Odvolanie podané 21. februára 2014: Catherine Teughels proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 11. decembra 2013 vo veci F-117/11, Teughels/Komisia

(vec T-131/14 P)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Catherine Teughels (Eppegem, Belgicko) (v zastúpení: L. Vogel, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie, zasadajúceho v pléne, z 11. decembra 2013, ktorý bol odvolateľke doručený faxom 11. decembra 2013 a ktorým bola zamietnutá jej žaloba z 8. novembra 2011,

rozhodol, že žaloba, ktorú odvolateľka podala pred Súdom pre verejnú službu, bola po vecnej stránke dôvodná a v dôsledku toho zrušil rozhodnutie, ktoré bolo ňou napadnuté,

zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, a to vrátane nutných výdavkov, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním – t. j. najmä nákladov na ubytovanie, cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom, ako aj odmenu advokátov v súlade s článkom 91 B rokovacieho poriadku.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 11 ods. 2 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a článku 26 ods. 1 a 4 prílohy XIII tohto služobného poriadku, na nerešpektovaní nadobudnutých práv a porušení zásady právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity, ako aj na nedostatku odôvodnenia. Odvolateľka tvrdí, že:

Súd pre verejnú službu priznal všeobecným vykonávacím ustanoveniam k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku, ktoré boli prijaté v roku 2011 a týkajú sa prevodu nárokov na dôchodok, spätný účinok, keď rozhodol, že pri určovaní počtu započítaných odpracovaných rokov do dôchodkového systému Spoločenstva vyplývajúcich z prevodu poistno-matematického ekvivalentu dôchodkových práv podľa belgického dôchodkového systému, bol menovací orgán údajne oprávnený použiť všeobecné vykonávacie ustanovenia z roku 2011, pretože odvolateľka sa v okamihu nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení nenachádzala v situácii „vytvorenej v celom rozsahu“ ešte za účinnosti všeobecných vykonávacích ustanovení z roku 2004, keďže nesúhlasila s návrhom výpočtu, ktorý jej bol predtým predložený, hoci žiadosť o prevod práv na dôchodok bola podaná v novembri 2009, a nároky odvolateľky sa tak definitívne konkretizovali v tomto momente, a teda mali byť stanovené na základe všeobecných vykonávacích ustanovení z roku 2004,Súd pre verejnú službu svoju analýzu z právneho hľadiska neodôvodnil ani nevysvetlil, prečo sa ustanovenia služobného poriadku, ktorých sa odvolateľka dovolávala vo svojej žalobe v konaní na prvom stupni, a v nich zakotvené zásady, v tejto veci nepoužijú.    Druhý odvolací dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty a zásady patere legem quam ipse fecisti, na nerešpektovaní nadobudnutých práv, na nedostatku odôvodnenia, ako aj na porušení záväznosti každého individuálneho správneho aktu, a konkrétne rozhodnutia prijatého 29. júna 2010 vo veci odvolateľky. Odvolateľka tvrdí, že:Súd pre verejnú službu nesprávne rozhodol, že situácia odvolateľky nebola v okamihu nadobudnutia účinnosti všeobecných vykonávacích ustanovení z roku 2011 vytvorená v celom rozsah

u ešte za účinnosti všeobecných vykonávacích ustanovení z roku 2004, pretože odvolateľka „formálne nesúhlasila ani neodmietla“ návrh výpočtu, ktorý jej bol predložený 29. júna 2010, pričom tento návrh výpočtu bol riadnym správnym rozhodnutím, ktoré v koneč

nom dôsledku zasahuje do práv odvolateľky,administratíva teda už nemohla jednostranne obmedziť práva vyplývajúce z návrhu výpočtu, ktorý bol pre ňu právne záväzný,Súd pre verejnú službu porušil zásadu, podľa ktorej konečná a záväzná povaha jednostranného rozhodnutia Komisie nezávisí od súhlasu jeho adresáta.