Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 5. októbra 2023(1)
Vec C‑298/22
Banco BPN/BIC Português, SA,
Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, pobočka v Portugalsku,
Banco Português de Investimento SA (BPI),
Banco Espírito Santo SA, v likvidácii,
Banco Santander Totta SA,
Barclays Bank Plc,
Caixa Económica Montepio Geral – Caixa Económica Bancária, SA,
Caixa Geral de Depósitos, SA,
Unión de Créditos Inmobiliários, SA, Establecimiento Financiero de Crédito, Sucursal em Portugal,
Caixa Central de Crédito Agrícola Mútuo CRL,
Banco Comercial Português SA
proti
Autoridade da Concorrência,
za účasti
Ministério Público
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Kartely – Článok 101 ZFEÚ – Dohody medzi podnikateľmi – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Výmena informácií medzi úverovými inštitúciami – Informácie o obchodných podmienkach a hodnotách produkcie“
I. Úvod
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ a podmienok, za ktorých možno výmenu informácií medzi konkurujúcimi si podnikmi kvalifikovať ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“.
2. Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi viacerými bankovými inštitúciami a Autoridade da Concorrência (Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, Portugalsko; ďalej len „AdC“), žalovaným vo veci samej, vo veci rozhodnutia tohto úradu o uložení pokuty uvedeným bankovým inštitúciám pre porušenie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže a článku 101 ZFEÚ, ktoré má formu účasti na zosúladenom postupe prejavujúcom sa neformálnou koordináciou medzi konkurentmi prostredníctvom výmeny citlivých strategických informácií.
3. Prejednávaná vec je špecifická tým, že AdC kvalifikoval ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa „samostatnú“ výmenu informácií bez toho, aby konštatoval existenciu kartelu, pričom túto právnu kvalifikáciu spochybňujú spomenuté bankové inštitúcie, ktoré tvrdia, že táto výmena informácií nemala stupeň škodlivosti na takúto kvalifikáciu, a tak by bolo potrebné prihliadnuť nielen na cieľ uvedenej výmeny, ale aj na jej následky. Vnútroštátny súd sa domnieva, že judikatúra Súdneho dvora neobsahuje precedensy, ktoré by mohli poskytnúť užitočné usmernenia na riešenie prejednávaného prípadu, a preto sa v tejto súvislosti obrátil s otázkami na Súdny dvor.
4. Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť hlbšie rozpracovať judikatúru, pokiaľ ide o analýzu výmeny informácií medzi konkurentmi z hľadiska článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Súdny dvor tak bude mať znovu príležitosť zaoberať sa pojmom obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, o ktorom sa síce dlhodobo diskutuje, no ktorý je ešte stále koncepčne veľmi nejednoznačný a vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu.
II. Právny rámec
5. Vnútroštátny súd pripomína Lei n.º 19/2012, que aprova o novo regime da concorrência (zákon č. 19/2012, ktorým sa stanovuje nový právny rámec hospodárskej súťaže) z 8. mája 2012 (ďalej len „zákon o hospodárskej súťaži“)(2), ktorý nahradil Lei n.º 18/2003, ktorým sa stanovuje právny rámec hospodárskej súťaže z 11. júna (3). Článkom 9 zákona o hospodárskej súťaži, nazvaným „Dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia združení podnikov“ (ako aj bývalým článkom 4 zákona č. 18/2003 s názvom „Zakázané postupy“), sa v podstate preberá obsah článku 101 ZFEÚ.
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
6. Dňa 9. septembra 2019 AdC prijal rozhodnutie, ktorým uložil žalobkyniam vo veci samej pokutu za účasť na samostatnej („standalone“)(4) výmene informácií porušujúcej článok 101 ZFEÚ a rovnocenné vnútroštátne ustanovenia.
7. Tento úrad dospel k uvedenému záveru na základe konštatovania, že sporná výmena informácií predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, čo ho oslobodzuje od potreby zisťovať prípadné následky tohto obmedzenia pre trh. Spomenutý úrad nekládol okrem toho dotknutým podnikom za vinu účasť na inej forme postupu obmedzujúceho hospodársku súťaž, s ktorou mohla výmena informácií súvisieť, akou je dohoda o cenách alebo rozdelení trhov.
8. Žalobkyne vo veci samej podali proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko), ktorý má postavenie vnútroštátneho súdu, s odôvodnením, že spornú výmenu informácií nemožno samu osebe považovať za dostatočne škodlivú na to, aby nebolo potrebné preskúmať jej následky. Podľa nich AdC v tejto súvislosti nezobral do úvahy najmä hospodársky, právny a regulačný kontext, do ktorého táto výmena patrila, hoci bolo potrebné zohľadniť ho predtým, ako bolo možné konštatovať existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
9. Vnútroštátny súd vydal 28. apríla 2022 takmer 2 000 stranový medzitýmny rozsudok, v ktorom uviedol, ktoré zo skutočností obsiahnutých v rozhodnutí AdC treba považovať za preukázané. Tento súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania zhrnul tento rozsudok tak, že rozdelil jeho opis na päť podnadpisov venovaných povahe vymieňaných informácií, forme koordinácie, sledovanému cieľu, právnemu a hospodárskemu kontextu, ako aj uvádzanej existencii účinkov v prospech hospodárskej súťaže.
10. Po prvé, pokiaľ ide o povahu vymieňaných informácií, tieto informácie sa týkali trhu s hypotekárnymi úvermi, so spotrebiteľskými úvermi, ako aj trhu s podnikateľskými úvermi. Vymieňali sa dva druhy informácií týkajúcich sa týchto trhov, a to:
– súčasné a budúce obchodné „podmienky“, konkrétne tabuľky s úverovými rozpätiami (spread), výpožičné kapacity klientov a rizikové parametre, ktoré vzhľadom na úroveň kompletnosti a systematizácie vymieňaných informácií neboli v čase výmeny verejne dostupné;
– „objemy produkcie“, teda individualizované výšky úverov poskytnutých v priebehu predchádzajúceho mesiaca podľa dotknutých subjektov. Tieto údaje sa poskytovali rozčlenene a neboli dostupné v tejto podobe ani z iného zdroja v čase výmeny ani neskôr.
11. Po druhé, pokiaľ ide o trvanie a formu výmeny informácií, vnútroštátny súd uvádza, že sa uskutočňovala od mája 2002 do marca 2013. Prejavovala sa v podobe dvojstranných alebo mnohostranných inštitucionalizovaných kontaktov udržiavaných prostredníctvom telefonickej alebo e‑mailovej komunikácie, a to s plným vedomím nadriadených.
12. Po tretie, pokiaľ ide o cieľ, ktorý dotknuté banky sledovali touto výmenou, keďže mohli vďaka nej získavať podrobné, systematizované, aktuálne a presné údaje o ponukách konkurentov, tento súd z toho vyvodzuje, že cieľom tejto výmeny bolo znížiť mieru neistoty spojenú so strategickým správaním konkurentov s cieľom znížiť riziko obchodného tlaku.
13. Po štvrté, pokiaľ ide o právny a hospodársky kontext tejto výmeny, v roku 2013 spravovalo šesť najväčších úverových inštitúcií v Portugalsku, ktoré boli všetky zapojené do výmeny informácií, 83 % všetkých aktív bánk z celého sektora v celoštátnom meradle. Navyše od polovice roku 2008 na rozdiel od vývoja indexu Euribor odzrkadľujúceho medzibankové úrokové sadzby v eurozóne, ktorý vtedy značne poklesol, úrokové rozpätia uplatňované finančnými inštitúciami na nové hypotekárne úvery výrazne vzrástli, čo zmiernilo pokles úrokovej sadzby pre konečných klientov(5). V zhrnutí medzitýmneho rozsudku sa v rovnako nazvanej časti „Právny a hospodársky kontext“ spresňuje, že sporné výmeny informácií prebiehali pravidelne a organizovane v uzavretom okruhu. Okrem toho sa týkali strategických neverejných alebo ťažko dostupných, respektíve systematizovateľných informácií. Tieto informácie sa totiž líšili od informácií, ktoré úverové inštitúcie poskytovali v súlade so svojimi povinnosťami informovať spotrebiteľov.
14. Po piate, pokiaľ ide o existenciu potenciálne priaznivých alebo aspoň ambivalentných účinkov na hospodársku súťaž, v spomenutom zhrnutí sa uvádza, že: uvedené banky nedokázali ani preukázať, ani identifikovať: i) zisky z efektívnosti, ku ktorým by viedli výmeny informácií, ii) tieto zisky z efektívnosti boli prerozdelené v prospech spotrebiteľov a iii) ani obmedzenia hospodárskej súťaže boli nevyhnutné.
15. Napokon, aj keď vnútroštátny súd sám konštatuje, že predmetná výmena môže prispieť k zníženiu obchodného tlaku a miery neistoty spojenej so strategickým správaním konkurentov na trhu, čo by mohlo vyústiť do neformálnej koordinácie obmedzujúcej hospodársku súťaž, domnieva sa, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania má opodstatnenie z dôvodu neexistencie precedensov v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa prejednávaného prípadu.
16. Za týchto podmienok sa Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bráni článok 101 ZFEÚ… tomu, aby sa za obmedzenie hospodárskej súťaže považovala rozsiahla každomesačná výmena informácií medzi konkurentmi týkajúca sa podmienok uplatniteľných na transakcie (najmä úverové rozpätia a súčasné a budúce rizikové premenné), ako aj (mesačných, individualizovaných a rozčlenených) údajov o produkcii v oblasti ponuky hypotekárnych, podnikateľských a spotrebiteľských úverov, ktorá sa uskutočňovala pravidelne a na báze vzájomnosti v odvetví retailového bankovníctva v rámci koncentrovaného trhu s prekážkami vstupu, čím sa umelo zvýšila transparentnosť a znížila neistota týkajúca sa strategického správania konkurentov?
2. V prípade kladnej odpovede, bráni článok 101 ZFEÚ takejto kvalifikácii, ak sa nezistilo a ani nebolo možné zistiť nijaké zvýšenie efektívnosti, ani ambivalentný alebo priaznivý vplyv na hospodársku súťaž, ktoré by vyplývali z tejto výmeny informácií?“
17. Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru žalobkyne, AdC a Ministério Público. Písomné pripomienky predložili aj portugalská, grécka, talianska a maďarská vláda, Európska komisia, ako aj Dozorný úrad EZVO. Žalobkyne, AdC, portugalská a grécka vláda, ako aj Dozorný úrad EZVO a Komisia predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. júna 2023.
IV. Analýza
A. Úvodné pripomienky
18. Na úvod je potrebné poznamenať, že žalobkyne takmer jednomyseľne venovali veľkú časť svojich písomných pripomienok spochybneniu toho, ako vnútroštátny súd opísal skutkové okolnosti sporu vo veci samej, pričom dokonca tvrdili, že Súdny dvor je povinný zmeniť skutkový stav, ktorý opísal tento súd, aby mu mohol poskytnúť užitočnú odpoveď.(6)
19. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ založeného na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré viedli k tomuto sporu, neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu.(7) Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že Súdny dvor je oprávnený rozhodnúť len o výklade a platnosti právneho predpisu Únie, nemôže overiť správnosť skutkového rámca uvedeného týmto súdom ani rozhodnúť o dôvodnosti tvrdení niektorých účastníkov konania smerujúcich k spochybneniu relevantnosti skutkového stavu, ktorý opísal vnútroštátny súd vo svojom návrhu.
20. Výklad ustanovenia práva Únie, ktorý má podať Súdny dvor, v skutkovom kontexte opísanom vnútroštátnym súdom však nezakladá žiadnu domnienku, pokiaľ ide o to, že práve o tento stav ide vo veci samej. Vždy tak napokon prináleží vnútroštátnemu súdu preveriť, či skutkové okolnosti, ktoré oznámil Súdnemu dvoru, naozaj zodpovedajú situácii, o ktorú ide vo veci samej.
21. Tento záver nemožno spochybniť povinnosťou vnútroštátnych súdov, na ktorú sa odvolávajú žalobkyne, presne opísať skutkové okolnosti, za ktorých sa kladú prejudiciálne otázky. Aj keď má totiž takáto povinnosť umožniť Súdnemu dvoru presvedčiť sa, že prejudiciálny návrh nie je neprípustný, faktom zostáva, že na to, aby bol návrh podľa ustálenej judikatúry neprípustný, nesmie mať požadovaný výklad práva Únie nijakú súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo musí ísť o hypotetický problém, alebo Súdny dvor nemôže disponovať poznatkami o skutkových alebo právnych okolnostiach, potrebnými na riadne zodpovedanie otázok, ktoré mu boli položené(8), čo v prejednávanej veci neplatí.
22. Nie je preto opodstatnené vyjadrovať sa k výhradám predneseným žalobkyňami, čo sa týka relevantnosti skutkového stavu uvádzaného vnútroštátnym súdom. To isté platí aj o návrhoch na preformulovanie prejudiciálnych otázok, ktoré predložili žalobkyne a v ktorých žalobkyne vyzývajú Súdny dvor, aby (opätovne) preskúmal opis skutkových okolností predložený vnútroštátnym súdom a prekvalifikoval ich, čo je úloha prislúchajúca výlučne vnútroštátnemu súdu.
23. Treba napokon poznamenať, že formulácia otázok vnútroštátnym súdom podľa všetkého naznačuje, že na druhú prejudiciálnu otázku treba zodpovedať iba vtedy, ak by bola odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku kladná. Nazdávam sa, že v takej záležitosti, o akú ide vo veci samej, v ktorej je hlavnou problematikou problematika preukázania, či výmena informácií nesúca také znaky konštatované v prejednávanej veci predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, je potrebné spoločne posúdiť aspekty uvedené v obidvoch týchto prejudiciálnych otázkach. Zvýšenie efektívnosti alebo uvádzané účinky v prospech hospodárskej súťaže, ktorých sa týka druhá prejudiciálna otázka, teda budú relevantné v rámci analýzy právneho a hospodárskeho kontextu, v ktorom treba posúdiť výmenu informácií s cieľom určiť, či predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
B. O prvej a druhej prejudiciálnej otázke
24. Obidve prejudiciálne otázky, ktoré položil vnútroštátny súd, sa týkajú právnej kvalifikácie výmeny informácií nesúcej znaky opísané v bodoch 10 až 14 vyššie ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
25. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ sa úloha Súdneho dvora obmedzuje na výklad ustanovení práva Únie, v súvislosti s ktorými mu boli položené otázky, v prejednávanej veci v súvislosti s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ. V konečnom dôsledku teda posúdenie, či vzhľadom na všetky relevantné okolnosti charakterizujúce situáciu vo veci samej a hospodársky a právny kontext, do ktorého táto situácia patrí, je cieľom spornej dohody obmedzenie hospodárskej súťaže, neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu.(9) Súdny dvor však pri rozhodovaní v prejudiciálnom konaní môže na základe skutočností uvedených v spise, ktorý má k dispozícii, poskytnúť objasnenia, ktoré majú vnútroštátny súd viesť pri jeho výklade, aby mohol rozhodnúť o spore.(10)
26. Pred preskúmaním týchto otázok považujem za užitočné pripomenúť význam pojmu „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ a zároveň poskytnúť určité spresnenia týkajúce sa rámca jeho uplatňovania na výmenu informácií.
1. O pojme obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa
a) O všeobecných zásadách stanovených v judikatúre Súdneho dvora
27. Na to, aby sa na dohodu, rozhodnutie združení podnikateľov alebo zosúladený postup vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať „za cieľ alebo následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu dostatočne citeľným spôsobom.(11) V tejto súvislosti treba pripomenúť, že protisúťažný cieľ a protisúťažný účinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na účely posúdenia, či sa na takúto dohodu vzťahuje zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Alternatívna povaha tejto podmienky označená spojkou „alebo“ teda vedie v prvom rade k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ dohody.(12)
28. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora majú niektoré typy koordinácie medzi podnikmi dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, aby preskúmanie ich účinkov nebolo nevyhnutné. Táto judikatúra sa opiera o skutočnosť, že určité formy koordinácie medzi podnikmi možno považovať za poškodzujúce riadne fungovanie hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy.(13)
29. Na účely posúdenia, či dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie združenia podnikov má dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby mohlo byť považované za obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústrediť sa na obsah jeho ustanovení, na ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí.(14)
30. Je však potrebné zdôrazniť, že pojem obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa treba vykladať reštriktívne. Z toho vyplýva, že v prípade, že analýza koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, je potrebné skúmať jeho následky a aby bolo možné ho zakázať, požadovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich obmedzenie hospodárskej súťaže.(15)
31. Napokon je potrebné pripomenúť, že nie je podstatný rozdiel medzi konaniami podnikov, ktoré možno kvalifikovať ako obmedzovanie hospodárskej súťaže v nadväznosti na preskúmanie ich následkov alebo ich cieľa, keďže sú obe typy zakázané v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Dichotómia cieľ/následok je totiž predovšetkým procesným nástrojom, ktorým sa má orgán na ochranu hospodárskej súťaže riadiť pri posudzovaní podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ a zdrojoch, ktoré má na to použiť, v závislosti od okolností veci(16).
b) O potrebe mať k dispozícii „presvedčivú a spoľahlivú prax“, aby sa postup považoval za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa
32. Vnútroštátny súd predložil v rámci prvej prejudiciálnej otázky okruh otázok, medzi ktorými sa nachádza aj otázka potreby mať k dispozícii presvedčivú a spoľahlivú prax v zmysle judikatúry Súdneho dvora, aby bolo možné takú „samostatnú“ výmenu informácií, o akú ide vo veci samej, kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Inými slovami, vnútroštátny súd sa pýta, či musí nevyhnutne existovať precedens na to, aby bolo možné konštatovať, že určitý druh správania predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
33. Na túto otázku treba odpovedať záporne.
34. Treba v prvom rade pripomenúť, že zo samotného znenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ a predovšetkým z výrazu „najmä“ vyplýva, že toto ustanovenie neobsahuje taxatívne vymedzený zoznam dohôd, ktoré majú za „cieľ“ alebo „následok“ obmedzenie hospodárskej súťaže. Iné druhy dohôd tak možno považovať za obmedzenie „na základe cieľa“, ak je takáto kvalifikácia vykonaná v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora.(17)
35. V druhom rade treba konštatovať, že hoci Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch – a to najmä v rozsudkoch z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, ďalej len „rozsudok „CB/Komisia“), a z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. (C‑228/18, EU:C:2020:265, ďalej len „rozsudok Budapest Bank“) – skutočne zdôraznil potrebu mať dostatočne presvedčivú a spoľahlivú prax na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že dohoda svojou povahou poškodzuje riadne fungovanie hospodárskej súťaže, a preto ju možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa,(18) jasne uznal, že skutočnosť, že Komisia nepovažovala dohodu určitého typu za obmedzujúcu hospodársku súťaž už na základe jej samotného cieľa, nemôže sama osebe brániť Komisii, aby tak urobila v budúcnosti po individuálnom a dôkladnom preskúmaní sporných postupov(19). Akýkoľvek iný výklad by znamenal zbavenie účinnosti ustanovenia Zmluvy, ktoré je sformulované tak, aby zahŕňalo nové kategórie obmedzení hospodárskej súťaže, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti.
36. Preto je potrebné zamietnuť tvrdenie niektorých žalobkýň, že existencia presvedčivej a spoľahlivej praxe je predchádzajúcou podmienkou na to, aby sa postup mohol považovať za obmedzenie z hľadiska cieľa, a že na základe toho musia súdy alebo vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže nevyhnutne preukázať existenciu precedensu, aby správanie kvalifikovali ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.(20)
37. V treťom rade je potrebné pripomenúť, že základné právne kritérium na určenie toho, či dohoda alebo zosúladený postup predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, spočíva v zistení, že takáto dohoda alebo takýto postup má sám osebe dostatočný stupeň poškodzovania hospodárskej súťaže, takže netreba skúmať jeho následky.(21)
38. Dohody alebo postupy, ktoré možno prirovnať k správaniu alebo kategóriám správania, o ktorých škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži niet pochýb na základe získanej praxe, budú v zásade tomuto kritériu zodpovedať jednoduchšie. Existencia presvedčivej a spoľahlivej praxe, pokiaľ ide o škodlivosť protisúťažného postupu, totiž „zvyšuje“ pravdepodobnosť, že postup, ktorý nesie tie isté znaky ako iný postup, ktorý bol už skôr kvalifikovaný ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, bude tiež takto kvalifikovaný.(22) Ako však bolo spomenuté v bode 34 vyššie, neexistencia precedensov nebráni orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, aby dohody, pri ktorých sa po individuálnom a dôkladnom preskúmaní ukáže, že poškodzujú hospodársku súťaž, kvalifikovali ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
39. Okrem toho skutočnosť, že všetky znaky dohody, ktorú orgán na ochranu hospodárskej súťaže prešetruje, nie sú totožné s postupom, ktorý bol už skôr kvalifikovaný ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, neznamená, že nejestvuje dostatočne presvedčivá a spoľahlivá prax v súvislosti s ňou. Vyžadovať totiž absolútnu zhodu všetkých znakov takýchto dohôd (a to i na relevantných trhoch), čo zjavne tvrdia niektoré žalobkyne, by totiž neodôvodnene zúžilo rozsah pôsobnosti pojmu obmedzenie z hľadiska cieľa a mimoriadne sťažilo jeho použitie orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže.
40. Vzhľadom na nevyhnutnosť reštriktívneho výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, aj keď postupy, pre ktoré nejestvujú precedensy, možno považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, by sa však táto kvalifikácia mala obmedzovať iba na prípady, v ktorých je protisúťažná povaha dohody alebo postupu zjavná, alebo prípady, keď predmetné postupy nemajú nijaké iné hodnoverné vysvetlenie ako obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu.(23)
c) O zohľadnení právneho a hospodárskeho kontextu v rámci posúdenia obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a jeho odčlenení od analýzy účinkov obmedzujúcich hospodársku súťaž
41. Druhý veľký okruh otázok sa v prejednávanej veci týka zohľadnenia právneho a hospodárskeho kontextu v rámci posúdenia obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ako aj rozlíšenia medzi zohľadnením kontextu a preskúmaním účinkov v rámci posúdenia obmedzenia hospodárskej súťaže.
42. Je potrebné po prvé pripomenúť, že zohľadnenie právneho a hospodárskeho kontextu v rámci analýzy obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa má predovšetkým potvrdiť alebo vyvrátiť počiatočné konštatovanie protisúťažného cieľa určitého postupu, ktoré bolo uskutočnené na základe iných skutočností, ktoré sú vlastné tomuto postupu.
43. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Súdny dvor sa vo svojom rozsudku vydanom vo veci Budapest Bank odvolal na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek, podľa ktorých si konštatovanie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa vyžaduje analýzu v dvoch krokoch.(24) Orgánom na ochranu hospodárskej súťaže tak prislúcha v prvom kroku určiť, či dohoda vzhľadom na svoj obsah a ciele patrí do kategórie dohôd, ktoré sú škodlivé pre hospodársku súťaž vzhľadom na získanú presvedčivú a spoľahlivú prax (alebo v prípade absencie takejto praxe, ak je zjavné, že sú škodlivé).(25) V druhom kroku musia tieto orgány vykonať „základné preskúmanie reality“ s cieľom overiť, či neexistujú osobitné okolnosti právneho a hospodárskeho kontextu predmetnej dohody, ktoré by mohli vyvolávať pochybnosti o údajnej škodlivosti tejto dohody.(26)
44. Cieľom preskúmania právneho a hospodárskeho kontextu je zabrániť riziku „falošnej pozitivity“, ktorá môže vyplynúť z formálnej analýzy dohody oddelenej od „ekonomickej reality“ a právneho a regulačného prostredia, do ktorého táto dohoda patrí. Účel dohody sa totiž nesmie posudzovať abstraktne, ale konkrétne s ohľadom na reálne podmienky fungovania trhu s prihliadnutím na každú relevantnú skutočnosť.(27) Tento prístup presnejšie odráža vývoj judikatúry Súdneho dvora a prechod od širokého a formalistického výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa k reštriktívnejšiemu výkladu založenému na systematike a praxi súvisiacej s týmto pojmom.(28)
45. Po druhé analýza hospodárskeho kontextu, do ktorého postup patrí, by sa nemala zamieňať s analýzou účinkov, ktorá zahŕňa dodatočné dôkazné bremeno a podrobnejšie preskúmanie následkov dohody na trh na to, aby sa preukázala existencia obmedzenia hospodárskej súťaže. V opačnom prípade by dichotómia obmedzenia z „hľadiska cieľa“ a z „hľadiska účinku“ už nemala nijaký zmysel.
46. Hoci sa toto rozlíšenie môže zdať z teoretického hľadiska pomerne jednoduché, jeho praktické uplatnenie je zložitejšie. Zohľadnenie hospodárskeho a právneho kontextu, v ktorom sa dohoda uplatňuje, môže totiž v niektorých prípadoch mimoriadne sťažiť prehľad o tom, kde sa končí preskúmanie dohody z hľadiska jej cieľa a kde sa začína preskúmanie dohody z hľadiska jej následkov. Nejasnosti môže navyše vyvolať aj skutočnosť, že Súdny dvor vo svojej judikatúre dospel k záveru, že posúdenie následkov dohôd alebo postupov z hľadiska článku 101 ZFEÚ znamená, tak ako konštatovanie obmedzenia z hľadiska cieľa, potrebu zobrať do úvahy konkrétny rámec, do ktorého dohoda patrí, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúru trhu.(29)
47. Rozdiel medzi týmito dvomi kategóriami obmedzení hospodárskej súťaže vychádza v podstate z intenzity ich preskúmania. V prípadoch, v ktorých je protisúťažný cieľ ľahko rozpoznateľný, by sa teda analýza hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého postup patrí, mala obmedzovať na to, čo je výslovne nevyhnutné na potvrdenie alebo vyvrátenie škodlivosti a protisúťažného cieľa, ktorý vyplýva z analýzy obsahu a cieľov sporného postupu.(30) Z toho vyplýva, že takáto analýza nemôže v zásade nijako napraviť absenciu skutočnej identifikácie protisúťažného cieľa prostredníctvom preukázania potenciálnych účinkov dotknutých opatrení.(31)
48. Ako bolo pripomenuté v bode 28 vyššie, aby bolo možné konštatovať protisúťažný cieľ dohody, musí sa dať určiť, že táto dohoda je konkrétne spôsobilá obmedziť hospodársku súťaž bez toho, aby bolo potrebné skúmať jej následky. Analýza protisúťažného cieľa dohody by preto mala prejsť do analýzy protisúťažných následkov uvedenej dohody, len ak sa preukáže, že napriek analýze všetkých relevantných vlastných a kontextuálnych okolností nie je možné určiť, že táto dohoda je spôsobilá obmedziť hospodársku súťaž.(32) Tak by to napríklad bolo, ak by analýza právneho a hospodárskeho kontextu vyvolávala pochybnosti o zistenej mimoriadnej škodlivosti dohody (v prvom kroku overovania) alebo by aspoň mala nejednoznačné účinky.
49. Po tretie, ako Súdny dvor nedávno pripomenul v rozsudku vo veci HSBC(33), ak sa účastníci dohody dovolávajú prosúťažných účinkov spojených s touto dohodou, tieto účinky musia byť ako prvky kontextu tejto dohody riadne zohľadnené na účely jej kvalifikácie ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keďže môžu spochybniť celkové posúdenie stupňa dostatočnej škodlivosti predmetného zosúladeného postupu pre hospodársku súťaž a v dôsledku toho jej kvalifikácie ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.(34) Jednoduché nepodložené tvrdenie o pozitívnych účinkoch spornej dohody na hospodársku súťaž však nemôže stačiť na vylúčenie jej kvalifikácie ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.(35) Na to, aby sa považovali za preukázané, relevantné a vlastné dotknutej dohode, teda musia byť tieto prosúťažné účinky dostatočne významné, aby umožňovali dôvodne pochybovať o dostatočne škodlivej povahe dotknutej dohody pre hospodársku súťaž, a teda o jej protisúťažnom cieli.(36)
50. Po štvrté, hoci zohľadnenie vyššej efektívnosti alebo uvádzaných prosúťažných účinkov tvorí súčasť právneho a hospodárskeho kontextu, v ktorom sa má výmena informácií posúdiť, je potrebné spresniť, že v tomto kroku sa analýza líši od analýzy realizovanej podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorá po preukázaní obmedzenia hospodárskej súťaže smeruje k preskúmaniu, či sú splnené podmienky na uplatnenie výnimky.(37) Zohľadnenie pozitívnych účinkov na hospodársku súťaž má totiž za účel nie vylúčiť kvalifikáciu obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ale pochopiť objektívnu závažnosť dotknutého postupu a v dôsledku toho vymedziť spôsoby dokazovania.(38)
2. O uplatnení pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa na výmenu informácií
51. Na úvod je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojmy „dohoda“, „rozhodnutia združení podnikov“ a „zosúladený postup“ uvedené v článku 101 ods. 1 ZFEÚ zahŕňajú, zo subjektívneho hľadiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlišujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú.(39) Z toho vyplýva, že kritériá vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora na účely posúdenia, či cieľom alebo následkom konania je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, sú uplatniteľné, či už ide o dohodu, rozhodnutie alebo zosúladený postup(40).
52. Okrem toho, pokiaľ ide o definíciu zosúladeného postupu, Súdny dvor rozhodol, že takýto postup predstavuje formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutočneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi nimi.(41) Od vydania rozsudku zo 16. decembra 1975 vo veci Suiker Unie a i./Komisia (40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, EU:C:1975:174, bod 288) sa navyše uznáva, že výmena informácií môže predstavovať samostatné porušenie, na ktoré sa vzťahuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ.(42)
53. Z článku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že pojem zosúladený postup zahŕňa okrem zosúlaďovania postupu medzi dotknutými podnikmi konanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúlaďovania a vzťah príčiny a následku medzi týmito dvoma skutočnosťami. Súdny dvor však rozhodol, že s výhradou dôkazu opaku, ktorý zaťažuje dotknuté hospodárske subjekty, je potrebné predpokladať, že podniky zúčastňujúce sa na zosúlaďovaní postupu a naďalej pôsobiace na trhu pri určovaní svojho konania na tomto trhu zohľadňujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi.(43)
54. Výmena informácií, ktorá zmierňuje alebo odstraňuje stupeň neistoty o fungovaní dotknutého trhu, čoho dôsledkom je obmedzenie hospodárskej súťaže medzi podnikmi, sa tak považuje za konanie v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ.(44) Ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže totiž zahŕňajú požiadavku nezávislosti hospodárskych subjektov. Táto požiadavka pritom síce nevylučuje právo hospodárskych subjektov triezvo sa prispôsobiť zistenému alebo očakávanému správaniu ich konkurentov, je však jasne v rozpore s nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito hospodárskymi subjektmi, ktorých predmetom alebo následkom je buď ovplyvnenie správania skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takého konkurenta so správaním na trhu, o ktorom hospodársky subjekt rozhodol alebo ktoré sám zamýšľa.(45)
55. Aj keď však Súdny dvor už viackrát musel skúmať zlučiteľnosť výmeny informácií s článkom 101 ods. 1. ZFEÚ, nespresnil vždy jasne, či sa kritériá, na ktoré odkazuje, a najmä kritérium zníženia alebo odstránenia neistoty o fungovaní trhu, týkajú pojmu obmedzenie vo všeobecnosti, či sa tento pojem týka len obmedzení z hľadiska následku alebo či umožňuje preukázať aj protisúťažný cieľ.(46) Nie je však prekvapujúce, že vyššie uvedené kritérium slúži rovnako na identifikáciu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a z hľadiska následku. Ako bolo spomenuté v bode 31 vyššie, rozlíšenie medzi obmedzením hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a z hľadiska následku sa týka predovšetkým dokazovania.
56. Je však potrebné spresniť, že Súdny dvor sa v niektorých rozsudkoch, v ktorých sa spomínal pojem obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v kontexte výmeny informácií, usiloval bližšie objasniť okolnosti, za ktorých sa má použiť kvalifikácia obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Súdny dvor predovšetkým rozhodol, že protisúťažný cieľ treba pripísať výmene informácií spôsobilej vylúčiť neistotu v mysli dotknutých subjektov, pokiaľ ide o presný dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia správania na trhu, ktoré dotknuté podniky budú zavádzať,(47) a teda výmene spôsobilej priamo ovplyvniť obchodnú stratégiu konkurentov alebo poškodiť riadnu hospodársku súťaž na trhu(48). Platí to najmä v prípade, ak sa výmena informácií týka mimoriadne citlivých prvkov z hľadiska hospodárskej súťaže, ako sú budúce ceny alebo jedna zo zložiek týchto cien, ako to bolo vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky T‑Mobile a Dole, alebo vo veci, v ktorej bol nedávno vydaný rozsudok HSBC.
57. V prípade, že sa výmena informácií týka menej citlivých údajov z hľadiska práva hospodárskej súťaže alebo ak protisúťažný cieľ jasne nevyplýva z analýzy obsahu, cieľov a právneho a hospodárskeho kontextu, do ktorého táto výmena patrí, však Súdny dvor konštatoval, že je potrebné pristúpiť k analýze účinkov. Takéto riešenie bolo použité napríklad vo veci ASNEF, v ktorej výmena určitých údajov medzi bankovými inštitúciami smerovala k vytvoreniu bankového registra, a kde Súdny dvor konštatoval, že vzhľadom na určité opatrenia na nesprístupnenie citlivých údajov získaných [príslušnými bankami] neboli registre, ktoré si medzi sebou vymieňali, spôsobilé odhaliť ani postavenie konkurenčných podnikov na trhu ani ich obchodnú stratégiu.(49)
58. Vzhľadom na vyššie uvedené treba uviesť nasledujúce poznámky.
59. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že každú výmenu informácií medzi konkurentmi nemožno považovať za obmedzujúcu vo vzťahu k hospodárskej súťaži. Výmena informácií je totiž bežným javom na mnohých konkurenčných trhoch. Z ekonomickej teórie okrem toho vyplýva, že transparentnosť medzi hospodárskymi subjektmi môže prispieť k intenzifikácii hospodárskej súťaže, umožniť riešenie problémov súvisiacich s informačnou asymetriou a priniesť rôzne druhy zvýšenia efektívnosti, a tak zvýšiť efektívnosť trhov.(50)
60. V druhom rade z judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 54 vyššie vyplýva, že čo sa týka výmeny informácií medzi konkurentmi, rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní existencie porušenia článku 1 ods. 1 ZFEÚ je znižovanie neistoty, pokiaľ ide o strategické správanie konkurenta na trhu.
61. Posúdenie vyššie uvedeného kritéria pritom bezprostredne závisí od povahy informácií vymieňaných medzi konkurentmi. Len výmena strategických (alebo komerčne citlivých) informácií môže totiž znížiť neistotu na trhu a ovplyvniť nezávislosť strán v oblasti rozhodovania, a tak obmedziť hospodársku súťaž. Hoci nejestvuje presná definícia pojmu strategické (alebo komerčne citlivé) informácie, v zásade sa uznáva, že informácie, ktoré súvisia s cenami a množstvami, sú najstrategickejšie a po nich nasledujú informácie o nákladoch a dopyte.(51) Okrem toho strategická užitočnosť vymieňaných údajov môže tiež závisieť od súboru iných faktorov, ako je stupeň koncentrácie predmetného trhu, agregácia alebo dezagregácia informácií, ich vek, ako aj frekvencia predmetnej výmeny.(52)
62. V treťom rade, aj keď sa na výmenu informácií môže vzťahovať článok 101 ods. 1 ZFEÚ, skutočnosť, že sa táto výmena týka strategických informácií, ktoré môžu znížiť neistotu na trhu, automaticky neznamená, že ju treba považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
63. Vzhľadom na nevyhnutnosť reštriktívneho výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa možno takto kvalifikovať len výmenu informácií, v prípade ktorej je jasne a jednoznačne preukázané, že na základe jej znakov a bez toho, aby bolo potrebné skúmať jej následky, je splnené kritérium zníženia alebo odstránenia neistoty na trhu, čím priamo ovplyvňuje obchodnú stratégiu konkurentov, a tak im umožňuje prispôsobiť svoje správanie na trhu. Ako bolo spomenuté v bode 56 vyššie, toto kritérium sa považuje za splnené, ak sa výmena informácií týka kľúčových parametrov hospodárskej súťaže, ako sú súčasné a budúce kapacity a ceny.
64. Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že výmena informácií môže predstavovať postup obmedzujúci hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, ak z analýzy jej obsahu, cieľov a právneho a hospodárskeho kontextu, do ktorého patrí, vyplýva, že táto výmena má dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži. Okolnosť, že ide o „samostatnú“ výmenu v tom zmysle, že sa nespája s konštatovaním existencie kartelu, nemôže navyše spochybniť konštatovanie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa pod podmienkou, že táto výmena má dostatočný stupeň škodlivosti.(53)
3. O posúdení kvalifikácie obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v prejednávanom prípade
a) Úvodné pripomienky
65. Na úvod je potrebné pripomenúť, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vzhľadom na znaky predmetnej výmeny opísané v bodoch 10 až 14 vyššie sa táto výmena týkala súčasných a budúcich údajov, ktoré boli strategické z hľadiska práva hospodárskej súťaže a ktoré umožnili žalobkyniam získať presné informácie o ponukách ich konkurentov, čím im umožnili znížiť neistotu spojenú so strategickým správaním a zosúladiť sa vďaka neformálnej koordinácii.
66. Tento opis však spochybňujú žalobkyne, ktoré sa domnievajú, že v rozpore s tým, čo konštatuje AdC a vnútroštátny súd, vymieňané informácie vzhľadom na svoje znaky neumožňovali takúto koordináciu na trhu.(54)
67. Je však potrebné pripomenúť, že Súdnemu dvoru na jednej strane neprináleží overovať správnosť skutkového rámca uvedeného vnútroštátnym súdom(55) a že na druhej strane je úlohou vnútroštátneho súdu, aby so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti charakterizujúce situáciu vo veci samej a na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí, v konečnom dôsledku posúdil, či cieľom predmetnej výmeny informácií bolo obmedziť hospodársku súťaž.(56)
68. V nadväznosti na tieto spresnenia v prvom rade rozoberiem časť výmeny informácií, ktorá sa týka úverových rozpätí, následne v druhom rade rozoberiem výmenu týkajúcu sa objemov produkcie a v treťom a poslednom rade podmienky, za ktorých by sa na základe spoločnej analýzy oboch týchto druhov informácií v rámci tej istej výmeny mohlo konštatovať, že ide o výmenu s protisúťažným cieľom.
b) O informáciách týkajúcich sa „úverových rozpätí“
1) O obsahu vymieňaných informácií
69. Najskôr treba pripomenúť, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že „úverové rozpätia“, ktoré si banky medzi sebou vymieňali, tvoria kľúčovú zložku ceny.(57) Z tohto rozhodnutia navyše vyplýva, že žalobkyne sprístupnením jednej zo zložiek ceny, ktorú sa banky chystali stanoviť, medzi konkurentmi prispeli k zvýšeniu transparentnosti na trhu v dôsledku zníženia neistoty súvisiacej s ich súčasnou a budúcou stratégiou, čo umožnilo ostatným bankám využiť tieto informácie pri vymedzení svojej obchodnej stratégie a kedykoľvek sa zosúladiť vďaka neformálnej koordinácii.
70. Treba pritom na úvod poznamenať, že z judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 56 vyššie vyplýva, že výmenu, ktorá má také znaky, možno považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. V rozpore so stanoviskom, ktoré obhajujú niektoré žalobkyne, teda treba konštatovať, že existuje dostatočne presvedčivá a spoľahlivá prax umožňujúca dospieť k záveru, že takáto výmena zameraná na budúce ceny (alebo niektoré ich parametre) je vo svojej podstate protisúťažná najmä na základe mimoriadne vysokého rizika zosúladenia, ktoré predstavuje, takže ju možno považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
71. Rovnako je potrebné pripomenúť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa má výmena informácií medzi konkurentmi posudzovať so zreteľom na koncepciu vlastnú ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej musí každý hospodársky subjekt nezávisle určiť, akú politiku chce viesť na trhu.(58) Výmena informácií o faktoroch, ktoré sú rozhodujúce pre ceny, medzi konkurentmi je pritom zjavne v rozpore s touto požiadavkou nezávislosti, najmä pokiaľ sa tieto informácie týkajú budúcich zámerov v cenotvorbe umožňujúcich podnikom predvídať strategické obchodné nasmerovanie konkurenta a prispôsobiť sa mu, čím sa zníži konkurenčný tlak na trhu.
72. Navyše treba konštatovať, že okrem toho, že informácie o úverových rozpätiach sú dôverné v okamihu výmeny, majú osobitú dôležitosť pri zostavovaní ponúk úverov, ktoré banky ponúkajú svojim klientom. Hoci je bankový trh vysoko regulovaný, bankové inštitúcie tak majú voľnosť pri rozhodovaní, pokiaľ ide o stanovovanie úverových rozpätí, ktoré zabezpečuje strategické odlíšenie každej banky, a preto predstavuje kľúčový parameter súťaže medzi týmito inštitúciami.(59)
73. Obsah tejto výmeny sa teda vyznačuje dostatočným stupňom škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži a už z dôvodu jeho samotnej povahy možno konštatovať, že poškodzuje riadne fungovanie hospodárskej súťaže, pričom by postačoval na vyvodenie záveru o existencii správania, ktoré je prejavom zmeny konkurenčného procesu na relevantných trhoch(60).
74. Okrem toho na rozdiel od názoru obhajovaného niektorými žalobkyňami nie je nevyhnutné, aby sa zosúladený postup vzťahoval na všetky parametre hospodárskej súťaže. Takýto postup môže mať cieľ odporujúci hospodárskej súťaži dokonca aj vtedy, keď sa týka iba izolovaných parametrov, ako sú napríklad úverové rozpätia.(61) Skutočnosť, že konečná cena obsahuje ďalšie zložky, ktoré prípadne neboli (všetky) predmetom výmeny informácií, nemôže spochybniť konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
75. Strategická a komerčne citlivá povaha vymieňaných údajov by nebola okrem toho spochybnená ani vtedy, ak ak by sa ukázalo, ako to tvrdia viaceré žalobkyne, že niektoré sporné výmeny sa nevzťahovali ani na konečné ceny uplatňované bankami, ani na úverové rozpätia skutočne poskytnuté klientom, ale sa týkali skôr pásma informatívnych sadzieb, ktoré sa používali ako východisko pri individuálnych rokovaniach s jednotlivými klientmi v závislosti od ich špecifického rizikového profilu. Sprístupnenie takýchto údajov môže totiž stačiť na prezradenie strategických zámerov o budúcom správaní v cenotvorbe a znížiť tak neistotu na trhu.(62)
2) O cieli sledovanom výmenou informácií
76. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na účely určenia, či sa na dohodu alebo výmenu informácií vzťahuje zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je najmä potrebné sústrediť sa na objektívne ciele, ktoré chce dosiahnuť.(63) Tieto objektívne ciele, ktoré musia jasne vyplývať zo sporných opatrení, sa okrem toho nijako neprekrývajú so subjektívnymi zámermi obmedziť či neobmedziť hospodársku súťaž, ani s prípadnými legitímnymi cieľmi sledovanými dotknutými podnikmi. Je navyše ustálené, že dohodu možno považovať za dohodu s cieľom obmedzujúcim hospodársku súťaž aj v prípade, že sleduje iné legitímne ciele.(64)
77. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že AdC konštatoval, že vzhľadom na povahu vymieňaných informácií táto výmena nemohla mať iný cieľ ako obmedzenie hospodárskej súťaže. Toto konštatovanie spochybňujú žalobkyne, ktoré tvrdia, že výmena informácií slúžila ako neformálny prostriedok na zjednodušenie činnosti benchmarkingu bánk, ktorá im umožňovala porovnať si navzájom svoje ponuky(65) a zároveň znížiť náklady súvisiace s takýmto porovnávaním, čo mohlo mať priaznivé účinky na hospodársku súťaž(66), takže cieľ výmeny nebol vo svojej podstate protisúťažný.
78. Toto tvrdenie sa javí ako málo vierohodné, a preto by sa malo zamietnuť.
79. Aj keď totiž výmena informácií môže viesť k vyššej efektívnosti a zvýšeniu výkonnosti podnikov, lebo im umožňuje najmä porovnať si navzájom postupy a zlepšiť tak jednak vnútornú efektivitu a jednak svoju pozíciu na trhu, je samozrejmé, že také iniciatívy ako benchmarking neodôvodňujú použitie praktík, ktoré sú samy osebe protisúťažné, ako je výmena informácií, ktoré sú z hľadiska práva hospodárskej súťaže dôverné a strategické, ako napríklad informácie týkajúce sa zamýšľaných opatrení podnikov v cenotvorbe.
80. Navyše mám ťažkosti s pochopením argumentácie bánk, pokiaľ ide o ciele sledované spomenutou výmenou informácií. Treba sa totiž zamyslieť nad významom takejto výmeny, keďže podľa žalobkýň mali banky jednak zverejniť vymieňané informácie súčasne so spomenutou výmenou (alebo bezprostredne po nej) a jednak tieto informácie nebolo vzhľadom na platné interné postupy bánk možné zohľadniť v úpravách úverových rozpätí. Okrem toho, že AdC spochybňuje toto konštatovanie a toto konštatovanie nevyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, takáto výmena informácií by nemala nijakú obchodnú logiku. Treba si teda položiť otázku, aké dôvody mohli primäť žalobkyne k tomu, aby sa vystavovali nezanedbateľnému riziku z hľadiska práva hospodárskej súťaže s cieľom získať informácie, ktoré podľa nich nemajú nijaký skutočný obchodný význam.
3) O právnom a hospodárskom kontexte
81. Na úvod je potrebné poznamenať, že žalobkyne vytýkajú AdC, že nezohľadnil hospodársky, právny a regulačný kontext bankového sektora v období, keď sa mali dopustiť údajného porušenia. Ak by sa predmetná výmena posudzovala v relevantnom právnom a hospodárskom kontexte, bola by podľa žalobkýň skutočne prosúťažná alebo by prinajmenšom musela vzbudiť pochybnosti o zistenej škodlivosti tejto výmeny, a tak by spochybnila konštatovanie o obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.(67)
82. Navyše je potrebné pripomenúť, ako bolo spresnené v bode 47 vyššie, že v prípadoch, v ktorých je protisúťažný cieľ ľahko rozpoznateľný, ako je to zrejme v prípade výmen týkajúcich sa úverových rozpätí, by sa analýza hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého postup patrí, mala obmedzovať na to, čo je výslovne nevyhnutné na overenie existencie špecifických okolností, ktoré by mohli vyvolávať pochybnosť o zistenej škodlivosti tejto výmeny. Z toho vyplýva, že orgán na ochranu hospodárskej súťaže musí analyzovať len skutočnosti, ktoré sú naozaj relevantné pri analýze právneho a hospodárskeho kontextu, a nie je povinný skúmať čisto hypotetické tvrdenia nesúvisiace s právnym a hospodárskym kontextom, do ktorého výmena informácií alebo spomenuté správanie patrí.(68)
83. Žalobkyne v prvom rade spochybňujú, ako AdC a vnútroštátny súd posúdili stupeň koncentrácie (a trhových podielov) jednotlivých účastníkov týchto výmen v období, ktoré pokrýva túto výmenu, a skutočnosť, že tieto výmeny prebiehali v „uzavretom okruhu“.
84. Hoci Súdnemu dvoru neprináleží, aby namiesto vnútroštátneho súdu posúdil metodiku, ktorou sa riadil AdC, a dôvodnosť analýzy uskutočnenej týmto orgánom, treba najskôr uviesť, že stupeň koncentrácie môže byť jedným z prvkov, ktoré sa môžu ukázať ako relevantné v rámci analýzy obmedzenia hospodárskej súťaže(69). Súdny dvor tak už konštatoval, že na vysoko koncentrovanom trhu výmena určitých informácií môže najmä podľa typu vymieňaných informácií umožniť podnikom poznať postavenie a obchodnú stratégiu svojich konkurentov na trhu a skresliť tak súperenie na tomto trhu a zvýšiť pravdepodobnosť tajnej dohody, dokonca ju uľahčiť.(70)
85. Okrem potenciálu zosúladenia konania, ktoré má táto výmena, skutočnosť, že k nej dochádzalo v uzavretom okruhu, tiež predstavuje riziko vylúčenia bánk, ktoré sa nezapojili do tejto výmeny a ktoré preto nedisponovali rovnakými údajmi na posúdenie vtedajších a budúcich podmienok na relevantnom trhu. Takáto výmena v rámci obmedzenej skupiny účastníkov by mohla sťažiť vstup nových subjektov na trh(71), najmä ak má znaky, ktoré uvádza vnútroštátny súd(72).
86. Skutočnosť, že na rozdiel od informácií o objemoch produkcie, ktoré boli pravidelné, si žalobkyne podľa svojich tvrdení vymieňali tabuľky s úverovými rozpätiami sporadicky, navyše sama osebe nevylučuje protisúťažný cieľ výmeny informácií. Súdny dvor totiž konštatoval, že vzhľadom na štruktúru trhu môže stačiť jediný kontakt na to, aby podniky zosúladili svoje správanie.(73)
87. V druhom rade žalobkyne tvrdia, že vzhľadom na vlastnosti portugalského bankového trhu sporné správanie nemohlo mať nijaký následok na hospodársku súťaž a na základe toho vyústiť do zosúladeného konania.(74) Konkrétne vzhľadom na interné postupy, ktorými sa museli úverové inštitúcie riadiť pri úpravách svojej vlastnej ponuky, nemohli reagovať na takéto informácie okamžite.
88. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predloženie prináleží účastníkom konania(75), treba vychádzať z toho, že podniky pri určovaní svojho konania na trhu, ak na ňom naďalej pôsobia, zohľadňujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi(76), a že to platí tým skôr v prípade, ak k zosúladenému konaniu dochádza pravidelne v priebehu dlhého obdobia(77).
89. Zdá sa mi pritom, že sa žalobkyne pokúšajú vyvrátiť túto domnienku, keď namietajú „faktickú nemožnosť“ zohľadnenia týchto informácií na účely prispôsobenia a úpravy svojho správania na trhu. Aj za predpokladu, že takéto tvrdenie bolo preukázané (čo nevyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu), by však samo osebe nestačilo na vylúčenie konštatovania obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
90. Po prvé je potrebné pripomenúť, že článok 101 ZFEÚ má, podobne ako iné pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v Zmluve, chrániť nielen priame záujmy konkurentov alebo spotrebiteľov, ale aj štruktúru trhu a tým hospodársku súťaž ako takú. Konštatovanie existencie protisúťažného cieľa zosúladeného postupu preto nemožno podmieňovať existenciou priamej súvislosti tohto postupu s cenami, ktoré platia koneční spotrebitelia.(78) Dokonca aj správanie, ktoré môže viesť k určitému zníženiu ceny dotknutých produktov alebo služieb (alebo mať neutrálny vplyv na hospodársku súťaž), môže byť za určitých okolností považované vo svojej podstate za protisúťažné.(79)
91. Po druhé skutočnosť, že úverové rozpätia sa zverejňovali krátko po spomenutých výmenách, nemení nič na skutočnosti, že tieto informácie boli dôverné a neboli verejne prístupné v okamihu, keď sa skutočne vymieňali. Tieto informácie sa okrem toho týkali budúcich zámerov dotknutých bánk v oblasti cien, a preto boli z hľadiska práva hospodárskej súťaže strategické a mimoriadne citlivé.
92. Aj za predpokladu, že by sa tvrdenie, na ktoré poukazujú žalobkyne, preukázalo, domnievam sa, že by nepostačovalo na spochybnenie konštatovania porušenia spočívajúceho v obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, no mohlo by sa zohľadniť vo výpočte pokuty a prípadne viesť k zníženiu uloženej pokuty.
93. Pokiaľ ide v treťom rade o tvrdenia založené na špecifickosti bankového sektora, žalobkyne tvrdia, že v dôsledku zníženia neistoty na trhu mohla výmena informácií viesť k zvýšeniu efektivity a mohla mať prosúťažné účinky, ktoré sú prínosom pre spotrebiteľov.
94. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, ako bolo pripomenuté v bode 49 vyššie, že prípadná existencia prosúťažných účinkov zdôrazňovaných žalobkyňami nespochybňuje záver, že konkrétna dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ibaže by predmetné účinky boli dokázané, relevantné, konkrétne a také významné, že by mohli spochybniť záver, podľa ktorého je výmena informácií vo svojej podstate škodlivá pre hospodársku súťaž.
95. Hoci pritom žalobkyne všeobecne a skôr teoreticky označujú niektoré údajne prosúťažné aspekty, ktoré podľa nich vyplývajú z týchto výmen, zdá sa, že nedokážu o tom predložiť dôkazy. Z nijakej skutočnosti uvedenej v spise totiž nevyplýva, že by uvedené výmeny umožnili zlepšiť fungovanie trhu alebo napraviť jeho zlyhania.(80) Aj keby však dotknuté banky preniesli určité výhody na svojich klientov, čo navyše nevyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, nevylučovalo by to protisúťažnú povahu sporného správania.(81)
96. Okrem toho je vzhľadom na mimoriadnu citlivosť informácií o úverových rozpätiach opísaných v bodoch 71 až 75 vyššie málo pravdepodobné, že prosúťažné aspekty uvádzané žalobkyňami umožňujú odôvodnene pochybovať o škodlivej povahe predmetných výmen informácií vo vzťahu k hospodárskej súťaži.(82)
97. Žalobkyne po štvrté tvrdia, že v rozpore s konštatovaniami vnútroštátneho súdu nárast úrokových rozpätí nebol dôsledkom spornej výmeny informácií, ale bol spôsobený inými faktormi súvisiacimi so svetovou finančnou krízou v roku 2007 a fiškálnymi konsolidačnými opatreniami, ktoré postihli Portugalsko následkom tejto krízy.
98. Z obdobných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 91 vyššie, sa domnievam, že treba zamietnuť aj toto tvrdenie.(83) Okrem toho treba konštatovať, že aj keď z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že spomenuté výmeny sa zintenzívnili v období prislúchajúcom hospodárskej kríze, faktom zostáva, že sa táto výmena začala v roku 2002, teda dosť dlho pred začiatkom hospodárskej krízy a následnými zásahmi príslušných regulačných orgánov.
99. Pokiaľ ide po piate o regulačné prostredie, v ktorom výmena informácií prebiehala, žalobkyne vytýkajú vnútroštátnemu súdu, že nezohľadnil skutočnosť, že legislatívny rámec uplatniteľný na bankový sektor v Portugalsku zahŕňa súbor noriem, ktorých cieľom je zaručiť istú úroveň transparentnosti na trhu s cieľom predchádzať systémovým krízam. Podľa žalobkýň boli tieto normy navyše zavedené v práve Únie týkajúcom sa ochrany spotrebiteľa.
100. Ani toto tvrdenie nemôže podľa mňa obstáť, keďže z rozhodnutia vnútroštátneho súdu jasne vyplýva, že informácie, ktoré si žalobkyne vymieňali, boli odlišné a presahovali rámec informácií, ktoré žalobkyne predkladali v rámci plnenia svojich regulačných povinností. Okrem toho je potrebné poznamenať, že v rozpore s tým, čo tvrdia niektoré žalobkyne, žiadna z noriem práva Únie by nemohla požadovať, aby si banky vymieňali medzi sebou také informácie ako úverové rozpätia.(84)
c) O informáciách týkajúcich sa objemov produkcie
101. Bez toho, aby bolo potrebné opätovne opísať „klasickú analytickú osnovu“ obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ktorá zahŕňa preskúmanie obsahu, cieľov a právneho a hospodárskeho kontextu, v ktorom sa dohoda uplatňuje, považujem za dôležité uviesť niekoľko spresnení o výmenách týkajúcich sa objemov produkcie vzhľadom na to, že niektorí účastníci konania sa zjavne domnievajú, že uvedené výmeny by mohli mať samy osebe (a bez ohľadu na analýzu výmen týkajúcich sa úverových rozpätí) protisúťažný cieľ.
102. Po prvé je potrebné poznamenať, že údaje o objemoch produkcie môžu v zásade predstavovať strategické a citlivé informácie z hľadiska práva hospodárskej súťaže, pokiaľ znaky vymieňaných informácií a kontext, v ktorom táto výmena prebiehala, umožňujú znížiť neistotu súvisiacu so strategickým správaním konkurenta na trhu.(85)
103. Po druhé treba konštatovať, že na rozdiel od informácií týkajúcich sa úverových rozpätí sa sporná výmena netýka budúcich informácií, ale údajov z predchádzajúceho mesiaca. Aj keď konečné posúdenie časového charakteru týchto informácií prináleží vnútroštátnemu súdu so zreteľom na okolnosti vlastné danému bankovému trhu je potrebné pripomenúť, že v zásade je nepravdepodobné, že výmena minulých (alebo historických) údajov povedie k dohodnutému výsledku, a ich výmena je menej škodlivá z hľadiska práva hospodárskej súťaže, keďže je nepravdepodobné, že by naznačovala budúce správanie konkurentov alebo zabezpečila spoločnú dohodu na trhu.(86)
104. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že neexistuje žiadna vopred stanovená hranica, kedy sa údaje stávajú historickými, t. j. dostatočne starými na to, aby nepredstavovali riziko pre hospodársku súťaž. To, či sú údaje skutočne historické, totiž závisí od znakov a špecifík relevantného trhu, a najmä od frekvencie opakovaných rokovaní o cenách v danom odvetví.(87) Z toho vyplýva, že hoci je to nepravdepodobné, nie je vylúčené, že aj výmeny týkajúce sa uplynulých udalostí by mohli predstavovať obmedzenia z hľadiska cieľa. To by platilo za predpokladu, že by výmena individualizovaných nových informácií o strategických premenných umožňovala odhaliť trendy, ktoré by mohli znížiť alebo odstrániť neistotu strán, čo sa týka ich budúcich zámerov na trhu, a v tom prípade by takáto výmena mohla byť rovnocenná s výmenou budúcich informácií.
105. Po tretie sa uznáva, že výmeny skutočne súhrnných údajov, to znamená, v prípadoch, ak je dostatočne ťažké rozoznať informácie na úrovni jednotlivých spoločností, s oveľa menšou pravdepodobnosťou povedú k obmedzujúcim účinkom na hospodársku súťaž ako výmeny údajov na úrovni spoločnosti. Riziko, že strategické informácie môžu znížiť neistotu na trhu a na základe toho obmedziť hospodársku súťaž, je tak vyššie v prípade, že sú tieto informácie rozčlenené(88).
106. Po štvrté okolnosť, že vymieňané informácie presahovali regulačné povinnosti dotknutých bánk a týkali sa údajov, ktoré neboli verejne dostupné, sama osebe nestačí na to, aby sa im pripisoval protisúťažný charakter. Ešte treba preukázať, že vymieňané informácie umožnili zmierniť alebo odstrániť neistotu na trhu (a to jasne a jednoznačne, aby bolo možné konštatovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa).
107. Z toho vyplýva, že hoci nie je vylúčené, že výmena nových a rozčlenených údajov o objemoch produkcie môže mať strategickú povahu a môže byť citlivá z hľadiska práva hospodárskej súťaže, najmä ak sa táto výmena uskutočňuje na vysoko koncentrovanom trhu a s vysokou frekvenciou, rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje nijakú skutočnosť, ktorá by umožňovala jasne preukázať – ako si to vyžaduje reštriktívny výklad pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa –, že táto výmena má mimoriadne škodlivú povahu vo vzťahu k hospodárskej súťaži a že by (sama osebe) umožnila zmierniť strategickú neistotu, čo sa týka budúceho správania bánk na trhu(89).
d) O spoločnej analýze vymieňaných informácií
108. Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že hoci časť výmeny informácií opísaná vnútroštátnym súdom, ktorá sa týka úverových rozpätí, môže patriť do jednej z kategórií dohôd alebo zosúladených postupov, na ktoré sa vzťahuje pojem obmedzenie z hľadiska cieľa, toto konštatovanie nie je vôbec zjavné, pokiaľ ide o údaje o produkcii, ak sa analýza týchto výmen uskutočnila samostatne a oddelene.
109. Tak z pôvodného rozhodnutia AdC, ako aj z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že hoci v rozhodnutí vnútroštátneho súdu bolo stanovené rozlíšenie medzi dvomi druhmi vymieňaných informácií, vnútroštátny súd sa nedomnieval, že každá z týchto výmen je sama osebe obmedzujúca z hľadiska cieľa, ale že tieto výmeny tvorili jednu a tú istú výmenu, ktorá bola kvalifikovaná ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Okrem toho je potrebné poznamenať, že na základe konštatovaní samotného vnútroštátneho súdu, čo sa týka vnútornej škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži(90), môže takáto výmena predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Na to, aby sa použila takáto právna kvalifikácia, musia však byť splnené aj tieto dve podmienky, ktoré jasne nevyplývajú zo spisu v tejto veci.
110. Na jednej strane je z hľadiska právnej istoty dôležité presvedčiť sa, že je zrejmá teória ujmy, na základe ktorej orgán na ochranu hospodárskej súťaže sankcionuje protisúťažný postup, najmä pokiaľ ide o preukázanie protisúťažného cieľa takéhoto správania.(91)
111. Na druhej strane musí interakcia medzi týmito dvoma druhmi informácií umožňujúca podporiť teóriu ujmy, ktorú použil orgán na ochranu hospodárskej súťaže, jednoznačne vyplývať z analýzy uskutočnenej týmto orgánom. Tento orgán musí teda preukázať dostatočne jasnú súvislosť medzi výmenou týchto dvoch druhov informácií a vysvetliť, prečo má výmena zahŕňajúca takéto znaky mimoriadne škodlivú povahu vo vzťahu k hospodárskej súťaži, aby podporil kvalifikáciu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Inak povedané, tento orgán musí preukázať, prečo sú tieto výmeny ako celok súčasťou zjavne protisúťažného „plánu“ a spôsobilé umožniť zosúladenie správania medzi dotknutými bankami.(92)
V. Návrh
112. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko), takto:
1. Článok 101 ZFEÚ nebráni tomu, aby sa za obmedzenie hospodárskej súťaže považovala každomesačná výmena informácií medzi konkurentmi týkajúca sa podmienok uplatniteľných na transakcie (najmä úverové rozpätia a súčasné a budúce rizikové premenné), ako aj (mesačných, individualizovaných a rozčlenených) údajov o produkcii v oblasti ponuky hypotekárnych, podnikateľských a spotrebiteľských úverov, ktorá sa uskutočňovala pravidelne a na báze vzájomnosti v odvetví retailového bankovníctva v rámci koncentrovaného trhu s prekážkami vstupu, ak takýto postup umelo zvýšil transparentnosť a znížil neistotu týkajúcu sa strategického správania konkurentov.
2. Článok 101 ZFEÚ nebráni takejto kvalifikácii, ak sa nezistilo a ani nebolo možné zistiť nijaké zvýšenie efektívnosti, ani ambivalentný alebo priaznivý vplyv na hospodársku súťaž, ktoré by vyplývali z tejto výmeny informácií.