Spojené veci T‑3/00 a T‑337/04
Athanasios Pitsiorlas
proti
Rade Európskej únie a Európskej centrálnej banke (ECB)
„Prístup k dokumentom − Dohoda Bazilej/Nyborg – Žaloba o neplatnosť − Napadnuteľné akty − Odôvodnenie − Námietka nezákonnosti – Rozhodnutie 93/731/ES − Rokovací poriadok Európskej centrálnej banky – Žaloba o náhradu škody − Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva za protiprávne konanie jeho orgánov − Ujma − Príčinná súvislosť“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami
(Článok 230 ES)
2. Rada – Právo verejnosti na prístup k dokumentom Rady – Rozhodnutie 93/731
(Rozhodnutie Rady 93/731)
3. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Právo verejnosti na prístup k dokumentom
(Články 110 ES a 255 ES)
4. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah
(Článok 253 ES)
5. Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť
1. Na to, aby list mohol byť považovaný za rozhodnutie v zmysle článku 230 ES, otvárajúc tak možnosť podať žalobu o neplatnosť, nestačí, aby bol zaslaný inštitúciou Spoločenstva jeho adresátovi ako odpoveď na ním podanú žiadosť. Akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žalôb o neplatnosť v zmysle článku 230 ES, sú opatrenia, ktoré smerujú k vyvolaniu právne záväzných účinkov, ktorými sú dotknuté záujmy žalobcu, pričom podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie.
Ak však ako odpoveď na žiadosť o prístup k dokumentom založenú na článku 23.3 Rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky bolo rozhodnutie rady guvernérov týkajúce sa odmietnutia tejto žiadosti o prístup voči žalobcovi materiálne formalizované iba aktom oznámenia, ktorého bolo predmetom, treba vykladať návrhy žalobcu na zrušenie oznámenia v tom zmysle, že smerujú k zrušeniu tohto rozhodnutia, tak ako s ním bol oboznámený týmto oznámením.
(pozri body 58, 63, 65)
2. Zo znenia článku 1 rozhodnutia 93/731 o prístupe verejnosti k dokumentom Rady vyplýva, že možnosť Rady vyhovieť žiadosti o prístup zjavne predpokladá nielen to, aby dokumenty uvedené v tejto žiadosti existovali, ale aby ich inštitúcia mala tiež k dispozícii.
V súlade s domnienkou zákonnosti, ktorá je spojená s aktmi Spoločenstva, neexistencia dokumentu, ku ktorému sa žiadal prístup, sa predpokladá, ak to dotknutá inštitúcia v tomto zmysle tvrdí. Napriek tomu ide o jednoduchú domnienku, ktorú môže žalobca vyvrátiť všetkými prostriedkami na základe relevantných a súhlasných indícií.
(pozri body 131, 140)
3. Základné práva nemožno považovať za absolútne privilégiá a je legitímne vyhradiť vo vzťahu k týmto právam uplatnenie určitých obmedzení odôvodnených cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Spoločenstvom, pokiaľ sa nezasahuje do podstaty týchto práv.
Pokiaľ ide o právo na prístup k dokumentom v dispozícii orgánov verejnej moci Spoločenstva vrátane Európskej centrálnej banky (ECB), za predpokladu, že toto právo môže byť považované za základné právo chránené právnym poriadkom Spoločenstva ako všeobecná zásada práva, dôvody spojené s ochranou verejného záujmu alebo súkromného záujmu ho môžu legitímne obmedziť.
Obmedzenia prístupu k dokumentom v dispozícii ECB vyplývajúce okrem iného z článku 23.3 jej rokovacieho poriadku, ktorý najmä upravuje obdobie dôvernosti 30 rokov pre dokumenty uschované v archívoch výboru guvernérov, sú spojené s úlohami zverenými ECB Zmluvou, ktorej autori zjavne zamýšľali, že bude spôsobilá splniť ich samostatne. Tento výklad potvrdzuje znenie článku 110 ES v spojení s článkom 255 ES, z ktorých vyplýva vylúčenie ECB z pôsobnosti tohto posledného ustanovenia, a rovnako existenciu osobitného zaobchádzania ECB vo vzťahu k Európskemu parlamentu, Rade a Komisii týkajúceho sa prístupu k dokumentom.
Ochrana verejného záujmu spojeného s menovou politikou v Spoločenstve tak predstavuje legitímny dôvod obmedzenia práva na prístup k dokumentom v dispozícii orgánov verejnej moci Spoločenstva, považovaného za základné právo.
(pozri body 221 – 223, 228, 229, 231, 232)
4. Odôvodnenie vyžadované podľa článku 253 ES musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy inštitúcie, ktorá akt vydala, aby mohli dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonávať svoje preskúmanie. V odôvodnení nemusia byť uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky tohto článku, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na jeho slovné znenie, ale i na jeho celkový kontext, ako aj vzhľadom na všetky právne predpisy v danej oblasti.
Inštitúcia, ktorej je zaslaná žiadosť o prístup k dokumentom, musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, že konkrétne posúdila dokumenty, pre ktoré sa prístup žiada. Týmto požiadavkám nezodpovedá a musí byť preto zrušené rozhodnutie, ktoré neuvádza nijakú osobitnú nevyhnutnosť alebo dôvod ochrany vo vzťahu k týmto dokumentom ani neposkytuje a fortiori nijaké vysvetlenie, ani stručné, ktoré by odôvodňovalo jej zamietnutie zverejnenia obsahu dokumentov, umožňovalo pochopiť a preskúmať skutočnosť nevyhnutnosti ochrany. Samotné spresnenie povahy dokumentov, pre ktoré sa žiada prístup, nemôže predstavovať posúdenie informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch.
Okrem toho odôvodnenie sa musí nachádzať v samotnom texte rozhodnutia, a ak toto rozhodnutie predstavuje začiatok odôvodnenia, nemôže byť rozvinuté a vysvetlené prvýkrát a a posteriori na súde Spoločenstva okrem výnimočných okolností, ktoré nie sú splnené v prípade neexistencie akejkoľvek naliehavosti a ak má akt, ktorý mal dotknutý orgán prijať, jedinečnú povahu.
(pozri body 261, 263, 267, 269, 278, 279)
5. Žaloba o náhradu škody je samostatným procesným prostriedkom, ktorý má v rámci systému procesných prostriedkov svoju osobitnú funkciu a je podriadený vykonávacím podmienkam, ktoré zohľadňujú jeho osobitný cieľ. Hoci cieľom žalôb o neplatnosť a nečinnosť je postihovať protiprávnosť právne záväzného aktu alebo neexistenciu takéhoto aktu, predmetom žaloby o náhradu škody je návrh na náhradu škody vyplývajúcej z aktu alebo z protiprávneho konania, ktoré možno pripísať inštitúcii alebo orgánu Spoločenstva.
Ak žalobca podá po žalobe o neplatnosť aj žalobu o náhradu škody, z ktorej jasne vyplýva, že nezákonné správanie vytýkané žalovaným inštitúciám presne spočíva v prijatí rozhodnutí, ktorých zrušenia sa žalobca domáha a, v rámci tejto žaloby o náhradu škody a na preukázanie protiprávneho konania žalovaných, rozvinul argumentáciu čiastočne rovnakú ako tú, ktorá je formulovaná s cieľom dosiahnutia neplatnosti dotknutých aktov, zásada samostatnosti procesných prostriedkov zakazuje jednotné posúdenie súhrnu dôvodov nezákonnosti uvádzaných v rámci žaloby o neplatnosť a žaloby o náhradu škody vzhľadom na rôzne dôsledky rozhodnutí vyhovujúcich týmto žalobám. Vyhovenie žalobe o neplatnosť vedie k zániku dotknutého aktu v právnom poriadku Spoločenstva, zatiaľ čo úspech žaloby o náhradu škody umožňuje iba náhradu škody spôsobenej týmto aktom bez toho, aby bol tento akt automaticky zrušený.
Keďže spojenie vecí na účely ústnej časti konania a rozsudku nemôže vyvrátiť tento záver a rozhodnutie o spojení sa nedotýka nezávislosti a samostatnosti dotknutých vecí, rozhodnutie o ich rozdelení je vždy možné.
(pozri body 280, 281, 283 – 285)