Vec T‑50/09
Ifemy’s Holding GmbH
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva Dada & Co. kids – Skoršia národná slovná ochranná známka DADA – Relatívny dôvod zamietnutia – Neexistencia riadneho používania skoršej ochrannej známky – Článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009]“
Abstrakt rozsudku
1. Ochranná známka Spoločenstva – Pripomienky tretích osôb a námietka – Preskúmanie námietky – Dôkaz o používaní skoršej ochrannej známky – Lehota stanovená Úradom – Prekluzívny charakter
(Nariadenie Komisie č. 2868/95, článok 1 pravidlo 22 ods. 2)
2. Ochranná známka Spoločenstva – Pripomienky tretích osôb a námietka – Preskúmanie námietky – Dôkaz o používaní skoršej ochrannej známky – Lehota stanovená Úradom – Okamih predloženia dôkazu
(Nariadenie Komisie č. 2868/95, článok 1 pravidlo 22 ods. 2)
3. Ochranná známka Spoločenstva – Konania pred inštanciami Úradu – Zaslanie oznámení Úradu – Oznámenie telefaxom – Neúplné alebo nečitateľné oznámenie
(Nariadenie Komisie č. 2868/95, článok 1 pravidlo 80 ods. 2)
1. Zo samotného znenia pravidla 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva, vyplýva, že lehota, ktorú upravuje, má charakter prekluzívnej lehoty, ktorá vylučuje, aby Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zohľadnil akýkoľvek dôkaz predložený oneskorene.
Rovnako ako lehoty na podanie sťažnosti a žaloby je takáto lehota kogentná a nie je možné ju ponechať k dispozícii účastníkom konania a súdu, ktorému prináleží overiť, a to aj ex offo, či bola dodržaná. Táto lehota zodpovedá požiadavke právnej istoty a nevyhnutnosti zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo akémukoľvek svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti.
(pozri body 63, 64)
2. Pravidlo 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že dôkaz je „predložený“ nie vtedy, keď je zaslaný na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), ale vtedy, keď naň dôjde.
Po prvé totiž tento výklad v doslovnom zmysle potvrdzuje skutočnosť, že v znení pravidla 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 sú použité dve slovesá, a to „poskytnúť“ a „predložiť“ dôkaz Úradu. Obidve tieto slovesá sú totiž nositeľmi myšlienky premiestnenia alebo prenosu dôkazu až na miesto, kde má Úrad sídlo, pričom sa dôraz viac kladie na výsledok činnosti než na jej pôvod.
Po druhé, hoci ani nariadenie č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva, ani nariadenie č. 2868/95 neobsahujú ustanovenia rovnocenné s článkom 43 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, podľa ktorého je na počítanie procesných lehôt rozhodujúci iba dátum doručenia podania do kancelárie, tento výklad je v súlade so všeobecnou štruktúrou obidvoch týchto nariadení, ktorých mnohé špecifické ustanovenia upravujú, že vzhľadom na procesné lehoty je dátumom, ktorý treba uviesť na dokumente, dátum jeho doručenia, a nie dátum jeho odoslania. Rovnako je to napríklad v prípade pravidla 70 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, v zmysle ktorého, ak je procesným úkonom oznámenie, lehota začína plynúť „prevzatím“ doručeného dokumentu. To isté platí aj v prípade pravidla 72 nariadenia č. 2868/95, v ktorého zmysle ak lehota uplynie v taký deň, v ktorom Úrad nie je otvorený na „prijímanie“ dokumentov, tak sa predĺži až do prvého dňa, kým nie je Úrad otvorený na „prijímanie“ dokumentov, a platí to aj v prípade pravidla 80 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, v ktorého zmysle sa dátum „prijatia“ opakovaného prenosu originálu považuje za dátum „prijatia“ pôvodného oznámenia, pokiaľ je toto oznámenie zreteľne nedostatočné.
Po tretie, podobné riešenie upravila v oblasti sporov verejnej služby Spoločenstva ustálená judikatúra, ktorá vyložila článok 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev v tom zmysle, že sťažnosť je „podaná“ nie vtedy, keď sa orgánu „zašle“, ale vtedy, keď tomuto orgánu „dôjde“.
Po štvrté, tento výklad najlepšie spĺňa požiadavku právnej istoty. Zabezpečuje totiž jasné určenie a striktné dodržiavanie začiatku plynutia lehoty a uplynutia lehoty uvedenej v pravidle 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95.
Po piate, tento výklad spĺňa aj požiadavku nevyhnutnosti zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo akémukoľvek svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti, keďže umožňuje totožné spôsoby počítania lehôt pre všetkých účastníkov konania bez ohľadu na ich trvalé bydlisko alebo štátnu príslušnosť.
(pozri body 65 – 70)
3. Cieľom pravidla 80 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva, je, aby v prípade, že dôjde k niektorej zo situácií spomínaných v uvedenom pravidle, bola odosielateľom oznámenia telefaxom na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) poskytnutá možnosť odoslať ich dokumenty znovu alebo predložiť originály Úradu po uplynutí lehoty na podanie námietok, aby mohli napraviť nezrovnalosti vyplývajúce z uvedených situácií.
Uvedené ustanovenie sa teda týka prípadov, keď objektívna skutočnosť založená na osobitných alebo mimoriadnych technických okolnostiach, ktoré sú nezávislé od vôle dotknutého účastníka konania, bráni tomuto účastníkovi oznámiť dokumenty telefaxom uspokojivým spôsobom.
Naproti tomu sa netýka prípadov, keď neúplnosť alebo nečitateľnosť oznámenia telefaxom vychádza iba z vôle odosielateľa, ktorý úmyselne zvolí uskutočniť neúplné a nečitateľné oznámenie, hoci z technického hľadiska by bol schopný uskutočniť úplné a čitateľné oznámenie.
Z toho vyplýva, že stanovuje ako požiadavku principiálnu totožnosť medzi dokumentmi, ktorých oznámenie telefaxom bolo neúplné alebo nečitateľné, a dokumentmi, ktoré sa neskôr na základe výzvy Úradu zaslali vo forme originálu alebo telefaxom, a bráni teda akejkoľvek náprave, zmene alebo doplneniu nových skutočností v rámci takéhoto nového zaslania. Akýkoľvek iný výklad by účastníkom konania pred Úradom umožnil, aby obišli lehoty, ktoré boli pre nich stanovené, čo zjavne nie je cieľom, ktorý sleduje uvedené pravidlo.
(pozri body 43 – 46)