ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 21. novembra 2013 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci vývrtku – Skorší vnútroštátny dizajn – Dôvod výmazu – Nedostatok osobitého charakteru – Absencia odlišného celkového dojmu – Informovaný užívateľ – Miera tvorivej voľnosti pôvodcu – Články 4, 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002“
Vo veci T‑337/12,
El Hogar Perfecto del Siglo XXI, SL, so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: C. Ruiz Gallegos a E. Veiga Conde, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: Ó. Mondéjar Ortuño, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Wenf International Advisers Ltd, so sídlom v Tortole, Britské Panenské ostrovy (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: J. L. Rivas Zurdo, E. Seijo Veiguela a I. Munilla Muñoz, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 1. júna 2012 (vec R 89/2011‑3) týkajúceho sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi spoločnosťami Wenf International Advisers Ltd a El Hogar Perfecto del Siglo XXI, SL,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia G. Berardis (spravodajca) a C. Wetter,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 30. júla 2012,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 30. októbra 2012,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. októbra 2012,
so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a preto sa vzhľadom na správu sudcu spravodajcu a so zreteľom na článok 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že žaloba sa prejedná bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 22. novembra 2007 podala žalobkyňa, Hogar Perfecto del Siglo XXI, SL, prihlášku dizajnu Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).
2 Dizajn, o ktorého zápis sa žiada (ďalej len „sporný dizajn“), vyzerá takto:
3 Sporný dizajn sa má uplatniť na „vývrtky“ patriace do triedy 07‑06 v zmysle Dohody o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov podpísanej v Locarne 8. októbra 1968 v znení zmien a doplnení.
4 Sporný dizajn bol zapísaný v deň podania prihlášky na zápis pod číslom 000830831 0001 a uverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 2007/191 14. decembra 2007.
5 Vedľajšia účastníčka konania, Wenf International Advisers Ltd, podala 16. apríla 2009 na ÚHVT návrh na výmaz sporného dizajnu. Dôvod uvedený na podporu tohto návrhu vychádza z článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, ktorý stanovuje, že dizajn Spoločenstva sa vymaže, ak nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 4 až 9 uvedeného nariadenia. V návrhu na výmaz vedľajšia účastníčka konania tvrdila, že sporný dizajn nie je nový a nemá osobitý charakter v zmysle článku 4 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 5 a 6 toho istého nariadenia.
6 Na podporu svojho návrhu na výmaz sa vedľajšia účastníčka konania odvolávala na dizajn zapísaný v Španielsku 7. septembra 1994 pod číslom 131750, ktorý bol sprístupnený verejnosti uverejnením v Boletín Oficial de la Propiedad Industrial (Úradný vestník španielskeho priemyselného vlastníctva) 16. októbra 1994 a mal sa uplatniť na „vývrtky“ (ďalej len „skorší dizajn“). Skorší dizajn vyzerá takto:
7 Výmazové oddelenie ÚHVT vyhovelo 12. novembra 2010 návrhu na výmaz z dôvodu, že sporný dizajn nemal osobitý charakter. Zdôraznilo, že celkový dojem zo sporného dizajnu sa neodlišuje od celkového dojmu skoršieho dizajnu vzhľadom na množstvo existujúcich podobností, akými sú aspekt zakrivenej rukoväte, prvok pozostávajúci z dvoch štítkov spojených skrutkou v rovnakej pozícii a umiestnenie malej čepele do rovnakej pozície. Výmazové oddelenie tiež uviedlo, že tieto podobnosti sú posudzované zhodne bez ohľadu na skutočnosť, či sú nástroje otvorené alebo zavreté. Nakoniec sa výmazové oddelenie domnievalo, že pôvodca disponoval tvorivou voľnosťou, keďže mohol, ako vyplýva zo spisu, vytvoriť daný nástroj na mnohých rozdielnych konceptoch.
8 Dňa 11. januára 2011 podala žalobkyňa na ÚHVT podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002 odvolanie proti rozhodnutiu výmazového oddelenia.
9 Rozhodnutím z 1. júna 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát ÚHVT odvolanie zamietol. Odvolací senát po tom, čo neprijal tvrdenie žalobkyne spočívajúce v tom, že vedľajšia účastníčka konania nekonala v dobrej viere, preskúmal osobitý charakter sporného dizajnu. Definoval tiež informovaného užívateľa uvedeného dizajnu ako jednotlivca, ale aj odborníka, ktorý používa výrobky označené daným dizajnom, t. j. vývrtky, a domnieval sa, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu bola značná. Hoci tieto nástroje obsahujú určité nevyhnutné funkčné časti, tieto môžu byť podľa odvolacieho senátu zostavené a spojené viacerými spôsobmi. Podľa odvolacieho senátu majú oba predmetné dizajny spoločný aspekt, ktorý nesúvisí s ich funkčnosťou, t. j. koncept rukoväte a umiestnenie malej čepele, a nevytvárajú tak u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem. Pokiaľ ide najmä o podobnosť rukovätí, odvolací senát zdôraznil jednak, že jej tvar mal značný vplyv na celkový dojem, ktorý vytvára vývrtka, keďže rukoväť predstavuje najväčšiu časť, ktorá čiastočne alebo úplne prekrýva ostatné, a jednak, že hrá rozhodujúcu úlohu pri celkovom dojme, ktorý vytvára tento druh výrobku, keď je nástroj zavretý. V tejto súvislosti odvolací senát uviedol, že rukoväť bola v prípade, keď je vývrtka zavretá, koncipovaná v oboch predmetných dizajnoch spôsobom, že ponechala viditeľnú rovnakú časť samotnej vývrtky a páčky. Existujúci rozdiel medzi rukoväťami predmetných dizajnov, t. j. koncepcia ich vnútornej strany, preto nepostačuje na pozmenenie celkového dojmu, ktorý vyvolávajú u informovaného užívateľa.
Návrhy účastníkov konania
10 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT a vedľajšiu účastníčku konania na náhradu trov konania.
11 ÚHVT a vedľajšia účastníčka konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
12 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody založené po prvé na porušení článku 4 a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 25 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o pojem informovaný užívateľ v rámci posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu, a po druhé na porušení článku 4 a článku 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 25 ods. 1 písm. b) rovnakého nariadenia, pokiaľ ide o mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe sporného dizajnu v rámci posúdenia jeho osobitého charakteru.
13 Všeobecný súd sa domnieva, že tieto dva žalobné dôvody týkajúce sa chýb, ktorých sa údajne dopustil odvolací senát pri posúdení osobitého charakteru sporného dizajnu, je vhodné skúmať spoločne.
14 Žalobkyňa v podstate uvádza, že odvolací senát sa pri posúdení osobitého charakteru sporného dizajnu dopustil chyby. Odvolací senát sa dopustil chyby najmä pri posúdení pojmu informovaný užívateľ, čo malo vplyv na zhodnotenie celkového dojmu, ktorý vyvoláva sporný dizajn u uvedeného užívateľa, a pri posúdení miery tvorivej voľnosti pôvodcu. Podľa žalobkyne rozdiely medzi sporným a skorším dizajnom sú také, že celkový dojem, ktorý vyvolávajú u informovaného užívateľa, je odlišný a z toho dôvodu má sporný dizajn osobitý charakter.
15 ÚHVT a vedľajšia účastníčka konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
16 Článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že dizajn Spoločenstva sa môže vymazať iba vtedy, ak nespĺňa požiadavky článkov 4 až 9 rovnakého nariadenia.
17 Podľa článku 4 nariadenia č. 6/2002 je dizajn chráneným dizajnom Spoločenstva, len ak je nový a má osobitý charakter.
18 Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 má zapísaný dizajn Spoločenstva osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky alebo, ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
19 Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 spresňuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.
20 Na účely preskúmania osobitého charakteru sporného dizajnu je potrebné určiť, či sa odvolací senát pri vyjadrení o informovanom užívateľovi sporného dizajnu a následne o tvorivej voľnosti pôvodcu pri jeho tvorbe a pri porovnaní celkových dojmov, ktoré vyvolávajú predmetné dizajny u informovaného užívateľa, nedopustil chyby.
O informovanom užívateľovi
21 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem informovaný užívateľ sa má chápať ako pojem nachádzajúci sa medzi pojmom priemerný spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý priamo neporovnáva kolidujúce si ochranné známky, a pojmom odborník s podrobnými technickými vedomosťami (rozsudok Súdneho dvora z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, Zb. s. I‑10153, bod 53).
22 Hoci informovaný užívateľ nie je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri jeho posúdení jeho rôzne detaily, nie je ani odborník, ani „majster“ vo svojom odbore, schopný vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi dotknutými dizajnmi existovať (rozsudok PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 59).
23 Postavenie „užívateľa“ predpokladá, že dotknutá osoba používa výrobok, ktorý je predmetom dizajnu, v súlade s jeho účelom [rozsudok Všeobecného súdu z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, Zb. s. II‑2517, bod 46]. Prívlastok „informovaný“ okrem toho naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutej oblasti, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká (rozsudky PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 59, a Komunikačné zariadenie, už citovaný bod 47).
24 Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti, alebo rozsahu jeho vedomostí v danej oblasti [pozri rozsudok PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 53; rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2013, Bell & Ross/ÚHVT – KIN (Puzdro náramkových hodiniek), T‑80/10, bod 103].
25 Táto okolnosť však neznamená, že informovaný užívateľ je nad rámec skúseností, ktoré získal používaním predmetného výrobku, schopný rozlíšiť aspekty vzhľadu výrobku, ktoré sú diktované technickou funkciou výrobku, od aspektov vzhľadu, ktoré sú voliteľné. Ide teda o osobu, ktorá disponuje určitou mierov vedomostí o dizajnoch existujúcich v dotknutej oblasti, bez toho, aby vedela, ktoré aspekty dotknutého výrobu sú diktované technickou funkciou [rozsudky Všeobecného súdu Puzdro náramkových hodiniek, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 104, a z 9. septembra 2011, Kwang Yang Motor/ÚHVT – Honda Giken Kogyo (Motor s vnútorným spaľovaním), T‑11/08, neuverejnený v Zbierke, bod 26].
26 V danom prípade odvolací senát najprv v bode 16 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „predmetná oblasť [sa týkala] vývrtiek, t. j. nástrojov slúžiacich na odstránenie zátky vínovej fľaše“. Z bodu 19 napadnutého rozhodnutia opisujúceho funkčné časti týchto nástrojov vyplýva, že na rozdiel od toho, čo uvádza žalobkyňa, odvolací senát obmedzil predmetnú oblasť na oblasť pákových vývrtiek. Ďalej v bode 17 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že informovaný užívateľ môže byť „tak jednotlivec, ktorý…používa [tieto výrobky] doma, ako aj odborník (čašník, someliér), ktorý ich používa v reštaurácii“. Podľa odvolacieho senátu je takýto užívateľ informovaný v tom zmysle, že „pozná víno a príslušenstvo slúžiace pri jeho konzumácii a bez toho, aby bol návrhárom, získal z dôvodu vlastného záujmu a náklonnosti určité vedomosti o ponuke na trhu v oblasti otváračov vínových fliaš“. Inými slovami, podľa odvolacieho senátu táto osoba bez toho, aby bola odborníkom v oblasti dizajnov, vie, aká je ponuka na trhu, a pozná základné vlastnosti výrobku.
27 V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, je táto definícia informovaného užívateľa správna a v súlade so zásadami judikatúry uvedenými v bodoch 21 až 25 vyššie. Podľa ustálenej judikatúry, ktorá je uvedená v tomto rozsudku, totiž informovaný užívateľ pozná jednotlivé dizajny existujúce v dotknutej oblasti, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká, z čoho vyplýva, že pojem informovaný užívateľ možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý je osobitne obozretný z dôvodu svojej osobnej skúsenosti alebo širších vedomostí v danej oblasti.
28 V tejto súvislosti je okrem iného potrebné uviesť, že žalobkyňa nielenže nepodložila svoje tvrdenia, podľa ktorých na jednej strane je informovaným užívateľom výlučne „odborník na víno a/alebo jeho prepravu“, a na strane druhej používa jednotlivec takúto predmetnú pákovú vývrtku len výnimočne, keďže uvedený výrobok maloobchodné predajne ani nepredávajú, ale ani nepreukázala, že obmedzenie pojmu informovaný užívateľ jedine na odborníkov spochybní definíciu tohto pojmu prijatú odvolacím senátom v bode 17 druhej vete napadnutého rozhodnutia.
29 Navyše, ak by sa aj predpokladalo, ako tvrdí žalobkyňa, že sporný dizajn možno považovať za reklamný výrobok ponúkaný vinármi ako darček označený ich logom na viditeľnej strane rukoväte, definícia pojmu informovaný užívateľ sa tým nemení, keďže zahŕňa podľa definície, ktorú prijal odvolací senát, jednak odborníka, ktorý odoberá výrobky na účely ich distribúcie konečným užívateľom, a jednak samotných konečných užívateľov [pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu zo 14. júna 2011, Sphere Time/ÚHVT – Punch (Hodinky pripevnené na šnúrke), T‑68/10, Zb. s. II‑2275, bod 53].
30 Odvolací senát sa preto nedopustil chyby, keď sa domnieval, že informovaný užívateľ uvedeného dizajnu je tak jednotlivec, ako aj odborník, ktorý používa výrobky majúce daný dizajn.
O miere tvorivej voľnosti pôvodcu
31 Je potrebné pripomenúť, že v rámci hodnotenia osobitého charakteru dizajnu a jeho viditeľných vlastností, a teda celkového dojmu, ktorý uvedený dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa, sa musí zohľadniť miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe sporného dizajnu (pozri rozsudok Motor s vnútorným spaľovaním, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 31 a citovanú judikatúru).
32 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu dizajnu sa určuje najmä podľa obmedzení spojených so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku, alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok. Tieto obmedzenia vedú k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sa tak stali spoločnými pre viaceré dizajny používané na dotknutý výrobok (pozri rozsudok Motor s vnútorným spaľovaním, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 32 a citovanú judikatúru).
33 Preto čím má pôvodca dotknutého dizajnu pri jeho tvorbe väčšiu voľnosť, tým menej stačia menšie rozdiely medzi spornými dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový odlišný dojem. Naopak čím je voľnosť pôvodcu pri tvorbe dizajnu obmedzenejšia, tým viac stačia menšie rozdiely medzi spornými dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový odlišný dojem. Vysoká miera voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu tak posilňuje záver, že dizajny, ktoré nevykazujú podstatné rozdiely, vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem (pozri rozsudok Motor s vnútorným spaľovaním, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 33 a citovanú judikatúru).
34 V danom prípade sa odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia domnieval, že hoci existujú určité časti, ktoré musí vývrtka obsahovať, aby spĺňala svoju funkciu, miera tvorivej voľnosti pôvodcu takéhoto výrobku ostáva naďalej široká. Skutočnosť, že vývrtka nevyhnutne obsahuje časti ako samotnú špirálovitú vývrtku, ktorá vniká do zátky a upevní sa v nej, rukoväť na upevnenie nástroja, jednu alebo dve páčky na podoprenie nástroja o hrdlo fľaše a malú čepeľ na odstránenie obalu pokrývajúceho zátku, totiž nebráni navrhnutiu a usporiadaniu týchto častí rozličným spôsobom, zachovávajúc však pritom ich funkčnosť. Odvolací senát ako príklad uviedol, že malá čepeľ mohla byť umiestnená tak na jednom, ako aj na druhom konci nástroja a že rukoväť mohla mať viacero tvarov a odlišovať sa tak svojou dĺžkou, ako aj šírkou bez toho, aby sa zmenila funkčnosť alebo pohodlnosť nástroja.
35 Žalobkyňa voči tomuto posúdeniu namieta. Uvádza, že štrukturálne vlastnosti vývrtiek tohto typu sú definované a stanovené ich funkčnosťou, ako aj potrebami ich užívateľov, ktorí podľa nej pozostávajú z odborníkov v oblasti pohostinstva a vlastníkov vínnych pivníc. Predovšetkým však zo štyroch častí, ktoré sú z technického hľadiska nevyhnutné, t. j. samotná špirálovitá vývrtka, dve páčky, rukoväť a malá čepeľ, len posledné dve môžu byť navrhnuté odlišným spôsobom. Navyše pokiaľ ide o čepeľ, žalobkyňa uvádza, že iné umiestnenie na rukoväti predmetnej vývrtky by ju v konečnom dôsledku znefunkčnilo a stala by sa nebezpečnou. Miera tvorivej voľnosti pôvodcu vývrtky s dvojitou páčkou je z toho dôvodu obmedzená.
36 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je určite pravda, že niektoré prvky pákových vývrtiek sú podstatné a musia sa na vývrtke tohto typu nachádzať, aby táto mohla spĺňať svoju funkciu. Ako však správne uvádza ÚHVT a vedľajšia účastníčka konania, obmedzenia funkčného charakteru týkajúce sa prítomnosti niektorých prvkov na pákovej vývrtke nemajú výrazný vplyv na jej tvar a celkový vzhľad (pozri v tomto zmysle rozsudok Puzdro náramkových hodiniek, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 118), keďže jediné technické obmedzenie, ktoré je nutné dodržať, sú rozmery páčky bez ohľadu na to, či sa skladá z jednej alebo dvoch častí, existenciu zárezu na jej konci, ako aj umiestnenie samotnej vývrtky a jej vzdialenosť od páčky. Najmä rukoväť, ktorá ako správne uvádza odvolací senát, predstavuje centrálnu a najväčšiu časť vývrtky, tak môže mať rozličný tvar, ako aj veľkosť, rovnako ako malá čepeľ, ktorá môže byť umiestnená odlišne.
37 Ako totiž vyplýva zo spisu ÚHVT predloženého Všeobecnému súdu, existujú dizajny pákových vývrtiek s rozdielnymi tvarmi a usporiadaniami, ktoré sa odlišujú od tvaru a usporiadania použitého v spornom dizajne. Napríklad je potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že možno konštatovať rozdiely tak pokiaľ ide o rozmer, ako aj o tvar rukoväte, ktorá môže byť priama alebo zakrivená, oblá alebo hranatá, a pokiaľ ide o viditeľné časti ostatných prvkov vývrtky, ktoré môžu byť zakryté rukoväťou. Existujú tiež rozdiely, pokiaľ ide o prítomnosť, ako aj o umiestnenie otvárača alebo malej čepele. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, podľa ktorého umiestnenie malej čepele na inom mieste rukoväte by ju znefunkčnilo alebo by sa stala nebezpečnou.
38 Z toho vyplýva, že funkčné požiadavky nepredpisujú návrh a tvar rukoväte, ako aj umiestnenie vyššie uvedených častí. Preto existencia technických obmedzení neurčuje všeobecný aspekt vývrtky, ktorý sa môže značne meniť.
39 Odvolací senát sa preto v podstate v bode 19 napadnutého rozhodnutia správne domnieval, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu vývrtky je značná.
O porovnaní celkových dojmov, ktoré vytvárajú predmetné dizajny u informovaného užívateľa
40 Podľa odvolacieho senátu sa celkový dojem, ktorý vyvoláva sporný dizajn u informovaného užívateľa, neodlišuje od dojmu, ktorý vytvára skorší dizajn, v podstate z dôvodu podobnosti tvaru, umiestnenia a relatívnej veľkosti jednotlivých prvkov vývrtky.
41 Odvolací senát sa v podstate domnieval, že celkový dojem, ktorý vytvára dizajn u informovaného užívateľa, v zásade určuje rukoväť, ako aj umiestnenie niektorých prvkov vývrtky. Dodal, že vzhľadom na vlastnosti tohto typu vývrtky, ktorej základnou črtou je schopnosť sa uzavrieť a vložiť do vrecka, hrá návrh a tvar rukoväte rozhodujúcu úlohu pri celkom dojme, ktorý vytvára.
42 Žalobkyňa voči tomuto posúdeniu namieta. Na úvod vytýka odvolaciemu senátu, že sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď skúmal predmetné dizajny výlučne zatvorené, a nie aj otvorené alebo pri ich používaní. Ďalej uvádza, že pri používaní nástrojov sa ukážu rozdiely v oblasti rukoväte, čepele, samotnej špirálovitej vývrtky a dvojitej páčky. Žalobkyňa tak predložila detailnú analýzu predmetných dizajnov, pričom tvrdila, že ich vlastnosti nie sú identické a že preto celkové dojmy, ktoré vytvárajú, sú rozdielne v prípade, ak sa nástroje skúmajú otvorené.
43 V prvom rade je potrebné uviesť, že výhrada, podľa ktorej odvolací senát nesprávne analyzoval všeobecný vonkajší aspekt predmetných dizajnov len v zatvorenom postavení, vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia. Z tohto rozhodnutia totiž vyplýva, že odvolací senát sa na účely preukázania tvrdenia o absencii podstatných odlišností v návrhu rukovätí predmetných dizajnov, ktoré ponechávajú viditeľnú rovnakú časť samotnej vývrtky a páčky v prípade ich zatvorenia, len na doplnenie odvolal v bode 21 písm. a) až bode 24 napadnutého rozhodnutia na predmetný výrobok v zatvorenom postavení. Okrem toho je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že z bodu 5 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výmazové oddelenie sa domnievalo, že mnohé podobnosti medzi oboma predmetnými dizajnmi sú hodnotené rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či sú nástroje otvorené alebo zatvorené. Žalobkyňa voči tomuto záveru pred odvolacím senátom nenamietala. Podľa judikatúry, ak odvolací senát potvrdí rozhodnutie nižšej inštancie ÚHVT v plnom rozsahu, rozhodnutie výmazového oddelenia, ako aj jeho odôvodnenie tvoria súčasť kontextu, v rámci ktorého bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, ktorý je žalobcovi známy a ktorý umožňuje súdu plne vykonať preskúmanie zákonnosti s ohľadom na dôvodnosť posúdenia osobitého charakteru predmetného dizajnu [pozri v tomto zmysle rozsudky Všeobecného súdu zo 6. októbra 2011, Industrias Francisco Ivars/ÚHVT – Motive (Mechanický redukčný prevod), T‑246/10, neuverejnený v Zbierke, bod 20, a z 22. mája 2012, Sport Eybl & Sports Experts/ÚHVT – Seven (SEVEN SUMMITS), T‑179/11, bod 50]. Preto je potrebné sa domnievať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát pri posúdení podobnosti medzi predmetnými dizajnmi zohľadnil rovnako ako výmazové oddelenie tak otvorený, ako aj zatvorený nástroj.
44 V tejto súvislosti je najprv potrebné uviesť, že dĺžka rukoväte sporného dizajnu je iba o trochu menšia ako dĺžka rukoväte skoršieho dizajnu a že nie je možné konštatovať žiadny podstatný rozdiel, pokiaľ ide o celkové dojmy z predmetných dizajnov, ako aj ich rozmery a umiestnenie jednotlivých prvkov na ich rukovätiach, bez ohľadu na skutočnosť, či sú nástroje otvorené alebo zatvorené. Priame porovnanie vzorov skutočných výrobkov nachádzajúce sa v spise ÚHVT, ktorý bol predložený Všeobecnému súdu tak, ako to tvrdí žalobkyňa, navyše toto konštatovanie nespochybňuje.
45 Navyše, ak treba zohľadniť, ako tvrdí žalobkyňa, len celkové dojmy, ktoré vyvolávajú oba dizajny u informovaného užívateľa, keď používa predmetný výrobok, t. j. v prípade, ak je tento nástroj otvorený, je potrebné poukázať na skutočnosť, že nástroj sa pri používaní, ktoré začína otvorením vývrtky, nachádza v dlani užívateľa. Na účely posúdenia celkového dojmu predmetných dizajnov je teda potrebné sa domnievať, že informovaný užívateľ pri používaní vývrtiek zodpovedajúcich predmetným dizajnom v súlade s ich účelom vidí vždy len jej malú časť, ktorá v podstate zodpovedá dvom páčkam a otváraču, ktorý je na nich umiestnený, ako aj malej čepeli a samotnej špirálovitej vývrtke. V tomto prípade tak podrobnosti výrobkov predstavujúcich predmetné dizajny, ktoré uviedla žalobkyňa, unikajú pozornosti uvedeného užívateľa z dôvodu ich konkrétneho spôsobu použitia, a preto majú len malý vplyv na jeho vnímanie uvedených dizajnov (pozri v tomto zmysle rozsudok Puzdro náramkových hodiniek, už citovaný v bode 24 vyššie, body 133 a 134).
46 Za takýchto okolností vzhľadom na to, ako to uviedla aj judikatúra, že posúdenie sa musí týkať celkového dojmu, ktorý vyvoláva dizajn u informovaného užívateľa, so zahrnutím spôsobu, akým je výrobok predstavujúci uvedený dizajn používaný (pozri v tomto zmysle rozsudky Komunikačné zariadenie, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 66, a Hodinky pripevnené na šnúrke, už citovaný v bode 29 vyššie, bod 78), nemožno vytýkať odvolaciemu senátu, že s ohľadom na vlastnosti pákovej vývrtky, ktorá je navrhnutá práve s úmyslom jej zatvorenia, zohľadnil dojmy, ktoré vyvolávajú predmetné dizajny u informovaného užívateľa, keď sú zodpovedajúce vývrtky zatvorené. Navyše zo spisu ÚHVT predloženého Všeobecnému súdu vyplýva, že v dotknutej hospodárskej oblasti sú predmetné výrobky v zásade a niekedy výlučne zobrazované zatvorené, keďže táto pozícia predstavuje vo všeobecnosti základnú pozíciu všetkých pákových vývrtiek. Celkový tvar dizajnu vývrtky je totiž možné postrehnúť, keď je v tejto pozícii.
47 V druhom rade je potrebné uviesť, že rozdiely medzi predmetnými dizajnmi, na ktoré poukazuje žalobkyňa a ktoré predpokladajú preskúmanie výrobkov, ktoré ich predstavujú, v otvorenej pozícii nie sú relevantné a sú teda zanedbateľné. To isté platí pre funkčné detaily uvedené žalobkyňou, ktoré nie sú dostatočne výrazné na to, aby ovplyvnili celkový dojem vyvolaný týmito dizajnmi.
48 Po prvé, pokiaľ ide o rukoväť, je pravda, ako uvádza aj odvolací senát v bode 24 napadnutého rozhodnutia, že existuje rozdiel medzi predmetnými dizajnmi, ktorý sa týka predovšetkým poňatia jej vnútornej strany, ktorá pri skoršom dizajne obsahuje malé diery, zatiaľ čo pri spornom dizajne je hladká. Dôležitosť tohto rozdielu však nie je veľká, keďže jednak zakrivenie rukoväte výrobku predstavujúceho sporný dizajn a výrobku predstavujúceho skorší dizajn je veľmi podobné, hoci prvé je menej výrazné, a jednak umiestnenie jednotlivých prvkov okolo rukoväte je pri predmetných dizajnoch rovnaké, čo platí aj o ich častiach, ktoré ostávajú viditeľné pri uzavretí nástroja. Preto je potrebné konštatovať, že mierne rozdielne poňatie rukoväte sporného dizajnu nemôže, ako správne uviedol odvolací senát, vyvážiť konštatovanú podobnosť, a preto nepostačuje, aby uvedenému dizajnu poskytoval osobitý charakter.
49 Po druhé, pokiaľ ide o malú čepeľ, je na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, potrebné najprv konštatovať, že z porovnania predmetných dizajnov nevyplýva, že malá čepeľ skoršieho dizajnu je v podstate menšia alebo menej viditeľná alebo má rozdielny tvar ako sporný dizajn. Ďalej pokiaľ ide o reznú stranu čepele, stačí uviesť, že z obrázkov skoršieho dizajnu jasne nevyplýva, že čepeľ, ktorá je na nich zobrazená, je hladká alebo v každom prípade bez vrúbkovania. Naopak, ak, ako navrhla žalobkyňa, dôjde k preskúmaniu vzorov skutočných výrobkov, ktoré pripojila k spisu ÚHVT predloženému Všeobecnému súdu, vyplýva z neho, že malá čepeľ skoršieho dizajnu nie je hladká, ale obsahuje, rovnako ako čepeľ nachádzajúca sa v spornom dizajne, bočné vrúbkovanie na reznej strane. V každom prípade nemožno uviesť žiadny podstatný rozdiel medzi čepeľami výrobkov predstavujúcich predmetné dizajny.
50 Po tretie, pokiaľ ide o samotnú špirálovitú vývrtku výrobkov predstavených predmetnými dizajnmi, žalobkyňa tvrdí, že existuje medzi nimi jednak farebný rozdiel a jednak rozdiel v materiáli, z ktorého sú navrhnuté alebo vytvorené. Podľa žalobkyne rozdiely tiež vyplývajú z porovnania vzorov skutočných výrobkov, ktoré pripojila k spisu ÚHVT predloženému Všeobecnému súdu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že skutočnosť, že samotná vývrtka sporného dizajnu je vyobrazená čiernou farbou, hoci vývrtka skoršieho dizajnu je zobrazená bielou farbou, nie je podstatná, keďže predmetom sporného dizajnu nebola žiadna farba (pozri v tomto zmysle rozsudok Hodinky pripevnené na šnúrke, už citovaný v bode 29 vyššie, bod 82). V každom prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, z porovnania vzorov skutočných výrobkov vyplýva, že farba samotnej vývrtky je tak pri výrobku predstavujúcom sporný dizajn, ako aj pri výrobku predstavujúcom skorší dizajn, čierna. To isté platí aj v prípade materiálu, z ktorého sú údajne vyhotovené obe samotné vývrtky.
51 Po štvrté, pokiaľ ide o dvojitú páčku, je potrebné sa domnievať, že rozdiely týkajúce sa ukončenia oboch dotykových plôch, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nevyplývajú jasne z porovnania obrázkov predmetných dizajnov. V každom prípade sú tak nepostrehnuteľné, že iba veľmi detailné a podrobné technické preskúmanie oboch skutočných výrobkov – ktoré nezodpovedá, ako bolo uvedené v bode 22 vyššie, preskúmaniu informovaným užívateľom – ich umožní v danom prípade odhaliť. Pokiaľ ide o rozdiel týkajúci sa povrchu oboch páčok, ktorý je hladký v spornom dizajne a drážkovaný v skoršom dizajne, je potrebné uviesť, že neexistencia takejto ozdoby v spornom dizajne nemá podstatný vplyv na celkový dojem u informovaného užívateľa a ako taký nepostačuje na priznanie osobitého charakteru uvedeného dizajnu.
52 Po piate, pokiaľ ide o nedostatky alebo ťažkosti pri používaní, ktoré sa týkajú rukoväte, malej čepele, samotnej vývrtky, ako aj dvojitej páčky skoršieho dizajnu a ktoré údajne vyriešil návrh sporného dizajnu, je potrebné uviesť, že aj keby boli preukázané, takéto nepríjemnosti a ťažkosti pri používaní nie sú na dokázanie osobitého charakteru sporného dizajnu relevantné. Osobitý charakter dizajnu sa totiž v súlade s článkom 6 nariadenia č. 6/2002 posudzuje porovnaním celkového dojmu, ktorý vyvolávajú u informovaného užívateľa predmetné dizajny, a zohľadnením miery tvorivej voľnosti pôvodcu. Preto sa kritérium uvedené žalobkyňou týkajúce sa nepríjemností alebo ťažkostí pri používaní skoršieho dizajnu, ktoré mali byť údajne vyriešené sporným dizajnom, nenachádza medzi kritériami, ktoré môžu byť zohľadnené na účely posúdenia osobitého charakteru dizajnu. Okrem toho, ako vyplýva z článkov 1 a 3 nariadenia č. 6/2002, cieľom práva k dizajnom je ochrana vonkajšej úpravy výrobku, a nie návrh spôsobov jeho použitia alebo fungovania. Nakoniec a v každom prípade je potrebné poukázať jednak na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, a jednak na to, že z obyčajného porovnania výrobkov predstavujúcich predmetné dizajny nemôže v danom prípade vyplývať dôvod týkajúci sa kvality ich použitia alebo fungovania.
53 Ostatné rozdiely uvedené žalobkyňou, pokiaľ ide o niektoré vlastnosti úchopovej časti rukoväte, malej čepele, otvárača, časti upevňujúcej špirálu, ako aj časti nazývanej „systém otvárania“, sú pre celkový dojem, ktorý vytvára predmetný dizajn, nepodstatné. Tieto rozdiely nie sú totiž dostatočne zreteľné, aby odlíšili oba nástroje vo vnímaní informovaného užívateľa, ktorý ako bolo uvedené v bode 22 vyššie, neprekročí určitú mieru detailnej analýzy.
54 Preto sa odvolací senát nedopustil v bode 26 napadnutého rozhodnutia chyby, keď sa domnieval, že sporný a skorší dizajn nevytvárajú u informovaného užívateľa rozdielne celkové dojmy, a prišiel k záveru, že sporný dizajn nemal osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002.
55 Vzhľadom na všetky predchádzajú úvahy je potrebné zamietnuť žalobu ako celok.
O trovách
56 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
57 Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemala vo veci úspech, je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajšej účastníčky konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. El Hogar Perfecto del Siglo XXI, SL, je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. novembra 2013.
Podpisy