ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 11. septembra 2013

Vec T‑317/10 P

L

proti

Európskemu parlamentu

„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu neurčitú – Rozhodnutie o prepustení – Povinnosť odôvodnenia – Strata dôvery“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie [dôverné] a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie [dôverné] sa zrušuje v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu opomenul rozhodnúť o žalobnom dôvode založenom na porušení zásady nestrannosti, zamietol žalobný dôvod založený na vecnej nepresnosti a zjavne nesprávnom posúdení a rozhodol, že odvolateľ nežiadal, aby bol Parlament zaviazaný na náhradu trov konania. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Žaloba, ktorú pán L podal pred Súdom pre verejnú službu vo veci [dôverné] sa v zostávajúcej časti zamieta. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré mu vznikli v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Neprípustnosť žaloby v prvostupňovom konaní – Dôvod týkajúci sa verejného poriadku – Preskúmanie ex offo

2.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Jasné a presné uvedenie dôvodov

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35)

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Zamestnanci, ktorí boli prijatí, aby pomáhali jednej z politických skupín v Európskom parlamente – Prepustenie z dôvodov, ktoré sa týkajú vzťahu vzájomnej dôvery – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

[Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]

4.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Zamestnanci, ktorí boli prijatí, aby pomáhali jednej z politických skupín v Európskom parlamente – Prepustenie z dôvodov, ktoré sa týkajú vzťahu vzájomnej dôvery – Súdne preskúmanie – Hranice

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]

5.      Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Rozsah povinnosti odôvodnenia

(Štatút Súdneho dvora, článok 36)

6.      Súdne konanie – Návrh na opätovné otvorenie ústnej časti konania – Návrh na predloženie v štádiu odvolacieho konania nových dokumentov týkajúcich skutkových okolností – Zamietnutie

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 62)

1.      Odvolací súd je povinný prípadne aj ex offo rozhodnúť o dôvode týkajúcom sa verejného poriadku pokiaľ ide o prípustnosť žaloby na prvom stupni, s cieľom určiť, či daná žaloba spĺňa alebo nespĺňa nevyhnutné požiadavky jasnosti a presnosti.

(pozri bod 22)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C‑176/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 18

Súd prvého stupňa: 16. marca 2009, R/Komisia, T‑156/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑11, II‑B‑1‑51, bod 30 a tam citovaná judikatúra

2.      Na základe článku 35 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu má žaloba obsahovať najmä stručné vysvetlenie žalobných dôvodov. Žaloba preto má vysvetliť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, takže len obyčajné všeobecné uvedenie nezodpovedá požiadavkám Štatútu Súdneho dvora a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Navyše toto vysvetlenie dôvodov, aj keď stručné, musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Súdu pre verejnú službu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Právna istota a riadny výkon spravodlivosti vyžadujú na to, aby žaloba alebo, konkrétnejšie, žalobný dôvod boli prípustné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sú založené, vyplývali koherentným a zrozumiteľným spôsobom už zo samotného textu žaloby.

(pozri bod 34)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, Zb. s. I‑5291, bod 34; 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 426

Súd prvého stupňa: 17. júna 2003, Seiller/EIB, T‑385/00, Zb. VS s. I‑A‑161, II‑801, bod 40 a tam citovaná judikatúra; Všeobecný súd: 19. marca 2010, Bianchi/ETF, T‑338/07 P, bod 59

3.      Povinnosť odôvodnenia na základe článku 25 druhého odseku služobného poriadku, ktorého cieľom je umožniť osobám, ktorým sú akty určené, posúdiť správnosť rozhodnutia, ako aj slúžiť ako základ pri jeho preskúmaní súdom, sa uplatňuje na rozhodnutia o výpovedi zmluvy dočasného zamestnanca na dobu neurčitú, ktorá je upravená podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov.

Výnimočne je však možné, aby za určitých podmienok mohlo byť odôvodnenie aktu doplnené, a to buď vo fáze administratívneho konania, alebo po podaní žaloby. Vo fáze administratívneho konania je prípustné, aby odôvodnenie aktu bolo doplnené okolnosťami, ktoré sú žalobcovi známe, výpoveďami svedkov a sťažnosťou.

Najmä pokiaľ ide o prepustenie odôvodnené stratou vzájomnej dôvery medzi dočasným zamestnanom a politickou skupinou Európskeho parlamentu, ku ktorej bol pridelený, hoci dočasný zamestnanec pridelený k nezaradeným poslancom má záujem sa ubezpečiť, že narušený vzťah dôvery je ten vzťah, ktorý ho spája s jeho priamym administratívnym nadriadeným, v prípade zamestnanca prideleného k tradičnej politickej skupine inej než skupine nezaradených poslancov, ktorá sa vyznačuje politickým presvedčením považovaným za spoločné, v prípade narušenia vzťahu dôvery, tento vzťah dôvery neexistuje všeobecne voči skupine a otázka týkajúca sa osôb, ktoré stratili dôveru, už nie je relevantná.

(pozri body 60, 61 a 64)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, neuverejnený v Zbierke, body 50 až 52

Súd prvého stupňa: 8. decembra 2005, Reynolds/Parlament, T‑237/00, Zb. VS s. I‑A‑385, II‑1731, bod 96; 17. októbra 2006, Bonnet/Súdny dvor, T‑406/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑213, II‑A‑2‑1097, bod 52; 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06, Zb. s. II‑2841, body 143 až 171 a 179; Všeobecný súd: 7. júla 2011, Longinidis/Cedefop, T‑283/08 P, bod 68; 24. októbra 2011, P/Parlament, T‑213/10 P, bod 35

4.      Keďže existencia vzťahu dôvery sa nezakladá na objektívnych skutočnostiach a svojou povahou sa vymyká spod súdneho preskúmania, súd Únie nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v oblasti politiky je pojem strata dôvery širokým pojmom.

Ak sa však inštitúcia, ktorá rozhodla o vypovedaní zmluvy dočasného zamestnanca, konkrétne odvoláva na presné skutkové okolnosti, na ktorých sa rozhodnutie o prepustení pre stratu dôvery zakladá, súd je povinný preskúmať ich pravdivosť. V rozsahu, v akom inštitúcia uvádza dôvody, pre ktoré došlo k strate dôvery, pomocou odkazu na presné skutkové okolnosti, súd musí preskúmať, či sa tieto dôvody zakladajú na skutkových okolnostiach, ktoré sú fakticky správne. Týmto spôsobom súd svojím posúdením nenahrádza posúdenie príslušného orgánu, ktorý tvrdí že strata dôvery je dokázaná, ale sa obmedzuje na preskúmanie toho, či skutkové okolnosti, ktoré inštitúcia uviedla a na ktorých sa zakladá rozhodnutie, sú fakticky správne.

(pozri body 68 – 70)

Odkaz:

Všeobecný súd: 14. júla 1997, B/Parlament, T‑123/95, Zb. VS s. I‑A‑245, II‑697, bod 73

5.      Odvolací dôvod založený na neodpovedaní Súdu pre verejnú službu na žalobný dôvod uvedený v prvostupňovom konaní zodpovedá v podstate tvrdeniu, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z článku 36 Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na Súd pre verejnú službu podľa článku 7 ods. 1 prílohy I toho istého štatútu.

(pozri bod 94)

Odkaz:

Súdny dvor: 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C‑583/08 P, Zb. s. I‑4469 a tam citovaná judikatúra

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 110 a 111)