ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta rozšírená komora)
zo 16. júna 2011 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Peroxid vodíka a perboritan sodný – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑185/06,
Air liquide, société anonyme pour l’étude et l’exploitation des procédés Georges Claude, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: R. Saint‑Esteben, M. Pittie a P. Honoré, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault a O. Beynet, neskôr V. Bottka, P. Van Nuffel a B. Gencarelli, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konečnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 – Peroxid vodíka a perboritan) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora),
v zložení: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, M. Prek, A. Dittrich, L. Truchot a K. O’Higgins,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. septembra 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkové okolnosti
1 Žalobkyňa Air liquide, SA pour l’étude et l’exploitation des procédés Georges Claude, je spoločnosťou založenou podľa francúzskeho práva, ktorá v čase skutkového stavu vlastnila 100 % základného imania spoločnosti Chemoxal SA, ktorá predávala peroxid vodíka (ďalej len „PV“) a perboritan sodný (ďalej len „PS“).
2 V novembri 2002 spoločnosť Degussa AG informovala Komisiu Európskych spoločenstiev o existencii kartelu na trhoch PV a PS a požiadala o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3).
3 Spoločnosť Degussa poskytla Komisii hmotné dôkazy, ktoré jej v dňoch 25. a 26. marca 2003 umožnili uskutočniť šetrenie v priestoroch niektorých podnikov.
4 Komisia 26. januára 2005 zaslala žalobkyni a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách.
5 Po vypočutí dotknutých podnikov Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 1766 v konečnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals AB, Degussa, Edison SpA, FMC Corp., FMC Foret SA, Kemira Oyj, žalobkyni, Chemoxal, SNIA SpA, Caffaro Srl, Solvay SA, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/38.620 – Peroxid vodíka a perboritan) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 54). Rozhodnutie bolo oznámené žalobkyni listom z 8. mája 2006.
Napadnuté rozhodnutie
6 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podniky, ktorým je rozhodnutie určené, sa podieľali na jedinom a nepretržitom porušovaní článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v súvislosti s PV a jeho nadväzujúcim prípravkom PS (odôvodnenie č. 2 napadnutého rozhodnutia).
7 Zistené porušovanie spočívalo najmä v tom, že účastníci hospodárskej súťaže si medzi sebou vymieňali dôležité obchodné a dôverné informácie o trhu a o spoločnostiach, obmedzovali a kontrolovali výrobu a jej možné i skutočné kapacity, rozdeľovali si podiely na trhu a zákazníkov, ako aj stanovovali a monitorovali dodržiavanie konečných cien.
8 Žalobkyňa a spoločnosť Chemoxal boli určené za „spoločne a nerozdielne“ zodpovedné za porušenie (odôvodnenie č. 406 napadnutého rozhodnutia).
9 Podľa článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) Komisia konštatovala, že jej právomoc uložiť sankciu je premlčaná vo vzťahu k žalobkyni a spoločnosti Chemoxal, ktorých účasť na porušovaní sa skončila viac než päť rokov pred prvými úkonmi vyšetrovania. Komisia však dospela k názoru, že na určení predmetného porušenia vo vzťahu k týmto spoločnostiam má právny záujem (odôvodnenia č. 366 až 369 napadnutého rozhodnutia).
10 Článok písm. i) a j) napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa a spoločnosť Chemoxal porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa od 12. mája 1995 do 31. decembra 1997 podieľali na predmetnom porušení.
11 V článku 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia Komisia uložila žalobkyni a spoločnosti Chemoxal pokutu vo výške 0 eur.
12 Článok 4 napadnutého rozhodnutia obsahuje zoznam subjektov, ktorým je rozhodnutie určené, medzi ktorými je uvedená žalobkyňa.
Konanie a návrhy účastníkov konania
13 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. júla 2006 podala žalobkyňa túto žalobu.
14 Keďže zloženie komôr Súdu prvého stupňa sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do šiestej komory a po vypočutí účastníkov konania bola táto vec pridelená šiestej rozšírenej komore.
15 Vzhľadom na prekážku na strane dvoch sudcov predseda Súdu prvého stupňa na základe článku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa určil iných dvoch sudcov na doplnenie komory.
16 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 2. septembra 2010.
17 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 1 písm. i) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v ňom Komisia konštatovala účasť žalobkyne na porušovaní,
– v dôsledku toho zrušil článok 2 písm. f) a článok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
18 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
19 Žalobkyňa na podporu žaloby uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 81 ES, pokiaľ ide o pripísanie porušenia na základe domnienky súvisiacej so 100 %‑nou kontrolou dcérskej spoločnosti, druhý je založený na porušení práva na obhajobu, ktoré vyplýva z uplatnenia uvedenej domnienky, tretí je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o odmietnutie dôkazov predložených na účely vyvrátenia tejto domnienky, a štvrtý je založený na nedostatku legitímneho záujmu na konštatovaní jej účasti na porušení vzhľadom na premlčanie.
Úvodné pripomienky
20 Vzhľadom na to, že prvé tri žalobné dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla, smerujú v podstate proti konštatovaniu jej zodpovednosti za protiprávne správanie jej dcérskej spoločnosti, treba v tejto súvislosti najprv pripomenúť relevantnú judikatúru.
21 Podľa ustálenej judikatúry správanie dcérskej spoločnosti môže byť pripísané materskej spoločnosti najmä vtedy, keď si dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, najmä vzhľadom na hospodárske, organizačné a právne väzby, ktoré tieto dva právne subjekty spájajú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑97/08 P, Zb. s. I‑8237, bod 58 a tam citovanú judikatúru).
22 V takej situácii sú totiž materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 59).
23 V konkrétnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % kapitálu svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť skutočne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 60 a tam citovanú judikatúru).
24 Za týchto podmienok stačí, ak Komisia na účely domnienky, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spoločnosti, preukáže, že celý kapitál dcérskej spoločnosti vlastní jej materská spoločnosť. Následne môže Komisia materskú spoločnosť považovať za zodpovednú za predmetné porušenie, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prislúcha vyvrátiť túto domnienku, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa samostatne (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 61 a tam citovanú judikatúru).
25 Na účely posúdenia, či si dcérska spoločnosť určuje správanie na trhu samostatne, treba vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizačných a právnych väzieb, ktoré spájajú túto dcérsku spoločnosť s materskou spoločnosťou a ktoré môžu byť v jednotlivých prípadoch odlišné, a preto nemôžu byť predmetom taxatívneho výpočtu (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 74; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑112/05, Zb. s. II‑5049, bod 65).
26 Komisia v danom prípade v odôvodneniach č. 370 až 379 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že materská spoločnosť môže byť považovaná za zodpovednú za protiprávne konanie dcérskej spoločnosti v rozsahu, v akom táto dcérska spoločnosť neurčuje nezávisle svoje správanie na trhu. Komisia spresnila, že je oprávnená predpokladať, že 100 %‑ne kontrolovaná dcérska spoločnosť sa v zásade riadi pokynmi materskej spoločnosti, pričom materská spoločnosť môže túto domnienku vyvrátiť dôkazom o opaku.
27 Pokiaľ ide o pripísanie porušenia žalobkyni, Komisia v odôvodnení č. 403 napadnutého rozhodnutia predovšetkým uviedla, že v čase porušenia žalobkyňa vlastnila 100 % základného imania spoločnosti Chemoxal a mala právomoc vymenovať členov predstavenstva, čo stačí na uplatnenie domnienky skutočného výkonu jej rozhodujúceho vplyvu na správanie jej dcérskej spoločnosti.
28 V odôvodnení č. 404 napadnutého rozhodnutia Komisia odkázala na argumenty, ktorými žalobkyňa toto pripísanie popiera.
29 Komisia v odôvodnení č. 405 napadnutého rozhodnutia uviedla, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne 100 %‑ná kontrola základného imania dcérskej spoločnosti vedie k domnienke, ktorá môže byť vyvrátená dôkazom, že „dcérska spoločnosť má určitú nezávislosť“. Komisia ďalej dospela k záveru, že dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila, nestačia na vyvrátenie domnienky, a uviedla, že jej právomoc vymenovať členov predstavenstva dcérskej spoločnosti je nepriamym dôkazom výkonu rozhodujúceho vplyvu na bežné riadenie tejto spoločnosti. Okrem toho poukázala na niektoré nepriame dôkazy týkajúce sa skutočnosti, že dotknuté spoločnosti boli tretími osobami považované za jeden podnik, a to uvádzanie mena Air Liquide v niektorých dokumentoch týkajúcich sa kartelu, ako aj používanie značky Air Liquide spoločnosťou Chemoxal.
30 Komisia napokon v odôvodnení č. 406 napadnutého rozhodnutia uviedla, že trvá na svojom závere týkajúcom sa pripísania predmetného porušenia žalobkyni a jej dcérskej spoločnosti Chemoxal, pretože tieto spoločnosti boli súčasťou toho istého podniku podieľajúceho sa na porušení.
O prvom a druhom žalobnom dôvode, založených na porušení článku 81 ES a práva na obhajobu žalobkyne, pokiaľ ide o uplatnenie domnienky súvisiacej so 100 %‑nou kontrolou dcérskej spoločnosti
Tvrdenia účastníkov konania
31 V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že vlastníctvo 100 % základného imania dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou samo osebe neumožňuje predpokladať výkon rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na jej dcérsku spoločnosť a pripísať jej protiprávne správanie tejto dcérskej spoločnosti. Na podporu závislosti dcérskej spoločnosti by bolo potrebné predložiť prinajmenšom druhý dôkaz. Komisia tým, že sa na účel uplatnenia domnienky odvolala len na vlastníctvo 100 % základného imania dcérskej spoločnosti, nesprávne uplatnila článok 81 ES.
32 Okrem toho ďalšie skutočnosti, ktoré uviedla Komisia, ako právomoc vymenovať členov predstavenstva spoločnosti Chemoxal a používanie mena žalobkyne touto spoločnosťou (odôvodnenia č. 403 a 405 napadnutého rozhodnutia), nie sú schopné preukázať, že žalobkyňa vykonávala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť. Z rozhodovacej praxe Komisie predovšetkým vyplýva, že používanie obchodného mena materskej spoločnosti dcérskou spoločnosťou nie je známkou toho, že tvoria rovnaký hospodársky subjekt. Viaceré doklady zo spisu tiež odkazujú na spoločnosť Chemoxal a nie na žalobkyňu.
33 V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že použitie predmetnej domnienky viedlo k preneseniu dôkazného bremena, čím bolo porušené jej právo na obhajobu.
34 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
35 Z odôvodnení č. 403 až 406 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pripísanie žalobkyni protiprávneho správania jej dcérskej spoločnosti je založené na konštatovaní skutočného výkonu jej rozhodujúceho vplyvu na spoločnosť Chemoxal, ktorý vyplýva z domnienky založenej na úplnej kontrole tejto dcérskej spoločnosti zo strany žalobkyne, pričom táto domnienka nebola podľa Komisie žalobkyňou vyvrátená.
36 Treba uviesť, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 21 až 24 vyššie mohla Komisia oprávnene predpokladať výkon rozhodujúceho vplyvu žalobkyne na spoločnosť Chemoxal, a to so zreteľom na súvislosť so 100 %‑nou kontrolou spájajúcou obe spoločnosti, ktorá nebola spochybňovaná.
37 V tejto súvislosti treba ako neúčinné odmietnuť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa skutočností uvedených v odôvodneniach č. 403 a 405 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa vzťahujú na právomoc vymenovať členov predstavenstva spoločnosti Chemoxal, ako aj na okolnosť, že na meno žalobkyne sa odkazovalo v odvetví dotknutom porušením.
38 Vzhľadom na to, že Komisia tieto skutočnosti uviedla popri konštatovaní 100 %‑nej kontroly základného imania spoločnosti Chemoxal zo strany žalobkyne, ich údajná irelevantnosť, ktorú žalobkyňa uplatňuje, nemôže ovplyvniť právo Komisie vychádzať z predmetnej domnienky.
39 Keďže sa okrem toho konštatovalo, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnila domnienku, ktorú mohla žalobkyňa vyvrátiť dôkazom o opaku, treba tiež odmietnuť žalobný dôvod založený na prenesení dôkazného bremena, ktoré bolo údajne nezlučiteľné so zásadou dodržania práva na obhajobu.
40 Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné prijať prvý a druhý žalobný dôvod.
O treťom žalobnom dôvode, založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o odmietnutie dôkazov predložených na účely vyvrátenia predmetnej domnienky
Tvrdenia účastníkov konania
41 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia v rozsahu, v akom sa nevyjadrila k dôkazom, ktoré žalobkyňa uviedla na účely vyvrátenia domnienky týkajúcej sa jej 100 %‑nej kontroly spoločnosti Chemoxal.
42 Žalobkyňa uvádza, že vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách predložila celý rad dôkazov o štrukturálnej a rozhodovacej nezávislosti spoločnosti Chemoxal.
43 Komisia tieto dôkazy čiastočne spomenula v odôvodnení č. 404 napadnutého rozhodnutia. V tomto bode sa už k nim nevyjadrila a tvrdila predovšetkým len to, že „z vonkajšieho pohľadu bolo zrejmé, [že žalobkyňa] kontrolovala činnosť spoločnosti Chemoxal“ a „tak zákazníci, ako aj konkurenti odkazovali na podnik ,Air Liquide‘ v súvislosti s odvetvím [PV]“. (odôvodnenie č. 405 napadnutého rozhodnutia). Nijaký dôkaz predložený žalobkyňou nebol teda preskúmaný v napadnutom rozhodnutí.
44 Podľa žalobkyne Komisia nemohla nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia napraviť tým, že na Všeobecnom súde uplatnila ďalšie dôkazy, a to najmä skutočnosť, že spoločnosť Chemoxal predávala produkty vyrobené spoločnosťou Oxysynthèse SA. V napadnutom rozhodnutí totiž Komisia nepreukázala, že žalobkyňa skutočne vykonávala kontrolu nad týmto spoločným podnikom žalobkyne a spoločnosti Atochem SA, riadeným, pokiaľ ide o účasť žalobkyne, spoločnosťou Chemoxal.
45 Tvrdenia, ktoré Komisia uviedla po prvýkrát vo vyjadrení k žalobe, potvrdzujú nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto ohľade.
46 Komisia namieta, že vzhľadom na to, že bola uplatnená predmetná domnienka, dôkazné bremeno o nezávislosti spoločnosti Chemoxal prislúchalo výhradne žalobkyni. Pokiaľ ide o dôkazy predložené žalobkyňou, Komisia v odôvodneniach č. 403 až 405 napadnutého rozhodnutia dostatočne vysvetlila, prečo táto domnienka nebola vyvrátená.
47 Komisia okrem toho nie je povinná odpovedať na všetky tvrdenia uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách. Stačí, že podrobne uvedie dôvody, ktoré môžu pripísateľnosť porušenia dotknutému podniku odôvodniť. Žalobkyňa pritom Komisii nevytýka, že také podrobné uvedenie dôvodov neurobila.
48 Žalobkyňa uviedla veľmi všeobecné a konkrétnymi dôkazmi nedoložené tvrdenia, ktoré predmetnú domnienku nijako nemohli vyvrátiť.
49 Pokiaľ ide o údajnú štrukturálnu nezávislosť dcérskej spoločnosti žalobkyne, po prvé skutočnosť, že vedúci pracovníci spoločnosti Chemoxal neboli súčasťou orgánov žalobkyne, nijako nevylučuje, že žalobkyňa dávala svojej dcérskej spoločnosti pokyny a striktne kontrolovala jej správanie. Okrem toho, aj keď táto skutočnosť nie je v napadnutom rozhodnutí uvedená, z dôkazov pripojených žalobkyňou v odpovedi na oznámenie o výhradách vyplýva, že najmenej jeden člen predstavenstva spoločnosti Chemoxal sa po svojom odchode z funkcie stal jedným z vedúcich pracovníkov žalobkyne.
50 Po druhé skutočnosť, že predseda predstavenstva (PDG) spoločnosti Chemoxal mal veľmi široké právomoci, iba ilustruje právomoc, ktorá sa najvyššiemu vedúcemu pracovníkovi spoločnosti zvyčajne priznáva a nie je žiadnym dôkazom nezávislosti dcérskej spoločnosti žalobkyne.
51 Po tretie skutočnosť, že spoločnosť Chemoxal mala svoje vlastné oddelenia, je obyčajným charakteristickým znakom subjektu, ktorý má právnu subjektivitu. Okrem toho z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že spoločnosť Chemoxal využívala viacero oddelení materskej spoločnosti a že jej sídlo bolo umiestnené v rovnakých budovách ako sídlo skupiny.
52 Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenia založené na správe kapitálových podielov, ktorú vykonávala spoločnosť Chemoxal v ďalších dcérskych spoločnostiach skupiny, predovšetkým v spoločnosti Oxysynthèse, žalobkyňa uznala, že do správy týchto kapitálových podielov bola tiež priamo zapojená.
53 Komisia okrem toho uviedla, že spoločnosť Chemoxal predávala PV vyrobený spoločnosťou Oxysynthèse, čo je spoločnosť kontrolovaná spoločne žalobkyňou a spoločnosťou Atochem (odôvodnenia č. 42 a 52 napadnutého rozhodnutia). Hoci tento dôvod nie je uvedený v časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa pripísateľnosti porušenia, má určitú relevantnosť. Je totiž ťažko predstaviteľné, že by žalobkyňa nevykonávala žiadnu kontrolu nad spoločnosťou Chemoxal, ktorá bola poverená predajom výrobkov inej spoločne kontrolovanej dcérskej spoločnosti skupiny.
54 Pokiaľ ide o údajnú rozhodovaciu nezávislosť dcérskej spoločnosti žalobkyne, po prvé žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktoré by údajnú nezávislosť spoločnosti Chemoxal v oblasti cien preukazovali. Čo sa týka právomocí generálneho riaditeľa spoločnosti Chemoxal, žalobkyňa poskytla krátku korešpondenciu, v ktorej stručne vyjadroval svoj súhlas s cenou, čo nijako nepreukázalo, že generálny riaditeľ určoval cenovú politiku sám. Zvyšné dôkazy pozostávali len z protokolov z inšpekcií u zákazníkov.
55 Po druhé údajná nezávislosť spoločnosti Chemoxal v rámci rozvoja strategických obchodných projektov bola uvedená len poukázaním na projekt „riešenia ,on‑site‘ [PV]“, ktorého pridelenie spoločnosti Chemoxal nebolo inak podložené žiadnym dôkazom. Z dôkazov pripojených k žalobe okrem toho vyplýva, že tento projekt nadväzoval na techniky vypracované skupinou a jeho pôvodca pochádzal z materskej spoločnosti.
56 Po tretie argumenty súvisiace s prípravou rozpočtu, riadením vzťahov so zákazníkmi a pôsobením samotných zamestnancov spoločnosti Chemoxal v rámci European Chemical Industry Council (CEFIC) vôbec nedokazujú, že žalobkyňa skutočne nevykonávala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť.
57 Vzhľadom na to, že argumenty uvedené žalobkyňou neboli vôbec schopné domnienku vyvrátiť, Komisia tak nebola povinná podrobne uviesť dôvody ich zamietnutia. Komisia si svoju povinnosť odôvodnenia splnila tým, že podrobne opísala dôvody, pre ktoré bolo porušenie pripísané žalobkyni.
58 Komisia dôkladne preskúmala tvrdenia uvedené žalobkyňou a po zhrnutí týchto dôkazov (odôvodnenie č. 404 napadnutého rozhodnutia) dospela k záveru, že na vyvrátenie domnienky neboli dostatočné (odôvodnenie č. 405 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia uvedené žalobkyňou boli totiž veľmi všeobecnej povahy a neboli podložené nijakým konkrétnym dôkazom.
59 Ak totiž dotknutému podniku prislúcha predložiť dôkazy o nezávislosti jeho dcérskej spoločnosti, potom v prípade, keď žiadny dôkaz nepredloží, ale uspokojí sa s jednoduchými všeobecnými a nepodloženými vyhláseniami, Komisia neporušuje svoju povinnosť odôvodnenia, ak sa obmedzí na zdôraznenie, že predložené dôkazy nie sú dostatočné na vyvrátenie domnienky.
60 Podľa Komisie v každom prípade, i za predpokladu, že dostatočne nevysvetlila, prečo dôkazy predložené žalobkyňou na účely vyvrátenia domnienky neumožňovali tento cieľ dosiahnuť, naďalej platí, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, keďže v ňom Komisia jasne uviedla ďalšie dva dôkazy, ktoré samy osebe umožňovali vyvodiť záver, že spoločnosť Chemoxal a žalobkyňa tvorili jednu hospodársku jednotku. Ide jednak o právomoc žalobkyne vymenovať členov predstavenstva spoločnosti Chemoxal a jednak o skutočnosť, že „zvonku“ bola z pohľadu zákazníkov a konkurentov obchodná činnosť spoločnosti Chemoxal považovaná za činnosť žalobkyne. Najmä v kontexte kartelu sa na spoločnosť Chemoxal často odvolávalo ako na spoločnosť „Air Liquide“ a spoločnosť Chemoxal používala značku Air Liquide v rámci svojej obchodnej činnosti.
61 Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla aj skutočnosť, že spoločnosť Chemoxal predávala PV vyrobený spoločnosťou Oxysynthèse, ktorá bola spoločne kontrolovaná žalobkyňou a spoločnosťou Atochem. Táto skutočnosť bola v bode 344 oznámenia o výhradách zdôrazňovaná ako relevantné kritérium pre pripísateľnosť porušenia. Len ťažko si totiž možno predstaviť, že žalobkyňa by nevykonávala žiadnu kontrolu nad spoločnosťou, ktorá bola poverená predajom výrobkov jednej z jej ďalších dcérskych spoločností, nad ktorou žalobkyňa vykonávala skutočnú spoločnú kontrolu.
62 Na záver Komisia vskutku subsidiárne tvrdí, že i prípadné konštatovanie nedostatočného odôvodnenia v danom prípade nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, pretože žalobkyňou uvádzané dôkazy spočívali len vo všeobecných tvrdeniach a nijako nepredstavujú dôkazy, ktoré by mohli predmetnú domnienku vyvrátiť.
Posúdenie Všeobecným súdom
63 Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 253 ES musí byť prispôsobené povahe predmetného právneho aktu a musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy inštitúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonať svoje preskúmanie. V odôvodnení nemusia byť uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky tohto článku, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na jeho slovné znenie, ale i na jeho celkový kontext, ako aj vzhľadom na všetky právne predpisy v danej oblasti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru).
64 Komisia nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré pred ňou uvádzajú dotknuté osoby, ale stačí, ak uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam. Komisia najmä nie je povinná zaujať stanovisko k skutočnostiam, ktoré sú zjavne nepodstatné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T‑349/03, Zb. s. II‑2197, bod 64; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 64).
65 Pokiaľ sa – tak ako je to v tomto prípade – rozhodnutie o uplatnení článku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísateľnosti porušenia, musí obsahovať dostatočné odôvodnenie vo vzťahu ku každému zo subjektov, ktorým je určené, najmä vo vzťahu k tým z nich, ktoré podľa tohto rozhodnutia musia niesť zodpovednosť za toto porušenie. Také rozhodnutie teda musí vo vzťahu k materskej spoločnosti považovanej za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spoločnosti obsahovať podrobné uvedenie dôvodov, ktoré odôvodňujú pripísateľnosť porušenia tejto spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T‑327/94, Zb. s. II‑1373, body 78 až 80).
66 V danom prípade žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ide o konštatovanie jej zodpovednosti, Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dostatočné dôvody, pretože najmä nevysvetlila dôvody zamietnutia dôkazov, ktoré predložila na účely vyvrátenia domnienky vyplývajúcej z jej kontroly celého základného imania spoločnosti Chemoxal.
67 Treba uviesť, že zo spisu vyplýva, že žalobkyňa na účely preukázania nezávislosti spoločnosti Chemoxal uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách konkrétnu argumentáciu, pričom uplatňovala tieto skutočnosti:
– po prvé, pokiaľ ide o štrukturálnu nezávislosť spoločnosti Chemoxal, na rozdiel od toho, čo mohlo byť uvedené v prípade niektorých ďalších dotknutých podnikov, nijaký vedúci pracovník spoločnosti Chemoxal nebol členom vedenia žalobkyne ani jej štatutárnych orgánov, čo potvrdzujú výplatné pásky poskytnuté Komisii, ako aj informácie poskytnuté v rámci odpovede na žiadosť o informácie z 18. marca 2004: nijaký vedúci pracovník alebo zamestnanec spoločnosti Chemoxal totiž nebol zároveň zamestnancom žalobkyne,
– zo zápisníc zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti Chemoxal z 12. mája 1995 a 25. októbra 1995, ktoré boli Komisii poskytnuté, vyplýva, že jej PDG mal neobmedzený mandát, pričom mu „boli v rámci právnych limitov zverené najširšie právomoci, aby mohol za všetkých okolností konať v mene spoločnosti [Chemoxal]“ a že jej generálny riaditeľ mal tiež široko definované právomoci; podľa obežníka generálneho riaditeľa spoločnosti Chemoxal z obdobia, v ktorom došlo k porušeniu, bol počas vyslania obchodného riaditeľa do Ázie zodpovedný za určovanie logistickej politiky a vedenie všeobecnej obchodnej politiky,
– spoločnosť Chemoxal mala svoje vlastné oddelenia, a to obchodné oddelenie, marketingové oddelenie, oddelenie ľudských zdrojov, oddelenie informatiky a účtovné oddelenie, ktoré jej umožňovali úplne samostatné vedenie obchodnej politiky, a dokonca mala výskumné stredisko, ktoré bolo riadené oddelene, hoci bolo umiestnené v rovnakých priestoroch ako stredisko žalobkyne; v prípade oddelení, ktorými spoločnosť Chemoxal priamo nedisponovala, ako najmä právne oddelenie, daňové oddelenie a oddelenie „poisťovníctva“, využívala za odplatu služby oddelení svojej materskej spoločnosti; aj keď sa sídlo spoločnosti Chemoxal nachádzalo v rovnakých budovách ako sídlo skupiny, svoje priestory prenajala materskej spoločnosti, čo potvrdila nájomná zmluva, ktorá bola Komisii poskytnutá,
– spoločnosť Chemoxal samostatne spravovala kapitálové podiely skupiny v spoločnosti Oxysynthèse a v spoločnosti Oxysynthèse Deutschland GmbH, teda v spoločnostiach vyrábajúcich PV; hoci jeden zástupca žalobkyne zasadal tiež v predstavenstve spoločnosti Oxysynthèse, len jeden zo zástupcov spoločnosti Chemoxal sa zúčastňoval vedenia tejto spoločnosti a zabezpečoval v nej celkové vedenie,
– spoločnosť Chemoxal samostatne spravovala kapitálový podiel skupiny v spoločnosti Chemoxal Chemie GmbH, čo je spoločnosť právne prepojená so žalobkyňou z daňových dôvodov; z listín založených v spise Komisie vyplýva, že zástupcovia v predstavenstve tejto dcérskej spoločnosti boli v skutočnosti zamestnanci spoločnosti Chemoxal,
– po druhé, pokiaľ ide o rozhodovaciu nezávislosť spoločnosti Chemoxal, jej činnosť bola veľmi odlišná od ostatných činností skupiny, ktoré boli zamerané na dodávku technických a zdravotníckych plynov; určovanie a vedenie obchodnej politiky spoločnosti Chemoxal bolo zverené výhradne vedeniu tejto spoločnosti,
– pokyny a hlavné usmernenia v oblasti cien pochádzali výhradne od vedúcich pracovníkov spoločnosti Chemoxal, pričom rozhodnutia o cenách ponúkaných určeným zákazníkom prijímali výkonní pracovníci pod kontrolou svojich nadriadených pracovníkov, čo potvrdili vnútorná korešpondencia a protokoly z inšpekcie u zákazníkov, ktoré boli Komisii poskytnuté,
– vypracovávanie veľkých strategických obchodných projektov vychádzalo len z iniciatívy zamestnancov spoločnosti Chemoxal, čo potvrdil projekt týkajúci sa riešenia výroby PV nazývanej „on‑site“, vypracovaný spoločnosťou Chemoxal v roku 1996, pričom spoločnosť vychádzala z techník, ktoré skupina vyvinula pre iné výrobky; v tejto súvislosti spoločnosť Chemoxal prepustila technika svojej materskej spoločnosti, keďže táto nebola inak zapojená do projektu,
– vypracovávanie rozpočtu spoločnosti Chemoxal vychádzalo z jej vedenia, čo potvrdzuje obežník jej generálneho riaditeľa poskytnutý Komisii, ktorý spresňuje rozdelenie predmetných úloh,
– ako vyplynulo z korešpondencie alebo z inšpekcií u zákazníkov, vzťahy spoločnosti Chemoxal so zákazníkmi si zabezpečovala priamo sama alebo jej miestni zástupcovia,
– pokiaľ ide o vzťahy s CEFIC, spoločnosť Chemoxal bola považovaná za nezávislú spoločnosť, čo vyplýva zo zápisníc zo zasadnutí CEFIC, ktoré sa nachádzajú v spise Komisie,
– hoci spoločnosť Chemoxal používala obchodné meno Air Liquide Chimie, bolo to v rámci legitímneho cieľa, ktorým bolo získanie prospechu z dobrého mena skupiny v medzinárodnom rozsahu, pričom táto okolnosť nemala vplyv na nezávislosť vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktorá mala podobné obchodné meno; úradné obchodné dokumenty spoločnosti Chemoxal boli vyhotovované najmä pod jej obchodným menom,
– žiadna z osôb, ktorá sa zúčastňovala na zasadnutiach predmetného kartelu, nebola zamestnancom žalobkyne a v spise Komisie neexistuje nijaká zmienka o akomkoľvek pokyne, ktorý by žalobkyňa dala spoločnosti Chemoxal.
68 V odôvodnení č. 404 napadnutého rozhodnutia Komisia rozobrala argumentáciu, ktorú žalobkyňa predložila.
69 V odôvodnení č. 405 napadnutého rozhodnutia potom uviedla, že dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila, neboli dostatočné na vyvrátenie predmetnej domnienky, pričom uviedla, že konštatovanie výkonu rozhodujúceho vplyvu žalobkyne na spoločnosť Chemoxal potvrdila jednak jej právomoc vymenovať členov predstavenstva jej dcérskej spoločnosti a jednak nepriame dôkazy, ktoré súviseli s dojmom, ktorý tretie osoby z dotknutých spoločností nadobudli. V odôvodnení č. 406 napadnutého rozhodnutia napokon zotrvala vo svojom názore, podľa ktorého žalobkyňa a spoločnosť Chemoxal tvorili jeden podnik.
70 Treba uviesť, že toto odôvodnenie nerozoberá argumentáciu uplatnenú žalobkyňou, ale iba odkazuje na niektoré ďalšie nepriame dôkazy o tom, že žalobkyňa vykonávala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť. V dôsledku toho vyššie uvedené odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neobsahujú dôvody, pre ktoré Komisia dospela k záveru, že dôkazy predložené žalobkyňou nestačia na vyvrátenie predmetnej domnienky.
71 Okrem toho treba vziať do úvahy, že aj keby Komisia nebola povinná vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, na ktoré sa dotknuté osoby odvolávajú, najmä pokiaľ sú zjavne irelevantné, nemajú žiadny význam alebo majú zjavne druhoradý význam (pozri bod 64 vyššie), v danom prípade nemožno, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, skutočnosti uplatňované žalobkyňou považovať v súvislosti s posúdením nezávislosti spoločnosti Chemoxal za bezvýznamné.
72 Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sa totiž žalobkyňa odvolávala na rad okolností, ktoré charakterizovali väzby medzi ňou a spoločnosťou Chemoxal v čase predmetného porušenia, pričom uviedla najmä skutočnosť, že činnosť spoločnosti Chemoxal bola vzhľadom na ostatné činnosti skupiny veľmi špecifická, ďalej uviedla neexistenciu prekrývania na úrovni vedúcich pracovníkov a zamestnancov dotknutých spoločností, široké určenie právomocí vedúcich pracovníkov dcérskej spoločnosti, skutočnosť, že dcérska spoločnosť mala na obchodnú činnosť vlastné oddelenia, ako aj nezávislosť pri vypracovávaní strategických projektov.
73 Dôkazy predložené žalobkyňou sa okrem toho neobmedzovali na tvrdenia, ale obsahovali súbor konkrétnych skutočností, ktoré boli pripojené k oznámeniu o výhradách (pozri bod 67 vyššie).
74 Za týchto okolností Komisia bola povinná vyjadriť sa k argumentácii žalobkyne o opaku a preskúmať, či vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa hospodárskych, organizačných a právnych väzieb medzi dotknutými spoločnosťami žalobkyňa preukázala, že sa jej dcérska spoločnosť správala na trhu nezávisle.
75 Povinnosť Komisie odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k tejto otázke jasne vyplýva z vyvrátiteľnej povahy predmetnej domnienky, ktorej vyvrátenie si vyžadovalo, aby žalobkyňa predložila dôkaz o všetkých hospodárskych, organizačných a právnych väzbách medzi ňou a jej dcérskou spoločnosťou.
76 Okrem toho predmetný nedostatok odôvodnenia nemôže byť napravený odkazom na nepriame dôkazy, uvedené v odôvodnení č. 405 napadnutého rozhodnutia, založené na právomoci vymenovať členov predstavenstva dcérskej spoločnosti, ako aj na dojme, ktorý tretie osoby o dotknutých spoločnostiach nadobudli.
77 Hoci by totiž tieto dôkazy mohli byť zohľadnené v rámci posúdenia väzieb medzi dotknutými spoločnosťami, ich uvedenie nesmeruje k spochybneniu relevantnosti argumentácie žalobkyne týkajúcej sa nezávislosti spoločnosti Chemoxal, a preto nemôže predstavovať dostatočný dôvod na zamietnutie tejto argumentácie.
78 Čo sa týka tvrdenia Komisie založeného na existencii ďalších nepriamych dôkazov o vplyve žalobkyne na spoločnosť Chemoxal, teda skutočnosti, že spoločnosť Chemoxal predávala PV vyrobený spoločnosťou Oxysynthèse, ktorá bola spoločne kontrolovaná žalobkyňou a spoločnosťou Atochem (odôvodnenie č. 401 napadnutého rozhodnutia), treba uviesť, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by Komisia túto skutočnosť uplatnila ako dôvod na konštatovanie rozhodujúceho vplyvu vykonávaného žalobkyňou na spoločnosť Chemoxal. Okrem toho bežný odkaz na tento ďalší nepriamy dôkaz, ktorý sa týka väzieb medzi dotknutými spoločnosťami, nemôže v každom prípade napraviť nedostatok odôvodnenia v súvislosti so zamietnutím argumentácie o opaku, ktorú žalobkyňa uplatňovala.
79 Vzhľadom na vyššie uvedené je opodstatnené prijať názor, že Komisia sa podrobne nevyjadrila k dôkazom predloženým žalobkyňou na účely vyvrátenia domnienky vyplývajúcej z vlastníctva základného imania spoločnosti Chemoxal, a z právneho hľadiska tak dostatočne neodôvodnila svoj záver týkajúci sa pripísateľnosti predmetného porušenia žalobkyni.
80 V rozsahu, v akom Komisia vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že dôkazy o opaku uplatňované žalobkyňou boli v každom prípade nedostatočné na preukázanie nezávislosti spoločnosti Chemoxal, treba uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva nijaký náznak posúdenia predmetných dôkazov Komisiou, čo v tomto ohľade bráni preskúmaniu dôvodnosti napadnutého rozhodnutia.
81 Okrem toho treba pripomenúť, že odôvodnenie v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu, pričom neexistencia odôvodnenia teda nemôže byť napravená tým, že dotknutá osoba sa oboznámi s dôvodmi rozhodnutia v priebehu súdneho konania (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 463, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T‑25/04, Zb. s. II‑3121, bod 220).
82 Predmetné chýbajúce odôvodnenie preto nemožno napraviť v priebehu súdneho konania.
83 Vzhľadom na vyššie uvedené treba prijať žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia a vyhovieť návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.
84 V dôsledku toho nie je opodstatnené vyslovovať sa k štvrtému žalobnému dôvodu.
O trovách
85 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie K(2006) 1766 v konečnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 – Peroxid vodíka a perboritan) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Air liquide, SA pour l’étude et l’exploitation des procédés Georges Claude.
2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011.
Podpisy