ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 11. novembra 2015 (*)
„Smernica 2010/30/EÚ – Udávanie spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch – Delegované nariadenie (EÚ) č. 665/2013 – Právomoc Komisie – Rovnosť zaobchádzania – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑544/13,
Dyson Ltd, so sídlom v Malmesbury (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: F. Carlin, barrister, E. Batchelor a M. Healy, solicitors,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: E. White a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 665/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie vysávačov štítkami (Ú. v. EÚ L 192, s. 1),
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a V. Kreuschitz,
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. februára 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Predmetom tejto žaloby je návrh žalobkyne Dyson Ltd, spoločnosti založenej podľa anglického práva, ktorá celosvetovo zamestnáva 4 400 osôb a ktorá navrhuje, vyrába a uvádza na trh vo viac ako šesťdesiatich krajinách domáce vysávače, ktorých zachytávače prachu fungujú prostredníctvom odpadovej nádoby bez použitia vrecka, na zrušenie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 665/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie vysávačov štítkami (Ú. v. EÚ L 192, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
Právny rámec
2 Napadnuté nariadenie bolo prijaté Európskou komisiou na účely doplnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. EÚ L 153, s. 1), čo sa týka označovania vysávačov energetickými štítkami.
Smernica 2010/30
3 Smernica 2010/30 podľa svojho článku 1 ods. 1 a 2 „ustanovuje rámec zosúladenia vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa informácií pre koncového užívateľa najmä pomocou označovania a pomocou štandardných informácií o výrobku, o spotrebe energie a prípadne aj iných podstatných zdrojov počas používania a doplňujúcich informácií týkajúcich sa energeticky významných výrobkov, čím sa koncovým užívateľom umožní, aby si vybrali účinnejšie výrobky“, pričom sa smernica uplatňuje na „energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie a podľa potreby aj na iné podstatné zdroje počas používania“.
4 Podľa článku 5 písm. a) smernice 2010/30 členské štáty zabezpečujú, aby „dodávatelia, ktorí umiestňujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt, na trh alebo ich dávajú do prevádzky, priložili v súlade [so] smernicou a [s] delegovaným aktom štítok a informačný list“.
5 Článok 10 smernice 2000/30 s názvom „Delegované akty“ stanovuje:
„1. Komisia stanoví podrobnosti týkajúce sa štítku a informačného listu prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkami 11, 12 a 13 v súvislosti s každým typom výrobku v súlade s týmto článkom.
Ak výrobok spĺňa kritériá uvedené v odseku 2, vzťahuje sa na neho delegovaný akt v súlade s odsekom 4.
Ustanovenia v delegovaných aktoch týkajúce sa informácií o spotrebe energie a iných podstatných zdrojov počas používania uvedených na štítku a v informačnom liste umožňujú koncovým užívateľom, aby sa mohli pri nákupe kvalifikovanejšie rozhodovať, a takisto umožňujú orgánom trhového dohľadu, aby overili, či sú výrobky v súlade s poskytnutými informáciami.
Ak sa v delegovanom akte ustanovujú ustanovenia týkajúce sa energetickej účinnosti aj spotreby podstatných zdrojov výrobku, vo vyhotovení a obsahu štítku sa zdôrazní energetická účinnosť výrobku.
2. Kritériá uvedené v odseku 1:
a) podľa najnovšie sprístupnených číselných údajov a vzhľadom na množstvá umiestnené na trhu Únie majú výrobky významný potenciál, pokiaľ ide o úsporu energie a prípadne aj iných podstatných zdrojov;
b) pri výrobkoch ponúkajúcich rovnakú mieru funkčnosti, ktoré sú k dispozícii na trhu, sú veľké rozdiely v príslušných výkonnostných úrovniach;
c) Komisia zohľadňuje príslušné právne predpisy Únie a samoreguláciu, ako napríklad dobrovoľné dohody, v prípade ktorých sa očakáva, že politické ciele sa dosiahnu rýchlejšie alebo s nižšími nákladmi ako povinné požiadavky.
3. Pri príprave návrhu delegovaného aktu Komisia:
a) zohľadňuje tie environmentálne parametre stanovené v časti 1 prílohy I k smernici 2009/125/ES, ktoré sú určené ako podstatné v príslušnom vykonávacom opatrení prijatom na základe smernice 2009/125/ES a ktoré sú počas používania významné pre koncového užívateľa;
b) posudzuje vplyv aktu na životné prostredie, koncových užívateľov a výrobcov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) z hľadiska konkurencieschopnosti aj na trhoch mimo Únie, inovácií, prístupu na trh a nákladov a prínosov;
c) uskutočňuje vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami;
d) stanovuje dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek etapové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadňuje najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.
4. Delegované akty špecifikujú najmä:
a) presnú definíciu typu výrobku, ktorý má zahŕňať;
b) normy a metódy merania, ktoré sa majú použiť pri získavaní informácií uvedených v článku 1 ods. 1;
c) podrobnosti o technickej dokumentácii, ktorá sa požaduje podľa článku 5;
d) vyhotovenie a obsah štítka uvedeného v článku 4, ktorý sa má vyznačovať podľa možnosti jednotnými znakmi vyhotovenia v jednotlivých skupinách výrobkov a je v každom prípade jasne viditeľný a čitateľný. Základom formátu štítku zostáva klasifikácia pomocou písmen od A po G; stupne klasifikácie zodpovedajú významným úsporám energie a nákladov z pohľadu koncového užívateľa.
Ak si to vyžaduje technický pokrok, možno do klasifikácie doplniť ďalšie tri triedy. Týmito doplňujúcimi triedami budú: A+, A++ a A+++ pre najúčinnejšiu triedu. V zásade sa celkový počet tried obmedzí na sedem, pokiaľ nebudú naďalej zastúpené viaceré triedy.
Paleta farieb pozostáva najviac zo siedmich rôznych farieb od tmavozelenej po červenú. Tmavozelený je vždy iba farebný kód najvyššej triedy. Ak je tried viac ako sedem, duplikovať možno iba červenú farbu.
Klasifikácia sa preskúma najmä v prípade, ak významná časť výrobkov na vnútornom trhu dosiahne dve najvyššie triedy energetickej účinnosti a ak ďalším rozdelením výrobkov možno dosiahnuť ďalšie úspory.
Podrobné kritériá možnej zmeny klasifikácie výrobkov sa určia vo vhodných prípadoch individuálne v príslušných delegovaných aktoch;
e) …
f) obsah, a v prípade potreby aj formát, a ďalšie podrobnosti týkajúce sa informačného listu alebo ďalších informácií špecifikovaných v článku 4 a článku 5 písm. c). Informácie na štítku majú byť uvedené aj v informačnom liste;
g) špecifický obsah štítku na reklamné účely podľa potreby vrátane triedy energetickej účinnosti a iných príslušných výkonnostných úrovní daného výrobku v čitateľnej a viditeľnej podobe;
h) podľa potreby trvanie klasifikácie(‑í) štítka v súlade s písmenom d);
i) úroveň presnosti vo vyhláseniach na štítku a v informačnom liste;
j) dátum hodnotenia a možnej revízie delegovaného aktu, pričom sa berie do úvahy rýchlosť technologického pokroku.“
6 Článok 11 smernice 2010/30 s názvom „Vykonávanie delegovania právomocí“ spresňuje:
„1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 19. júna 2010. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomocí sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia s výnimkou prípadov, keď ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 12 odvolajú.
2. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
…“
Napadnuté nariadenie
7 Komisia s cieľom doplnenia smernice 2010/33, čo sa týka označovania vysávačov energetickými štítkami, prijala 3. mája 2013 napadnuté nariadenie.
8 Napadnutým nariadením sa podľa jeho článku 1 ods. 1 „ustanovujú požiadavky na označovanie štítkami a poskytovanie dodatočných informácií o elektrických vysávačoch napájaných zo siete vrátane hybridných vysávačov“.
9 Článok 3 napadnutého nariadenia s názvom „Povinnosti dodávateľov a časový rozvrh“ stanovuje:
„1. Dodávatelia zabezpečia, aby sa od 1. septembra 2014:
a) každý vysávač dodával s vytlačeným štítkom vo formáte a s obsahom informácií stanovenými v prílohe II;
b) sprístupnil informačný list výrobku stanovený v prílohe III;
c) orgánom členských štátov a Komisii na požiadanie sprístupnila technická dokumentácia stanovená v prílohe IV;
d) v každom reklamnom materiáli pre konkrétny model vysávača uvádzala trieda energetickej účinnosti, ak sa v ňom uvádzajú informácie týkajúce sa energie alebo ceny;
e) v každom technickom propagačnom materiáli pre konkrétny model vysávača, v ktorom sa opisujú jeho špecifické technické parametre, uvádzala trieda energetickej účinnosti daného modelu.
2. Formát štítka stanovený v prílohe II sa uplatňuje v súlade s týmto harmonogramom:
a) v prípade vysávačov uvedených na trh od 1. septembra 2014 musia byť štítky v súlade so štítkom 1 v prílohe II;
b) v prípade vysávačov uvedených na trh od 1. septembra 2017 musia byť štítky v súlade so štítkom 2 v prílohe II.“
10 Článok 5 napadnutého nariadenia s názvom „Metódy merania“ spresňuje, že „informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa článkov 3 a 4, sa získavajú spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami merania a výpočtov, pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtov, ako sa stanovuje v prílohe VI“.
11 Článok 7 napadnutého nariadenia s názvom „Preskúmanie“ stanovuje:
„Komisia preskúma toto nariadenie z hľadiska technického pokroku najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. V rámci preskúmania sa posúdia najmä prípustné odchýlky pri overovaní stanovené v prílohe VII, či by mali byť do pôsobnosti nariadenia zahrnuté vysávače plne napájané batériou a či je možné používať pri meraní ročnej spotreby energie, zachytávania prachu a reemisií prachu metódy, pri ktorých sa uprednostňuje skôr meranie s čiastočne zaplnenou, ako prázdnou nádobou na zachytávanie prachu“.
12 Bod 1 prílohy VI napadnutého nariadenia spresňuje:
„Na účely súladu a overovania súladu s požiadavkami tohto nariadenia sa merania a výpočty vykonávajú použitím spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, pri ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu vrátane harmonizovaných noriem, ktorých referenčné čísla boli uverejnené na tento účel v Úradnom vestníku Európskej únie. Tieto metódy spĺňajú technické vymedzenie pojmov, podmienky, rovnice a parametre uvedené v tejto prílohe.“
13 Napadnuté nariadenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 13. júla 2013.
Konanie a návrhy účastníkov konania
14 Žalobou doručenou 7. októbra 2013 do kancelárie Všeobecného súdu žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté nariadenie.
15 Samostatným návrhom podaným v ten istý deň do kancelárie Všeobecného súdu žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní podľa článku 76a ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991.
16 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. októbra 2013 Komisia predložila svoje pripomienky v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.
17 Rozhodnutím z 26. novembra 2013 bola žiadosť žalobkyne o rozhodnutie v skrátenom súdnom konaní zamietnutá.
18 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd 21. novembra 2014 rozhodol o začatí ústnej časti konania.
19 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne položené otázky Všeobecného súdu boli vypočuté na pojednávaní 4. februára 2015.
20 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
21 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
22 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody. Prvý z nich sa zakladá na nedostatku právomoci Komisie, druhý na nedostatku odôvodnenia napadnutého nariadenia a tretí na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.
23 Všeobecný súd usudzuje, že je potrebné najprv preskúmať prvý žalobný dôvod, potom tretí žalobný dôvod a nakoniec druhý žalobný dôvod.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci Komisie
24 Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté nariadenie je protiprávne, lebo Komisia konala nad rámec svojich právomocí, ktoré jej údajne priznáva smernica.
25 Prvý žalobný dôvod má dve časti.
26 V prvej časti žalobkyňa uvádza, že napadnuté nariadenie uvedie spotrebiteľov do omylu v súvislosti s energetickou účinnosťou vysávačov.
27 Druhou časťou žalobkyňa Komisii vytýka, že v napadnutom nariadení nestanovila povinnosť informovať o vreckách a filtroch ako o spotrebovaných podstatných zdrojoch počas používania.
O prípustnosti prvého žalobného dôvodu
28 Komisia si bez toho, aby formálne namietala proti neprípustnosti prvého žalobného dôvodu, kladie otázku o jeho prípustnosti, pričom uvádza, že žalobkyňa síce namieta proti jej právomoci z hľadiska článku 10 ods. 1 smernice 2010/30, v skutočnosti však poukazuje na nezlučiteľnosť napadnutého nariadenia s týmto ustanovením. Žalobkyňa totiž netvrdí, že napadnuté nariadenie ukladá povinnosť alebo stanovuje požiadavky či podmienky, ktoré idú nad rámec toho, čo má Komisia právomoc stanoviť alebo uložiť ako povinnosť, ale len cituje časť článku 10 ods. 1 smernice 2010/30 s cieľom poukázať na to, že opatrenie týkajúce sa energetickej účinnosti by malo byť definované na základe testov vykonaných s plnou nádobou na zachytávanie prachu a malo by zahŕňať požiadavky v súvislosti s vreckami a filtrami ako podstatnými zdrojmi.
29 Žalobkyňa teda len spochybňuje skutkové okolnosti a voľbu Komisie v súvislosti s právnou normou v rámci výkonu mandátu, ktorý jej priznáva smernica, pričom Komisia ponecháva na Všeobecný súd, aby posúdil otázku, či sa prvý žalobný dôvod má vyhlásiť za neprípustný na tomto základe z dôvodu nedodržania požiadavky stanovenej v článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
30 Keďže Komisia navrhuje Všeobecnému súdu, aby posúdil prípustnosť prvého žalobného dôvodu, pričom je zrejmé, že výslovne nenamieta proti prípustnosti tohto dôvodu, treba predtým, ako sa prípadne bude skúmať jeho dôvodnosť, preskúmať jeho prípustnosť.
31 Komisia v podstate tvrdí, že prvý žalobný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že sa netýka posúdenia právomoci Komisie, ale vecnej zákonnosti napadnutého nariadenia, nespĺňa potrebné požiadavky stanovené v článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
32 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia v novom znení článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu žaloba „obsahuje predmet konania, dôvody a tvrdenia,… ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov“.
33 V prejednávanej veci pritom treba konštatovať, že žaloba spĺňa požiadavky článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku v novom znení.
34 Nemožno totiž vážne spochybniť, že žalobkyňa jednak v bode 2 žaloby jasne spresnila predmet sporu, ako aj v bodoch 66 až 102 žaloby vyjadrila, aspoň stručne, dôvody uvádzané na podporu svojej žaloby, vrátane prvého žalobného dôvodu založeného na nedostatku právomoci Komisie v bodoch 66 až 84 žaloby, nezávisle od toho, či sú účinné tvrdenia uvádzané na podporu tohto dôvodu, ako je vyjadrený v žalobe, pričom prípadná neúčinná povaha tvrdenia nemá nijaký vplyv na prípustnosť dôvodu, na ktorého podporu bol vyjadrený.
35 Preto čo sa týka nedostatku právomoci Komisie, prvý žalobný dôvod žaloby je prípustný z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku v novom znení.
O prvom žalobnom dôvode z hľadiska jeho dôvodnosti
36 V prvom rade treba uviesť, že z písomností žalobkyne predložených na Všeobecnom súde jasne vyplýva, že svojím prvým žalobným dôvodom nepoukazuje na nedostatok právomoci Komisie ako taký, pokiaľ ide o prijatie napadnutého nariadenia, ale namieta skôr proti výkonu tejto právomoci.
37 Všeobecný súd teda usudzuje, že žalobkyňa svojím prvým žalobným dôvodom poukazuje na zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia pri prijatí napadnutého nariadenia.
– Úvodné poznámky týkajúce sa rozsahu súdneho preskúmania a cieľov smernice 2010/30
38 Na úvod treba po prvé pripomenúť, že súd Európskej únie priznal orgánom Únie v rámci výkonu právomocí, ktorými disponujú, širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, kde si ich konanie vyžaduje výber politickej, hospodárskej a sociálnej povahy, ak majú vykonať komplexné posúdenie a hodnotenie. Aj v prípade takejto právomoci sú však orgány Únie povinné odôvodniť svoju voľbu objektívnymi a primeranými kritériami vo vzťahu k cieľu, ktorý predmetná právna úprava sleduje, zohľadnením všetkých skutkových okolností, ako aj technických a vedeckých poznatkov, ktoré sú k dispozícii v čase prijatia príslušného aktu (pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, Zb., EU:C:2008:728, body 57 a 58 a citovanú judikatúru).
39 V súlade s ustálenou judikatúrou, keďže orgány Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie veľmi zložitých skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, aby určili povahu a rozsah opatrení, ktoré prijímajú, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány nešli zjavne nad rámec svojej voľnej úvahy (rozsudok z 21. júla 2011, Etimine, C‑15/10, Zb., EU:C:2011:504, bod 60).
40 Po druhé, čo sa týka cieľov smernice 2010/30, treba najprv zdôrazniť, že z odôvodnení 4 a 5 tejto smernice vyplýva, že „možnosťou spotrebiteľov fundovane si vybrať sa zlepšuje účinnosť energeticky významných výrobkov“ a že „zabezpečenie presných, odborných a porovnateľných informácií o špecifickej energetickej spotrebe energeticky významných výrobkov by malo ovplyvniť koncového užívateľa, aby pri výbere uprednostňoval také výrobky, ktoré spotrebujú menej energie alebo nepriamo prispievajú k nižšej spotrebe energie a iných podstatných zdrojov počas používania“, takže na jednej strane „sú výrobcovia pobádaní, aby uskutočnili opatrenia na znižovanie spotreby energie a iných podstatných zdrojov pri výrobkoch, ktoré vyrábajú“, a na druhej strane „to by takisto malo nepriamo podnecovať účinné využitie týchto výrobkov“, pričom táto informácia je „v záujme prispenia k cieľu zvýšenia energetickej účinnosti v EÚ o 20 %“.
41 Ďalej z odôvodnenia 13 smernice 2010/30 vyplýva, že „energeticky významné výrobky majú priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu širokého okruhu foriem energie počas používania, pričom najdôležitejšia je elektrina a plyn“, takže smernica 2010/30 „by… mala pokryť energeticky významné výrobky, ktoré majú počas používania priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu každej formy energie“.
42 Napokon odôvodnenie 14 smernice 2010/30 uvádza, že „do delegovaného aktu by mali byť zahrnuté energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie alebo prípadne iných podstatných zdrojov počas používania a ktoré poskytujú dostatočné možnosti na zvýšenie výkonnosti, pričom poskytovanie informácií prostredníctvom označovania môže stimulovať koncových užívateľov, aby si kupovali výkonnejšie výrobky“.
43 S prihliadnutím na tieto úvahy treba posúdiť dôvodnosť prvého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa v podstate zakladá na zjavne nesprávnom posúdení.
– O prvej časti prvého žalobného dôvodu
44 V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že uplatnenie napadnutého nariadenia, ktoré ukladá povinnosť vykonať testy s prázdnymi odpadovými nádobami, bude viesť po prvé k zohľadneniu nesprávnych informácií, po druhé k tomu, že medzi informáciami, ktoré sa musia poskytnúť, sa nebude nachádzať údaj o energetickej výkonnosti „počas používania“, po tretie ku skutočnosti, že výrobcovia nebudú vedení k tomu, aby zlepšili energetickú účinnosť vysávačov, a po štvrté k stanoveniu označovania štítkami, ktorým sa nebude dať dosiahnuť cieľ spočívajúci v znížení spotreby energie, ale naopak, ktoré môže viesť k zvýšeniu spotreby energie.
45 Po prvé žalobkyňa Komisii v podstate vytýka, že zavádza spotrebiteľov v súvislosti s energetickou spotrebou vysávačov, keďže výkonnosť čistenia sa bude merať výlučne s prázdnymi odpadovými nádobami.
46 Je nesporné, že nemožno vylúčiť, že sací výkon vysávača s plnou odpadovou nádobou, ako aj energetická účinnosť, ktorá z toho vyplýva, sú znížené z dôvodu nahromadenia prachu.
47 Komisii však nemožno vytýkať, že nepožaduje testy vykonané s plnou odpadovou nádobou, ak sa na základe svojej širokej miery voľnej úvahy mohla domnievať, že takéto testy nie sú spoľahlivé, presné a opakovateľné.
48 Okrem toho a nezávisle od existencie širokej miery voľnej úvahy Komisie na účely vypracovania testov treba uviesť, že čo sa týka opakovateľného charakteru testov uskutočnených s plnou odpadovou nádobou, Komisia neuskutočnila testy vo forme „obežníkov“ medzi jednotlivými laboratóriami, ktoré by umožnili určiť túto opakovateľnosť.
49 V tejto súvislosti, hoci žalobkyňa uvádza množstvo tvrdení, ktorými sa snaží preukázať spoľahlivosť a presnosť testov uskutočnených s plnou odpadovou nádobou, nič to nemení na skutočnosti, že pochybnosti zotrvávajú, pokiaľ ide o možnosť opakovať uvedený test.
50 Ako to totiž správne uvádza Komisia, určenie opakovateľnosti testov si v praxi vyžaduje, aby boli medzi jednotlivými laboratóriami vykonané testy tzv. „obežníky“, pričom cieľom týchto testov je ubezpečiť sa o regulárnosti výsledkov získaných uskutočnením opakovaných testov v rôznych laboratóriách na základe jednej vzorky.
51 Treba pritom konštatovať, že žalobkyňa poukazuje len na jeden test vykonaný v laboratóriu, ktorý podľa nej umožní presvedčiť sa o jeho opakovateľnosti, takže opakovateľnosť testu uskutočneného s plnou odpadovou nádobou nie je dostatočne preukázaná, aby sa mohlo konštatovať, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ktorého sa dopustila Komisia.
52 Navyše a na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, testy „obežníky“ medzi jednotlivými laboratóriami boli vykonané tak, pokiaľ ide o testy s prázdnou odpadovou nádobou, ako to vyplýva aj z analýzy vplyvu urobenej Komisiu pred prijatím napadnutého nariadenia, že ich opakovateľnosť sa osvedčila.
53 V rámci zúženého preskúmania preto nemožno rozhodnúť, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď uprednostnila testy uskutočnené s prázdnou odpadovou nádobou pred testami s plnou odpadovou nádobou.
54 Výhrada žalobkyne v podstate založená na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o povinnosť vykonať testy s prázdnou odpadovou nádobou, sa preto zamieta.
55 Po druhé žalobkyňa v podstate vytýka Komisii, že nepožadovala informácie týkajúce sa energetickej výkonnosti vysávačov počas ich používania, pretože testy boli uskutočnené s prázdnou odpadovou nádobou, ktoré nedovoľujú zohľadniť energetickú výkonnosť za skutočných podmienok používania.
56 V tejto súvislosti treba istotne pripomenúť, že v súlade s odôvodneniami 2, 5, 13, 14 a 19 smernice 2010/30 článok 1 tejto smernice stanovuje vo svojom odseku 1 informovanie koncového užívateľa o spotrebe energie, prípadne iných podstatných zdrojov „počas používania“, a v odseku 2 to, že smernica 2010/30 sa uplatňuje na energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie, prípadne aj na iné podstatné zdroje „počas používania“ [pozri tiež článok 2 písm. a), c), e) a f), článok 3 ods. 1 písm. b) a článok 4 písm. a) smernice 2010/30].
57 Takisto článok 10 ods. 1 tretí pododsek smernice 2010/30 odkazuje na ustanovenia delegovaných aktov v súvislosti s informáciami o spotrebe energie a iných podstatných zdrojov „počas používania“ uvedenými na štítku a v informačnom liste.
58 Istotne, hoci opatrenia na otestovanie energetickej výkonnosti vysávačov sa robia na základe testov s prázdnou odpadovou nádobou, nemožno vylúčiť, že vysávač nebol používaný ešte predtým, ako došlo k uskutočneniu testu.
59 Nič to však nemení na skutočnosti, že argumentácia žalobkyne v tejto súvislosti spočíva na príliš širokom výklade výrazov „počas používania“, pretože je veľmi ťažko predstaviteľné testovať výkonnosť čistenia vysávača bez jeho použitia, aj keby išlo o prvé použitie.
60 Výhradu žalobkyne založenú v podstate na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o neuvedenie informácie týkajúcej sa výkonnosti vysávača „počas používania“, musí byť preto zamietnutá.
61 Po tretie žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté nariadenie je protiprávne, pretože nevedie výrobcov vysávačov, aby pristupovali k čo najlepšiemu výberu koncepcií s cieľom zlepšovať energetickú účinnosť.
62 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 7 napadnutého nariadenia stanovuje, že Komisia preskúma toto nariadenie z hľadiska technického pokroku najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a že toto preskúmanie sa bude týkať najmä použitia metód, pri ktorých sa uprednostňuje meranie skôr s čiastočne zaplnenou než prázdnou odpadovou nádobou.
63 Na zamietnutie tejto výhrady preto stačí uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, výrobcovia vreckových vysávačov budú musieť podľa článku 7 napadnutého nariadenia prijať opatrenia zahŕňajúce prípadný ďalší vývoj.
64 Nemožno preto prijať tvrdenie, že napadnuté nariadenie nebude viesť výrobcov vysávačov, aby čo najlepšie volili koncepciu s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť.
65 Výhrada žalobkyne založená v podstate na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o nenavádzanie výrobcov zlepšovať energetickú účinnosť, musí byť preto tiež zamietnutá.
66 Po štvrté a v poslednom rade žalobkyňa v podstate Komisii vytýka, že v napadnutom nariadení ukladá povinnosť uvádzať informácie, ktoré neumožnia dosiahnuť cieľ spočívajúci v znížení spotreby energie, ale naopak, mohli by viesť k zvýšeniu spotreby energie.
67 Na zamietnutie tejto výhrady stačí uviesť, že spočíva na čisto špekulatívnych údajoch, na základe ktorých nemožno tvrdiť, že napadnuté nariadenie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie.
68 Z toho dôvodu výhrada žalobkyne založená v podstate na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o povinnosť uvádzať informácie, ktoré neumožnia dosiahnuť cieľ spočívajúci v znížení spotreby energie, musí byť preto tiež zamietnutá.
69 V dôsledku toho treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť v rozsahu, v akom sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení.
70 Preto je potrebné zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu.
– O druhej časti prvého žalobného dôvodu
71 Žalobkyňa v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu Komisii vytýka, že neuložila povinnosť informovať o používaní spotrebného materiálu, hoci tak mala urobiť podľa článku 10 ods. 1 smernice 2010/30.
72 V rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď neuložila nijakú povinnosť informovať o používaní spotrebného materiálu, t. j. vreciek a filtrov, hoci má Komisia na jednej strane povinnosť právne upraviť informácie poskytované spotrebiteľom týkajúce sa spotrebovaných podstatných zdrojov počas používania a na druhej strane vrecká a filtre predstavujú spotrebované podstatné zdroje počas používania.
73 V tejto súvislosti treba určite pripomenúť, že z článku 1 ods. 2 smernice 2010/30 vyplýva, že sa táto smernica uplatňuje „na energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie a podľa potreby aj na iné podstatné zdroje počas používania“.
74 Nič to však nemení na skutočnosti, že podľa článku 2 písm. c) smernice 2010/30 „iné podstatné zdroje“ v zmysle tejto smernice sú definované ako „voda, chemické látky alebo akékoľvek iné látky, ktoré výrobok spotrebuje pri normálnom používaní“.
75 Nemožno pritom vážne tvrdiť, že spotrebný materiál, o ktorý ide, treba chápať ako vodu, chemické látky alebo akékoľvek iné látky v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2010/30.
76 Výhradu žalobkyne založenú v podstate na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o neuvádzanie informácií týkajúcich sa spotrebného materiálu, treba preto zamietnuť.
77 V dôsledku toho sa musí zamietnuť druhá časť prvého žalobného dôvodu, a teda aj prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
78 V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania.
79 Podľa žalobkyne Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že uprednostnila vreckové vysávače na úkor bezvreckových vysávačov alebo vysávačov používajúcich cyklónovú technológiu, pričom stratu sacej sily v súvislosti s usadeninami – vlastnosť, ktorá sa dotkne najviac vreckových vysávačov – nie je možné zistiť počas uskutočnených testov „bez prachu“. Navyše tieto testy neumožňujú viesť ku konštatovaniu o inováciách uskutočnených výrobcami bezvreckových vysávačov a vysávačov používajúcich cyklónovú technológiu, z ktorých niektoré sú schopné predchádzať usadeninám a zachovávať konštantnú saciu silu počas ich používania.
80 V napadnutom nariadení Komisia na účely merania výkonnosti čistenia vysávačov stanovila jediný test „s prázdnou odpadovou nádobou“ tak pre vysávače využívajúce cyklónovú technológiu, ako aj pre vreckové vysávače, pričom nezvážila, že vreckové vysávače by sa na rozdiel od vysávačov využívajúcich cyklónovú technológiu, nemali testovať s „prázdnym vreckom“, pretože pri týchto vysávačoch sa očakáva, že sa počas používania postupne napĺňajú prachom.
81 Kým teda vysávače, ktoré používajú cyklónovú technológiu, sú špeciálne zhotovené s cieľom zamedziť zhoršeniu energetickej výkonnosti z dôvodu nahromadenia prachu, energetická výkonnosť vreckových vysávačov sa zníži z dôvodu upchania pórov vrecka pri nahromadení prachu, pričom tento rozdiel sa pri testovaní „s prázdnou odpadovou nádobou“ stanovenom napadnutým nariadením neodrazí.
82 Z toho vyplýva, že napadnuté nariadenie uprednostňuje vreckové vysávače na úkor vysávačov používajúcich cyklónovú technológiu.
83 Samotná Komisia tvrdí, že napadnuté nariadenie neukladá povinnosť testovať vysávače s prázdnou odpadovou nádobou, keďže požaduje len uplatnenie spoľahlivých, presných a opakovateľných metód merania a výpočtov, pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtov, hoci takéto metódy ešte neexistujú pre odpadové nádoby naplnené prachom.
84 Komisia uvádza, že na prijatie nariadenia o označovaní vysávačov energetickými štítkami nemusela čakať, pokým tieto metódy budú existovať, lebo v opačnom prípade by bolo možné, že by nikdy nemohla prijať právne ustanovenia v tejto oblasti, pretože by stále existovali výrobcovia tvrdiaci, že ich technologické inovácie nie sú správne zohľadnené existujúcimi skúšobnými metódami a že sú znevýhodnení uplatňovaním týchto metód.
85 V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa svojím tretím žalobným dôvodom v podstate tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že zaobchádza s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ ide o metódu merania výkonnosti čistenia vysávačov.
86 Posúdenie dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu si preto vyžaduje odpoveď na otázku, či uplatnenie jednotnej metódy stanovenej v napadnutom nariadení, bez ohľadu na jej spôsoby, na meranie výkonnosti čistenia vreckových vysávačov, bezvreckových vysávačov a vysávačov používajúcich cyklónovú technológiu, porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.
87 V prvom rade treba uviesť, že napadnuté nariadenie je delegovaným aktom smernice 2010/30, ktorá vo svojom článku 1 stanovuje rámec zosúladenia vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa informácií pre koncového užívateľa najmä pomocou označovania a pomocou štandardných informácií o výrobku, o spotrebe energie, prípadne aj iných podstatných zdrojov počas používania, a doplňujúcich informácií týkajúcich sa energeticky významných výrobkov, čím sa koncovým užívateľom umožní, aby si vybrali výkonnejšie výrobky.
88 Na tieto účely článok 10 ods. 1 smernice 2010/30 stanovuje, že Komisia stanoví podrobnosti týkajúce sa štítku a informačného listu prostredníctvom delegovaného aktu. Podľa tretieho pododseku toho istého odseku ustanovenia v delegovaných aktoch týkajúce sa informácií o spotrebe energie a iných podstatných zdrojov počas používania uvedených na štítku a v informačnom liste umožňujú koncovým užívateľom, aby sa mohli pri nákupe kvalifikovanejšie rozhodovať.
89 Článok 10 smernice 2010/30 v odseku 4 písm. b) tiež stanovuje, že delegovaný akt udáva normy a metódy merania, ktoré sa majú použiť pri získavaní informácií uvedených v článku 1 ods. 1 tejto smernice.
90 Napadnuté nariadenie ako delegovaný akt vo svojom článku 5 teda stanovuje, že informácie, ktoré sa majú poskytnúť, sa získavajú spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami merania a výpočtov, pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtov, ako sa stanovuje v prílohe VI.
91 V prejednávanej veci je pritom nesporné, že uvedené metódy sú jednotné a nerobia rozdiely podľa typu vysávača, najmä podľa toho, či ide o vreckový alebo bezvreckový vysávač.
92 Je preto potrebné preskúmať, či Komisia v napadnutom nariadení porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď stanovila vykonanie jedného testu na zhodnotenie výkonnosti čistenia bezvreckových vysávačov, ako sú vysávače, ktoré vyrába žalobkyňa, a vreckových vysávačov.
93 V tejto súvislosti možno pripomenúť, že Komisia je povinná rešpektovať všeobecné právne zásady, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, ako ju vykladajú súdy Únie, a že na základe zásady rovnosti zaobchádzania Komisia nemôže posudzovať porovnateľné situácie rozdielne a rozdielne situácie rovnako, pokiaľ takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko, C‑505/09 P, Zb., EU:C:2012:179, bod 64; z 19. novembra 2009, Denka International/Komisia, T‑334/07, Zb., EU:T:2009:453, bod 169, a zo 7. marca 2013, Poľsko/Komisia, T‑370/11, Zb., EU:T:2013:113, bod 30).
94 Komisia má tú istú povinnosť v prípade, že v rámci delegovaného aktu koná na základe právomoci, ktorá jej bola priznaná smernicou, ako je to v prejednávanej veci.
95 V tejto veci treba po prvé konštatovať, že Komisia nenamieta proti používaniu jednotnej metódy merania na účely testovania energetickej výkonnosti vysávačov, či už ide o vreckové alebo bezvreckové vysávače.
96 Po druhé treba tiež konštatovať, že Komisia nenamieta ani proti rozdielom z technologického hľadiska, ktoré oddeľujú vreckové vysávače od bezvreckových vysávačov.
97 Komisia totiž nenamieta proti tomu, že bezvreckové vysávače sú vysávače používajúce cyklónovú technológiu, čiže technológiu mechanického separovania častíc ich ponechaním v tekutom stave, pričom táto technika umožňuje separovať prach od vzduchu vďaka odstredivej sile (vzdialenosť telies od centra rotácie) a prach sa tak nazbiera v pevnej nádobe, takže ani centrálny filter, ani vrecko už nie sú potrebné, pretože vzduch prúdi tak rýchlo, že prach sa stále odráža od prúdu vzduchu.
98 Nenamieta ani proti tomu, že pri vreckových vysávačoch sa prach zachytáva vo vrecku, takže póry vrecka sa upchávajú, keď sa vrecko napĺňa, a sací výkon vysávača sa môže preto znížiť z dôvodu slabšej cirkulácie vzduchu.
99 Komisia tiež výslovne pripúšťa, že „množstvo prachu môže mať vplyv na výkonnosť“.
100 Komisia tak pripúšťa, že medzi bezvreckovými a vreckovými vysávačmi existujú objektívne rozdiely.
101 Po tretie nič to nemení na skutočnosti, že Komisia spochybňuje metódy, na ktorých spočívajú jednotlivé výsledky predložené žalobkyňou a ktoré potvrdzujú stratu sacieho výkonu vreckových vysávačov, pretože uvedené metódy nie sú ani spoľahlivé, ani presné či opakovateľné.
102 Podľa Komisie test stanovený v napadnutom nariadení je jediným testom, ktorý môže zohľadniť výkonnosť čistenia vysávačov, a že testy, ktoré presadzuje žalobkyňa, nie sú ani spoľahlivé, ani presné či opakovateľné vzhľadom na technické a vedecké údaje existujúce v čase prijatia napadnutého nariadenia, takže jednotné posudzovanie bezvreckových a vreckových vysávačov je odôvodnené.
103 Podľa judikatúry pritom jednotné posudzovanie rozdielnych situácií je odôvodnené, ak sa zakladá na objektívnom a primeranom kritériu (pozri v tomto zmysle Arcelor Atlantique et Lorraine a i., už citovaný v bode 38 vyššie, EU:C:2008:728, bod 47).
104 Je teda potrebné preskúmať, či odôvodnenia predložené Komisiou sú objektívne a primerané z hľadiska cieľov sledovaných smernicou 2010/30.
105 V prejednávanej veci žalobkyňa potvrdzuje, že testy uskutočnené s plnou odpadovou nádobou umožňujú skúmať výkonnosť čistenia vysávačov, a v tomto smere tvrdí, že norma Európskeho výboru pre elektrotechnickú normalizáciu (Cenelec) už stanovuje ucelenú a schválenú metódu na testovanie výkonnosti čistenia vysávačov s plnou odpadovou nádobou a že všetky národné združenia spotrebiteľov a hodnotiace orgány používajú určitú alebo inú formu testovania uskutočneného s plnou odpadovou nádobou.
106 Bez toho, aby sa v rámci druhého žalobného dôvodu rozhodlo o testoch uskutočnených s plnou odpadovou nádobou, Komisia proti takýmto testom namieta a odkazuje na článok 7 napadnutého nariadenia, podľa ktorého v rámci ďalšieho preskúmania by malo uvedené nariadenie zohľadniť prípadnú možnosť zaviesť spoľahlivé, presné a opakovateľné metódy merania založené skôr na odpadovej nádobe naplnenej prachom ako na prázdnej.
107 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že súd Únie uznal orgánom Únie v rámci výkonu právomocí, ktoré sú im zverené, širokú mieru voľnej úvahy, ak ich konanie zahŕňa rozhodnutia politického, hospodárskeho alebo sociálneho charakteru a ak majú vykonať komplexné posúdenia a hodnotenia, ale aj pri existencii takejto voľnej úvahy musia orgány Únie zakladať svoju voľbu na objektívnych a primeraných kritériách vo vzťahu k cieľu sledovanému danou právnou úpravou, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti, ako aj technické a vedecké údaje v čase prijatia dotknutého aktu (pozri rozsudok Arcelor Atlantique et Lorraine a i., už citovaný v bode 38 vyššie, EU:C:2008:728, body 57 a 58 a citovanú judikatúru).
108 V prejednávanej veci pritom Komisia pri výkone svojej voľnej úvahy na účely prijatia napadnutého nariadenia musela zakladať svoju voľbu v súvislosti s metódami merania energetickej účinnosti na objektívnych kritériách v súlade s cieľmi sledovanými smernicou 2010/30, a to cieľmi spočívajúcimi v poskytovaní spoľahlivých a jednotných informácií spotrebiteľom, aby si mohli vybrať čo najvýkonnejšie výrobky.
109 V tejto súvislosti, a ako bolo uvedené v bodoch 70 až 75 tohto rozsudku, testy uskutočnené s čiastočne plnou odpadovou nádobou samy osebe neboli predmetom testovania vo forme „obežníkov“ medzi laboratóriami, takže ich opakovateľnosť by bolo možné spochybniť.
110 V dôsledku toho skutočnosť, že testy, ktoré presadzuje žalobkyňa, nespĺňajú zároveň kritériá spoľahlivosti, presnosti a opakovateľnosti, predstavuje objektívny dôvod, ktorý odôvodňuje jednotné posudzovanie vysávačov používajúcich rozdielne technológie, čiže vreckových a bezvreckových vysávačov.
111 Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia
112 Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 296 ZFEÚ.
113 Podľa žalobkyne napadnuté nariadenie nedostatočne vysvetľuje, dokonca vôbec nevysvetľuje, prečo stav „technického pokroku“ nedovoľuje testovať energetickú účinnosť a výkonnosť čistenia vysávača, keď je odpadová nádoba naplnená prachom, a prečo Komisia v článku 7 napadnutého nariadenia stanovila lehotu na preskúmanie tejto techniky vykonaním testu o päť rokov.
114 Ani napadnuté nariadenie, ani odôvodnenie návrhu nariadenia či prípravné práce neposkytujú dostatočné informácie v tejto súvislosti.
115 Navyše posúdenie Komisie týkajúce sa testov uskutočnených s plnou odpadovou nádobou je údajne ťažko zrozumiteľné z hľadiska všeobecného kontextu a genézy napadnutého nariadenia, pričom žalobkyňa uvádza, že ustálenou praxou v rámci celej Únie je testovať výkonnosť čistenia vysávačov s plnou nádobou na zachytávanie prachu, keďže táto prax odráža výkonnosť stroja za skutočných podmienok používania, ako to vyplýva aj z normy Cenelec‑u a zo všetkých testov uskutočnených združeniami spotrebiteľov a hodnotiacimi orgánmi a ako to uviedli aj účastníci konania, vrátane žalobkyne, počas rozhovorov, ktoré predchádzali prijatiu napadnutého nariadenia.
116 Komisia tvrdí, že druhý žalobný dôvod potvrdzuje, že žalobkyňa neporozumela napadnutému nariadeniu, keďže toto nariadenie nezakazuje skúšky s odpadovými nádobami „naplnenými prachom“, ale požaduje len uplatnenie „spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód merania a výpočtov, a pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtov“, zatiaľ čo nijaká „spoľahlivá, presná a reprodukovateľná metóda merania a výpočtov“ neexistuje na testovanie s odpadovou nádobou „naplnenou prachom“, takže Komisia nemusela uviesť dôvody, pre ktoré neuložila povinnosť vykonať testy na takejto odpadovej nádobe.
117 V tejto súvislosti možno uviesť, že podľa ustálenej judikatúry sa odôvodnenie požadované v článku 296 ZFEÚ musí prispôsobiť povahe príslušného právneho aktu a musí byť z neho jasne a jednoznačne zrejmá úvaha inštitúcie, ktorá akt vydala, a to tak, aby dotknuté osoby mohli spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať preskúmanie (pozri rozsudok z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑138/03, C‑324/03 a C‑431/03, Zb., EU:C:2005:714, bod 54 a citovanú judikatúru).
118 Táto požiadavka musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 EÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 117 vyššie, EU:C:2005:714, bod 55 a citovanú judikatúru).
119 S prihliadnutím na tieto úvahy treba určiť, či odôvodnenie napadnutého nariadenia je dostatočné z hľadiska výberu metód merania, ktoré sú v ňom prijaté.
120 Treba uviesť, že podstata odôvodnenia napadnutého nariadenia v tejto súvislosti sa nachádza v článku 7 napadnutého nariadenia, nazvaného „Preskúmanie“, ktorý stanovuje:
„Komisia preskúma toto nariadenie z hľadiska technického pokroku najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. V rámci preskúmania sa posúdia najmä… či je možné používať pri meraní ročnej spotreby energie, zachytávania prachu a reemisií prachu metódy, pri ktorých sa uprednostňuje skôr meranie s čiastočne zaplnenou, ako prázdnou nádobou na zachytávanie prachu.“
121 Z toho nepochybne vyplýva, že článok 7 napadnutého nariadenia nevysvetľuje presne a podrobne špecifické dôvody, ktoré viedli Komisiu k výberu prijatých metód merania.
122 Nič to však nemení na skutočnosti, že ak ide o akt regulačnej povahy, ako v prejednávanej veci, odôvodnenie môže byť obmedzené na uvedenie jednak celkovej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, a jednak všeobecných cieľov, ktoré chce dosiahnuť (rozsudok z 3. júla 1985, Abrias a i./Komisia, 3/83, Zb., EU:C:1985:284, bod 30, a z 10. marca 2005, Španielsko/Rada, C‑342/03, Zb., EU:C:2005:151, bod 55).
123 Navyše je neprimerané vyžadovať osobitné odôvodnenie na rôznu voľbu použitých techník, keď je zo všeobecne platného aktu, o aký ide v prejednávanej veci, zrejmý základný cieľ sledovaný inštitúciou (pozri rozsudok zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, C‑310/04, Zb., EU:C:2006:521, bod 59 a citovanú judikatúru).
124 Cieľ sledovaný Komisiou v napadnutom nariadení pritom vyplýva z odôvodnenia 4 uvedeného nariadenia, podľa ktorého „informácie uvedené na štítku by sa mali získavať prostredníctvom spoľahlivých, presných a opakovateľných postupov merania, pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania zahŕňajúce harmonizované normy, pokiaľ sú dostupné, ktoré prijali európske organizácie pre normalizáciu uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii“.
125 V tomto zmysle článok 5 napadnutého nariadenia, nazvaný „Metódy merania“, stanovuje, že „informácie, ktoré sa majú poskytnúť…, sa získavajú spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami merania a výpočtov, pri ktorých sa zohľadňujú uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtov, ako sa stanovuje v prílohe VI“.
126 Bod 1 prílohy VI napadnutého nariadenia preberá tento obsah a spresňuje, že „na účely súladu a overovania súladu s požiadavkami tohto nariadenia sa merania a výpočty vykonávajú použitím spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, pri ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu vrátane harmonizovaných noriem, ktorých referenčné čísla boli uverejnené na tento účel v Úradnom vestníku Európskej únie“, a ktoré „spĺňajú technické vymedzenie pojmov, podmienky, rovnice a parametre uvedené v tejto prílohe“.
127 Komisia preto dostatočne odôvodnila napadnuté nariadenie, čo sa týka jej voľby metód merania, ktoré sú v ňom prijaté.
128 Z článku 7 v spojení s článkom 5, odôvodnením 4 a bodom 1 prílohy VI napadnutého nariadenia by totiž mohlo vyplývať, že Komisia prijala metódy merania založené skôr na testoch uskutočnených s prázdnou odpadovou nádobou než na testoch uskutočnených s naplnenou odpadovou nádobou z dôvodu, že podľa Komisie vzhľadom na stav technologických znalostí neexistujú spoľahlivé, presné a opakovateľné metódy merania, pri ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania, s cieľom uskutočniť merania založené na testoch vykonaných s plnou odpadovou nádobou, avšak bez toho, aby bola výslovne uložená povinnosť uprednostniť určitý test pred iným.
129 Z rovnakých dôvodov Komisia nemusela detailnejšie vysvetliť, prečo z dôvodu stavu technického pokroku v článku 7 napadnutého nariadenia posunula preskúmanie testov energetickej účinnosti a výkonnosti čistenia vysávačov s plnou odpadovou nádobou o päť rokov.
130 Okrem toho, ako vyplýva z preskúmania prvého a tretieho žalobného dôvodu, odôvodnenie napadnutého nariadenia v tejto súvislosti tak umožnilo žalobkyni oboznámiť sa s dôvodmi Komisie, čo jej umožnilo spoznať odôvodnenie prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie.
131 Toto posúdenie nemožno spochybniť argumentáciou žalobkyne, ktorou poukazuje na prípravné práce, či už ide o pripomienky dotknutých osôb, vrátane žalobkyne, predložené počas konzultačného postupu, alebo o vyjadrenie dôvodov návrhu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého nariadenia.
132 Na zamietnutie tejto argumentácie totiž stačí uviesť, že nie je mierená proti napadnutému aktu, ale proti aktom, ktoré predchádzali jeho prijatiu, takže uvedené akty nemožno v prejednávanej veci zohľadniť na účely posúdenia formálnej zákonnosti napadnutého nariadenia.
133 Žalobkyňa sa nemôže účinne odvolávať ani na normu Cenelec‑u a jednotnú prax testov združení spotrebiteľov alebo hodnotiacich orgánov, a to ani za predpokladu, že by sa potvrdila.
134 Tieto úvahy totiž patria do rámca zákonnosti napadnutého nariadenia, pokiaľ ide o jeho vecnú stránku, a nie o jeho formálnu zákonnosť, takže nemôžu podložiť druhý žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia.
135 Druhý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
O trovách
136 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania a žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť tak, že žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Dyson Ltd je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. novembra 2015.
Podpisy