuje protiústavnosť vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa prerušenia premlčania v trestných veciach – Systematické riziko beztrestnosti – Ochrana základných práv – Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty – Zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona (lex mitior) – Vnútroštátny štandard ochrany základných práv – Povinnosť vnútroštátnych sudcov zabezpečiť úplnú účinnosť rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd) – Disciplinárna zodpovednosť sudcov v prípade nedodržania uvedených rozhodnutí – Oprávnenie upustiť od uplatnenia rozhodnutí Curtea Constituțională (Ústavný súd), ktoré nie sú v súlade s právom Únie – Zásada prednosti práva Únie“
1. Vnútroštátny súd v prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania žiada Súdny dvor o výklad rôznych ustanovení práva Únie, aby mohol rozhodnúť, či vyhovie mimoriadnym opravným prostriedkom týkajúcim sa neplatnosti, ktoré podali osoby odsúdené na tresty odňatia slobody za skutky kvalifikované ako daňový podvod a založenie organizovanej zločineckej skupiny, alebo ich zamietne.
2. Spor sa zameriava na zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy premlčania trestnej zodpovednosti, ktorá po zásahu Curtea Constitutională (Ústavný súd, Rumunsko) v určitom období nestanovuje možnosť prerušenia premlčacích lehôt, s právom Únie. Táto právna úprava by podľa vnútroštátneho súdu mohla viesť k beztrestnosti mnohých trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.
3. Súdny dvor bude musieť pri zodpovedaní prejudiciálnych otázok rozvinúť svoju – zatiaľ len počiatočnú – judikatúru týkajúcu sa zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona (lex mitior), ktorá je chránená článkom 49 ods. 1 poslednou vetou Charty základných práv Únie (ďalej len „Charta“).
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Dohovor o ochrane finančných záujmov (2)
4. Článok 1 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov znie:
„Na účely tohto dohovoru bude medzi podvody, ktoré majú dopad na finančné záujmy Európskych spoločenstiev, patriť:
…
b) s ohľadom na príjmy, každý úmyselný čin alebo opomenutie týkajúce sa:
– používania alebo predkladania nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok spreneveru alebo nezákonný úbytok zdrojov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene,
…“
5. Článok 2 stanovuje:
„1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v článku 1 a účasť, návod na alebo pokus o konanie uvedené v článku 1 ods. 1, bolo možné potrestať prostredníctvom účinných, primeraných a odstrašujúcich trestných postihov vrátane zbavenia slobody aspoň v závažných prípadoch, čo môže viesť k vydaniu stíhaných osôb, pričom sa má za to, že za vážny podvod sa považuje podvod týkajúci sa minimálnej sumy, ktorú stanoví každý členský štát. Túto minimálnu sumu nie je možné stanoviť na viac ako 50000 [eur].
…“
2. Rozhodnutie 2006/928/ES (3)
6. V článku 1 je uvedené:
„Rumunsko bude každoročne k 31. marcu a po prvýkrát k 31. marcu 2007 podávať Komisii správu o pokroku v plnení jednotlivých referenčných kritérií uvedených v prílohe.
…“
7. Príloha znie:
„Referenčné kritériá pre Rumunsko uvedené v článku 1:
1. Zabezpečiť transparentnejšie a účinnejšie súdne konanie, najmä rozšírením kapacít a kompetencií Vyššej sudcovskej rady. Podať správu o vplyve nového občianskeho súdneho poriadku a trestného poriadku a monitorovať ho.
2. Zriadiť, ako bolo stanovené, bezpečnostný úrad, ktorý bude zodpovedať za overovanie majetku, nezrovnalostí a potenciálnych konfliktov záujmu, ako aj za vydávanie záväzných rozhodnutí, na základe ktorých bude možné prijať odrádzajúce sankcie.
3. Stavať na dosiahnutom pokroku, pokračovať v profesionálnom, nezaujatom vyšetrovaní v prípadoch podozrenia z korupcie na najvyšších miestach.
4. Prijať ďalšie opatrenia na prevenciu a boj proti korupcii, najmä v miestnej samospráve.“
3. Smernica (EÚ) 2017/1371(4)
8. Článok 2 ods. 2 znie:
„V súvislosti s príjmami z vlastných zdrojov založených na [dani z pridanej hodnoty (ďalej len ‚DPH‘)] sa táto smernica uplatňuje len v prípadoch závažných trestných činov proti spoločnému systému DPH. Trestné činy proti spoločnému systému DPH sa na účely tejto smernice považujú za závažné, ak úmyselné konanie alebo opomenutia vymedzené v článku 3 ods. 2 písm. d) sa týkajú územia dvoch alebo viacerých členských štátov Únie a spôsobujú celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR.“
9. Podľa článku 16:
„Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 vrátane jeho protokolov z 27. septembra 1996, 29. novembra 1996 a 19. júna 1997 (‚dohovor‘) sa týmto nahrádza touto smernicou vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú ňou viazané, s účinnosťou od 6. júla 2019.
Vo vzťahu k členským štátom viazaným touto smernicou sa odkazy na dohovor považujú za odkazy na túto smernicu.“
10. Článok 17 ods. 1 stanovuje:
„Členské štáty prijmú a uverejnia do 6. júla 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto opatrení oznámia bezodkladne Komisii. Tieto opatrenia sa uplatňujú od 6. júla 2019.
…“
B. Rumunské právo
1. Ústava Rumunska
11. Článok 15 ods. 2 stanovuje, že „zákon sa uplatňuje len do budúcnosti s výnimkou priaznivejších trestnoprávnych alebo správnych predpisov“.
12. V článku 147 sa uvádza:
„1. Ustanovenia platných zákonov a vyhlášok, ako aj ustanovenia nariadení, o ktorých sa rozhodne, že sú protiústavné, strácajú platnosť po 45 dňoch od zverejnenia rozsudku Ústavného súdu, ak v tomto období parlament alebo vláda neuvedie protiústavné ustanovenia do súladu s ustanoveniami Ústavy. Ustanovenia, o ktorých sa rozhodlo, že sú protiústavné, sú počas tohto obdobia automaticky neúčinné.
…
4. Rozhodnutia Ústavného súdu sa uverejňujú v Monitorul Oficial al României [(Úradný vestník Rumunska)]. Sú všeobecne záväzné odo dňa svojho uverejnenia a majú účinky len do budúcnosti.“
2. Trestné právo
a) Trestný zákon z roku 1969, zmenený v roku 1996 (5)
13. Podľa jeho článku 123 prvého odseku „plynutie premlčacej lehoty… sa prerušuje vykonaním akéhokoľvek úkonu, ktorý sa musí podľa zákona oznámiť podozrivému alebo obvinenému počas trestného konania“.
b) Trestný zákon z roku 2009 (6)
14. V článku 5 ods. 1 sa uvádza, že „ak medzi spáchaním trestného činu a vydaním právoplatného rozsudku platil jeden alebo viaceré trestné zákony, použije sa najpriaznivejší zákon“.
15. Podľa článku 5 ods. 2 sa predchádzajúci odsek uplatní aj vtedy, keď zákony alebo niektoré ich ustanovenia, ktoré boli vyhlásené za protiústavné, obsahujú priaznivejšie trestnoprávne ustanovenia.
16. V súlade s článkom 6 ods. 1, „ak zákon, ktorý stanovuje miernejší trest, nadobudol účinnosť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odsúdení a pred vykonaním celého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu, pokiaľ uložený trest prevyšuje osobitnú hornú hranicu stanovenú v novom zákone za spáchaný trestný čin, zníži sa na túto hornú hranicu“.
17. Článok 154 ods. 1 stanovuje:
„Premlčanie trestnej zodpovednosti nastáva po:
a) pätnástich rokoch, ak ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie alebo trest odňatia slobody najmenej dvadsať rokov,
b) desiatich rokoch, ak ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov a najviac dvadsať rokov,
c) ôsmich rokoch, ak ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody najmenej päť rokov a najviac desať rokov,
d) piatich rokoch, ak ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody najmenej jeden rok a najviac päť rokov,
e) troch rokoch, ak ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody najviac jeden rok alebo peňažný trest.“
18. Článok 155 stanovoval:
„1. Premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti sa prerušuje vykonaním akéhokoľvek procesného úkonu v konaní.
2. Každé prerušenie spôsobuje opätovné začatie plynutia tejto lehoty.
…“
19. Mimoriadnym nariadením č. 71 z 30. mája 2022(7) bol zmenený článok 155 Trestného zákona z roku 2009. Odsek 1 tohto článku má odvtedy toto znenie: „plynutie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti sa preruší vykonaním akéhokoľvek procesného úkonu, ktorý sa musí podľa zákona oznámiť podozrivému alebo obvinenému“.
c) Trestný poriadok(8)
20. Článok 426 písm. b) umožňuje podať mimoriadny opravný prostriedok týkajúci sa neplatnosti proti právoplatným trestným rozsudkom, ak bol obvinený odsúdený napriek tomu, že existujú dôkazy o niektorom z dôvodov na zastavenie trestného konania.
d) Rozsudok Ústavného súdu č. 297/2018
21. Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko) rozsudkom č. 297/2018 z 26. apríla 2018, uverejneným 25. júna 2018, ktorým vyhovel námietke protiústavnosti, rozhodol, že prerušenie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti z dôvodu vykonania akéhokoľvek procesného úkonu v konaní, ako bolo stanovené v článku 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009, je protiústavné.
22. Podľa názoru Curtea Constituțională (Ústavný súd) bolo uvedené ustanovenie Trestného zákona z roku 2009 nepredvídateľné a porušovalo zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, keďže slovné spojenie „akýkoľvek procesný úkon“, ktoré v ňom bolo uvedené, zahŕňalo aj úkony, ktoré sa neoznamujú podozrivému alebo obvinenému. Vzhľadom na túto okolnosť sa podozrivý alebo obvinený nemohol dozvedieť o tom, že plynutie premlčacej lehoty bolo prerušené a že začala plynúť nová premlčacia lehota týkajúca sa jeho trestnej zodpovednosti.(9)
23. Rumunský zákonodarca nezasiahol s cieľom zmeniť článok 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009 v zmysle, ktorý určil Curtea Constituțională (Ústavný súd), a na všeobecných súdoch sa vytvorila nejednotná judikatúra, ktorej predmetom bolo prerušenie premlčacích lehôt týkajúcich sa trestnej zodpovednosti.(10)
e) Rozsudok Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 358/2022
24. Curtea Constituțională (Ústavný súd) rozsudkom č. 358/2022 z 26. mája 2022, uverejneným 9. júna 2022, ktorým vyhovel ďalšej námietke protiústavnosti, rozhodol, že článok 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009 je protiústavný.
25. Tento súd uviedol, že
– zákonodarca nezakročil, ako to vyžaduje článok 147 ods. 1 Ústavy, s cieľom zosúladiť ustanovenia, ktoré boli vyhlásené za protiústavné v rozsudku č. 297/2018, a upraviť prípady, v ktorých sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti,
– pokiaľ nedošlo k tomuto legislatívnemu zásahu, súdne orgány nemohli samy určiť dôvody prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti. Uplatňovanie článku 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009 bolo teda nejednoznačné a nepredvídateľné, čo spôsobilo nejednotnú súdnu prax. Platný právny rámec neposkytoval legislatívne prvky potrebné na zabezpečenie predvídateľného uplatňovania článku 155 ods. 1 spomenutého Trestného zákona po vydaní rozsudku č. 297/2018,
– v dôsledku toho rumunské pozitívne právo nestanovovalo žiadny prípad prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti odo dňa uverejnenia rozsudku č. 297/2018 do nadobudnutia účinnosti normatívneho aktu zákonodarcu, ktorý by výslovne upravoval dôvody prerušenia tejto lehoty.(11)
f) Rozsudok Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd, Rumunsko) č. 67/2022
26. Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd) v rozsudku č. 67/2022 z 25. októbra 2022, uverejnenom 28. novembra 2022, ktorým rozhodol o opravnom prostriedku v záujme zákona, ako ho označil vnútroštátny súd,(12) uviedol tieto konštatovania:
– normy týkajúce sa prerušenia premlčania sú normami hmotného (materiálneho) trestného práva. Z hľadiska ich časovej pôsobnosti sa na ne vzťahuje zásada zákazu retroaktívneho uplatnenia ustanovení trestného zákona stanovená v článku 3 Trestného zákona z roku 2009, s výnimkou priaznivejších predpisov, v súlade so zásadou lex mitior podľa článku 15 ods. 2 Ústavy Rumunska a článku 5 spomenutého Trestného zákona,
– v období od 25. júna 2018 (dátum uverejnenia rozsudku Ústavného súdu č. 297/2018, spresneného rozsudkom Ústavného súdu č. 358/2022) do 30. mája 2022 článok 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009 nestanovoval žiadny dôvod prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti,
– súd, na ktorom sa podá mimoriadny opravný prostriedok týkajúci sa neplatnosti, ktorý je založený na účinkoch rozsudkov Ústavného súdu č. 297/2018 a 358/2022, nemôže opäť skúmať premlčanie trestnej zodpovednosti, ak odvolací súd prejednal a preskúmal vplyv tohto dôvodu zastavenia trestného konania počas konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku č. 358/2022.
3. Právne predpisy týkajúce sa disciplinárneho režimu sudcov
27. Podľa článku 99 písm. ș) zákona č. 303/2004(13) sa za disciplinárne previnenie považovalo nesplnenie rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd) alebo rozsudkov, ktoré vydal Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd) v konaniach o opravných prostriedkoch v záujme zákona.
28. Článok 271 písm. s) zákona č. 303/2022(14) stanovuje, že „za disciplinárne previnenia sa považuje… vykonávanie funkcie na základe zlého úmyslu alebo hrubej nedbanlivosti“.
29. Podľa článku 272 zákona č. 303/2022:
„1. Sudca alebo prokurátor koná na základe zlého úmyslu, ak vedome poruší predpisy hmotného alebo procesného práva, pričom jeho cieľom je poškodiť určitú osobu alebo je uzrozumený so spôsobením takej škody.
2. Sudca alebo prokurátor sa dopustí hrubej nedbanlivosti, ak zavineným, závažným, nepochybným a neospravedlniteľným spôsobom poruší predpisy hmotného alebo procesného práva.
…“
II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
30. Curtea de Apel Brașov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko) rozsudkom č. 285/AP z 30. júna 2020(15) právoplatne odsúdil viaceré osoby (C. O, C. I., L. N., K. A. a S. P.) za spáchanie trestných činov daňového podvodu a založenia organizovanej zločineckej skupiny.
31. Pokiaľ ide o trestný čin daňového podvodu, prvostupňový súd považoval za preukázané, že odsúdení počas roka 2010 úplne alebo čiastočne opomenuli zaznamenať vo svojich účtovných záznamoch uskutočnené obchodné transakcie a príjmy získané z predaja nafty nakúpenej v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane tuzemským odberateľom. Štátnej pokladnici teda vznikla škoda tak na DPH, ako aj na spotrebnej dani z nafty.
32. Súčasťou uložených trestov boli tresty odňatia slobody a povinnosť zaplatiť náhradu daňovej škody v celkovej výške 13 964 482 RON (približne 3 240 000 eur) vrátane DPH.
33. Dvaja odsúdení (K. A. a S. P.) sa v súčasnosti nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody na základe rozsudku z 30. júna 2020.
34. Odsúdení podali na vnútroštátnom súde mimoriadny opravný prostriedok týkajúci sa neplatnosti [článok 426 písm. b) Trestného poriadku] proti rozsudku z 30. júna 2020.
35. Vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku sa domáhajú zrušenia uvedeného rozsudku, lebo boli odsúdení napriek tomu, že uplynula premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti. V tomto zmysle sa odvolávajú na rozsudky Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022.
36. Podľa názoru navrhovateľov:
– sa na nich má uplatniť zásada uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona. Pre trestné činy, za ktoré boli odsúdení, priaznivejší zákon stanovil kratšiu premlčaciu lehotu týkajúcu sa trestnej zodpovednosti, ktorá uplynula pred právoplatným skončením veci. Premlčanie trestnej zodpovednosti vyšlo najavo až po vydaní právoplatného trestného rozsudku na základe rozsudku č. 358/2022, ktorým bol článok 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009 vyhlásený za protiústavný a v ktorom sa konštatovalo, že v období po uverejnení rozsudku č. 297/2018 vnútroštátne trestnoprávne predpisy nestanovovali dôvody prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti,
– neexistencia dôvodov prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti počas obdobia medzi vydaním uvedených dvoch rozsudkov Ústavného súdu, na ktorú sa poukázalo v rozsudku č. 358/2022, je sama osebe priaznivejším ustanovením trestného zákona. Toto ustanovenie treba uplatniť v prospech obvinených, ktorí spáchali trestné činy, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do uverejnenia rozsudku č. 297/2018. Za týchto okolností, ak by sa nevzali do úvahy dôvody prerušenia, 10‑ročná premlčacia lehota stanovená v článku 154 ods. 1 písm. b) Trestného zákona z roku 2009 by uplynula pred nadobudnutím právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.
37. V rámci mimoriadneho opravného prostriedku Ministerul Public – Direcția Națională Anticorupție [Prokuratúra – Národné riaditeľstvo pre boj proti korupcii, Rumunsko (ďalej len „DNA“)] požiadala o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore, aby Súdny dvor určil, či sa článok 325 ZFEÚ, rozhodnutie 2006/928 a článok 49 Charty majú vykladať v tom zmysle, že umožňujú neuplatniť judikatúru Ústavného súdu vyplývajúcu z rozsudku č. 358/2022. Podľa jej názoru uplatňovanie tohto rozsudku spôsobuje systematické riziko beztrestnosti vo veciach, v ktorých sa uplatňuje právo Únie.
38. Navrhovatelia naopak tvrdili, že v tejto veci nie sú relevantné právne predpisy Únie, v dôsledku čoho je návrh na začatie prejudiciálneho konania neprípustný. Okrem toho uviedli, že zásada priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona má právnu silu ústavnej zásady a má prednosť pred prípadnými právnymi predpismi Únie.
39. Vnútroštátny súd tvrdí, že v prípade, ak by vyhovel návrhom navrhovateľov, musel by zrušiť právoplatný odsudzujúci rozsudok a zastaviť trestné konanie, čo by znemožnilo ďalší výkon trestu, ktorý im bol uložený. Vychádzajúc z tohto predpokladu, uvádza v podstate rôzne dôvody na neuplatnenie zásady priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona zakotvenej v Ústave Rumunska v tejto veci, ktorej uplatnenie je podľa jeho názoru v rozpore s právom Únie.
40. Za týchto okolností Curtea de Apel Brașov (Odvolací súd Brašov) kladie Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa článok 2 ZEÚ, článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 4 [ods. 3] ZEÚ v spojení s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ, článkom 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov, článkami 2 a 12 smernice o ochrane finančných záujmov, ako aj so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, s prihliadnutím na zásadu účinných a odrádzajúcich sankcií v prípade závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie a pri uplatnení rozhodnutia Komisie 2006/928/ES, v spojení s článkom 49 ods. 1 poslednou vetou Charty základných práv Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že bránia právnej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa odsúdené osoby domáhajú prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci, pričom sa odvolávajú na uplatnenie zásady priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ktoré sa podľa ich názoru malo uplatniť vo veci samej a stanovovalo kratšiu premlčaciu lehotu, ktorá uplynula ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci, ale bola zistená až dodatočne, rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, ktorým bolo vyhlásené za protiústavné znenie zákona upravujúce prerušenie plynutia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti (rozsudok z roku 2022) z dôvodu nečinnosti zákonodarcu, ktorý nezasiahol s cieľom zosúladiť znenie zákona s ďalším rozhodnutím toho istého ústavného súdu vydaným štyri roky pred týmto posledným uvedeným rozhodnutím (rozsudok z roku 2018), pričom išlo o obdobie, počas ktorého sa judikatúra všeobecných súdov vytvorená uplatnením prvého uvedeného rozhodnutia už konsolidovala v tom zmysle, že toto znenie bolo naďalej účinné v podobe vyplývajúcej z uplatňovania prvého uvedeného rozhodnutia ústavného súdu, v dôsledku čoho sa premlčacia lehota týkajúca sa všetkých trestných činov, v prípade ktorých nebol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok pred vydaním prvého uvedeného rozhodnutia ústavného súdu, prakticky znížila na polovicu a trestné stíhanie obvinených v predmetnej veci bolo následne zastavené?
2. Majú sa článok 2 ZEÚ týkajúci sa hodnôt právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v spoločnosti charakterizovanej spravodlivosťou a článok 4 [ods. 3] ZEÚ o zásade lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi, pri uplatnení rozhodnutia Komisie 2006/928/ES, pokiaľ ide o záväzok zabezpečiť efektívnosť rumunského súdneho systému, s prihliadnutím na článok 49 [ods. 1] poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, ktorou sa zakotvuje zásada uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, vykladať vo vzťahu k vnútroštátnemu súdnemu systému ako celku v tom zmysle, že bránia právnej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa odsúdené osoby domáhajú prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci, pričom sa odvolávajú na uplatnenie zásady priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ktoré sa podľa ich názoru malo uplatniť vo veci samej a stanovovalo kratšiu premlčaciu lehotu, ktorá uplynula ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci, ale bola zistená až dodatočne, rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, ktorým bolo vyhlásené za protiústavné znenie zákona upravujúce prerušenie plynutia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti (rozsudok z roku 2022) z dôvodu nečinnosti zákonodarcu, ktorý nezasiahol s cieľom zosúladiť znenie zákona s ďalším rozhodnutím toho istého ústavného súdu vydaným štyri roky pred týmto posledným uvedeným rozhodnutím (rozsudok z roku 2018), pričom išlo o obdobie, počas ktorého sa judikatúra všeobecných súdov vytvorená uplatnením prvého uvedeného rozhodnutia už konsolidovala v tom zmysle, že toto znenie bolo naďalej účinné v podobe vyplývajúcej z uplatňovania prvého uvedeného rozhodnutia ústavného súdu, v dôsledku čoho sa premlčacia lehota týkajúca sa všetkých trestných činov, v prípade ktorých nebol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok pred vydaním prvého uvedeného rozhodnutia ústavného súdu, prakticky znížila na polovicu a trestné stíhanie obvinených v predmetnej veci bolo následne zastavené?
3. V prípade kladnej odpovede a iba vtedy, keď nemožno podať výklad v súlade s právom Únie, má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej sú vnútroštátne všeobecné súdy viazané rozhodnutiami vnútroštátneho ústavného súdu a záväznými rozhodnutiami vnútroštátneho najvyššieho súdu a nemôžu z tohto dôvodu, pod hrozbou spáchania disciplinárneho previnenia, ex offo upustiť od uplatnenia judikatúry vyplývajúcej z týchto rozhodnutí, aj keď sa vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora domnievajú, že táto judikatúra je v rozpore s článkom 2 ZEÚ, článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 4 [ods. 3] ZEÚ v spojení s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ, pri uplatnení rozhodnutia Komisie 2006/928/ES, s prihliadnutím na článok 49 [ods. 1] poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, ako je to vo veci samej?“
III. Konanie na Súdnom dvore
41. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 22. februára 2023, pričom k nemu bola pripojená žiadosť o prejednanie veci v skrátenom konaní.
42. Súdny dvor po tom, čo mu vnútroštátny súd potvrdil, že dvaja z navrhovateľov v spore vo veci samej sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody na základe rozsudku z 30. júna 2020 a že budú prepustení na slobodu, ak sa vyhovie mimoriadnym opravným prostriedkom podaným proti rozhodnutiu o ich odsúdení, rozhodol, že návrh na začatie prejudiciálneho konania bude prejednaný v rámci naliehavého konania.
43. Dňa 24. marca 2023 vnútroštátny súd zaslal Súdnemu dvoru doplnenie svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré bolo doručené oprávneným subjektom, aby ho zohľadnili vo svojich pripomienkach.
44. Písomné pripomienky predložili štyria z navrhovateľov v spore vo veci samej (C. O, C. I., L. N. a S. P.), rumunská vláda a Európska komisia.
45. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 10. mája 2023, sa zúčastnili rumunská vláda a Komisia.
IV. Posúdenie
A. Prípustnosť
46. Nemám pochybnosti o prípustnosti troch položených prejudiciálnych otázok, ale mám pochybnosti o prípustnosti doplnenia, ktoré vnútroštátny súd predložil 24. marca 2023.
47. V uvedenom doplnení vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby v prípade, ak odpovie na jeho otázky kladne, poskytol odôvodnenie, ktoré zabráni tomu, aby zásada zákazu diskriminácie obsiahnutá v Ústave Rumunska spôsobila neúčinnosť tejto odpovede.(16)
48. Doplnenie obsahuje v skutočnosti skrytý nový a doplňujúci návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý – ako uviedli C. I., C. O. a rumunská vláda – má hypotetický charakter(17), lebo nie je nevyhnutný na vyriešenie sporu vo veci samej. Pochybnosti, z ktorých toto doplnenie vychádza, sa týkajú rozsudkov, ktoré rumunské súdy zrušili na základe judikatúry Curtea Constituțională (Ústavný súd). Navrhovatelia v spore vo veci samej sa nenachádzajú v takej situácii.
B. Prvá a druhá prejudiciálna otázka
49. Vnútroštátny súd sa svojimi dvoma prvými prejudiciálnymi otázkami, na ktoré možno odpovedať spoločne, v podstate pýta, či vzhľadom na skutkové a právne okolnosti, aké opisuje, článok 325 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 2 dohovoru o ochrane finančných záujmov, rozhodnutím 2006/928 a článkom 49 Charty bráni vnútroštátnym predpisom a judikatúre, ktorých predmetom je prerušenie premlčacích lehôt týkajúcich sa trestnej zodpovednosti.
50. Obe otázky vychádzajú z predpokladu, že ak sa uplatnia vnútroštátne predpisy v zmysle judikatúry Ústavného súdu, vznikne riziko beztrestnosti skutkov, ktoré predstavujú závažný podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie. V tejto súvislosti vnútroštátny súd v odôvodnení cituje okrem iného rozsudky Súdneho dvora vo veciach Åkerberg Fransson(18), Taricco a i.(19), M. A. S. a M. B.(20) a Euro Box Promotion a i.(21)
1. Uplatniteľné právne predpisy Únie
51. V prvom rade treba konštatovať, že na túto vec sa neuplatní smernica o ochrane finančných záujmov, ktorej článok 12 stanovuje spoločné pravidlá upravujúce premlčacie lehoty týkajúce sa trestnej zodpovednosti v prípade trestných činov, ktoré predstavujú podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, keďže
– uvedené spoločné pravidlá sa týkajú (článok 17) trestných činov spáchaných po 6. júli 2019. Skutky sankcionované v tomto spore boli spáchané v roku 2010,
– smernica o ochrane finančných záujmov sa uplatňuje (článok 2 ods. 2) na závažné trestné činy proti spoločnému systému DPH, ktoré sa týkajú územia dvoch alebo viacerých členských štátov Únie a spôsobujú celkovú škodu viac ako 10 000 000 eur. Predmetom trestných činov v tomto spore je nižšia suma.
52. Čo sa týka smernice 2006/112/ES(22) v spojení s článkom 4 ZEÚ ods. 3, je nesporné, že táto smernica ukladá členským štátom povinnosť bojovať proti podvodom v oblasti DPH(23), ale neobsahuje osobitné pravidlá uplatniteľné na situáciu, o akú ide v spore vo veci samej.
53. Pokiaľ ide o článok 2, článok 19 ods. 1 druhý pododsek a článok 4 ods. 3 ZEÚ, možno ich vziať do úvahy pri skúmaní zlučiteľnosti vnútroštátnych predpisov a judikatúry s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ, čo je ustanovenie primárneho práva, ktoré zakotvuje zásadu ochrany finančných záujmov Únie.
54. To isté platí pre dohovor o ochrane finančných záujmov, ktorým sa spresňuje zásada stanovená v článku 325 ZFEÚ.
55. Okrem článku 325 ZFEÚ môže mať na odpoveď vplyv aj rozhodnutie 2006/928.(24) Hoci trestné činy sankcionované v tomto prípade sa týkajú podvodov na DPH, situácia vyvolaná judikatúrou Curtea Constituțională (Ústavný súd), ktorej predmetom sú premlčacie lehoty týkajúce sa trestnej zodpovednosti, má vplyv aj na trestné činy korupcie, najmä na vysokej úrovni, ako to Komisia uviedla vo svojej správe o MSO z roku 2022(25).
56. V nadväznosti na tieto spresnenia ďalej v týchto návrhoch preskúmam, či
– je judikatúra rumunského Ústavného súdu týkajúca sa prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti v rozpore s článkom 325 ZFEÚ a rozhodnutím 2006/928,
– v prípade, ak by sa konštatoval tento rozpor, uvedená judikatúra môže mať oporu v zásade lex mitior zakotvenej v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty,
– v rumunskom práve existuje vyšší štandard ochrany zásady lex mitior, na ktorý je viazaná uvedená judikatúra Ústavného súdu.
2. Článok 325 ods. 1 ZFEÚ a judikatúra týkajúca sa ochrany finančných záujmov Únie
57. Podľa článku 325 ods. 1 ZFEÚ členské štáty „zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré… m[ajú] pôsobiť odradzujúco a tak, aby to poskytlo, v členských štátoch… účinnú ochranu“(26).
58. Členské štáty musia predovšetkým prijať potrebné opatrenia, aby zaručili účinný a úplný výber vlastných zdrojov, ku ktorým patria príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH.(27)
59. Skutočnosť, že v článku 325 ZFEÚ je uvedené slovné spojenie „podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie“, podľa Súdneho dvora(28) znamená, že skutky korupcie môžu byť spojené s prípadmi podvodu alebo naopak spáchanie podvodu môže byť umožnené skutkom korupcie. Poškodenie finančných záujmov môže v niektorých prípadoch vyústiť do spojenia podvodu s DPH a korupcie.(29)
60. „Podvod“, ako je vymedzený v článku 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov,(30) zahŕňa príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH, ktorá sa stanovuje v súlade s pravidlami Únie(31).
61. Ako som už uviedol, odsúdení v tejto veci boli odsúdení za trestné činy daňového úniku a založenia zločineckej skupiny spáchané v súvislosti s DPH a so spotrebnou daňou z nafty. Je teda nepochybné, že sa uplatní článok 325 ods. 1 ZFEÚ a že ide o závažné podvody poškodzujúce finančné záujmy Únie: suma, ktorej sa týka podvod, je vyššia ako 50 000 eur (článok 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov).
62. Členské štáty majú v rámci vykonávania článku 325 ods. 1 ZFEÚ voľnosť pri výbere uplatniteľných sankcií. Tieto sankcie môžu mať formu správnych sankcií, trestných sankcií alebo môže ísť o kombináciu oboch sankcií. V každom prípade musia zabezpečiť výber príjmov z DPH v plnom rozsahu, a tým chrániť finančné záujmy Únie. Trestné sankcie môžu byť nevyhnutné v rámci účinného a odstrašujúceho boja proti niektorým závažným prípadom podvodov v oblasti DPH.(32)
63. Rumunské právo stanovuje trestné sankcie za uvedené podvody a v tomto prejudiciálnom konaní nikto nespochybňuje, že tieto sankcie sú ako také účinné a odradzujúce. Tiež nie je sporné, že premlčacie lehoty,(33) ktoré stanovuje Trestný zákon z roku 2009 pre túto kategóriu trestných činov, sú v abstraktnej rovine primerané,(34) teda nebránia účinnému a odradzujúcemu charakteru sankcií. Uvedené lehoty sú dlhšie než minimálne lehoty stanovené v článku 12 smernice o ochrane finančných záujmov.
64. Vzniknutý problém sa teda netýka sankcií, ako boli zavedené v rumunskom práve, ani premlčacích lehôt, ktoré stanovuje Trestný zákon z roku 2009, ale právnej nemožnosti prerušiť tieto lehoty v dôsledku dvoch rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd).
65. Podľa rumunských najvyšších súdov je premlčanie trestnej zodpovednosti v rumunskom právnom poriadku prvkom hmotného práva (a teda nie procesného práva). Ako uvediem nižšie, toto konštatovanie nie je v rozpore s právom Únie.
66. Dôsledkom vyplývajúcim z uvedených rozsudkov a z nečinnosti vnútroštátneho zákonodarcu je, že počas určitého obdobia(35) žiadny úkon vykonaný počas trestného konania nemohol spôsobiť prerušenie premlčacích lehôt týkajúcich sa trestnej zodpovednosti. Zánik dôvodov prerušenia sa považuje za „priaznivejšie ustanovenie trestného zákona“ v zmysle článku 15 ods. 2 Ústavy Rumunska a článku 5 Trestného zákona z roku 2009. Napriek odlišnej judikatúre nižších súdov je to výklad rumunského práva, ktorý treba dodržiavať, pokiaľ ide o uvedené obdobie, lebo ho záväzným spôsobom podali Curtea Constituțională (Ústavný súd) vo svojich rozsudkoch č. 297/2018 a 358/2022 a Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd) vo svojom rozsudku č. 67/2022 vydanom v konaní o opravnom prostriedku v záujme zákona.
67. Osoby odsúdené tak za závažné podvody poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako aj za iné trestné činy(36) teda môžu dosiahnuť zrušenie rozhodnutí o svojom odsúdení a prepustenie na slobodu: postačuje, aby v období od spáchania skutkov do vydania právoplatného rozsudku, ktorým boli uložené tresty, uplynuli premlčacie lehoty (bez možnosti zohľadniť akýkoľvek dôvod prerušenia) stanovené v Trestnom zákone z roku 2009.
68. Vnútroštátny súd(37) odporúča výklad vnútroštátneho práva, ktorý umožní vylúčiť existenciu „priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona“ v spore vo veci samej(38). K takému záveru však môže dospieť len vnútroštátny súd. Možnosť vyložiť vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, aj keď znamená odklon od judikatúry vyššieho súdu, je obmedzená tým, že sa nepodá výklad vnútroštátneho práva contra legem.(39)
69. Nie je mi jasné, ako by bolo možné podať výklad rumunských predpisov a judikatúry rumunského Ústavného súdu, ktorých predmetom je prerušenie premlčacích lehôt týkajúcich sa trestnej zodpovednosti v období rokov 2018 až 2022, ktorý by nebol v rozpore s rozhodnutiami Curtea Constituțională (Ústavný súd). V týchto rozhodnutiach sa s konečnou platnosťou určuje, ktoré právo sa v Rumunsku uplatní, a tento súd má „posledné slovo“, pokiaľ ide o vnútroštátne právo.(40)
70. Ak sa vylúči možnosť iného výkladu, treba určiť, či je vnútroštátne právo, ako vyplýva z predpisov a z judikatúry Ústavného súdu, v ktorej sa podáva ich výklad, v rozpore s povinnosťou trestať prípady závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie účinnými a odradzujúcimi trestnými sankciami. Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že tento rozpor existuje.
71. Na základe informácií dostupných v prejudiciálnom konaní by sa uvedené konštatovanie mohlo považovať za opodstatnené, ak by situácia v Rumunsku počas posudzovaného obdobia spôsobila beztrestnosť značného počtu trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie v zmysle, ktorý nie je v súlade s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ.
72. Súdny dvor pripisuje povinnosti zamedziť protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy prostredníctvom odradzujúcich a účinných opatrení priamy účinok. Článok 325 ods. 1 ZFEÚ ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok, ktorá nie je viazaná žiadnou podmienkou.(41)
73. Prislúcha každému členskému štátu, aby zaručil, že právna úprava uplatniteľná na trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie nebude koncipovaná tak, aby spôsobovala systematické riziko beztrestnosti. Musí to však urobiť tak, aby bola súčasne zabezpečená ochrana základných práv obvinených osôb.(42)
74. Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, rumunský zákonodarca si počas takmer štyroch rokov neplnil túto povinnosť, keďže po vydaní rozsudku Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 nezmenil článok 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009. Táto zmena bola napokon uskutočnená prostredníctvom mimoriadneho nariadenia č. 71/2022, ale počas obdobia, ktoré uplynulo od vydania uvedeného rozsudku do prijatia tohto mimoriadneho nariadenia, z dôvodu retroaktívneho účinku zásady lex mitior zostalo nepotrestaných mnoho závažných trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.
3. Rozhodnutie 2006/928 a systematické riziko beztrestnosti
75. Rozhodnutie 2006/928 je aktom, ktorý Komisia prijala na základe Aktu o pristúpení, ktorý je súčasťou primárneho práva Únie. Konkrétne je rozhodnutím v zmysle článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ.
76. Správy vypracované Komisiou pre Európsky parlament a Radu na základe mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania (MSO) zriadeného rozhodnutím 2006/928 tiež treba považovať za akty prijaté inštitúciou Únie, ktorých právnym základom je článok 2 tohto rozhodnutia.(43)
77. Súdny dvor už preskúmal povahu a právne účinky rozhodnutia 2006/928, pričom zdôraznil, že kým sa toto rozhodnutie nezruší, je pre Rumunsko v celom rozsahu záväzné.
78. Referenčné kritériá uvedené v prílohe rozhodnutia 2006/928 majú zaručiť dodržiavanie hodnoty právneho štátu (článok 2 ZEÚ) a sú pre Rumunsko záväzné: tento členský štát je povinný prijať primerané opatrenia na ich splnenie, pričom musí v súlade so zásadou lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 ZEÚ) náležite zohľadniť správy vypracované Komisiou, ako aj odporúčania formulované v týchto správach.(44)
79. Rozhodnutím 2006/928 konkrétne bol zriadený MSO a boli stanovené referenčné kritériá v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii v Rumunsku, ktoré sú uvedené v článku 1 a podrobne opísané v jeho prílohe. Tieto referenčné kritériá sú záväzné, takže Rumunsko má špecifickú povinnosť splniť tieto kritériá a zdržať sa uplatňovania opatrení, ktoré by mohli ohroziť ich plnenie.(45)
80. Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že rumunské súdy v súčasnosti zastavujú trestné konania, a to aj prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku týkajúceho sa neplatnosti, v dôsledku zániku dôvodov prerušenia premlčacích lehôt týkajúcich sa trestnej zodpovednosti od roku 2018 a 2022, ktorý vyplýva z judikatúry Curtea Constituțională (Ústavný súd).
81. V tejto súvislosti pripomína, že v správe o MSO z roku 2022 sa konštatovalo, že sporná situácia môže mať „značný vplyv na prebiehajúce prípravné a súdne konania“, ako aj možné „vážne dôsledky“ z dôvodu „zrušeni[a] trestnej zodpovednosti v značnom počte vecí“.(46) Preto sa domnieva, že táto situácia sa dotýka celého rumunského súdneho systému.
82. Vnútroštátny súd uvádza, že situácia, ktorú opisuje a ktorá je opísaná v správe o MSO z roku 2022, svedčí o riziku beztrestnosti trestných činov závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie (a trestných činov korupcie na vysokej úrovni, ktoré s nimi často súvisia) v Rumunsku počas obdobia rokov 2018 až 2022, aj keď nie je presne uvedené, koľko prípadov sa týka týchto finančných záujmov. Uvedené riziko vyplýva z neexistencie dôvodov prerušenia premlčacích lehôt týkajúcich sa trestnej zodpovednosti (a zároveň z neprimeranej dĺžky príslušných trestných konaní, ktorá prekračuje premlčaciu lehotu).
83. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby ako skutkovú otázku objasnil, či na základe judikatúry Curtea Constituțională (Ústavný súd) v Rumunsku existuje systematické riziko beztrestnosti trestných činov závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie a trestných činov korupcie na vysokej úrovni, ktoré s nimi súvisia. V takom prípade by Rumunsko nedodržalo špecifickú povinnosť splniť referenčné kritériá stanovené v prílohe rozhodnutia 2006/928 (najmä referenčné kritériá týkajúce sa boja proti korupcii).
4. Článok 49 Charty a priaznivejšie ustanovenie trestného zákona
84. Článok 325 ods. 1 ZFEÚ má priamy účinok, tak ako je to v prípade rozhodnutia 2006/928. Podľa zásady prednosti práva Únie majú oba predpisy za následok stratu použiteľnosti každého vnútroštátneho opatrenia, ktoré je v rozpore s nimi.(47)
85. „Prináleží… príslušným vnútroštátnym súdom poskytnúť plný účinok povinnostiam vyplývajúcim z článku 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ a upustiť od uplatnenia vnútroštátnych ustanovení, najmä v oblasti premlčania, ktoré v rámci konania týkajúceho sa závažných trestných činov v oblasti DPH tvoria prekážku uplatnenia účinných a odstrašujúcich trestov na zamedzenie podvodov poškodzujúcim finančné záujmy Únie“.(48)
86. V konaní, ktoré je predmetom sporu, sa uplatňuje článok 325 ods. 1 ZFEÚ a rozhodnutie 2006/928, teda „sa vykonáva právo Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.
87. Na základe tohto predpokladu bude musieť vnútroštátny súd overiť, či sa dodržiavajú základné práva zaručené Chartou (v tomto prípade práva odsúdených osôb). Ak by vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol, že neuplatní vnútroštátnu judikatúru týkajúcu sa neexistencie dôvodov prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti v období rokov 2018 až 2022, nemôže pritom opomenúť ustanovenia Charty, ktoré majú rovnakú právnu silu ako článok 325 ods. 1 ZFEÚ.(49)
88. Povinnosť zaručiť účinný výber vlastných zdrojov Únie nezbavuje vnútroštátne súdy povinnosti zabezpečiť dodržiavanie základných práv zaručených Chartou, ak ide o trestné konania vedené pre trestné činy týkajúce sa DPH, v ktorých sa uplatňuje právo Únie.(50)
89. V tomto kontexte je základným právom, ktoré by mohlo odôvodniť zachovanie a uplatnenie judikatúry rumunského Ústavného súdu, základné právo zakotvené v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty: retroaktívne uplatnenie priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona alebo zásada lex mitior.
90. Pripomínam, že povinnosť chrániť vlastné zdroje Únie v oblasti DPH nemôže oslobodiť vnútroštátne orgány od povinnosti uplatniť zásadu lex mitior ako zásadu súvisiacu so zásadou zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je neoddeliteľným prvkom právneho štátu. Právny štát je zasa jednou z hlavných hodnôt, na ktorých je založená Únia (článok 2 ZEÚ).
91. Podľa článku 49 ods. 1 Charty „… nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest“.
92. Zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ktorá je takto zakotvená v Charte, je súčasťou primárneho práva Únie(51) a je stanovená v medzinárodných zmluvách uzavretých členskými štátmi Únie(52).
93. Podľa Súdneho dvora „uplatnenie priaznivejšieho trestného zákona v sebe nevyhnutne zahŕňa postupné uplatňovanie zákonov v časovom slede a spočíva na konštatovaní, že zákonodarca zmenil názor buď na trestnú kvalifikáciu skutkov, alebo na trest, ktorý sa má uložiť za spáchanie trestného činu“.(53)
94. Zásada lex mitior sa chápe ako výnimka zo zákazu retroaktívneho uplatnenia ustanovení trestného zákona. Keďže retroaktivita in bonam partem je na prospech obvinenému, nemožno tvrdiť, že vykonávanie neskoršieho ustanovenia trestného zákona nerešpektuje zásadu zákonnosti trestných činov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege). Stručne povedané, namiesto pôvodného ustanovenia zákona, ktoré platilo v čase spáchania skutku, ktorý je trestným činom, sa retroaktívne uplatní nové ustanovenie zákona, a tak sa zlepší trestnoprávne postavenie obvineného (alebo odsúdeného).
95. Hoci jej základ je sporný, zásada lex mitior vychádza z toho, že osoba, za konanie ktorej sa podľa (zmeneného) názoru zákonodarcu už nemá uložiť trest, ktorý stanovovali predchádzajúce predpisy, nesmie byť odsúdená ani ďalej pozbavená slobody. Táto osoba tak získava výhody vyplývajúce z upraveného posúdenia zákonodarcu obsiahnutého v neskorších ustanoveniach zákona.(54)
96. Z vysvetliviek k Charte (článok 52 ods. 3) vyplýva, že právo priznané v jej článku 49 má rovnaký význam a rovnaký rozsah pôsobnosti ako právo zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „EDĽP“).
97. Keďže EDĽP výslovne nestanovoval túto zásadu, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ju v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora vyvodil z článku 7 EDĽP.(55)
98. Podľa ESĽP:
– „uloženie prísnejšieho trestu len z dôvodu, že tento trest bol stanovený v čase spáchania trestného činu, by malo za následok, že by sa v neprospech obvineného uplatnili pravidlá, ktoré upravujú postupné uplatňovanie ustanovení trestného zákona v časovom slede. Znamenalo by to nezohľadnenie akejkoľvek legislatívnej zmeny, ktorá je priaznivá pre obvineného a ku ktorej došlo pred vydaním rozsudku, a naďalej by sa ukladali tresty, ktoré štát a spoločnosť, ktorú štát zastupuje, v súčasnosti považujú za neprimerané“,(56)
– „povinnosť uplatniť ten z viacerých trestných zákonov, ktorého ustanovenia sú priaznivejšie pre obvineného, predstavuje objasnenie pravidiel týkajúcich sa postupného uplatňovania ustanovení trestného zákona v časovom slede, ktoré je v súlade s iným podstatným prvkom článku 7 [EDĽP], a to s predvídateľnosťou sankcií“,(57)
– zo zásady retroaktívneho uplatnenia vyplýva, že „ak existujú rozdiely medzi ustanoveniami trestného zákona platnými v čase spáchania trestného činu a neskoršími ustanoveniami trestného zákona prijatými pred vydaním právoplatného rozhodnutia, súd musí uplatniť tú právnu úpravu, ktorej ustanovenia sú pre obvineného priaznivejšie“(58).
99. Doteraz však ESĽP ani Súdny dvor jednoznačne nevymedzili presnú pôsobnosť zásady lex mitior v prípadoch, ako je prejednávaný prípad. Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konanie umožňuje, aby Súdny dvor rozpracoval svoju judikatúru s cieľom určiť, či z článku 49 ods. 1 poslednej vety Charty vyplýva, že
– zásada lex mitior sa uplatní na premlčacie lehoty týkajúce sa trestnej zodpovednosti a na dôvody ich prerušenia,
– zmena ustanovení trestného zákona a judikatúra vnútroštátneho ústavného súdu sú na účely uplatňovania zásady lex mitior rovnocenné,
– zásada lex mitior sa vzťahuje len na trestné konania, ktoré ešte neboli skončené právoplatným rozsudkom, alebo naopak aj na trestné konania skončené rozsudkami s právnou silou rozhodnutej veci (teda má vplyv na vykonávané tresty).
100. Ústavné tradície členských štátov majú v skutočnosti „málo spoločného“, pokiaľ ide o zásadu lex mitior. V niektorých krajinách takmer neexistuje táto základná ústavná záruka a iné krajiny jej priznávajú široký dosah a dokonca aj ústavný charakter (okrem iného Portugalsko, Rumunsko, Taliansko alebo Španielsko). Podľa môjho názoru by Súdny dvor mal stanoviť autonómny a osobitný štandard ochrany podľa článku 49 ods. 1 poslednej vety Charty, ktorý poskytne jeho adresátom vysokú úroveň ochrany, a nie len minimálnu ochranu.
a) Lex mitior a prerušenie premlčania trestnej zodpovednosti
101. V článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty je spomenuté retroaktívne uplatnenie zákona, ktorý stanovuje „miernejší trest“. Ako som už uviedol, Súdny dvor konštatoval, že uplatnenie priaznivejšieho trestného zákona spočíva na konštatovaní, že zákonodarca zmenil názor „buď na trestnú kvalifikáciu skutkov, alebo na trest, ktorý sa má uložiť za spáchanie trestného činu“.(59)
102. Tieto dva odkazy nie sú rozhodujúce, ale svedčia o tom, že zásada lex mitior podľa Charty platí jedine pre predpisy trestného práva hmotného, a nie pre predpisy trestného práva procesného.
103. Ak je to tak, bude potrebné v každom prípade objasniť, kedy premlčanie a jeho prerušenia majú hmotnoprávny (materiálny) alebo čisto procesný charakter na účely článku 49 Charty. Toto objasnenie je dôležité, lebo trestné procesné predpisy sa spravidla riadia pravidlom tempus regit actum.
104. V judikatúre rumunských najvyšších súdov sa konštatuje, že v Rumunsku majú predpisy, ktoré upravujú premlčanie v trestnom práve, hmotnoprávny charakter. Ako Súdny dvor uznal v rozsudku M. A. S. a M. B., táto vnútroštátna judikatúra vôbec neodporuje právu Únie.
105. Ochrana finančných záujmov Únie prostredníctvom uloženia trestnoprávnych sankcií je jednou zo spoločných právomoci Únie a členských štátov v zmysle článku 4 ods. 2 ZFEÚ.
106. V čase sporných skutkových okolností právna úprava premlčania trestných činov týkajúcich sa DPH nebola harmonizovaná normotvorcom Únie.(60) Členské štáty boli oprávnené stanoviť, že v ich právnom poriadku režim premlčania trestnej zodpovednosti a jeho prerušenia zodpovedá trestnému právnu hmotnému.(61)
107. Vzhľadom na neexistenciu harmonizácie režimu premlčania trestnej zodpovednosti za trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie teda prináleží každému členskému štátu, aby vo svojom právnom poriadku určil, či jeho predpisy upravujúce premlčanie majú procesný alebo hmotnoprávny charakter.(62)
108. Je pravda, že Súdny dvor sa v rozsudku Taricco rozhodol pripísať predpisom týkajúcim sa premlčania trestnej zodpovednosti procesný charakter, ako to uviedol ESĽP;(63) v iných prípadoch si však Súdny dvor zvolil odlišný prístup, pokiaľ ide o premlčacie lehoty(64).
109. ESĽP sa vo svojej judikatúre priklonil k záveru, že tieto predpisy majú procesný charakter, keďže neurčujú trestné činy a tresty za ne, ale len stanovujú predpoklad na vyšetrenie prípadu.(65) ESĽP však konštatoval, že článok 7 EDĽP je porušený, ak je obvinený odsúdený za trestný čin, ktorý je už premlčaný.(66)
110. Súdny dvor v rozsudku M. A. S. a M. B.(67) (podľa môjho názoru správne) spresnil rozsudok Taricco, pričom
– poukázal na judikatúru ESĽP týkajúcu sa článku 7 ods. 1 EDĽP, podľa ktorej musia trestnoprávne ustanovenia dodržať určité požiadavky prípustnosti a predvídateľnosti, pokiaľ ide tak o definovanie trestného činu, ako aj určenie trestu,(68)
– zdôraznil, že požiadavka určitosti rozhodného práva znamená, že zákon jasne definuje trestné činy a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia relevantného ustanovenia a za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť,(69)
– zdôraznil, že požiadavky predvídateľnosti, presnosti a zákazu retroaktívneho uplatnenia, ktoré sú vlastné zásade zákonnosti trestných činov a testov, sa (v Taliansku) uplatňujú aj na režim premlčania týkajúci sa trestných činov v oblasti DPH.
111. Vzhľadom na rozsudok M. A. S. a M. B. sa domnievam, že pokiaľ táto otázka nie je harmonizovaná v práve Únie,(70) každý členský štát môže naďalej pripisovať predpisom, ktoré upravujú premlčanie trestnej zodpovednosti (logicky vrátane predpisov, ktoré upravujú prerušenie premlčacích lehôt), hmotnoprávny charakter. V tom istom rozsahu sa na také predpisy uplatní zásada lex mitior stanovená v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty.
b) Lex mitior a rozhodnutia ústavných súdov
112. Curtea Constituțională (Ústavný súd) okrem toho, že konštatoval, že premlčanie trestnej zodpovednosti spadá pod trestné právo hmotné, určil, že článok 155 Trestného zákona z roku 2009 týkajúci sa prerušenia premlčacích lehôt je protiústavný. Na základe tejto judikatúry počas obdobia od 25. júna 2018 do 30. mája 2022 uvedené lehoty plynuli bez možnosti prerušenia.
113. Bolo by možné tvrdiť, že rozhodnutia ústavného súdu nepredstavujú „priaznivejšie ustanovenie trestného zákona“, lebo nejde v pravom zmysle o legislatívne opatrenia prijaté členským štátom. Domnievam sa však, že túto námietku treba zamietnuť.
114. Curtea Constituțională (Ústavný súd) tým, že vyhlásil článok 155 Trestného zákona z roku 2009 za protiústavný, konal ako „negatívny zákonodarca“.(71) V štátoch s koncentrovanou kontrolou ústavnosti majú rozhodnutia o určení protiústavnosti podobnú hodnotu a záväznú povahu ako samotné zákony, ktoré sú podľa týchto rozhodnutí úplne alebo čiastočne neúčinné (a prípadne neplatné), lebo sú nezlučiteľné s vnútroštátnou ústavou. V týchto krajinách sú rozhodnutia o určení protiústavnosti zákonov účinné erga omnes a spôsobujú, že tieto zákony úplne alebo čiastočne prestanú byť súčasťou právneho poriadku (Španielsko, Poľsko, Portugalsko, Litva, Rumunsko, Nemecko alebo Taliansko).
115. Na účely retroaktívneho uplatnenia zásady lex mitior teda podľa môjho názoru neexistuje rozdiel medzi úplným alebo čiastočným zrušením ustanovenia trestného zákona iným neskorším ustanovením zákona (rozhodnutia zákonodarcu) a – rovnako úplným alebo čiastočným – vylúčením tohto ustanovenia zákona z právneho poriadku prostredníctvom určenia protiústavnosti (rozhodnutia Ústavného súdu).(72)
116. Preto sa určenie protiústavnosti, aké sa nachádza v rozsudkoch Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022, na účely uplatňovania zásady lex mitior z vecného hľadiska rovná legislatívnej zmene. Také určenie je záväzné pre všetky orgány verejnej moci vrátane súdov(73), aj keď súdy majú naďalej právomoc posudzovať, či je s právom Únie zlučiteľná vnútroštátna právna úprava, o ktorej ústavný súd rozhodol, že je v súlade s jeho ústavou(74).
117. V spore vo veci samej Curtea Constituțională (Ústavný súd) rozsudkami č. 297/2018 a 358/2022 rozhodol o otázke týkajúcej sa rumunského ústavného práva, pričom sa nevyjadril k jeho zlučiteľnosti s právom Únie ani „nespochybnil“ jeho prednosť.
118. Keď Súdny dvor hovorí o „postupnom uplatňovaní zákonov v časovom slede“, používa pojem „zákony“ v širokom zmysle. Tento pojem v uvedenom význame samozrejme zahŕňa zákony prijaté legislatívnymi orgánmi členských štátov, ale aj zmeny týchto zákonov, ktoré vyplývajú z rozhodnutí o určení protiústavnosti, ktoré vydal ústavný súd. Domnievam sa, že toto konštatovanie viac zodpovedá povinnosti nevykladať práva chránené Chartou tak, že bude obmedzený ich obsah.
119. Výklad, ktorý navrhujem, neodporuje rozsudku ESĽP vo veci Ruban v. Ukrajina. V tejto veci išlo o možné porušenie zásady lex mitior zo strany Ukrajiny v dôsledku rozsudku jej ústavného súdu. ESĽP konštatoval, že nedošlo k porušeniu článku 7 EDĽP, ale posudzoval rozhodnutie o určení protiústavnosti, ako keby išlo o legislatívnu zmenu, pričom nenamietal, že táto judikatúra ústavného súdu nepredstavuje postupné uplatňovanie „zákonov“ v časovom slede.(75)
c) Lex mitior a právoplatné trestné rozsudky
120. ESĽP sa v rozsudku Scoppola v. Taliansko podľa všetkého priklonil k obmedzeniu uplatnenia zásady lex mitior na trestné konania, ktoré ešte neboli ukončené právoplatným rozsudkom.(76) V niektorých neskorších veciach však tiež rozšíril túto zásadu na právoplatné rozsudky, pokiaľ vnútroštátne právo stanovuje túto možnosť.(77)
121. Na prvý pohľad by bolo možné domnievať sa, že aj Súdny dvor obmedzil zásadu lex mitior na neprávoplatné rozsudky.(78) Domnievam sa však, že tento dojem je unáhlený vzhľadom na to, že vnútroštátne právne predpisy posudzované vo veci Delvigne poskytovali odsúdeným možnosť, aby sa situácia vyplývajúca z právoplatného predchádzajúceho rozhodnutia o odsúdení v trestnom konaní preskúmala podľa nového zákona.
122. Podľa môjho názoru sa zásada lex mitior musí uplatniť aj na právoplatné trestné rozsudky, ktoré sa vykonávajú. Uznávam, že to nie je tak vo všetkých členských štátoch Únie, aj keď niektoré z nich prijali toto riešenie.(79) Dokonca aj v štátoch, v ktorých sa zásada lex mitior spravidla neuplatní na trestné rozsudky s právnou silou rozhodnutej veci, existujú mnohé výnimky z tohto pravidla. Často sa tak stáva, že retroaktívny účinok in melius sa uplatní aj na tento typ rozsudkov, ak to stanovujú nové trestnoprávne predpisy, alebo ak skutok prestane byť trestným činom(80), prípadne ak ústavný súd vyhlási ustanovenie trestného zákona za protiústavné(81).
123. Zásada stanovená v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty má v každom prípade autonómny význam, ktorý nezávisí od rôznych riešení, ku ktorým dospeli členské štáty, a úroveň ochrany, ktorú musí poskytovať, musí byť vysoká, a nie minimálna, ako som už uviedol.
124. Nie je logické, aby sa zmena posúdenia (alebo sankčných kritérií) zákonodarcu uplatnila len v prospech stíhaných alebo obvinených osôb, a nie v prospech osôb, ktoré si odpykávajú právoplatne uložený trest za podobné skutky. Táto nelogickosť je zjavnejšia v prípade, ak skutok, ktorý bol trestným činom, prestal byť trestným činom v dôsledku neskoršieho ustanovenia zákona (abolitio criminis). Z hľadiska správneho právneho vedomia je neprijateľné, aby v uvedenom prípade čisto časové dôvody spôsobili, že osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za jeden z týchto skutkov, sa budú naďalej nachádzať vo výkone trestu odňatia slobody, zatiaľ čo páchatelia rovnakých skutkov, ktorí ešte neboli odsúdení, budú zbavení trestnej zodpovednosti.
125. To isté kritérium spravodlivosti a koherentnosti, ktoré vyplýva zo zásady lex mitior v prípade stíhaných alebo obvinených osôb, možno uplatniť aj na osoby, ktoré už boli odsúdené. Pripomínam, že nie je adekvátne, aby dve osoby, ktoré spáchali podobný skutok v ten istý deň, mali alebo nemali prospech z tejto zásady len preto, lebo trestné konanie sa v prípade jednej z nich skončilo skôr a viedlo k právoplatnému odsúdeniu, zatiaľ čo v prípade druhej osoby, ktorá ešte nebola právoplatne odsúdená, trvalo dlhšie.
126. Logika zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona sa musí uplatniť aj vo vzťahu k právoplatným trestným rozsudkom, aby sa zabránilo nezrovnalostiam, ako je tá, ktorú som spomenul vyššie. Je však pravda, že toto riešenie si vyžaduje postup skúmania rozhodnutí o odsúdení, ktoré majú právnu silu rozhodnutej veci, ale domnievam sa, že táto námietka nie je neprekonateľná. Nie je neprekonateľná v prípadoch, ak skutok, ktorý sa považoval za trestný čin, prestal byť trestným činom, a nie je mi jasné, prečo by bola neprekonateľná v iných prípadoch postupného uplatňovania zákonov v časovom slede.(82)
127. Preskúmanie právoplatných rozsudkov v dôsledku zásady lex mitior si vyžaduje, aby vnútroštátne právo poskytovalo procesný mechanizmus na jeho uskutočnenie na základe návrhu odsúdeného. V Rumunsku je týmto mechanizmom podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania mimoriadny opravný prostriedok týkajúci sa neplatnosti podľa článku 426 ods. 1 písm. b) rumunského Trestného poriadku s obmedzeniami uvedenými v rozsudku Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd) č. 67/2022.
d) Predbežný záver
128. Aby som to zhrnul, navrhujem vykladať zásadu retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, stanovenú v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty, v tom zmysle, že
– sa vzťahuje aj na predpisy týkajúce sa prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti, ak im vnútroštátne trestné právo priznáva hmotnoprávny charakter,
– prípady zmeny ustanovenia trestného zákona spôsobené určením jeho protiústavnosti zo strany vnútroštátneho ústavného súdu sa podľa nej považujú za porovnateľné s postupným uplatňovaním ustanovení trestného zákona v časovom slede,
– sa uplatní na prebiehajúce trestné konania a na právoplatné rozsudky, ak to stanovuje vnútroštátne právo, a to aj všeobecne.
129. V prejednávanej veci zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, stanovená v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty, odôvodňuje, aby boli odsúdení, na ktorých sa v minulosti uplatnila právna úprava prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti, ktorá bola neskôr vyhlásená za protiústavnú, zbavení trestnej zodpovednosti, pokiaľ ide o oblasti, v ktorých sa uplatňuje právo Únie. Toto zbavenie sa teda vzťahuje na trestné činy závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie, ktoré sú v rozpore s článkom 325 ZFEÚ a s rozhodnutím 2006/928.
130. Právo Únie teda v situácii, akou je opísaná situácia, nevyžaduje, aby sa neuplatnila sporná judikatúra Curtea Constituțională (Ústavný súd), hoci jej účinky majú za následok beztrestnosť páchateľov niektorých z uvedených trestných činov.
5. Priaznivejší štandard ochrany zásady lex mitior v rumunskom práve
131. Ak by Súdny dvor – na rozdiel od toho, čo navrhujem – dospel k záveru, že v tejto veci sa neuplatní retroaktivita priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona podľa článku 49 ods. 1 poslednej vety Charty, bolo by potrebné preskúmať, či rumunské právo stanovuje vyšší štandard ochrany zásady lex mitior.
132. Súd členského štátu môže – ako je to v tomto prípade – čeliť situácii, v ktorej musí posúdiť súlad vnútroštátneho ustanovenia alebo opatrenia, ktorým sa vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, so základnými právami.
133. Ak za týchto okolností činnosť členských štátov nie je úplne určená právom Únie, článok 53 Charty potvrdzuje, že vnútroštátne orgány a súdy sú naďalej oprávnené uplatňovať vnútroštátne štandardy ochrany základných práv.
134. V rumunskom práve vnútroštátny štandard ochrany zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona vymedzujú článok 15 ods. 2 Ústavy a článok 5 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009, ktorých pôsobnosť spresnil Curtea Constituțională (Ústavný súd).
135. Ako som už pripomenul, v judikatúre Curtea Constituțională (Ústavný súd) a Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd) sa konštatuje, že predpisy týkajúce sa premlčania trestnej zodpovednosti a predpisy týkajúce sa prerušenia premlčacích lehôt majú hmotnoprávny charakter, a preto sa na ne uplatní zásada lex mitior.(83)
136. V rozsudkoch Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022 bolo zdôraznené, že v období od 25. júna 2018 do 30. mája 2022 neexistoval žiadny dôvod prerušenia premlčacích lehôt trestnej zodpovednosti na základe uvedenej zásady.
137. Na to, aby sa tento vnútroštátny štandard ochrany zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ktorý stanovuje rumunské právo, mohol uplatniť, podľa Súdneho dvora musí spĺňať dve podmienky(84):
– nesmie ohroziť úroveň ochrany stanovenú Chartou, ako ju vykladá Súdny dvor,
– nesmie ohroziť ani prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie.
138. Pokiaľ ide o prvú podmienku, právo Únie nestanovuje osobitný režim v tejto oblasti. Uplatňovanie rumunského štandardu ochrany teda neohrozuje úroveň ochrany podľa článku 49 ods. 1 poslednej vety Charty.
139. Zložitejšie je určiť, či štandard ochrany vyplývajúci zo zásady lex mitior podľa rumunského práva ohrozuje jednotnosť, prednosť a účinnosť práva Únie, lebo nie je jednoduché zosúladiť judikatúru sformulovanú jednak v rozsudku M. A. S. a M. B. a jednak v rozsudku Euro Box Promotion.
140. V rozsudku M. A. S. a M. B. Súdny dvor:
– uznal, že Talianska republika mohla k tomuto dátumu stanoviť, že v jej právnom poriadku patrí režim premlčania trestnej zodpovednosti, podobne ako pravidlá týkajúce sa definovania trestných činov a určenia trestov, do trestného práva hmotného a z toho dôvodu podlieha, rovnako ako tieto posledné uvedené pravidlá, zásade zákonnosti trestných činov a trestov,(85)
– uviedol, že Talianska republika mohla uplatniť vyšší vnútroštátny štandard ochrany zásady zákonnosti trestných činov a trestov, než aký bol stanovený v práve Únie, pokiaľ neohrozí jednotnosť, prednosť a účinnosť práva Únie,(86)
– vzhľadom na tvrdenia talianskeho Ústavného súdu týkajúce sa nepriaznivého vplyvu uplatnenia rozsudku Taricco na zásadu zákonnosti trestných činov a trestov zakotvenú v talianskej Ústave konštatoval, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či neuplatnenie ustanovení Trestného zákona (ktoré v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie bránili uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov) viedlo v talianskom právnom poriadku k situácii neistoty, pokiaľ ide o určenie uplatniteľného režimu premlčania, spojenej s porušením zásady zákonnosti trestných činov a trestov,(87)
– rozhodol, že pokiaľ by vnútroštátny súd dospel k záveru, že povinnosť upustiť od uplatnenia ustanovení Trestného zákona týkajúcich sa premlčania trestnej zodpovednosti je v rozpore so zásadou zákonnosti trestných činov a trestov, nebol by povinný splniť povinnosť upustiť od ich uplatnenia, aj keď by jej splnenie umožnilo napraviť vnútroštátny stav, ktorý je v rozpore s právom Únie.(88)
141. Súdny dvor teda uznal hranicu uplatňovania zásady prednosti práva Únie: vnútroštátne súdy môžu uplatniť vnútroštátne predpisy, ktoré sú v rozpore s právom Únie, s cieľom chrániť základné právo (zásadu zákonnosti trestných činov a trestov), ktoré je vo vnútroštátnom práve zaručené vyšším štandardom, než je štandard stanovený právom Únie.(89)
142. Rozsudok M. A. S. a M. B. teda nevyžaduje, aby vnútroštátny súd priznal absolútnu prednosť ochrane finančných záujmov Únie až do takej miery, že tieto záujmy uprednostní pred základným právom, akým je zásada zákonnosti trestných činov a trestov.
143. V rozsudku Euro Box Promotion Súdny dvor skúmal rumunskú právnu úpravu a judikatúru rumunského Ústavného súdu(90), ktoré – tak ako talianska právna úprava a judikatúra talianskeho Ústavného súdu, o ktoré išlo vo veci M. A. S. a M. B. – mohli spôsobiť systematické riziko beztrestnosti skutkov, ktoré predstavujú závažné trestné činy podvodu poškodzujúce finančné záujmy Únie, v rozpore s povinnosťou stanovenou v článku 325 ods. 1 ZFEÚ. Po uvedenom rozbore konštatoval, že
– vnútroštátny súd musí zabezpečiť náležité dodržiavanie základných práv zaručených v článku 47 druhom odseku prvej vete Charty, konkrétne práva každého, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
– „… nezrovnalosť, ku ktorej došlo pri vytváraní rozhodovacieho zloženia súdu, predstavuje porušenie článku 47 druhého odseku prvej vety Charty, najmä ak má táto nezrovnalosť takú povahu a závažnosť, že vytvára skutočné riziko, že iné zložky moci, najmä výkonná moc, by mohli vykonávať nenáležitú diskrečnú právomoc, ktorá ohrozuje integritu výsledku, ku ktorému vedie proces vytvorenia rozhodovacieho zloženia, a teda vyvoláva legitímnu pochybnosť v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť dotknutého sudcu alebo sudcov“,(91)
– prax týkajúca sa špecializácie a zloženia rumunských súdnych senátov vo veciach korupcie nepredstavovala porušenie článku 47 druhého odseku prvej vety Charty, a preto išlo o iný prípad, než akého sa týkal rozsudok M. A. S. a M. B. V dôsledku toho „… požiadavky vyplývajúce z článku 47 druhého odseku prvej vety Charty nebránia neuplatneniu judikatúry vyplývajúcej z nálezov [Ústavného súdu]“,(92)
– rumunské právne predpisy a judikatúra rumunského Ústavného súdu týkajúce sa požiadavky, v zmysle ktorej rozsudky v odvolacom konaní týkajúce sa korupcie musia byť vyhlásené senátmi, v ktorých sú všetci ich členovia vybratí na základe žrebovania, môžu predstavovať vnútroštátny štandard ochrany základných práv,(93)
– uvedený vnútroštátny štandard ochrany by mohol spochybniť prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie, najmä článku 325 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 2 dohovoru o ochrane finančných záujmov, ako aj rozhodnutia 2006/928, lebo by spôsobil systematické riziko beztrestnosti skutkov, ktoré predstavujú závažné trestné činy podvodu poškodzujúce finančné záujmy Únie alebo trestné činy korupcie vo všeobecnosti.(94)
144. Podľa môjho názoru sa prejednávaný spor podobá viac sporu, v ktorom bol vydaný rozsudok M. A. S. a M. B., než sporu, v ktorom bol vydaný rozsudok Euro Box Promotion. V poslednom uvedenom rozsudku Súdny dvor nekonštatoval porušenie článku 47 druhého odseku prvej vety Charty spočívajúce v praxi týkajúcej sa zloženia špecializovaných senátov Najvyššieho súdu vo veciach korupcie, ktorú rumunský Ústavný súd vyhlásil za protiústavnú. V rumunskom práve tiež jednoznačne neexistoval vnútroštátny štandard ochrany práva na prejednanie veci nezávislým súdom zriadeným zákonom. Jeden z účastníkov konania naň poukázal na pojednávaní v reakcii na otázku Súdneho dvora, ale rumunská vláda a Komisia popreli jeho existenciu.(95)
145. Odvolávanie sa na systematické riziko beztrestnosti v prípade závažných trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie podľa môjho názoru v každom prípade nie je dôvodom, ktorý by umožňoval obmedziť základné právo, akým je základné právo na retroaktívne uplatnenie priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ak v ústavnom systéme členského štátu existuje vyšší štandard ochrany tohto práva, než aký stanovuje článok 49 ods. 1 posledná veta Charty.
146. Aby som to zhrnul, ak by sa neprijal výklad článku 49 ods. 1 poslednej vety Charty, ktorý odporúčam, judikatúra Curtea Constituțională (Ústavný súd) týkajúca sa neexistencie dôvodov prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti v rokoch 2018 až 2022 by stanovovala vyšší vnútroštátny štandard ochrany zásady retroaktívneho uplatnenia lex mitior, než aký stanovuje uvedený článok Charty.
147. Je pravda, že uplatnenie tohto vnútroštátneho štandardu môže spôsobiť riziko beztrestnosti v prípade osôb, ktoré boli stíhané za spáchanie závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, čo som už preskúmal a čo zdôrazňuje vnútroštátny súd.
148. Rozsudok M. A. S. a M. B. ako precedens však spôsoboval rovnaké riziko beztrestnosti a nepovažujem za opodstatnené nezohľadniť ho v tejto veci. V tomto prípade jednoznačne existuje vyšší vnútroštátny štandard ochrany zásady lex mitior, ako to bolo vo veci M. A. S. a M. B., na rozdiel od veci Euro Box Promotion.
149. Finančné záujmy Únie sú nepochybne hodné ochrany, ale táto ochrana nemôže mať prednosť pred ochranou základného práva, akým je zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona.
150. Základné práva nie sú v spoločenstve práva, akým je Únia, menej dôležité než finančné záujmy tohto spoločenstva. Inak povedané, finančné záujmy Únie nemožno chrániť za cenu porušovania základných práv.
151. Ak je uplatňovanie článku 325 ZFEÚ a predpisov prijatých na jeho vykonanie nedostatočné a v jednom alebo viacerých štátoch vzniká systematické riziko beztrestnosti, Únia disponuje inými právnymi mechanizmami, ktorými môže reagovať, ako je žaloba o nesplnenie povinnosti. Domnievam sa, že zníženie úrovne ochrany zásady lex mitior s cieľom lepšie chrániť finančné záujmy Únie nie je zlučiteľné s hodnotou právneho štátu podľa článku 2 ZEÚ.
152. V dôsledku toho by sa prednosť práva Únie v tomto prípade neuplatnila v plnom rozsahu a vnútroštátny súd by nemusel neuplatniť judikatúru Curtea Constituțională (Ústavný súd), aby zaručil dodržanie článku 325 ods. 1 ZFEÚ a rozhodnutia 2006/928. Naopak sa tento súd musí riadiť uvedenou judikatúrou, aby ochránil vyšší štandard ochrany zásady lex mitior podľa rumunského práva, ktorý je vzhľadom na svoju podstatu na prospech páchateľom trestných činov.
153. Toto riešenie tiež najviac zodpovedá zásade zákonnosti trestných činov a trestov a jej požiadavkám predvídateľnosti a určitosti uplatniteľných ustanovení trestného zákona.(96) V rozsudkoch Curtea Constituțională (Ústavný súd), doplnených rozsudkom Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd), bol objasnený režim prerušenia premlčania trestnej zodpovednosti podľa článku 155 ods. 1 Trestného zákona z roku 2009 po období pochybností medzi všeobecnými súdmi. Neuplatnenie tejto judikatúry by vyvolalo ďalšie nejasnosti týkajúce sa prerušenie premlčania trestnej zodpovednosti v rokoch 2018 až 2022.
C. Tretia prejudiciálna otázka
154. Vnútroštátny súd kladie svoju tretiu otázku pre prípad, že Súdny dvor odpovie kladne na prvé dve otázky (a to len vtedy, keď by nebolo možné podať výklad, ktorý je v súlade s právom Únie).
155. Keďže navrhujem odpovedať na prvé dve otázky záporne, nie je potrebné zaoberať sa treťou otázkou. Budem sa ňou však zaoberať pre prípad, že Súdny dvor zaujme odlišné stanovisko.
156. Súdny dvor sa už vyjadril k aspektom rumunského súdneho systému(97) v zmysle, ktorý umožňuje odpovedať na túto poslednú prejudiciálnu otázku. Vnútroštátny súd v nej kladie dôraz na možnosť, že sudcovia budú disciplinárne sankcionovaní, ak sa odklonia od judikatúry Ústavného súdu, lebo sa domnievajú, že táto judikatúra nie je v súlade s právom Únie.
157. Ako uvádza vnútroštátny súd(98) a rumunská vláda, článok 99 písm. ș) zákona č. 303/2004, podľa ktorého sa nedodržanie rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd) alebo Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd) vydaných v konaniach o opravných prostriedkoch v záujme zákona považovalo za disciplinárne previnenie, bol v nadväznosti na rozsudok RS zrušený.
158. V rozsudku Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 520/2022 z 9. novembra 2022 sa však konštatovalo, že nedodržanie rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd) alebo Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší súd) zo strany sudcov môže viesť k disciplinárnej sankcii v prípade, ak sudca konal na základe zlého úmyslu či hrubej nedbanlivosti. Vnútroštátny súd sa pýta na zlučiteľnosť tohto nového disciplinárneho režimu s právom Únie.
159. Rozsudky Euro Box Promotion a RS pritom obsahujú dostatočné usmernenia na zodpovedanie uvedenej otázky. Odcitujem teda len niektoré z úvah, ktoré sú v nich uvedené:
– „… ochrana nezávislosti súdov nemôže mať predovšetkým za následok to, že sa úplne vylúči možnosť založenia disciplinárnej zodpovednosti sudcu v niektorých celkom výnimočných prípadoch z dôvodu súdnych rozhodnutí, ktoré prijal. Takáto požiadavka nezávislosti totiž evidentne nemá za cieľ odobriť prípadné vážne a úplne neospravedlniteľné správanie sudcov, ktoré by spočívalo napríklad v porušovaní – úmyselnom, na základe zlého úmyslu či obzvlášť závažnej a hrubej nedbanlivosti – pravidiel vnútroštátneho práva a práva Únie, ktorých dodržiavanie majú zabezpečiť, alebo vo svojvôli či v odopretí spravodlivosti, hoci ako nositelia rozhodovacej funkcie majú úlohu rozhodovať v sporoch, ktoré im predkladajú osoby podliehajúce súdnej právomoci“,(99)
– „na účely zachovania nezávislosti súdov, a teda zabránenia situácii, v ktorej by disciplinárny režim mohol byť odklonený od svojich legitímnych cieľov a využívaný na účel politickej kontroly súdnych rozhodnutí alebo nátlaku na sudcov, sa totiž zdá byť zásadné, aby skutočnosť, že súdne rozhodnutie obsahuje prípadné pochybenie vo výklade a uplatňovaní pravidiel vnútroštátneho práva a práva Únie alebo v posúdení skutkových okolností a hodnotení dôkazov, nemohla sama osebe viesť ku vzniku disciplinárnej zodpovednosti dotknutého sudcu“,(100)
– „článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktoré umožňujú vznik disciplinárnej zodpovednosti vnútroštátneho sudcu z dôvodu akéhokoľvek nerešpektovania rozhodnutí vnútroštátneho ústavného súdu“,(101)
– „článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 a článkom 4 ods. 2 a 3 ZEÚ, článkom 267 ZFEÚ, ako aj zásadou prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá umožňuje vznik disciplinárnej zodpovednosti vnútroštátneho sudcu z dôvodu, že uplatnil právo Únie, ako ho vykladá Súdny dvor, a pritom sa odchýlil od judikatúry ústavného súdu dotknutého členského štátu, ktorá je nezlučiteľná so zásadou prednosti práva Únie“.(102)
160. Na tretiu prejudiciálnu otázku teda treba odpovedať v tom istom zmysle.
V. Návrh
161. Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré položil Curtea de Apel Brașov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko), takto:
1. Vnútroštátna právna úprava a judikatúra týkajúca sa prerušenia premlčacích lehôt trestnej zodpovednosti, ktorej dôsledkom je beztrestnosť značného počtu skutkov predstavujúcich závažné podvody poškodzujúce finančné záujmy Únie, v zásade porušuje článok 325 ods. 1 ZFEÚ a rozhodnutie Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii.
Vnútroštátny súd nemá povinnosť upustiť od uplatnenia tejto vnútroštátnej právnej úpravy a judikatúry, ak je odôvodnená uplatnením zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ktorá je zakotvená v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty základných práv Európskej únie, alebo prípadne vyšším vnútroštátnym štandardom ochrany tejto zásady, ktorý stanovuje vnútroštátne právo.
2. Články 2 ZEÚ a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá umožňuje vznik disciplinárnej zodpovednosti vnútroštátneho sudcu z dôvodu akéhokoľvek nerešpektovania rozhodnutí vnútroštátneho ústavného alebo najvyššieho súdu. Nebránia však vzniku tejto disciplinárnej zodpovednosti vo výnimočných prípadoch vážneho a úplne neospravedlniteľného správania sudcov, ktoré spočíva v porušovaní – úmyselnom, na základe zlého úmyslu či obzvlášť závažnej a hrubej nedbanlivosti – pravidiel vnútroštátneho práva a práva Únie, ktorých dodržiavanie majú zabezpečiť.
Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 a článkom 4 ods. 2 a 3 ZEÚ, článkom 267 ZFEÚ, ako aj zásadou prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá umožňuje vznik disciplinárnej zodpovednosti vnútroštátneho sudcu z dôvodu, že uplatnil právo Únie, ako ho vykladá Súdny dvor, a pritom sa odchýlil od judikatúry ústavného súdu, ktorá je nezlučiteľná so zásadou prednosti práva Únie.