UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 2. októbra 2015 (*)
„Žaloba o neplatnosť – REACH – Uloženie správneho poplatku za chybu pri vyhlásení týkajúcom sa veľkosti podniku – Jazykový režim – Lehota na podanie žaloby – Neprípustnosť“
Vo veci T‑540/13,
Société européenne des chaux et liants, so sídlom v Bourgoin‑Jallieu (Francúzsko), v zastúpení: J. Dezarnaud, advokát,
žalobkyňa
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä, A. Iber a C. Schultheiss, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia ECHA SME (2013) 1665 z 21. mája 2013 v rozsahu, v akom žalobkyni ukladá zaplatenie správneho poplatku,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a A. M. Collins,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Société européenne des chaux et liants, podala 9. decembra 2010 v Európskej chemickej agentúre (ECHA) žiadosť o registráciu dvoch látok v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1).
2 Žalobkyňa počas registrácie v ECHA uviedla, že je „malým“ podnikom v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, s. 36). Toto vyhlásenie jej umožnilo získať zníženie poplatku požadovaného pri každej žiadosti o registráciu podľa článku 6 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006.
3 Na základe článku 13 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 340/2008 zo 16. apríla 2008 o poplatkoch ECHA podľa nariadenia č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 107, s. 6) ECHA 13. februára 2013 požiadala žalobkyňu o predloženie niekoľkých dokumentov na účely overenia jej vyhlásenia o tom, že je malým podnikom.
4 Žalobkyňa v liste z 12. apríla 2013 odpovedala, že jej vyhlásenie o tom, že je „malým“ podnikom v zmysle odporúčania 2003/361, bolo nesprávne a že v zmysle tohto odporúčania bola „veľkým“ podnikom.
5 E‑mailom a listom z 21. mája 2013 ECHA oznámila žalobkyni rozhodnutie SME (2013) 1665 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). So zreteľom na list z 12. apríla 2013 a podľa článku 13 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 340/2008 ECHA v tomto rozhodnutí rozhodla, že žalobkyňa nemala nárok na zníženia poplatkov uplatniteľných na „malé“ podniky a že jej preto zašle okrem dvoch faktúr pokrývajúcich rozdiel medzi pôvodne zaplatenými poplatkami a tými, ktoré mali byť nakoniec zaplatené, faktúru vo výške 9 950 eur na zaplatenie správneho poplatku. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo osobitný odkaz na spôsoby podania opravných prostriedkov dostupných pre príjemcu rozhodnutia.
6 ECHA teda žalobkyni zaslala e‑mailom faktúru z 22. mája 2013 na zaplatenie sumy vo výške 9 950 eur predstavujúcej správny poplatok.
7 Žalobkyňa v liste zaslanom ECHA 15. júla 2013, ktorý bol tejto agentúre doručený 25. júla 2013, spochybnila uloženie správneho poplatku a požiadala o oslobodenie od tohto poplatku.
8 E‑mailom a listom zaslaným žalobkyni 26. júla 2013 ECHA uviedla, že ako bolo spomenuté v napadnutom rozhodnutí a v súlade s článkom 94 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 a s článkom 263 ZFEÚ, žalobu proti napadnutému rozhodnutiu možno na Všeobecný súd podať do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia. Dodala, že z tohto dôvodu a za predpokladu, že by žalobkyňa chcela podať žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, musí túto žalobu podať na Všeobecný súd.
9 Žalobkyňa listom z 30. júla 2013 doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. augusta 2013 a s priloženou sťažnosťou z 15. júla 2013 podala žalobu na Všeobecný súd, ktorá bola podpísaná členom predstavenstva pánom M.
10 Listom a faxom zo 14. augusta 2013 tajomník Všeobecného súdu upriamil pozornosť žalobkyne na skutočnosť, že na účely podania žaloby patriacej do právomoci Všeobecného súdu musí byť žalobca zastúpený advokátom, ktorý je zapísaný v advokátskej komore jedného z členských štátov, a že žalobu, ktorá nie je podpísaná advokátom, nemožno zaregistrovať, a na základe toho nemožno na list z 30. júla 2013 prihliadať.
Konanie
11 Návrhom z 27. septembra 2013, ktorý bol do kancelárie Všeobecného súdu doručený 1. októbra 2013, podala žalobkyňa predmetnú žalobu.
12 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. februára 2014 vzniesla ECHA na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 námietku neprípustnosti žaloby týkajúcu sa lehôt.
13 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. marca 2014 predložila žalobkyňa svoje pripomienky k námietke neprípustnosti.
14 Písomná časť konania o námietke neprípustnosti bola ukončená 25. marca 2014, po tom, čo žalobkyňa opravila chyby urobené pri podaní svojich pripomienok k námietke neprípustnosti.
15 Dňa 9. januára 2015 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 boli účastníci konania vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky v súvislosti s prípadnou relevantnosťou rozsudku z 2. októbra 2014, Spraylat/ECHA (T‑177/12, Zb., EU:T:2014:849) na predmetný spor a odpovedali na otázku do 12. februára 2015.
16 ECHA vyhovela tejto žiadosti 11. februára 2015 a žalobkyňa 23. februára 2015. Rozhodnutím Všeobecného súdu z 27. februára 2015 bola odpoveď žalobkyne založená do spisu k veci.
Návrhy účastníkov konania
17 ECHA navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
18 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol námietku neprípustnosti,
– zaviazal ECHA na náhradu trov konania.
Právny stav
19 Podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak o to žalovaný požiada, Všeobecný súd môže rozhodnúť o neprípustnosti alebo nepríslušnosti pred prejednaním veci samej. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že písomnosti v spise mu poskytujú dostatok informácií, a preto rozhodne bez ďalšieho konania.
Argumentácia účastníkov konania
20 ECHA tvrdí, že žaloba podaná 1. októbra 2013 je neprípustná, pretože bola podaná po uplynutí lehoty.
21 Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo napísané v inom jazyku, než je jazyk žalobkyne, na tomto závere nič nemení.
22 Žalobkyňa totiž predložila ECHA žiadosť o registráciu v angličtine. ECHA na túto žiadosť odpovedala v súlade s článkom 2 druhou vetou nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 1958, 17, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3) v rovnakom jazyku.
23 V každom prípade sa žalobkyňa o napadnutom rozhodnutí dozvedela včas a je nesporné, že mu porozumela.
24 Okrem toho v prípade neexistencie všeobecnej informačnej povinnosti voči osobám, ktorým sú určené akty prijaté inštitúciami Spoločenstva o opravných prostriedkoch proti týmto aktom, nemôže mať skutočnosť, že oznámenie týkajúce sa opravných prostriedkov bolo napísané v angličtine, vplyv na lehotu na podanie žaloby o neplatnosť.
25 Žalobkyňa v súvislosti s podaním svojej žiadosti o registráciu chemických látok napísanej v angličtine tvrdí, že list so žiadosťou o registráciu bol v tomto jazyku vopred napísaný a priložený v korešpondencii ECHA tak, že ona mala už iba poskytnúť informácie týkajúce sa účtovníctva a označiť príslušné okienko zodpovedajúce veľkosti podniku.
26 Pokiaľ ide o tvrdenie ECHA, podľa ktorého žalobkyňa netvrdí, že neporozumela napadnutému rozhodnutiu, žalobkyňa bez toho, aby spochybnila tohto tvrdenie, uvádza, že faktúra priložená k tomuto rozhodnutiu, napísaná vo francúzštine, sama osebe stačila na to, aby jej umožnila vyvodiť záver, že jej bola uložená peňažná sankcia.
27 Žalobkyňa pripomína, že dvakrát napadla sporné rozhodnutie, a síce 15. a 30. júla 2013, „hoci spôsobom, ktorý nebol formálne správny, podľa jej názoru vzhľadom na nejasnosti korešpondencie, ktorú ECHA napísala v jazyku, ktorý nebol [jej štátnym jazykom]“.
28 Podľa žalobkyne v tom prípade skutočnosť, že naozaj spochybnila túto peňažnú sankciu, neznamenala, že presne porozumela registračnej dokumentácii, ktorú pôvodne dostala. Je totiž nesporné, že voľba jazyka, ktorú urobila ECHA, prispela k chybe vo výklade registračnej dokumentácie v tom zmysle, že žalobkyňa mala vo svojej žiadosti o registráciu uviesť len finančné informácie, ktoré sa týkali jej, a nie informácie o partnerskom podniku, ktorý má účasť na jej imaní.
Posúdenie Všeobecným súdom
29 Po prvé, pokiaľ ide o režim uplatniteľný na lehoty na podanie žaloby, je potrebné pripomenúť, že lehoty na podanie žaloby stanovené v článku 263 ZFEÚ majú kogentnú povahu a nespadajú pod uváženie účastníkov konania a súdu (uznesenie z 15. novembra 2012, Städter/ECB, C‑102/12 P, EU:C:2012:723, bod 13).
30 Treba tiež pripomenúť, že striktné uplatnenie procesných pravidiel zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri uznesenie z 29. januára 2014, Gbagbo/Rada, C‑397/13 P, EU:C:2014:46, bod 7 a citovanú judikatúru).
31 V súlade s článkom 45 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora sa od procesných lehôt možno odchýliť iba za úplne výnimočných okolností, v prípade nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci (pozri uznesenie Gbagbo/Rada, už citované v bode 30 vyššie, EU:C:2014:46, bod 8 a citovanú judikatúru).
32 Okrem toho, pokiaľ ide o lehoty na podanie žaloby, treba pojem ospravedlniteľný omyl vykladať striktne a môže sa týkať len výnimočných okolností, za ktorých najmä dotknutý orgán konal tak, že toto konanie by samo osebe alebo v dostatočnej miere mohlo vyvolať akceptovateľný omyl v úsudku dobromyseľnej osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne uvedomelého subjektu (pozri rozsudok z 22. septembra 2011, Bell & Ross/ÚHVT, C‑426/10 P, Zb., EU:C:2011:612, bod 19 a citovanú judikatúru).
33 V tomto prípade bolo napadnuté rozhodnutie doručené žalobkyni 21. mája 2013. Pri uplatnení ustanovenia článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ v spojení s ustanovením článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 teda lehota na podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu uplynula v stredu 31. júla 2013 o polnoci.
34 Po druhé, pokiaľ ide o jazykový režim Únie, treba pripomenúť, že podľa článku 2 nariadenia č. 1 dokumenty, ktoré členský štát alebo osoba podliehajúca jurisdikcii členského štátu odošle inštitúciám, môžu byť vyhotovené v ktoromkoľvek úradnom jazyku podľa výberu odosielateľa a odpoveď inštitúcií sa vyhotoví v tom istom jazyku.
35 Okrem toho podľa článku 3 nariadenia č. 1 dokumenty, ktoré inštitúcie odosielajú členskému štátu alebo osobe podliehajúcej jurisdikcii členského štátu, majú byť vyhotovené v jazyku tohto štátu.
36 Článok 104 nariadenia č. 1907/06 stanovuje, že nariadenie č. 1 sa vzťahuje na ECHA.
37 V predmetnej veci je nesporné, že žalobkyňa podala žiadosť o registráciu v angličtine.
38 Je tiež nesporné, že napadnuté rozhodnutie bolo oznámené v angličtine, s priloženou faktúrou týkajúcou sa sporného správneho poplatku, ktorá bola napísaná sčasti v angličtine, sčasti vo francúzštine.
39 Okrem toho je nesporné, že sťažnosť, ktorú žalobkyňa zaslala ECHA 15. júla 2013, bola napísaná vo francúzštine a že ECHA odpovedala na túto sťažnosť e‑mailom z 26. júla 2013 napísaným v tom istom jazyku.
40 Žalobkyňa vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti napriek tvrdeniu ECHA, že porozumela napadnutému rozhodnutiu, neuvádza žiadne konkrétne tvrdenie a netvrdí, že neporozumela tomuto rozhodnutiu, ktoré jej v angličtine ukladá správny poplatok. Predovšetkým a pokiaľ ide konkrétnejšie o otázku lehoty na podanie žaloby, ktorej dodržanie je spochybnené v rámci predmetnej námietky neprípustnosti, žalobkyňa netvrdí, že neporozumela informáciám uvedeným v tomto rozhodnutí, týkajúcim sa spôsobov a lehôt na podanie žaloby.
41 Žalobkyňa sa vo veci samej obmedzuje na tvrdenie, že použitie angličtiny a technického slovníka v konaní o registrácii jej dvoch chemických látok prispelo k chybe spôsobenej vo vyhlásení o veľkosti jej podniku, čo podľa nej odôvodňuje, že jej nemôže byť uložený žiadny správny poplatok.
42 Všeobecnejšie teda žalobkyňa ani vo svojej žalobe, ani vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti neuvádza žiadne vysvetlenie, ktoré by mohlo s ohľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 31 a 32 vyššie odôvodniť, že k podaniu žaloby došlo až 1. októbra 2013.
43 Žalobkyňa vo svojej žalobe nanajvýš uvádza, že dvakrát, a síce 15. a 30. júla 2013, spochybnila napadnuté rozhodnutie „hoci spôsobom, ktorý nebol formálne správny vzhľadom na nejasnosti korešpondencie, ktorú ECHA napísala v jazyku, ktorý nie je [jej štátnym jazykom]“.
44 Aj keby toto tvrdenie, ktoré sa netýka lehôt, ale iba formy námietok z 15. a 30. júla 2013, malo byť napriek tomu vykladané tak, že sa týka aj otázky oneskorenosti žaloby, musí byť zamietnuté.
45 Treba totiž uviesť, že pokiaľ ide prinajmenšom o časť napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa spôsobov a lehôt na podanie žaloby, odkaz na „nejasnosti“ je zjavne irelevantný.
46 Na jednej strane táto časť napadnutého rozhodnutia týkajúca sa spôsobov a lehôt na podanie žaloby sa vo svojom anglickom znení pri opise uvedených spôsobov a lehôt zdá byť úplne jednoznačná.
47 Na druhej strane samotný odkaz na údajnú nejasnosť logicky predpokladá jej predchádzajúce určenie, a teda na účely tohto určenia nevyhnutne dostatočnú znalosť jazyka textu, ktorý je údajne nejasný. Žalobkyňa nejasnosti síce vágne uvádza, no nespresňuje ich.
48 Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, že tvrdenie uvedené v bode 43 vyššie treba chápať ako tvrdenie týkajúce sa aj otázky lehoty na podanie žaloby, toto tvrdenie nedokáže vysvetliť a ešte menej odôvodniť podanie žaloby až 1. októbra 2013.
49 Okrem toho pre úplnosť treba pripomenúť, že ECHA žalobkyni v odpovedi na sťažnosť napísanú vo francúzštine 15. júla 2013, ktorá jej bola doručená 25. júla 2013, v tom istom jazyku e‑mailom z 26. júla 2013 uviedla, že žaloba musí byť podaná na Všeobecný súd v lehote dvoch mesiacov od napadnutého rozhodnutia, a odkázala ju na internetovú stránku Súdneho dvora.
50 Následne tvrdenie žalobkyne o údajných nejasnostiach, už dostatočne vyvrátené úvahami uvedenými v bodoch 42 až 47 vyššie, je vyvrátené aj informáciami, ktoré ECHA uviedla opakovane vo francúzštine, obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí a týkajúcimi sa spôsobov a lehôt na podanie žaloby.
51 V nadväznosti na informácie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a na ich zopakovanie zo strany ECHA 26. júla 2013 sa žalobkyňa namiesto toho, aby podala žalobu podpísanú advokátom v stanovenej lehote, uspokojila s podaním žaloby na Všeobecný súd vo forme listu odoslaného deň pred uplynutím tejto lehoty a podpísaného členom predstavenstva. Treba pripomenúť, že podľa judikatúry je žaloba, ktorú nepodpísal advokát, dotknutá vadou, ktorá môže mať za následok neprípustnosť žaloby v okamihu uplynutia procesných lehôt a nemôže byť odstránená (rozsudok Bell & Ross/ÚHVT, EU:C:2011:612, už citovaný v bode 32 vyššie, bod 42).
52 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že vzhľadom na skutkové okolnosti veci samej a z dôvodu neexistencie okolností uvedených v bodoch 31 a 32 vyššie treba vyhovieť námietke neprípustnosti vznesenej zo strany ECHA a zamietnuť predmetnú žalobu ako oneskorenú.
O trovách
53 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ECHA.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Société européenne des chaux et liants je povinná znášať okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vznikli Európskej chemickej agentúre (ECHA).
V Luxemburgu 2. októbra 2015
E. Coulon | | S. Frimodt Nielsen |