Language of document : ECLI:EU:T:2006:304

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 13. októbra 2006 (*)

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Smernica 91/414/EHS – Nový návrh – Nové skutočnosti – Naliehavosť – Neexistencia“

Vo veci T‑420/05 R II,

Vischim Srl, so sídlom v Cesano Maderno (Taliansko), v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti,

navrhovateľ,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: B. Doherty a L. Parpala, splnomocnení zástupcovia,

odporkyňa,

ktorej predmetom je návrh smerujúci k prerušeniu plynutia lehoty končiacej 31. augusta 2006 stanovenej článkom 3 smernice Komisie 2005/53/ES zo 16. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid a metyl-tiofanát ako účinné látky (Ú. v. EÚ L 241, s. 51),

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

vydal toto

Uznesenie

 Právny rámec

1        Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332) zavádza predovšetkým právnu úpravu Spoločenstva upravujúcu povoľovanie a rušenie povolení uvádzať na trh prípravky na ochranu rastlín.

2        Podľa článku 4 smernice 91/414 „členské štáty zabezpečia, že prípravok na ochranu rastlín nebude povolený, pokiaľ… jeho účinné látky nebudú uvedené v prílohe I“.

3        Smernica Komisie 2005/53/ES zo 16. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/414 s cieľom zaradiť chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid a metyl-tiofanát ako účinné látky (Ú. v. EÚ L 241, s. 51, ďalej len „sporná smernica“), upravuje prílohu I, aby do nej zaviedla chlórtalonil so stupňom čistoty pre hexachlórbenzén 0,01 g/kg. Sporná smernica nadobudla účinnosť 1. marca 2006.

4        Článok 2 spornej smernice stanovuje:

„Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. augusta 2006 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku takýchto ustanovení a tejto smernice.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 1. septembra 2006…“

5        Článok 3 spornej smernice stanovuje:

„1. V prípade potreby členské štáty zmenia a doplnia alebo odoberú povolenia v súlade so smernicou 91/414/EHS pre výrobky na ochranu rastlín obsahujúce účinné látky chlórtalonil… do 31. augusta 2006.

Do tohto dátumu overia najmä to, že podmienky prílohy I k tejto smernici týkajúce sa chlórtalonilu… boli splnené…

2. … Po tomto určení členské štáty, v prípade, že prípravok obsahuje chlórtalonil… ako jedinú účinnú látku, v prípade potreby zmenia a doplnia alebo odoberú povolenie najneskôr do 28. februára 2010…“

 Skutkové okolnosti

6        Dňa 8. júla 1993 Vischim Srl, talianska spoločnosť, ktorá vyrába chlórtalonil, informovala Komisiu o tom, že si želá zaradenie tejto látky do prílohy I smernice 91/414 a na tento účel predložila spravodajcovi dokumentáciu uvádzanú v článku 6 ods. 2 a 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 z 11. decembra 1992, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na realizáciu prvého stupňa pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 (2) smernice Rady 91/414 (Ú. v. ES L 366, s. 10; Mim. vyd. 03/013, s. 242).

7        Hoci verzia navrhovateľom oznamovanej účinnej látky má stupeň čistoty pre hexachlórbenzén 0,072 g/kg, navrhovateľ počas ústneho konania uviedol (pozri bod 20 nižšie), že bude schopný produkovať chlórtalonil so stupňom čistoty pre hexachlórbenzén, ktorý nebude vyšší ako 0,04 g/kg.

8        Na základe konania stanoveného smernicou 91/414 Komisia prijala 16. septembra 2005 spornú smernicu, ktorá zaradila do prílohy I smernice 91/414 chlórtalonil so stupňom čistoty pre hexachlórbenzén 0,01 g/kg, čím sa tak pripojila ku štandardu, ktorý kedysi schválila Food and Agriculture Organisation (FAO, Organizácia Spojených Národov pre potraviny a poľnohospodárstvo).

9        Dňa 26. apríla 2006 členský štát spravodajca určený na základe článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 3600/92 dospel vo svojej správe k záveru, že produkt navrhovateľa je ekvivalentný k referenčnému produktu opísanému v smernici 91/414 s výnimkou stupňa čistoty pre hexachlórbenzén.

10      V decembri 2005 FAO schválila nový štandard pre chlórtalonil so stupňom čistoty pre hexachlórbenzén 0,04 g/kg.

11      Komisia následne po schválení tohto nového štandardu FAO zahájila nevyhnutné postupy s cieľom prijať novú smernicu, ktorá bude meniť a dopĺňať spornú smernicu v zmysle, aby sa určil stupeň čistoty pre hexachlórbenzén 0,04 g/kg.

12      Dňa 22. septembra 2006 Komisia napokon prijala smernicu 2006/76/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/414 pokiaľ ide o špecifikáciu účinnej látky chlórtalonil (Ú. v. EÚ L 263, s. 9), ktorá nadobudla v súlade so svojím článkom 3 účinnosť 23. septembra 2006. Táto smernica stanovuje stupeň čistoty pre hexachlórbenzén 0,04 g/kg.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

13      Navrhovateľ návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. novembra 2005 podal na základe článku 230 štvrtého odseku ES žalobu, ktorou sa usiluje o čiastočné pozastavenie spornej smernice a hodnotiacej správy chlortalonínu a subsidiárne žalobu na nečinnosť na základe článku 232 ES. Vo svojom návrhu navrhovateľ zároveň podáva žalobu o náhradu škody na základe článku 288 ES.

14      Samostatným podaním podaným do kancelárie 12. decembra 2005 podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len „prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia“).

15      Uznesením zo 4. apríla 2006 predseda Súdu prvého stupňa zamietol prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia po konštatovaní, že navrhovateľ právne dostatočne nepreukázal potrebu nariadiť požadované predbežné opatrenia, aby sa zabránilo tomu, aby neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu (ďalej len „uznesenie zo 4. apríla 2006“).

16      Samostatným podaním podaným do kancelárie 21. augusta 2006 podal navrhovateľ tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V tomto návrhu požiadal navrhovateľ predsedu Súdu prvého stupňa, aby rozhodol na základe článku 105 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa skôr, ako Komisia predloží svoje pripomienky.

17      Dňa 28. augusta 2006 Komisia podala svoje pripomienky týkajúce sa tohto nového návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

18      Na podnet predsedu Súdu prvého stupňa predložil navrhovateľ 4. septembra 2006 svoje pripomienky k pripomienkam Komisie.

19      Na podnet predsedu Súdu prvého stupňa predložila Komisia 13. septembra 2006 kópiu predbežného návrhu smernice meniacej a doplňujúcej spornú smernicu.

20      Dňa 14. septembra 2006 boli vypočuté ústne vyjadrenia účastníkov konania.

21      Listom podaným do kancelárie 26. septembra 2006 Komisia informovala Súd prvého stupňa, že 22. septembra 2006 prijala smernicu 2006/76.

22      Navrhovateľ navrhuje, aby predseda Súdu prvého stupňa:

–        prehlásil návrh za prijateľný a dôvodný,

–        konštatoval, že môže byť postihnutý vážnou a nenapraviteľnou ujmou, ak uplynutie lehoty 31. augusta 2006 stanovené spornou smernicou nadobudne účinnosť,

–        prerušil plynutie lehoty 31. augusta 2006 určenej spornou smernicou pre produkty navrhovateľa až do vyriešenia sporu vo veci samej, alebo alternatívne,

–        prerušil plynutie lehoty 31. augusta 2006 určenej spornou smernicou, až kým Komisia nepredloží stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat návrh stanovujúci nový harmonogram na zosúladenie s novými podmienkami zápisu do prílohy I, a až kým tento harmonogram nevstúpi do platnosti,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

23      Komisia navrhuje predsedovi Súdu prvého stupňa, aby zamietol návrh ako neprípustný alebo nedôvodný a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.

 Právny stav

 Tvrdenia účastníkov konania

 O prípustnosti

24      Komisia spochybňuje prípustnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Predovšetkým návrh v rozpore s článkom 104 ods. 1 rokovacieho poriadku nemôže byť spájaný s hlavnou žalobou.

25      Následne podľa Komisie návrh neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala dospieť k záveru o prítomnosti fumus boni iuris.

26      Nakoniec Komisia zastáva názor, že v rozpore s tým, čo stanovuje článok 109 rokovacieho poriadku, sa nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia nezakladá na nových skutočnostiach.

27      Navrhovateľ za seba tvrdí, že návrh je prípustný. Na jednej strane judikatúra Spoločenstva zriadila zásadu, podľa ktorej musia byť ustanovenia týkajúce sa prípustnosti vykladané extenzívne, aby sa tak zaručila právna ochrana jednotlivcov.

28      Na druhej strane navrhovateľ tvrdí, že po prijatí uznesenia zo 4. apríla 2006 sa vyskytlo viacero nových skutočností opodstatňujúcich podanie nového návrhu.

 O fumus boni iuris

29      Na jednej strane navrhovateľ opakuje tvrdenia, ktoré spomínal už v prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré majú dokázať, že po prvé, hlavná žaloba je prípustná a po druhé, že sporná smernica je na prvý pohľad nezákonná.

30      Na druhej strane navrhovateľ dodáva, že Komisia, s ohľadom na predložené návrhy zo strany navrhovateľa a s ohľadom na nové posúdenie ekvivalentnosti vykonanej členským štátom spravodajcom, má v úmysle zmeniť a doplniť spornú smernicu a povoliť stupeň čistoty pre hexachlórbenzén 0,04 g/kg v súlade s novými štandardmi FAO. Táto okolnosť by potvrdzovala, minimálne prima facie, že stupeň čistoty uvádzaný spornou smernicou nie je správny.

31      Komisia tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal, že tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný.

 O naliehavosti

32      Navrhovateľ tvrdí, že na základe článku 3 spornej smernice stratí od 31. augusta 2006 svoje existujúce povolenia, a tým, že už nebude môcť viac uvádzať svoje produkty obsahujúce chlórtalonil na trh, môže utrpieť vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

33      Osobitne, v úmysle dokázať, že vnútroštátne orgány, v prejednávanej veci kompetentné orgány Spojeného kráľovstva, už začali s procesom odoberania vnútroštátnych povolení, navrhovateľ ku svojej žiadosti pripája list z 28. júla 2006, ktorý mu bol adresovaný, a listy z 2. a 17. augusta 2006, adresované niektorým z jeho zákazníkov, v ktorých tieto orgány potvrdzujú svoj zámer zrušiť povolenia, z dôvodu skutočnosti, že navrhovateľ nebol schopný predložiť kompletnú dokumentáciu obsahujúcu všetky informácie a štúdie požadované prílohou II smernice 91/414.

34      V tejto súvislosti navrhovateľ zároveň predkladá list z 13. júla 2006, ktorým sa snaží dokázať, že jeho konkurent Syngenta odmietol vyhovieť žiadosti o prístup k svojej dokumentácii predloženej na základe článku 13 smernice 91/414.

35      Okrem toho navrhovateľ tvrdí, že bude postihnutý vážnou a nenahraditeľnou ujmou vyjadrenou po prvé stratou svojich podielov na trhu, po druhé zatvorením svojho výrobného závodu a po tretie vystavením nebezpečenstvu svojej vlastnej existencie.

36      Pokiaľ ide predovšetkým o stratu svojich podielov na trhu, navrhovateľ tvrdí, že v dôsledku odobratia povolení by po prvé nemal možnosť pokračovať v uvádzaní na trh svojich produktov v Európskej únii, po druhé nemohol už viac poskytovať svoje produkty svojim klientom, po tretie bude vystavený konaniam za neplnenie zmlúv z dôvodu svojej vlastnej neschopnosti dodržať obchodné záväzky, ktoré má vo vzťahu k svojim klientom, a po štvrté stratí svoj podiel na trhu v prospech podniku Syngenta, ktorá ako taká vlastní povolenia potrebné pre uvádzanie chlórtalonilu a výrobkov obsahujúcich chlórtalonil na trh.

37      Následne, pokiaľ ide o výrobný závod v Taliansku, navrhovateľ tvrdí, že ho nebude môcť zachovať, pretože podľa neho je tento závod postavený špeciálne len na výrobu chlórtalonilu. Jeho kapacita je na 80 % určená pre európsky trh a bolo by technicky nemožné prejsť, v aktuálnom stave závodu a bez značných investícií, z výroby chlórtalonilu na výrobu iného produktu.

38      Napokon, v očakávaní rozhodnutia ukončujúceho spor vo veci samej, by mohol navrhovateľ zaniknúť, pretože na jednej strane vyrába a predáva iba výrobky na báze chlórtalonilu a na druhej strane 80 % jeho obratu je realizovaných v Európskej únii. Vzhľadom na to, že jeho jedinými aktívami sú podľa neho povolenia pre uvádzanie svojho jediného produktu na trh, bol by neodvratne dotlačený ku krachu, ak by tieto povolenia stratil.

39      Komisia si myslí, že navrhovateľovi sa nepodarilo dostatočne právne preukázať existenciu takých skutočností, ktoré by umožnili konštatovať riziko utrpenia vážnej a nenapraviteľnej ujmy, ak by mu neboli prisúdené opatrenia, ktoré požaduje.

 O vyrovnanosti záujmov

40      Podľa navrhovateľa sa vyrovnanosť záujmov prikláňa v prospech prisúdenia požadovaných opatrení.

41      V prvom rade by sa požadované zrušenie obmedzilo na zachovanie status quo, pokiaľ ide o chlórtalonil a produkty navrhovateľa.

42      V druhom rade navrhovateľ vykonal veľké investície na európskom trhu a očakáva zaradenie svojho produktu do prílohy I smernice 91/414. Následne má legitímny záujem na ochrane.

43      Napokon, v treťom rade by požadovaný odklad nepredstavoval ujmu ani pre ľudský, ani pre zvierací život či životné prostredie, pretože na jednej strane posúdenie spravodajcu potvrdené stálym výborom potvrdilo, že výrobok navrhovateľa je bezpečný, a na druhej strane, sporná smernica by sa mala zmeniť a doplniť, aby zohľadnila toto posúdenie.

44      Podľa Komisie navrhovateľ nepreukázal, že vyrovnanosť záujmov sa prikláňa v prospech prisúdenia požadovaných opatrení.

 Posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbežnom opatrení

45      Na základe článkov 242 ES a 243 ES na jednej strane a článku 225 ods. 1 ES na strane druhej môže Súd prvého stupňa, pokiaľ uzná, že si to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu alebo nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.

46      Článok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú (fumus boni iuris) nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Tieto podmienky sú kumulatívne takým spôsobom, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia je nutné zamietnuť, ak jedna z nich nie je splnená. Sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení pristúpi v prípade potreby zároveň k zváženiu dotknutých záujmov [uznesenia predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C‑149/95 P(R), Zb. s. I‑2165, bod 22, a zo 17. decembra 1998, Emesa Sugar/Komisia, C‑364/98 P(R), Zb. s. I‑8815, body 43 a 47].

47      Okrem toho v rámci tohto celkového posudzovania disponuje sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení širokou mierou voľnej úvahy a s ohľadom na podrobnosti prejednávanej veci môže voľne stanoviť spôsob, akým sa tieto jednotlivé podmienky musia overiť, ako aj poradie tohto posudzovania, keďže mu žiaden právny predpis Spoločenstva neukladá vopred stanovenú analytickú schému pre posúdenie potreby rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia (uznesenia Komisia/Atlantic Container Line a i., už citované v bode 46 vyššie, bod 23, a Emesa Sugar/Komisia, už citované v bode 46 vyššie, bod 44).

48      V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia nadväzuje na podobný návrh podaný rovnako v rámci veci T‑420/05 a zamietnutý uznesením predsedu Súdu prvého stupňa.

49      V uznesení zo 4. apríla 2006 sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení dospel predovšetkým k záveru, že navrhovateľ nedostatočne právne preukázal, že bolo naliehavé nariadiť požadované predbežné opatrenia (bod 91).

50      Pokiaľ ide predovšetkým o prvú z dvoch hlavných príčin ujmy uvádzaných navrhovateľom, sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení dospel k záveru, že ujma, ktorá je podľa navrhovateľa spojená s odobratím vnútroštátnych povolení, ktoré vlastnil, nezávisí od aktu, ktorého odklad sa požadoval, ale od prípadného prijatia rozhodnutia členského štátu (body 70 až 72). Okrem toho ujma, ktorá bola podľa navrhovateľa spojená so stratou jeho podielu na trhu, na jednej strane nebola zapríčinená spornou smernicou a na druhej strane nemohla byť považovaná za nenapraviteľnú (body 75 a 76). Napokon, pokiaľ ide o ujmu spojenú podľa navrhovateľa s ohrozením jeho samotnej existencie, na jednej strane spomínaná ujma nevyplývala zo spornej smernice a na strane druhej navrhovateľ neposkytol také dôkazy, ktoré by umožňovali konštatovať jej závažnosť, predovšetkým s ohľadom na jeho posudzovanú materiálnu situáciu, berúc do úvahy vlastnosti skupiny, s ktorou je spojený svojou akciovou účasťou (body 77 až 82).

51      Pokiaľ ide o druhú z dvoch hlavných príčin ujmy uvádzaných navrhovateľom, ktorá bola spojená s údajným porušením článku 13 smernice 91/414 a predovšetkým s nemožnosťou získania prístupu k dokumentácii Syngenta, sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení dospel k záveru, že navrhovateľ sa na jednej strane obmedzil na jej zdôraznenie bez toho, aby poskytol akýkoľvek dôkaz, a na druhej strane na uvedenie skutočnosti, že Syngenta je konkurenčným podnikom. Táto skutočnosť však sama nemôže stačiť na vylúčenie možnosti, že Syngenta bude ochotná povoliť prístup k svojej dokumentácii (body 83 a 87).

52      Na základe skutočnosti, že uznesenie zo 4. apríla 2006 zamietlo návrh na nariadenie predbežného opatrenia a toto nebolo predmetom odvolania pred Súdnym dvorom, je potrebné konštatovať, že na jednej strane sa článok 108 rokovacieho poriadku nemôže uplatniť na túto prejednávanú vec [pozri v tomto zmysle uznesenia Súdneho dvora zo 14. februára 2002, Komisia/Artegodan, C‑440/01 P(R), Zb. s. I‑1489, body 62 až 64, a predsedu Súdu prvého stupňa z 22. decembra 2004, European Dynamics/Komisia, T‑303/04 R II, Zb. s. II‑4621, bod 54], a na druhej strane tento návrh môže byť prehlásený za prípustný len vtedy, ak budú splnené podmienky článku 109 rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa European Dynamics/Komisia, už citované, bod 56, a zo 17. februára 2006, Nijs/Dvor audítorov, T‑171/05 R II, neuverejnené v Zbierke, bod 27).

53      Podľa článku 109 rokovacieho poriadku „zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebráni účastníkovi konania, ktorý ho podal, aby podal ďalší návrh založený na nových skutočnostiach“.

54      Pod „novými skutočnosťami“ v zmysle tohto ustanovenia je potrebné rozumieť skutočnosti, ktoré nastanú po vydaní uznesenia zamietajúceho prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, alebo ktoré navrhovateľ nemohol uviesť v prvom návrhu alebo počas konania vyúsťujúceho do prvého uznesenia, a ktoré sú relevantné pre posúdenie príslušnej veci (uznesenia European Dynamics/Komisia, už citované v bode 52 vyššie, bod 60, a Nijs/Dvor audítorov, už citované v bode 52 vyššie, bod 28).

55      Preto je potrebné overiť, či v tomto návrhu navrhovateľ predložil nové skutočnosti spôsobilé spochybniť posúdenia sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení týkajúce sa podmienok uvedených v bode 46 vyššie, ktorým podlieha odklad alebo nariadenie predbežného opatrenia (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 10. júla 1979, Buttner a i./Komisia, 51/79 R II, Zb. s. 2387, bod 4; uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2001, Stauner a i./Parlament a Komisia, T‑236/00 R II, Zb. s. II‑2943, bod 49; European Dynamics/Komisia, už citované v bode 52 vyššie, body 65, 73 a 75, a z 22. decembra 2004, Microsoft/Komisia, T‑201/04 R, Zb. s. II‑4463, bod 325; analogicky pozri tiež, pokiaľ ide o pojem „zmena okolností“ v zmysle článku 108 rokovacieho poriadku, uznesenie Komisia/Artegodan, už citované v bode 52 vyššie, body 63 a 64; uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T‑198/01 R, Zb. s. II‑2153, bod 123, a z 21. januára 2004, FNSEA a i./Komisia, T‑245/03 R, Zb. s. II‑271, bod 129).

56      V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že v uznesení zo 4. apríla 2006 sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení nepovažoval za potrebné preskúmať podmienku týkajúcu sa fumus boni iuris a zvážiť dotknuté záujmy (bod 91). Následne je potrebné vopred overiť, či navrhovateľ predložil nové skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť posúdenia sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení vo veci naliehavosti.

 Skutočnosti, o ktorých navrhovateľ vyslovene tvrdí, že sú nové

57      V prvom rade je potrebné podotknúť, že vo svojich pripomienkach zo 4. septembra 2006 navrhovateľ uvádza tri skutočnosti, ktoré hodnotí vyslovene ako nové. Po prvé boli 26. apríla 2006 produkty navrhovateľa preskúmané a posúdené spravodajcom s ohľadom na ich čistotu ako ekvivalentné tým, ktoré sú zapísané v prílohe I smernice 91/414. Po druhé Komisia prijala novú smernicu, aby sa zmenila a doplnila sporná smernica. Po tretie bol po uplynutí lehoty 31. augusta 2006 z trhu stiahnutý jediný produkt navrhovateľa.

58      Po prvé je potrebné uviesť, že na jednej strane bola správa z 26. apríla 2006 vydaná po uznesení zo 4. apríla 2006 a je podstatná pre posúdenie tejto veci.

59      Aj napriek tomu je potrebné konštatovať, že oproti tomu, čo na strane druhej tvrdí navrhovateľ, nové posúdenie jeho produktu členským štátom spravodajcom nevedie k záveru, že spomínaný produkt je ekvivalentom referenčného produktu opísaného v prílohe I smernice 91/414, pokiaľ ide o stupeň čistoty pre hexachlórbenzén uvedený v spornej smernici.

60      Napokon, aj za predpokladu, že toto nové hodnotenie by viedlo k záveru o ekvivalentnosti produktu Vischim s referenčným produktom opísaným v prílohe I smernice 91/414, táto okolnosť by nebola schopná ovplyvniť posúdenie naliehavosti obsiahnutej v uznesení zo 4. apríla 2006, ktoré sa zakladalo, tak ako sa to uvádza v bode 50 vyššie, na skutočnosti, že navrhovateľ na jednej strane nepreukázal príčinnú súvislosť medzi napadnutým aktom a uvádzanou ujmou, a na druhej strane neposkytol dôkazy, ktoré by umožňovali dospieť k záveru o závažnosti alebo nenapraviteľnosti uvádzanej ujmy predovšetkým s ohľadom na jeho ekonomickú situáciu (pozri v tomto zmysle uznesenie European Dynamics/Komisia, už citované v bode 52 vyššie, bod 76).

61      Preto je potrebné konštatovať, že hoci správa nasleduje až po uznesení zo 4. apríla 2006 a je podstatná pre posúdenie tejto veci, nespochybňuje posúdenie sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení o nutnosti nariadiť požadované predbežné opatrenia.

62      Po druhé, čo sa týka prijatia novej smernice, ktorá mení a dopĺňa smernicu 91/414, je nevyhnutné konštatovať, že táto bola prijatá len 22. septembra 2006 pod číslom 2006/76, čiže až po predložení posledných pripomienok navrhovateľa. Vo svojich pripomienkach sa teda navrhovateľ odvoláva len na predbežný návrh predmetného aktu.

63      Je potrebné poznamenať, že Komisia stále odmietala poskytnúť navrhovateľovi spomínaný predbežný návrh a že tento ho následne nemohol uviesť ani v prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani počas konania ústiaceho do uznesenia zo 4. apríla 2006. Až po výzve predsedu Súdu prvého stupňa predložila Komisia 13. septembra 2006 kópiu spomínaného predbežného návrhu.

64      Z toho vyplýva, že predbežný návrh, keďže je podstatný pre posúdenie tejto veci, predstavuje novú skutočnosť v zmysle článku 109 rokovacieho poriadku.

65      Je však potrebné konštatovať, že, ako to vyplýva z bodu 72 uznesenia zo 4. apríla 2006, sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení už posúdil možnosť, ktorú uznal aj samotný navrhovateľ, že Komisia upravuje spornú smernicu tak, že uznáva vyšší stupeň čistoty pre hexachlórbenzén ako stupeň stanovený spornou smernicou. V tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však navrhovateľ neposkytol žiaden dôkaz, ktorý by umožňoval považovať predbežný návrh smernice 2006/76 ako taký za spochybňujúci posúdenie naliehavosti obsiahnutej v uznesení zo 4. apríla 2006.

66      Po tretie, pokiaľ ide o riziko odobratia povolení navrhovateľovi, je potrebné konštatovať, že toto už bolo posúdené v uznesení zo 4. apríla 2006 v bodoch 70 až 72. No v tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ nepredložil žiadnu novú skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť zmenu tohto posúdenia.

67      Preto je potrebné konštatovať, že žiadna z skutkových okolností vyslovene uvádzaná navrhovateľom ako nová nie je schopná spochybniť posúdenie sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení týkajúce sa naliehavosti nariadenia požadovaných predbežných opatrení.

 Ďalšie skutkové okolnosti po prvýkrát predložené v tomto návrhu

68      Je potrebné poznamenať, že navrhovateľ v druhom rade bez toho, aby si vyslovene zakladal na ich novosti, kladie dôraz na štyri skutočnosti, ktoré nepredložil v prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Po prvé navrhovateľ v liste z 13. júla 2006, čiže v liste nasledujúcom po uznesení zo 4. apríla 2006, tvrdí, že Syngenta mu odmietla prístup k svojej dokumentácii. Po druhé navrhovateľ tvrdí, že listom z 28. júla 2006, ktorý mu bol adresovaný, ako aj listami z 2. a 17. augusta 2006 zaslanými niektorým z jeho klientov, prejavili kompetentné orgány Spojeného kráľovstva svoj zámer odobrať mu vnútroštátne povolenia, ktoré sú mu udelené. Po tretie navrhovateľ uvádza po prvýkrát v tomto svojom návrhu okolnosť, že pre neho existuje riziko straty svojho výrobného závodu v Taliansku z dôvodu prijatia spornej smernice. Napokon, pomocou tvrdení týkajúcich sa rizika, že jeho samotná existencia je v ohrození a aby sa preukázala ekonomická situácia skupiny podnikov, s ktorou je spojený svojou akciovou účasťou, navrhovateľ predložil štvrťročnú správu týkajúcu sa druhého štvrťroku roku 2006 o jednom zo svojich akcionárov.

69      Po prvé je potrebné poznamenať, že v uznesení zo 4. apríla 2006 (bod 87) sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení rozhodol takto:

„… pokiaľ ide na jednej strane o nemožnosť navrhovateľa získať prístup k dokumentácii Syngenta, navrhovateľ sa obmedzil na tvrdenie bez poskytnutia akéhokoľvek dôkazu v tomto zmysle a na uvedenie skutočnosti, že Syngenta je konkurenčným podnikom. Táto skutočnosť však sama nemôže stačiť na vylúčenie možnosti, že Syngenta bude ochotná povoliť prístup k svojej dokumentácii.“

70      Preto je potrebné konštatovať, že zamietací list Syngenty z 13. júla 2006 nasleduje až po uznesení zo 4. apríla 2006 a je podstatný pre posúdenie ujmy údajne súvisiacej s nemožnosťou navrhovateľa zabezpečiť si prístup k dokumentácii Syngenta. Z toho vyplýva, že tento list je novou skutočnosťou v zmysle článku 109 rokovacieho poriadku.

71      Preto je potrebné posúdiť, či list z 13. júla 2006, ktorým Syngenta odmieta poskytnúť navrhovateľovi prístup k svojej dokumentácii, spochybňuje posúdenie sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení obsiahnuté v uznesení zo 4. apríla 2006.

72      S ohľadom na to navrhovateľ tvrdí, že Syngenta „odmietla pristúpiť k rokovaniam o zdieľaní informácií, až kým navrhovateľ nebude mať možnosť preukázať, že špecifikácia zavedená v namietanom opatrení bola zmenená“, a že v dôsledku toho nemohol „začať a ukončiť arbitrážne konanie podľa článku 16 nariadenia Spojeného kráľovstva z roku 2005 týkajúceho sa prípravkov na ochranu rastlín“. Navyše tvrdí, že „na základe tohto nariadenia by takejto arbitráži mala predchádzať lehota na urovnanie v dĺžke 21 dní, čo by znamenalo… značné posunutie za hraničný dátum 31. augusta“.

73      Preto stačí konštatovať, že navrhovateľ na jednej strane nezačal s vnútroštátnymi konaniami podľa právneho poriadku Spojeného kráľovstva, aby získal zdieľanie informácií, a na druhej strane sa obmedzil na uvedenie nemožnosti dovolávať sa takýchto konaní bez toho, aby o tom predložil dôkazy umožňujúce odôvodnenie takejto nemožnosti.

74      V tomto prípade článok 16 ods. 4 Plant Protection Products Regulations 2005, priložený k návrhu, stanovuje:

„Ak má určitá osoba záujem požiadať o schválenie prípravku na ochranu rastlín a držitelia predchádzajúcich povolení pre ten istý prípravok sa nevedia dohodnúť na zdieľaní informácií, Secretary of State môže takejto osobe a držiteľom predchádzajúcich povolení, ktorí sú usídlení v Anglicku alebo vo Walese uložiť zdieľanie informácií, aby sa predišlo duplicite testov na stavovcoch a stanovuje postup pre použitie takýchto informácií, ako aj rozumné vyváženie záujmov dotknutých strán.“

75      Nič v tomto článku neumožňuje vylúčiť, že navrhovateľ mohol požiadať spoločnosť Syngenta o zdieľanie informácií a že v prípade odmietnutia, dokonca odôvodneného na základe dôvodov uvedených spoločnosťou Syngenta v jej liste z 13. júla 2006, sa navrhovateľ mohol obrátiť na Secretary of State, aby dosiahol dohodu.

76      Preto je potrebné konštatovať, že navrhovateľ dostatočne právne nepreukázal, že nemal možnosť odvolávať sa na konania zdieľania informácií uvádzaných Spojeným kráľovstvom.

77      Preto je potrebné konštatovať, že list spoločnosti Syngenta z 13. júla 2006, hoci je na jednej strane skutočnosťou nasledujúcou po uznesení zo 4. apríla 2006 a na druhej strane relevantnou skutočnosťou v tejto veci, nespochybňuje posúdenie sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení obsiahnuté v uznesení zo 4. apríla 2006.

78      Po druhé, pokiaľ ide o listy orgánov Spojeného kráľovstva, hoci majú neskorší dátum ako uznesenie zo 4. apríla 2006 a hoci sú relevantné pre posúdenie tejto veci, je potrebné konštatovať, že na jednej strane uvádzajú, že tieto orgány majú záujem odobrať vnútroštátne povolenia navrhovateľa s ohľadom na skutočnosť, že tento nepreukázal, že mal prístup ku kompletnej dokumentácii, ako je uvedená v prílohe II smernice 91/414, a na druhej strane, že adresát môže namietať pred spomínanými orgánmi ich posúdenie.

79      Preto je potrebné konštatovať, že takéto listy nemôžu spochybniť posúdenie naliehavosti sudcom rozhodujúcim o predbežnom opatrení uvedené v uznesení zo 4. apríla 2006, keďže iba potvrdzujú, že údajná škoda spôsobená odobratím vnútroštátnych povolení nevyplýva zo spornej smernice, ale z prípadného rozhodnutia vnútroštátnych orgánov, ktoré požívajú istú mieru voľnej úvahy.

80      Po tretie, pokiaľ ide o okolnosť, podľa ktorej by mohol navrhovateľ prísť o výrobný závod v Taliansku z dôvodu prijatia spornej smernice, je nevyhnutné konštatovať, že navrhovateľ to uviedol po prvýkrát až v tomto návrhu. Aj napriek tomu je potrebné zároveň konštatovať, že nejde o nepredvídateľnú okolnosť alebo v každom prípade takú okolnosť, ktorá nemohla byť uvedená už v prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

81      Z toho vyplýva, že toto tvrdenie nie je možné považovať za také, ktoré charakterizuje novú skutočnosť v zmysle článku 109 rokovacieho poriadku.

82      Napokon, pomocou tvrdení týkajúcich sa rizika, že jeho existencia samotná je v ohrození a aby sa dokázala ekonomická situácia skupiny podnikov, s ktorou je spojený svojou akciovou účasťou, navrhovateľ predložil štvrťročnú správu týkajúcu sa druhého štvrťroku roku 2006 o jednom zo svojich akcionárov.

83      V tejto súvislosti je však s ohľadom na uvedené potrebné konštatovať, že hoci štvrťročná správa uvádza údaje, minimálne v časti, po uznesení zo 4. apríla 2006 a relevantné v tejto veci, na jednej strane nejde o overený dokument a na druhej strane nijakým spôsobom neumožňuje posúdiť finančnú situáciu ďalšieho akcionára navrhovateľa.

84      Z toho vyplýva, že uvádzaná správa neumožňuje posúdiť hmotnú situáciu navrhovateľa s ohľadom na vlastnosti skupiny, s ktorou je spojená svojou akciovou účasťou. Preto uvádzaná správa nespochybňuje posúdenie sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení obsiahnuté v uznesení zo 4. apríla 2006.

85      Z predchádzajúceho vyplýva, že navrhovateľ dostatočne právne nepreukázal, že v prejednávanej veci existujú nové skutočnosti spochybňujúce posúdenie sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení o nutnosti nariadiť požadované predbežné opatrenia obsiahnuté v uznesení zo 4. apríla 2006.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA

nariadil:

1.      Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.      O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

V Luxemburgu 13. októbra 2006

Tajomník

 

      Predseda

E. Coulon

 

      B. Vesterdorf


* Jazyk konania: angličtina.