Language of document : ECLI:EU:C:2024:584

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 4. júla 2024(1)

Vec C370/23

Mesto Rimavská Sobota

proti

Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Nariadenie (EÚ) č. 995/2010 – Drevo a výrobky z dreva – Pojmy ‚hospodársky subjekt‘ a ‚uvádzanie na trh‘“






I.      Úvod

1.        Mesto Rimavská Sobota (ďalej len „žalobca“) sa nachádza v údolí rieky v krajinnej oblasti Slovenské rudohorie na južnom Slovensku. Je správcom mestského lesa.

2.        V júni 2018 žalobca predal istý objem dreva právnickej osobe, pričom následne mu príslušný orgán uložil pokutu za to, že neviedol systém náležitej starostlivosti, ako to vyžaduje slovenský zákon o dreve(2), ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (ďalej len „nariadenie o dreve“)(3).

3.        Žalobca napadol uloženie tejto pokuty na slovenských súdoch, pričom okrem iného tvrdil, že na účely predmetnej transakcie nemá postavenie „hospodárskeho subjektu“ v zmysle nariadenia o dreve, a preto by nemal podliehať povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá z neho vyplýva.

II.    Skutkové okolnosti veci a prejudiciálna otázka

4.        Dňa 11. júna 2018 uzatvoril žalobca so spoločnosťou MK&MK Holz, s.r.o. (ďalej len „kupujúci“) zmluvu o predaji dreva.

5.        Podľa spisu vnútroštátneho súdu žalobca predal kupujúcemu v súlade s podmienkami tejto zmluvy vymedzený objem dreva (vyjadrený v kubických metroch). Podľa tej istej zmluvy mal kupujúci ťažbu dreva „uskutočňovať“ do 31. decembra 2018. V zmluve sa tiež uvádzali konkrétne pozemky v mestskom lese mesta Rimavská Sobota, na ktorých malo k ťažbe dochádzať. Na výrub stromov vykonávaný kupujúcim mali dozerať zamestnanci žalobcu a po ťažbe mali merať vyťažený objem dreva s cieľom zabezpečiť úplné dodržanie zmluvných podmienok. Za prevzatie dohodnutého objemu dreva mal kupujúci zaplatiť žalobcovi pevnú cenu za kubický meter dreva vrátane DPH.

6.        Podľa vnútroštátneho súdu žalobca predával drevo podobným spôsobom aj fyzickým osobám ako palivové drevo.(4)

7.        Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) svojím rozhodnutím z 25. júna 2019, prijatým na základe predchádzajúceho rozhodnutia Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie, dospelo k záveru, že žalobca podľa slovenského zákona o dreve spáchal správny delikt, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako „hospodársky subjekt“ neviedol systém náležitej starostlivosti, ktorým sa má predchádzať uvádzaniu nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov z dreva na vnútorný trh prvýkrát. Inšpekcia uložila žalobcovi pokutu vo výške 2 000 eur.

8.        Žalobca napadol uloženie tejto pokuty žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (Slovensko). Tento súd uvedenú žalobu zamietol.

9.        V odvolaní podanom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátny súd“) žalobca tvrdí, že nemá postavenie „hospodárskeho subjektu“ v zmysle nariadenia o dreve.

10.      Pojem „hospodársky subjekt“ je vymedzený v článku 2 písm. c) nariadenia o dreve, v ktorom sa uvádza, že „hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh.

11.      V článku 2 písm. b) nariadenia o dreve sa ďalej vysvetľuje, že „uvádzanie na trh“ je dodávanie dreva a výrobkov z dreva, akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja, prvýkrát na vnútorný trh na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne.

12.      V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že podľa podmienok zmluvy „uvádza výrobky z dreva na trh… prvýkrát“ kupujúci, keďže predmetné drevo ťaží kupujúci. Preto v tejto konkrétnej transakcii vystupuje ako „hospodársky subjekt“ kupujúci, a nie žalobca, a teda podlieha povinnosti náležitej starostlivosti podľa nariadenia o dreve. Žalobca preto tvrdí, že mu nemožno vytýkať, že nezaviedol systém náležitej starostlivosti.

13.      Ministerstvo zastáva názor, že vzhľadom na to, že žalobca predával drevo priamo tretiemu subjektu, avšak bez toho, aby previedol všetky práva, ktoré sú podľa slovenských právnych predpisov spojené s postavením správcu lesa, len naňho sa vzťahovala povinnosť viesť konkrétne záznamy vyplývajúce zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov s cieľom zaviesť systém náležitej starostlivosti.

14.      Na základe týchto skutkových a právnych okolností Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je potrebné [článok] 2 písm. b) [nariadenia č. 995/2010] vykladať tak, že uvádzaním dreva na trh je aj predaj surového alebo palivového dreva podľa prílohy č. 1 predmetného nariadenia za odplatu, ak ťažbu dreva podľa zmluvy vykonáva kupujúci na základe pokynov a pod dohľadom predávajúceho?“

15.      Písomné pripomienky predložili maďarská a slovenská vláda, ako aj Európska komisia. Slovenská vláda a Európska komisia predniesli aj ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. mája 2024.

III. Analýza

16.      Moje návrhy majú nasledujúcu štruktúru. Najskôr zaujmem stanovisko k obavám slovenskej vlády týkajúcim sa prípustnosti prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania (časť A). Následne sa budem zaoberať výkladom, ktorý žiada vnútroštátny súd (časť B). V tejto súvislosti stručne predstavím systém zavedený nariadením o dreve (časť B.1) a potom vysvetlím, prečo sa domnievam, že v rámci transakcie, o ktorú ide v prejednávanej veci, má žalobca postavenie „hospodárskeho subjektu“ (časť B.2).

A.      Prípustnosť

17.      Slovenská vláda vyjadrila pochybnosti týkajúce sa prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Domnieva sa, že otázka, ako ju sformuloval vnútroštátny súd, si vyžaduje, aby Súdny dvor uplatnil nariadenie o dreve na skutkové okolnosti, o ktoré ide v konaní vo veci samej. Táto vláda však nenavrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný. Namiesto toho navrhuje, aby bola otázka preformulovaná tak, aby sa všeobecnejšie týkala výkladu nariadenia o dreve.

18.      Nie som presvedčená, že otázku, ako bola položená, treba preformulovať. Táto otázka, ako bola položená Súdnemu dvoru, už rešpektuje rozdelenie úloh stanovené v článku 267 prvom odseku ZFEÚ medzi výkladom práva EÚ (čo v konečnom dôsledku prináleží Súdnemu dvoru) a uplatňovaním toho istého súboru právnych noriem (čo je úlohou vnútroštátnych súdov).

19.      Na otázku možno teda odpovedať tak, ako je sformulovaná, aj keď, ako ukážem, užitočná odpoveď vnútroštátnemu súdu si vyžaduje dodatočný výklad iných častí nariadenia o dreve, a nielen článku 2 písm. b) tohto nariadenia.

B.      O veci samej

1.      Opis kontextu nariadeniadreve

20.      V Akčnom pláne pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (ďalej len „FLEGT“)(5) z roku 2003 bol uznaný „rastúci problém nelegálnej ťažby dreva a s ňou spojeným obchodom“ ako jedna z priorít Komisie.(6)

21.      S cieľom znížiť nelegálnu ťažbu a produkciu dreva a s tým súvisiacu degradáciu lesov a odlesňovanie viedol akčný plán FLEGT k dvom kľúčovým právnym predpisom: k nariadeniu FLEGT(7) a nariadeniu o dreve.

22.      Nariadenie FLEGT upravuje dovoz dreva a produktov z dreva do Európskej únie z krajín, s ktorými Európska únia uzatvára konkrétne typy partnerských dohôd.(8) Na tento účel zavádza systém „licencií FLEGT“. Sú to v podstate administratívne osvedčenia vydané príslušnými orgánmi partnerskej krajiny, ktorými môže dovozca dreva a produktov z dreva do EÚ osvedčiť, že produkty, ktoré chce uviesť na vnútorný trh, boli vyťažené v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi partnerskej krajiny. Inými slovami, licencie FLEGT osvedčujú, že dovezené produkty boli „vyťažené legálne“(9).

23.      Nariadenie o dreve má oveľa širšiu pôsobnosť. Nadobudlo účinnosť 2. decembra 2010 a začalo sa uplatňovať 3. marca 2013.(10)

24.      Upravuje uvádzanie na vnútorný trh všetkého dreva a výrobkov z dreva, ktoré patria do jeho pôsobnosti,(11) či už vyprodukovaného v Európskej únii alebo nie, bez ohľadu na to, či predmetné drevo alebo výrobky z dreva boli dovezené z partnerskej krajiny FLEGT.

25.      Nariadenie o dreve sa nezaoberá nelegálnou ťažbou dreva ako takou, ale jeho cieľom je od takýchto praktík odrádzať reguláciou trhu s obchodovaním so získaným drevom a výrobkami z dreva v Európskej únii.(12)

26.      Na tento účel toto nariadenie ukladá „hospodárskym subjektom“ dve horizontálne povinnosti.(13)

27.      Prvou povinnosťou z tejto skupiny je zákaz uvádzať nelegálne vyťažené drevo alebo výrobky získané z takéhoto dreva na trh prvýkrát.(14) Druhou takouto povinnosťou je používanie systému náležitej starostlivosti pred uvedením dreva alebo výrobkov z dreva na trh prvýkrát.(15)

28.      Takýto systém náležitej starostlivosti, ktorý môžu navrhnúť buď samotné hospodárske subjekty, alebo monitorovacia organizácia,(16) musí obsahovať tri prvky: po prvé opatrenia a postupy určené na vysledovanie pôvodu a legálnosti dreva a výrobkov z dreva;(17) po druhé postupy hodnotenia rizika, ktoré umožňujú analyzovať a hodnotiť riziko uvedenia na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov z dreva;(18) a po tretie v prípadoch, v ktorých nie sú identifikované riziká zanedbateľné, opatrenia na zmiernenie rizík, ktoré sú vhodné a primerané na efektívne minimalizovanie takýchto rizík.(19)

2.      Kto je „hospodárskym subjektom“prejednávanej veci?

29.      Vnútroštátny súd v podstate žiada o výklad pojmu „hospodársky subjekt“ s cieľom rozhodnúť, či bola žalobcovi správne uložená pokuta za to, že nemal zavedený systém náležitej starostlivosti.

30.      Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia majú povinnosť náležitej starostlivosti, ktorú toto nariadenie ukladá, iba „hospodárske subjekty“(20).

31.      Táto povinnosť sa ukladá s cieľom umožniť primeranú vysledovateľnosť dreva a výrobkov z dreva, ktoré sa uvádzajú na vnútorný trh(21), a tak prispievať k predchádzaniu obchodu s nelegálne vyťaženým drevom.

32.      Táto povinnosť ďalej odráža účel nariadenia o dreve, ktorým je podľa odôvodnenia 31 tohto nariadenia boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu. Práve na tento účel ukladá nariadenie o dreve konkrétne povinnosti „hospodárskym subjektom“ a „obchodníkom“(22).

33.      Povinnosti uložené „hospodárskym subjektom“ sa však líšia od povinností uložených „obchodníkom“. Zatiaľ čo „obchodníci“ majú povinnosť identifikovať osoby, ktoré im dodali drevo alebo výrobky z dreva, a prípadne osoby, ktorým dodali takéto výrobky,(23) „hospodárske subjekty“ majú povinnosť náležitej starostlivosti.(24)

34.      Z výkladu písmen b) a c) článku 2 nariadenia o dreve vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že „hospodárskym subjektom“ je osoba, ktorá dodáva drevo alebo výrobky z dreva prvýkrát na vnútorný trh na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne.

35.      „Hospodársky subjekt“ od „obchodníka“ na účely nariadenia o dreve preto neodlišuje skutočnosť, že dodávajú drevo alebo výrobky z dreva na vnútorný trh, keďže túto činnosť vykonávajú obaja. Rozlišovacím znakom je, že „hospodársky subjekt“ je osoba, ktorá je prvá v dodávateľskom reťazci dreva a výrobkov z dreva na vnútornom trhu, zatiaľ čo obchodníci predávajú alebo kupujú drevo alebo výrobky z dreva, ktoré sú uvedené na vnútorný trh.

36.      Z toho vyplýva, že rozhodujúcim prvkom na účely vymedzenia, kto je „hospodársky subjekt“ v zmysle nariadenia o dreve, je bod v obchodnom reťazci obchodovania s drevom a výrobkami z dreva, v ktorom sa tieto výrobky prvýkrát uvádzajú na vnútorný trh.

37.      V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvoma situáciami: jednou, keď drevo a výrobky z dreva pochádzajú zo stromov na pni nachádzajúcich sa v tretej krajine, ktoré sa následne dovážajú do Európskej únie a uvádzajú na vnútorný trh (ako surové drevo alebo výrobky získané z takéhoto dreva), a druhou, keď sa drevo a výrobky z dreva vyrábajú zo stromov na pni nachádzajúcich sa v Európskej únii a uvádzajú sa na vnútorný trh.

38.      Vzhľadom na to, že prvé uvedenie na trh pri prvej skupine nastáva v okamihu prepustenia do voľného obehu vnútroštátnymi colnými orgánmi, v tomto kontexte je „hospodárskym subjektom“ na účely článku 4 ods. 2 nariadenia o dreve dovozca dreva a výrobkov z dreva z tretích krajín.

39.      Povinnosť náležitej starostlivosti uloženú „hospodárskym subjektom“ preto musí splniť dovozca. Rozhodnutie normotvorcu EÚ uložiť povinnosť náležitej starostlivosti dovozcovi je logické, lebo dovozca je prvou osobou, ktorej právo EÚ môže priamo uložiť vynútiteľné povinnosti, ak predmetné drevo alebo výrobky z dreva pochádzajú z krajiny mimo Európskej únie.(25)

40.      Ak sa však stromy, z ktorých pochádza drevo a výrobky z dreva a ktorých nelegálnej ťažbe má nariadenie o dreve v konečnom dôsledku zabrániť, nachádzajú v Európskej únii, ako je to v tomto prípade, obchodný reťazec obchodovania s drevom (alebo výrobkami získanými z takéhoto dreva) sa začína výrubom týchto stromov v členskom štáte.

41.      V takomto prípade je „hospodárskym subjektom“ osoba, ktorá nakladá s týmito stromami na základe oprávnenia, ktoré jej priznáva vnútroštátne právo.

42.      Preto len táto osoba môže v rámci systému náležitej starostlivosti podľa článku 4 ods. 2 nariadenia o dreve preukázať, že výrobky, ktoré sa takto dostávajú do obehu, sú „legálne vyťažené“ [to znamená vyťažené v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako sa uvádza v článku 2 písm. f) tohto nariadenia].

43.      Týmto sa dostávam k prejednávanej veci. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca, o ktorom slovenská vláda na pojednávaní potvrdila, že má podľa slovenského práva oprávnenie konať ako správca lesa, predal kupujúcemu istý objem dreva. Toto drevo sa muselo vyťažiť, keďže predmetné stromy ešte neboli vyrúbané. Zmluva na predmetné objemy dreva má teda za následok prvé uvedenie výrobkov, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia o dreve, na vnútorný trh, keďže v tomto okamihu sa začína obchodný reťazec týkajúci sa predmetného dreva. Práve žalobca bol teda pri tejto konkrétnej transakcii „hospodárskym subjektom“ a má povinnosť zaviesť a používať systém náležitej starostlivosti podľa článku 4 ods. 2 nariadenia o dreve. Žalobca je napokon jedinou osobou, ktorá môže legálne preukázať, že prvé uvedenie predmetných výrobkov na trh sa uskutočnilo v súlade s uplatniteľnými slovenskými právnymi predpismi.

44.      Pre určenie „hospodárskeho subjektu“ je irelevantné, kto dané stromy fyzicky vyrúbal. Vzhľadom na to, že jedine „hospodársky subjekt“ môže splniť povinnosť náležitej starostlivosti spočívajúcu v potvrdení legálnosti výslednej ťažby, žalobca sa tým, že poverí výrubom stromov tretiu osobu, nemôže zbaviť povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú mu ukladá článok 4 ods. 2 nariadenia o dreve.

45.      Opačný záver by znamenal, že uvedenie dreva alebo výrobkov z dreva na trh by mohlo byť oddelené od povinnosti zabezpečiť legálnosť príslušnej ťažby, ktorá vyplýva z článku 4 ods. 2 nariadenia o dreve. To môže mať zasa za následok, že drevo a výrobky z dreva budú uvedené na vnútorný trh bez toho, aby osoba, ktorá ich uvádza na vnútorný trh alebo je zodpovedná za uvedenie na vnútorný trh, bola v súlade so svojimi povinnosťami schopná preukázať legálnosť ich ťažby.(26)

46.      V kontexte prejednávanej veci by sa kupujúci mohol stať „hospodárskym subjektom“ len vtedy, ak by žalobca predal alebo previedol práva na správu stromov ešte pred ich ťažbou. Iba v takom prípade by rozhodnutie o výrube stromov a uvedení získaného dreva alebo výrobkov z dreva na trh urobil kupujúci.(27) S výhradou potvrdenia vnútroštátnym súdom sa však zdá, že v prejednávanej veci to nebolo dohodnuté.

47.      Na záver možno konštatovať, že za skutkových okolností prejednávanej veci mal postavenie „hospodárskeho subjektu“ žalobca. Práve on mal teda mať zavedený systém náležitej starostlivosti, ktorého cieľom malo byť okrem iného zabezpečiť súlad s uplatniteľnými slovenskými právnymi predpismi.

IV.    Návrh

48.      Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku položenú Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky takto:

Pojem „uvádzanie na trh“ vymedzený v článku 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

sa vzťahuje na predaj surového dreva alebo palivového dreva za odplatu v zmysle prílohy 1 tohto nariadenia, ak ťažbu predmetného dreva podľa zmluvy vykonáva kupujúci na základe pokynov a pod dohľadom predávajúceho.


1      Jazyk prednesu: angličtina.


2      Zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „slovenský zákon o dreve“).


3      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 2010, s. 23; ďalej len „nariadenie o dreve“).


4      Aj keď treba dodať, že nie sú k dispozícii žiadne informácie o týchto transakciách nad rámec obmedzeného vysvetlenia o ich existencii v uznesení vnútroštátneho súdu.


5      Pozri oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT): návrh akčného plánu EÚ [KOM(2003) 251 v konečnom znení] (ďalej len „akčný plán FLEGT“).


6      Pozri akčný plán FLEGT, s. 3.


7      Pozri nariadenie Rady z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ, L 347, 2005, s. 1; ďalej len „nariadenie FLEGT“). Podrobné pravidlá vykonávania nariadenia FLEGT boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1024/2008 zo 17. októbra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 277, 2008, s. 23).


8      V čase písania týchto návrhov bola jedinou dobrovoľnou dohodou o partnerstve, ktorá vstúpila do platnosti, dohoda o partnerstve s Indonézskou republikou; pozri Dobrovoľnú dohodu o partnerstve medzi Európskou úniou a Indonézskou republikou o presadzovaní práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 150, 2014, s. 252). Viaceré dohody s tretími krajinami, aj keď už boli uzatvorené, ešte nevstúpili do platnosti; pozri napríklad Dobrovoľnú partnerskú dohodu medzi Európskou úniou a Kamerunskou republikou o vynútiteľnosti práva, správe v lesnom hospodárstve a o obchode s produktmi z dreva, ktoré a dovážajú do Európskej únie (FLEGT) (Ú. v. EÚ L 92, 2011, s. 4), a Dobrovoľnú dohodu o partnerstve medzi Európskou úniou a Konžskou republikou o presadzovaní práva, správe lesného hospodárstva a obchode s drevom a produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (FLEGT) (Ú. v. EÚ L 92, 2011, s. 127). Aj keď Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a Ghanskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe lesného hospodárstva a obchode s produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 70, 2010, s. 3), tiež čaká na vstup do platnosti, zdá sa však, že v rokovaniach týkajúcich sa jej vykonávania sa urobil značný pokrok; pozri VPA Africa – Latin America, „Ghana and the EU advance toward FLEGT licensing in their joint effort to combat trade in illegal timber“ („Dobrovoľná dohoda o partnerstve Afrika – Latinská Amerika, „Ghana a EÚ v rámci spoločného úsilia o boj proti nelegálnej ťažbe dreva spejú k licenciám FLEGT“)], dostupné na: https://flegtvpafacility.org/ghana‑eu‑advance‑toward‑flegt‑licensing‑joint‑effort‑combat‑trade‑illegal‑timber/.


9      Pozri článok 1 ods. 1 a 2, článok 2 ods. 10 a článok 4 ods. 1 nariadenia FLEGT, ako aj odôvodnenia 3, 6 a 7 tohto nariadenia.


10      S účinnosťou od 30. decembra 2024 sa nariadenie o dreve zruší a postupne ho nahradí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (Ú. v. EÚ L 150, 2023, s. 206; ďalej len „nariadenie o odlesňovaní“). Toto nariadenie bolo prijaté po tom, čo sa „kontrolou vhodnosti“ v roku 2021 preukázalo, že nariadenie o dreve okrem iného nesplnilo svoje ciele, ktorými je zabrániť uvádzaniu nelegálne vyťaženého dreva na vnútorný trh (pozri pracovný dokument útvarov Komisie – Kontrola vhodnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (nariadenie EÚ o dreve) a nariadenia (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (nariadenie FLEGT) [(SWD(2021)328 final)]. Nariadenie o odlesňovaní stanovuje všeobecný zákaz umiestňovania na trh vrátane vývozu z Európskej únie výrobkov, ktoré obsahujú isté komodity, boli nimi kŕmené alebo boli vyrobené s ich použitím vrátane mäsa z hovädzích zvierat (hovädzie mäso), kože, kakaového masla, čokolády, vybraných derivátov palmového oleja, nábytku, tlačených výrobkov z papiera a preglejky, okrem prípadu, že sa preukáže, že tieto výrobky nespôsobujú odlesňovanie a spĺňajú iné podstatné a formálne požiadavky (pozri článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 1 a článok 3 nariadenia o odlesňovaní). Podobná iniciatíva prebieha aj v Spojených štátoch amerických [pozri návrh zákona predložený 1. decembra 2023, nazvaný Fostering Overseas Rule of law and Environmentally Sound Trade Act of 2023 (zákon o podpore právneho štátu a environmentálne vhodného obchodu v zámorí z roku 2023); dostupný na: https://www.congress.gov/bill/118th‑congress/senate‑bill/3371/text], a uskutočnila sa aj v Spojenom kráľovstve [pozri vloženie dodatku 17 do 2021 Environment Act (zákon o životnom prostredí z roku 2021), ku ktorému došlo 12. decembra 2023; dostupný na: https://www.legislation.gov.uk/ukpga/2021/30/schedule/17/enacted].


11      Vecná pôsobnosť nariadenia o dreve je stanovená v jeho článku 2 písm. a) a v jeho prílohe. Na účely prejednávanej veci je nesporné, že predmetné výrobky patria do pôsobnosti prílohy.


12      Regulácia toho, čo sa považuje za „nelegálnu ťažbu“, je v skutočnosti ponechaná na členské štáty a tretie štáty (vrátane partnerských krajín), z ktorých drevo a výrobky z dreva, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia o dreve, pochádzajú. Pozri článok 2 písm. f) a g) nariadenia o dreve.


13      Pre úplnosť treba zdôrazniť, že povinnosti majú aj „obchodníci“, pričom pojem „obchodník“ je v článku 2 písm. d) vymedzený ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti na vnútornom trhu predáva alebo kupuje drevo alebo výrobky z dreva, ktoré už boli uvedené na vnútorný trh“. Podľa článku 5 uvedeného nariadenia majú obchodníci uloženú povinnosť vysledovať predmetné drevo a výrobky z dreva, to znamená, že musia byť schopní identifikovať osoby, ktoré im dodali predmetné drevo alebo výrobky z dreva, ako aj tie osoby, ktorým oni dodali takéto výrobky.


14      Pozri článok 4 ods. 1 nariadenia o dreve v spojení s odôvodnením 12 tohto nariadenia. Pokiaľ ide o tento zákaz, pozri všeobecne GERAETS, D., NATENS, B.: Governing through trade in compliance with WTO law: a case study of the European Union Timber Regulation. In: WOUTERS, J., MARX, A., GERAETS, D., NATENS, B. (eds.): Global Governance through Trade. Cheltenham: Edward Elgar, 2015.


15      Pozri článok 4 ods. 2 nariadenia o dreve v spojení s odôvodnením 16 tohto nariadenia.


16      Pozri článok 8 nariadenia o dreve. Podľa mojich informácií Komisia uznala celkovo 12 monitorovacích organizácií, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 nariadenia o dreve, aby mohli pôsobiť ako „monitorovacie organizácie“. Pozri uverejnenie podľa článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ C 384, 2015, s. 4).


17      Pozri článok 6 ods. 1 písm. a) a odôvodnenie 17 nariadenia o dreve.


18      Pozri článok 6 ods. 1 písm. b) a odôvodnenia 16 a 17 nariadenia o dreve.


19      Pozri článok 6 ods. 1 písm. c) a odôvodnenia 16 a 17 nariadenia o dreve.


20      V článku 4 ods. 2 nariadenia o dreve je vysvetlené, že „hospodárske subjekty uplatňujú pri uvádzaní dreva alebo výrobkov z dreva na trh náležitú starostlivosť. Na tento účel používajú rámec postupov a opatrení, ďalej len ‚systém náležitej starostlivosti‘, ako sa stanovuje v článku 6“. Článok 6 toho istého nariadenia v príslušnej časti stanovuje, že „systém náležitej starostlivosti uvedený v článku 4 ods. 2 obsahuje tieto prvky… b) postupy hodnotenia rizika, ktoré hospodárskemu subjektu umožňujú analyzovať a hodnotiť riziko uvedenia na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov získaných z takéhoto dreva. V takýchto postupoch sa zohľadnia informácie uvedené v písmene a), ako aj relevantné kritériá hodnotenia rizika vrátane: – zaistenia súladu s uplatniteľnými právnymi predpismi, ktorého súčasťou môže byť certifikácia alebo iné systémy overenia treťou stranou, ktoré sa vzťahujú na súlad s uplatniteľnými právnymi predpismi, – rozšírenosti nelegálnej ťažby dreva špecifického druhu dreviny, – rozšírenosti nelegálnej ťažby dreva alebo nelegálnych postupov v krajine ťažby a/alebo v regióne v rámci krajiny, kde sa drevo vyťažilo vrátane zváženia rozšírenosti ozbrojeného konfliktu…“.


21      V tejto súvislosti treba zdôrazniť slovo „primeraná“, keďže – ako sa uvádza v odôvodnení 15 nariadenia o dreve – cieľom zamýšľanej vysledovateľnosti dreva a výrobkov z dreva je zároveň zabrániť zavedeniu zbytočnej administratívnej záťaže pre účastníkov trhu.


22      Pojem „obchodník“ je vymedzený v článku 2 písm. d) nariadenia o dreve ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti na vnútornom trhu predáva alebo kupuje drevo alebo výrobky z dreva, ktoré už boli uvedené na vnútorný trh“.


23      Pozri článok 5 nariadenia o dreve.


24      Povinnosť náležitej starostlivosti sa neukladá „obchodníkom“, pričom pojem obchodník je vymedzený v článku 2 písm. d) nariadenia ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti na vnútornom trhu predáva alebo kupuje drevo alebo výrobky z dreva, ktoré už boli uvedené na vnútorný trh“.


25      Je zrejmé, že dovezené drevo alebo výrobky z dreva už mohli byť nejaký čas v obehu mimo vnútorného trhu, pričom mohli prejsť viacerými postupmi spracovania, a že miesto dovozu môže byť veľmi vzdialené od miesta, kde boli predmetné stromy prvýkrát vyrúbané. Normotvorca EÚ však nemá pred dovozom dreva alebo výrobkov z dreva do Európskej únie právomoc ovplyvňovať obchod s týmto drevom a výrobkami z dreva prostredníctvom vnútornej regulácie.


26      Na pojednávaní sa diskutovalo o tom, kto by bol „hospodárskym subjektom“ v hypotetickom prípade, keď niekto vyrúbe strom bez povolenia s cieľom predať získané drevo alebo výrobky z dreva na vnútornom trhu. Je v takom prípade „hospodárskym subjektom“ v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia o dreve správca lesa alebo „zlodej dreva“? O takom prípade normotvorca EÚ pri prijímaní nariadenia o dreve pravdepodobne neuvažoval. Keďže však takáto situácia môže v praxi samozrejme nastať, podľa môjho názoru a v súlade so stanoviskom slovenskej vlády by „hospodárskym subjektom“ na účely nariadenia o dreve mal byť stále správca lesa, a nie „zlodej dreva“. Je to preto, lebo len správca lesa je schopný zabezpečiť legálnosť ťažby, a tým splniť povinnosť náležitej starostlivosti podľa článku 4 ods. 2 nariadenia o dreve. Na druhej strane „zlodej dreva“ by túto povinnosť nikdy nemohol splniť, a teda by nemohol začať obchodný reťazec na vnútornom trhu, ktorý má nariadenie o dreve regulovať. Povinnosť náležitej starostlivosti by v takom prípade bola splnená tým, že by správca lesa do svojho systému náležitej starostlivosti okrem iného vložil opis stromov, ktoré boli nelegálne vyrúbané, spolu s hodnotením, že hrozí riziko, že získané ukradnuté drevo bude nezákonne uvedené na vnútorný trh.


27      Zdá sa, že takúto situáciu mala na mysli Komisia aj v scenári 10a oznámenia Komisie z 12. februára 2016 – Usmerňovací dokument k nariadeniu EÚ o dreve [C(2016) 755 final, s. 18 a 19)]. V príslušnej časti tohto dokumentu sa uvádza: „[Scenáre 10 a 10a slúžia na ilustráciu skutočnosti, že drevo na pni nespadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia. V závislosti od podrobných zmluvných ustanovení môže byť ‚hospodárskym subjektom‘ buď majiteľ lesa alebo spoločnosť, ktorá má právo ťažiť drevo na účely distribúcie alebo použitia v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti.]… Majiteľ lesa Z predá spoločnosti A právo na ťažbu dreva na pni na pozemku majiteľa Z na účely distribúcie alebo použitia v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti spoločnosti A. Spoločnosť A sa stáva hospodárskym subjektom vtedy, keď vyťaží drevo na účely distribúcie alebo použitia v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti.“