Vec T‑509/10

Manufacturing Support & Procurement Kala Naft Co., Tehran,

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Právomoc Rady – Zneužitie právomoci – Nadobudnutie účinnosti – Zákaz retroaktivity – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obranu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Nesprávne právne posúdenie – Pojem podpora šírenia jadrových zbraní – Nesprávne posúdenie“

Abstrakt rozsudku

1.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Rozhodnutie o zmrazení finančných prostriedkov – Súdne preskúmanie zákonnosti – Rozsah – Článok 4 rozhodnutia 2010/413 – Vylúčenie

(Článok 275 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/413, článok 4)

2.      Akty inštitúcií – Voľba právneho základu – Akty týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení voči Iránu

(Článok 26 ods. 2 prvý pododsek ZEÚ)

3.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Minimálne požiadavky

(Článok 296 ZFEÚ; nariadenia Rady č. 423/2007, článok 15 ods. 3, a č. 961/2010, článok 16 ods. 2 a článok 36 ods. 3; rozhodnutie Rady 2010/413, článok 24 ods. 3 a 4)

4.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Správanie zodpovedajúce podpore takého šírenia

[Článok 215 ods. 1 ZFEÚ; nariadenia Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 2, a č. 961/2010, článok 16 ods. 2 písm. a); rozhodnutie Rady 2010/413, článok 20 ods. 1]

1.      Zakazujúce opatrenia stanovené článkom 4 rozhodnutia 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140 sú opatreniami všeobecnej povahy, keďže ich pôsobnosť je vymedzená odkazom na objektívne kritériá a nie odkazom na určité fyzické alebo právnické osoby. Uvedený článok 4 v dôsledku toho teda nie je rozhodnutím, ktoré stanovuje reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám v zmysle článku 275 druhého odseku ZFEÚ. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nemá podľa článku 275 prvého odseku ZFEÚ právomoc rozhodnúť o žalobe smerujúcej k posúdeniu zákonnosti uvedeného článku 4.

(pozri body 37, 39)

2.      Pri prijímaní rozhodnutia 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140, vykonávacieho nariadenia č. 668/2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ako aj rozhodnutia 2010/644, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413, a nariadenia č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007 voči spoločnosti, ktorá je vo vlastníctve iránskej štátnej spoločnosti a ktorá má poslanie konať ako stredisko nákupu pre určité činnosti poslednej uvádzanej spoločnosti, z dôvodu podpory, ktorú táto spoločnosť poskytovala šíreniu jadrových zbraní, Rada dodržala článok 26 ods. 2 prvý pododsek ZEÚ, podľa ktorého má konať na základe všeobecných usmernení a strategických smerov vymedzených Európskou radou.

(pozri body 50, 54)

3.      Preto s výnimkou prípadu, ak by naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie či jej členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov bránili oznámeniu určitých okolností, Rada je povinná na základe článku 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140, článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a článku 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007 oznámiť subjektu dotknutému opatrením, ktoré bolo prijaté na základe článku 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413, článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 alebo článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010, konkrétne a osobitné dôvody, pre ktoré zastáva názor, že toto ustanovenie sa uplatňuje na dotknutú osobu. Musí teda uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu. Okrem toho odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Konkrétne, akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nej prijaté.

Preto odôvodnenie rozhodnutí Rady, ktorých dôsledkom je zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobkyne, podľa ktorého žalobkyňa má väzby na spoločnosti zapojené do iránskeho jadrového programu, je nedostatočné, keďže žalobkyni neumožňuje pochopiť, aký druh vzťahov s akými subjektmi sa jej v skutočnosti vytýka, takže nie je schopná overiť dôvodnosť tohto tvrdenia a aspoň s určitou presnosťou ho spochybniť.

(pozri body 73, 74, 79)

4.      Z formulácie použitej normotvorcom Únie v článku 20 ods. 1 rozhodnutia 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140, článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007, vyplýva, že predpokladom prijatia reštriktívnych opatrení voči subjektu z dôvodu, že údajne podporoval šírenie jadrových zbraní, je, že tento subjekt sa predtým správal spôsobom zodpovedajúcim tomuto kritériu. Ak v skutočnosti nedošlo k takému správaniu, samotné riziko, že dotknutý subjekt bude podporovať šírenie jadrových zbraní v budúcnosti, nie je dostačujúce.

(pozri body 114, 115)