ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 10. septembra 2009
Vec F‑139/07
Rinse van Arum
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Rozsah sťažnosti podľa článku 90 služobného poriadku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou R. van Arum navrhuje, po prvé, najmä odstrániť určité poznámky z jeho hodnotiacej správy vypracovanej za rok 2005 a doplnenie iných skutočností, ako aj, subsidiárne, zrušiť uvedenú správu, ďalej subsidiárnejšie nariadiť, aby mu boli oznámené všetky dôkazy týkajúce sa obsahu hodnotiacej správy a aby Súd pre verejnú službu zaujal stanovisko ku sporným skutočnostiam a hodnoteniu, ktoré uviedol a, po druhé, zaviazať Parlament, aby mu zaplatil náhradu škody vo výške 1 eura
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Povinnosť odôvodnenia – Povinnosť prvého hodnotiteľa odôvodniť svoje pripomienky alebo posúdenia – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
2. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Prijatie rozhodnutia o pridelení bodov za zásluhy za neexistencie konečnej verzie hodnotiacej správy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
3. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Súdne preskúmavanie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
4. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
5. Úradníci – Osobný spis – Povinnosť oznámiť úradníkovi rozhodnutie vložiť do spisu hodnotiacu správu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 26)
6. Konanie – Trovy konania – Návrh rozhodnúť v súlade s právom
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 87 ods. 1)
1. Hodnotiaca správa a v dôsledku toho aj konečné poznámky uvedené v tejto správe môžu spôsobiť ujmu úradníkovi, a preto musia byť odôvodnené, a nie pripomienky alebo posúdenia, ktoré konkrétnejšie formuloval prvý hodnotiteľ. Prípadný nedostatok odôvodnenia výboru pre správy teda nemôže spôsobiť protiprávnosť uvedenej hodnotiacej správy.
(pozri bod 44)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 7. marca 2007, Sequeira Wandschneider/Komisia, T‑110/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑073, II‑A‑2‑533, bod 108
2. Pokiaľ menovací orgán príjme rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy, aj keď ešte nemá k dispozícii konečnú verziu hodnotiacej správy týkajúcu sa úradníka iba z dôvodu, že tento úradník uplatnil vnútorný opravný prostriedok, je uvedené rozhodnutia prijaté implicitne s výhradou konečného výsledku hodnotenia po využití opravných prostriedkov. Preto administratíva môže zmeniť počet bodov za zásluhy pridelené úradníkovi, ak sa preukáže, že v dôsledku vnútorného opravného prostriedku, ktorý uplatnil, alebo prípadne v dôsledku jeho sťažnosti sa musí zmeniť jeho hodnotiaca správa. Skutočnosť, že rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy bolo prijaté predtým, ako sa hodnotiaca správa stala konečnou, nepostačuje na predpoklad, že uvedené rozhodnutie ovplyvnilo výsledok podaného vnútorného opravného prostriedku a v dôsledku toho aj hodnotiacu správu, keďže rozhodnutie o pridelení bodov prijaté nevyhnutne s výhradou konečného výsledku hodnotenia by sa mohlo zmeniť, keby sa konečná hodnotiaca správa odchyľovala od svojej provizórnej verzie.
(pozri body 47 a 48)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 10. septembra 2009, Behmer/Parlament, F‑47/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 78 a 79
3. Hodnotiaca správa vyjadruje slobodne vytvorený názor hodnotiteľov. Tieto posúdenia teda z dôvodu ich povahy nemôže objektívne overiť súd Spoločenstva, ktorému neprislúcha nahradiť svojím posúdením posúdenia osôb, ktoré sú poverené hodnotiť prácu hodnotenej osoby. Inštitúcie Spoločenstva totiž disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení práce svojich úradníkov. Hodnotiace úsudky o úradníkoch v hodnotiacich správach sú vylúčené zo súdneho preskúmania, ktoré sa vzťahuje len na prípadné formálne vady, zjavné omyly v posúdeniach hodnotiteľom, ako aj na prípadné zneužitie právomoci. Ani menovací orgán nemôže nahradiť svojím posúdením posúdenie hodnotiteľa, ktorý je poverený hodnotením práce úradníka, keďže tento orgán a súd Spoločenstva už vôbec nie sú nutne oboznámení s konkrétnou situáciou každého úradníka. V dôsledku toho sa môže preskúmanie posúdenia vyjadreného hodnotiteľmi o hodnotených úradníkoch zo strany uvedeného orgánu obmedziť iba na preskúmania zjavných omylov. Tomuto orgánu teda nie je možné vytýkať, že v konaní pred podaním žaloby nenahradil svojím vlastným posúdením týkajúcim sa výkonu žalobcu posúdenie hodnotiteľom, nevyjadril sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré žalobca spochybnil a nepreskúmal jeho všetky právne argumenty.
(pozri body 56 a 62)
Odkaz:
Súdny dvor: 3. júla 1980, Grassi/Rada, 6/79 a 97/79, Zb. s. 2141, bod 15
Súd pre verejnú službu: 26. októbra 1994, Marcato/Komisia, T‑18/93, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑681, bod 45; 20. mája 2003, Pflugradt/ECB, T‑179/02, Zb. VS s. I‑A‑149, II‑733, bod 46; 13. júla 2006, Andrieu/Komisia, T‑285/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑161, II‑A‑2‑775, bod 99; 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T‑249/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑181, II‑A‑2‑1219, bod 78
4. Odôvodnenie hodnotiacej správy sa v zásade nachádza v jednotlivých rubrikách týkajúcich sa spôsobilosti, výkonnosti a správania sa v službe. Odôvodnenie hodnotiacej správy však môže vyplývať aj zo spresnení poskytnutých administratívou mimo samotnej hodnotiacej správy, najmä v priebehu samotného interného hodnotiaceho konania pred podaním žaloby. Hodnotiaca správa sa má považovať za dostatočne odôvodnenú napriek prípadným odstráneniam určitých poznámok, ktoré boli uvedené v prvej verzii uvedenej správy, pokiaľ žalobca mohol posúdiť dôvodnosť všeobecných posúdení svojich výkonov hodnotiteľom.
Navyše článok 43 služobného poriadku neposkytuje nijaký údaj, pokiaľ ide o prípadnú povinnosť založiť poznámky uvedené v hodnotiacej správe na skutkových okolnostiach. Naopak hodnotiteľ má pri hodnotení práce hodnotených osôb širokú mieru voľnej úvahy. Existencia takej voľnej úvahy predpokladá, že hodnotitelia nemajú povinnosť uviesť v hodnotiacej správe všetky relevantné skutkové a právne okolnosti na podporu svojho hodnotenia, ani povinnosť preskúmať a odpovedať na všetky skutočnosti napadnuté hodnotenou osobou. Tento záver nie je spochybnený existenciou usmernenia na hodnotenie obsahujúceho záväzné pravidlá, ktoré si administratíva sama stanovila a v súlade s ktorými treba postupovať. Pravidlo uvedené v tomto usmernení, ktoré stanovuje, že hodnotenie vynikajúcich výkonov alebo nedostatočnosti výkonov hodnotenej osoby musí byť sprevádzané faktickými poznámkami, nie je porušené, pokiaľ hodnotiteľ, ktorý sa domnieval, že výkony hodnotenej osoby nie sú ani obzvlášť vynikajúce ani obzvlášť nedostatočné, také poznámky neuviedol.
(pozri body 80, 82, 88 – 91 a 96)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 16. júla 1992, Della Pietra/Komisia, T‑1/91, Zb. s. II‑2145, bod 32; Marcato/Komisia, už citovaný, bod 45; 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, Zb. s. II‑2169, bod 57; Pflugradt/EBC, už citovaný, bod 46; 1. marca 2005, Mausolf/Europol, T‑258/03, Zb. VS s. I‑A‑45, II‑189, bod 25; 10. mája 2005, Piro/Komisia, T‑193/03, Zb. VS s. I‑A‑121, II‑547, bod 59; 25. októbra 2005, Micha/Komisia, T‑50/04, Zb. VS s. I‑A‑339, II‑1499, bod 36, a citovaná judikatúra, a body 39 a 40
5. Cieľom článku 26 služobného poriadku je iba umožniť úradníkovi, aby uplatnil svoje pripomienky vo vzťahu ku každej písomnosti týkajúcej sa jeho služobného postavenia a ku všetkým správam týkajúcim sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania sa. Preto v prípade, keď administratíva oznámila úradníkovi jeho hodnotiacu správu predtým, ako ju zaradila do jeho osobného spisu a keď dotknutá osoba mala možnosť uviesť svoje pripomienky, nemožno tvrdiť v tejto súvislosti porušenie článku 26 tohto služobného poriadku. Okrem toho aj keď článok 26 služobného poriadku ukladá administratíve povinnosť informovať úradníka o obsahu aktu, ktorý sa má zatriediť, neukladá jej povinnosť oznámiť samotné rozhodnutie o zatriedení.
(pozri body 133 – 135)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A‑239, II‑745, bod 99; 6. marca 2001, Ojha/Komisia, T‑77/99, Zb. VS s. I‑A‑61, II‑293, body 56 až 61; 13. decembra 2005, Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, Zb. VS s. I‑A‑411, II‑1865, body 50 až 52 a 73
6. Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Návrh rozhodnúť o trovách konania v súlade s právom podaný v návrhoch sa nemôže považovať za návrh smerujúci k zaviazaniu účastníka konania, ktorý nemal vo veci úspech, na náhradu trov konania.
(pozri body 146 a 148)
Odkaz:
Súdny dvor: 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C‑30/91 P, Zb. s. I‑3755, bod 38; 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C‑470/00 P, Zb. s. I‑4167, bod 86
Súd pre verejnú službu: 10. júla 2008, Maniscalco/Komisia, F‑141/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 30 až 33