Vec T‑339/04
France Télécom SA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Lojálna spolupráca s vnútroštátnymi súdmi – Lojálna spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže – Článok 20 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže – Odôvodnenie – Proporcionalita“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Povinnosť lojálnej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Súdne preskúmanie – Rozsah
(Články 10 ES, 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4, 7 a 8)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)
3. Hospodárska súťaž – Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže – Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže – Právo Komisie rozhodnúť o vykonaní inšpekcie vo veci, v ktorej už prebieha skúmanie vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže
(Článok 5 ES; Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou Zmluvy ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 11 ods. 6; oznámenie Komisie 2004/C 101/03)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Použitie rozhodnutia o inšpekcii – Voľná úvaha Komisie – Hranice
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20)
1. Pokiaľ ide o inšpekcie, ktoré môže vykonať Komisia na zabezpečenie dodržiavania pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže podnikmi, nariadenie č. 1/2003 v článku 20 zakladá jasné rozlíšenie najmä medzi rozhodnutiami prijatými Komisiou na základe odseku 4 tohto článku na jednej strane a žiadosťou o pomoc predloženou vnútroštátnym súdnym orgánom na základe jeho odseku 7 na druhej strane.
Zatiaľ čo len súdy Spoločenstva sú príslušné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou podľa článku 20 ods. 4 nariadenia, povolenie na použitie donucovacích opatrení podľa článku 20 ods. 7 nariadenia sa žiada len od vnútroštátneho súdu, ktorému v prípade potreby pomáha Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania a ktorému s výhradou prípadných vnútroštátnych žalobných prostriedkov náleží rozhodnúť, či mu informácie poskytnuté Komisiou v rámci uvedenej žiadosti umožňujú vykonať kontrolu, ktorá mu vyplýva z článku 20 ods. 8 nariadenia č. 1/2003, a či sa na základe nich môže o jemu predloženej žiadosti vysloviť.
Vnútroštátny súdny orgán, na ktorý sa podáva žiadosť podľa článku 20 ods. 7 nariadenia, má podľa odseku 8 tohto článku a judikatúry možnosť požiadať Komisiu o upresnenia, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení článkov 81 ES a 82 ES, o závažnosti porušenia a o spôsobe účasti dotknutého podniku. Preskúmanie Súdom prvého stupňa, ktorý môže konštatovať nedostatočnosť informácií poskytnutých Komisiou uvedenému orgánu, zahŕňa opätovné zhodnotenie posúdenia dostatočného charakteru poskytnutých informácií už vykonaného týmto orgánom. Toto preskúmanie pritom nemožno pripustiť, keďže posúdenie vykonané vnútroštátnym súdnym orgánom môže podliehať len kontrolám vyplývajúcim z vnútroštátnych opravných prostriedkov, ktoré možno podať proti rozhodnutiam tohto orgánu.
Tvrdenia dotknutého podniku predložené na podporu žaloby podanej proti rozhodnutiu Komisie nariaďujúcemu inšpekciu, v ktorých tvrdí, že toto rozhodnutie v rozpore s povinnosťou lojálnej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi, ktorá prináleží Komisii podľa článku 10 ES, neobsahovalo dostatočné informácie na to, aby vnútroštátny súd, ktorému bola predložená žiadosť o povolenie na použitie donucovacích opatrení, mohol rozhodnúť pri plnej znalosti veci, musia byť zamietnuté ako neúčinné.
(pozri body 47, 50 – 53)
2. Rozhodnutie, ktorým Komisia pri výkone právomocí, ktoré jej zveruje nariadenie č. 1/2003 na zabezpečenie dodržiavania pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže podnikmi a na základe článku 20 tohto nariadenia, nariaďuje inšpekciu, musí podľa odseku 4 tohto článku a na základe judikatúry byť odôvodnené a toto odôvodnenie musí obsahovať určité podstatné skutočnosti schopné preukázať oprávnený charakter plánovanej kontroly v dotknutých podnikoch a tieto podniky oboznámiť s ich povinnosťou spolupráce, pričom sa ale úplne chránia ich práva na obranu. Rovnako musí uviesť predmet a cieľ inšpekcie tým, že jasne vymenuje podstatné skutočnosti údajného porušenia, pomenuje údajný relevantný trh, povahu údajných porušení, vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým bol podnik podrobovaný inšpekcii údajne do uvedeného porušenia zahrnutý, predmet vyšetrovania a skutočnosti, ktorých sa inšpekcia týka, právomoci patriace vyšetrovateľom Spoločenstva, deň začatia inšpekcie, sankcie podľa článkov 23 a 24 nariadenia č. 1/2003 a možnosť podať proti Komisii žalobu na Súd prvého stupňa. Komisia musí rovnako jasne a podrobne uviesť, že disponuje informáciami a dôležitými faktickými skutočnosťami, ktoré ju vedú k podozreniu, že sa dotknutý podnik dopustil porušenia.
Posúdenie, či je odôvodnenie tohoto rozhodnutia dostatočné, sa musí uskutočniť s ohľadom na kontext, v ktorom bolo toto prijaté.
(pozri body 56 – 60, 105)
3. Hoci nariadenie č. 1/2003 stanovuje spoluprácu medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže, ponecháva Komisii rozhodujúcu rolu pri vyšetrovaní porušení. Najmä jeho článok 11 ods. 6 stanovuje, že Komisia si ponecháva možnosť začať konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia, aj keď už vnútroštátny orgán vo veci koná, len s výhradou konzultácie s dotknutým vnútroštátnym orgánom. A fortiori nemôže byť nariadenie vykladané tak, že v podobnom prípade zakazuje Komisii rozhodnúť podľa článku 20 o vykonaní inšpekcie, ktorá je len prípravným aktom pre konanie vo veci samej a nezahŕňa formálne začatie konania v zmysle už uvedeného článku 11 ods. 6.
Podobný zákaz okrem toho nevyplýva ani z oznámenia Komisie týkajúceho sa spolupráce v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže, ktoré neudeľuje okrem iného podnikom, ktorým je vytýkané protisúťažné konanie, individuálne právo, aby jeho prípad posudzoval daný orgán, ani zo Spoločného vyhlásenia Rady a Komisie o fungovaní siete orgánov hospodárskej súťaže, ktoré je politickej povahy a nevytvára žiadne práva ani povinnosti, ani zo zásady subsidiarity uvedenej v článku 5 a vysvetlenej protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou Zmluvy ES, pretože táto zásada nespochybňuje právomoci udelené Komisii Zmluvou ES, medzi ktoré patrí uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a najmä práva pristúpiť k inšpekcii na účely posúdenia skutočnej existencie údajných porušení.
(pozri body 79 – 83, 85, 88, 89)
4. Dodržiavanie zásady proporcionality predpokladá, že keď Komisia rozhodne na základe článku 20 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] o pristúpení k inšpekcii, plánované opatrenia nespôsobia neprimerané a neprípustné ťažkosti vo vzťahu k cieľom sledovaným predmetnou inšpekciou. Voľba, ktorú má Komisia vykonať medzi inšpekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia a inšpekciou nariadenou rozhodnutím, však nezávisí len od takých okolností, akými je osobitná závažnosť situácie, mimoriadna naliehavosť alebo potreba absolútneho utajenia, ale od potreby vyšetrovania primeraného vzhľadom na osobitosti prípadu. Preto, ak má rozhodnutie o inšpekcii Komisii umožniť len zhromaždiť skutočnosti nevyhnutné na posúdenie prípadnej existencie porušenia Zmluvy, nie je také rozhodnutie v rozpore so zásadou proporcionality.
V zásade je to Komisia, ktorá má posúdiť, či je daná informácia potrebná na odhalenie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, a hoci už disponuje informáciami, najmä skutočnosťami preukazujúcimi existenciu porušenia, Komisia sa môže oprávnene domnievať, že je nevyhnutné nariadiť doplňujúce preverenia, ktoré jej umožnia lepšie preukázať porušenie alebo jeho trvanie.
(pozri body 118, 119)