ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 27. marca 2014 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva EQUITER – Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva EQUINET – Relatívny dôvod zamietnutia – Riadne používanie skoršej ochrannej známky – Článok 42 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑47/12,
Intesa Sanpaolo SpA, so sídlom v Turíne (Taliansko), v zastúpení: P. Pozzi, G. Ghisletti a F. Braga, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: P. Bullock, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
equinet Bank AG, so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 6. októbra 2011 (vec R 2101/2010‑1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami equinet Bank AG a Intesa Sanpaolo SpA,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia N. J. Forwood (spravodajca) a E. Bieliūnas,
tajomník: J. Weychert, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 27. januára 2012,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 8. mája 2012,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 27. augusta 2012,
po pojednávaní z 20. novembra 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 28. februára 2008 žalobkyňa, spoločnosť Intesa Sanpaolo SpA, podala na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [ktoré bolo nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:
3 Tovary a služby uvedené v prihláške patria do tried 9, 16, 35, 36, 38, 41 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 9: „Vedecké, navigačné, prieskumné, fotografické, kinematografické, optické, vážiace, meracie, signalizačné, preverovacie (dozor), záchranné a učebné zariadenia a aparatúry; prístroje a nástroje na vedenie, spínanie, transformovanie, akumulovanie, regulovanie alebo kontrolu elektrického prúdu; zariadenia na nahrávanie, prenos alebo reprodukovanie zvuku alebo obrazov; magnetické nosiče dát, záznamové disky; automaty na tovar a mechanizmy na mincové zariadenia; registračné pokladnice, počítacie stroje, zariadenia na spracovanie dát a počítače; hasiace prístroje“,
– trieda 16: „Papier, lepenka a tovary vyrobené z týchto materiálov, nezahrnuté v iných triedach; tlačoviny; kníhviazačský materiál; fotografie; papiernický tovar; lepidlá kancelárske alebo pre domácnosť; maliarske materiály; maliarske štetce; písacie stroje a kancelárske potreby (okrem nábytku); inštruktážne a učebné potreby (okrem zariadení); plastické materiály na balenie (nezahrnuté v iných triedach); tlačové písmo; štočky“,
– trieda 35: „Reklama; obchodný manažment; obchodná správa; kancelárske funkcie“,
– trieda 36: „Poisťovníctvo; finančné záležitosti; peňažné záležitosti; záležitosti súvisiace s nehnuteľnosťami“,
– trieda 38: „Telekomunikácie“,
– trieda 41: „Vzdelávanie; poskytovanie odbornej prípravy; zábava, pobavenie; športové a kultúrne činnosti“,
– trieda 42: „Vedecké a technologické služby, ako aj výskum v oblasti vedy a priemyslu; priemyselné analýzy a priemyselný výskum; návrh a vývoj počítačového hardvéru a softvéru“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 30/2008 z 28. júla 2008.
5 Dňa 27. októbra 2008 podala spoločnosť equinet Bank AG na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka sa zakladala predovšetkým na slovnej ochrannej známke Spoločenstva EQUINET, ktorej prihláška bola podaná 10. apríla 2000 a zapísaná 19. marca 2003, ktorá označuje služby patriace do tried 35, 36 a 38 a pre každú z týchto tried zodpovedá tomuto opisu:
– trieda 35: „Reklama, riadenie obchodnej činnosti, obchodná administratíva, kancelárske práce, organizácia trhov a výstav na obchodné účely, dočasné poskytovanie zamestnancov; zostavovanie štatistík, vedenie účtovných kníh, vykonávanie aukcií a dražieb, prieskum v obchodných záležitostiach, marketing, prieskumy trhu a analýzy trhu, výzdoba výkladov, obchodné a organizačné poradenstvo, poradenstvo v oblasti obchodnej činnosti, personálne poradenstvo, prenájom kancelárskych strojov a zariadení, sprostredkovanie a uzavieranie obchodov na účet tretích osôb, sprostredkovanie zmlúv o kúpe a predaji tovaru; distribúcia tovaru na reklamné účely, reprodukcia dokumentov; reklama; reklama alebo reklama v rozhlase a televízii; reklama v kinách, okrem služieb poskytovaných v súvislosti s internetovým pripojením“,
– trieda 36: „Poistenie a financie, financovanie obratu a faktoringu, vydávanie kreditných kariet, požičiavania peňazí za veci dané do zálohu, pokrývanie, financovanie a vydávanie cestovných šekov, sprostredkovateľské služby v oblasti účinkov, devízové služby, investičné služby, úverové poradenstvo, sprostredkovanie úveru, výskum v oblasti peňažných záležitostí, úschova cenností do trezorov, správa pozemkov a nehnuteľností, realitné poradenstvo a sprostredkovanie hypoték, lízing, odhad hodnoty nehnuteľností, sprostredkovanie poistenia, správa majetku, poistenie, nájom bytových priestorov“,
– trieda 38: „Informácie a telekomunikácie, vysielanie rádiových a televíznych programov, telexové služby, telefónne komunikácie (prevádzkovanie telefónnej siete), rozhlasové služby (prenos správ), zber a poskytovanie informácií, obrazový a zvukový prenos cez satelity, prenájom modemov, telefónou a iných telekomunikačných zariadení“.
7 Na podporu námietky boli predložené dôvody podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].
8 Námietka sa zakladala na všetkých službách, ktoré pokrývala skoršia ochranná známka, a smerovala proti časti prihlasovaných tovarov a služieb, t. j. tovarov a služieb nachádzajúcich sa v triedach 9, 35, 36 a 38. Listom z 11. mája 2009 žalobkyňa požiadala, aby namietajúca účastníčka konania predložila v súlade s článkom 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 dôkazy o riadnom používaní skoršej ochrannej známky uvedenej na podporu námietky.
9 Námietkové oddelenie 10. septembra 2010 zamietlo námietku z dôvodu, že hoci dôkazy predložené namietajúcou účastníčkou konania spĺňajú podmienky týkajúce sa miesta, obdobia a rozsahu použitia skoršej ochrannej známky, nespĺňajú požiadavku týkajúcu sa povahy použitia uvedenej ochrannej známky.
10 Dňa 26. októbra 2010 podala namietajúca účastníčka konania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.
11 Rozhodnutím zo 6. októbra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT vyhovel odvolaniu, zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia a vrátil vec na konanie pred námietkovým oddelením.
12 V podstate sa odvolací senát domnieval, že namietajúca účastníčka konania predložila účtovné uzávierky za roky 2005 a 2007, z ktorých vyplýva, že skupina equinet pozostávajúca z equinet Bank AG ako materskej spoločnosti a určitého počtu dcérskych spoločností so sídlom v Európskej únii, ktorých názov obsahuje pojem „equinet“, vytvorila značný zisk v oblasti finančných služieb. Predmetné uzávierky boli navyše podložené viacerými relevantnými faktúrami, ktoré boli adresované klientom tejto skupiny. Odvolací senát tiež poukázal na skutočnosť, že skoršia ochranná známka sa používala v podobe, ktorá nemení jej rozlišovaciu spôsobilosť. Navyše namietajúca účastníčka konania preukázala používanie skoršej ochrannej známky ako časti názvu spoločností skupiny equinet spôsobom, ktorý stanovuje vzťah medzi uvedenými názvami a poskytnutými službami. V tomto kontexte výpisy namietajúcej účastníčky konania internetových stránok, ako aj predložené tlačové prehľady preukazujú použitie skoršej ochrannej známky pre finančné služby. Namietajúca účastníčka konania tak preukázala riadne použitie skoršej ochrannej známky pre finančné služby, hodnotiace a výskumné služby, služby pre styk s verejnosťou a poradenstvo v obchodnej oblasti.
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
14 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
15 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 3/207 v spojení s článkom 15 ods. 1 písm. a) rovnakého nariadenia.
16 Podľa žalobkyne je posúdenie odvolacieho senátu chybné, pokiaľ ide o miesto, trvanie, dôležitosť a povahu použitia skoršej ochrannej známky, o vzťah medzi jej použitím a službami, pre ktoré bola zapísaná, a nakoniec o vzťah medzi skoršou ochrannou známkou, ako bola zapísaná, a používanou ochrannou známkou.
17 V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenúť, že článok 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že „ak to prihlasovateľ navrhne, majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva, ktorý podal námietku, musí predložiť dôkaz o tom, že v období piatich rokov pred dňom zverejnenia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva sa skoršia ochranná známka Spoločenstva v Spoločenstve používala v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré uvádza ako dôvod svojej námietky, alebo o tom, že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že skoršia ochranná známka Spoločenstva bola k tomuto dňu už zapísaná najmenej päť rokov. Pokiaľ nie je v tomto zmysle predložený dôkaz, námietka sa zamietne. Ak sa skoršia ochranná známka Spoločenstva používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb“.
18 Z tohto ustanovenia vyplýva, že preukázanie, ktoré musí vykonať namietajúci účastník konania, ak prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva predloží v tomto zmysle návrh, sa týka používania skoršej ochrannej známky uvedenej pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná a ktoré sú uvedené ako dôvod námietky.
19 Na jednej strane totiž riadne používanie skoršej ochrannej známky predstavuje predbežnú otázku, ktorú je v prípade jej nastolenia prihlasovateľom ochrannej známky potrebné vyriešiť pred samotným rozhodnutím o námietke [rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2007, Saint‑Gobain Pam/ÚHVT – Propamsa (PAM PLUVIAL), T‑364/05, Zb. s. II‑757, bod 37].
20 Na druhej strane je cieľom námietkového konania podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 umožniť ÚHVT posúdiť existenciu pravdepodobnosti zámeny, ktorá v prípade podobnosti kolidujúcich ochranných známok predpokladá preskúmanie podobnosti tovarov a služieb označených týmito ochrannými známkami. V tomto kontexte v súlade s článkom 42 ods. 2 poslednou vetou nariadenia č. 207/2009 ak sa skoršia ochranná známka Spoločenstva používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb. V rovnakom kontexte je tiež potrebné, aby odvolací senát v prípade preukázania používania len pre časť tovarov a služieb patriacich do kategórie, pre ktorú bola skoršia ochranná známka zapísaná a ktoré sú uvedené ako dôvod námietky, posúdil, či táto kategória zahŕňa samostatnú podkategóriu, do ktorej patria tovary a služby s preukázaným používaním, takže je potrebné sa domnievať, že uvedený dôkaz bol predložený jedine pre túto podkategóriu tovarov a služieb, alebo naopak, či takéto podkategórie neexistujú [pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu zo 17. októbra 2006, Armour Pharmaceutical/ÚHVT – Teva Pharmaceutical Industries (GALZIN), T‑483/04, Zb. s. II‑4109, body 26 a 27].
21 Preto úloha pozostávajúca z posúdenia, či je ochranná známka uvedená na podporu námietky predmetom riadneho používania v zmysle článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, obsahuje dve neoddeliteľné časti. Prvá smeruje k preukázaniu, či predmetná ochranná známka bola predmetom riadneho používania v Únii, hoci aj v podobe, ktorá sa líši od podoby, v akej bola zapísaná, v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Druhá časť smeruje k stanoveniu, aké tovary alebo služby, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná a ktoré sú uvedené ako dôvod námietky, sa týkali preukázaného riadneho používania.
22 V prejednávanej veci hoci žalobkyňa v bodoch 14 a 17 svojej žaloby uviedla, že predmetom dokazovania malo byť riadne používanie v zmysle článku 42 ods. 2 nariadenia 207/2009, pokiaľ išlo o služby, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná, formálne neuviedla dôvod založený na nedostatku odôvodnenia. Nedostatočné odôvodnenie však spadá pod porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 263 ZFEÚ a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí, zohľadniť ex offo (rozsudok Súdneho dvora z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, Zb. s. I‑11245, bod 34).
23 Keďže účastníci konania boli v priebehu pojednávania vypočutí v otázke dostatočného charakteru odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o zhodu medzi jednak službami, v prípade ktorých sa odvolací senát domnieval, že riadne používanie skoršej ochrannej známky sa preukázalo, a jednak službami, pre ktoré bola uvedená ochranná známka zapísaná a ktoré uvádza ako dôvod svojej námietky, je potrebné vzniesť tento dôvod ako ex offo. Ak totiž napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôvody týkajúce sa dvoch častí úlohy odvolacieho senátu, ktoré sú uvedené v bode 21 vyššie, Všeobecný súd nemôže preskúmať zákonnosť záveru rozhodnutia o riadnom používaní skoršej ochrannej známky uvedenej na podporu námietky.
24 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia upravená v článku 75 prvej vete nariadenia č. 207/2009 má rovnaký rozsah ako povinnosť uvedená v článku 296 ZFEÚ a že jej cieľom je na jednej strane umožniť dotknutým subjektom poznať dôvody prijatého opatrenia na účely obrany svojich práv a na strane druhej umožniť príslušnému súdnemu orgánu vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Otázka, či odôvodnenie aktu zodpovedá týmto požiadavkám, musí byť totiž posudzovaná nielen vzhľadom na znenie aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych predpisov upravujúcich dotknutú oblasť [pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 13. apríla 2011, Safariland/ÚHVT – DEF‑TEC Defense Technology (FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR), T‑262/09, Zb. s. II‑1629, body 90 a 91].
25 V tejto súvislosti sa podľa bodu 19 napadnutého rozhodnutia namietajúca účastníčka konania pred odvolacím senátom odvolala na riadne používanie skoršej ochrannej známky pre finančné služby, hodnotiace a výskumné služby, služby pre styk s verejnosťou a poradenstvo v obchodnej oblasti.
26 V zmysle tohto odôvodnenia týkajúceho sa dôkazov predložených na podporu riadneho používania prišiel odvolací senát v bode 45 napadnutého rozhodnutia k záveru, že toto používanie „totiž nebolo preukázané pre všetky relevantné tovary a služby, ale jedine pre finančné služby, hodnotiace a výskumné služby, služby pre styk s verejnosťou a poradenstvo v obchodnej oblasti“.
27 Finančné služby, hodnotiace a výskumné služby, služby pre styk s verejnosťou a poradenstvo v obchodnej oblasti sa totiž ako také nenachádzajú medzi službami, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná. Ako však vyplýva z bodov 20 a 21 vyššie, keď odvolací senát skúma otázku, či skoršia ochranná známka je predmetom riadneho používania v zmysle článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, musí sa vyjadriť presne, aké tovary alebo služby, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná a ktoré sú uvedené ako dôvod svojej námietky, sa týkali preukázaného riadneho používania. Neexistencia takéhoto vyjadrenia spôsobuje nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa na jednej strane dospelo k záveru, že skoršia ochranná známka bola predmetom riadneho používania v zmysle článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a ktoré sa na strane druhej týka iných tovarov alebo služieb ako tých, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná. Zhoda medzi tovarmi alebo službami, v prípade ktorých sa odvolací senát domnieval, že ich riadne používanie sa preukázalo, a všetkými alebo časťou tovarov alebo služieb, pre ktoré bola uvedená ochranná známka zapísaná, je totiž stanovená týmto posledným uvedeným ustanovením, ktoré obsahuje pravidlá upravujúce dotknutú oblasť na umožnenie neskoršieho posúdenia pravdepodobnosti zámeny, tak ako to uvádza bod 20 vyššie.
28 V nadväznosti na písomnú otázku položenú v tejto súvislosti v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania ÚHVT odpovedal listom z 10. apríla 2013, že nebol schopný určiť, či medzi službami, v prípade ktorých sa skoršia ochranná známka považuje za riadne používanú, a službami, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, existuje zhoda. Predovšetkým sa napadnuté rozhodnutie týka len služieb, pre ktoré bola skoršia ochranná známka používaná, pričom otázku, či tieto služby patria medzi služby, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná, bude skúmať námietkové oddelenie, ktorému bola daná vec vrátená na nové preskúmanie.
29 Táto odpoveď však spochybňuje rozsah článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorý definuje riadne používanie ako používanie tovarov alebo služieb, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná a ktoré sú uvedené ako dôvod námietky, pričom tak vylučuje možnosť odôvodniť záver potvrdzujúci takéto používanie odvolaním sa na iné tovary alebo služby. Navyše prístup ÚHVT znásobuje konania, ktorých predmetom je preskúmať existenciu riadneho používania, a týmto spôsobom je v rozpore tak so znením, ako aj so zmyslom uvedeného ustanovenia.
30 Spis ÚHVT navyše neposkytuje bližšie informácie o možnej zhode medzi jednak finančnými službami, hodnotiacimi a výskumnými službami a službami pre styk s verejnosťou a jednak službami, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná. Ako vyplýva zo strany 159 spisu ÚHVT, zdá sa, že odvolací senát jednoducho prebral terminológiu dôvodov uvedených v odvolaní, ktoré mu bolo predložené.
31 V tomto kontexte je nutné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom odvolací senát prišiel k záveru o preukázaní riadneho používania skoršej ochrannej známky v zmysle článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, pričom potvrdil, že toto používanie sa týka finančných služieb, hodnotiacich a výskumných služieb a služieb pre styk s verejnosťou, ktoré sa nenachádzajú medzi službami, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná (pozri bod 27 vyššie).
32 Je potrebné dodať, že okolnosť, podľa ktorej niektoré služby patriace do triedy 36 vymenované v bode 6 vyššie môžu byť označené za finančné služby, nenapráva nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka tohto druhu služieb. V tejto súvislosti na jednej strane odvolací senát v žiadnej časti napadnutého rozhodnutia neuvádza, že pod výrazom „finančné služby“ chápe všetky alebo časť služieb patriacich do triedy 36, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná. List ÚHVT z 10. apríla 2013 toto posúdenie potvrdzuje (pozri bod 28 vyššie). Na druhej strane takýto nedostatok spresnenia znemožňuje tak uplatnenie článku 42 ods. 2 poslednej vety nariadenia č. 207/2009, podľa ktorej „ak sa skoršia ochranná známka Spoločenstva používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb“, alebo prípadne preskúmanie opísané v poslednej vete bodu 20 vyššie. V tejto súvislosti ÚHVT počas pojednávania spresnil, že niektoré služby patriace do triedy 36 a uvedené v bode 6 vyššie, ako správa pozemkov a nehnuteľností, nemožno označiť za finančné služby, čo vylučuje možnosť chápať napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie odvolávajúce sa na všetky služby. Ak sa nemožno dozvedieť, či pri odvolaní sa na „finančné služby“ odvolací senát označoval všetky alebo časť služieb patriacich do triedy 36, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná, je materiálne nemožné určiť, pre ktoré služby musí byť skoršia ochranná známka pre potreby námietky považovaná za zapísanú, čo môže zabrániť neskoršiemu posúdeniu existencie pravdepodobnosti zámeny.
33 Pokiaľ ide o poradenstvo v obchodnej oblasti patriace do triedy 35 uvedenej v bode 6 vyššie, hoci odvolací senát prišiel v bode 45 napadnutého rozhodnutia k záveru o existencii riadneho používania týchto služieb skoršou ochrannou známkou, neuvádza dôkazy preukazujúce uvedené použitie.
34 Predovšetkým ako vyplýva z bodov 29, 30, 40 a 42 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát sa pri odôvodnení svojho záveru opieral o nasledujúce dôkazy.
35 V prvom rade ide o finančný stav a sériu faktúr majiteľa skoršej ochrannej známky. Podľa bodov 29 a 31 napadnutého rozhodnutia tieto dôkazy totiž preukazujú riadne používanie pre finančné služby.
36 To isté ďalej platí pre výpisy majiteľa skoršej ochrannej známky z internetu, ako aj pre tlačové prehľady, ktoré podľa odvolacieho senátu preukazujú riadne používanie tejto ochrannej známky pre finančné služby (pozri body 40 a 42 napadnutého rozhodnutia).
37 Navyše keďže sa body 33 až 39 napadnutého rozhodnutia týkajú podoby používania skoršej ochrannej známky, ako aj otázky, či používanie ochrannej známky ako názvu môže predstavovať použitie, je nutné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie neuvádza dôvody prijatia záveru, podľa ktorého je skoršia ochranná známka predmetnom riadneho používania pre poradenstvo v obchodnej oblasti.
38 Preto je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom na jednej strane neumožňuje pochopiť, aké služby spomedzi tých, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná a ktoré sú uvedené ako dôvod námietky, tvoria predmet riadneho používania tejto ochrannej známky, a na strane druhej neuvádza dôvody, na základe ktorých sa odvolací senát domnieval, že riadne používanie skoršej ochrannej známky je preukázané pre poradenstvo v obchodnej oblasti, ktoré patrí do triedy 35.
39 Za týchto podmienok je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
O trovách
40 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT nemal vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je potrebné zaviazať ho na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 6. októbra 2011 (vec R 2101/2010‑1) sa zrušuje.
2. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Intesa Sanpaolo SpA.
Papasavvas | Forwood | Bieliūnas |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. marca 2014.
Podpisy