Language of document : ECLI:EU:T:2014:867

Vec T‑68/09

Soliver NV

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s autosklom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Dohody o rozdelení trhov a výmene citlivých obchodných informácií – Nariadenie (ES) č. 1/2003 – Jediné a pokračujúce porušenie – Účasť na porušení“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 10. októbra 2014

1.      Právo Európskej únie – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť – Stupeň dôkaznej sily, ktorý sa vyžaduje pri dôkazoch Komisie

(Článok 81 ods. 1 ES; Charta základných práv Európskej únie, článok 48 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)

2.      Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porušenie – Podniky, ktorým sa vytýka ich účasť na celkovom karteli – Kritériá – Dôkazné bremeno

(Článok 81 ods. 1 ES)

3.      Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie – Správanie podniku, ktorý sa podieľal na niektorých protisúťažných kontaktoch, ale nezúčastnil sa na nijakom stretnutí kartelu – Okolnosti neumožňujúce preukázať jeho účasť na celkovom karteli

(Článok 81 ods. 1 ES)

4.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Rozsah – Čiastočné zrušenie aktu práva Únie – Podmienky – Úplné zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým bol celkový kartel kvalifikovaný ako jediné a pokračujúce porušenie a ktorým bola uložená pokuta, napriek účasti žalujúceho podniku na niektorých protisúťažných kontaktoch – Rozhodnutie neumožňujúce uvedenému podniku pochopiť výhrady uplatnené voči nemu v súvislosti s uvedenými kontaktmi bez ohľadu na jeho účasť na jedinom a pokračujúcom porušení

(Článok 81 ods. 1 ES; článok 264 prvý odsek ZFEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 57 – 59)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 60 – 65, 101, 105)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 76)

4.      Článok 264 prvý odsek ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že akt, voči ktorému smeruje žaloba o neplatnosť, treba vyhlásiť za neplatný iba vtedy, ak je žaloba dôvodná. Samotná skutočnosť, že Všeobecný súd považuje dôvod uvedený žalobkyňou na podporu jej žaloby o neplatnosť za dôvodný, mu neumožňuje automaticky zrušiť napadnutý akt v celom rozsahu. Celkové zrušenie totiž nie je prípustné, ak je zrejmé, že tento dôvod, ktorý sa týka výlučne osobitného aspektu napadnutého aktu, môže odôvodniť iba čiastočné zrušenie.

Ak sa podnik priamo zúčastňoval na jednom alebo niekoľkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a pokračujúce porušenie, no nie je preukázané, že svojím vlastným správaním zamýšľal prispieť k všetkým spoločným cieľom, ktoré sledovali ďalší účastníci kartelu, a že mal vedomosť o ďalších protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili uvedení účastníci pri sledovaní tých istých cieľov, alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť iba za správania, na ktorých sa priamo zúčastňoval, a za správania zamýšľané alebo uskutočnené ďalšími účastníkmi pri sledovaní tých istých cieľov, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, že o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko. To by však neviedlo k zbaveniu tohto podniku zodpovednosti za správania, na ktorých sa nesporne zúčastnil alebo za ktoré mu môže byť skutočne pripísaná zodpovednosť.

Takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a pokračujúce porušenie, je však vhodné iba vtedy, ak na jednej strane bolo dotknutému podniku v správnom konaní umožnené oboznámiť sa s tým, že mu je vytýkaná nielen jedna účasť na uvedenom porušení, ale aj niektoré zo správaní tvoriacich porušenie, a brániť sa teda v tomto smere, a ak na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatočne jasné.

O taký prípad nejde, ak predmetné rozhodnutie nekvalifikuje samostatne uvedené správania ako porušenie článku 101 ZFEÚ, pričom súd Únie nemôže za takých okolností vykonať takú kvalifikáciu bez toho, aby zasiahol do právomocí priznaných Komisii článkom 105 ZFEÚ.

(pozri body 108 – 113)