ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 19. októbra 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Nariadenie (ES) č. 1370/2007 – Služby vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave – Pôsobnosť – Článok 1 ods. 2 – Lanovkové zariadenia – Priame zadanie zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme príslušným miestnym orgánom internému poskytovateľovi – Prevod prevádzkového rizika – Úhrada za záväzky vyplývajúce zo služby vo verejnom záujme“
Vo veci C‑186/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) zo 7. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru 9. marca 2022, ktorý súvisí s konaním:
Sad Trasporto Locale SpA
proti
Provincia autonoma di Bolzano,
za účasti:
Strutture Trasporto Alto Adige SpA A. G.,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory E. Regan (spravodajca), sudcovia Z. Csehi, M. Ilešič, I. Jarukaitis a D. Gratsias,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: C. Di Bella, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. marca 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Sad Trasporto Locale SpA, v zastúpení: G. Greco a A. Sandulli, avvocati,
– Provincia autonoma di Bolzano, v zastúpení: L. Fadanelli, P. Mantini, P. Pignatta, L. Plancker a A. Roilo, avvocati,
– Strutture Trasporto Alto Adige SpA A.G., v zastúpení: P. Mantini, avvocato,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara, P. Messina a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2338 zo 14. decembra 2016 (Ú. v. EÚ L 354, 2016, s. 22) (ďalej len „nariadenie č. 1370/2007“), ako aj článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Sad Trasporto Locale SpA a Provincia autonoma di Bolzano (Autonómna provincia Bolzano, Taliansko) vo veci priameho zadania koncesie na služby verejnej osobnej dopravy na niektorých železničných a lanovkových zariadeniach internému poskytovateľovi, spoločnosti Strutture Trasporto Alto Adige SpA A. G. (ďalej len „STA“).
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie č. 1370/2007
3 Odôvodnenia 33 a 36 nariadenia č. 1370/2007 znejú:
„(33) V bodoch 87 až 95 [rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415),]… rozhodol Súdny dvor Európskych spoločenstiev o tom, že úhrada za službu vo verejnom záujme nie je výhodou v zmysle článku [107 ZFEÚ] pod podmienkou, že sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Ak tieto podmienky nie sú splnené a všeobecné podmienky uplatňovania článku [107] ods. 1 [ZFEÚ] splnené sú, úhrada za službu vo verejnom záujme predstavuje štátnu pomoc a vzťahujú sa na ňu články [93, 106, 107 a 108 ZFEÚ].
…
(36) … Každá úhrada poskytnutá v súvislosti so službami vo verejnom záujme v osobnej doprave iná ako tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktorá by mohla predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku [107] ods. 1 [ZFEÚ], by mala byť v súlade s ustanoveniami článkov [93, 106, 107 a 108 ZFEÚ] vrátane každého relevantného výkladu [Súdneho dvora Európskej únie], a najmä jeho [rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415)]. Pri skúmaní takýchto prípadov by preto Komisia mala uplatňovať zásady podobné tým, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení alebo prípadne v iných právnych predpisoch v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.“
4 Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Účel a rozsah pôsobnosti“ v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Účelom tohto nariadenia je vymedziť, ako môžu príslušné orgány v súlade s pravidlami práva Spoločenstva konať v oblasti verejnej osobnej dopravy, aby zabezpečili poskytovanie služieb všeobecného záujmu, ktoré by boli okrem iného početnejšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie alebo poskytované pri nižších nákladoch ako tie, ktorých poskytovanie by umožnilo samotné fungovanie trhu.
Na tento účel toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých príslušné orgány pri ukladaní alebo zmluvnom uzatváraní záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme poskytujú poskytovateľom služieb vo verejnom záujme úhradu za vynaložené náklady a/alebo priznávajú výlučné práva výmenou za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme.
2. Toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátne aj medzinárodné poskytovanie služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave, inej osobnej koľajovej a cestnej osobnej doprave s výnimkou služieb, ktoré sa poskytujú hlavne pre ich historický význam alebo turistickú hodnotu. Členské štáty môžu uplatňovať toto nariadenie na verejnú osobnú dopravu vnútrozemskými vodnými cestami a vnútroštátnymi morskými vodami bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) [Ú. v. ES L 364, 1992, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10].
…“
5 Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ v písmenách a), e), h), i), j) a a.a):
„Na účely tohto nariadenia:
a) ‚verejná osobná doprava‘ sú služby osobnej dopravy všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sa poskytujú verejnosti na nediskriminačnom a nepretržitom základe;
…
e) ‚záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme‘ je podmienka vymedzená alebo určená príslušným orgánom s cieľom zaručiť také služby vo verejnom záujme v osobnej doprave, ktoré by poskytovateľ, ak by zohľadňoval svoj obchodný záujem, neposkytoval alebo neposkytoval v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok bez odmeny;
…
h) ‚priame zadanie‘ je zadanie zmluvy o službách vo verejnom záujme určitému poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme bez predchádzajúcej verejnej súťaže;
i) ‚zmluva o službách vo verejnom záujme‘ je jeden alebo viacero právne záväzných aktov, ktoré potvrdzujú dohodu medzi príslušným orgánom a poskytovateľom služieb vo verejnom záujme s cieľom zveriť poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme riadenie a poskytovanie služieb vo verejnom záujme v doprave podliehajúcich záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme; zmluva o službách vo verejnom záujme môže mať v závislosti od práva členského štátu tiež formu rozhodnutia prijatého príslušným orgánom:
– ktoré má podobu individuálneho právneho alebo regulačného aktu alebo
– ktoré obsahuje podmienky, za ktorých samotný príslušný orgán poskytuje služby alebo zverí poskytovanie týchto služieb internému poskytovateľovi;
j) ‚interný poskytovateľ‘ je právne samostatný subjekt, nad ktorým vykonáva príslušný miestny orgán alebo v prípade skupiny orgánov aspoň jeden príslušný miestny orgán kontrolu podobnú tej, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými oddeleniami;
…
a.a) ‚služby vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave‘ sú verejná železničná osobná doprava s výnimkou iných druhov koľajovej osobnej dopravy, ako sú metro alebo električky.“
6 Článok 5 toho istého nariadenia s názvom „Zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme“ v odseku 2 stanovuje:
„Pokiaľ to nezakazuje vnútroštátne právo, každý príslušný miestny orgán bez ohľadu na to, či je to jediný orgán, alebo skupina orgánov, ktoré poskytujú integrované služby vo verejnom záujme v osobnej doprave, sa môže rozhodnúť sám poskytovať služby vo verejnom záujme v osobnej doprave alebo zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme priamo právne odlišnému subjektu, nad ktorým vykonáva príslušný miestny orgán alebo v prípade skupiny orgánov aspoň jeden príslušný miestny orgán kontrolu podobnú kontrole, ktorú vykonáva nad vlastnými oddeleniami.
…“
Nariadenie (EÚ) 2016/424
7 Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 2016, s. 1), nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v bodoch 1, 7 a 9 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia:
1. ‚lanovkové zariadenie‘ je celkový systém nainštalovaný na určitom mieste, zložený z infraštruktúry a subsystémov, ktorý je navrhnutý, skonštruovaný, zmontovaný a uvedený do prevádzky s cieľom prepravovať osoby, ak pohon zabezpečujú laná umiestnené pozdĺž trate pohybu;
…
7. ‚visutá lanovka‘ je lanovkové zariadenie, v prípade ktorého sú prepravné zariadenia zavesené na jednom alebo viacerých lanách, ktoré ju poháňajú;
…
9. ‚pozemná lanovka‘ je lanovkové zariadenie, ktorého prepravné zariadenia sú ťahané jedným alebo viacerými lanami pozdĺžne po trati, ktorá môže byť na zemi alebo podopieraná pevnými konštrukciami.“
Talianske právo
8 Decreto legislativo n. 50 – Codice dei contratti pubblici (legislatívny dekrét č. 50 – Zákonník verejného obstarávania) z 18. apríla 2016 (GURI č. 91 z 19. apríla 2016 – riadny dodatok č. 10) v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej v článku 192 ods. 2 stanovuje:
„Na účely interného zadania zákazky, ktorej predmetom sú služby dostupné na trhu v rámci hospodárskej súťaže, verejní obstarávatelia najprv posúdia ekonomickú vhodnosť ponuky interných subjektov vzhľadom na predmet a hodnotu plnenia a v odôvodnení rozhodnutia o zadaní zákazky uvedú dôvody, pre ktoré sa nevyhlásilo verejné obstarávanie, ako aj výhody zvoleného spôsobu vedenia pre územný celok, vrátane odkazu na ciele univerzálnosti a sociálnosti, efektívnosti, hospodárnosti a kvality služby, ako aj optimálneho využitia verejných zdrojov.“
9 Článok 34 ods. 20 decreto‑legge n. 179/2012 – Ulteriori misure urgenti per la crescita del Paese (zákonný dekrét č. 179 – Ďalšie naliehavé opatrenia pre [hospodársky] rast štátu) z 18. októbra 2012 (GURI č. 245 z 19. októbra 2012 – riadny dodatok č. 194), zmenený na zákon so zmenami a doplneniami prostredníctvom legge n. 221 (zákon č. 221) zo 17. decembra 2012 (GURI č. 294 z 18. decembra 2012 – riadny dodatok č. 208), stanovuje:
„V prípade miestnych služieb vo verejnom záujme, ktoré majú hospodársky význam, sa na to, aby sa zabezpečilo dodržanie práva Európskej únie, rovnosť medzi poskytovateľmi a hospodárnosť vedenia, ako aj s cieľom zaručiť primerané informácie dotknutým subjektom, zmluva o poskytovaní služieb zadáva na základe správy vypracovanej na tento účel a uverejnenej na internetovej stránke subjektu, ktorý uskutočňuje predmetné zadanie; v tejto správe sa uvedú dôvody takéhoto zadania zákazky a spôsob, akým boli splnené podmienky stanovené právom Únie pre zvolenú formu zadania zákazky, a vymedzí sa presný obsah záväzkov služby vo verejnom záujme a univerzálnej služby, pričom sa uvedú prípadné úhrady hospodárskej povahy.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 Rozhodnutiami z 30. decembra 1991 a 15. júna 2001, ktorých účinnosť bola niekoľkokrát predĺžená a ostatný raz do 19. marca 2021, žalovaná vo veci samej, Autonómna provincia Bolzano, zadala žalobkyni vo veci samej, spoločnosti Sad Trasporto Locale SpA, správu služieb verejnej osobnej dopravy v uvedenej provincii vrátane pevných zariadení pozemných lanoviek, visutých lanoviek a električiek.
11 Rozhodnutím č. 243 zo 16. marca 2021 žalovaná vo veci samej v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 pristúpila k internému zadaniu zákazky na služby verejnej dopravy, uvedené vyššie, spoločnosti STA, ktorej je jediným akcionárom a ktorá je teda vo vzťahu k nej z právneho hľadiska odlišným subjektom, ale ktorá vykonáva svoju činnosť hlavne so žalovanou vo veci samej a pôsobí výlučne na území autonómnej provincie Bolzano, na obdobie od 19. mája 2021 do 30. apríla 2030.
12 Preprava pozemnou lanovkou a električkou predstavuje väčšinu dopravných služieb, ktorých správa bola takto zadaná, doprava visutou lanovkou tvorí 47 % celkovej služby priamo zadanej spoločnosti STA.
13 Týmto rozhodnutím č. 243 žalovaná vo veci samej schválila zmluvu o poskytovaní služby vo verejnom záujme, ktorá stanovuje, že žalovaná vo veci samej zaplatí spoločnosti STA zmluvnú úhradu, ako aj upravuje hospodársky a finančný plán týkajúci sa jej vzťahu so spoločnosťou STA, z ktorého vyplýva, že príjmy z cestovného sa poskytnú žalovanej vo veci samej, zatiaľ čo prípadné príjmy z iných obchodných činností, ktoré sú vedľajšie k poskytovaniu dotknutej služby, prislúchajú spoločnosti STA.
14 Rozhodnutím č. 244, ktoré bolo prijaté v ten istý deň ako uvedené rozhodnutie č. 243, žalovaná vo veci samej uložila žalobkyni vo veci samej pokračovať v poskytovaní dopravných služieb, až kým nimi nebude poverená STA.
15 Žalobkyňa vo veci samej sa žalobou podanou na Tribunale Regionale di Giustizia Amministrativa del Trentino Alto Adige, Sezione autonoma di Bolzano (Regionálny správny súd Tridentsko‑Južné Tirolsko, autonómne oddelenie Bolzano, Taliansko), domáhala zrušenia rozhodnutí č. 243 a 244, ako aj súvisiacich aktov vrátane správy o internom zadaní zákazky, dotknutej zmluvy o poskytovaní služieb, ako aj súvisiaceho hospodárskeho a finančného plánu.
16 V tejto súvislosti žalobkyňa vo veci samej tvrdila, že tieto rozhodnutia sú nezákonné, keďže článok 5 ods. 2 až 6 nariadenia č. 1370/2007 sa neuplatňuje na zmluvy o službách vo verejnom záujme, o ktoré ide vo veci samej, vzhľadom na to, že toto ustanovenie sa týka len koncesných zmlúv na verejnú osobnú dopravu po železnici alebo inými formami koľajovej a cestnej dopravy. Predmetom sporu vo veci samej je však podľa nej zmluva o službách, ktorá jednak nemá formu koncesie a jednak sa týka služby dopravy visutou lanovkou. V dôsledku toho by mal byť tento spor podľa nej rozhodnutý v súlade so Zákonníkom verejného obstarávania, predovšetkým jeho článkom 192 ods. 2, ktorý podmieňuje interné zadanie zákazky splnením osobitných podmienok, najmä podrobnejším odôvodnením nemožnosti vyhlásiť verejné obstarávanie a preukázaním výhod takéhoto zadania zákazky pre územný celok, ktoré v prejednávanej veci podľa nej neboli splnené.
17 V priebehu konania žalobkyňa vo veci samej s poukázaním na odôvodnenie 33 nariadenia č. 1370/2007 položila otázku zlučiteľnosti úhrady poskytnutej v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme, o ktorú ide vo veci samej, s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci, pričom najmä tvrdila, že výška úhrady poskytnutej spoločnosti STA nebola určená na základe analýzy nákladov, ktoré by vynaložil stredne veľký podnik, dobre riadený a primerane vybavený dopravnými prostriedkami, pri plnení záväzkov služby, ktoré by mu prislúchali.
18 Keďže Tribunale Regionale di Giustizia Amministrativa del Trentino Alto Adige, Sezione autonoma di Bolzano (Regionálny správny súd Tridentsko‑Južné Tirolsko, autonómne oddelenie Bolzano), zamietol žalobu žalobkyne vo veci samej, táto posledná uvedená podala kasačnú sťažnosť na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá podala návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd má pochybnosti, pokiaľ ide o výklad ustanovení nariadenia č. 1370/2007 a Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci.
19 Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta jednak na to, či doprava visutou lanovkou patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, ako je vymedzená v jeho článku 1 ods. 2, a jednak v súvislosti s posúdením, či úhrada stanovená v zmluve o poskytovaní služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá podlieha povinnosti predchádzajúceho oznámenia, stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa pýta, či bola metodika umožňujúca výpočet tejto úhrady v súlade so štvrtou podmienkou stanovenou v judikatúre vyplývajúcej z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415).
20 Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 1 ods. 2 [nariadenia č. 1370/2007] vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu [tohto] nariadenia na prevádzkovanie vnútroštátnych a medzinárodných verejných služieb multimodálnej osobnej dopravy, v rámci ktorého majú na jednej strane dopravné služby vo verejnom záujme na účely zadania jednotný charakter, pričom sa poskytujú električkou, pozemnou lanovkou a visutou lanovkou, a na druhej strane koľajová doprava predstavuje viac ako 50 % služby, ktorá sa celkovo a jednotne zadala poskytovateľovi?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku…, má sa článok 5 ods. 1 a 2 [nariadenia č. 1370/2007] vykladať v tom zmysle, že aj v súvislosti s priamym zadaním služieb vo verejnom záujme zahŕňajúcich osobnú dopravu električkou internému poskytovateľovi vyžaduje kontrolu právnej formy aktu, ktorým sa služba zadala, s tým, že z pôsobnosti uvedeného článku 5 ods. 2 sa vylučujú akty, ktoré nemajú formu koncesných zmlúv na služby?
3. V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku, má sa článok 5 ods. 1 písm. b) a článok 5 ods. 2 smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2014/23/EÚ [z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1)] vykladať v tom zmysle, že prenos prevádzkového rizika súvisiaceho s riadením predmetných služieb na dodávateľa treba vylúčiť v prípade, že zmluva, ktorá je predmetom zadania: a) sa zakladá na hrubých nákladoch, pričom vlastníctvo výnosov pripadá obstarávateľovi; b) ako prevádzkové výnosy stanovuje v prospech poskytovateľa jedine poplatok hradený [obstarávateľom] zodpovedajúci poskytnutým prevádzkovým objemom (čiže s vylúčením rizika dopytu); c) na obstarávateľa ponecháva prevádzkové riziko dopytu (v dôsledku zníženia poplatkov z dôvodu zmenšenia objemov služieb nad vopred stanovené limity), právne riziko (v dôsledku legislatívnych alebo regulačných zmien, ako aj oneskoreného vydávania oprávnení a/alebo osvedčení príslušnými orgánmi), finančné riziko (v dôsledku nezaplatenia alebo oneskoreného zaplatenia poplatkov alebo neupravenia výšky poplatkov) a tiež riziko spôsobené vyššou mocou (vyplývajúce z nepredvídateľnej zmeny podmienok vykonávania služby), a d) prenáša na dodávateľa prevádzkové riziko ponuky (v dôsledku zmien nákladov faktorov, ktoré sú z pohľadu poskytovateľa nekontrolovateľné – energie, suroviny, materiály), riziko pre priemyselné vzťahy (vyplývajúce zo zmien personálnych nákladov na základe kolektívneho vyjednávania), manažérske riziko (vyplývajúce z negatívneho vývoja prevádzkových nákladov v dôsledku nesprávnych prognóz) a tiež socio‑environmentálne riziko (vyplývajúce z prebiehajúcich náhodných udalostí na majetok slúžiaci na poskytovanie dotknutej služby)?
4. Majú sa [článok] 107 ods. 1 ZFEÚ a [článok] 108 ods. 3 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že v rámci priameho zadania zmluvy na službu vo verejnom záujme v osobnej doprave, o ktorom rozhodol príslušný orgán na miestnej úrovni v prospech interného poskytovateľa, ide o štátnu pomoc podliehajúcu predbežnému preskúmaniu podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ v prípade takej úhrady záväzkov týkajúcich sa služieb vo verejnom záujme vypočítanej na základe nákladov na riadenie, ktoré, hoci súvisia s predvídateľnými servisnými potrebami, sú na jednej strane zostavené s prihliadnutím na historické náklady predmetnej služby poskytovanej odchádzajúcim poskytovateľom, držiteľom koncesie na služby predĺženej o viac ako desať rokov, na druhej strane sa odvíjajú od nákladov alebo poplatkov, ktoré sa takisto týkajú predchádzajúceho zadania, alebo v každom prípade štandardných trhových parametrov všeobecne sa vzťahujúcich na poskytovateľov v danom odvetví?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
21 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu tohto nariadenia na zmiešanú zmluvu o službách vo verejnom záujme v multimodálnej osobnej doprave zahŕňajúcej dopravu električkou, pozemnou lanovkou a visutou lanovkou, a to aj vtedy, keď doprava po koľajniciach predstavuje väčšinu dopravných služieb, ktorých správa bola zadaná.
22 Najskôr treba na jednej strane pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry výklad ustanovenia práva Únie nemôže mať za následok to, že jasné a presné znenie tohto ustanovenia stratí akýkoľvek potrebný účinok. Pokiaľ teda zmysel ustanovenia práva Únie jednoznačne vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, Súdny dvor sa nemôže odchýliť od tohto znenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2022, VD a SR, C‑339/20 a C‑397/20, EU:C:2022:703, bod 71, ako aj citovanú judikatúru).
23 Na druhej strane článok 9 nariadenia č. 1370/2007 vyníma úhrady vyplatené v súlade s týmto nariadením od povinnosti predchádzajúceho oznámenia, stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Ako zmiernenie všeobecného pravidla, ktoré predstavuje notifikačná povinnosť, sa teda ustanovenia uvedeného nariadenia a podmienky, ktoré stanovuje, musia vykladať striktne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2016, Dilly’s Wellnesshotel, C‑493/14, EU:C:2016:577, bod 37, a z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C‑349/17, EU:C:2019:172, bod 60).
24 Znenie článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007, ktorý vymedzuje jeho pôsobnosť, stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátne aj medzinárodné poskytovanie služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave, inej osobnej koľajovej a cestnej osobnej doprave s výnimkou služieb, ktoré sa poskytujú hlavne pre svoj historický význam alebo turistickú hodnotu. Tiež sa v ňom spresňuje, že členské štáty môžu uplatňovať toto nariadenie na verejnú osobnú dopravu vnútrozemskými vodnými cestami a vnútroštátnymi morskými vodami.
25 Po prvé treba konštatovať, že nariadenie č. 1370/2007 nevymedzuje pojem „železničná osobná doprava a iná osobná koľajová doprava“. Vzhľadom na ich obvyklý význam v bežnom jazyku však voľba normotvorcu použiť tieto pojmy znamená, že mal v úmysle zamerať sa na spôsoby dopravy charakterizované premiestňovaním sa vozidiel po jednej koľajnici alebo viacerých súbežných koľajniciach.
26 V dôsledku toho sa uvedené pojmy nevzťahujú na taký spôsob dopravy, akým je visutá lanovka. Visutá lanovka je totiž definovaná v článku 3 bode 7 nariadenia 2016/424 ako lanovkové zariadenie, v prípade ktorého sú prepravné zariadenia zavesené na jednom alebo viacerých lanách, ktoré ju poháňajú.
27 Po druhé z toho istého dôvodu tento druh dopravy nepatrí ani pod cestnú osobnú dopravu alebo dopravu vnútrozemskými vodnými cestami a vnútroštátnymi morskými vodami, ktorá je tiež uvedená v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007.
28 Po tretie nariadenie č. 1370/2007 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktorého cieľom by bolo uplatňovať toto nariadenie na zmiešané zmluvy zahŕňajúce iné druhy dopravy, než sú tie, ktoré sú uvedené v jeho článku 1 ods. 2, a to aj vtedy, keď doprava po koľajniciach predstavuje viac než 50 % dotknutej zmluvy.
29 Po štvrté treba uviesť, že článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 stanovuje možnosť členských štátov uplatňovať toto nariadenie na verejnú osobnú dopravu vnútrozemskými vodnými cestami a vnútroštátnymi morskými vodami. Keďže možnosť rozšíriť pôsobnosť uvedeného nariadenia je výslovne stanovená v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia bez toho, aby sa v tomto ustanovení spomínala doprava visutou lanovkou, tento dopravný prostriedok treba považovať za taký, na ktorý sa takáto možnosť nevzťahuje.
30 Z dôvodov uvedených v bode 23 tohto rozsudku sa však článok 1 ods. 2 toho istého nariadenia, ktorý určuje jeho pôsobnosť, musí vykladať reštriktívne.
31 V dôsledku toho treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa neuplatňuje na zmiešanú zmluvu o službách vo verejnom záujme v multimodálnej osobnej doprave zahŕňajúcej dopravu električkou, pozemnou lanovkou a visutou lanovkou, a to aj vtedy, keď doprava po koľajniciach predstavuje väčšinu dopravných služieb, ktorých správa bola zadaná.
O druhej a tretej otázke
32 Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku.
O štvrtej otázke
33 Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že úhrada za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktorú príslušný miestny orgán vypláca internému poskytovateľovi v rámci priameho zadania zmluvy o službách vo verejnom záujme v osobnej doprave a bola vyčíslená na základe prevádzkových nákladov, ktoré boli na jednej strane vypočítané s prihliadnutím na predchádzajúce náklady na službu poskytnutú predchádzajúcim poskytovateľom a na druhej strane súvisiace s nákladmi alebo protihodnotou takisto v súvislosti s predchádzajúcim zadaním zákazky alebo ktoré sa v každom prípade týkajú štandardných trhových parametrov platných pre všetkých poskytovateľov v dotknutom odvetví, predstavuje „štátnu pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia.
34 Ako vyplýva z vysvetlení vnútroštátneho súdu, táto otázka je položená v súvislosti s tým, že systém úhrad, ktoré sa majú vyplatiť novému poskytovateľovi, mal byť určený najmä na základe jednotných odvetvových referenčných parametrov a porovnania s nákladmi vyplývajúcimi z hospodárskeho a finančného plánu týkajúceho sa simulovaného verejného obstarávania, ktorý je sám založený na výkazoch ziskov a strát predchádzajúceho poskytovateľa, vzťahujúcich sa na niektoré predchádzajúce roky.
35 Najskôr treba pripomenúť, ako vyplýva z odôvodnenia 36 nariadenia č. 1370/2007, keďže sa poskytuje úhrada za poskytovanie služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, treba preskúmať, či táto úhrada nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pričom v takom prípade uvedená úhrada podlieha oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ.
36 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že za štátnu pomoc sa považujú zásahy, ktoré akoukoľvek formou môžu priamo alebo nepriamo zvýhodniť podniky, alebo ktoré je nutné považovať za opatrenia priznávajúce hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za obvyklých trhových podmienok, to znamená bez zásahu štátu, nemohol získať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑238/20, EU:C:2022:57, bod 41 a citovanú judikatúru).
37 Podľa rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415), sa však úhrada za službu vo verejnom záujme nemôže považovať za štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Po prvé podnik, ktorý je príjemcom úhrady predstavujúcej protihodnotu za plnenia poskytnuté v rámci plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme, musí byť skutočne poverený plnením záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované. Po druhé kritériá, na základe ktorých je vypočítaná úhrada, boli vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom, Po tretie uvedená úhrada nemôže prekročiť sumu nevyhnutnú na pokrytie výdavkov alebo ich časti vynaložených pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, pričom sa zohľadňujú súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk pri plnení týchto záväzkov. V dôsledku toho po štvrté, ak sa výber podniku povereného plnením záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme neuskutočnil prostredníctvom verejného obstarávania, táto úhrada sa musí určiť na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne veľký podnik, dobre riadený a primerane vybavený potrebnými prostriedkami na to, aby mohol splniť nevyhnutné požiadavky služby vo verejnom záujme, vynaložil pri plnení týchto záväzkov, pričom sa zohľadnia súvisiace príjmy a primeraný zisk pri plnení uvedených záväzkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C‑280/00, EU:C:2003:415, body 89, 90, 92 a 93).
38 Konkrétnejšie sa svojou štvrtou otázkou vnútroštátny súd snaží zistiť, či vyčíslenie úhrady poskytnutej v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme v osobnej doprave spĺňalo štvrtú podmienku pripomenutú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, keďže tento výpočet sa vykonal zohľadnením nákladov a protiplnenia predchádzajúceho poskytovateľa, ako aj štandardných trhových parametrov, ktoré platia pre všetkých poskytovateľov v dotknutom odvetví. Vnútroštátny súd má totiž pochybnosti, či tieto kritériá predstavujú primeraný základ na výpočet nákladov priemerného podniku, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený potrebnými prostriedkami na splnenie nevyhnutných požiadaviek služby vo verejnom záujme.
39 Pokiaľ ide v tejto súvislosti po prvé o „štandardné trhové parametre“, treba uviesť, že jeden z prístupov, ktoré možno použiť na účely posúdenia, či je táto štvrtá podmienka splnená, môže spočívať vo výpočte úhrady, ktorá sa má poskytnúť podniku, ktorému bola zadaná zmluva o službách vo verejnom záujme, podľa priemerných nákladov vynaložených podnikmi, ktoré už niekoľko rokov na trhu otvorenom hospodárskej súťaži poskytujú službu porovnateľnú vo všetkých ohľadoch so službou vo verejnom záujme, o ktorú ide vo veci samej, príjmov týkajúcich sa plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme, ktoré uvedené podniky dostávajú, a prípadne ziskov, ktoré tieto podniky dosahujú poskytovaním tejto služby. Možno totiž predpokladať, že takýto výpočet umožňuje dospieť k určeniu nákladov, ktoré by v tejto súvislosti vynaložil priemerný podnik, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený potrebnými prostriedkami na splnenie nevyhnutných požiadaviek služby vo verejnom záujme, pri zohľadnení súvisiacich príjmov a primeraného zisku, ktorý by tento podnik mohol očakávať od výkonu takejto činnosti.
40 Na to, aby bol takýto prístup relevantný, sa však treba najskôr ubezpečiť, že počet takto zohľadnených podnikov, pôsobiacich na trhu, je dostatočne významný, v dôsledku čoho vzhľadom na to, že osobitná situácia jedného daného podniku nesmie byť predmetom neprimeraného zváženia, aby sa takýto priemer mohol považovať za štatisticky spoľahlivý, a teda reprezentatívny pre štandard stanovený štvrtou podmienkou uvedenou v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415).
41 Na účely takéhoto výpočtu možno zohľadniť jedine podniky, ktoré sú schopné okamžite plniť dotknuté záväzky vyplývajúce zo služby vo verejnom záujme, a preto ich možno považovať za primerane vybavené potrebnými prostriedkami na splnenie nevyhnutných požiadaviek služby vo verejnom záujme.
42 Napokon, hoci služba ponúkaná týmito podnikmi musí byť porovnateľná s dotknutou službou vo verejnom záujme, v rámci zadania zákazky na službu vo verejnom záujme v multimodálnej osobnej doprave takáto požiadavka nevylučuje, aby sa náklady vynaložené priemerným podnikom, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený potrebnými prostriedkami pre každý z prvkov tejto multimodálnej dopravnej služby, najskôr vypočítali oddelene a aby sa neskôr tieto náklady spočítali, pokiaľ sa riadne zohľadnia prípadné jasne identifikovateľné synergické účinky vyplývajúce z integrovaného riadenia týchto prvkov.
43 Vnútroštátnemu súdu bude preto prislúchať, aby vzhľadom na tieto skutočnosti určil, či štandardné trhové parametre uplatnené v prejednávanej veci zodpovedajú tejto metodike.
44 Pokiaľ ide po druhé o otázku, či možno zohľadniť náklady na službu poskytnutú predchádzajúcim poskytovateľom, treba uviesť, že kritérium „priemerného podniku, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený potrebnými prostriedkami“, samo osebe nevylučuje výpočet založený na predchádzajúcich nákladoch na službu poskytnutú predchádzajúcim poskytovateľom alebo súvisiacich s predchádzajúcim zadaním zákazky, ale len za predpokladu, že predchádzajúci poskytovateľ by sa z hľadiska metód účtovníctva a finančnej analýzy, obvykle používaných na tento účel, mohol považovať za priemerný a dobre riadený podnik.
45 Preto treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že úhrada za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktorú príslušný miestny orgán vypláca internému poskytovateľovi v rámci priameho zadania zmluvy o službách vo verejnom záujme v osobnej doprave a ktorá bola vyčíslená na základe prevádzkových nákladov, ktoré boli na jednej strane vypočítané s prihliadnutím na predchádzajúce náklady na službu poskytnutú predchádzajúcim poskytovateľom a na druhej strane súvisiace s nákladmi alebo protihodnotou takisto v súvislosti s predchádzajúcim zadaním zákazky alebo ktoré sa v každom prípade týkajú štandardných trhových parametrov platných pre všetkých poskytovateľov v dotknutom odvetví, nepredstavuje „štátnu pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ použitie týchto prvkov vedie k určeniu nákladov, ktoré odrážajú tie, ktoré by pri plnení týchto záväzkov vznikli priemernému podniku, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený potrebnými prostriedkami na splnenie nevyhnutných požiadaviek služby vo verejnom záujme.
O trovách
46 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Článok 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2338 zo 14. decembra 2016,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa neuplatňuje na zmiešanú zmluvu o službách vo verejnom záujme v multimodálnej osobnej doprave zahŕňajúcej dopravu električkou, pozemnou lanovkou a visutou lanovkou, a to aj vtedy, keď doprava po koľajniciach predstavuje väčšinu dopravných služieb, ktorých správa bola zadaná.
2. Článok 107 ods. 1 ZFEÚ
sa má vykladať v tom zmysle, že:
úhrada za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktorú príslušný miestny orgán vypláca internému poskytovateľovi v rámci priameho zadania zmluvy o službách vo verejnom záujme v osobnej doprave a ktorá bola vyčíslená na základe prevádzkových nákladov, ktoré boli na jednej strane vypočítané s prihliadnutím na predchádzajúce náklady na službu poskytnutú predchádzajúcim poskytovateľom a na druhej strane súvisiace s nákladmi alebo protihodnotou takisto v súvislosti s predchádzajúcim zadaním zákazky alebo ktoré sa v každom prípade týkajú štandardných trhových parametrov platných pre všetkých poskytovateľov v dotknutom odvetví, nepredstavuje „štátnu pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ použitie týchto prvkov vedie k určeniu nákladov, ktoré odrážajú tie, ktoré by pri plnení týchto záväzkov vznikli priemernému podniku, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený potrebnými prostriedkami na splnenie nevyhnutných požiadaviek služby vo verejnom záujme.
Podpisy